Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 80Ek/1796/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125344259
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125344259.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: ElecIS Electric Industrial Services Ltd,
so sídlom 85 Great Portland Street First Floor, W1W7LT Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a
Severného Írska, IČO: 10 413 184, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Urban, s.r.o., so
sídlom Uhrova 18, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 254 173 proti povinnému: A. B., XX.X.XXXX,
C. D. XX, XX XXX C. D., o zaplatenie 111 319,08 eura s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/1796/2025 zo dňa 17. 07. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/1796/2025 zo
dňa 17. 07. 2025 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/1796/2025 zo dňa 17. 07. 2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným na Okresný súd Banská Bystrica dňa
02.07.2025, domáhal vymoženia 111 319,08 Eur s príslušenstvom, na základe exekučných titulov -
rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp. zn. 30Cb/51/2019 zo dňa 22.09.2020, v spojení s rozhodnutím
okresného súdu Nitra sp. zn. 30C/51/2019-135 zo dňa 11.11.2020, (ďalej aj ako len „exekučný titul“ ).
2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, vydaným vyšším súdnym úradníkom, sp. zn.

80Ek/1796/2025 zo dňa 17. 07. 2025 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods.
3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol z dôvodu, že na povinného neprešla povinnosť uložená
exekučným titulom, keď dospel k záveru, že rozhodnutie o odporovateľnosti nie je rozhodnutím, ktorým
na povinného prešla povinnosť uložená exekučnými titulmi.
3. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, cit.: „že veritelia
má právo na uspokojene svojej pohľadávky z toho, čo ušlo z dlžníkovo majetku. To, čo ušlo z dlžníkov

v majetku však nemožno zužovať len na predmet právneho úkonu, ktorý bol vyhlásený za právne
neúčinný, ale treba pod ním rozumieť majetkové hodnoty, ktoré z majetku dlžníka ušli. Preto veriteľ
(oprávnený v exekučnom konaní) sa môže domáhať plnenia priamo voči osobe, ktorá nadobudla od
dlžníka majetkové práva, pričom samotná exekúcia nie je viazaná na uspokojenie pohľadávky z predaja
nehnuteľnosti, ale k jej uspokojeniu môže dôjsť aj z iných majetkových hodnôt povinného. Ak by povinný
majetkové hodnoty na ktoré bol dlžník zaviazaný už nemal, oprávnenému by vznikol zákonný nárok

na náhradu voči tomu, kto má s úkonu prospech. Z tohto vyplýva, že veriteľ je oprávnený domáhať sa
plnenia priamo voči osobe, ktorá tieto majetkové práva od dlžníka nadobudla (iná osoba než tá, kto je
v exekučnom titule označený ako povinný v zmysle § 36 ods. 1 Exekučného poriadku).“ Navrhol preto
sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušiť.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.5. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
6. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k

záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého
uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z
takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom
odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom
uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na

zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti oprávneného.
7. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia peňažnej
pohľadávky vo výške 111 319,08 eura s príslušenstvom, ktorá mu bola priznaná exekučnými titulmi,
rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 30Cb/51/2019-125 zo dňa 22. 09. 2020 (sumu 103 407,00 eur
s príslušenstvom) a uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 30Cb/51/2019-135 zo dňa 11. 11. 2020
(náhradu trov konania vo výške 7 912,08 eura). Osobou zaviazanou na úhradu pohľadávky v uvedenej

výške a teda dlžníkom uvedeným v exekučných tituloch nie je povinný, ale subjekt: SPvZ, s.r.o., IČO:
47 467 592. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 8C/11/2021-977 zo dňa 17. 01. 2024 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/34/2024-1047 zo dňa 26. 02. 2025 bolo určené, že
vo výrokovej časti rozhodnutia uvedené právne úkony sú voči žalobcovi (oprávnenému - ElecIS Electric
Industrial Services Ltd, IČ: 10 413 184) právne neúčinné.

