Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/1020/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125278492
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Mistrík
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125278492.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO 47 967 692, právne zast.: KOVAL & spol.,
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO 36 648 892,
proti povinnému 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., povinnému 2/ D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 16542,93 Eur s príslušenstvom,

vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Mráz, so sídlom exekútorského úradu Bosákova 5B, 851
04 Bratislava, pod sp. zn. 225EX 158/25, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslav Mráz, so
sídlom exekútorského úradu Bosákova 5B, 851 04 Bratislava, pod sp. zn. 225EX 158/25 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.04.2025, domáhal od

povinnýchvymoženia16542,93Eurspríslušenstvom,napodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjeplatobný
rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Up/1371/2024 zo dňa 28.08.2024.

2/ Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie spolu s predloženými prílohami, exekučný súd
poverením zo dňa 17.04.2025, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslav Mráz, so
sídlom exekútorského úradu Bosákova 5B, 851 04 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 225EX 158/25.

3/ Súdny exekútor dňa 28.05.2025 predložil súdu návrh povinných na zastavenie exekúcie, v ktorého
odôvodnení uvádzajú: „Povinní podávajú návrh na zastavenie exekúcie, pretože nastali okolnosti,
ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a bránia jeho vykonateľnosti a sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s verejným poriadkom, Ústavou Slovenskej republiky
a unijným právom, pretože mi boli odňaté ústavné práva. Povinní podali na Okresný súd Banská

Bystrica, kde bol vydaný exekučný titul obnovu konania na zrušenie exekučného titulu. Vzhľadom na
uvedené žiadajú aj o odklad exekúcie do rozhodnutia súdu. Povinní ďalej uvádzajú, že nikto nemá
právo odňať im ústavné právo na súdnu a inú ochranu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky
podľa čl. 46, 47, 48. Povinní podávajú návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 61 písm.
g) a l) Exekučného poriadku.“ Povinní taktiež poukazujú na článok 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej
republiky, k čomu uvádzajú: „odňatím možnosti konať, sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok, podľa súčasnej platnej právnej úpravy Civilný sporový poriadok,
priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby inak, ako v rozsahu a spôsobom
predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu. Citovaný čl. 46 ods. 1
Ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej

republikypríslušnýchnaposkytovanieprávnejochrany,atýmaj„bránou“doústavnejúpravyjednotlivých
aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy(čl. 46 až 50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania (m. m.
l. ÚS 22/03). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je

i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom,
je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho
práv na súde, alebo súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku
konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).“ Povinní odkazujú čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv. „Formálnou vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom
predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie
opravného prostriedku proti rozhodnutiu. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného
poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Súd je povinný skúmať či sú podmienky
vykonateľnosti skutočne splnené. Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu sú napr. to,
či sú účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydanie

rozhodnutia, teda či nejde o rozhodnutie voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byť
v rozhodnutí dostatočne individualizovaní. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie
lehoty na plnenie, vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia. Povinní žiadajú súd, aby po preskúmaní
všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie rozhodol, tak, aby
exekúciu zastavil alebo odložil do rozhodnutia súdu.“

4/ Súdny exekútor dňa 28.05.2025 predložil súdu vyjadrenie oprávneného k návrhu povinných na
zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom vyjadrení uvádza: „K tvrdeniam povinného uvádzame,
že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom

uspokojiť nárok oprávneného, ktorý bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu
a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučné konanie sa spravuje niektorými procesnými princípmi. Jedným z
vedúcichprincípovzakladajúcichexekučnékonaniejeprincípochranyaobranypovinnéhoatretíchosôb
pri uskutočňovaní exekúcie.“ Oprávnený ďalej odkazuje na ust. § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 3 Exekučného
poriadku. „Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť

a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav
ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné
bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného,
ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva,

pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by
jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa
skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Ustanovenie §61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. V
zmysle vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie musí byť

odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu
uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik
vymáhanéhonároku,zrušenieexekučnéhotitulualeboinéskutočnosti,ktoréjehovymáhateľnostibránia.
Exekučným titulom v predmetnom konaní je Platobný rozkaz č.36Up/1371/2024 zo dňa 28.08.2024,
právoplatný a vykonateľný dňa 20.09.2024, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica. Povinný nijako

neosvedčil, že exekučný titul je v súčasnosti zrušený, čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie
celej neuhradenej sumy. Exekúcia je vedená na podklade právoplatného a exekučného titulu, ktorý bol
vydaný v súdnom konaní. Povinný nijako nepreukázal ani zaplatenie vymáhanej pohľadávky, prípadne
jej časti. Na základe vyššie uvedeného máme za to, že dôjde k zastaveniu exekúcie, ak povinný v
konaní o návrhu na zastavenie unesie dôkazné bremeno na preukázanie právnych skutočností, ktoré

sú dôvodom na zastavenie exekúcie.“

5/ Súdny exekútor sa k návrhu povinných na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.

6/ Podľa § 61k ods. 1 zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví
v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8/ Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9/ Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10/ Podľa § 415 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
právoplatnosťou rozsudku o povolení obnovy konania sa odkladá vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia.

