Uznesenie – Zmluva o dielo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323201717
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4323201717.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu
JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: A. B., s miestom podnikania C. A. B.
XXXX/X, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F.
G. XX, zastúpený: JUDr. Gabriel Turza, advokát, so sídlom Schubertova 12, 937 01 Želiezovce, IČO:
34 073 108, o zaplatenie 4.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Levice č. k. 15C/30/2023 – 242 zo dňa 7. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 15C/30/2023 – 242 zo dňa 7. augusta 2025
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 4.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 4.000 eur od 29.05.2022 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.); žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% (výrok II.).

1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil primárne ustanoveniami: § 52 ods. 1 až 4, §
53 ods. 1, § 517 ods. 2, § 631, § 632, § 633 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 634 ods. 1 a 2, zákona č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase vykonania diela (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo
„OZ“); § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“).

1.2.Napadnutýrozsudoksúdprvejinštancievpodstateodôvodniltým,žežalobcasažaloboudoručenou
súdu prvej inštancie dňa 15.05.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia 4.000 eur s príslušenstvom,

ako aj náhrady trov konania. Žalobca pred tým ako bola žaloba doručená protistrane, na výzvu súdu
prvej inštancie zobral žalobu späť v časti úroku z omeškania, ktorý pôvodne požadoval vo výške 7 %
ročne, pričom po čiastočnom späťvzatí sa domáhal úroku z omeškania vo výške 5 % ročne. Žalobu
odôvodnil tým, že na základe ústne dohodnutej zmluvy, ktorú považoval za zmluvu o dielo, vykonal
práce v obci F. G.. Predmetom tejto zmluvy bola vodoinštalácia v kúpeľni (realizácia studenej a teplej
vody do kuchyne pre drez a umývačku), kanalizácia a voda do WC pri schodoch, voda a kanalizácia

do technickej miestnosti. Rozsah vykonaných prác mala preukazovať fotodokumentácia predložená
žalobcom. Žalobca tvrdil, že objednávateľom je žalovaný, čo mala preukazovať sms komunikácia medzi
stranamikonania,pričomžalovanýjevlastníkomrodinnéhodomu,kdesamalivykonaťpredmetnépráce.
Objednávka nemala byť podpísaná žalovaným, do konania však nebola žalobcom predložená. Podľa
tvrdení žalobcu bola dohodnutá cena za dielo prostredníctvom sms komunikácie vo výške 4.000 eur, ako
ajcenazamateriálvovýške1.400eur.Žalobcamalzato,žebolodielovykonanévrozsahudohodnutých

prác, dielo malo byť vykonané kvalitne o čom predložil doklad o vykonaní tlakovej skúšky. Ďalej žalobca
konštatoval, že žalovaný si dielo bezdôvodne neprevzal a neuhradil cenu práce. Napriek tomu, žežalovaný namietal nekvalitu práce, tak žalobcovi neposlal písomnú reklamáciu a ani ho telefonicky
nekontaktoval.

1.3. Súd prvej inštancie v prvom rade posúdil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Žalovaný namietal
pasívnu vecnú legitimáciu s tým, že objednávateľom mala byť jeho matka C. H. (ďalej aj len „matka
žalovaného“). Žalobca poukázal na to, že túto osobu videl prvýkrát na pojednávaní, komunikoval výlučne
so žalovaným a s jeho otcom. Žalobca predložil doklad preukazujúci, že číslo prostredníctvom ktorého
strany konania komunikovali využíval žalovaný, pričom táto skutočnosť mala byť preukázaná svedkami

navrhnutými žalobcom. Žalovaný namietal, že toto číslo patrí jeho matke o čom predložil potvrdenie
od spoločnosti Slovak Telekom. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciu žalobcu, že táto
spoločnosť nie je označená celým obchodným menom, pričom ani nevydáva takéto potvrdenie, keďže
pečiatkamalabyťinejspoločnosti(ktorájesplnomocnená,avšaknieječitateľnékým).Nebolonavrhnuté
preverenie týchto skutočností dopytom predmetnej spoločnosti a súd prvej inštancie túto skutočnosť
nepreverovalexoffo,pretožetútootázkuustálilnazákladevýpovedísvedkovainýchlistinnýchdokladov.

Súd prvej inštancie konštatoval, že nie je relevantné na koho je číslo vedené, ale kto predmetné číslo
využíva.Zvýpovedísvedkynematkyžalovanéhosúdprvejinštanciedospelkzáveru,ženiejerelevantné
pre koho sa práce vykonávali (mali sa vykonávať pre matku), ale kto vstúpil do zmluvného vzťahu
so žalobcom, respektíve kto bol objednávateľom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že sama matka
žalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že objednávateľom bol jej syn žalovaný, pričom práce mali

byť vykonané pre ňu. Z výpovede iných svedkov (svedok č. 1 a 3) súdu prvej inštancie vyplynulo, že
objednávateľom bol žalovaný, s ktorým bola dohodovaná aj cena (svedok č. 3 uviedol, že raz bola
komunikácia so žalovaným a raz s nejakou pani). Súd prvej inštancie vo vzťahu k navrhnutým svedkom
žalobcom uviedol, že sa jedná o jeho bývalých spolupracovníkoch, ktorí sa osobne podieľali na realizácii
diela, ako aj boli prítomní pri dohadovaní zmluvných podmienok a potvrdili, že objednávateľom bol práve

žalovaný. Súd prvej inštancie konštatoval, že nemá dôvod spochybňovať vierohodnosť ich výpovedí,
pričom ich výpovede v otázke objednávateľa sa zhodovali so žalobcom, ako aj so svedkyňou č. 2 (matka
žalovaného), ktorá mala uviesť, že objednávateľ bol žalovaný. Síce prvotný kontakt mohol byť s matkou
žalovaného, ale potom komunikoval so žalobcom práve žalovaný, pretože sa bál o matku, pričom súd
prvej inštancie na margo veci poukázal na to, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, kde sa práce

vykonali. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní je pasívne
vecne legitimovaný žalovaný.