8. Sporným je právne posúdenie veci, či v dôsledku vyhlásenej neúčinnosti právnych úkonov možno
viesť exekúciu priamo voči osobe, ktorá nadobudla úspešne odporovaným úkonom majetok dlžníka,
a ak áno, tak v akom rozsahu, resp. akým spôsobom. Inak povedané, či po úspešnom odporovaní
právneho úkonu dlžníka dochádza k zmene v osobe povinnej z exekučného titulu. V tejto časti sa
sudca nestotožnil s právnym posúdením veci oprávneným v sťažnosti. Súd sa nestotožňuje so závermi

uvedenými v citovaných rozhodnutiach, ktoré spravidla interpretujú naplnenie dvoch samostatných
hypotéz § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka súčasne a z toho odvodzujú jednu dispozíciu. V prípade
naplnenia prvej hypotézy ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho
úkonu dlžníka, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, tento právny úkon považuje voči nemu právne
neúčinný a teda následok je (dispozícia právnej normy) možnosť veriteľa požadovať uspokojenie svojej

pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Uvedené bez
pochybností vyplýva priamo z ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje
formuláciu, cit.: „...veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku...“. Predmetné ustanovenie pri naplnení prvej hypotézy
umožňuje veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku a nie voči tomu,

kto tento ušlý majetok dlžníka nadobudol (smeruje voči majetku). Ak nie je možné veriteľom požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, naplní
sa druhá hypotéza ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka a veriteľ dlžníka nadobúda
(dispozícia právnej normy) možnosť domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Uvedené bez pochybností vyplýva priamo z ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré

obsahuje formuláciu, cit.: „...ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.“. Uvedené ustanovenie pri naplnení druhej jeho hypotézy umožňuje veriteľovi domáhať sa
uspokojenia svojej pohľadávky vo forme náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech
(smeruje voči osobe). Kým naplnenie prvej hypotézy umožňuje veriteľovi domáhať sa uspokojenia
svojej pohľadávky z majetku, ktorý ušiel dlžníkovi úspešne odporovaným právnym úkonom, naplnenie

druhej hypotézy umožňuje veriteľovi domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči osobe, ktorá mala
prospech z odporovateľného právneho úkonu dlžníka.
9. Oprávnený ako veriteľ úspešne odporoval právnym úkonom, ktorými ich dlžník previedol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam (vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené)
na povinného. Oprávnený tak má podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právo, uspokojiť

svoju pohľadávku voči dlžníkovi aj predajom nehnuteľností, ktorej ako vlastníci evidovaný v katastri
nehnuteľností je povinný. Je tomu tak preto, že na právny úkon, ktorým povinný nehnuteľnosti nadobudol
sa po veriteľom úspešne odporovanom právnom úkone, z pohľadu veriteľa hľadí, akoby k nemu
nedošlo. Z pohľadu veriteľa je tak vlastníkom nehnuteľností naďalej jeho dlžník (SPvZ, s.r.o., IČO:
47 467 592) a nie povinný. Uvedené ale nemá za následok, že exekúciu je možné viesť priamo

proti tomu, kto úspešne odporovaným právnym úkonom majetok dlžníka nadobudol. Ten kto majetok
dlžníka takýmto úkonom nadobudol sa jeho nadobudnutím nestáva dlžníkom veriteľa (nevstupuje do
povinností dlžníka), keď z pohľadu veriteľa ani vlastníkom takto nadobudnutého majetku nie je. Podstata
odporovateľnosti spočíva v možnosti veriteľa v exekúcii vedenej proti svojmu dlžníkovi postihnúť aj tenmajetok, ktorý dlžníkovi zo sféry dispozície ušiel úkonom, ktorý veriteľ úspešne odporoval. V exekúcii
vedenej oprávneným proti dlžníkovi sa môže domáhať výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti,
ktorých vlastníkom sú podľa katastra nehnuteľností povinný. Z pohľadu oprávneného je totiž vlastníkom

nehnuteľnosti naďalej ich dlžník. Výrok rozhodnutia o odporovacej žalobe predloženého oprávneným
k návrhu na vykonanie exekúcie nespôsobuje zmenu v osobe dlžníka a nemá za následok prechod (ani
prevod) povinnosti z dlžníčka oprávneného na osobu povinného.
10. K poukazu oprávneného na rôzne rozhodnutia súdov súd predovšetkým uvádza že rozhodnutia
súdov, nie sú uznané za formálne pramene práva, nakoľko v súdnom spore ide vždy o individuálne

posúdenie skutkového stavu, ktorý súd právne posudzuje. Aj s prihliadnutím na čl. 2 ods. 3 CSP
je potrebné uviesť, že dôležité je predovšetkým dôkladné a presvedčivé odôvodnenie odklonu od
ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a nie povýšenie rozhodnutí súdov na formálny
prameň práva. Väčšina rozhodnutí, na ktoré poukazuje oprávnený v sťažnosti, vychádza z odôvodnenia
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/5/2008 zo dňa 30. 06. 2008, ktoré
boli prekonané neskorším rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/15/2010

