Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 14T/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2326010047
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2026:2326010047.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovanej A. B.

a spol., pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 18. februára 2026 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1. Snežana Melih, rodné priezvisko C., nar. XX.XX.XXXX v D., Srbská republika, trvale bytom E. XXXX/
X, F. a

2. G. B., nar. XX.XX.XXXX v A., Srbská republika, prechodne bytom C. XX/XX H.,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e :

1/ dňa 07.07.2025 v čase od 19:06 hod. do 19:58 hod., potom, čo spoločne prišli na adresu: B., D. I.
J. XX, bez súhlasu užívateľa nehnuteľnosti, vnikli do interiéru tam nachádzajúceho sa rodinného domu

tým spôsobom, že obžalovaný G. B. najprv zaklopal na vchodové dvere domu, ktoré zvnútra pootvorila
poškodená F. K., načo on si tieto prichytil a úplne otvoril, ihneď vošiel dnu a za sebou zatvoril a zvnútra
kľúčom uzamkol, pričom sa poškodenej dotazoval, kde je jej manžel L. M. a bez povolenia prehľadal
všetky miestnosti v rodinnom dome, kde keď zistil, že ten sa v dome nenachádza, tak v čase o 19:08
hod. otvoril vchodové dvere a privolal dnu obžalovanú A. B., ktorá čakala na ulici, pričom keď poškodená
kričala a chcela odísť z domu, tak obžalovaný G. B. opätovne zvnútra uzamkol vchodové dvere domu,
kľúče si ponechal pri sebe a jednou rukou poškodenú chytil za ústa, aby nekričala a druhou rukou ju
chytil okolo bokov a za pomoci obžalovanej A. B., ktorá poškodenej držala ruky, ju zatiahol na posteľ

do spálne, kde sa jej opätovne dotazovali, kde je jej manžel L. M., nakoľko obžalovanej A. B. dlhuje
peniaze vo výške viac ako 5000 ,- EUR , a nútili ju, aby im uviedla miesto, kde sa nachádza, pričom
v dome neoprávnene zotrvali až do doby, kedy im poškodená F. K. umožnila zo svojho mobilného
telefónu cez aplikáciu Viber telefonicky komunikovať s manželom, ktorý sa v tom čase nachádzal v
Srbsku, pričom obžalovaní sa poškodenému L. cez telefón verbálne vyhrážali zbitím, zadrhnutím, a
únosom jeho manželky a poškodenej F. K. uvedeným konaním spôsobili drobné zranenia a to modrinu
na ľavom stehne a modrinu na pravej nohe v oblasti pod kolenom a bolesti chrbtice, v dôsledku ktorej

bola práceneschopná od 14.07.2025 do 20.07.2025 bez obmedzenia na obvyklom spôsobe života,

2/ obžalovaná A. B. v nadväznosti na vyhrážky zo dňa 07.07.2025, následne dňa 08.07.2025 v čase o
20:47 hod. zaslala cez aplikáciu Viber poškodenému správu so srbským textom: „Zhasne sa tebe žena"
a následne v čase o 21:06 hod. si obžalovaná A. B. vyhotovila ako spolujazdkyňa obžalovaného G. B.
pri jazde vozidlom fotografiu rodinného domu na adrese: B., D. I. J. XX, v ktorom bývajú poškodení F.
K. a L. M. a túto poslala v čase o 21:07 hod. cez aplikáciu Viber poškodenému L. M., v úmysle ešte viac

zastrašiť poškodeného L. M., aby ten uhradil svoj dlh obžalovanej,3/ na osobnom stretnutí dňa 22.07.2025 v čase okolo 18:45 hod. v priestoroch Pizzerie Maestro na A. M.
J. X L. N., ktoré sa uskutočnilo na návrh obžalovaného G. B. v úmysle opätovne zastrašiť poškodeného
L. M., aby ten uhradil dlh obžalovanej A. B., obžalovaný G. B. chytil poškodeného L. M. za ruku, v

ktorej držal mobilný telefón, aby skontroloval či si rozhovor nenahráva a prikázal mu, aby mobilný telefón
schoval, pričom ho pod stolom kopol do nohy, načo sa poškodenému verbálne vyhrážal, že prečo robí
hlúposti, že si ho veľmi rýchlo našiel, že už nechce počúvať výhovorky, či má rozum, pričom po chvíli, po
príchode obžalovanej A. B. a za prítomnosti O. E., od neho obžalovaní spoločne požadovali pod hrozbou
násiliavráteniedlžnejsumynavýšenejorôzneďalšiepoplatky,celkovovovýške11.000,-€atovtermíne