1.4. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal platnosťou samotnej zmluvy. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže ju uzatvoril žalobca v pozícii živnostníka, ktorý pri

uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a na druhej strane vystupuje
fyzická osoba, ktorá nekonala pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Uvedené nemalo za následok neplatnosť zmluvy z dôvodu, že zmluva o
dielo nemala písomnú formu, keďže zákon takúto formu nevyžaduje. Zo zisteného skutkové stavu súd
prvej inštancie ustálil, že v danom prípade strany konania uzavreli ústnou formou zmluvu o dielo, ktorá

má charakter spotrebiteľskej zmluvy a ktorej predmetom bolo vykonanie diela (vodoinštalačné práce
vykonané v kúpeľni a kuchyni rodinného domu vo vlastníctve žalovaného). Rozsah prác mal vyplývať
z komunikácie strán, z toho ako žalovaný ukázal žalobcovi a jeho spolupracovníkom, kadiaľ má viesť
potrubie, čo je potrebné urobiť, čomu bol prispôsobený odobratý materiál, za ktorý matka žalovaného
zaplatila cenu. Súd prvej inštancie mal za to, že strany si dohodli aj odplatnosť zmluvy napriek tomu,

že cena diela je sporná. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru o platnosti
predmetnej zmluvy o dielo. Rozsah diela spochybňoval právny zástupca žalovaného, avšak súd prvej
inštancie dal do pozornosti, že žalovaný dal vykonať audit, ktorý mal vypracovať rekapituláciu rozpočtu
prác a materiálu. Súd prvej inštancie sa preto pýtal, ak bol spochybnený rozsah vykonaného diela,
potom na základe akých podkladov bol vykonaný predmetný rozpočet. Tento rozpočet bol vykonaný

len za prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorý ani nebol účastný pri dojednaní prác.
Pre dôveryhodnosť tohto dokladu bola podľa názoru súdu prvej inštancie nevyhnutná aj prítomnosť
zhotoviteľa.

1.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nemal zákonnú povinnosť predkladať do konania

projekt obsahujúci špecifikáciu prác, aj keď by mohol zjednodušiť dokazovanie v konaní. Ďalej podľa
názorusúduprvejinštanciežalobcanemalpovinnosťvydávaťpísomnépotvrdenieoprevzatíobjednávky
vzhľadom na priebeh realizácie diela. Síce sa v danom prípade nejedná o dielo zhotovené na počkanie,
ale ani o dielo vykonané bez osobného dozoru a prítomnosti objednávateľa, čo malo vyplynúť z výpovedísvedkov (prítomnosť žalovaného, jeho otca a matky). V prípade, ak by aj zhotoviteľ mal vydať
objednávateľovi predmetné potvrdenie, jeho nevydanie nepodmieňuje platnosť zmluvy. Podľa názoru
súdu prvej inštancie rozsah diela je možné odvodiť aj s odkazom na spotrebovaný materiál, ktorého

množstvojepreukázanézvýdajkyFO-4,ktorýbolspotrebovanývcelomrozsahuvzhľadomnavykonané
dokazovanie, pretože nebol preukázaný opak. Súd prvej inštancie neprihliadol na doklady predložené
žalovaným, a to krycí list rozpočtu, rekapituláciu rozpočtu, rozpočet kanalizácia a vodoinštalácia
a rekapitulácia stavby, pretože boli vykonané dňa 23.03.2025 len za účasti vlastníka stavby a zástupcu
žalovaného. Súd prvej inštancie poukázal na absenciu žalobcu pri obhliadke vykonanej I. C. E. (ďalej aj

len „inžinier“), ktorý mal o realizácii fotodokumentáciu a aj osobné znalosti, pričom súd prvej inštancie
predpokladal, že žalovaný takúto dokumentáciu nemal, pretože nebola predložená do konania a tieto
skutočnosti potvrdila svedkyňa č. 2, ktorá v čase vykonania diela bývala v predmetnej nehnuteľnosti
a uviedla, že po dokončení diela si nevyhotovila fotodokumentáciu. Z týchto dokladov bolo súdu prvej
inštancie zrejmé, že neboli vyhotovené k dátumu vyhotovenia diela, keďže spracovateľ pracoval s 23
% DPH hoci v roku 2022 bola DPH len vo výške 20 %. Súd prvej inštancie konštatoval, že nemohol

prihliadnuť na doklady predložené stranami konania, ktoré boli zaobstarané až v roku 2025 (položka
č. 9 označená ako čistiaci kus PP, DN 110 hladký pre gravitačnú kanalizáciu a doklad č. 2 predložený
žalobcom, ako aj následný doklad predložený žalovaným spolu so záverečnou rečou). Ďalej súd prvej
inštancie konštatoval, že neprihliadol na doklad preukazujúci kalkuláciu spotrebovaného materiálu,
ktorý nevyvracal argumentáciu žalobcu, ako aj pre chyby v ňom obsiahnuté a pretože spracovateľ

nemoholmaťdostatokrelevantnýchinformáciíorozsahudielavykonanéhožalobcom,atovnadväznosti
na prerábky inými subjektmi. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ aj žalovaný v zákonných
lehotách namietal vady diela bez toho, aby riadne ukončil spoluprácu so žalobcom a pristúpil k prerábke
diela inými subjektmi, potom táto skutočnosť bráni s odstupom času akúkoľvek možnosť prepočtov
týkajúcichsaspotrebymateriálu,akoajnákladypráce,akdokoncabolitietoprepočtyrobenébezaktívnej

účasti žalobcu. Zhotoviteľ nenesie zodpovednosť za prerábky vykonané inými subjektmi, ktoré mohli
zmeniť pôvodnú požiadavku objednávateľa.

