Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Snz/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200213
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:3021200213.2

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1) F.. F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. č. XX, XXX XX Y., 2) Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, XXX XX . K., 3) F.. K. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX/X, XXX XX Y., 4) Lesné spoločenstvo, pozemkové spoločenstvo Dubnička, so sídlom
Dubnička 62, 957 03 Dubnička, IČO: 34 015 515, 5) Združenie vlastníkov lesov a pôdy, Pozemkové
spoločenstvo Prusy, so sídlom Prusy 111, 957 03 Prusy, IČO: 34 010 611, všetci zastúpení advokátkou

Mgr. Alenou Gregorovou, so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad
Bánovce nad Bebravou, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 7/7, 957 01 Bánovce
nad Bebravou, za účasti: 1) F.. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, XXX XX Y., 2) DT Forest, a.s., so
sídlom Lieskovec 1436, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 723 622, obaja zastúpení: Advokátska
kancelária HORVÁTH, s.r.o., so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, 3) Poľovnícke združenie Kňaží
stôl Ľutov, so sídlom 957 03 Ľutov, P.O.BOX 9, IČO: 35 603 020, zastúpený: Právne centrum s.r.o.,

so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č.j. OU-BN-
PLO-2021/004105-001 zo dňa 13.05.2021, o námietke zaujatosti ďalšieho účastníka 3) proti sudcom
Správneho súdu v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

Sudcovia JUDr. Katarína Kochan Morová, JUDr. Alena Majerová, Mgr. Andrej Maukš nie sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania tejto veci vedenej na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

6S/15/2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Banskej Bystrici koná o správnej žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č.j.
OU-BN-PLO-2021/004105-001 zo dňa 13.05.2021, ktorú žalobca podal žalobca ešte na Krajský súd v
Trenčíne. Rozsudok krajského súdu sp. zn. 13S/69/2021 zo dňa 26.10.2022 bol zrušený rozsudkom
kasačného súdu sp. zn. 6Svk/9/2023 zo dňa 20.02.2025 a vec bola vrátená Správnemu súdu v
Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Po vrátení veci bola táto náhodným výberom pridelená senátu 6S,

predsedníčkou ktorého je JUDr. Katarína Kochan Morová, členmi JUDr. Alena Majerová a Mgr. Andrej
Maukš. Po vrátení veci senát vykonal úkony súvisiace s odstránením nejasností ohľadom právneho
zastúpenia účastníkov správneho súdneho konania.

2. Ďalší účastník 3) doručil správnemu súdu dňa 23.01.2026 námietku zaujatosti zo dňa 21.01.2026 proti
všetkým členom senátu predsedníčky JUDr. Kataríny Kochan Morovej. Termín pojednávania vytýčený

na 28.01.2026 bol po vznesení námietky zaujatosti predsedníčkou senátu zrušený. Námietku odôvodnil
tak, že má vážne a objektívne odôvodnené pochybnosti o ich nestrannosti. Uviedol, že sa v dňoch 17. a
18.01.2026 od viacerých kolegov dozvedel informácie zakladajúce dôvodné obavy týkajúce sa možnej
zaujatosti sudcov. Bolo mu oznámené, že žalobcovia 1) a 2) verejne šíra informácie, že pojednávanie je
len formalitou, o ich žalobe už má byť dávno rozhodnuté, keďže to majú vybavené a súd má rozhodnúť
v prospech žalobcov bez ohľadu na priebeh nariadeného pojednávania.3.Ďalšíúčastník3)ďalejuviedol,žesijevedomý,žesamotnétvrdeniajednejzostránsporusamyosebe
nemusia znamenať skutočnú zaujatosť sudcov alebo že by došlo k porušeniu ich povinností. Poukázal
na to, že pre vylúčenie sudcu nie je rozhodujúce, či k zaujatosti skutočne došlo, ale či existujú okolnosti,

ktoré môžu u rozumne uvažujúcej osoby vzbudiť oprávnené pochybnosti o nestrannosti súdu. Mal za
to, že v predmetnej veci skutočne došlo k odôvodneným pochybnostiam, ktoré objektívne spochybňujú
zachovanie zásady nestrannosti, keďže žalobcovia vystupujú s istotou o budúcom výsledku konania
ešte predtým, ako súd vykonal pojednávanie a zhodnotil dôkazy. Takýto stav narúša dôveru ďalšieho
účastníka 3) v spravodlivý proces a ohrozuje princíp rovnosti zbraní medzi účastníkmi konania. Ak

vznikne dojem, že výsledok konania je vopred známy jednej zo strán, je tým spochybnená nielen
subjektívna dôvera účastníka v nezávislé rozhodovanie súdu, ale aj objektívna dôvera verejnosti v
súdnictvo ako také. Ďalšiemu účastníkovi 3) nie je známe, či žalobcovia nadobudli istotu o výsledku
konania z dôvodu, že členom senátu je osoba s priateľským vzťahom k žalobcom, ktorý vylučuje jeho
nezaujatosť, prípadne aj nejaké príbuzenské prepojenie alebo členovia senátu výsledok sporu priamo
pred žalobcami prezentovali.

