Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Ek/923/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125268417
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125268417.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 724 803, práv. zast.: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o vymoženie 4.659,80 EUR s príslušenstvom, vedenej u
súdneho exekútora: D. E. F., so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO:

42196477, pod sp. zn. 367EX 348/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 12Ek/923/2025 zo dňa 06. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/923/2025 zo
dňa 06. 10. 2025 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/923/2025 zo dňa 06. 10. 2025 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/923/2025 zo dňa 06. 10. 2025 vyššia
súdna úradníčka zamietla návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie

odôvodnila tým, že povinný navrhol zastaviť exekúciu výlučne z dôvodu uplynutia premlčacej doby.
Vyššia súdna úradníčka k danej veci uviedla, že zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) upravuje postup
ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných
do 31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.
Podľa ZoUNEK zastavenie starej exekúcie nastáva ex lege, pričom súdny exekútor túto skutočnosť

deklaruje formou vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie, prípadne súd vydaním uznesenia,
ktorým určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie (§ 8 ods. 2 ZoUNEK). Zákon výslovne upravuje
možnosť oprávneného po zastavení starej exekúcie podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, a to
elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára (repodaj). V danej exekučnej veci sa exekučný
titul zo dňa 10. 09. 2014 stal vykonateľný dňa 26. 11. 2014. Poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn.
4Er/65/2016,ktorévydalOkresnýsúdVeľkýKrtíšbolo(pôvodnému)súdnemuexekútorovidoručenédňa

01.03.2016.Vyššiasúdnaúradníčkaďalejodkázalana§110ods.1Občianskehozákonníka,kedyprávo
priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď
sa malo podľa rozhodnutia plniť. A taktiež na § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného

orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Začatím pôvodného exekučného konania, v ktorom bola vedená
stará exekúcia, premlčacia lehota neplynula. Zároveň bolo preukázané, že Upovedomenie o zastavenístarej exekúcie a výzva na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX 654/16 bolo vydané dňa 07. 04. 2021.
Oprávnený s využitím svojho dispozičného oprávnenia mohol podľa vlastného vedomia využiť zákonnú
možnosť podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 ZoUNEK. Súd ďalej na

okraj dodáva, že v zmysle § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka, ktorá bola vymáhaná v starej exekúcii sa po
ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. S poukázaním
na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že v čase podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie,
ktoré bolo realizované dňa 25. 03. 2025 nemohlo dôjsť k uplynutiu premlčacej lehoty podľa § 110 ods.
1 OZ tak ako to uviedol povinný a predmetná námietka premlčania vznesená povinným je tak zjavne

nedôvodná.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil súdu v zákonom stanovenej lehote povinný sťažnosť.
Opätovne vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď
neuznal, že pohľadávka oprávneného je premlčaná a že návrh na vykonanie novej exekúcie bol podaný
po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK. V predmetnej veci bol nový návrh na vykonanie

exekúcie podaný dňa 25. 03. 2025, teda takmer tri roky po uplynutí zákonnej lehoty, ktorá uplynula dňa
28. 05. 2022. Týmto podaním oprávnený porušil zákonom stanovenú prekluzívnu lehotu a uplatnený
nárok už zanikol uplynutím času. Exekúcia preto nemala byť povolená. nakoľko bola podaná po lehote,
v ktorej mohol oprávnený nové konanie začať.

3. Oprávnený k podanej sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie navrhuje potvrdiť.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len
„ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na

vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o
zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie
podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

10. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného

konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis
umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

11. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo

dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

12. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

14. Po preskúmaní podanej sťažnosti, napadnutého uznesenia a obsahu exekučného spisu, treba
konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového
stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnila, pričom
sa vecne správne vysporiadala aj s námietkou premlčania vznesenou povinným. Treba zdôrazniť, že
obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie
nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj

stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje
názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z
čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony
primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV.
ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010). Za vadu rozhodnutia súd
prvej inštancie nepovažoval ani to, že vyššia súdna úradníčka sa stotožnila a odkázala na vyjadrenie
oprávneného, keď argumenty oprávnené boli právne správne a nebolo im tak čo vytknúť.

15. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec dopĺňa,
že nesporným v prejednávanej veci bolo, že exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu
Veľký Krtíš sp. zn. 2Ro/447/2014 zo dňa 10. 09. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 26. 11. 2014 (ďalej len „exekučný titul“). K exekučnému titulu oprávnený predložil upovedomenie o

zastavení starej exekúcie sp. zn. EX 654/16 (sp. zn. 4Er/65/2016) zo dňa 07. 04. 2021 a oznámenie zo
dňa 28. 05. 2021, že ku dňu 25. 05. 2021 došlo ukončeniu exekučného konania.

