Uznesenie – Opatrovníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoPs/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625204165
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6625204165.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci spôsobilosti na právne úkony pozbaveného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času umiestnený
v Zariadení sociálnych služieb B., C. XXXX/XX, D. D., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného
opatrovníkom: Mesto E., so sídlom F. G. XXX, E., H.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Róbertom

Gombalom, advokátom, so sídlom Ulica P. Rádayho 14/A, Lučenec, za účasti: A. D. D., so sídlom I. J.
K. XX, D. D., H.: XX XXX XXX, v konaní o návrhu na zmenu opatrovníka, o odvolaní Mesta D. D. proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17Ps/26/2025-61 zo dňa 13. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 17Ps/26/2025-61 zo dňa 13. novembra 2025 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Súd
odvoláva Mesto E., so sídlom F. G. XXX, E., H.: XXXXXXXX z funkcie opatrovníka osoby pozbavenej
spôsobilosti na právne úkony A. B., narodeného XX.XX.XXXX.

II. Osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony A. B., narodenému XX.XX.XXXX, umiestnenému

v Zariadení sociálnych služieb B., C. XXXX/XX, D. D. ustanovuje za opatrovníka A. D. D., B. B. J. K.
XX, D. D., H. XXXXXXXX, ktoré je oprávnené a povinné ho zastupovať, spravovať všetky jeho bežné
záležitosti pri rozhodovaní o dôležitých životných otázkach v súvislosti s plánovaním a riadením jeho
života ako aj vo všetkých majetkovoprávnych otázkach, pri disponovaní s materiálnymi a finančnými
prostriedkami, v styku so štátnymi úradmi a úradmi samosprávy, so zaisťovaním a starostlivosťou o jeho
zdravie, pričom všetky finančné a materiálne prostriedky je povinné používať v jeho záujme.

III. V podstatných veciach potrebuje súhlasu súdu.

IV. Opatrovník je povinný predkladať príslušnému súdu správu o výkone funkcie opatrovníka vždy k
30.06. a k 31.12. v každom kalendárnom roku a po skončení zastupovania, prípadne po ukončení jeho
funkcie predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku.

V. Týmto uznesením sa mení uznesenie Okresného súdu Lučenec číslo konania 17Ps/12/2022-140 zo
dňa 04.05.2023.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“
2. Opatrovník osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony mesto E. podalo návrh na zmenu

opatrovníka A. B. z dôvodu, že dohodou o ukončení zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb
č. Z394/397/2018-20 DSS došlo k ukončeniu poskytovania sociálnych služieb A. B., narodenémuXX.XX.XXXX v Zariadení sociálnych služieb L., so sídlom M. N. XXX/XX, E. ku dňu 07.09.2025.
Dňa 08.09.2025 bola medzi Zariadením sociálnych služieb B., so sídlom C. XXXX/XX, D. D. ako
poskytovateľom sociálnej služby a A. B. ako prijímateľom sociálnej služby uzatvorená Zmluva o

poskytovaní služieb č. 1794/2025. Podľa článku V. bodu 1 zmluvy o poskytovaní sociálnej služby sa
zmluvné strany dohodli, že sociálna služba sa na základe tejto zmluvy poskytuje prijímateľovi na určitý
čas a to odo dňa 08.09.2025 do dňa 08.03.2026. Vzhľadom na skutočnosť, že A. B. je od 08.09.2025
poskytovaná celoročná sociálna služba pobytovou formou v Zariadení sociálnych služieb B., D. D. na
základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb a zároveň A. B. má aktuálne trvalý pobyt v

meste D. D., mesto E. navrhlo odvolať mesto E. z funkcie opatrovníka pre osobu pozbavenú spôsobilosti
na právne úkony a ustanoviť za opatrovníka mesto D. D., a to ako mesto, v ktorom sa A. B. zdržiava a
kde má trvalý pobyt. Nakoľko neexistuje príbuzný ani iná blízka osoba v spôsobilosti na právne úkony
obmedzeného A. B., ktorá by bola vhodná vykonávať funkciu opatrovníka, ustanovenie mesta D. D. za
opatrovníka je voľbou najvhodnejšej alternatívy aj z hľadiska teritoriálnej blízkosti a prístupu v súvislosti
so zabezpečovaním ochrany záujmov A. B..

3. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32Ps/3/2006-146 zo dňa 07.05.2009 bol A. B.,
narodený XX.XX.XXXX obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, za opatrovníka
mu bolo ustanovené mesto D. D..
4. Uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17Ps/12/2022-140 zo dňa 04.05.2023 v spojení s
potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 12CoPs/9/2023-182 dňa 29.11.2023 súd

odvolal mesto D. D. z funkcie opatrovníka pre osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony A. B.
a ustanovil mu za opatrovníka mesto E. z dôvodu, že je umiestnený v Zariadení sociálnych služieb
L., so sídlom M. N. XXX/XX, E.. Zároveň z uznesenia vyplýva, že súd v konaní zisťoval, či súrodenci
A. B. nechcú byť ustanovení za jeho opatrovníka. O. B. uviedol, že nesúhlasí, aby bol ustanovený za
opatrovníka bratovi, pobyt sestry P. B. a K. B. sa nepodarilo zistiť.