4. Namietaní členovia senátu podali k námietke vyjadrenie dňa 28.01.2026. Všetci obsahovo zhodne
uviedli, že u nich nie sú dané dôvody na vylúčenie z rozhodovania v predmetnej veci, negovali vzťah
k účastníkom konania, ich zástupcom a pomer k veci. Uviedli, že sú viazaní povinnosťou mlčanlivosti,
vylúčili, že by sa účastník konania alebo akákoľvek iná osoba mohla dozvedieť, ako budú v danej veci

hlasovať a ako bude rozhodnuté. Poukázali na nekonkrétnosť/všeobecnosť a nepodloženosť námietok
ďalšieho účastníka 3). Predsedníčka senátu poukázala tiež na to, že ďalší účastník 3) namietal zaujatosť
všeobecne jej ako predsedníčky senátu a zároveň aj ostatných členov senátu bez toho, aby ich označil
menami a uviedol konkrétne dôvody vylúčenia vzťahujúce sa na konkrétneho sudcu.

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd preskúmal podanú námietku na
základe § 92 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

6. Podľa § 87 ods. 1 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným

na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo
veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.

Podľa § 87 ods. 3 SSP § 90 ods. 1 SSP dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti,
ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

Podľa § 90 ods. 1 SSP účastník konania má právo z dôvodov uvedených v § 87 uplatniť námietku
zaujatosti.

Podľa § 90 ods. 2 SSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené,

proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci
námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

7.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepubliky(ďalejlen„najvyššísprávnysúd“)naúvodkonštatuje,žepo

pridelení veci senátu 7S členka senátu JUDr. Vékonyová podala predsedovi tunajšieho súdu oznámenie
podľa § 88 ods. 1 SSP, o ktorom bolo rozhodnuté dňa 06.02.2026 tak, že táto sudkyňa nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania v tu prejednávanej veci.

8. Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk

správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie
je v relevantnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je zainteresovaný na
výsledku konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 87 ods. 1 SSP stanovil
ako dôvody vylúčenia sudcu jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákon zakladá
vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými

skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny
pohľad na vylúčenie sudcu.9. I keď Správny súdny poriadok v § 87 ods. 1 SSP spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania
vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť
o ich nezaujatosti [pozri tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä vo

veci Delcourt proti Belgicku, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí
sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)],
nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 87 ods. 1 SSP predstavuje výnimku z
významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (článok 48 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania

pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia
rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj
judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu,
zahrňujúceosobnépresvedčenieasprávaniesudcuvoveciahľadiskoobjektívne,založenénaexistencii
dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napríklad Saraiva de
Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z

prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich
zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.

10. Námietka zaujatosti (pokiaľ má ambíciu byť úspešnou) musí mať svoje obsahové zakotvenie,
ktoré zákonodarca vyjadril spojením „pomer k“ (veci/účastníkom/zástupcom). Toto spojenie („pomer k“)

vyjadrujekvalifikovaný,atedanieakýkoľvek,vzťahsudcu,čiužkveci,účastníkom,aleboichzástupcom.
V opačnom prípade by už samotná artikulácia zdania (zaujatosti) vyvolávala pochybnosť o nezávislosti
sudcu a s tým súvisiacu nevyhnutnú aplikáciu ustanovenia § 87 ods. 1 SSP.

11. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, predmetný vzťah možno považovať za kvalifikovaný najmä v

explicitných prípadoch (napr. ak je sudca účastníkom konania alebo má blízky príbuzenský vzťah k
účastníkovi konania), teda v prípadoch, pri ktorých u bežného recipienta vzhľadom k „zjavnosti“ možno
pochybnosti o nezaujatosti sudcu predpokladať/očakávať, a to aj vtedy, ak má namietaný sudca iný
subjektívny názor. V prípadoch, ktoré „zjavné“ nie sú, nadobúda tento vzťah „kvalifikovaný“ charakter
vtedy, ak možno mať pochybnosť o tom, že sudca má záujem na výsledku konania, ktorý (záujem) je

natoľko silný, že je spôsobilý, aby ho sudca (vedome alebo podvedome) povýšil nad jeho povinnosť
rozhodovať nestranne, spravodlivo a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

12. K záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na
vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k

ich zástupcom, odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať
z objektívne preukázateľných skutočností. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť
konajúceho sudcu na prejednaní a rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku
zaujatosti.

13. Pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci tak nepostačujú subjektívne pocity, respektíve
domnienky účastníka konania, z dôvodu ktorých tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na
prejednanie a rozhodnutie veci.