do 10.08.2025, inak ich už 11.08.2025 nebudú zaujímať peniaze, ale že potom chytia jeho a jeho ženu,
zavrú ich do pivnice, kde ich budú biť a kde ich bude znásilňovať päťkrát denne viacero chlapov, že si
má dávať pozor; že muž ktorý prišiel ako posledný ho odteraz bude sledovať všade, nech neskúsi utiecť
on ani jeho žena do inej krajiny, lebo všetko budú vedieť hneď a spravia si ešte väčšie problémy, že
je mŕtvy človek, že má šťastie, že nemá deti, inak by celú rodinu obliekli do čierneho, pričom chceli od
poškodeného, aby im ukázal, koľko má peňazí pri sebe a aj zostatok na účte cez internetbanking, načo

mu obžalovaný G. B. vzal cestovný pas a povolenie na pobyt, ktoré si odfotil a následne vrátil,

4/ obžalovaný G. B. s vedomosťou obžalovanej A. B. sa následne opakovane v dňoch 28.07.2025,
05.08.2025, 07.08.2025, 08.08.2025 a 10.08.2025 prostredníctvom textových správ cez aplikáciu Viber
kontaktoval a dotazoval poškodeného L. M., ako mu to ide a koľko má už peňazí, pričom dňa 10.08.2025

poslal obžalovaný G. B. z dôvodu odcestovania jeho a obžalovanej A. B. na dohodnuté stretnutie do
Pizzerie Maestro na A. M. J. X L. N. v čase 16:00 hod. s poškodeným, A. E. a P. L., kde im poškodený
povedal, že nemá peniaze, načo títo telefonicky kontaktovali obžalovaného G. B., ktorý poškodenému
povedal, či je normálny a či vie o následkoch a odkázal mu; že si to s ním osobne vybaví, po uvedenom
stretnutí toho istého dňa 10.08.2025 obžalovaný G. B. poslal L. M. cez aplikáciu Viber viaceré textové

správy v srbskom jazyku a to v čase o 16:09 hod v znení: „Aby sme ti nejebali ženu teraz do riti", v čase
od 20:22 hod v znení: „Koho ty jebeš", „Kde máš peniaze", „Do zajtra aby si porodil peniaze", „Do zajtra
15000 eur sa vynájdi", A každú sobotu aby si mal 1000 eur, v čase od 20:43 hod v znení: „Choď to dať
na účet, „A teraz to vlož A. na účet", „Hneď teraz choď do bankomatu", ;,Alebo ti
chlapci nabehnú do domu", „Mám ťa plný kokot", „Teba nebude",

5/ napokon na osobnom stretnutí dňa 12.08.2025 v čase okolo 19:30 hod. v priestoroch Pizzerie Maestro
na A. M. J. X L. N., obžalovaní G. B. a A. B. opätovne pýtali od poškodeného L. M. peniaze a požadovali
podpísať písomné potvrdenie, pričom mu navrhovali viaceré spôsoby úhrady dlhu a žiadali, aby si jeho
žena vzala úver a chceli s ním odísť k nemu domov, čo odmietol, pričom mu obžalovaný G. B. okrem

iného uviedol slová: „Zachráň si život" a vyzval ho, aby vyšli von, kde ho nútil zavolať manželke, avšak
k telefonátu nedošlo, nakoľko obžalovaní boli zadržaní políciou, čím uvedeným konaním vzbudili u
poškodených L. M. a F. K. dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že ak požadovanú sumu neuhradia,
obžalovaní svoje vyhrážky naplnia,

t e d a :

- v bode 1/ až 5/ iného násilím a hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a čin spáchali spoločným konaním
najmenej dvoch osôb,
- v bode 1/ spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a tam neoprávnene zotrvali,

č í m s p á c h a l i :

v bode 1/ až 5/ pokračovací zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného
zákona,

v bode 1/ prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Z a t o i m s ú d u k l a d á :

Obžalovanej A. B., K. C., nar. XX.XX.XXXX

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno
h) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon
uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jej správaním

v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 odsek 3 písmeno f) Trestného zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu

s poškodenými L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX, prechodne bytom D. I. XX, B. a F. K., nar.
XX.XX.XXXX,bytomD.I.XX,B.vakejkoľvekformevrátanekontaktovaniaprostredníctvomelektronickej
komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno a) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa
k poškodeným L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX, prechodne bytom D. I. XX, B. a F. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. I. XX, B. na vzdialenosť menšiu ako 5 (päť) metrov a nezdržiavať sa v blízkosti
obydlia poškodených.

