Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoEk/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111210272
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2111210272.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej vo veci exekúcie oprávnenej: LICITOR
factoring, s.r.o., Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 36 435 601, zastúpenej splnomocnenkyňou: KUBINEC
& PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Skuteckého 6, Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti
povinným: 1/ A. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, trvalý pobyt C. D. E. F. XXXX/XX, F., 2/ G. B., nar. XX.

XXXXXXXX XXXX, trvalý pobyt C. D. E. F. XXXX/XX, F., za účasti súdneho exekútora: Ing. JUDr. Štefan
Hrebík, Dukelských hrdinov 2946/6, Malacky, o 9.460,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 13. septembra 2024 č. k. 10Er/408/2011-90 s spojení
s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 27. augusta 2025 č. k. 10Er/408/2011-136, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením r u š í a vec v r a c
i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením
§ 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), ods. 2, § 58 ods. 1, § 243f ods. 1, 4,5 a 6, § 243h ods. 1 E. p.
(zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, Exekučný poriadok, a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov); § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 2, § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 30.6.2006 (ďalej len ZoSÚ“), § 39, §
52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov); ako aj s poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, § 5a ods. 1 písm. b), § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a

o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
o priestupkoch (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).
1.1. Vecne zdôvodnil, že v posudzovanej veci je exekučným titulom zmenkový platobný rozkaz. Z
pripojeného spisu zmenkového súdu nevyplývalo, že by súd pred vydaním exekučného titulu skúmal
právny dôvod vystavenia zmenky. Zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy,
v súvislosti s ktorou vznikol uplatnený nárok, ako ani dohodou o vyplnení blankozmenky, je preto

nepochybné, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne
na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.
1.2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že právna predchodkyňa oprávnenej (Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s.) uzatvorila s povinnými 1/ a 2/ dňa 19.9.2005 zmluvu o mimoriadnom úvere a stavebnom
úvere, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

neskorších predpisov, keďže povinní uzavreli zmluvu o úvere ako spotrebitelia, pričom tento zákon v
čase vzniku zmenky výslovne nezakazoval zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou.1.3. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že dohoda o vyplnení blankozmenky je v rozpore
so zákonom, keďže sa jedná o veriteľom vopred pripravenú formulárovú zmluvu, do obsahu ktorej
spotrebiteľ pred podpisom zmluvy nemá možnosť zasiahnuť, pretože celý obsah zmluvy bol už

predtlačený s tým, že v jej záhlaví boli doplnené iba osobné údaje. V danom prípade bola síce
dohoda o vyplnení blankozmenky uzatvorená samostatne, ale napriek tejto skutočnosti sú opodstatnené
pochybnosti, či uzatvorenie zmluvy o úvere v rovnaký deň nebolo podmienené podpisom dohody o
vyplnení blankozmenky.
1.4. Bežný spotrebiteľ nemá predstavu o fungovaní a právnych dôsledkoch zmenkových záväzkov, nie

je preto schopný podľa súdu posúdiť právne dôsledky uzavretej dohody o zabezpečení záväzkového
vzťahu zmenkou, ako i dohody o vyplnení blankozmenky. Súčasťou časti IV. Podmienok vyplatenia
zmluvy o úvere bola okrem iného povinnosť povinnej osoby predložiť podpísanú Dohodu o vydaní
a vyplnení biankozmenky s úradne overenými podpismi vystaviteľa biankozmenky a zmenkovými
ručiteľmi. Súd prvej inštancie konštatoval, že hoci dohoda o vyplnení blankozmenky je samostatne
dojednanou formulárovou zmluvou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1,4 O. z.),

keďže uzatvorenie dohody o vyplnení blankozmenky je podmienkou vyplatenia úveru.
1.5. V súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami dohodnutými v zmluve o úvere, týkajúcimi sa napr.
sankcií dohodnutých pre prípad omeškania dlžníka s plnením záväzkov zo zmluvy, je podľa záveru
súdu zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke spôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach v neprospech dlžníka - spotrebiteľa pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožňuje

vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom. Predtlačená dohoda o vyplnení blankozmenky stavia
spotrebiteľa do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa. Poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že umožňuje aby určil, aká je
výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky, bez možnosti preskúmania výšky dlhu,
vzhľadom na abstraktný charakter právneho úkonu (zmenky).