zo dňa 13. 10. 2011, v ktorom senát s tým istým predsedom senátu v skutkovo obdobnej veci
uviedol, cit.: „Rozhodnutie, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, nerieši, a to ani v procesnej
rovine, postavenie účastníkov exekučného konania; určuje len neúčinnosť právneho úkonu s tými
dôsledkami, že veriteľ (oprávnený) môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z
toho, čo daným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho (povinného) majetku (viď § 42b ods. 4, časť vety

pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka). Z uvedeného zákonného ustanovenia možno jednoznačne
vyvodiť, že neúčinnosť právneho úkonu smeruje vo vzťahu k majetku a nie voči osobe. Preto pasívne
legitimovaným v exekučnom konaní je povinný a nie osoba, ktorá na základe právneho úkonu, ktorý
bol rozhodnutím súdu v zmysle § 42b Občianskeho zákonníka vyhlásený za neúčinný, nadobudla
od dlžníka exekúciou postihnutý majetok. Rozhodnutím o odporovacej žalobe nedochádza k zmene

subjektu povinného. Zmena osoby povinného by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by malo dôjsť
k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v prípade uvedenom v § 42b ods. 4, časť vety za
bodkočiarkou Občianskeho zákonníka („ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z
tohto úkonu prospech“). Takýto postup môže nastať napr. za situácie, keď bola vec predmetom ďalšieho
predaja a už nie je vo vlastníctve osoby, na ktorú bola povinným prevedená. Časť vety za bodkočiarkou

§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka totiž už smeruje voči osobe a nie voči majetku, ako je tomu
v časti vety pred bodkočiarkou uvedeného ustanovenia. To znamená, že zmena osoby povinného je
nutná len vtedy, ak vymáhateľná pohľadávka oprávneného má byť uspokojená z iného majetku ako
z toho, ktorý získal odporovateľným právnym úkonom; ako povinný má už vystupovať ten, kto podľa
výroku rozsudku v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu získal nejaký prospech.“. Odôvodnenie

uvedeného rozhodnutia považuje súd za dostatočne argumentačne spôsobilé vyvrátiť predchádzajúce
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3MCdo/5/2008 zo dňa 30. 06. 2008) a ostatné
rozhodnutia, na ktoré poukazuje oprávnený v sťažnosti, keď dôsledne rozlišuje dve hypotézy § 42b
Občianskeho zákonníka a dostatočne zreteľne uvádza, že časť vety za bodkočiarkou ustanovenia § 42b
ods. 4 Občianskeho zákonníka smeruje už voči osobe a nie voči majetku, ako je tomu v časti vety pred

bodkočiarkou uvedeného ustanovenia.
11. Súd sa nestotožnil s názorom oprávneného, že uvedenými rozhodnutiami je viazaný aj exekučný
súd a to z dôvodu, že v skutkovo obdobnej veci prijal najvyšší súd neskôr iné rozhodnutie a teda nie je
možné stanoviť ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít. Tiež v prípade analogického použitia
výkladového pravidla lex posterior derogat legi apriori by malo neskoršie rozhodnutie najvyššieho

súdu rušiť jeho skoršie rozhodnutie. Dôvody (odklonu), pre ktoré sa súd nestotožňuje so závermi
v oprávneného a s odôvodneniami rozhodnutí, na ktoré poukazuje, sa súd vyjadril predovšetkým
v odsekoch 8. a 9. odôvodnenia tohto uznesenia.
12. K rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn. II. ÚS 751/2016 zo dňa 20. 06. 2018
súd uvádza, že ide o uznesenie z predbežného prerokovania veci a nie o meritórne rozhodnutie

vo veci, v ktorom ústavný súd dospel k záveru, že závery okresného súdu a najvyššieho súdu
k otázke pasívnej legitimácie sťažovateľky ako povinnej v exekučnom konaní na základe návrhu
odporujúcej veriteľky na vykonanie exekúcie sú ústavne udržateľné a korektné, nie sú arbitrárne.
Odôvodnenie nielen uvedeného uznesenia a ústavnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutia poukazujú
spravidla na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré pre odlišnosť právnej úpravy