Obžalovanému G. B., nar. XX.XX.XXXX

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h)
Trestného zákona, 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon
uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 odsek 3 písmeno f) Trestného zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu
s poškodenými L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX, prechodne bytom D. I. XX, B. a F. K., nar.
XX.XX.XXXX,bytomD.I.XX,B.vakejkoľvekformevrátanekontaktovaniaprostredníctvomelektronickej
komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno a) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa
k poškodeným L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX, prechodne bytom D. I. XX, B. a F. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. I. XX, B. na vzdialenosť menšiu ako 5 (päť) metrov a nezdržiavať sa v blízkosti
obydlia poškodených.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona trest prepadnutia vecí:

- 1 ks mobilný telefón značky XIAOMI Redmi Note 12, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2:
XXXXXXXXXXXXX so SIM kartou s telefónnymi číslami XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX,

- 1ks mobilný telefón značky XIAOMI Redmi 12C, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2:
XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou s telefónnymi číslami XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX.

Podľa § 83 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona ochranné opatrenie – zhabanie veci a to 1 ks mobilný
telefón značky Samsung Galaxy A35, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX so

SIM kartou s telefónnymi číslami XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, sp. zn. 3 Pv 238/25/2202 zo dňa
16.01.2026, podanej na Okresný súd Galanta dňa 20.01.2026, súd na hlavnom pojednávaní prejednal
trestnú vec obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte rozsudku len „obžalovaná“ v príslušnomgramatickom tvare) a G. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte rozsudku len „obžalovaný“ v príslušnom
gramatickom tvare).

Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.02.2026 urobili vyhlásenie, že sú vinní
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (v bode 1 až 5) a jeho spáchanie oľutovali. V dôsledku
vyhlásenia obžalovaných súd po prijatí ich vyhlásenia o vine vykonal dokazovanie iba vo vzťahu
k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to výsluchom obžalovaných k ich osobným
a majetkovým pomerom a prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaná k osobným a majetkovým pomerom uviedla, že je vydatá, matkou dvoch detí vo veku 13
a 19 rokov, pracuje ako účtovníčka s mesačným príjmom približne 1.000 eur, alkohol ani drogy neužíva,
kmotívuspáchaniatrestnéhočinuuviedla,žeskutokveľmiľutuje,poškodenýjupodviedol,pretožesľúbil,
že vybaví určitú službu do termínu 30.06., čo však neurobil, ona z toho mala problém, bolo to pre ich
zamestnancov vo firme, ktorí sa na ňu obracali a ona im poradila práve poškodeného, ktorému zaplatili

ale od ktorého nedostali ani sľúbenú službu a ani nemali peniaze. Po 30.06., keď mal službu poškodený
vybaviť, si ju zablokoval, zmenil číslo, nevedela sa s ním spojiť, predtým ho nevidela, komunikovali len
telefonicky. Tlačil na ňu čas aj zamestnanci, nastalo pre ňu peklo, ľudia jej volali, žiadali od nej peniaze,
aby im ich vrátila a to aj tie od poškodeného, aj za ubytovanie, pretože prichádzali z rôznych krajín
kvôli sľúbenej službe, nemala však na to peniaze. Hľadala poškodeného, následne zistila, že kde sa

zdržiava, on najprv povedal, že peniaze vráti, potom povedal, že peniaze nemá a odcestoval. Chcela
mu navrhnúť aj splátkový kalendár, ale to už nestihli, pretože ich zadržali. Je jej to všetko veľmi ľúto,
bol na ňu vyvinutý veľký tlak, 24 hodín jej ľudia telefonovali, nevedela fungovať a v tom zúfalstve konala
nesprávne, svoje konanie si nepremyslela, jednala skratovo. Vie, že mala zvoliť inú formu riešenia. Už
11 rokov býva na Slovensku, pracuje ako účtovníčka, riadne vychováva dve deti, ktoré chodia do školy.

Jeden syn bol majster Slovenska v šachu a vedie ich k tomu, aby boli dobrými ľuďmi, o čo sa snaží aj
ona. Je riadnou občiankou, hoci mala pokuty za parkovanie, inej protiprávnej činnosti sa nedopustila.
Už 6 mesiacov je vo väzbe, mala veľa času na rozmýšľanie a svoj čin hlboko ľutuje. S obžalovaným
žila v spoločnej domácnosti pred vzatím do väzby, on videl v akom bola zlom stave a strese, preto išiel
s ňou, že jej pomôže, avšak si to nepremysleli a vie, že aj on to určite veľmi ľutuje. Zaistený mobilný

telefón značky Samsung Galaxy bol firemný, používala ho ona s tým telefónnym číslom, mala len tento
mobilný telefón, bol použitý na páchanie trestnej činnosti. Baseballová palica patrí jej manželovi,