1.6. Súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými
mravmiasozákonom.Súdpretoexekúciupodľa§57ods.1písm.m)E.p.zastaviladodal,ževdôsledku
legislatívnej zmeny je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej

zmluvy zmenkou alebo šekom neprípustné (§ 5a ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa).
1.7. Dopĺňacím uznesením súd prvej inštancie doplnil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
o výrok o trovách exekúcie, ktorým uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 40,82 eur.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená, navrhujúc jeho zrušenie a pokračovanie
v predmetnej exekúcii, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP (Civilný sporový poriadok
zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Namietala existenciu dôvodov na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) E.p. Splnila všetky zákonom stanovené povinnosti, doplnila návrh
na exekúciu, opísala rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnými, vyplývajúce

zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Poukázala na to, že v danom prípade
uplatňovaný nárok nevychádzal z neprijateľných podmienok, zmenka nebola uplatnená ani vyplnená v
rozpore s dobrými mravmi a v čase vystavenia zmenky jej použitie nebolo obmedzené ani neprípustné.
Napadnuté rozhodnutie označila za arbitrárne, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci
a obsahujúce nesprávne skutkové zistenia.

2.1. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok, v ustanovení § 243f
nešpecifikuje rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnými. Ukladá však povinnosť
priložiť k návrhu na vykonanie exekúcie dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Oprávnená
nespochybnila spotrebiteľský charakter zmluvy a doplnila všetky skutočnosti týkajúce sa hlavného
vzťahu a zmenkovej sumy, priznanej exekučným titulom. Je pritom logické, že zmenkový súd sa

nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou zo dňa 12.9.2005, pretože v čase vydania zmenkového platobného
rozkazu (7.2.2011) takýto postup súdu neupravoval žiadny právny predpis.
2.2. Zákonodarca prijatím novely zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok
zmocnil exekučné súdy na preskúmavanie charakteru tohto zmluvného vzťahu a nárokov z neho
plynúcich, ktoré boli zabezpečené zmenkou a priznané zmenkovým súdom, avšak s ohľadom na platnú

právnu úpravu. Oprávnená poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
20.10.2015 č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 8/2015, v zmysle ktorého právna úprava ZSÚ umožňovala v striktne stanovenom rozsahu
používať zmenky aj v spotrebiteľských vzťahoch a až od 1.1.2011 sa zmenka v spotrebiteľskýchvzťahoch používať nemôže, pričom na prejednávané veci je potrebné aplikovať hmotnoprávnu úpravu
platnú a účinnú v čase vystavenia zmenky.
2.3. Podľa právnej úpravy účinnej v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy bola banka oprávnená

zabezpečiť návratnosť poskytnutých peňažných prostriedkov zmenkou. Zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch neobsahoval zákaz plnenia alebo zabezpečenia spotrebiteľského úveru
zmenkou. Oprávnená postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi a pri vypĺňaní zmenky
zachovalavšetkyprávaspotrebiteľa.Predsamotnýmvyplnenímzmenkybolipovinnívyzvanínasplnenie
dlhu a následne bol uplatnený nárok na súde, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz. Zmenka bola

vystavená na sumu predstavujúcu nesplatenú výšku úveru vrátane príslušenstva, a uplatnený zmenkový
úrok, ako aj zmenková odmena nepresahujú výšku stanovenú zákonom. V exekučnom konaní je
vymáhaná len zmenková istina, so zákonným úrokom 6%, zmenkovou odmenou a náhradou trov
konania.
2.4. V prípade ak by súd považoval zmluvný úrok, prípadne iné príslušenstvo za neprijateľné zmluvné
podmienky, je daný postup podľa ustanovenia § 57 ods. 3 E. p., umožňujúceho čiastočné zastavenie

