Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425202607
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6425202607.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky C.
A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX E. a otca F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom D. XXX, XXX XX E., aktuálne bytom C. XXX/X,
XXX XX E., právne zastúpeného Mgr. Annou Pavlikovskou, advokátkou, so sídlom v Kremnici, Dolná
52/27, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti
uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25P/155/2025-116 zo dňa 24. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom zamietol návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zákazu styku otca F. G. B. so synom A. B., nar.
XX.XX.XXXX a zároveň pozastavenia výkonu rozhodnutia, ktorým bol styk otca s maloletým dieťaťom
upravený.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1 CSP, keď konštatoval, že v doterajšom
priebehu konania neboli osvedčené také skutočnosti, z ktorých by vyplynula potreba bezodkladného
zásahu do výkonu rodičovských práv a povinností zo strany súdu. Súd prvej inštancie nevzhliadol také
porušenie rodičovských práv a povinností otca vo vzťahu k maloletému A., ktoré by osvedčovali potrebu
zákazu styku, pričom zároveň zdôraznil, že zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom prichádza do úvahy
len v celkom výnimočných prípadoch. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná

účasť obidvoch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen čo sa týka príbuzenských vzťahov,
ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť
je prikázaná obidvom rodičom. Pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu
výkonu rodičovskej zodpovednosti, bol súd toho názoru, že nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého
priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, nemohol sa s dieťaťom stretávať, nakoľko zároveň súd
nevzhliadol také dôvody, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovských práv otca a takú zmenu

pomerov od posledného rozhodnutia súdu o úprave styku (22.09.2025), návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol a zároveň žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote matka maloletého dieťaťa.
Žiadala jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, keď takýto spôsob považovala za

najrýchlejší spôsob pomoci synovi, aby sa naďalej nezhoršoval jeho zdravotný stav – predovšetkým
psychický, nie ako spôsob styku. To, že považoval neodkladné opatrenie zákaz styku otca s maloletýmdieťaťom za potrebné, nevychádza z jej subjektívnych pocitov, ako to bolo spomenuté v uznesení
okresného súdu, ale z dôvodov, ktoré vznikli po stretnutiach otca so synom. Ako matka a navrhovateľka
sa rozhodla podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v záujme riadneho vývinu dieťaťa,

nakoľko sa vyskytli u neho zdravotné problémy a ide jej predovšetkým o zdravý vývoj psychického aj
fyzického zdravia syna. Poukazovala na listinné dôkazy, ktoré priložila (správa od C. E. E., vyjadrenie
učiteliek k pomočovaniu a správaniu sa syna v MŠ, nahrávka k fotke, ktorú predložil otec maloletého,
výpovede svedkov H. A. a C. I., potvrdenie o odbornom vyšetrení klinickej psychologičky A. I. J., úradný
záznam napísaný dňa 03.12.2025 so zamestnankyňou ÚPSVaR, sms správy s exmanželom, návrh

predložený súdu dňa 09.09.2025). Navrhla, aby si súd vyžiadal aj vyjadrenie klinickej psychologičky A. I.
J. a do času vyjadrenia psychologičky nariadil zákaz styku otca s maloletým dieťaťom vzhľadom na jeho
zhoršujúci sa zdravotný stav, predovšetkým psychický stav. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité,
podľa jej názoru, zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa ako je jeho vek, zdravotný stav, vzťah
k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti ako aj doterajší spôsob styku, rozsah styku a denný režim.

3. Otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
akovecnesprávnepotvrdiť.Matka,podľajehonázoru,vosvojomodvolaníopätovnepodsúvasúdusvoju
ústretovosť voči otcovi, keď opakovane tvrdí, že ona sama sa snažila maloletého A. vždy voči otcovi
pozitívne motivovať. Toto tvrdenie však vyvrátila sama svojím konaním, keď ako svedkyňa proti otcovi
na hlavnom pojednávaní v trestnej veci dňa 25.09.2025, teda v čase ešte pred prvým stretnutím otca so