Obžalovaný k osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je slobodný, má priateľku, dve deti vo
veku 19 a 14 rokov, je živnostník s mesačným príjmom 4.000-4.500,- eur, nebol súdne trestaný, len

priestupkovo prejednávaný, alkohol ani drogy neužíva, k motívu spáchania trestného činu uviedol, že mu
je veľmi ľúto všetko čo sa stalo. Po tých 6 mesiacoch vo väzbe už vie, že mali konať zákonnou cestou,
cez súd a veľmi to ľutuje, že sa rozhodli vtedy inak. Na Slovensku je už 3 roky, prišiel kvôli lepšiemu
životu. V Srbsku pracoval 30 rokov, ale nemá tam žiaden dom. Potom začal pracovať na Slovensku, kde
zostal žiť. Minulý rok kúpil dom na hypotéku, každý deň pracoval bez prestávky, aby ju vedel splácať.

V Srbsku má 2 deti, o ktoré sa stará a finančne im pomáha. Dcéra študuje medicínu, tento rok končí
a chcela by prísť na Slovensko pokračovať tu vo vzdelávaní a žiť tu. Každý mesiac musí platiť hypotéku,
auto, pomáhať deťom aj chorým rodičom. Otec má rakovinu, matka má tiež zhoršený zdravotný stav,
časté operácie. Každý mesiac imfinančne pomáha. Chcel by zostať aj naďalej žiť na Slovensku, má tu
priateľku, ktorá je láskou jeho života a s ktorou chce mať aj spoločné deti. Vždy sa staral len o seba,

nerobil žiadne problémy, keď mohol, tak pomohol. Je pravda, že má priestupky v doprave, ale keď
prišiel na Slovensko, všetko bolo nové, musel si zvyknúť. Má ešte jeden priestupok, ktorý veľmi ľutuje,
mal problém s D. B., on si myslel, že mu chce zničiť manželstvo, ale jemu A. povedala, že sa s ním
chce rozviesť bez ohľadu na to, či oni dvaja spolu budú alebo nie. Bol so A. v Trenčíne na káve, keď
zrazu prišiel jej manžel, chytil ho za tričko, toto mu roztrhol a volal ho von, že uvidí a že čo robí s jeho

manželkou. Išli von, vyhrážal sa mu, on konal v sebaobrane, je mu to však veľmi ľúto. Chce zostať na
Slovensku, viesť riadny život, pracovať. V apríli ho čaká veľká zákazka, ktorú má dohodnutú od minulého
roka. Nevie čo bude ďalej, bojí sa exekúcie, mešká s hypotékou, do domu veľa investoval, niečo platil
z úspor, avšak tie sa minuli. Nikdy nebol zlý človek, tento skutok veľmi ľutuje. Mobilné telefóny, ktoré
boli zaistené boli jeho, obidva boli použité na páchanie trestnej činnosti, kuchynský nôž bol jeho, nebol

použitý ani určený na páchanie trestnej činnosti, bol kúpený na dovolenke a určený na krájanie ovocia,
baseballová palica nebola jeho.Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi B. Q. D. ako predávajúcou a obžalovaným ako kupujúcim došlo
k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. B. (pozemok a rodinný dom)
v prospech obžalovaného.

Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 27.05.2025 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s.
a obžalovaným vyplýva, že obžalovanému bol poskytnutý úver na bývanie , účel úveru – kúpa doma
vo výške 213 600,- eur.
Z lustrácie Sociálnej poisťovne súd zistil, že obžalovaná je evidovaná ako zamestnanec
u zamestnávateľa MELICH-STAV s.r.o od 21.02.2019 doposiaľ, nie je poberateľkou žiadnych dávok.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne súd zistil, že obžalovaný je evidovaný ako samostatne zárobkovo činná
osoba od 01.10.2025 doposiaľ, nie je poberateľom žiadnych dávok.
Z aktuálnych odpisov registra trestov zo dňa 12.02.2026 súd zistil, že obžalovaní neboli doposiaľ súdne
trestaní.
Z aktuálneho výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov v spojení s výpisom
z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR súd zistil, že obžalovaná sa v minulosti

dopustila siedmych priestupkov na úseku dopravy.
Z aktuálneho výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov v spojení s výpisom
z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR súd zistil, že obžalovaný spáchal v minulosti
dvanásť priestupkov, z toho desať priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, jeden
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a v jednom prípade nenahlásil zmenu miesta pobytu.

