Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010979
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3825010979.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D. XXX, trestne stíhaného pre skutok v obžalobe právne posúdený ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na s
poukazom na § 139

ods. 1 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí
dňa 5. marca 2026 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. novembra 2025,
sp. zn. 26T/80/2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. novembra 2025, sp. zn. 26T/80/2025, bol obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov (ďalej Tr. zák.) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák
a § 122 ods. 10 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
„v presne nezistený deň v mesiaci február 2025 sa obžalovaný A. B. poškodenej, svojej manželke

E. B. počas ich vzájomného telefonického rozhovoru, počas ktorého sa obaja nachádzali na bližšie
nezistených miestach počas manželskej hádky vyhrážal tak, že jej povedal, že poškodenú tak ľúbi, že
by bol ochotný ju s deťmi zabiť, keby
s nimi nie je, pričom tieto vyhrážky poškodenej, svojej manželke E. B. zopakoval aj osobne v presne
nezistený deň mesiaca máj 2025 v C., na terase rodinného domu č. XXX, pričom uvedené konanie
obžalovaného bolo spôsobilé vzbudiť u poškodenej E. B. dôvodnú obavu o život a zdravie jej a jej dvoch

maloletých detí.“

Za to bol okresným súdom obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 360
ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov,
výkon ktorého trestu okresný súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
obžalovanému podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov s probačným

dohľadom.
Okresný súd obžalovanému zároveň uložil podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51
ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok, a podľa § 51 ods. 3 písm. e/ Tr. zák. obmedzenie spočívajúce
v zákaze účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu
ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného, ktoré písomne odôvodnil nasledovne:

„Výrok o treste napadnutého rozsudku považujem za nesprávny, nakoľko uložený trest je neprimeraný,
v rozpore so zásadami ukladania trestov.

Nesúhlasímstvrdenímsúduobsiahnutýmvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia,žepriukladanídruhu

a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 33a
a § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu.

Mám za to, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu a určovaní jeho druhu a výmery
v predmetnej veci dostatočne nezohľadnil konkrétne okolnosti uvedené v ustanovení § 34
ods. 4 Trestného zákona.

Prvostupňový súd totiž pri ukladaní trestu dostatočne neprihliadol na spôsob spáchania predmetného

trestného činu, jeho následok a zavinenie obžalovaného, keď dostatočne nezohľadnil, že obžalovaný A.
B. sa opakovane vyhrážal svojej manželke E. B., že by bol ochotný ju s deťmi zabiť, keby s nimi nie je,
pričomuvedenékonanieobžalovanéhobolospôsobilévzbudiťupoškodenejE.B.dôvodnúobavuoživot
a zdravie jej a jej dvoch maloletých detí.

Z hľadiska naplnenia prvku individuálnej prevencie prvostupňový súd dostatočne nezohľadnil doterajší
život obžalovaného, a to najmä tú skutočnosť, že obžalovaný sa daného skutku dopustil napriek
tomu, že bol predtým 4 krát súdne trestaný, v roku 2010 mu bolo Okresnou prokuratúrou Bratislava
3 podmienečne zastavené trestné stíhanie za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
osvedčil sa 26.10.2011, v roku 2013 bol Okresný súdom Bratislava 5 odsúdený za zločin obmedzovania

osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Tr,. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 3 roky s podmienečným odkladom
na 3 roky s probačným dohľadom a obmedzením nepriblížiť sa k poškodenej, osvedčil sa 6.3.2018, tiež
mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantné, Obvodním soudem C. 2 bol v roku 2014

odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, za čo mu bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody na 4 mesiace so skúšobnou dobou na 22 mesiacov a trest zákazu činnosti riadenia
motorových vozidiel na 22 mesiacov, Okresním soudem F. bol v roku 2015 odsúdený za trestný čin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na
10 mesiacov so skúšobnou dobou na 2 roky 6 mesiacov a trest zákazu činnosti riadenia motorových

vozidiel na 2 roky 6 mesiacov, trestným rozkazom G. H. B. X sp. zn. 6T/4/18 z 31.1.2018, právoplatným
28.8.2018 bol odsúdený za trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219
ods. 1 Tr. zák. a trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za čo
mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody podmienečne na 1 rok so skúšobnou dobou na 2 roky,

osvedčil sa 30.4.2021.