1.6. Neboli preukázané tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca mal odniesť časť materiálu zaplateného
žalovaným, pretože medzi týmto materiálom bol aj taký materiál, ktorý sa na výdajke FO-4 vôbec

nenachádzal (napr. batérie), pričom žalovaný nepreukázal, že tento materiál bol ním zakúpený v čase
vykonávania prác žalobcom, respektíve, že sa nachádzal na stavbe. Žalovaný a ani ním navrhovaní
svedkovia konkrétne výrobky, ktoré mali byť odnesené, dostatočným spôsobom nekonkretizovali.
Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou uvedenou žalobcom, podľa ktorej objekt v ktorom
sa vykonávali práce nebol zamykaný a mal do neho prístup ktokoľvek, teda predmetné materiály

automaticky nemuseli byť odnesené žalobcom, respektíve osobami vykonávajúcimi práce na stavbe.
Súd prvej inštancie preto vychádzal z výdajky FO-4 a z výpovedí svedka č. 1 a č. 3 a dospel k záveru,
že materiál zakúpený na stavbu pre žalovaného bol v celom rozsahu privezený a aj spotrebovaný
s poukazom na uhradenie tohto materiálu matkou žalovaného, pričom žalovaný mal možnosť si preveriť
množstvo dovezeného materiálu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že spoločnosť, od ktorej bol

predmetný materiál zakúpený, si vyúčtovala prepravné. Žalovaný ako aj jeho matka (svedkyňa č. 2)
v konaní namietali, že žalobca nepredložil žalovanému doklad o prevzatí finančných prostriedkov za
materiál, ktorý bol uhradený žalovaným. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalobcu o tom,
že tento doklad žalobca nepredložil z dôvodu, že tieto finančné prostriedky prevzaté v hotovosti
obratom použil na úhradu materiálu zakúpeného na dielo vykonávané v prospech žalovaného. Súd prvej

inštancie zastal názor, že ak tieto finančné prostriedky nepredstavovali príjem žalobcu, nebolo potrebné
predkladať doklad žalovanému (respektíve svedkyni č. 2 – matke žalovaného) o prijatí finančných
prostriedkov. Skutočnosť, že žalobca predmetné finančné prostriedky použil na výplatu ceny materiálu
bolavkonanípreukázanápotvrdenímvydanýmspoločnosťouKR-BYTMAT,s.r.o.Aknáslednežalovaný
neuhradil žalobcovi žiadnu ďalšiu sumu, potom mu žalobca nemohol vydať nijaké potvrdenie. Žalobca

zároveň uviedol, že faktúru, ktorou bola žalovanému fakturovaná cena diela, má riadne evidovanú
v účtovníctve a už aj odviedol daň.

1.7. Ďalšou spornou skutočnosťou v konaní bola dohoda o skutočnej cene za vykonané dielo, ktorá
bola podľa tvrdení žalobcu vo výške 4.000 eur a podľa tvrdení žalovaného vo výške 1.600 eur. Z sms

zo dňa 03.05. predloženej žalobcom súdu prvej inštancie vyplynulo (ktorá bola žalovanému zaslaná
na číslo, z ktorého mu chodili odpovede od žalobcu), že celková cena práce bola odhadnutá na sumu
4.000 eur. Predmetná správa ďalej obsahovala aj odhad ceny použitých materiálov vo výške 2.900
eur. Žalobca uviedol, že k zníženiu ceny došlo tým, že si vždy účtuje vyššiu cenu, aby nemusel žiadaťo finančné prostriedky za materiál a v danom prípade boli aj dohodnuté iné spôsoby realizácie prác pri
ďalšej obhliadke. Súd prvej inštancie dotazoval žalovaného, či reagoval na túto správu a ak áno, aby
predložil doklad akým spôsobom. Žalovaný však nereagoval. Svedkovia navrhnutí žalobcom potvrdili

ním určenú cenu diela a svedkyňa navrhnutá žalovaným zase cenu diela určenú žalovaným. Žalobca
dal do pozornosti, že s prihliadnutím na miesto podnikania a miesto vykonávania prác bolo potrebné do
ceny zahrnúť aj cestovné náklady. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný bol dostatočným
spôsobom upovedomený o cene diela v sms správe ešte pred samotným začatím diela, keďže materiál
bol zakúpený až 17.05.2022 (čo bol podľa denníka žalobcu prvý deň výkonu prác). S prihliadnutím na

výsledky dokazovania, ako aj na to, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že takto navrhnutú
cenu diela namietal počas vzájomnej komunikácie a ani keď mu bola zaslaná sms správou faktúra od
žalobcu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že strany si dohodli cenu diela vo výške 4.000 eur.

1.8. Súd prvej inštancie neprihliadol na výpočty žalovaného o odmene dvoch pracovníkov, keďže
práce nevykonávali len dvaja pracovníci a celá suma netvorila výlučne odmenu, pričom poukázal

na výpoveď žalobcu. Zároveň súd prvej inštancie nevzhliadol ako dôvodnú námietku žalovaného
spočívajúcu v tom, že predmetná správa neobsahuje rok, pretože táto správa nadväzuje na prvú správu
zaslanú svedkyňou č. 2 zo dňa 28.04.2022 na čo reagoval žalobca, že sa zajtra zastaví, čo bolo dňa
29.04.2022 (žalobca vykonal obhliadku v tento deň). Súd prvej inštancie bol preto toho názoru, že
táto správa je práve z roku 2022. Neexistoval dôvod vzájomnej komunikácie strán v iných rokoch,

keďže žiadna spolupráca okrem roku 2022 medzi stranami ani neprebiehala. Súd prvej inštancie
neprihliadol na audit predložený žalovaným spochybňujúci dohodnutú cenu diela, pretože žalobca nebol
prítomný pri vykonávaní auditu. V audite sa nenachádzali položky zohľadňujúce náklady na dopravu,
za nájom použitého náradia. Súdu prvej inštancie nebolo zrejmé z čoho spracovateľ rekapitulácie
vychádzal. Takisto cena dohodnutej práce podľa záveru súdu prvej inštancie nemôže byť považovaná

za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže bola stranami individuálne dojednaná. O predmetnej cene
mal žalovaný preukázateľne vedomosť pred vykonaním prác, nijako ju nenamietal, pričom námietky
ohľadom ceny diela predniesol až v priebehu konania. Súd prvej inštancie konštatoval, že proti tvrdeniu
žalovaného a svedkyne č. 2 o cene diela bolo tvrdenie žalobcu a svedka č. 1 a č. 3, ako aj faktúra
znejúca na sumu 4.000 eur, a preto opätovne ustálil na základe týchto skutočností, že dohodnutá cena