exekúcie. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že nárok priznaný zmenkovým platobným
rozkazom nie je v rozpore s dobrými mravmi, ani s inými zákonmi. Rovnako tak z uvedených dôkazov
je zrejmé, že oprávnenej ako veriteľovi nebolo zmenkovým platobným rozkazom priznané plnenie na
základe neprijateľných zmluvných podmienok. Oprávnená podporne poukázala na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 20.2.2020 sp. zn. II. ÚS 299/2019-44, upozorňujúci na nesprávnosť

mechanického výkladu § 57 ods. 1 písm. m) E. p., keďže je potrebné v záujme spravodlivého posúdenia
vecinepripustiťexekúciulentejčastinárokuuplatnenéhozozmenky,ktorámásvojzákladvneprijateľnej
zmluvnej podmienke.
2.5. Na podporu svojej argumentácie oprávnená označila rozhodnutia odvolacích súdov (uznesenie
Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.11.2021 sp. zn. 11CoE/35/2021-240, uznesenie Krajského súdu v

Košiciach zo dňa 06.05.2022 sp. zn. 8CoE/219/2021-146), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 8.7.2022 sp. zn. I. ÚS 108/2022, nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 7.3.2012 sp.
zn. I. ÚS 1826/11.

3. Povinní ako ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej sa nevyjadrili.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 E. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné podať
odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP a § 58 ods. 5 E. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom
stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že sú dané dôvody na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie
veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej E. p. (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017)

ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 E. p. v znení účinnom do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

7. Podľa § 243f ods. 1, 4 E. p. v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v
ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti
podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30
dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí že sú tu

dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) E. p. exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné

zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými
mravmi alebo so zákonom.9. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva paušálne vyhodnotenie dohody o vyplnení
blankozmenky, dojednanej k predmetnej úverovej zmluve (kvalifikovanej ako tzv. formulárová zmluva),
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, bez prihliadnutia na závery ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, týkajúcej sa výkladových pravidiel posudzovania zabezpečenia spotrebiteľského
úveru zmenkou, t.j. Spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015, ako i na platnú a účinnú
právnu úpravu ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov do 30.6.2006),

vrátane vymedzenia predmetu zákona (§ 1) a tiež na individuálne okolnosti prípadu. Nebol pritom zistený
(aniodôvodnený)legitímnydôvodnaodklonodustálenejrozhodovacejpraxenajvyššíchsúdnychautorít
(čl. 2 CSP).

10. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z aplikovateľnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v účinnom znení na predmetný zmluvný vzťah, tak podľa § 4 ods. 7 ZoSÚ ak spotrebiteľ použil
na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musel si veriteľ počínať tak,
aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru.

11. V zmysle spoločného stanoviska, z citovaného ustanovenia je zrejmé, že nemožno prijať jednotné
stanoviskopreposúdenienárokovzozmenkybeztoho,abysúdnerešpektovalstavvčasejejvystavenia,
a to najmä s ohľadom na rešpektovanie princípu právnej istoty a zákazu retroaktivity. Určujúcim pri
hľadaním práva má byť to, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého
jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení súdu. Je povinnosťou súdu zohľadniť

všetky relevantné individuálne okolnosti v posudzovanej veci a prihliadnuť na ne.

12. Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej
ako abstraktného cenného papiera v zásade nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa.
Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočnosti vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na

strane žalovaného (povinného) ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej
úpravy o ochrane spotrebiteľa (porov. rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 16/2012 zo dňa
16.10.2012,sp.zn.IV.ÚS457/2010zodňa18.7.2013asp.zn.I.ÚS290/2015zodňa16.9.2015,riešiace
problematiku použiteľnosti zmenky z pohľadu ochrany spotrebiteľa, ktoré konštantne zohľadňujú, že
v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia). Je potrebné

zohľadniť, že právna úprava ZoSÚ v určitom časovom úseku umožňovala v striktne stanovenom rozsahu
používať zmenky aj v spotrebiteľských vzťahoch, pričom na posudzovanú vec je vždy potrebné aplikovať
hmotnoprávnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola v konaní uplatnená zmenka vystavená.
Inak by išlo o porušenie zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Samotné vystavenie zmenky
v spotrebiteľských vzťahoch v období do 31.12.2010 bolo povolené a preto nemožno považovať

vystavenie zmenky bez ďalšieho skúmania spôsobu jej vystavenia ako protiprávne.