synom, žiadala sudcu konajúceho v trestnom konaní, ktoré sa žiadnym spôsobom netýkalo vzťahu otca
k matke ani k synovi, aby obnovil zákaz styku otca k matke. Uvedeným konaním matka jednoznačne
nepopierateľne preukázala, že jej skutočný záujem je absolútne znemožniť mu styk s maloletým tiež
s poukazom na skutočnosť, že ide v poradí o druhý návrh matky na vydanie neodkladného opatrenie
o zákaz styku so synom. O prvom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 28.06.2024 súd

rozhodol tak, že návrh zamietol, voči čomu matka nepodala odvolanie. Maloletý z dôvodu obštrukčného
konania matky nemá možnosť intenzívnejšie rozvíjať a prehlbovať svoj citový vzťah s otcom, lepšie ho
poznať a otec v súčasnej dobe ani nemá možnosť vidieť svojho syna, s ktorým len nedávnej minulosti
postupne obnovil svoj kontakt a začal si s ním budovať vzťah. Pokiaľ išlo o matkou predložené listinné
dôkazy, z týchto v žiadnom prípade nevyplýva, že by sa maloletý na otca sťažoval. Správy svedkov C.

I. a H. A. otec považoval za nedôveryhodné, keďže svedkovia začínajú svoje správy zhodne slovami,
kde uvádzajú svoje iniciály a následne obaja uvádzajú skutočnosti, ktoré opisujú vyslovene zhodným
spôsobom.

4. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu
ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Úpravou neodkladných opatrení umožňuje zákon rýchlo a pružne riešiť situáciu, kedy je potrebný
okamžitý zásah zo strany súdu. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom bude nariadenie neodkladného opatrenia prichádzať spravidla do úvahy vtedy, ak je ohrozený
záujem dieťaťa na zabezpečení jeho základných životných potrieb, ak sa dieťa ocitne bez akejkoľvek
starostlivosti, ale aj v prípade, ak by bez okamžitého zásahu zo strany súdu mohlo dôjsť

k nenapraviteľným zásahom do psychického vývoja dieťaťa a podobne. Pre vyhovenie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia teda nepostačuje len záver, že takéto rozhodnutie je v súlade so
záujmom maloletého dieťaťa, ale na základe osvedčených skutočností by malo byť zrejmé, že záujem
dieťaťa je ohrozený takým spôsobom, že bez okamžitého zásahu súdu by bol bezprostredne ohrozený aj
zdravý vývoj dieťaťa. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že sa tu jedná vždy o výnimočné opatrenie,

ktorým súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, čo plne platí i o neodkladných opatreniach
nariadených v priebehu konania, keďže pri rozhodovaní vychádza len z osvedčených skutočností bez
vykonania riadneho dokazovania. Neodkladné opatrenie nie je ani prostriedkom slúžiacim na zmenu,
poprípade výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe
návrhu matky skúmal, či je potrebné medzi účastníkmi dočasne upraviť pomery formou okamžitého
zásahu. V tomto smere postupoval správne i v tom, keď na základe doteraz osvedčených skutočností
zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletým synom.8. Tak, ako to správne konštatuje i súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia,
rozhodnutie, ktorým súd zakazuje akékoľvek stretávanie s maloletým dieťaťom, ktoré mu nebolo

zverené do výlučnej osobnej starostlivosti je výrazným zásahom do výkonu rodičovských práv
vyžadujúcim si podrobné dokazovanie, čo obzvlášť platí v prípade, ak takýto rodič má upravený styk
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Nie je vylúčené, že k zmene pomerov medzi účastníkmi
môže dôjsť aj v relatívne krátkej dobe od poslednej úpravy, ale takáto zmena musí byť preukázaná na
základe podrobného dokazovania, ktoré výrazne presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného

opatrenia, a preto tak, ako je vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil.
Dôkazy, na ktoré poukázala matka by mohli byť predmetom prieskumu zo strany súdu v rámci konania
vo veci samej tak, aby každý z účastníkov mal dostatočný časový priestor pre navrhnutie dôkazov na
podporu svojich tvrdení a podobne, čo presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia
vzhľadom na obmedzený časový priestor potrebný pre rozhodnutie.

9. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).