Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoCsp/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219202571
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8219202571.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Eduarda Valenčina a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. A., B., A. A. C. XX,
XXX XX D., E.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a partneri
s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovaným: 1/ F. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX/XX, XXX XX D., 2/ H. I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX/

XX, XXX XX D., obaja žalovaní právne zastúpení advokátom JUDr. Andrej Gara, so sídlom Štefánikova
14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 436, o zaplatenie sumy 104.357,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2Csp/108/2019-618 zo dňa 28.11.2024
a odvolaní žalovaných proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 2Csp/108/2019-672
zo dňa 28.05.2025 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III. v spojení s dopĺňajúcim rozsudkom a opravným uznesením.

II. Žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia istiny

104.357,72 eur, úrokov vyčíslených k 29.09.2019 vo výške 22.653,60 eur, úrokov z omeškania
vyčíslených k 29.09.2019 vo výške 12.551,65 eur, 4,69 % ročného úroku zo sumy 104.357,72 eur od
30.09.2019 do zaplatenia a 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 127.011,32 eur od 30.09.2019 do
zaplatenia. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 57.491,92 eur
spolu s kapitalizovanými úrokmi z omeškania vo výške 276,60 eur, ďalej
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 498,23 eur od 28.10.2019 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.10.2019 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 500,34 eur od 28.11.2019 do zaplatenia,

- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.11.2019 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 502,47 eur od 28.12.2019 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.12.2019 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 504,60 eur od 28.01.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.01.2020 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 506,74 eur od 28.02.2020 do zaplatenia,

- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.02.2020 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 508,89 eur od 28.03.2020 do zaplatenia,- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.03.2020 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 511,05 eur od 28.04.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.04.2020 do zaplatenia,

- 4,69 % ročný úrok zo sumy 513,21 eur od 28.05.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.05.2020 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 515,39 eur od 28.06.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.06.2020 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 517,58 eur od 28.07.2020 do zaplatenia,

- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.07.2020 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 519,77 eur od 28.08.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.08.2020 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 521,98 eur od 28.09.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.09.2020 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 524,19 eur od 28.10.2020 do zaplatenia,

- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.10.2020 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 526,41 eur od 28.11.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.11.2020 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 528,65 eur od 28.12.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.12.2020 do zaplatenia,

- 4,69 % ročný úrok zo sumy 530,89 eur od 28.01.2021 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.01.2021 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 533,14 eur od 28.02.2021 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.02.2021 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 535,40 eur od 28.03.2021 do zaplatenia,

- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.03.2021 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 537,67 eur od 28.04.2021 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.04.2021 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 539,95 eur od 28.05.2021 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.05.2021 do zaplatenia,

- 4,69 % ročný úrok zo sumy 542,24 eur od 28.06.2021 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.06.2021 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 544,54 eur od 28.07.2021 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.07.2021 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 546,85 eur od 28.08.2021 do zaplatenia,

- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.08.2021 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 549,17 eur od 28.09.2021 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.09.2021 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 551,50 eur od 28.10.2021 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.10.2021 do zaplatenia,

- 4,69 % ročný úrok zo sumy 553,84 eur od 28.11.2021 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.11.2021 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 556,19 eur od 28.12.2021 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.12.2021 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 558,55 eur od 28.01.2022 do zaplatenia,

- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.01.2022 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 560,92 eur od 28.02.2022 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.02.2022 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 563,30 eur od 28.03.2022 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.03.2022 do zaplatenia,

- 4,69 % ročný úrok zo sumy 565,69 eur od 28.04.2022 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.04.2022 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 568,09 eur od 28.05.2022 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.05.2022 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 570,50 eur od 28.06.2022 do zaplatenia,

- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.06.2022 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 572,92 eur od 28.07.2022 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.07.2022 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 575,35 eur od 28.08.2022 do zaplatenia,- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.08.2022 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 577,79 eur od 28.09.2022 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.09.2022 do zaplatenia,

- 4,69 % ročný úrok zo sumy 580,24 eur od 28.10.2022 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.10.2022 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 582,70 eur od 28.11.2022 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.11.2022 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 585,17 eur od 28.12.2022 do zaplatenia,

- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.12.2022 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 587,65 eur od 28.01.2023 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.01.2023 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 590,15 eur od 28.02.2023 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.02.2023 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 592,65 eur od 28.03.2023 do zaplatenia,

- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.03.2023 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 595,16 eur od 28.04.2023 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.04.2023 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 597,69 eur od 28.05.2023 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.05.2023 do zaplatenia,

- 4,69 % ročný úrok zo sumy 600,22 eur od 28.06.2023 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.06.2023 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 602,77 eur od 28.07.2023 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 991,24 eur od 28.07.2023 do zaplatenia,
- 4,69 % ročný úrok zo sumy 605,33 eur od 28.08.2023 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .

III. Žalovaným v 1. a 2. rade oprávneným spoločne a nerozdielne p r i z n á v a voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 18 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

3. Proti tomu rozsudku v časti výroku III. o trovách konania podali v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaní namietajúc, že na pojednávaní dňa 02.10.2024 a 31.10.2024 navrhovali súdu, aby

zaviazal žalobcu v zmysle ust. § 256 ods. 2 v rozsahu 100 % na náhradu trov konania vzhľadom
na zmarené pojednávania. Súd prvej inštancie sa s týmto návrhom však žiadnym spôsobom počas
konania nevysporiadal, rovnako sa s týmto návrhom žalovaných nevysporiadal ani v rámci napadnutého
rozsudku. Navrhli rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania zmeniť tak, že žalovaným sa
priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18 % a nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 % za úkony vykonané dňa 01.10.2024, 02.10.2024, 29.10.2024 a 30.10.2024. Uplatnili si trovy
odvolacieho konania.

4. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca navrhujúc rozsudok v napadnutom výroku o trovách
konania potvrdiť ako vecne správny. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

5. Odvolací súd prv než pristúpil k odvolaciemu prieskumu napadnutého rozhodnutia z vecnej stránky
zistil, že vec je nutné vrátiť súdu prvej inštancie na postup podľa ustanovenia § 234 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „ CSP“) v spojení s ust.
§ 225 CSP.

6. Podľa § 225 ods. 1 a 2 CSP ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o
predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd
môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím
rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na

doplnenie rozsudku, návrh zamietne. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú
sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.7. Po preskúmaní spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku
nevysporiadal s návrhom žalovaných, ktorí na pojednávaní dňa 02.10.2024 a 31.10.2024 navrhovali
súdu, aby zaviazal žalobcu v zmysle ust. § 256 ods. 2 v rozsahu 100 % na náhradu trov konania

vzhľadom na zmarené pojednávania. O zmienenom nároku opomenul rozhodnúť v konečnom
rozhodnutí a nerozhodoval o ňom ani v priebehu konania samostatným uznesením.

8. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

9. Pri náhrade trov podľa § 256 ods. 2 CSP ide o trovy, ktoré by inak neboli v priebehu konania vznikli
a ktoré nesúvisia s riadnym vedením sporu. Najčastejšie pôjde o situácie, keď niektorá zo strán zmarí
pojednávanie, uvedie nepravdivé tvrdenie, podá nadbytočný návrh na vykonanie dôkazu, o ktorom
strana musela vedieť, že vyvolá nepotrebné trovy, zmarí vykonanie dôkazu, a pod. a výlučne z tohto
dôvodu došlo k neodôvodnenému predĺženiu konania. Takéto neodôvodnené predĺženie konania môže

byť spôsobené aj oneskoreným prednesom alebo oneskoreným navrhnutím dôkazu.

10. Keďže všeobecne platí, že možno priznať len tie trovy, ktoré boli preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251), aj v prípade § 256 ods. 2 musí
ísť o takto vynaložené trovy, pričom bol zmarený účel, za ktorým boli vynaložené, takže tieto trovy boli

vynaložené zbytočne.

11. Podľa § 256 ods. 2 rozhoduje súd bez ohľadu na výsledok sporu (úspech vo veci) o náhrade trov
konania, ktoré vznikli výlučne zavinením niektorej zo strán sporu. Pretože tieto trovy treba bezpochyby
oddeliť od ostatných trov konania, hovoríme o separácii trov.

12. V rámci zodpovednostnej zásady znáša trovy odročeného pojednávania ten, kto odročenie zavinil
tým, že ako strana alebo zástupca nebol schopný predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie (viď. ustanovenie § 181 ods. 4 CSP). Vo vzťahu k
§ 256 ods. 2 ide o špeciálne ustanovenie vzťahujúce sa na odročenie pojednávania, ku ktorému došlo

zavineným správaním sa strany sporu alebo jej zástupcu. Náhradu trov v tomto prípade možno teda
uložiť aj zástupcovi strany. Rovnako však musí ísť o trovy, ktoré spôsobil svojím zavinením a ktoré by
inak neboli vznikli.

13. O nároku na náhradu separovaných/separátnych trov konania rozhodne súd vždy samostatným

uznesením (samostatným výrokom), a to vzhľadom na ustanovenie § 262 ods. 1 najneskôr v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Trovy, ktoré boli alebo mali byť podľa § 256 ods. 2 separované, nemožno
zahrnúť do trov, o náhrade ktorých sa rozhoduje podľa výsledku sporu (§ 255 a § 256 ods. 1). Zo
samostatného výroku rozhodnutia súdu musí byť bez ďalších pochybností zrejmé, že sa pri jeho
rozhodnutí jedná o separátne trovy konania, teda v takomto výroku je potrebné rozhodnúť o „nároku

na náhradu separátnych trov konania“. Pôvodne súdom prvej inštancie priznaný nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 18 % nemá totiž priamy vplyv na priznanie rozsahu nároku na náhradu separátnych
trov konania, pri ňom sa totiž výlučne skúma zavinenie niektorej zo strán sporu alebo jej zástupcu.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd s ohľadom na potrebu vydania dopĺňacieho rozhodnutia,

pre nerozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku žalovaných na priznanie trov konania voči žalobcovi
za zmarené pojednávania, uplatnenom stranou sporu podľa ust. § 256 ods. 2 CSP, vrátil vec súdu prvej
inštancie aj ako predčasne predloženú. Po vydaní dopĺňacieho rozhodnutia, predloží súd prvej inštancie
opätovne vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

15. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie následne v zmysle inštrukcií odvolacieho súdu
dopĺňacím rozsudkom č. k. 2Csp/108/2019 – 672 z 28.05.2025 rozhodol cit.:

„D o p ĺ ň a rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 2Csp/108/2019-618 zo dňa 28.11.2024 o ďalší
výrok a to:

Súd žalovaným nepriznáva separátnu náhradu trov súdneho konania voči žalobcovi za pojednávania
dňa 02.10.2024 a 31.10.2024.“16. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 234 ods. 1 a 2, § 225 ods. 1 a 3, § 256
ods. 2, § 262 ods. 1 a 2, § 297 písm. b) a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