5. V napadnutom rozhodnutí okresný súd uviedol, že súčasť spisu tvorí dohoda o ukončení zmluvy o
poskytovaní sociálnych služieb č. Z394/397/2018-20 DSS zo dňa 05.09.2025, ktorou došlo k ukončeniu
poskytovania sociálnych služieb A. B. ku dňu 07.09.2025.
6. Zmluvou o poskytovaní sociálnych služieb č. 1794/2025 zo dňa 08.09.2025 poskytovateľ sociálnej
služby Zariadenie sociálnych služieb B., C. XXXX/XX, D. D. ako poskytovať sociálnej služby sa zaviazal

prijímateľovi A. B. poskytovať sociálne služby.
7. Zo žiadosti o vydanie občianskeho preukazu vyplýva, že A. B. má od 08.09.2025 evidovaný trvalý
pobyt v meste D. D., ako to vyplýva aj z potvrdenia o pobyte.
8. Mesto D. D. zaslalo okresnému súdu vyjadrenie dňa 10.10.2025, z ktorého vyplýva, že nesúhlasilo
s tým, aby boli ustanovení A. B. za verejného opatrovníka a navrhlo mu ustanoviť hmotnoprávneho

opatrovníka D. B. Q., B. B. N. B. XX, D. D..
9. Okresný súd s poukazom na právnu úpravu § 26 Občianskeho zákonníka, zákona č. 40/1964 Zb.
(ďalej aj len „ Občiansky zákonník“, „OZ“), § 27 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 274 ods. 1, 2
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 275 CMP, § 276 CMP, § 277 ods. 1, 2 CMP,
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Ustanovenie opatrovníka z okruhu osôb v

príbuzenskom pomere má zásadne prednosť pred inou alternatívou. U týchto osôb je predpoklad, že
medzi nimi existujú určité bližšie osobné, citové aj emotívne väzby založené na príbuzenskom, alebo
inom obdobnom blízkom, či rodinnom pomere, povinnosť i oprávnenie vykonávať funkciu opatrovníka
je tak ponímané osobnejšie, a je preto aj v záujme spoločnosti, aby plnením funkcie opatrovníka za
predpokladu, že je vykonávaná zodpovedne a svedomite, bola v prvom rade poverená fyzická osoba

blízka osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. Pre naplnenie účelu inštitútu opatrovníctva a
jeho riadny a zodpovedný výkon treba však predpokladať, že opatrovník s výkonom tejto funkcie súhlasí.
Ustanovenie právnickej osoby za opatrovníka má mať v zásade len výnimočný charakter, a to až v
prípade, ak žiadna fyzická osoba nie je schopná alebo ochotná túto funkciu zodpovedne vykonávať,
alebo nemá na to vytvorené všetky predpoklady. Ak má súd za to, že je vhodné ustanoviť za opatrovníka

právnickú osobu, je povinný riadne a presvedčivo odôvodniť, prečo za opatrovníka ustanovil práve
právnickú osobu a prečo nie je možné do tejto funkcie ustanoviť žiadnu fyzickú osobu.
10. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že pri ustanovení právnickej osoby
do tejto funkcie ide o tzv. verejného opatrovníka, ktorý vykonáva svoju funkciu prostredníctvom
svojich pracovníkov na základe rozhodnutia súdu a v súlade s vymedzením úloh miestnej štátnej

správy a jej zariadení. Podľa zásad doterajšej súdnej praxe pre ustanovenie za opatrovníka nie je
rozhodujúca okolnosť, či v tomto zariadení sú vytvorené všetky organizačné predpoklady na výkon
funkcieopatrovníkaačiorgánštátnejalebomiestnejsprávymápretovytvorenépodmienky.Ustanovenie
orgánu miestnej samosprávy za opatrovníka občana nie je viazané na súhlas tohto orgánu (R 50/1985).Je povinnosťou súdu, aby neodkladne ustanovil opatrovníka občanovi obmedzenému v spôsobilosti na
právne úkony, ak sa nepodarilo nájsť vhodného občana pre túto funkciu, orgán miestnej štátnej správy
alebo jeho zariadenie, pokiaľ má právnu subjektivitu.