diela bola vo výške 4.000 eur. Ďalej z vykonaného dokazovania, výpovede svedkov a predložených
dokladov mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nevykonával dielo výlučné sám, jednalo sa o dielo
na realizáciu primárne pomocných prác, ktoré mohli vykonávať aj iné osoby na zodpovednosť žalobcu.
Súd prvej inštancie ustálil odbornosť žalobcu, keďže mal živnostenské oprávnenie na vykonávanie
vodoinštalatérstva a kúrenárstva. Žalobca preukázal, že dielo bolo vykonané riadne tlakovou skúškou,

ktorú žalovaný relevantným dokladom nespochybnil. Súd prvej inštancie konštatoval, že nestačia len
tvrdenia žalovaného a navrhovanie svedkov, ktorí nie sú s dielom spokojní. Súd prvej inštancie sa taktiež
nestotožnil s tvrdením žalovaného, že dokladom spochybňujúcim predmetné skutočnosti je doklad
vypracovaný I. C. E., keďže ide len o výpočet pre použitý materiál a cenu práce.

1.9. V ďalšom súd prvej inštancie ustálil, že k prevzatiu diela žalovaným došlo faktickým dokončením
diela dňa 23.05.2022, vzhľadom aj na to, že rodinný dom bol v tom čase užívaný a chodil do neho aj
žalovaný. Tlaková skúška nebola datovaná ku konkrétnemu dňu. Z sms komunikácie vyplynulo, že dielo
malo byť odovzdané 20.05.2022, avšak z denníka vypracovaného žalobcom vyplynulo, že na diele malo
byť pracované aj dňa 23.05.2022, pričom rovnaké skutočnosti vyplynuli aj zo sprievodného listu. Súd

prvej inštancie neprihliadol na námietky žalovaného o vadách diela, keďže neboli v konaní preukázané
a nebolo ani preukázané akékoľvek uplatnenie si vád zákonným spôsobom. Žalobcovi bol priznaný aj
úrok z omeškania vzhľadom na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že je žalovaný v omeškaní
a po jeho čiastočnom späťvzatí žalobcom bol už uplatnený v súlade so zákonom. O trovách konania
súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe pomeru

úspechu strán konania.

2. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie
domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil alebo alternatívne, aby
ho zmenil v súlade so zabezpečenými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Napadnutý rozsudok

považoval za nesprávny z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

2.1. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal hodnotenie dôkazov v ich
vzájomnej súvislosti, pričom neprihliadol na všetko, čo vyšlo najavo počas konania. Súd prvej inštanciesa nemal vysporiadať s protichodnými dôkazmi, ktoré produkoval žalovaný počas konania. Z uznesenia
ČVS:ORP-533/2-VYS-LV-2022 FA má vyplývať, že matka žalovaného (svedkyňa č. 2) telefonicky
oznámila žalobcovi, že nič nebudú platiť, pretože sú nespokojní. Spochybňoval tvrdenie žalobcu, že

svedkyňu č. 2 videl až na pojednávaní. Žalovaný konštatoval, že dôkazy predložené žalobcom (pracovný
denník J., zápis o vykonaných skúškach, ako aj certifikáty) boli vyhotovené dodatočne pre účely
súdneho konania a nepredstavujú dokumentáciu súvisiacu s výkonom práv žalobcu v F. G.. Takisto
tvrdenia žalobcu, ako aj ním navrhnutých svedkov, považoval žalovaný za účelové nepotvrdzujúce
skutkový stav medzi stranami konania. Súd prvej inštancie mal podľa názoru žalovaného vybrať

z kontextu výpovedí žalobcu niektoré jeho tvrdenia, ktoré však neboli potvrdené ďalšími dôkazmi, pričom
boli spochybňované predloženými dôkazmi žalobcom. Ďalej žalovaný konštatoval, že medzi stranami
nedošlo k dohode podstatných náležitostí o predmete a ani o cene diela. Žalovaný poukázal na to, že
neurčitá telefonická komunikácia nemôže nahradiť platne dohodnutý právny úkon. Súd prvej inštancie
síce citoval ustanovenia spotrebiteľského práva v rámci Občianskeho zákonníka, avšak tieto neaplikoval
vprospechspotrebiteľa,alevprospechdodávateľabeztoho,abybolonepochybnepreukázané,žedošlo

k dohode podstatných náležitostí predmetnej zmluvy (predmet a cena diela). Cena diela ostala počas
celéhokonaniaspornou,pričomžalovanýpoukázalnato,ževdanomprípademusíísťocenuprimeranú.
Súd prvej inštancie neakceptoval krycí list rozpočtu a rekapituláciu rozpočtu vypracovanú autorizovaným
inžinierom I. C. E., napriek tomu, že sa jedná o jediný hodnoverný dôkaz potvrdzujúci použitie materiálu
dovezeného na stavbu a stanovenia hodnoty vykonaných prác. Menovaný inžinier vyhotovil rozpočet na

základe obhliadky a zamerania všetkých vodoinštalačných prác vykonaných na predmetnom rodinnom
dome, pričom ich rozsah je neporovnateľný s tvrdeniami žalobcu, ktoré nie sú potvrdené žiadnymi
dôkazmi. Hodnotenie dôkazu rozpočet súdom prvej inštancie vyhádzalo len z námietok žalobcu, ktoré
však nie sú odborné a nespochybňovali rozpočet vypracovaný menovaným inžinierom. Poukázal na
to, že z tohto rozpočtu vyplýva, že len cena prác požadovaná žalobcom predstavuje štvornásobnú

hodnotu obvyklej ceny práce, a to v rozpore s cenotvorbou v Slovenskej republike (najmä, ak sa jedná
o spotrebiteľský vzťah). Žalovaný konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
nemuselvydaťobjednávateľovipísomnépotvrdenieoprevzatíobjednávkypodľaust.§632Občianskeho
zákonníka, napriek tomu, že je to zákonná povinnosť. Žalovaný argumentoval tým, že dielo nebolo
dokončené a ani odovzdané. Poukázal na argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorý prevzal pojem

audit, ktorý použil na pojednávaní žalobca na označenie rozpočtu predloženého žalovaným, pričom sa
súd prvej inštancie s touto skutočnosťou stotožnil napriek tomu, že žalovaný žiadny audit nepredložil.
Žalovaný takisto namietal, že nebol dohodnutý ani rozsah, pričom uviedol, že telefonická komunikácia
medzi žalobcom a jeho matkou nepotvrdzuje uzavretie zmluvy o dielo.