11/ Úvodom súd konštatuje, že povinní podali Návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15
dňovej lehote.

12/ Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným

poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na
základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na

zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania
návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie
exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.

13/ Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je

procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda
ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo
vydaniarozhodnutiaozamietnutínávrhunavykonanieexekúciesaprejavujezásadaoficiality.Súdvtejto
fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom

požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je
formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule
a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.

14/ Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na

zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z
dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného
inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom idenajmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu
podania návrhu na zastavenie exekúcie.

15/ Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý
je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného
konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť
a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať
vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti,

ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria
dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených
procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie
predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo
riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o
opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia

doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že
márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna
stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné
a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti.

16/ Súd preskúmal návrh povinných na zastavenie exekúcie ako aj ďalší spisový materiál a dospel k
nasledujúcim zisteniam.

17/ Zo skutočností uvedených v návrhu povinných na zastavenie exekúcie je zjavné, že povinní podali
žalobu na obnovu konania. K uvedenému súd uvádza, že samotné podanie žaloby na obnovu konania

nemá suspenzívny účinok a teda jej podanie nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo, preto jej podanie
nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu a nepredstavuje zákonný dôvod
na zastavenie exekúcie. Súd je toho názoru, že exekúcia je vedená na podklade rozhodnutia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a teda je spôsobilým exekučným titulom. Skutočnosť, že zo
strany povinných došlo k podaniu žaloby na obnovu konania žiadnym spôsobom neovplyvňuje exekučný

titul a nespôsobuje jeho zánik, prípadne zastavenie exekúcie. Povinní nepreukázali, že by exekučný titul
na podklade ktorého je vedená exekúcia je zrušený. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia je vedená na
podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu.

18/ Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie taktiež namietajú okrem porušení ich ústavných

práv aj zastavenie exekúcie z dôvodov uvedených v § 61 písm. g), l) Exekučného poriadku, k čomu
súd uvádza, že povinní uviedli dôvody spôsobujúce zastavenie exekúcie, ktoré boli platné počas starej
právnej úpravy. V súčasnej právnej úprave Exekučný poriadok takéto dôvody nepozná a preto má súd
za to, že povinní uviedli dôvody, ktoré nespôsobujú zastavenie exekúcie v zmysle platného Exekučného
poriadku. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie ústavných práv povinných, súd v tejto súvislosti dáva do

pozornosti prejednací princíp, ktorý je charakteristický pre sporové konanie, a teda aj exekučné konanie.
Prejednací princíp spočíva jednak v povinnosti tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu
privodiť úspech v spore a jednak v povinnosti strán v sporovom konaní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, t. j. bremena tieto skutočnosti preukázať. Úspech účastníka konania preto nezávisí
len od unesenia bremena tvrdiť skutočnosti, ale aj od unesenia bremena tieto skutočnosti preukázať.

Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana,
ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany sporu za výsledok konania. Inými slovami povedané, ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto
dôkaznébremenoneuniesla,čohonásledkomjerozhodnutiesúduvjejneprospech.Povinnívšakžiadne
dôkazy na podporu svojich tvrdení v návrhu na zastavenie exekúcie neoznačili. Exekučný súd napokon

uvádza, že povinní len vo všeobecnej rovine uvádzajú, že došlo k porušeniu ich práv, avšak súdu
nie je zjavné, čím boli tieto práva porušené. Súd taktiež považoval za potrebné preskúmať kedy mali
nastať okolnosti tvrdené povinnými, nakoľko z návrhu na zastavenie exekúcie táto skutočnosť zrejmá
nebola. Exekučný súd preskúmaním spisového materiálu (najmä povinnými predloženou žalobou na
obnovu konania) dospel k záveru, že tieto okolnosti nastali pred vznikom exekučného titulu, nakoľko

už v samotnej žalobe na obnovu konania povinní namietajú porušenie práv garantovaných Ústavou
SR a medzinárodnými zmluvami. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti
procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu.
Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní,pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré
sa stalo podkladom pre exekúciu. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie

skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie
exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu
nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

19/ Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M
Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk

zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv
a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania
nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku

všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či
exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

20/ Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-

právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo

k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

21/ Súd pri rozhodovaní o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z vyššie
uvedených skutočností, dospel k záveru, že návrh povinných nie je dôvodný, nakoľko neuviedli žiadne
skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu, ani o

skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie
exekúcie podľa osobitného predpisu. Povinní nepreukázali súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa §
61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na
zastavenie exekúcie, a preto návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku v celom rozsahu zamietol.

22/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23/ Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

24/ Keďže súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov by s
poukazom na § 255 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného poriadku, vznikol
oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinných na zastavenie exekúcie úspešný. Súd prihliadol
najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmieviesťexekúciuvočipovinnémuvrozsahu,ktorýoprávnenýnepožaduje.Vzhľadomnato,žesioprávnený
náhradu trov riadne a včas neuplatnil, súd mu tento nárok nepriznal. Nakoľko povinní neboli úspešní vo
veci zastavenia exekúcie, tak mu nárok na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.