Prvostupňový súd dostatočne nezohľadnil ani znalecký posudok znalkyne z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvia psychiatrie A. B. H., ktorá vyšetrila duševný stav obžalovaného A. B., z
ktorého vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu trpel duševnými poruchami, a to

depresívnou poruchou adaptačnou, syndrómom závislosti od stimulujúcich látok (amfetamínov) a
patologickým hráčstvom, v období obidvoch skutkov - február 2025 a jún 2025 mal obžalovaný
dekompenzovaný psychický stav podmienený reaktívne v dôsledku debaklovej rodinnej situácie, ktorú
nedokázal adekvátne riešiť v zmysle zhoršenia príznakov depresívnej poruchy a recidívy obidvoch
závislostí. Obžalovaný v čase spáchania činu vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania v mierne

zníženej miere (forenzne nevýznamnej) a vedel svoje konanie ovládať v mierne zníženej miere
(forenzne nevýznamnej), svoje konanie si uvedomoval mierne skreslene. Znalkyňa ďalej uviedla, že u
obžalovaného zistila závislosť od stimulujúcich látok - amfetamínov a závislosť na hracích automatoch
- patologické hráčstvo v plne rozvinutom štádiu, pričom užívanie psychotropných látok mohlo maťvplyv na správanie obžalovaného, pod vplyvom návykovej látky sa môžu u obžalovaného prejavovať
poruchy správania v zmysle iritability, verbálnej a brachiálnej agresie, zníženia vôľových kontrolných
mechanizmov. Znalkyňa uviedla, že pobyt obžalovaného na slobode nie je toho času pre spoločnosť

nebezpečný, avšak môže byť nebezpečný, pokiaľ bude užívať návykové látky a nebude sa psychiatricky
liečiť.

Z vyššie uvedených skutočností a spôsobu spáchania skutku obžalovaným je zrejmé, že správanie
obžalovaného je nevyspytateľné, pričom ani v minulosti uložené podmienečné tresty odňatia slobody

nesplnili u obžalovaného účel trestu a obžalovaný sa opakovane dopustil úmyselnej trestnej činnosti.
Mám za to, že súd prvého stupňa nedostatočne hodnotil osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Mám za to, že na dosiahnutie účelu trestu nie je uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, hoci aj
s probačným dohľadom a uložením obmedzení, dostatočné. Z uvedených dôvodov uložený trest podľa

môjho názoru nezodpovedá všetkým hľadiskám rozhodným pre ukladanie trestov. Takýto trest nemôže
pôsobiť na obžalovaného tak, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale práve naopak.

Uložený trest sa vzhľadom na uvedené ani voči ostatným členom spoločnosti neprejavuje ako prvok
generálnej prevencie. Nie je spôsobilý pôsobiť tak, aby ostatných členov spoločnosti odradil od páchania

trestných činov. Takýto trest nemôže vyjadrovať ani morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Mám za to, že v prípade obžalovaného bude len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody spĺňať
kritériá individuálnej a generálnej prevencie a bude dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia
obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom na uvedené sa nestotožňujem s názorom súdu prvého stupňa, že účel trestu možno u
obžalovaného dosiahnuť aj trestom nespojeným bezprostredne s odňatím slobody.

Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa je v rozpore s požiadavkou spravodlivého potrestania

páchateľov trestných činov a povinnosťou pôsobiť na upevňovanie zákonnosti,
t.j. na dôsledné zachovávanie zákona, aby bola vo vedomí verejnosti upevňovaná viera
v spravodlivosť postupu a rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní a súdov.

Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku

zrušil napadnutý výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/80/2025-367 zo dňa
14.11.2025, a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného A.
B. odsúdi podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia
slobody v prvej polovici trestnej sadzby nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
ho na výkon trestu odňatia slobody zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.“

Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu k podanému odvolaniu prokurátora písomne vyjadril
nasledovne:

„Obhajoba zastáva názor, že trest uložený súdom prvého stupňa je primeraný, spravodlivý a dostatočne

zohľadňuje povahu a závažnosť skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, ako aj jeho osobné
pomery a okolnosti prípadu. Z uvedeného dôvodu považuje odvolanie prokuratúry za nedôvodné.

Úvodom je potrebné uviesť, že samotný obžalovaný voči predmetnému rozsudku odvolanie nepodal a
to z dôvodu, že si uvedomuje závažnosť vzniknutej situácie a jej dopad na jeho osobný život, ako aj na

život jeho rodiny. Obžalovaný si uvedomuje, že jeho konanie negatívne zasiahlo nielen jeho samotného,
ale aj jeho manželku, deti a širšie rodinné prostredie. Vyjadril úprimnú ľútosť nad celou situáciou a má
záujem túto životnú etapu uzavrieť
a pokračovať v riadnom rodinnom a pracovnom živote.