nepovažuje súd za náležité (právna úprava výkonu rozhodnutia v Českej republike je odlišná, už
len pre dvojkoľajnosť vymáhania pohľadávok tak súdom, ako aj súdnym exekútorom, v Českej
republike sa napríklad pri súdnom nariaďovaní exekúcie postihuje konkrétny majetok povinnej osoby,
na rozdiel od právnej úpravy v Slovenskej republike, ktorá povereného súdneho exekútora, so zákonomstanovenými výnimkami, nelimituje v spôsoboch vykonávania exekúcie) a na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/5/2008 zo dňa 30. 06. 2008, ktoré považuje súd za prekonané
rozhodnutím 3MCdo/15/2010 zo dňa 13. 10. 2011. Taktiež z odôvodnenia vyplýva, že išlo o odlišnú

skutkovú situáciu.
13. Súd tiež uvádza, že záver o tom, že výrokom rozhodnutia, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel,
dochádza zároveň v zmene v osobe dlžníka (povinného v exekúcii) považuje za dlhodobo neudržateľný
aj z dôvodu, že v prípadoch, ak by hodnota majetku, ktorá z dlžníkovho majetku odporovateľným
úkonom ušla bola nižšia ako hodnota veriteľovej pohľadávky, veriteľ by bol vo výrazne lepšom

postavení a tretia osoba vo výrazne horšom postavení a došlo by zásadnému porušeniu zásady equity
v občianskoprávnych vzťahoch, ktorú ustanovenie § 42b ods, 4 Občianskeho zákonníka nepredvída.
Naopak, ustanovenie predvída možnosť uspokojenia iba z majetku, ktorý dlžníkovi odporovateľným
úkonom ušiel, alebo voči osobe, ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech, ale náhrada voči
tejto osobe je limitovaná len do výšky takto získaného prospechu. Pripustením zmeny v osobe dlžníka
by došlo k porušeniu tejto zásady, keď by zmena v osobe dlžníka neumožňovala postihovať výlučne

iba majetok, ktorý dlžníkovi ušiel, ani postihovať majetok tretej osoby, ktorá mala z odporovateľného
úkonu prospech iba do výšky náhrady za takýto majetok. Uvedenú skutočnosť reflektuje napríklad
aj odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn. II. ÚS 751/2016 zo dňa
25. 10. 2016 v časti 13. s označením „K otázke výšky vymáhaného nároku odporujúcou veriteľkou“.
14. Záverom, k rozhodovacej praxi na ktorú poukazuje oprávnený súd uvádza, že aj podľa odôvodnenia

uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. II. ÚS 153/2020-16 zo dňa 15. 04. 2020, ktorým
bolaodmietnutáústavnásťažnosťakozjavneneopodstatnená,avktoromposudzovalanalogickézávery
exekučného súdu, uviedol cit.: „Zachovávajúc povinnosť vlastnej zdržanlivosti, ústavný súd uvádza, že
princíp vecných účinkov úspešného odporovania právnemu úkonu je všeobecne prijímaný v právnej
teórii, právnej praxi, ako aj v rozhodovacej činnosti súdov. Sťažovateľmi prezentované rozhodnutie

najvyššieho súdu, naopak, tvorilo ojedinelý odklon od tohto chápania účinkov úspešného odporovania
právnemu úkonu.“.
15. Pre úplnosť súd vo všeobecnosti s istou dávkou abstrakcie uvádza, že jednotlivé majetkové podstaty
vlastníkov, pri výlučne horizontálnom pohľade na ne, sa podobajú na malé vlastnícke územia a sú
navzájom oddelené. To oddelenie jednotlivých majetkových podstát je vnímané vnímame ako vlastnícke

právo a pôsobí erga omnes. Úspešné odporovanie právnemu úkonu dlžníka spôsobuje narušenie
tohto zjednodušeného modelu v tom ohľade, že pohľad „omnes“ na majetkovú dlžníka je užší ako
odporujúceho veriteľa. Pre takéhoto veriteľa je vlastnícke územie povinného zložené z „toho čo vidia
aj omnes“, rozšírené o to, čo síce „omnes“ vidia ako vlastníctvo inej osoby, ale z pohľadu úspešne
odporujúceho veriteľa je stále „vlastníckym územím“ povinného. Úspešná odporovateľnosť povinného

