Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 36Ek/788/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125257644
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125257644.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XX/
XX, XXX X E. F. G., H. H., právne zastúpený: JUDr. Tomáš Mach, LL.M., Ph.D., advokát, so sídlom
Kpt. Nálepku 850/3, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 50 799 843, proti povinnému: C. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX K., právne zastúpený: ŠKODA LEGAL s.r.o., so sídlom
Jarabinková 17563/2C, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, o vymoženie 3668,18 Eur, vedenej

u súdneho exekútora: JUDr. Oľga Reháková, so sídlom exekútorského úradu Kominárska (budova
DOPRAVOPROJEKT), 831 04 Bratislava, pod jeho sp. zn. 329EX 170/25, o sťažnosti povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/788/2025 zo dňa 26.01.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/788/2025 zo
dňa 26.01.2026 vydanému vyšším súdnym úradníkom z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/788/2025 zo dňa 26.01.2026 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.03.2025 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3.668,18 Eur na základe právoplatného a vykonateľného
cudzieho exekučného titulu vykonateľného v Slovenskej republike - Platobný rozkaz rakúskeho súdu

Bezirksgericht für Handelssachen Wien sp. zn. 4 C 673/24k zo dňa 19.08.2024, vykonateľný dňa
07.10.2024 (ďalej aj ako „Exekučný titul“). Poverením zo dňa 11.04.2025 poveril súd vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Oľga Reháková, so sídlom exekútorského úradu Kominárska
(budova DOPRAVOPROJEKT), 831 04 Bratislava, ktorý ju vedie pod č. 329EX 170/25 (ďalej len „súdny
exekútor“).

2. Uznesením sp. zn. 36Ek/788/2025 zo dňa 26.01.2026, doručeným povinnému dňa 26.01.2026 súd
návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Žiadnemu
z účastníkov exekučného konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. Predmetné uznesenie súd
v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom a priloženými dôkazmi mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie
si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Platobný rozkaz rakúskeho súdu

BezirksgerichtfürHandelssachenWiensp.zn.4C673/24kzodňa19.08.2024nadobudolvykonateľnosť
dňa 07.10.2024. Oprávnený zároveň k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil aj osvedčenie podľa
čl. 53 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie je
vedené na podklade cudzieho exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na
podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v súlade s § 45, § 46 a § 48 Exekučného

poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Zmyslom
nariadenia je to, aby sa zabezpečilo rýchle a jednoduché uznávanie a výkon rozsudkov vydaných vobčianskychaobchodnýchveciachvrámcičlenskýchštátov.Znariadeniavyplýva,žemedzijednotlivými
členskými štátmi existuje vzájomná dôvera vo výkon súdnictva. Zároveň platí zásada, podľa ktorej
rozsudky vydané v jednom členskom štáte by sa mali uznávať vo všetkých členských štátoch bez

potreby osobitného konania. Cieľ urýchliť cezhraničné súdne konania a obmedziť vynaložené náklady
okremtohoopodstatňujezrušenievyhláseniavykonateľnostirozsudkupredjehovýkonomvdožiadanom
členskom štáte. V dôsledku toho by sa s rozsudkom vydaným súdom v členskom štáte malo nakladať
tak, ako keby bol tento rozsudok vydaný v dožiadanom členskom štáte. Zároveň by však nemal priamy
výkon rozsudku v dožiadanom členskom štáte, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte, bez vyhlásenia

jeho vykonateľnosti, ohroziť dodržanie práv na obhajobu. Preto by mala mať osoba, proti ktorej sa žiada
o výkon, možnosť žiadať o zamietnutie uznania alebo výkonu rozsudku, ak sa domnieva, že existuje
niektorý z dôvodov na zamietnutie uznania. Medzi nimi by mal byť dôvod, že táto osoba nemala možnosť
zabezpečiť si obhajobu v prípade, že rozsudok bol vydaný bez jej účasti v konaní o občianskoprávnom
nároku súvisiacom s trestným konaním. Mali by sem patriť aj dôvody, na ktoré by sa mohlo odvolávať
na základe dohody medzi dožiadaným členským štátom a tretím štátom uzatvorenej podľa článku 59

Bruselského dohovoru z roku 1968.
Povinný v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie namietal nedostatok riadneho doručovania
a porušenie práva na spravodlivý proces. Súd z dôvodu námietky nedoručenia exekučného titulu,
na podklade ktorého je vedená predmetná exekúcia dňa 26.09.2025 vypracoval žiadosť o vykonanie
dôkazu v zmysle článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25.

novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych
a obchodných veciach (vykonávanie dôkazov), ktorá bola adresovaná dožiadanému súdu, t. j.
súdu, ktorý vydal exekučný titul, za účelom získania informácií súvisiacich s doručovaním žaloby a
rozhodnutia povinnému. Dňa 16.12.2025 bola súdu doručená odpoveď od dožiadaného rakúskeho súdu
Bezirksgericht für Handelssachen Wien, ktorý konajúcemu súdu uviedol, že exekučný titul - Platobný

rozkaz rakúskeho súdu Bezirksgericht für Handelssachen Wien sp. zn. 4 C 673/24k zo dňa 19.08.2024,
bol povinnému C. I. doručený podľa rakúskeho práva poštou dňa 21.08.2024, zároveň ako dôkaz pripojil
aj potvrdenie o doručení od rakúskej pošty, ktoré je opatrené podpisom povinného, ktorým povinný
potvrdil prevzatie tejto písomnosti.
K námietke povinného, že má dlhodobo evidovaný trvalý pobyt na adrese J. XXXX/X, XXX XX K. a

rakúsku adresu, na ktorú bol doručovaný exekučný titul nepozná, súd uviedol, že samotná skutočnosť,
že povinný má evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nie je rozhodujúca pre posúdenie
riadnehodoručenia,pokiaľbolopreukázané,žepísomnosťbolapovinnémufaktickydoručenáspôsobom
umožňujúcim mu oboznámiť sa s jej obsahom. Zmyslom článku 45 ods. 1 písm. b) nariadenia je ochrana
práva žalovaného na obhajobu, nie preskúmavanie procesných postupov súdu pôvodu. Vzhľadom na

existenciu doručenky s podpisom povinného mal súd za dostatočne preukázané, že exekučný titul
bol povinnému riadne doručený a teda povinný mal možnosť sa oboznámiť s jeho obsahom a tým
nebolo porušené právo na obhajobu. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie
exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za

preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
zamietol (I. výrok). O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov trovy konania
nepriznal, keď v konaní úspešný oprávnený si nárok na náhradu trov konania neuplatnil. Povinný si
vnávrhunazastavenieexekúcieuplatnilnároknanáhradutrovkonaniazapodanienávrhunazastavenie

exekúcie. Nakoľko povinný v konaní nebol úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol, voči oprávnenému mu tak nevznikol nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil
tým, že súd svoje rozhodnutie založil výlučne na existencii doručenky z Rakúskej republiky, opatrenej

podpisom, ktorý súd bez akéhokoľvek dokazovania automaticky stotožnil s podpisom povinného, a
to napriek tomu, že povinný nikdy na predmetnej adrese vo Viedni nebýval, ani sa tam nezdržiaval;
povinný od začiatku konania dôsledne a konzistentne popiera prevzatie zásielky, ktorú logicky nemal
ako prevziať, keďže adresu, kde mu to malo byť doručované nepozná a nikdy sa na žiadnej adrese
v Rakúskej republike nezdržiaval; v spise sa nachádzajú originálne podpisy povinného na plnej moci,

udelené advokátskej kancelárii, ktoré sú viditeľne a na prvý pohľad odlišné od podpisu na doručenke.
Z odpovede rakúskeho súdu, ani z priložených listín nevyplýva žiadne overenie totožnosti osoby,
ktorá zásielku prevzala, ani overenie pravosti podpisov na doručenke. Ide výlučne o konštatovanie
splnenia formálnych podmienok doručenia podľa rakúskeho práva, nie o skutkové zistenie, že zásielkuprevzal povinný osobne. Ak slovenský súd z týchto listín vyvodzuje záver, že podpis na doručenke
patrí povinnému, ide o neodôvodnený a právne neudržateľný skutkový záver. Z odpovede rakúskeho
súdu nevyplýva, že by bola overená totožnosť osoby, ktorá zásielku prevzala; bol overený podpis ako

podpis C. I.; bola vykonaná akákoľvek legalizácia, autentifikácia alebo identifikácia podpisujúcej osoby;
rakúsky súd potvrdzoval, že podpis patrí povinnému. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol,
že sa o existencii akéhokoľvek rozhodnutia rakúskeho súdu dozvedel výlučne až z prebiehajúceho
exekučného konania, a to potom, čo mu bol zablokovaný bankový účet. Povinnému nebola nikdy
doručená písomnosť, ktorou sa začalo konanie, ani samotné rozhodnutie, a to ani elektronicky, ani