17. Súd prvej inštancie vec skutkovo odôvodnil tak, že proti tomu rozsudku v časti výroku III. o trovách
konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní namietajúc, že na pojednávaní dňa
02.10.2024 a 31.10.2024 navrhovali súdu, aby zaviazal žalobcu v zmysle ust. § 256 ods. 2 v rozsahu 100
% na náhradu trov konania vzhľadom na zmarené pojednávania. Súd prvej inštancie sa s týmto návrhom
však žiadnym spôsobom počas konania nevysporiadal, rovnako sa s týmto návrhom žalovaných

nevysporiadal ani v rámci napadnutého rozsudku. Navrhli rozsudok v napadnutom výroku o trovách
konania zmeniť tak, že žalovaným sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18 % a nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % za úkony vykonané dňa 01.10.2024, 02.10.2024, 29.10.2024
a 30.10.2024. Uplatnili si trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Prešove vrátil vec Okresnému
súdu Bardejov s ohľadom na potrebu vydania dopĺňacieho rozhodnutia, pre nerozhodnutie súdu prvej
inštancie o nároku žalovaných na priznanie trov konania voči žalobcovi za zmarené pojednávania,

uplatnenom stranou sporu podľa ust. § 256 ods. 2 CSP. Krajský súd mal za to, že súd prvej inštancie
opomenul v konečnom rozhodnutí rozhodnúť o nároku, ktorý žalovaní na pojednávaniach 02.10.2024
a 31.10.2024 navrhovali súdu, a teda zaviazal žalobcu v zmysle ust. § 256 ods. 2 CSP v rozsahu 100
% na náhradu trov konania vzhľadom na zmarené pojednávania. Rešpektujúc názor odvolacieho súdu
sa súd zaoberal návrhom žalovaných zo dňa 02.10.2024 a 31.10.2024 s tým, že žalovaní namietali,

že žalobca nereagoval na návrhy dohody na mimosúdne riešenie, pričom nariadené pojednávania boli
vykonané bezcieľne, keďže celkovo z konania žalobcu bolo zrejmé, že záujem na mimosúdnej dohode
nemá a preto pojednávania boli zbytočné a žalobcom zavinené. Uznesením Okresného súdu Bardejov
č.k. 2Csp/108/2019-555 zo dňa 06.11.2023 bolo konanie sp. zn. 2Csp/108/2019 prerušené na štyri
mesiace z dôvodu mimosúdnych jednaní strán sporu. Uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn.

2Csp/108/2019 zo dňa 27.06.2024 na návrh žalobcu doručený súdu dňa 03.05.2024 súd rozhodol
o pokračovaní v tomto konaní. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 02.10.2024.
Na nariadenom pojednávaní dňa 02.10.2024 súd dal priestor obom procesným stranám vyjadriť sa
k možnému mimosúdnemu riešeniu, aj vzhľadom na názor Krajského súdu v Prešove v uznesení
sp.zn. 12CoCsp/47/2022 zo dňa 13.04.2023. Na pojednávaní dňa 02.10.2024 právny zástupca žalobcu

uviedol, že dostal mandát na mimosúdnu dohodu v zmysle návrhu zo dňa 02.04.2024 a v prípade
neakceptácie, trvá na návrhu zo dňa 08.08.2023. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa
02.10.2024 uviedla, že žalobcovi bola zaslaná dohoda o urovnaní, z ktorej malo vyplývať, že by žalovaní
uhradili 30.000 Eur do 5 dní od podpisu dohody a 29.785,90 eur najneskôr do 31.5.2024. Z toho dôvodu
došlo aj k prerušeniu tohto súdneho konania, kde bola vôľa vyrieši vec mimosúdne a nenavyšovať

trovy konania. K predloženej dohode žalobca viac nereagoval, t.j. neprejavil vôľu uzavrieť túto dohodu,
pričom ich kontaktoval až 02.04.2024, blížil sa aj termín zaslania návrhu na pokračovanie v konaní a
zrazu uvádzal odlišné výpočty istiny a úrokov od údajov uvedených v maily z novembra 2023 a údajov
odlišných od čiastočného späťvzatia zaslaného súdu v auguste 2023. Žalobca z nepochopiteľných
dôvodov k 02.04.2024 žiada už zaplatenie dlhu vo výške 85 187,34 Eur. Mala zato, že žalobca účelne

naťahujetotosúdnekonanie.Vzmyslepredloženejdohodymoholmaťžalobcaužvmájitohtorokupodľa
jeho údajov všetko vyplatené, okrem úrokov z omeškania vo výške cca 4.000 Eur. Žalobca je povinný
riadne vyčísliť istinu, riadne vyčísliť úroky a vedieť vysvetliť, prečo dochádza zakaždým k iným údajom
z jeho strany. Žiadala, aby žalobca zdôvodnil, prečo by sa mala dlžná suma v období november 2023 a
apríl 2024 odlišovať vo výške 20.000 Eur. Ak žalobca nezabezpečil dostatočnú prípravu na toto súdne

pojednávanie, žiadala, aby súd zohľadnil túto skutočnosť a toto správanie len odzrkadľuje správanie
žalobcu voči spotrebiteľom. Úroky a sankcie by mali podľa názoru žalobcu prevyšovať samotnú istinu.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 02.10.2024 reagujúc na uvedené námietky uviedol, že "ak
právnazástupkyňažalovanýchtvrdí,žesachcelidohodnúť,prečonereagovalinaposlednýnávrhzodňa
02.04.2024. Ak druhá strana nereagovala, nerozumie, prečo napáda žalobcu, že sa nechce dohodnúť."

Pojednávanie bolo odročené za účelom poskytnutia lehoty na ďalšie jednanie strán aj vzhľadom na
prezentovaný názor odvolacieho súdu v uznesení sp.zn. 12CoCsp/47/2022 zo dňa 13.04.2023, na deň
30.10.2024. Na pojednávaní dňa 30.10.2024 vzhľadom na to, že nedošlo k dohode strán sporu, súd
postupoval podľa ustanovenia § 182 CSP dajúc priestor stranám sporu na vyjadrenie sa k dokazovaniu,
ako aj k právnej stránke veci a vyhlásil dokazovanie za skončené, pričom pojednávanie odročil za

účelom vyhlásenia rozsudku. Na nariadenom pojednávaní dňa 30.10.2024 právni zástupcovia strán
predniesli záverečné návrhy postupom podľa § 182 CSP, pričom právny zástupca žalobcu uviedol, že
žalovaní tvrdia, že "majú údajne záujem sa dohodnúť, plniť, platiť, ale potom prečo navrhujú žalobu
zamietnuť. Ďalej prečo žalovaní neplatia ďalej svoje splátky, ak majú rozhodnutie krajského súdu, ktorýustálil, že nedošlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Takže v tom vidí tiež účelovosť konania
žalovaného. Takže na jednej strane je nám vytýkané, že uplatňovaná suma nie je v poriadku a na druhej
strane ani tá úprimná snaha zo strany žalovaných nejakým spôsobom vyrovnať svoj dlh tiež absentuje."