16. Povinný v podanej sťažnosti namietal posúdenie premlčania a poukázal na to, že oprávnený podal
návrh po prekluzívnej lehote podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK.

17. K posúdeniu námietky premlčania sťažnostný súd uvádza, že právna úprava premlčania resp.
preklúzie sa môže líšiť najmä v závislosti od charakteru právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi
vzniká resp. v závislosti od právneho predpisu, na základe ktorého je tento právny vzťah založený.
Všeobecná úprava premlčania, ktorá by sa vzťahovala na všetky druhy právnych vzťahov (napr.

na súkromnoprávne a aj verejnoprávne, občianskoprávne a aj obchodnoprávne, atď.) v súčasnosti
neexistuje. V prejednávanej veci je nesporné, že vymáhaným nárokom je občianskoprávny nárok
priznaný súdnym rozhodnutím, pričom pre posúdenie premlčania bola podstatnou i skutočnosť, že
oprávnený tento nárok už vymáhal v rámci starej exekúcie. Podľa § 110 Občianskeho zákonníka tak 10-
ročná premlčacia doba začala plynúť dňa 26. 11. 2014 (od vykonateľnosti) a uplynula by 26. 11. 2024.

Keďže však v priebehu jej plynutia oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie vedený pod sp. zn.
4Er/65/2016, kde poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 01. 03.
2016, plynutie premlčacej doby, z ktorej uplynulo maximálne 15 mesiacov, sa podľa § 112 Občianskeho
zákonníka prerušilo a počas trvania starej exekúcie táto lehota neplynula; k zastaveniu starej exekúcie
totiž došlo v dôsledku prijatia zákona č. 233/2019 Z.z., a teda nie pričiním oprávneného, čo možno

na účely § 112 Občianskeho zákonníka vyhodnotiť ako riadne pokračovanie v konaní. Následne, po
skončení starého exekučného konania sp. zn. 4Er/65/2016, dňa 25. 05. 2021, sa plynutie premlčacej
doby obnovilo a táto doba pokračovala v plynutí tam, kde sa zastavila. Inak povedané, oprávnený po
skončení starej exekúcii mal stále z premlčacej doby k dispozícii minimálne cca 8 rokov a 9 mesiacov, čo
znamená, že táto by mu uplynula najskôr v roku 2030 a keďže oprávnený opätovný návrh na vykonanie

exekúcie podal dňa 25. 03. 2025, povinný námietku premlčania nevzniesol dôvodne.

18. Na uvedenom právnom posúdení námietky premlčania nemení nič ani skutočnosť, že v danom
prípade oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie po uplynutí 1 roku od ukončenia starejexekúcie a predchádzajúceho exekučného konania. Právna úprava § 9 ods. 2 ZoUNEK, ktorá by na
túto situáciu dopadala, sa totiž podľa názoru súdu prvej inštancie vzťahuje len tie prípady, kedy by po
ukončení exekučného konania už uplynuli premlčacie alebo prekluzívne doby pre vymoženie nároku

resp. tieto by mali bezprostredne po ukončení uplynúť, a preto zákonodarca pre tieto prípade upravil
takúto výnimku a v záujme ochrany práv oprávneného predĺžil premlčaciu lehotu. Toto ustanovenia
sa však nevzťahuje na prípady, ako je tento, kedy premlčacia doba má uplynúť až v roku 2030,
pretože skrátenie 10-ročnej premlčacej doby nemá oporu v zákonnej úprave a navyše by ním došlo
k neoprávnenému zásahu do práv oprávneného a jeho právnej istoty. Na základe uvedeného preto

možno konštatovať, že právo oprávneného priznané exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie
táto exekúcia, nie je premlčané a povinný sa vznesenou námietkou premlčania úspešne nedovolal
premlčania vymáhaného nároku, ktorý by mal za následok jeho súdnu nevymáhateľnosť a zastavenie
exekúcie.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie preto sťažnosť povinného proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/923/2025 zo dňa 06. 10. 2025 ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol.

20. Pokiaľ ide o trovy tohto sťažnostného konania, súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na §
199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok

na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však
z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného
nevznikli (v rámci vyjadrenia k sťažnosti si nárok na náhradu neuplatnil), súd v súlade s princípom
uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu
trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).