11. Okresný súd konštatoval, že rozhodnutie, ktorým je jednotlivec pozbavený spôsobilosti na právne
úkony, predstavuje obmedzenie jeho základných práv garantovaných v listine základných práv a slobôd.
Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je teda vždy rozhodnutím štátu, ktorým štát vstupuje do
autonómneho priestoru jednotlivca, pričom je to práve štát, ktorý nesie plnú zodpovednosť za to, že
za trvania tohto obmedzenia sa žiadnym spôsobom nezhorší postavenie jednotlivca. Z uvedeného

názoru možno vyvodiť, že je to štát, ktorý nesie primárnu povinnosť vykonávať opatrovníctvo osoby
pozbavenejspôsobilostinaprávneúkonytam,kdeniejemožnénájsťvhodnúosobuzokruhupríbuzných
opatrovanca, či ďalších súkromných osôb, ktoré by boli ochotné dobrovoľne túto funkciu prevziať
a s náležitou starostlivosťou ju vykonávať. Za orgán miestnej správy je tak možné považovať obec,
mesto, ktorá opatrovnícku funkciu vykonáva ako organizačnú súčasť štátu. Na výkon funkcie, tzv.
verejného opatrovníka osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony môže byť súdom ustanovené

mesto, v ktorom má opatrovanec trvalý pobyt alebo jej zariadenie, ktoré má právnu subjektivitu a bolo
zriadené na plnenie podobných úloh miestnej samosprávy.
12. Okresný súd zisťoval, či existuje príbuzný alebo iná blízka osoba spôsobilosti na právne úkony
obmedzeného A. B., ktorá by mohla vykonávať funkciu opatrovníka, no nepodarilo sa nájsť vhodnú
osobu na ustanovenie do funkcie opatrovníka. V danej veci sú teda splnené zákonné podmienky pre

ustanovenie, tzv. verejného opatrovníka, a to aj bez jeho súhlasu. A. B. je faktická starostlivosť v podobe
zabezpečovania bývania, stravy a uspokojovania jeho každodenných potrieb poskytovaná zo strany
Zariadenia sociálnych služieb B., D. D., v ktorom je umiestnený. Nie je teda potrebné, aby ustanovený
opatrovník zabezpečoval faktickú osobnú starostlivosť o opatrovaného, resp. za týmto účelom, aby s
ním musel byť v pravidelnom a častom kontakte. U ustanoveného opatrovníka sa jedná o mesto, ktoré z

tejto pozície nevyhnutne má určitý administratívny aparát na zabezpečenie jej úloh v rámci samosprávy,
ako aj preneseného výkonu štátnej správy. Úlohou obcí je o. i. starostlivosť o potreby obyvateľov v
zmysle§1ods.2zákonač.369/1990Zb.oobecnomzriadení,ktorámôžeposkytovaťpodpornúsociálnu
službu spočívajúcu v pomoci pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností (§ 12 ods. 1 písm. e)
bod 2., § 55 a § 80 písm. g) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách). Uvedené úlohy, ktoré

sú zákonom zverené mestám a obciam, možno svojou povahou považovať za blízke povinnostiam
vyplývajúcim z funkcie opatrovníka osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. Keďže A. B. v
čase rozhodovania okresného súdu z titulu svojho trvalého pobytu je obyvateľov mesta D. D., na území
ktorého sa zdržiava, preto okresný súd v súlade s § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovil za jeho
opatrovníka mesto D. D., pričom nie je relevantné, že mesto ako verejnoprávny orgán s ustanovením za

opatrovníka vyjadrilo nesúhlas. Povinnosti opatrovníka spočívajú najmä v zastupovaní spôsobilosti na
právne úkony pozbaveného a v spravovaní jeho majetku tak, ako je vymedzené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia s tým, že úkony opatrovníka presahujúce rámec bežných vecí podliehajú schváleniu súdu.
13. Podľa okresného súdu neobstojí argumentácia mesta D. D., že nie je povinnosťou mesta D. D.
postarať sa o svojho občana, pretože takúto povinnosť má aj D. samosprávny kraj ako vyšší územný

celok, ktorý môže v zmysle § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka byť verejným opatrovníkom. Podľa
Čl. 64 Ústavy Slovenskej republiky základom územnej samosprávy je obec, územnú samosprávu tvorí
obec a vyšší územný celok. V zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. obec je samostatný územný
samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý
pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári

s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona základnou úlohou
obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.
Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe
medzinárodnej zmluvy. Naproti tomu podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z. vyšší územný
celok je samosprávny kraj. Samosprávny kraj je samostatný územný samosprávny a správny celok

Slovenskej republiky podľa § 1 ods. 5 citovaného zákona. Samosprávny kraj je právnická osoba, ktorá za
podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami,
zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. Je nepochybné, že v zmysle § 27 ods.
3 Občianskeho zákonníka môže byť za opatrovníka ustanovený tak ako vyšší územný celok, tak aj
obec, pričom obidve právnické osoby majú zákonnú povinnosť starať sa o svojich obyvateľov. Mesto je

však nepochybne personálne a administratívne aj ekonomicky zabezpečené tak, aby mohlo vykonávať
funkciu opatrovníka pre nesvojprávneho s prihliadnutím k tomu, že nesvojprávny má trvalé bydlisko
v meste D. D.. Je povinnosťou mesta, v tomto prípade mesta D. D. postarať sa o svojho občana.
Mesto môže plniť funkciu opatrovníka, nakoľko má reálnu možnosť kontaktu s opatrovancom, čo je vsúlade so záujmami opatrovanca. Mesto je povinné starať sa o svojich občanov a v tomto konkrétnom
prípade je mesto kompetentným subjektom túto funkciu vykonávať v rozsahu súdom vymedzených
povinností v uznesení. Výkon funkcie opatrovníka má z pohľadu mesta, svojou povahou blízko k plneniu