Právna zástupkyňa žalovaných v záverečnom vyjadrení v zmysle § 182 CSP uviedla, že "žalobca
nedokázal ustáliť výšku svojej žalovanej istiny a teda skutočne na strane žalovaných je vôľa uzavrieť
dohodu. Žalobca zakaždým poskytuje iné údaje a v rozpore s jeho čiastočným späťvzatím žaloby, tak
vlastne de facto žalovaní nevedeli, v akom rozsahu má zaplatiť výšku žalovanej istiny. Aj prvá veta z
posledného e-mailu zo strany žalobcu, kde uviedol, že nemá záujem uzavrieť mimosúdnu dohodu po

zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby. Pretože čiastočné späťvzatie žaloby bolo učinené 8.8.2023
a on 22.10.2024 odpovie, že nemá záujem rokovať o mimosúdnej dohode s ohľadom na čiastočné
späťvzatie. V tom prípade je otázka na mieste, prečo nás rok naťahovali, prečo bolo odročované
pojednávanie v novembri 2023, že sa ide rokovať o uzavretí dohody, prečo bola v apríli úplne iná suma
navýšená a nejakým spôsobom poskytnutá ešte lehota na uzavretie ďalšej mimosúdnej dohody. Aj s
ohľadom na túto e-mailovú komunikáciu, zavádzanie zo strany žalobcu, ktorá je priamo krásne v druhej

vete z 22.10.2024, že vlastne keď si zohľadnili vlastné podanie z 8.8.2023, oni žiadnu dohodu vlastne
uzatvárať nechcú. Takže pýtam sa, prečo rok a pol pojednávame o nejakej súdnej dohode."

18. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že podľa názoru súdu neboli splnené podmienky pre
priznanie nároku žalovaným na separátne trovy, keďže na pojednávaní konanom dňa 02.10.2024 došlo

k prejednaniu veci, riadnym vyjadreniam sa strán sporu, avšak ich názory na riešenie sporu zmierom
sa rôznili (pri mimosúdnych rokovaniach je takýto postup prirodzený), pričom žalobca riadne predniesol
návrh, na ktorom v rámci mimosúdneho riešenia sporu trvá. Následne bolo pojednávanie odročené za
účelom ďalšieho poskytnutia lehoty na mimosúdne jednanie a odkomunikovanie návrhov vzhľadom na
dĺžku konania už len na dohľadný čas do 30.10.2025 s odkazom aj na závery uznesenia odvolacieho

súdu sp. zn. 12CoCsp/47/2022 zo dňa 13.4.2023. Neobstoja námietky žalovaných, že by došlo zo
strany žalobcu k zmareniu pojednávania, resp. jeho naťahovaniu (keďže uvedené by bolo zároveň aj
nelogické, vzhľadom na žalobcovu následnú útratu pri neúspechu v tomto konaní) o to viac, ak boli v
rámci konania procesne úspešnejšími a patrí im náhrada trov konania, ako im aj súd v konaní v rozsudku
vo veci samej priznal. Následne na ďalšom pojednávaní dňa 30.10.2024 došlo k riadnemu procesnému

postupu v zmysle § 182 CSP, ktorý súd nemôže pri zákonnom procesnom postupe opomenúť, preto
uvedené pojednávanie už tobôž nemožno považovať za žalobcom zmarené a pojednávanie vykonané
bezcieľne. Vzhľadom na vyššie popísaný skutkový stav, pričom treba zdôrazniť, že právni zástupcovia
strán sporu sa na pojednávanie riadne dostavili, teda nezmarili pojednávanie, pričom im bol daný
priestor sa k možným mimosúdnym riešeniam vyjadriť a ďalej poskytnutá po týchto vyjadreniach lehota

do 30.10.2024 na odkomunikovanie výstupov s klientmi, nie je možné konštatovať, žeby žalobca
porušil nejakú svoju procesnú povinnosť a aby jeho správanie bolo príčinou odročenia pojednávania
dňa 02.10.2024, pričom zdôrazniac na toto pojednávanie sa riadne dostavil. Aj na pojednávanie dňa
30.10.2024 sa riadne dostavil právny zástupca žalobcu, rovnako aj právny zástupca žalovaných, pričom
toto pojednávanie nebolo odročené a bol realizovaný zákonný postup podľa § 182 CSP, preto už

vôbec nemožno pričítať právnemu zástupcovi strán sporu výlučné „procesné zavinenie" za odročenie
pojednávania dňa 30.10.2024 na deň 28.11.2024, ktoré bolo odročené súdom postupujúc podľa §
219 ods. 2 CSP na deň 28.11.2024 za účelom vyhlásenia rozsudku, s následnou sankčnou náhradou
tohto pojednávania uloženou žalobcovi pre žalovaných. Vzhľadom na vyššie uvedené súd postupujúc
v intenciách pokynu odvolacieho súdu rozhodol o separátnych trovách tak, ako je uvedené vo výroku

tohto dopĺňacieho rozsudku a teda návrh žalovaných zamietol.