listinne,pričomdoručovaniemaloprebehnúťnaadresevoViedni,naktorejsapovinnýnikdynezdržiaval,
nikdy tam nebýval a ktorú nepozná. Z uvedeného dôvodu bol platobný rozkaz vydaný v neprítomnosti
povinného bez akejkoľvek reálnej možnosti účinnej obrany v priamom rozpore s článkom 45 ods. 1
písmena b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 (Brusel I bis) a s článkom 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Postup súdu je z pohľadu ochrany základných
práv neprípustný. Bez ďalšieho dokazovania akceptoval situáciu, v ktorej niekto prevzal súdnu zásielku

za povinného, na adrese, kde sa povinný v živote nenachádzal, s podpisom, ktorý nezodpovedá jeho
autentickému podpisu. V návrhu na zastavenie exekúcie výslovne navrhol, aby súd z úradnej moci overil
miesto trvalého pobytu povinného a vyžiadal si potvrdenie z registra obyvateľov, ktoré by jednoznačne
preukázalo že povinný nikdy nemal trvalý pobyt mimo územia Slovenskej republiky. Zároveň v konaní
predložil kópiu občianskeho preukazu, z ktorého vyplýva, že povinný má minimálne od tohto dátumu

evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pričom povinný nikdy nemal iný trvalý pobyt.
Povinný nemá k dispozícii žiadny ďalší relevantný doklad, ktorým by mohol túto skutočnosť preukazovať,
a preto práve vyžiadanie potvrdenia z registra obyvateľov predstavovalo jediný objektívny a autoritatívny
dôkaz schopný odstrániť akékoľvek pochybnosti o tom, že k doručeniu žaloby na adresu vo Viedni
nemohlo dôjsť, resp. ak bola zásielka niekomu doručená, rozhodne ňou nebol povinný. Okrem iného

súd mal priloženú plnú moc udelenú povinným v tomto konaní, z ktorej vidno, že podpis je absolútne
odlišný ako na doručenke poskytnutej viedenským súdom. Povinný je ľavák, čo osoba, ktorá za neho
podpísala doručenku, zjavne nevedela. Taktiež povinný má založený podpisový vzor v spoločnosti
Datacon a.s. so sídlom v Bratislave, v ktorej je predseda predstavenstva od roku 1998, sú to verejne
dostupné dokumenty v zbierke listín, avšak prikladá aj zápisnicu z roku 2012 s jeho podpisom. Takýto

postup fakticky znamená, že súd zhojil cudzie konanie, ktoré vykazuje všetky znaky podvodu, a to
len preto, že bol predložený formálny doklad o doručení. Nie je prípustné, aby sa súd nevysporiadal
s tým, že povinný je občan SR, celý život žijúci v SR pred zjavnými rozpormi, najmä ak má k dispozícii
porovnateľné podpisové vzory povinného priamo v spise, bol opakovane upozornený na okolnosti, ktoré
vylučujú možnosť riadneho doručenia a ani z odpovede rakúskeho súdu nevyplýva, že bola overená

totožnosť osoby, ktorá podpisovala prevzatie. Súd sa uspokojil s čisto formálnym záverom, že existuje
doručenka a rezignoval na svoju povinnosť chrániť právo povinného na obhajobu podľa článku 46 ods.
1 Ústavy SR a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv; posúdiť, či doručenie prebehlo skutočne
povinnému a nie komukoľvek, kto sa na danej adrese nachádzal. Takýto postup nepredstavuje výkon
spravodlivosti,alečistoformalistickúlegitimizáciuvýsledkudosiahnutéhoobchádzanímprocesnýchpráv

povinného. Sťažovateľ si je vedomý, že v predmetnej veci prichádza do úvahy aj podanie trestného
oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Ani prípadné preukázanie konania
však nemôže zhojiť súčasný stav, v ktorom je voči povinnému vedená nezákonná exekúcia a má
zablokované bankové účty. Podľa článku 45 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
č. 1215/2012 (Brusel I bis) je uznanie rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte neprípustné, ak