úloh na úseku sociálnej kurately a poskytovanie sociálnych služieb, pričom mesto D. D. ako okresné
mesto má nepochybne dostatočný personál a administratívny aparát na plnenie týchto úloh. Naproti
tomu úlohou samosprávneho kraja, je síce tiež starostlivosť aj o potreby svojich obyvateľov, avšak so
zameraním na obstarávanie a schvaľovanie programu rozvoja v oblasti poskytovania sociálnych služieb
a spolupráce s obcami v oblasti sociálnych služieb. Takto rozdielne koncipovaná starostlivosť o potreby

svojich obyvateľov je neporovnateľne rozdielna vo svojej podstate vo vzťahu k obci, ktorá plní úlohy na
úseku sociálnej pomoci. Podľa § 4 ods. 3 písm. p) zákona SNR č. 369/1999 Zb. o sociálnom zriadení.
14. Úlohou ustanoveného opatrovníka ako verejného opatrovníka bude riadne vykonávať funkciu
prostredníctvom svojich zamestnancov a v súlade s vymedzenými úlohami miestnej samosprávy, kde
je výkon opatrovníctva zverený sociálnym pracovníkom, pričom citoval § 93 Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre

okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Rozsah práv a povinností opatrovníka
okresný súd vymedzil vo výroku napadnutého uznesenia. V správe o činnosti je potrebné uviesť, ako je
o opatrovaného postarané, aký je stav jeho majetku za predmetné obdobie (príjmy, výdaje) a údaje o
zabezpečení majetku. Zároveň okresný súd vo výroku V. tohto uznesenia zrušil uznesenie Okresného
súdu Lučenec č. k. 17Ps/12/2022-140 zo dňa 04.05.2023, ktorým bol osobe pozbavenej spôsobilosti

na právne úkony ustanovený opatrovník mesto E. z toho dôvodu, že osoba obmedzená v spôsobilosti
na právne úkony A. B. bol umiestnený v Zariadení sociálnych služieb L., B. B. M. N., E.. Vzhľadom na
tú skutočnosť, že od 08.09.2025 mu sociálna služba je poskytovaná v Zariadení sociálnych služieb B.,
D. D., došlo k zrušeniu pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo za opatrovníka ustanovené mesto E.. O
náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania.
15. Proti tomuto uzneseniu podalo rozsiahle odvolanie Mesto D. D. (ďalej aj len „odvolateľ“), na ktorého
obsahové celé znenie sa na tomto mieste odvolacím súdom odkazuje, pretože rozhodnutie, podľa neho,
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zo skutkových zistení, ktoré nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie vyložil ustanovenie § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka

spôsobom, ktorý nereflektuje súčasnú ústavnú ani zákonnú úpravu fungovania územnej samosprávy.
Pojem „orgán miestnej správy“ v zmysle § 27 ods. 3 OZ zahŕňa nielen obce, ale aj vyššie územné
celky, ktoré sú podľa čl. 64 a 64a Ústavy Slovenskej republiky samostatnými územnými samosprávnymi
celkami. Rovnaký záver vyplýva aj zo zákona č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní SR,
ako aj zo zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov. Orgánmi miestnej správy

sú tak obce aj samosprávne kraje, ktoré plnia verejnoprávne úlohy a sú subjektmi miestnej verejnej
správy rovnako ako obec. Zákon žiadnemu z týchto subjektov nepriznáva prioritu, a preto mal súd
prvej inštancie hodnotiť vhodnosť mesta i samosprávneho kraja rovnocenne a individuálne podľa potrieb
opatrovanca. Tomuto výkladu zodpovedá aj dlhodobá judikatúra Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ktorá výslovne pripúšťa ustanovenie VÚC za opatrovníka. V uznesení sp. zn. 14CoP/70/2011 odvolací

súd uviedol, že obec aj VÚC majú povinnosť starať sa o svojich občanov a ich obyvateľov, pričom oba
subjekty sú zákonom predpokladané možnosti ustanovenia verejného opatrovníka. V rozhodnutí sp.
zn. 14CoP/28/2022 súd konštatoval, že vyšší územný celok je personálne, organizačne a ekonomicky
plne vybavený na výkon funkcie opatrovníka, pričom okolnosť, že je zriaďovateľom zariadenia, v ktorom
je osoba umiestnená, nie je prekážkou ustanovenia za opatrovníka. Súd prvej inštancie sa s touto

judikatúrou síce oboznámil, avšak jej závery, podľa odvolateľa, neaplikoval, resp. ich obsah skreslil tým,
že akcentoval iba možnosť obce, nie však rovnocennú pozíciu samosprávneho kraja.
16. Za nesprávne označil v odvolaní odvolateľ aj skutkové závery súdu, podľa ktorých má mesto
výlučnú povinnosť postarať sa o svojho občana a disponuje lepšími predpokladmi pre kontakt s
osobou obmedzenej spôsobilosti. Takéto tvrdenie vychádza z neúplného skutkového posúdenia. Osoba