19. Voči dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaní, ktorí uviedli, že pokiaľ sa na pojednávaní dňa 02.10.2024 nedalo absolútne nadviazať na
komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko žalobca nedokázal na pojednávaní špecifikovať a

dostatočne vysvetliť konanie žalobcu v období od 09/2024 do 10/2024 pri odlišných výpočtoch záväzku,
v tom prípade nie je správny názor súdu prvej inštancie, že išlo iba o bežnú snahu o mimosúdne
rokovania, ktoré neboli úspešné. Uvedené by bolo v poriadku, ak by išlo o počiatočné rokovania. Ale
v danom prípade je spor od roku 2019 a pre účelové konania zo strany žalobcu, kedy sa pôvodne
pokúšali bezdôvodne obohatiť sa formou úžery na žalovaných, bolo jednoznačné, že žalobca nemal

snahu vec riešiť a pojednávanie tak 02.10.2024 bolo nehospodárnym a zmareným pre jeho konanie.
Dňa 02.10.2024 nebolo možné riadne pojednávať, nakoľko nedosiahli vysvetlenie vo výpočtoch žalobcu,
ktorý ich predkladal neustále zmätočne. Súd sa teda pokúsil ešte i umožnenie mimosúdnych rokovaní
a odročil pojednávanie. Ako žalovaní mali skutočne vôľu vec vyriešiť mimosúdne a preto nebola inámožnosť, ako iba to, že im ako aj súdu dodatočne žalobca vysvetlí jeho rozdiel vo výpočtoch. V danom
prípade tak bolo zmarené pojednávanie dňa 02.10.2024 zo strany žalobcu, čím bolo pojednávanie
nehospodárne, neposkytlo žiadne dokazovanie, a bolo nehospodárne (aj s ohľadom na dochádzanie

na pojednávanie z BA do BJ a späť). Žalobca nezabezpečil riadneho zástupcu žalobcu, ktorý by sa
vedel k predmetnej právnej veci vyjadriť, čo znamená aj k obdobiu od 11/2023 do 04/2024, čo spadá
do tohto súdneho procesu. Argument PZ žalobcu, že má ísť o akési minulé obdobie a o tom nemusí
mať vedomosť je absurdné a ešte absurdnejším, že prvoinštančný súd akceptuje takýto názor (aj keď
na pojednávaní bol zásadne proti takémuto tvrdeniu) a žalobca tým akurát tak zmaril pojednávanie,

nakoľko sa sám žalobca nedostavil a substitučne splnomocnený zástupca nebol s celou situáciou
oboznámený a na uvedené nevedel reagovať, nakoľko nemal k dispozícii komunikáciu a výpočty,
ktoré boli predmetom vysvetlenia na pojednávaní (až súd mu ich podal na tomto pojednávaní). Taktiež
je nesprávne, že PZ žalobcu nedokázal nie len PZ žalovaným ale ani na otázku súdu odpovedať,
prečo a v čom spočíva rozdiel žalobcovho návrhu na mimosúdnu dohodu od 11/2023 do 04/2024, t.j.
rozdiel cca 20.000,- Eur. Zároveň žalobca ani v tomto pokročilom štádiu (rok po prerušení konania)

nedokázal zabezpečiť riadnu účasť účastníka konania, s ktorým by sa aspoň na pojednávaní dňa
02.10.2024 dokázali žalovaní dohodnúť alebo uzavrieť súdny zmier. PZ žalobcu sa až na pojednávaní
dňa 02.10.2024 oboznámil s e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovanými z 04/2024, čo
je jednoznačné zmarenie akéhokoľvek riadneho procesu a riadneho jednania s protistranou, a tým
aj zmareného pojednávania. Pojednávanie bolo odročené na deň 30.10.2024 za účelom dosiahnutia

mimosúdnej dohody medzi účastníkmi konania. Z uvedených dôvodov bolo tak účelovo zmarené
pojednávanie zo strany žalobcu, nakoľko žalobca sa nedostavil a PZ žalobcu sa vedel vyjadriť iba k
ponuke na 85.000,- Eur, t.j. nad rozsah ním podaného čiastočného späťvzatia zo dňa 10.08.2023. PZ
žalovaných na pojednávaní 30.10.2024: „Pretože čiastočné späťvzatie žaloby bolo učinené 08.08.2023,
a on nám 22.10.2024 odpovie, že nemá záujem rokovať o mimosúdnej dohode s ohľadom na čiastočné

späťvzatie. V tom prípade je otázka na mieste, prečo žalovaných rok naťahovali, prečo bolo odročované
pojednávanie v novembri 2023, že sa ide rokovať o uzavretí dohody, prečo bola v apríli úplne iná
suma navýšená a nejakým spôsobom poskytnutá ešte lehota na uzavretie ďalšej mimosúdnej dohody(z
02.10.2024 na 30.10.2024) Žalovaní opätovne aj na pojednávaní dňa 30.10.2024 žiadali súd prvej
inštancie o zohľadnenie konania žalobcu, t.j. prečo sa odročovali pojednávania vyše roka, prečo ich

žalobca maril, a teda aby uvedené priznal žalovaným, ako náhradu trov zbytočne vynaložených na
zbytočné pojednávania dňa 02.10.2024 a 30.10.2024. Súd prvej inštancie na základe konania žalobcu
nevedel rozhodnúť ani dňa 30.10.2024 a tak nariadil ďalšie pojednávanie na deň 28.11.2024 za účelom,
vyhlásenia rozsudku. Je potrebné si uvedomiť, že je nehospodárne viesť zbytočné pojednávania, kde je
neustále umožnene žalobcovi konať nehospodárne, a nevykonať tak dokazovanie a riadne rozhodnúť

v danej veci na danom pojednávaní. Taktiež si je potrebné uvedomiť, že PZ žalovaných dochádza
z D. J. D., čo je cesta tam a naspäť 900 km spolu. Súd prvej inštancie tak nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ustanovenia § 365 ods. 1