13. Podľa § 53 ods. 1, 2 O. z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľné podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrenéurčito,jasneazrozumiteľne,alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorániejeprečlenskéštátyEurópskejúniepriamozáväzná,avšakpredstavujevýznamnéinterpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle článku 2
písm. a/ nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3. Podľa článku 3 bod
1 citovanej smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,

ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 článku 3 tejto smernice
sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ pretonebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

15. Ďalšou zákonom stanovenou podmienkou posudzovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky je teda
kvalifikovaná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, že súd pristúpil k posúdeniu a vyhodnoteniu
neprijateľných zmluvných podmienok z hľadiska konkrétnej kvalifikovanej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, na základe kritérií so zreteľom na povahu,

obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. V odseku 28 napadnutého uznesenia súd konštatuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka (spotrebiteľa), keďže dohoda
o vyplňovacom práve k blankozmenke umožňuje vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom,
avšakkonkrétnyrozporexekučnevymáhanéhoplneniasozákonomužneuvádza(súdpritomvšeobecne
odkazuje na zmluvné podmienky týkajúce sa sankcií, hoci oprávnená namieta, že sankčné plnenie
nevymáha a výšku dlhu konkretizuje ako istinu, zmenkový úrok, zmenkovú odmenu a náhradu trov

konania, teda ako preskúmateľné plnenie).

16. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že mal preukázaný vznik vymáhaného
nároku v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v konaní predchádzajúcom exekučnému titulu nebolo
prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,

prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Oprávnená podľa názoru súdu prvej inštancie
nepreukázala, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) E.p.

17. Tento záver súdu prvej inštancie nemožno považovať bez ďalšieho za dôvodný, pretože pre
naplnenie dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) E.p. nepostačuje, že súd v

základnom zmenkovom konaní neskúmal spotrebiteľskú zmluvu. Pre naplnenie hypotézy právnej normy
§ 57 ods. 1 písm. m) E.p. musí exekučný súd identifikovať konkrétnu neprijateľnú zmluvnú podmienku,
obmedzenie, či neprípustnosť použitia zmenky alebo konkrétny rozpor s dobrými mravmi, na ktoré v
základnom konaní nebolo prihliadnuté. Účelom ustanovenia § 243f ods. 1 až 6 E.p. nebolo „retroaktívne
sankcionovať“ postup súdu v základnom konaní, realizovaný v súlade s v tom čase platnou právnou

úpravou. Súd prvej inštancie na základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie mal vyhodnotiť a
identifikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, obmedzenie, či neprípustnosť použitia zmenky alebo
konkrétny rozpor s dobrými mravmi, na ktoré v základnom konaní nebolo prihliadané.

18. Ústavný súd Slovenskej republiky v súvislosti s výkladom ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m)

Exekučného poriadku konštatoval, že ide o špecifický dôvod na zastavenie exekúcie, či už v celom
rozsahu alebo len v časti a takéto ustanovenie nemožno vykladať mechanicky tak, že pokiaľ vo veci
konajúci súd identifikoval neprijateľnú podmienku, tak automaticky zastaví exekúciu v celom rozsahu
(porov. Nález ÚS SR sp. zn. II.ÚS 299/2019). Pokiaľ neprijateľnú podmienku je možné kvantifikovať,
t.j. oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky, uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, je

potrebné v záujme spravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len v tej časti nároku uplatneného
zo zmenky, ktorá má svoj pôvod (základ) v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Ústavný súd poukázal
na princíp preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou (sp. zn. I.ÚS 640/2014) a
preto pri posudzovaní nárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou je
potrebné mať na pamäti, že ide o judikovaný nárok a že zmenka bola vystavená v súvislosti s reálne

poskytnutým plnením alebo službou. Preto by bolo ústavne neudržateľné a nespravodlivé, ako aj v
rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ak by v takomto prípade oprávnený subjekt, v exekučnom konaní
disponujúci riadnym exekučným titulom, nedostal príležitosť súdnou cestou vymôcť protihodnotu za
reálne poskytnuté plnenie alebo službu len z dôvodu toho, že akcesoricky k hlavnému záväzku zmluvne
dojednal ďalšie kvantifikovateľné a reálne oddeliteľné nároky, ktoré svojou povahou sú neprijateľné a

preto sa im súdna ochrana neposkytuje.

19. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon
č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ústavný zákon č. 23/91 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb. a č.102/1999 Z. z.) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky,
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými
skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje náležité dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a

vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (porov. sp. zn. I.ÚS 226/03), ako tomu bolo aj v danej
veci.

20. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 378/2024 z 10. decembra 2024 vyslovil,
že kým (nejaký) súd nepreskúma nekalú povahu zmluvných podmienok a tento prieskum neodôvodní,

ochrana spotrebiteľa nebola zavŕšená. Ak preto exekučný súd v priebehu súdneho konania zistí, že do
daného momentu k takému prieskumu iný súd nepristúpil, má povinnosť taký prieskum vykonať, a to
aj v prípade, ak už je vec v štádiu exekučného konania, a podľa najnovšej judikatúry Súdneho dvora
aj v prípade, ak nešlo o skrátené konanie (porov. rozsudok Súdneho dvora ERB New Europe Funding
II C-178/23 zo 7.11.2024). Podľa Súdneho dvora povinnosť vnútroštátneho súdu preskúmať ex offo
prípadnúnekalúpovahuzmluvnýchpodmienokjeodôvodnenápovahouavýznamomverejnéhozáujmu,

ktorý je základom ochrany, ktorú Smernica 93/13 priznáva spotrebiteľom, takže účinné preskúmanie
prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok, ako to vyžaduje Smernica 93/13, nemožno zaručiť, ak
by sa právna sila rozhodnutej veci vzťahovala na súdne rozhodnutia, v ktorých sa takéto preskúmanie
neuvádza (rozsudok zo 17. mája 2022 Ibercaja Banco, C-600/19, bod 50).

21. Ústavný súd ďalej uviedol, že bez ohľadu na to, či ide o „nové“ exekučné konanie alebo také, ktoré
sa začalo na základe opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd je v zmysle judikatúry
Súdneho dvora povinný zisťovať, či nejaký súd už v nim posudzovanej veci preskúmal neprijateľné
zmluvné podmienky alebo nie. Ak sa tak stalo a svoje závery súd riadne odôvodnil a spotrebiteľovi
vysvetlil, ochrana bola poskytnutá. Ak nie, je tak povinný bezodkladne urobiť sám.

22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení
s dopĺňacím uznesením a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred

odvolacím súdom, ktoré nenahrádza prvoinštančné konanie.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho
súdu, postupovať pri výklade ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v súlade
s ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít a primárne vyhodnotí, či v základnom konaní

bolo prihliadané na konkrétne identifikované neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Následne posúdi kvantifikovateľnosť
a oddeliteľnosť jednotlivých nárokov, ktoré sú svojou povahou neprijateľné (s uvedením dôvodov
a náležitej právnej argumentácie) a preto sa im súdna ochrana nemôže poskytnúť. Predovšetkým súd
prvej inštancie ustáli účinnú právnu úpravu v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere, dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky a vystavení zmenky.

24. Je potrebné uviesť, že v zmysle prechodného ustanovenia sa predpokladá (prezumuje) existencia
dôvodu na zastavenie exekúcie, ak sa nepreukáže opak, pričom uvedené neznamená prezumpciu
neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá ich nemusí obsahovať a od

oprávnenej osoby nemožno identifikáciu neprijateľných podmienok žiadať, keďže tieto súd skúma ex
offo, teda z úradnej povinnosti v zmysle základných princípov spotrebiteľského práva.

25. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s
ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na

základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

26. Svoj právny záver týkajúci sa vymáhaného nároku zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej
veci prichádzali do úvahy a účastníkom konania, vrátane oprávnenej, poskytne odpoveď na podstatné a
relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov.

rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

27. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.