3. Podaním zo dňa 08.10.2025 žalobca reagujúc na odvolanie žalovaného uviedol, že tvrdenie
oneexistenciizmluvyjenepravdivéairelevantné,keďžejetakétotvrdenievrozporessmskomunikáciou
obsahujúcou dohodu o vykonaní prác a jednoznačnú cenu práce vo výške 4.000 eur, pričom ústna
dohoda bola potvrdená svedkami a aj žalovaným, ktorý umožnil žalobcovi nástup na stavbu. Poukázal
na to, že zmluva o dielo môže byť uzavretá aj ústne. Argument žalovaného spočívajúci v tom, že cena

nebolaurčenáamásavychádzaťzprimeranejceny,žalobcapovažovalzaúčelový.Žalobcakonštatoval,
že cena bola vopred dohodnutá v predmetnej výške, ako aj odsúhlasená žalovaným, pretože by žalobca
inak nezačal práce. Poukázal, že aj faktúra bola vystavená práve na takú sumu. Uviedol, že primeraná
cena je aplikovateľná len za situácie, kedy nebola cena dohodnutá, pričom takáto cena zodpovedala
rozsahu a odbornej náročnosti prác. Podľa názoru žalobcu neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že

práce neboli vykonané odborne. Žalobca realizoval dielo v súlade s technickými normami a právnymi
predpismi,pričompredložilprotokolotlakovýchskúškach,ktorýmápotvrdzovaťfunkčnosťabezpečnosť
inštalácie. Zároveň poukázal na to, že nebola uplatnená žiadna reklamácia, žalovaný dodnes užíva
dielo, čo potvrdzuje jeho vykonateľnosť. Keďže nebola dodaná projektová dokumentácia zo strany
žalovaného, tak žalobca postupoval na základe dohody a podľa technických zásad, čo predstavuje

bežný postup pri podobných zákazkách. Žalovaný účelovo tvrdil, že objednávateľom bola jeho matka.
Tento argument mal byť vyvrátený na základe listu vlastníctva, ktorý preukazuje, že vlastníkom
nehnuteľnosti, kde sa vykonávali práce, bol žalovaný. Takisto matka žalovaného sama priznala,
že objednávateľom bol žalovaný. Takýto argument žalovaného podľa názoru žalobcu, predstavuje
snahu žalovaného vyhnúť sa zaplateniu, keďže jeho matka nevlastní žiadny majetok, a preto by

v prípadnej exekúcii nebolo možné uspokojiť pohľadávku. Žalobca vo vzťahu k spochybneniu ním
predložených dôkazov žalovaným uviedol, že súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti a dospel k logickým a presvedčivým záverom. Na základe týchto skutočností považoval
žalobca napadnutý rozsudok za zákonný, spravodlivý a opierajúci sa o dostatočné dôkazy, a pretonavrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol, napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril replikou zo dňa 31.10.2025. Konštatoval, že zotrváva
na dôvodoch uvedených v odvolaní. Vyjadrenie žalobcu podľa názoru žalovaného neobsahovalo
žiadne dôkazy spochybňujúce skutočnosti uvedené v odvolaní. Mal za to, že nedošlo k uzavretiu
zmluvy o dielo so základnými náležitosťami. Podaním zo dňa 19.11.2025 žalobca duplikou reagoval
na repliku žalovaného. Uviedol, že v rámci konania predložil viacero dôkazov, ktoré vo vyjadrení

presne špecifikoval. Tvrdenie žalovaného, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo považoval v rozpore
s vykonaným dokazovaním. Iné, nové a relevantné skutočnosti neuviedol.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti podľa ust. § 365 a nasledujúce CSP,
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §

380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

9. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (ods. 1). Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (ods. 3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 4).

10. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

11. Podľa § 632 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je
povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať
označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

12. Podľa § 633 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa

zmluvy, riadne a v dohodnutom čase.

13. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd konštatuje,
že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia,
na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej

časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak
výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej

inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledokhodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §
192 až § 194 CSP.

14. Právne posúdenie veci predstavuje činnosť súdu spočívajúcu v podriadení zisteného skutkového
stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho
vzťahu. Pri tejto činnosti súd rieši questio iuris (právne otázky), pričom ich riešeniu predchádza riešenie
questio facti (skutkové otázky), respektíve zistenie skutkového stavu. Vo všeobecnosti sa za nesprávne
považuje právne posúdenie, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu

(t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu (t.
j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), prípadne správne určenú právnu normu
nesprávne interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

15. Ustanovenie § 389 ods. 1 písm. c) CSP zakladá dôvodnosť odvolania a povinnosť odvolacieho
súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v takých prípadoch, kedy súd prvej inštancie

vec nesprávne právne posúdil a následkom takéhoto pochybenia nevykonal navrhnuté dokazovanie,
prípadne nesprávne hodnotil dôkazy, čo vyústilo do nesprávnych skutkových zistení. Výsledkom
predmetného pochybenia je nesprávne rozhodnutie tak po stránke právnej, ako aj skutkovej. V takomto
prípade nie je možné požadovať od odvolacieho súdu vykonanie dokazovania, keďže takýto postup
by bol neúčelný, vzhľadom na to, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú dôsledkom právneho

posúdenia, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako nesprávne.

16. Zmluvu o dielo (locatio conductio operis) možno pojmovo definovať ako dvojstranný záväzkový
právny vzťah, ktorým sa zaväzuje zhotoviteľ, že pre objednávateľa vykoná na svoje nebezpečenstvo
dielo, a to za dojednanú odmenu, respektíve za odplatu. Predmetom zmluvy o dielo je vykonanie diela.