obmedzená spôsobilosti na právne úkony má síce trvalý pobyt v meste D. D., no rovnako je obyvateľom
D. samosprávneho kraja, ktorý má v zmysle § 1 ods. 5 zákona č. 302/2001 Z. z. povinnosť zabezpečovať
a chrániť práva a záujmy svojich obyvateľov. Zariadenie sociálnych služieb, v ktorom je opatrovanec
umiestnený, je zriadené práve D. samosprávnym krajom, ktorý disponuje odbornými pracovníkmi,
sociálnymi kurátormi a organizačným zázemím v rámci svojich kompetencií. Preto nie je pravdou,

že mesto má lepšie alebo jedinečné možnosti pri kontakte, či dohľade nad opatrovancom. Rovnaké
možnosti má aj samosprávny kraj, a to dokonca v užšej súvislosti s poskytovaním služieb v zariadení,
ktoré zriadil. Argument súdu prvej inštancie o „reálnejšej možnosti kontaktu mesta“ nemá skutkovúoporu, keďže VÚC vykonáva prostredníctvom svojich zamestnancov denný dohľad v zariadení B., kde
sa opatrovanec nachádza.
17. V odvolaní bol osobitne namietaný záver okresného súdu, podľa ktorého mesto „poprelo svoju

povinnosť postarať sa o svojho občana“. Odvolateľ nikdy netvrdil, že takúto povinnosť nemá, iba uviedol,
že táto povinnosť nie je výlučná a rovnako za ňu nesie zodpovednosť aj samosprávny kraj. Okresný súd
však tomuto stanovisku pripísal iný význam a na jeho základe vyvodil právny záver, ktorý nezodpovedá,
podľa odvolateľa, obsahu procesných vyjadrení ani zákonu.
18. Odvolateľ v odvolaní namietal, že okresný nesprávne aplikoval zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych

službách, ktorý nie je hmotnoprávnym základom pri určovaní verejného opatrovníka. Tento zákon
upravuje poskytovanie sociálnych služieb, nie výber opatrovníka podľa § 27 ods. 3 OZ. „Ustanovenie §
8 ods. 12 zákona“ len zakazuje ustanoviť za opatrovníka samotné zariadenie alebo jeho zamestnanca,
nebráni však ustanoviť zriaďovateľa zariadenia, teda D. samosprávny kraj. Použitie tohto zákona
ako argumentu pre preferenciu mesta bolo, preto podľa odvolateľa, právne irelevantné. Odvolateľ je
presvedčený, že súd prvej inštancie si nesplnil povinnosť podľa čl. 4 a 6 CMP, keďže síce zistil skutočný

stav veci, avšak neposúdil všetky rozhodné okolnosti tak, aby bol vybraný najvhodnejší subjekt pre
ochranu práv osoby obmedzenej spôsobilosti. Podľa odvolateľa okresný súd nehodnotil organizačné,
personálne ani odborné predpoklady oboch subjektov a neposkytol ucelené odôvodnenie, prečo by bolo
ustanovenie mesta vhodnejšie než ustanovenie samosprávneho kraja. Rozhodnutie sa preto javí ako
neúplné a založené na domnienkach, nie na objektívnych a riadne zistených skutočnostiach. Navrhol,

aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil výrok II. napadnutého znesenia Okresného súdu
Lučenec zo dňa 13.11.2025 a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie, v ktorom súd vykoná úplné
dokazovanie a objektívne vyhodnotí vhodnosť jednotlivých subjektov v súlade s § 27 ods. 3 OZ a CMP.
19. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrilo mesto E. Mestu E., v rozsiahlom podaní, na ktoré
sa na tomto mieste odkazuje ktoré uviedlo, že mu bola doručená výzva Okresného súdu Lučenec

podľa sp. zn. 17Ps/26/2025, spolu s odvolaním mesta D. D. ako ustanoveného opatrovníka A. B..
Po preskúmaní odvolania zo dňa 05.12.2025 mesto E. uviedlo, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie považovalo za vecne správne, keďže konanie preukázalo splnenie všetkých podmienok na
odvolanie mesta E. z funkcie opatrovníka. Tento záver zodpovedá priebehu dokazovania aj zisteniam o
aktuálnych potrebách osoby pozbavenej spôsobilosti. V prípade, že odvolací súd vyhodnotí odvolanie

mesta D. D. ako nedôvodné, mesto E. navrhuje potvrdiť uznesenie Okresného súdu Lučenec. Ak
však odvolací súd dospeje k záveru, že odvolanie je dôvodné, tak mesto E. súhlasí, aby bol výrok II.
zrušený, keďže právna argumentácia mesta D. D. smeruje k tomu, že za opatrovníka možno ustanoviť
aj D. samosprávny kraj. Zároveň je zrejmé, že osoba obmedzená v spôsobilosti má trvalý pobyt aj
na území samosprávneho kraja, ktorý je zriaďovateľom zariadenia B., kde je opatrovanec umiestnený.