bolo rozhodnutie vydané bez účasti žalovaného a tomuto nebola riadne doručená písomnosť, ktorou
sa konanie začalo, resp. rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a spôsobom umožňujúcim mu
zabezpečiť si účinnú obhajobu. Rakúsky súd predložil doručenku bez legitimácie osoby, ktorej podpis
sa nezhoduje s podpisom povinného, pritom je nelogické, právne neodôvodniteľné, prečo bolo vôbec
doručované občanovi Slovenskej republiky s nemenným pobytom v Slovenskej republike na adresu

do Rakúska, ktorú nikdy nikomu neuviedol, ani ju nepozná. Povinný zároveň oznámil že v predmetnej
veci zvažuje podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, keďže
existuje dôvodné podozrenie, že zásielku prevzala neoprávnená osoba a podpis na doručenke nepatrí
povinnému.
Následne dňa 19.02.2026 doručil povinný tunajšiemu súdu doplnenie sťažnosti, v ktorej uviedol, že

oprávneným vymáhaný nárok vznikol voči povinnému z titulu jeho funkcie spoločníka v spoločnosti DTC
Consult GmbH. Spolčonsoť DTC Consult GmbH má evidované sídlo na adrese G. XX/X, XXXX L..
Povinný ako fyzická osoba však na tejto adrese žiadny pobyt nikdy nemal. Oprávnený teda v žalobe
pred rakúskom súdom ako v predžalobných výzvach uvádzal adresu sídla spoločnosti DTC ConsultGmbH a nie adresu trvalého pobytu povinného. Ako notár pritom musel mať o adrese trvalého pobytu
povinného vedomosť. Keďže oprávnený v žalobe pred rakúskym súdom uviedol práve túto adresu sídla
spoločnosti DTC Consult FmbH ako adresu trvalého pobytu povinného, uviedol rakúsky súd do omylu

a sám spôsobil, že rakúsky súd nedoručoval povinnému písomnosť, ktorou sa začalo konanie a ani
samotný rozsudok.

4. Predmetnú sťažnosť povinného súd z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania trov exekúcie)
oprávnenému na vyjadrenie nezasielal, nakoľko povinný v podanej sťažnosti uvádzal rovnaké

skutočnosti ako v návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorým skutočnostiam sa oprávnený vyjadril vo
svojom vyjadrení sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal
sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba
považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to,
že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Napriek zneniu

§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentované
v sťažnosti, súd nad rámec dodáva:

14. Podľa článku 46 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach výkon rozsudku sa na návrh osoby, proti ktorej

sa žiada o výkon, zamietne, ak sa preukáže existencia niektorého z dôvodov uvedených v článku 45.

15. Podľa článku 45 ods. 1 písm. b) cit. nariadenia uznanie rozsudku sa na návrh zainteresovaného
účastníka zamietne v prípade, že bol rozsudok vydaný bez účasti žalovaného v konaní, ak sa mu
nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase

a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať
konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť.

16.Povinnýakodôkaznapreukázanienímtvrdenýchskutočnostíoneprevzatíexekučnéhotitulunavrhol
vykonanie dôkazu, a to vyžiadaním si potvrdenia z Registra obyvateľov SR o trvalom pobyte povinného.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že súd disponuje možnosťou vykonania lustrácie povinného cestou
Registra obyvateľov SR elektronickou formou. Avšak skutočnosť, že povinný má hlásený trvalý pobyt
na území SR neznamená, že povinný sa nemohol v rozhodnom čase zdržiavať aj v Rakúsku a preúčely doručovania písomností z Rakúska mať adresu na doručovanie písomností aj v zahraničí najmä
za situácie, ak povinný v zahraničí podniká.

17. Uvedená skutočnosť o podnikateľskej aktivite povinného v Rakúsku vyplýva z exekučného titulu
a k nemu doloženého osvedčenia v zmysle ktorého „Podľa objednávky som poskytol notárske služby
pre spoločnosť DTC Consult GmbH a po neuhradení honorára som podal žalobu. V exekučnom konaní
som obstavil nesplatený základný vklad, ktorý žalovaný ako spoločník dlhuje. Žalovaný je jediným
spoločníkom a zároveň konateľom firmy DTC Consult GmbH. Uplatnenie pohľadávky bolo povolené na