Obžalovaný zároveň podniká konkrétne kroky smerujúce k náprave svojho života. Dňa 06.03.2026
nastupuje na dobrovoľné liečenie závislosti, ktoré má trvať 10 týždňov. Uvedenú skutočnosť obhajoba
preukazuje príslušným potvrdením. Ide o dobrovoľný krok obžalovaného, ktorý preukazuje jeho reálnu
snahu riešiť príčiny svojho predchádzajúceho konania a zabrániť ich opakovaniu v budúcnosti.Po prepustení z väzby sa obžalovaný vrátil k svojej rodine a k svojej manželke, s ktorou momentálne žije
v spoločnej domácnosti. Manželia sa snažia postupne riešiť konflikty, ktoré medzi nimi vznikli v minulom

roku. Obžalovaný má k svojej rodine silný vzťah, záleží mu na zachovaní manželstva a na riadnej
starostlivosti o svoje deti. Aj z tohto dôvodu manželka obžalovaného vzala späť návrh na rozvod, ktorý
bol vedený na Okresnom súde Prievidza. Je potrebné zdôrazniť, že manželka obžalovaného ho počas
výkonu väzby pravidelne navštevovala, telefonicky kontaktovala a udržiavala s ním intenzívny rodinný
kontakt, čo svedčí o snahe oboch manželov zachovať rodinné väzby a spoločne prekonať vzniknutú

situáciu.
S poukazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že obžalovaný má stabilné rodinné zázemie, reálnu
snahu riešiť svoje osobné problémy a zároveň vykazuje predpoklady viesť v budúcnosti riadny život.

Obžalovaný je momentálne dočasne nezamestnaný, a to výlučne z dôvodu blížiaceho sa nástupu na
liečenie. V minulosti však dlhodobo pracoval v gastronómii, kde pôsobí približne 20 rokov, pričom je

vyučený kuchár. Pred predmetnou udalosťou viedol riadny pracovný život a po absolvovaní liečenia má
záujem opätovne sa zamestnať v tomto odbore.

Z pohľadu jeho osobnostného profilu je významné, že predmetné trestné konanie predstavuje exces za
posledných 8 rokov. Samotný výkon väzby a trestné stíhanie mali na obžalovaného výrazný výchovný

a preventívny dopad.

Trest uložený súdom prvého stupňa, a to trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov
s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov s probačným dohľadom,
považuje obhajoba za trest, ktorý dostatočne plní svoj výchovný aj preventívny účel. Takto uložený

trest poskytuje obžalovanému priestor na nápravu, stabilizáciu rodinného života a absolvovanie liečenia,
pričom zároveň predstavuje dostatočné varovanie pred opätovným porušením zákona. Uloženie
prísnejšieho, najmä nepodmienečného trestu odňatia slobody by za daných okolností bolo neprimerane
prísne a malo by zásadne negatívny dopad nielen na obžalovaného, ale aj na jeho rodinu a maloleté
deti, pričom by zároveň negovalo jeho aktuálnu snahu o nápravu a liečenie.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti má obhajoba za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vecne správne a zákonné. Z uvedených dôvodov preto navrhujem, aby Krajský súd ako súd odvolací
podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol a napadnutý rozsudok
vo výroku o treste potvrdil.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry sa
stotožnil s odvolaním, ako aj jeho písomnými dôvodmi a navrhol rozhodnúť tak, ako je uvedené v petite
písomných dôvodov odvolania. Obhajoba navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku (v texte
tohto rozhodnutia aj len „Tr. por.“), na podklade podaného odvolania prokurátora na verejnom zasadnutí
preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317
ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokoch rozsudku okresného súdu o uloženom
treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací

súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých
výrokoch rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva,
že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd
nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora proti výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu o
uloženom treste obžalovanému vyplýva, že prokurátor namietal existenciu vady podľa § 321 ods. 1 písm.
e) Tr. por., teda že uložený podmienečný trest odňatia slobody je neprimerane mierny.Na základe preskúmania správnosti odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu o uloženom treste, senát odvolacieho súdu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolacích námietok