Z tohto dôvodu má samosprávny kraj reálne, odborné a organizačné predpoklady zabezpečiť výkon
opatrovníckej funkcie. Mesto E. konštatovalo, že napriek ustanoveniu za opatrovníka doteraz plnilo
svoje povinnosti riadne, avšak vzhľadom na povahu veci nemá námietky proti zmene opatrovníka v
prospech D. samosprávneho kraja, preto je potrebné, aby ďalšie rozhodnutie bolo prijaté tak, aby
zabezpečilo stabilitu a kontinuitu starostlivosti o opatrovaného. Pokiaľ ide o konkrétne argumenty mesta

D. D., mesto E. považuje za rozhodujúce, že aj súd prvej inštancie, aj samotné mesto D. D. konštatujú,
že ustanovenie samosprávneho kraja je právne možné a v mnohých ohľadoch aj primerané. Mesto
E., preto vyjadrilo, že v prípade zrušenia výroku II. je vhodné, aby súd prvej inštancie ustanovil za
opatrovníka D. samosprávny kraj, ktorý má personálne, odborné aj organizačné kapacity pre výkon
opatrovníctva. Zároveň má bezprostredný vzťah k zariadeniu, v ktorom je opatrovanec umiestnený, čo

zvyšuje efektívnosť výkonu opatrovníckych úloh. Mesto E. takýto postup podporilo, keďže je v záujme
opatrovanca, aby jeho opatrovníkom bol subjekt, ktorý je najbližší miestnym a sociálnym podmienkam
jehoživota.MestoE.uviedlo,žeponechávanaúvaheodvolaciehosúduposúdeniedôvodnostiodvolania
mesta D. D., pričom rešpektuje oba možné závery – potvrdenie napadnutého uznesenia aj jeho prípadné
zrušenie s ustanovením samosprávneho kraja za nového opatrovníka. V oboch prípadoch je cieľom

zabezpečenie riadnej ochrany práv a záujmov A. B.. Z tohto dôvodu mesto E. podalo vyjadrenie v
stanovenej lehote a navrhlo rozhodnúť tak, aby riešenie bolo v súlade s najlepším záujmom osoby
obmedzenej v spôsobilosti, ako aj so zákonom a doterajšou judikatúrou.
20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou

oprávnenou,atoustanovenýmopatrovníkomosobyobmedzenejvspôsobilostinaprávneúkony,posúdil
napadnuté uznesenie okresného súdu v zmysle § 65, § 66 CMP a dospel k záveru o jeho vecnej
správnosti, preto napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.21. Podstatou odvolania mesta D. D., bolo namietanie nesprávneho právneho posúdenia veci, ak mal
okresný súd nesprávne vyložiť § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože pokiaľ nebola zistená
fyzická osoba, ktorá by mohla vykonávať funkciu opatrovníka osoby pozbavenej v spôsobilosti na právne

úkony, tak za verejného opatrovníka aj bez jeho súhlasu mal byť ustanovený samosprávny kraj, ktorý
má vytvorené personálne, administratívne, ekonomické podmienky na to, aby mohol vykonávať funkciu
opatrovníka lepšie, ako mesto D. D.. Odvolateľ poukázal na to, že v zmysle § 8 ods. 12 zákona č.
448/2008 Z. z. z postavenia verejného opatrovníka je vylúčené iba zariadenie, v ktorom je umiestnená
osoba pozbavená/obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a jeho zamestnanci.

22. Krajský súd na základe nižšie uvedených rozhodných zákonných ustanovení, prijatých záverov, mal
za to, že napadnuté uznesenie okresného súdu nebolo predčasným rozhodnutím a ani rozhodnutím,
ktoré by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tým neboli splnené podmienky k
vyhoveniu odvolania, ktorým bolo navrhnuté napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. Vzhľadom k dôrazu odvolateľa, mesta D. D. na nesprávny výklad § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka

krajský súd považoval za potrebné v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť citáciu § 27 ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka, ako aj súvisiace rozhodné zákonné ustanovenia.
24. Podľa § 27 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť

príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím
menom (§ 18 ods. 1).
25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len ,,zákon č. 369/1990 Zb.”)
obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré

majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom
samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.
26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb., základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je
starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy
možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.