písm. f) CSP (t.j. ani po vzhliadnutí e-mailových komunikácii sa dostatočne nevysporiadal s konaním
žalobcu), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko vec nesprávne právne posúdil v rozsahu kto spôsobil trovy (ak je to
výlučne jedna zo strán) a náležite sa s tým nevysporiadal. Protiprávna pasivita žalobcu pri striktnom,
zužujúcom a nesprávnom výklade úspechu vo veci znamená, že zatiaľ čo si žalovaní preukázateľne plnili

svoje procesné povinnosti, a v nevyhnutnosti právnej obrany žalovaných (kde chcel žalobca takmer o
100.000,- viac, nezákonne) majú žalovaní znášať trovy konania a to aj zbytočne vynaložené s poukazom
na nečinnosť žalobcu, len za to, že sa žalovaní správali zodpovedne, snažili sa domôcť spravodlivosti
a následne sa rozhodli domáhať ochrany svojich práv, v ktorých boli v značnej miere úspešní. Zároveň
je nutné poukázať na skutočnosť, že je nespravodlivé od strany sporu, ktorá zodpovedne plní svoje

povinnosti požadovať aby hradila zbytočne vynaložené trovy konania, ktoré nezapríčinila. Procesný
postup žalovaných bol správny a nevyhnutný. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujú odvolaciemu súdu,
aby výrok o nepriznaní separátnu náhradu trov súdneho konania v Rozsudku Okresného súdu Bardejov,
sp. zn. 2Csp/108/2019-672 zo dňa 28.05.2025 zmenil tak, že žalovaným sa priznáva nárok na separátnu
náhradu trov konania voči žalobcovi za pojednávania dňa 02.10.2024 a 30.10.2024 a porady s klientom

pred nariadeným pojednávaním, a to v rozsahu 100%.

20. Odvolanie žalovaných voči dopĺňaciemu rozsudku bolo zaslané protistrane na vyjadrenie, pričom
protistrana sa k podanému odvolaniu písomnou cestou nevyjadrila.21. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §
34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (v zmysle
ustanovenia § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné
a rozsudok vo veci samej ohľadne napádaného výroku o trovách konania, ako aj dopĺňací rozsudok
ohľadom separátnych trov je potrebné potvrdiť.

22. Podľa § 225 ods. 1 - 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ak nerozhodol súd v
rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní
od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť,
doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú
ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne. Návrh
na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

23. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

24. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

26. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s okrem iného namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením,
teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale

iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

27.Kodvolacejnámietke,žerozsudoktrpínedostatkomriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniapodľa
ust.§365ods.1CSPpísm.b),pričomjenedostatočneodôvodnený,nezrozumiteľnýanepreskúmateľný,

odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne
požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická štruktúra odôvodnenia. Po preskúmaní
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom možno konštatovať, že tento súd vydal rozhodnutie,
ktoré spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho
dôvodu nedošlo. V prvom rade sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa strana žalobcu
domáhala, aké skutočnosti tvrdila, a aké dôkazné prostriedky označila, riadne sa zaoberal vyjadreniami
žalovanej strany a prostriedkami jej procesnej obrany a taktiež komplexne posúdil čiastkové skutkové
tvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež uviedol, ktoré z rozhodných skutkových

okolnostípreukázanéboliaktorénie.Odvolacísúdvtomtopoukazujenaskutočnosť,žedoodôvodnenia
súduprvejinštanciejepotrebnézahrnúťibarozhodnéskutkovéokolnostitak,abyrozsudokneobsahoval
nadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal vyhodnotením dôkaznej
situácie a obsahom predmetného rozhodnutia je aj riadne hodnotenie dôkazov, ako aj riadne opísanie
úvahy súdu prvej inštancie pri ich hodnotení. Aj táto časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie

má logickú postupnosť. Taktiež možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má riadne
uvedené právne posúdenie veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej súd
podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd
prvej inštancie odcitoval právne normy a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil, ktoré zo skutkovýchzistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

28. K námietke nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP odvolací súd poznamenáva, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial)
možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na
nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo

navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie
súdu. Avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) pôjde iba vtedy, ak
nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu,

ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu
preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Podstatou práva na spravodlivý súdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom
súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce

súdne konanie. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), súdy musia
v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa
zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie
alebo odmietnutie týchto argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva
na spravodlivý proces. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod

vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu
na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj
právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je
odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý

sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami
strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak

nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces,
táto vada zakladá prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Ak je rozhodnutie súdu
prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých
súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03). Právo na spravodlivý

proces je porušené aj v takom prípade ak rozhodnutie súdu nie je riadne odôvodnené (viď rozhodnutia
NSSR 5Cdo/57/2019, 2Cdo/100/2018, 4Cdo/3/2019, 4Cdo/125/2019, 4Cdo/120/2019, 1Obdo/7/2018 a
ÚSSR III ÚS 559/2018, II ÚS 120/2020, I ÚS 235/2020). Táto odvolacia námietka naplnená nebola,
keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebolo odvolacím súdom zistené
porušenie žiadneho čiastkového procesného práva odvolateľov, ktoré by odôvodňovalo záver o tom, že

celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

29. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1
CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený
na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam

dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu
právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne
zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je
základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný

však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré
je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôžebez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.

2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie
listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne a z odôvodnenia samotného rozsudku sa

nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

30. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd
SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k
naplneniu tohto odvolacieho dôvodu uvedeného zo strany žalovaných v 1. a 2. rade nedošlo. Vo vzťahu

k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov
zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom
základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom
týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k žalovaným

uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV.
ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie
mal odvolací súd zároveň za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu uvedeného stranou žalobcu
nedošlo z dôvodov nižšie uvedených.

31. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danom prípade zistil skutkový stav v dostatočnom
rozsahu tak, aby bolo možné súdenú vec riadne právne posúdiť ohľadne nároku strán konania
na separátne trovy súdneho sporu. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie opísané v odôvodnení
či už napadnutého rozsudku alebo napadnutého dopĺňacieho rozsudku zodpovedajú medzi stranami
v zásade sporným a nesporným skutočnostiam, a preto niet žiadnych prekážok k tomu, aby v ďalšom

odvolacom konaní nemohli byť prevzaté za podklad pre rozhodnutie o oboch podaných odvolaniach.
Odvolacísúdsaohľadneskutkovýchzistenísúduprvejinštancievyplývajúcichznapadnutýchrozsudkov
a v podrobnostiach na tieto zistenia poukazuje.

32. K prvotne podanému odvolaniu, a to voči rozsudku súdu prvej inštancie sp.zn. 2Csp/108/2019 - 618

zo dňa 28. novembra 2024 odvolací súd v rámci vyhodnotenia odvolacích námietok v podanom odvolaní
poukazuje na svoje uznesenie sp.zn. 6CoCsp/3/2025 - 664 zo dňa 24.04.2025, z ktorého vyplýva,
že vec vrátil súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú, a to z dôvodu, že mal odvolacie námietky
žalovaných ohľadne nerozhodnutia súdu prvej inštancie o separátnych trovách za dôvodné, pričom
predbežne mal za to, že o separátnych trovách musí byť rozhodnuté najneskôr v konečnom rozhodnutí

alebo samostatným uznesením pred vydaním konečného rozhodnutia. Nemôže dôjsť k vydaniu
samostatnéhouzneseniaažpokonečnomrozhodnutí,atozdôvodu,ževkonečnomrozhodnutímusíbyť
rozhodnutéovšetkýchtrováchkonaniačodoichnárokuvočijednotlivýmstranámsporu.Ztohtopohľadu
mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie buď mal o trovách konania ako o trovách separátnych
rozhodovať samostatným uznesením do meritórneho rozhodnutia vo veci a ak tak neučinil, mal sa tento

výroknachádzaťvmeritórnomrozhodnutí.Keďžerozhodnutiesúduprvejinštanciepostrádaloexistenciu
takéhoto výroku o separátnych trovách konania súd dal odvolateľom čiastkovo za pravdu a vrátil vec
súdu prvej inštancie na vydanie dopĺňacieho rozsudku. Následne je možné konštatovať, že súd prvej
inštancie vydal dopĺňací rozsudok tak, že žalovaným nepriznal separátne trovy za súdne konanie, a toza pojednávanie dňa 02.10.2024 a aj 30.10.2024, o čom zároveň následne súd prvej inštancie vydal
opravné uznesenie, keď v prvotnom dopĺňacom rozsudku urobil chybu v písaní a nesprávne uviedol
dátum pojednávania, keď tento pôvodne uviedol na 31.10.2024 a opravným uznesením opravil na dátum

30.10.2024.

33. V rámci odvolacích námietok vznesených žalovanými voči dopĺňaciemu rozsudku č. k.
2Csp/108/2019-672zodňa28.05.2025,tedaodvolaniučodomeritauplatňovanéhonárokunaseparátne
trovy, odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody uvádzané žalovanými naplnené neboli.

34. Súd prvej inštancie zistil vo veci skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností
prijal vecne správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie dopĺňacieho rozsudku súdu
prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu, na neho zároveň poukazuje podľa § 387
ods. 2 CSP. Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia

nižšieho súdu vyplýva z rozhodnutia ESĽP vo veci Helle vs. Fínsko z 19.12.1997 č.20772/92. Na
zvýraznenie presvedčivosti napadnutého rozsudku a v odpovedi na sporovými stranami uplatnené
odvolacie námietky odvolací súd uvádza nasledovné.

35. Aj podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky pre priznanie nároku žalovaným

na separátne trovy za pojednávanie dňa 02.10.2024 a aj 30.10.2024 z dôvodov nižšie uvedených.

36. Z obsahu samotnej zápisnice z pojednávania konaného dňa 02.10.2024 odvolaciemu súdu
nevyplýva, že by žalobca/právny zástupca žalobcu porušil akúkoľvek svoju procesnú povinnosť
respektíve, aby výlučne jeho konaním bolo zapríčinené odročenie tohto pojednávania. Zo zápisnice

z predmetného pojednávania konaného dňa 02.10.2024 (č.l. 575 súdneho spisu) okrem iného vyplýva,
že tohto pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu ako aj právny zástupca žalovaných,
neprítomný bol samotný žalobca a neprítomní taktiež boli žalovaní 1/ a 2/. Zároveň v predmetnej
zápisnice vyplýva, že pojednávanie riadne prebehlo a vo veci sa relevantne k meritu vyjadrovala
tak právna zástupkyňa žalovaných ako aj právny zástupca žalobcu. Okrem iného odvolací súd

považuje za potrebné z predmetnej zápisnice poukázať aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu,
ktorý okrem iného na tomto pojednávaní uviedol: „Aj s ohľadom na toto konanie žalovaných sú
tvrdenia právnej zástupkyne nemiestne, nenáležité a účelové. Ak tvrdí, že sa žalovaní chceli dohodnúť,
právny zástupca žalobcu nerozumie prečo do dňa dnešného pojednávania nereagovali na žalobcov
posledný návrh zo dňa 02.04.2024. Ak druhá strana nereagovala na tento návrh nerozumie právny

zástupca žalobcu prečo napáda žalobcu, že sa nechce so žalovanými dohodnúť“. Z uvedeného
vyplýva, že zo strany žalobcu nemohlo dôjsť k zmareniu predmetného pojednávania, keďže toto
pojednávanie sa riadne konalo, a tak isto nemožno pripísať konaniu právneho zástupcu žalobcu také
konanie, ktoré by ako jediný dôvod viedlo k odročeniu tohto pojednávania. Z uvedeného je zrejmé,
že posledné vyjadrenie v spore podal práve samotný žalobca a k tomuto poslednému návrhu žalobcu