Dielo predstavuje výsledok pracovnej činnosti, či už fyzickej alebo duševnej a zmena vlastností veci
už existujúcej, a to spôsobom, ktorý zmení jej podstatu úplne, alebo sa aj samotnej podstaty veci
nedotkne, ale dotvorí ju. Predpokladom platnosti zmluvy o dielo ako zmluvného typu predvídaného
zákonnou úpravou sú jej podstatné náležitosti (essentialia negotii), ktorými sú: (i) dohoda o predmete
zmluvy (ktorou má byť dielo špecifikované); (ii) dohoda o poskytnutí odmeny za vytvorenie diela;

(iii) záväzok zhotoviteľa, že vec vykoná na svoje nebezpečenstvo (tento záväzok však predstavuje
základný charakter tejto zmluvy a nemusí byť explicitne v nej uvedený). Vykonaním diela na vlastné
nebezpečenstvo zhotoviteľa sa rozumie to, že zhotoviteľ dielo vykoná a zaväzuje sa ho odovzdať ako
konečný výsledok svojej činnosti. V súvislosti s výškou ceny diela je potrebné zdôrazniť, že podstatnou
náležitosťou zmluvy je len dohoda o odplatnosti vyhotovenia diela, a nie presne určená výška takejto

ceny. Vedľajšie náležitosti zmluvy o dielo (accidentalia negotii) sú často rovnako dôležitými a môžu
dohodu o predmete diela (a najmä dohodu o cene) dopĺňať a vhodným spôsobom dotvárať obraz
účelu zmluvy, avšak vo všeobecnosti nepredstavujú predpoklad platnosti zmluvy, a preto v nej nemusia
byť explicitne uvedené. Sú nimi dohoda o akosti diela, dobe zhotovenia, ďalej podmienky súčinnosti
pri vykonávaní diela, pričom za vedľajšie dojednanie sa považuje aj určenie výšky ceny [uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) sp. zn. IV. ÚS 32/2019 zo dňa
24.01.2019]. V prípade zmluvy o dielo zákon nevyžaduje písomnú formu, a preto môže byť uzavretá
aj ústne.

17. Odvolací súd v prejednávanej veci dospejúc k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie in medias res konštatuje nasledovné dôvody:

18. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že došlo medzi
stranami konania k uzatvoreniu zmluvy o dielo ústnou formou, ktorá má charakter spotrebiteľskej
zmluvy. Žalovaný v odvolaní namietal, že neuzatvoril so žalobcom takúto zmluvu, avšak v rámci svojej

argumentácie obsiahnutej v odvolaní ako aj z jeho vyjadrení pred súdom prvej inštancie vyplýva (a
dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie), že žalobca v nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je
žalovaný, vykonával práce za odplatu. Tomuto predchádzala telefonická komunikácia medzi stranami,
na základe ktorej si bol žalobca obzrieť nehnuteľnosť a dohodol si so žalovaným výkon predmetných
prác. Na základe týchto skutočností možno charakterizovať predmetný právny úkon ako zmluvu o dielo,

ktorá ma znaky spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalobca podnikateľ vystupoval v postavení dodávateľa,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
a žalovaný vystupoval ako fyzická osoba spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskejzmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že
sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu nebola stranami spochybnená.

19. Žalovaný v odvolaní namietal taktiež platnosť predmetnej zmluvy vzhľadom na to, že podľa jeho
názoru nedošlo k dohode podstatných náležitostí zmluvy. Vo vzťahu k prvej podstatnej náležitosti
zmluvy o dielo odvolací súd konštatuje, že má za to, že predmet zmluvy si strany konania dohodli.
Samotná skutočnosť tvrdenia, že žalovaný žalobcovi a jeho spolupracovníkom mal ukázať na mieste,
kde mali byť vykonané práce, čo konkrétne požaduje od žalobcu urobiť, ako aj tvrdenia svedkov v pozícii

spolupracovníkov žalobcu, nebolo pre odvolací súd dostatočným argumentom dohodnutia predmetu
zmluvy o dielo. Odvolací súd pri skúmaní, či došlo k dohodnutiu predmetu tejto zmluvy zobral do úvahy
aj skutočnosť, že žalovaný si dal vypracovať inžinierom cenu materiálu a prác o čom predložil v konaní
predsúdomprvejinštancieviacerédoklady.Vprípade,akbyneboldohodnutýpredmetzmluvyazároveň
aj rozsah prác, ktoré sa mali vykonať, potom by nebolo možné vyhotoviť doklady vyššie menovaným
inžinierom(napr.určiťcenupráce).Ktakémutozáverudospelajsúdprvejinštancie,pričomžalovanýtúto

argumentáciu v odvolaní nespochybnil. Žalovanému tak muselo by jednoznačne jasné aký bol predmet
zmluvy o dielo a aký má byť rozsah prác. Odvolací súd takisto zohľadnil predloženú fotodokumentáciu
z vykonávaných prác zo strany žalobcu a zároveň poukazuje na argumentáciu žalovaného obsiahnutú
v samotnom odvolaní, kde namietal, že dielo nebolo odovzdané a dokončené. Žalovaný tak sám potvrdil,
že došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo a takisto aj jeho vedomosť o predmete diela, keďže namietal,

že nebolo dokončené. K takémuto záveru odvolací súd dospel na základe reťazenia sa viacerých
nepriamych dôkazov, ktoré vyvracajú pochybnosti o absencii dohodnutého predmetu tejto zmluvy. Z
gramatického výkladu ust. § 187 ods. 1 CSP vyplýva, že za dôkaz môže slúžiť „všetko“ čo môže prispieť
k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, teda aj
nepriamy dôkaz. Avšak odvolací súd konštatuje, že nepriamy dôkaz ako taký nemôže nahradiť priamy

dôkaz. Jeho relevantnosť spočíva v súvislosti s inými nepriamymi dôkazmi, respektíve v súvislosti
s reťazením viacerých nepriamych dôkazov predstavujúcich súlad s formálnou logikou, ktoré musia
smerovať a aj dospieť k jednoznačnému záveru a nie len k pravdepodobnosti (viď rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 2682/2013 zo dňa 26.6.2014).