prokurátora.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť podmienečného trestu odňatia
slobody obžalovanému, z odôvodnenia podaného odvolania nevyplývajú žiadne námietky vo vzťahu
k skutkovým okolnostiam, ktoré viedli okresný súd k uloženiu predmetného trestu. Na základe

preskúmania veci ani odvolací súd nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal pri ukladaní
trestu obžalovanému nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Podstata odôvodnenia
odvolania prokurátora podľa názoru odvolacieho súdu spočíva v tom, že podľa názoru prokurátora
okresný súd nesprávne vyhodnotil okolnosť, že obžalovaný „bol doposiaľ štyri krát súdne trestaný“,
ktorá okolnosť s poukazom na účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. odôvodňuje záver o neprimeranej
miernosti obžalovanému uloženého trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

V súvislosti s uvedeným odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že vzhľadom na fikciu
zahladenia všetkých predchádzajúcich odsúdení, pri rozhodovaní o vine nie je možné vychádzať
zo skutočnosti, že odsúdený spáchal predmetný trestný čin, hoci už bol za trestný čin odsúdený,
ktorá skutočnosť by tiež v zásade znamenala aj existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
m) Tr. zák. Z okolností, vyplývajúcich z odpisu z registra trestov možno vyvodiť len určité sklony

obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti, ktorú okolnosť okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu
zohľadnil v určení dostatočne dlhej skúšobnej doby u obžalovaného s probačným dohľadom a uložením
konkrétnych obmedzení, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.

Pri ukladaní trestov sa má prihliadať na možnosti, aby uložený trest bol čo najefektívnejší v rámci

individuálnej, ako aj generálnej prevencie, ako aj čo najúčinnejšej prevýchovy páchateľa. V súlade
s ustanovením § 33a ods. 3 Tr. zák. tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej
citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä
nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie
dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa názoru odvolacieho súdu argumentácia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku v
súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. poskytuje jasné a zrozumiteľné odpovede ohľadom všetkých
podstatných skutkových a právnych okolností významných pre rozhodnutie o uloženom treste.

Na základe preskúmania veci odvolací súd v zhode s okresným súdom nezistil žiadne skutkové okolnosti
podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., ktoré by zvyšovali závažnosť obžalovaným spáchaného trestného činu nad
mieru, predpokladanú v jeho skutkovej podstate, uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona, preto
dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34
ods. 1 Tr. zák. je možné u obžalovaného dosiahnuť aj okresným súdom uloženým podmienečným

trestom odňatia slobody.

Podľa záveru odvolacieho súdu okresný súd pri ukladaní trestov dôsledne vyhodnotil všetky okolnosti
svedčiace nie len v neprospech (na ktoré len poukazoval prokurátor v podanom odvolaní), ale aj
v prospech obžalovaného a správne rozhodol o uloženom treste aj s prihliadnutím na ustanovenie §

33a ods. 3 Tr. zák. Obžalovaný má všetky odsúdenia uvedené v registri trestov zahladené a hľadí sa
neho akoby nebol odsúdený. Doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Okresný súd správne
prihliadol aj na okolnosti daného prípadu. Podľa vypracovaného znaleckého posudku nie je pobyt
obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť, znalec nenavrhoval
uloženie ochranného liečenia, nakoľko sa obžalovaný liečbe podrobuje dobrovoľne. Zároveň okresný

súd správne vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, keď obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí, ku
ktorým má vyživovaciu povinnosť.

Je tiež potrebné konštatovať, že obžalovaný bol viac ako šesť mesiacov vo výkone väzby,

ktorému výkonu napriek jeho zabezpečovaciemu charakteru nemožno uprieť aj určitý výchovný účinok
na obvineného. Odvolací súd záverom považuje za potrebné zdôrazniť, že uloženie podmienečného
trestu odňatia slobody neznamená neuloženie žiadneho trestu. Práve uloženie takéhoto trestu znamená
trvanie hrozby týmto trestom odsúdenému po dobu plynutia skúšobnej doby, ktorá hrozba je veľkýmtlakom na to, aby sa odsúdený vyvaroval konania rozporného s materiálnym obsahom pojmu „vedenie
riadneho života“. Preto sa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora, podľa ktorého napadnutým
rozsudkom uložený trest obžalovanému by bol v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. neprimerane

mierny.

Nazákladepreskúmaniasprávnostiodvolanímnapadnutýchvýrokovrozsudkuokresnéhosúduodvolací
súd nezistil ani chyby odvolaním prokurátora nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,

že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zisti, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.