zo dňa 02.04.2024 sa žalovaní do dňa pojednávania 02.10.2024 relevantne nevyjadrili. Rovnako
je potrebné poukázať na skutočnosť, že obe sporové strany mali záujem v tomto štádiu konania
na uzavretí mimosúdneho/súdneho zmieru, a to tak strana žalobcu ako aj strana žalovaných. Tu je
potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmysle Civilného sporového poriadku sa súd o uzavretie či už
súdneho alebo mimosúdneho zmieru medzi stranami sporu musí pokúsiť vždy, bez ohľadu na štádium

konania. Preto je možné konštatovať, že predmetné pojednávanie konané dňa 02.10.2024 nebolo
odročené pre konkrétne porušenie procesných povinností zo strany žalobcu, ale z dôvodu ponechania
priestoru na uzavretie mimosúdnej dohody, respektíve vykonanie mimosúdnych jednaní medzi stranami
sporu, ktoré o nich mali aktuálny záujem. Z týchto dôvodov nie je možné konštatovať zistenie takých
skutočností, ktoré by mali viesť súd prvej inštancie k priznaniu separátnych trov v prospech žalovaných

voči žalobcovi za účasť na tomto pojednávaní. Z obsahu zápisnice taktiež nemožno vyvodiť žalovanými
tvrdenú skutočnosť, že sa by sa na pojednávaní zúčastnený právny zástupca žalobcu nevedel vyjadriť
k meritu veci, k potencionálnym možnostiam dohody, či bol inak na pojednávanie nepripravený.

37. K druhej odvolacej námietke ohľadne pojednávania konaného dňa 30.10.2024 odvolací súd

konštatuje, že zo zápisnice z pojednávania konaného v tento deň (č.l. 594 súdneho spisu) vyplýva,
že pojednávanie sa riadne konalo, pričom na pojednávaní bol prítomný právny zástupca žalobcu
ako aj právny zástupca žalovaných, neprítomný bol samotný žalobca a taktiež neboli prítomní
ani žalovaný 1/ a 2/. Tu možno teda konštatovať, že pojednávanie nebolo odročené pre neprítomnosť,ale riadne prebehlo a prebehlo za prítomnosti oboch právnych zástupcov sporových strán. Toto
pojednávanie opäť prebehlo takým spôsobom, že nemožno vzhliadnuť akékoľvek porušenie procesných
povinností zo strany žalobcu teda nie je možné priznať separátne trovy v jeho neprospech. Opätovne

je potrebné konštatovať, že zo zápisnice z tohto pojednávania vyplynulo, že pojednávanie prebehlo
riadne, pričom obaja právni zástupcovia využili svoje záverečné reči, ktoré aj na pojednávaní predniesli.
Následne predmetné pojednávanie bolo odročené nie z dôvodu, že by si ktorákoľvek zo strán nesplnila
svoje procesné povinnosti, ale z dôvodu, že sudca súdu prvej inštancie po záverečných rečiach
ukončil dokazovanie a pojednávanie neodročil za účelom ďalšieho pojednávania, ale ho odročil

za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Túto skutočnosť možno považovať za významnú pre
posúdenie nároku žalovaných na túto časť separátnych trov. Tento procesný postup totiž nezávisel
od konania sporových strán, žalobcu alebo žalovaného. Uvedený procesný postup bol zvolený na
základe individuálneho rozhodnutia zákonného sudcu, ktorý využil svoje procesné oprávnenia odročiť
toto pojednávanie na termín, v ktorom bude vyhlásené rozhodnutie vo veci samej. Nejedná sa tak teda
o zmarené pojednávanie stranou sporu. Z týchto dôvodov nemôžu patriť separátne trovy žalovaným

za odročenie predmetného pojednávania. Z tohto pohľadu odvolacieho súdu bol sudcom súdu prvej
inštanciepodľavlastnéhouváženiarealizovanýzákonnýpostupvzmysleustanovenia§182CSPatento
jednoznačne nemožno pričítať za vinu právnemu zástupcovi žalobcu.

38. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti k obom procesným úkonom, za ktoré žalovaní

žiadali náhradu separátnych trov má odvolací súd za to, že odvolacie námietky žalovaných
voči dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie nie sú dôvodné.

39. Súd prvej inštancie zistil vo veci skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností
prijal vecne správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu, na neho zároveň poukazuje podľa § 387 ods. 2
CSP. Skutočnosť že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho
súdu vyplýva z rozhodnutia ESĽP vo veci Helle vs. Fínsko z 19.12.1997 č. 20772/92. Z týchto dôvodov
odvolací súd považoval podané druhé odvolanie voči dopĺňaciemu rozsudku za nedôvodné, a preto tak

napadnutý rozsudok ohľadne bežných trov konania, spolu s dopĺňacím rozsudkom ohľadne separátnych
trov konania ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

40. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto

súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.

303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval

za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

41. O trovách odvolacieho konania tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1
v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že v konečnom

dôsledku úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným
žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Žalobcu odvolací súd považuje v konečnom dôsledku za
plne úspešného z dôvodu, že žalovaní síce boli čiastkovo úspešní v prvom odvolaní z dôvodu, že súd

prvej inštancie opomenul rozhodnúť o separátnych trovách konania v rozhodnutí vo veci samej, avšak
v konečnom dôsledku bolo rozhodnuté, že nemajú žiaden nárok na separátne trovy ktorý požadovali
priznať,zčohomožnoprinimiuplatnenomnároku,ktorýsastalpredmetomodvolaciehokonania,vyvodiťich celkový neúspech pred odvolacím súdom. Odvolací súd na základe vyššie uvedenej úvahy zároveň
nevidel dôvod pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 257 CSP.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).