20. Vo vzťahu k druhej podstatnej náležitosti zmluvy o dielo, a to je dohoda o poskytnutí
odmeny za vykonanie diela, ktorú namietal žalovaný, odvolací súd konštatuje, že podstatou
náležitosťou tejto zmluvy nie je určenie konkrétnej ceny diela, ale dohodnutie si jej odplatnosti,
čo vyplýva z dikcie ustanovenia § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka [s poukazom na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 3Cdo/92/2017 zo dňa

11.10.2017]. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie odvolaciemu súdu vyplynulo, že žalobca
prostredníctvom sms komunikácie zaslal žalovanému odhadovanú cenu vo výške 4.000 eur (a cenu za
materiál vo výške 1.400 eur), pričom žalovaný namietal takto určenú cenu s poukazom na to, že bola
cena diela dohodnutá vo výške 1.600 eur (spolu s cenou materiálu vo výške 3.000 eur). V konaní však
nenamietal, že sa nejedná o odhadovanú cenu. Odvolací súd má tak jednoznačne za preukázané, že

zmluvné strany si dohodli odplatnosť predmetného záväzku, a preto dospel k záveru, že predmetná
zmluva o dielo spĺňa aj druhú podstatnú náležitosť.

21. Odvolací súd sa však nestotožnil so samotnou výškou ceny ustálenou súdom prvej inštancie. Na
tomto mieste odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ ide o spôsob určenia ceny za dielo, rozoznávame

určenie pevnou sumou alebo odhadom. Ak nie je možné určiť cenu diela pevnou sumou, potom
prichádza do úvahy určenie ceny odhadom, ktorú je potrebné pokladať za záväznú pre zmluvné
strany (§ 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odvolací sú konštatuje, že žalobca bol zaťažený
dôkazným bremenom, aby preukázal akceptáciu ním uvedenej odhadovanej ceny za dielo zo strany
žalovaného. V tejto rovine žalobca len tvrdil, že ak by žalovaný neakceptoval túto sumu, potom by

nezačali ani práce, pričom ním navrhnutí svedkovia potvrdili, že cena bola dohodnutá v predmetnej
výške. Takáto argumentácia je však pre odvolací súd nedostatočná, smerujúca len k pravdepodobnému
záveru. Nestačí len tvrdiť určité skutočnosti, ale je potrebné ich aj preukázať. Vo všeobecnosti
dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech

(viď uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010). Zároveň odvolací súd
zdôrazňuje, že žalovaný je v postavení spotrebiteľa ako slabšej strany, a preto v prípade pochybností
o obsahu zmluvy je potrebné aplikovať výklad priaznivejší pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Ďalej je potrebné dať do pozornosti, že súd prvej inštancie preniesol dôkazné bremenona spotrebiteľa tým, že ho dopytoval ako reagoval na správu ohľadom odhadovanej ceny za dielo,
respektíve aby preukázal, že odmietol takúto cenu. Žalovaný však nebol v tejto otázke nositeľom
dôkazného bremena, ale práve žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal akceptáciu

tejto ceny žalovaným. Skutočnosť, že sa žalovaný nevyjadril, respektíve, že nepredložil odpoveď na
predmetnú správu, neznamená, že odhadovanú cenu určenú žalobcom akceptoval. Platí, že ten kto
mlčí neznamená, že s návrhom súhlasí (§ 44 ods. 1 veta druhá). Súd prvej inštancie tak vec nesprávne
právne posúdil, keďže v prípade pochybností neaplikoval výklad priaznivejší pre spotrebiteľa a zároveň
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom samotnej výšky dohodnutej ceny o dielo, keďže

ustálené skutkové zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď napr. z listinného dôkazu –
SMS správy (č. l. 74) vyplýva, že žalobca mal žalovanému uviesť v jej obsahu len približnú odhadovanú
cenu práce a materiálu, v rozpore s čím súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dezinterpretoval
obsah predmetného dôkazu tak, že cena bola jednoznačne dohodnutá.

22. Žalovaný nenamietal, že nebola dohodnutá posledná podstatná náležitosť zmluvy o dielo, a to

záväzok zhotoviteľa, že vec vykoná na svoje nebezpečenstvo. Tak ako bolo uvedené vyššie tento
záväzok predstavuje základný charakter zmluvy o dielo a nemusí byť v nej explicitne uvedený (ods.
16.). Odvolací súd zároveň nezistil vady vo vôle zmluvných strán uzavrieť predmetnú zmluvu, ako aj
v ich spôsobilosti na právne úkony, prejavy vôle boli slobodné, vážne, určité a zrozumiteľné, pričom
došlo aj k zhode vo vôli. Jednoznačne bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, že žalobca

vykonával práce v nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva žalovaného, predchádzala tomu komunikácia
žalovaného so žalobcom ohľadom dohody týchto prác. Bez ohľadu na to, či žalovaný mal vedomosť
o aký zmluvný typ sa jedná, tak má odvolací súd za to, že prejavil vôľu uzavrieť zmluvu, na základe
ktorej sa vykonali predmetné práce. To znamená, že prejav vôle žalovaného jednoznačne smeroval
k dohode o vykonaní prác so žalobcom. Odvolací súd konštatuje, že neznalosť právnej kvalifikácie

záväzku nemá vplyv na platnosť zmluvy, pokiaľ je z prejavenej vôle strán zrejmý jej obsah a účel. V
súkromnom práve sa aplikuje zásada pacta sunt servanda (uzavreté zmluvy sa majú dodržiavať), a to
i v prípadoch, kedy je to pre niektorú zmluvnú stranu nevýhodné (s výnimkou neprijateľných zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách). Zmluvná strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti
v zmluvných vzťahoch a nemôže zmluvy uzatvárať a následne namietať ich neplatnosť podľa svojej

vlastnej vôle. Takisto v súkromnoprávnej sfére platí zásada, že čo nie je zakázané, je dovolené. Každý
zákonný zásah do tejto sféry je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a preto je nutné
vykladaťustanoveniaoneplatnostiprávnychúkonovprerozporsozákonomreštriktívneanieextenzívne
(viď nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3900/2012 zo dňa 28.02.2013, a rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 2373/2012 zo dňa 26.09.2012,). Odvolací súd ďalej