základe 64 E 963/24 H Okresného súdu Viedeň - Innere Stadt uznesením z 26. februára 2024. Moja
pohľadávka voči spoločnosti DTC Consult GmbH predstavuje čiastku 3668,18 EUR. Žalovaného som
vyzval na zaplatenie nesplateného základného vkladu, resp. čiastky 3668,18 eur (nesplatený základný
vklad činí 5000 EUR), avšak bezvýsledne. Som preto nútený podať žalobu“. Uvedenú skutočnosť mal
súd následne zistenú aj cestou portálu: D.. Adresa, na ktorej povinný prevzal súdom doručovanú
písomnosť je adresou sídla spoločnosti DTC Consult GmbH, v ktorej je ako konateľ a spoločník

evidovaný práve povinný. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal: „Povinný mal v minulosti
záujem o rakúsku spoločnosť, ale vzhľadom k vysokým poplatkom od svojho záujmu upustil. .....
je absurdné požadovať, aby povinný preukazoval, že mu niečo doručené nebolo, ak mu to doručené
skutočne nebolo – navyše na adresu, s ktorou nikdy nemal nič spoločné“ (viď vyjadrenie povinného
k vyjadreniu oprávneného). So zreteľom na skutočnosť, že povinný je vedený ako konateľ a spoločník

spoločnosti DTC Consult HmBH v Rakúsku, javí sa tvrdenie povinného, že adresu, na ktorú mu
mala byť zásielka doručená neznáma, nedôveryhodné. Nedôveryhodné je aj samotné vyjadrenie
povinného, ktorý na jednej strane uvádza, že od záujmu odkúpiť rakúsku spoločnosť upustil, adresu
sídla spoločnosti, na ktorej zásielku prevzal nepozná (viď sťažnosť) na druhej strane v doplnení
sťažností uvádza, že žalujúca osoba (notár) musel mať vedomosť o adrese trvalého pobytu povinného,

čím sám pripustil, že s oprávneným v súvislosti s podnikateľskou aktivitou jednal, pričom ako konateľ
a spoločník spoločnosti DTC Consult GmbH je zapísaný práve povinný. Doručovanie písomností sa
naviac na území členského štátu spravuje právnym poriadkom členského štátu, ktorý rozhodnutie vydal
(platí to aj opačne v prípade, ak by exekučný titul vydal slovenský súd, spravuje sa doručovanie
písomností na území SR právnym poriadkom Slovenskej republiky). Súdu neprináleží posudzovať

okolnosti doručovania exekučného titulu na území Rakúska. Právne relevantnou je však skutočnosť,
že na adrese sídla spoločnosti, ktorej konateľom a spoločníkom je povinný, bola zásielka povinným
prevzatá. Opak povinný nijakým spôsobom nepreukázal.

18. V danom prípade teda neboli preukázané skutočnosti uvádzané povinným, že tento rakúskym

súdom doručovanú písomnosť neprevzal. Odkazy na podpisy povinného vo verejne dostupných
registroch nie sú hodnoverný dôkazom preukazujúcim povinným tvrdené skutočnosti. Povinný mohol
podpis pri prevzatí písomnosti účelovo zmeniť. Takýmto dôkazom by bol grafologický posudok, ktorý
však súdu predložený nebol, takýto dôkaz nebol ani navrhnutý. Súd s poukazom na argumentáciu
povinnéhovykonaldokazovaniedožiadanímnarakúskysúdzaúčelomprevereniadoručeniapísomností

povinnému, pričom rakúsky súd zaslal tunajšiemu súdu doručenku o prevzatí písomností zo strany
povinného. Akýkoľvek iný dôkaz preukazujúci skutočnosti uvádzané povinným a vyvracajúci skutočnosti
uvedené na doručenke je tak na povinnom. Ten je povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať skutočnosti,
ktoré by zakladali postup súdu podľa ust. § 46 nariadenia č. 1215/2012 v spojení s čl. 45 nariadenia.
Takýmto dôkazom nie je výpis z Registra obyvateľov SR, ani povinným predložený vodičský či občiansky

preukaz, ani vizuálne porovnanie podpisov povinného.

19. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/788/2025 zo dňa 26.01.2026 vydanému vyšším súdnym úradníkom
ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.22. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

23. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť
povinného zamietol, nárok na náhradu trov sťažnostného konania by mal súd priznať oprávnenému ako
úspešnémuúčastníkovi.Tomutovšakžiadnetrovykonaniavsúvislostispodanousťažnosťoupovinného
nevznikli (sťažnosť oprávnenému na vyjadrenie zaslaná nebola), preto súd rozhodol, že oprávnenému

nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).