14. Vychádzajúc z uvedeného senát najvyššieho správneho súdu dospel k záveru, že skutočnosti

tvrdené ďalším účastníkom 3) samé osebe nie sú takými skutočnosťami, ktoré by zakladali odôvodnené
pochybnosti o nezaujatosti vec prejednávajúceho senátu konať a rozhodovať vo veci vedenej na
správnom súde pod sp. zn. 6S/15/2025. Senát najvyššieho správneho súdu pri posudzovaní vznesenej
námietky zaujatosti vychádzal aj z vyjadrenia namietaných členov senátu, ktorí k vznesenej námietke
uviedli, že sa necítia byť vo veci zaujatí (subjektívne hľadisko).

15. Čo sa týka objektívneho hľadiska, teda objektívnych okolností nasvedčujúcich o zaujatom vzťahu
sudcu k veci, podľa ďalšieho účastníka 3) zaujatosť senátu mala spočívať v tom, že sa od bližšie
neidentifikovaného zdroja mal dozvedieť, že žalobcovia šíria informácie, že súd rozhodne v ich
prospech, pretože to majú „vybavené“. Takto formulovaná námietka však nedosahuje takú mieru

konkrétnosti, aby vznikli pochybnosti o nezaujatosti konajúceho senátu. V prvom rade je potrebné
uviesť, že opísané okolnosti sú konkretizované len v rovine hypotetickej, bez toho, aby bolo aspoň
v základných rysoch ozrejmené, aké skutkové okolnosti viedli ďalšieho účastníka 3) k názoru o
odôvodnených pochybnostiach konajúceho senátu o jeho nezaujatosti. Ďalší účastník 3) v tejtosúvislosť uvádza, že sa túto informáciu dozvedel od „viacerých kolegov“, avšak zdroj informácií bližšie
neozrejmil. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že informáciu o vopred známom výsledku sporu mali zverejniť
žalobcovia, nie členovia konajúceho senátu. V tejto súvislosti treba poznamenať, že pokiaľ aj by

žalobcovia tvrdili, že vec majú „vybavenú“, bez ďalšieho by nešlo o okolnosť preukazujúcu odôvodnenú
pochybnosť o nezaujatosti senátu, pretože by išlo len o tvrdenie iného účastníka, ktoré by mohlo byť
len vykonštruované a automaticky neznamená, že je pravdivé. Okrem toho, z hľadiska samotného
formulovania dôvodov zaujatosti je nevyhnutné, aby bolo z námietky zrejmé, či sudca má mať vzťah
k veci alebo k účastníkovi a ku ktorému, resp. jeho zástupcovi a z akých dôvodov. Tieto skutočnosti

v námietke však vôbec neboli prezentované. Ďalší účastník len všeobecne tvrdil, že výsledok konania
je vopred známy a v jeho neprospech; vôbec neuvádzal, pre aké skutkové okolnosti by mali konajúci
sudcovia uprednostniť stranu žalobcov (či k nim majú osobný, resp. iný vzťah, alebo majú vzťah k
prejednávanej veci). V tejto súvislosti je tiež potrebné pripomenúť, že ďalší účastník 3) neoznačil ani
konkrétnych členov senátu, z čoho sa dá usúdiť, že o skutkových okolnostiach týkajúcich sa priamo ich
ani nemal vedomosť.

16. Najvyšší správny súd tak vyhodnotil vznesenú námietku ako hypotetickú, nevyplývajúcu zo
žiadnych predložených objektívne preukázateľných skutočností. Námietka reflektovala len subjektívne
pocity ďalšieho účastníka 3), ktoré u neho vyvolala sprostredkovaná a ničím neoverená informácia
od tretích osôb, že bude rozhodnuté v jeho neprospech. Ako bolo uvedené vyššie, pre vylúčenie

sudcu z prejednania veci nepostačujú subjektívne pocity, resp. domnienky účastníka konania, ale je
potrebné, aby odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti členov konajúceho senátu vyplývali z objektívne
preukázaných skutočností. V danom prípade však ďalší účastník 3) žiadne objektívne skutočnosti,
preukazujúce tieto pochybnosti, ani len netvrdil, preto ich logicky ani nepreukázal. Najvyšší správny súd
z dôvodov uvedených vyššie preto dospel k záveru, že neuniesol dôkazné bremeno preukázať okolnosti

odôvodňujúce zaujatosť namietaných sudcov.

17. Vzhľadom na uvedené najvyšší správny súd podľa § 92 SSP rozhodol tak, že sudcovia správneho
súdu JUDr. Katarína Kochan Morová, JUDr. Alena Majerová a Mgr. Andrej Maukš nie sú vylúčení z
prejednaniaarozhodovaniavpredmetnejveci,keďnezistilžiadnuokolnosť,ktorábybolazhľadiska§87

ods.1SSPprávnerelevantná,aanizvyjadreniasudcovnevyplývatakáokolnosť,ktorábyodôvodňovala
ich vylúčenie z prejednania a rozhodovania v tejto veci.

18. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.