27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., obyvateľom obce je osoba, ktorá má na území obce trvalý
pobyt.
28. Podľa § 4 ods. 3 písm. p) zákona č. 369/1990 Zb., obec pri výkone samosprávy najmä plní úlohy na
úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú

za nich zákonní zástupcovia.
30. Odvolací súd uvádza, že opatrovníkom fyzickej osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne
úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, má byť predovšetkým príbuzný, alebo
iná vhodná osoba. V prípade, keď sa súdu nepodarí nájsť v okruhu príbuzných, či iných vhodných
subjektov osobu opatrovníka, súd ustanoví za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho

zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom v zmysle § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Tzv. verejný opatrovník vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov na základe
uznesenia súdu a v súlade s vymedzením úloh podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa
ktorého základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia
a obyvateľov v zmysle § 1 ods. 2 tohto zákona, ako aj zabezpečovanie poskytovania sociálnej služby

obcou podľa zákona č. 448/2008 Z. z.. Na výkon funkcie tzv. verejného opatrovníka osobe, ktorá bola
rozhodnutím súdu pozbavená, resp. obmedzená v spôsobilosti na právne úkony môže byť ustanovená
obec, v ktorej má opatrovaný trvalý pobyt alebo jej zariadenie, ktoré má právnu subjektivitu a bolo
zriadené na plnenie podobných úloh miestnej samosprávy, pričom ustanovenie verejného opatrovníka
nie je viazané na jeho súhlas.

31.Vdanomprípadeokresnýsúdpostupovalzákonnýmspôsobom,akpriodvolanízfunkcieopatrovníka
v spôsobilosti na právne úkony obmedzeného A. B., ustanovil mu opatrovníka mesto D. D.. Okresný
súd vykonal dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že neexistuje žiadny známy príbuzný a ani iná fyzická
osoba, ktorá by za udelenia súhlasu s výkonom funkcie opatrovníka mohla takúto funkciu vykonávať.
Opatrovaný A. B., ktorý je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, má evidovaný trvalý pobyt

na území mesta D. D. a od 08.09.2025 mu je sociálna služba poskytovaná v Zariadení sociálnych
služieb B., D. D.. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a zistení, že funkciu opatrovníka podľa §
27 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže vykonávať žiaden príbuzný opatrovaného A. B. a ani iná
fyzická osoba s jej súhlasom, ak nie je žiaden príbuzný, ktorý by danú funkciu vedel vykonávať, takza správnej aplikácie § 27 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka ustanovil za opatrovníka mesto D. D..
Rozhodovacia prax uprednostňuje ustanovenie za opatrovníka tú obec/mesto, prípadne jej zariadenie s
právnou subjektivitou, v ktorej sa nachádza skutočné bydlisko osoby obmedzenej v spôsobilosti.

32. Odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
pretože v zmysle tohto ustanovenia môže byť za tzv. verejného opatrovníka ustanovený aj samosprávny
kraj, teda D. samosprávny kraj, odvolací súd nezhodnotil v tomto prípade ako dôvodnú. Odvolací
súd vychádzal z toho, že ,,orgánom miestnej správy” je obec, ktorá opatrovnícku funkciu vykonáva
ako ,,organizačnú súčasť štátu”. V konaní nebolo spochybnené, že opatrovaný má trvalý pobyt v

meste D. D. a súčasne zariadenie B., v ktorom sa nachádza skutočné bydlisko osoby obmedzenej v
spôsobilosti, má sídlo v D. D., teda trvalý pobyt opatrovaného nemá iba evidenčný charakter. Odvolací
súd má za to, že postup okresného súdu, keď pri voľbe tzv. verejného opatrovníka a pri aplikácii § 27 ods.
3 Občianskeho zákonníka ustanovil za opatrovníka obec (mesto), ktorá má zákonnú povinnosť starať
sa o svojich občanov vyplývajúcu jej z § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb., bol vecne správny. Obec,
v tomto prípade mesto D. D., má povinnosť starať sa o svojich občanov, ktoré vykonáva svoju funkciu

prostredníctvom svojich zamestnancov a v súlade s vymedzením úloh miestnej samosprávy. Mesto D.
D., je nepochybne personálne, administratívne aj ekonomicky zabezpečené tak, aby mohlo vykonávať
funkciu opatrovníka pre osobu obmedzenú v spôsobilosti s prihliadnutím práve k tomu, že opatrovanec
má dlhodobo bydlisko v meste D. D. a reálne sa tam zdržiava. Za takýchto okolností si mesto môže plniť
funkciu opatrovníka, nakoľko má reálnu možnosť kontaktu s opatrovaným, čo je v súlade so záujmami

opatrovaného. Obec je povinná starať sa o svojich občanov a v tomto konkrétnom prípade je mesto
D. D., kompetentným subjektom túto funkciu, v rozsahu súdom vymedzených povinností vyjadrených v
napadnutom uznesení, vykonávať.
33. Podľa odvolacieho súdu, nebola dôvodná ani odvolacia námietka, podľa ktorej mal okresný
súd uprednostniť samosprávny kraj len preto, že zriaďuje zariadenie sociálnych služieb, v ktorom