(dlžníka) nemení, je iba iným vyjadrením povinnosti osoby, voči ktorej sa úspešne odporovalo, strpieť
uspokojeniepohľadávkyoprávneného(veriteľa)ajzmajetku,ktorýjezpohľadu„omnes“jejvlastníctvom,
avšak z pohľadu vymáhajúceho veriteľa stále vlastníctvom dlžníka. Právna istota osoby, voči ktorej
sa úspešne odporovalo spočíva v tom, že exekúcia môže byť vedená výlučne na majetkové hodnoty,
ktorý boli predmetom odporovateľného právneho úkonu a ako také ich vyjadruje rozhodnutie súdu

v základnom konaní (na tomto mieste niet priestoru riešiť totožnosť majetkových hodnôt v špecifických
prípadoch náhrad ako napr. v prípade poistného plnenia). Ak v čase výkonu exekúcie takéto majetkové
hodnoty osoba, voči ktorej sa úspešne odporovalo nemá (nevlastní), vymáhajúci veriteľ nemá možnosť
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky tým, že počas exekučného konania si (resp. exekútor)
vyberie snáď iné majetkové hodnoty. Ustanovenie §42b ods. 4 Občianskeho zákonníka (časť vety za

bodkočiarkou) síce potenciálne vymáhajúcemu veriteľovi priznáva „právo na náhradu“. Toto právo však
musí presadiť v základnom konaní (pri uplatnení odporovateľnosti nie je predsa vylúčené uplatňovať
nárok in eventu t.j. tzv. eventuálnym petitom). Exekučné konanie nie je procesne vybavené na riešenie
otázok súvisiacich s ustaľovaním výšky takejto náhrady. Aj keď slovné spojenie „právo na náhradu“ na
prvý pohľad zvádza k tomu, že by snáď zaväzovacím dôvodom pre existenciu takéhoto nároku bola

škoda (slovo „náhrada“ sa typicky používa v slovnom spojení „náhrada škody“), skutočným zaväzovacím
dôvodom je špecifická forma bezdôvodného obohatenia spočívajúca v tom, že osoba, voči ktorej sa
úspešne odporovalo, dosiahla uspokojenie svojho nároku z právneho úkonu (darovanie, plnenie bez
primeraného protiplnenia), ktorý s dlžníkom dojednala, na úkor takého veriteľa (o ktorom vedela alebo
musela vedieť). Z procesnej stránky je potrebné uviesť nasledovné skutočnosti. Exekučné konanie sa

vedie voči povinnému dlžníkovi. Upovedomenie o začatí exekúcie sa osobe, voči ktorej sa úspešne
odporovalo nedoručuje a na jej námietky voči upovedomeniu je potrebné nahliadať ako na námietky
podané neoprávnenou osobou resp. ich podľa obsahu vnímať inak. Doručí sa je však upovedomenieo spôsobe vedenia exekúcie a ako tretia osoba dotknutá výkonom exekúcie má nárok na excindáciu t.j.
je jej k dispozícii postup podľa 44 Exekučného poriadku.
16. Záverom, pozornosti konajúcemu exekučnému súdu neuniklo, že dlžník oprávneného, obchodná

spoločnosť SPvZ, s.r.o., IČO: 47 467 592 bola dňa 23. 01. 2024 vymazaná z obchodného registra
z dôvodu podľa § 61n ods. 6 Exekučného poriadku, uvedenú skutočnosť však oprávnený mal a mohol
reflektovať ešte v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu a exekučný súd nezodpovedá za stav, keď
dlžník oprávneného zanikol bez právneho nástupcu.
17. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1

Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
80Ek/1796/2025 zo dňa 17. 07. 2025 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil
so záverom, že rozhodnutie, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, nerieši, a to ani v procesnej
rovine, postavenie účastníkov exekučného konania a neúčinnosť právneho úkonu smeruje vo vzťahu
k majetku a nie voči osobe, a preto rozhodnutím o odporovacej žalobe nedochádza k zmene subjektu
povinného. Oprávneným predložený rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 8C/11/2021-977 zo dňa 17.

01. 2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/34/2024-1047 zo dňa 26. 02. 2025
nepreukazuje zmenu v osobe povinného a povinný nie sú subjektmi zaviazanými plniť oprávnenému
pohľadávku priznanú mu
18. rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 30Cb/51/2019-125 zo dňa 22. 09. 2020 a uznesením
Okresného súdu Nitra sp. zn. 30Cb/51/2019-135 zo dňa 11. 11. 2020, a preto je daný dôvod na

zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu,
že povinný nie sú právnym nástupcom osoby uvedenej v exekučnom titule.
19. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).