poukazuje na to, ž v rámci súkromného práva sa uplatňuje princíp preferencie platnosti právnych úkonov
predstavujúci všeobecné výkladové pravidlo. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom
vyvolať riadne právne účinky; čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí
právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou
výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností

neobstojí ako platný (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M.
a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - § 880. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2015, s. 1698). V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/62/2016 zo dňa
27.06.2017, v ktorom Najvyšší súd uviedol „Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita
výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak

sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha
súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má
byť teda výnimkou, nie zásadou. Tento výkladový argument sa prelína s právnymi poriadkami západnej
právnej kultúry a má charakter všeobecného právneho princípu. Nie je teda ústavne konformné a je
v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, kedy všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu

uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim
(viď nález Ústavného súdu Českej republiky zo 14. apríla 2005, sp. zn. I. ÚS 625/2003 a nález ústavného
súdu z 3. júla 2008, sp. zn. I. ÚS 242/2007).“. Odvolací súd dodáva, že na rozdiel od obchodnoprávnej
úpravy, ktorá kladie dôraz na skutočnú vôľu strán (§ 266 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník),
občianske právo vychádza predovšetkým z prejavu vôle účastníkov (§ 35 Občianskeho zákonníka). Ak

je možné z prejavu vôle objektívne vyvodiť obsah a účel dohody, má súd uprednostniť výklad vedúci
k platnosti právneho úkonu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru
o platnosti predmetnej zmluvy o dielo.23. V ďalšom je potrebné vytknúť súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnemu právnemu záveru
v tom, že žalobca nemal povinnosť vydávať písomné potvrdenie o prevzatí objednávky podľa ust. §
632 Občianskeho zákonníka. Svoju argumentáciu založil na tom, že napriek tomu, že nešlo o dielo

na počkanie tak nešlo ani o dielo vykonané bez osobného dozoru a prítomnosti objednávateľa, čo
malo byť potvrdené svedkami. Odvolací súd konštatuje, že nie je možné sa s takouto argumentáciou
stotožniť. Povinnosť vydať predmetné potvrdenie predstavuje zákonnú povinnosť zhotoviteľa diela, ktorá
je spojená s faktickou neprítomnosťou objednávateľa pri vykonaní diela. Odvolací súd poznamenáva,
že úvaha súdu prvej inštancie, podľa ktorej zhotoviteľ nemal povinnosť vydať potvrdenie podľa

ust. § 632 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že objednávateľ sa bol v priebehu realizácie diela
viackrát pozrieť na jeho priebeh, nemá oporu v zákone. V konaní nebol preukázaný interval faktickej
prítomnosti žalovaného, pričom súd prvej inštancie odvodzoval predmetnú prítomnosť aj od iných
subjektov (otec a matka žalovaného). Odvolací súd konštatuje, že faktická prítomnosť je spojená len
s osobou objednávateľa a nie s inými subjektmi aj keď sa jedná o rodinných príslušníkov objednávateľa,
a preto je táto skutočnosť bez právneho významu. Zároveň z dikcie predmetného ustanovenia

vyplýva, že sa faktická prítomnosť objednávateľa týka vykonania diela, čo nemožno stotožňovať so
sporadickou kontrolou alebo návštevou miesta realizácie diela. Skutočnosť, že objednávateľ alebo jeho
rodinní príslušníci priebeh prác príležitostne kontrolovali, nie je spôsobilá vylúčiť zákonnú povinnosť
zhotoviteľa vydať toto potvrdenie. Takéto potvrdenie je povinný zhotoviteľ vydať aj keď o jeho vydanie
objednávateľ nežiadal. Odvolací súd konštatuje, že žalobca mal v tomto prípade zákonnú povinnosť

vydať potvrdenie podľa predmetného ustanovenia, avšak sa stotožňuje so súdom prvej inštancie,
že nevydanie takéhoto potvrdenia nespôsobuje neplatnosť zmluvy o dielo. Táto skutočnosť však
spadá na ťarchu argumentačnej línie žalobcu. Žalovaný taktiež namietal, že dielo nebolo dokončené
a odovzdané. Odvolací súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie
vyplynulo, že žalobca informoval žalovaného o dokončení diela a odovzdaní diela. Takisto žalobca

predložil doklad o vykonaní tlakovej skúšky, ktorý mal preukazovať funkčnosť diela. Odvolací súd má
preto za to, že žalobca preukázal dokončenie diela a argumentácia žalovaného v tomto smere ostáva
len v pozícii tvrdení. Žalobca taktiež dielo odovzdal žalovanému, respektíve mu umožnil ho prevziať
po jeho dokončení (a odskúšaní). Zároveň odvolací súd konštatuje, že žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal,žebydielomalovady,vrámcikonaniaprezentovallensvojunespokojnosťsdielom.Takisto

v konaní pred súdom prvej inštancie nevyšlo najavo, že by žalovaný od zmluvy odstúpil.

24. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil.

25. Odvolací súd, plniac si povinnosť ustanovenú § 391 ods. 3 CSP uvádza, že súd prvej inštancie
po vrátení veci bude povinný opätovne vo veci konať, pričom jeho úlohou bude opätovne posúdiť či
medzi sporovými stranami bola dojednaná aj výška ceny diela (a ak áno, či bola stanovená pevne alebo
odhadom) s tým, že v prípade pochybností aplikuje výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, pričom bude
dbať na právne názory vyslovené odvolacím súdom (§ 391 ods. 2 CSP). Rovnako tak pri vyhodnocovaní

jednotlivých dôkazov bude súd prvej inštancie povinný ich obsah nedeformovať a náležite sa s ním
vysporiadať, a to jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, pričom v prípade rozporných dôkazov bude súd
prvej inštancie povinný vyhodnotiť ich vierohodnosť a odôvodniť tak, prečo sa prikláňa práve k určitej
skupine dôkazov.

26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 3 CSP
nerozhodoval. V zmysle predmetného ustanovenia o trovách konania (aj tých odvolacích) rozhodne súd
prvej inštancie.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacomalebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ

musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.