sa opatrovanec nachádza. Samotná skutočnosť, že zariadenie je zriadené samosprávnym krajom,
neznamená automaticky, že kraj je vhodnejším subjektom, rovnako, ako z nej nemožno vyvodiť
povinnosť súdu ustanoviť ako opatrovníka práve tento subjekt. Judikatúra, na ktorú sa odvolateľ
odvoláva(sp.zn.14CoP/70/2011a14CoP/28/2022),sícepripúšťamožnosťustanoviťsamosprávnykraj,
no neustanovuje žiadnu preferenciu a potvrdzuje, že úvaha o vhodnosti opatrovníka je vždy individuálna,

ponechaná súdu.
34. Odvolací súd, po vykonaní odvolacieho prieskumu tiež konštatuje, že súd prvej inštancie svoju úvahu
riadne odôvodnil a postupoval v súlade s čl. 4 a čl. 6 CMP. Vysvetlil, ktoré okolnosti posúdil pri výbere
verejného opatrovníka a z týchto okolností logicky odvodil záver, že za najvhodnejší subjekt považuje
mesto, kde má opatrovaný trvalý pobyt aj faktické väzby. Tento záver, bol podrobený odvolaciemu

prieskumu, a to so záverom o jeho preskúmateľnosti. Z odvolacieho prieskumu, vyplýva, že sa opiera
o skutkové zistenia vykonané v konaní a je v súlade s účelom opatrovníctva. Pokiaľ odvolateľ poukázal
na to, že aj samosprávny kraj má rovnakú možnosť kontaktu s opatrovaným, tak podľa odvolacieho
súdu nepreukázal, že by táto skutočnosť robila rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávnym alebo
neprimeraným, resp. takým, ktoré by sa vymykalo zo zákonných limitov.

35. Pokiaľ odvolateľ namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vyjadrenia odvolateľa týkajúce sa
povinnosti mesta postarať sa o svojho občana, tak odvolací súd uvádza, že aj keby došlo k formulačnej
nepresnosti, táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť výroku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
nespočívanahodnotenípostojaodvolateľa,alenaposúdenívhodnostimestaakosubjektuopatrovníctva
podľa kritérií vyplývajúcich z § 27 Občianskeho zákonníka.

36. Odvolací súd, v rozsahu odvolacej argumentácie zvýrazňuje, že nemal preukázané, že by okresný
súd nesprávne aplikoval ustanovenia zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Z uznesenia
nevyplýva, že by okresný súd založil svoje rozhodnutie na tomto zákone, keďže tieto ustanovenia boli
uvedené skôr v súvislosti s opisom pôsobnosti jednotlivých orgánov miestnej správy. Samotný výrok o
ustanovení opatrovníka však stojí na aplikácii § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a nie na predpisoch

upravujúcich sociálne služby.
37. Pre komplexnosť posúdenia veci odvolacím súdom sa poukazuje len primerane a podporne i na
závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/20/2022 z 28.2.2022, v zmysle
ktorého „....Ustanovenie § 27 ods.3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 ods.1, prvá veta zákona
SNR č. 369/1990 Zb. O Obecnom zriadení predstavuje subsidiárnu možnosť ustanoviť obec za tzv.

verejného opatrovníka osobe, ktorá ho musí mať ako zákonného zástupcu, ak neexistuje iná osoba,
ktorá by spĺňala podmienky na ustanovenie opatrovníka. Každá fyzická osoba s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky je obyvateľom určitej obce. Zákonodarca zvolil toto kritérium z dôvodu, že
medzi obcou a jej obyvateľom existuje špecifický vzťah, ktorý zahŕňa starostlivosť o potreby obyvateľovobce.“ Krajský súd zdôrazňuje, vo vzťahu k poukazom na judikatúru najvyšších súdnych autorít v tomto
rozhodnutí, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť

všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju
nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS
21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05).
38. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd zastáva názor, že neexistuje zákonná prekážka pre aplikáciu
§ 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k mestu D. D. a jeho ustanoveniu za opatrovníka osobe

obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony A. B.. Súhlas obce (mesta) v tomto prípade, keďže ide o
ustanovenie opatrovníka hmotnoprávneho, tzv. verejného opatrovníka podľa § 27 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, sa nevyžaduje.
39. Odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu, o návrhu na zmenu opatrovníka, považoval
odvolací súd za vecne správne v celom jeho rozsahu, preto bolo v celosti potvrdené ako vecne správne
rozhodnutie za použitia § 387 ods. 1, 2 CSP.

40. Krajský súd vzhľadom aj k princípu právnej istoty, t.j., aby sa na určitú právne relevantnú otázku
za stavu rovnakých podmienok dala rovnaká odpoveď, len primerane a podporne poukazuje aj na
svoje rozhodnutia sp. zn. 13CoPs/7/2024, sp. zn. 13CoPs/8/2024, sp. zn. 13CoPs/9/2024, sp. zn.
15CoPs/3/2025, sp. zn. 15CoPs/5/2025, v ktorom bol vyhodnocovaný odvolací argument nesprávneho
výkladu § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri ustanovení za opatrovníka obec/mesto.

41. Napokon považuje krajský súd za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody
postupu pre iné rozhodnutie o trovách odvolacieho konania v zmysle § 54, § 55 CMP.
43. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.