Z rodných listov súd zistil, že matkou B. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX je obžalovaná.
Zo spoločenskej záruky zo dňa 08.02.2026 vyplýva, že obžalovaný je usilovný a poctivý človek,
vždy pracoval, aby si zabezpečil finančné prostriedky na život v Slovenskej republike, kde si kúpil
nehnuteľnosť a má tu záujem naďalej zotrvať a žiť so svojou priateľkou. Osoby podpísané dávajú záruku
za správanie obžalovaného.

Z rodných listov s prekladom súd zistil, že obžalovaný je otcom R. B., nar. XX.XX.XXXX a R. B., nar.
XX.XX.XXXX.
Z hodnotenia z Ústavu na výkon väzby Nitra č.l. 833 plynie, že obžalovaná väzbu vykonáva od
16.08.2025, dňa 19.08.2025 bola umiestnená do zmierneného režimu výkonu väzby, správanie
a vystupovanie je na požadovanej úrovni, príkazy a pokyny plní a rešpektuje, konflikty nevyvoláva,

správa sa slušne, disciplinárne odmenená ani potrestaná nebola.
Z hodnotenia z Ústavu na výkon väzby Nitra č.l. 829 plynie, že obžalovaný väzbu vykonáva
od 19.08.2025, dňa 19.08.2025 bol umiestnený do zmierneného režimu výkonu väzby, správanie
a vystupovanie je na požadovanej úrovni, príkazy a pokyny plní a rešpektuje, konflikty nevyvoláva,
správa sa slušne, disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.

Zo zápisnice o vydaní veci č.l. 545 plynie, že dňa 12.08.2025 po predchádzajúcom zákonnom poučení
obžalovaná dobrovoľne vydala mobilný telefón Samsung Galaxy A35 a 2 ks príjmový doklad č.
2025/12/08 zo dňa 12.08.2025 na sumu 2.000,- eur – A. B. – L. M..
Zo zápisnice o vydaní veci č.l. 549-550 plynie, že dňa 12.08.2025 obžalovaný po predchádzajúcom
zákonnom poučení dobrovoľne vydal mobilný telefón Xiaomi Redmi Note 12, mobilný telefón Xiaomi

Redmi 12C, 1 ks kuchynský nôž s rukoväťou zelenej farby s dĺžkou čepele 6 cm a 1 ks baseballová
palica zn. Kipsta, modrej farby.
Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Galanta, odbor kriminálnej polície č.l. 429 a 393
bol do konania pribratý znalec doc. Ing. Miroslav Mokrý, CSc. U odboru elektrotechnika.
Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX č.l. 395 doc. Ing. Miroslava Mokrého plynie, že znalec

pomocou forenzného hardware a software zn. Cellebrite UFEDInseyets zaistil obsah pamätí ku
skúmaniu predložených mobilných telefónov (mobilné telefóny vydané obžalovaným, obžalovanou
a poškodeným), druh a počet zaistených dát znalec uvádza u každej skúmanej stopy samostatne
v tabuľke označenej „OBSAH“. Znalec pri zaisťovaní dát z pamätí ku skúmaniu predložených
mobilných telefónov vykonal zároveň obnovenie odstránených dát, druh a počet zaistených dát znalec

uvádza u každej skúmanej stopy samostatne v tabuľke označenej „OBSAH“ výrazom vymazané.
Znalec vyextrahoval požadované dáta a predkladá ich v elektronickej forme v prislúchajúcom adresári
skúmaného mobilného telefónu. Znalec vyextrahoval požadované dáta a predkladá ich v elektronickej
forme v prislúchajúcom adresári skúmaného mobilného telefónu.
Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX č.l. 436 doc. Ing. Miroslava Mokrého plynie, že znalec

zistil a zaistil v pamäti skúmaného mobilného telefónu (vydaného poškodenou) všetky druhy hovorov,
digitálne fotografie a videosúbory, vrátane zvukových nahrávok, zaistené dáta tvoria súčasť prílohy č.
2 k Znaleckému posudku. Znalec nezistil v pamäti skúmaného mobilného telefónu žiadne obnoviteľnéodstránené dáta. Znalec zistil, zaistil a predkladá zvukovú nahrávku vyhotovenú dňa 07.07.2025
a predkladá ju v elektronickej forme v rámci Prílohy č. 2 k Znaleckému posudku.
Súdodmietolvykonaťdôkaznavrhnutýprokurátorom–čítanieúradnéhozáznamuč.l.581,keďžeúradný

záznam nie je dôkazom v zmysle Trestného poriadku, dôkaz by bol len výsluch osoby, ktorá predmetný
úradný záznam spísala, pričom však návrh na výsluch tejto osoby zo strany prokuratúry prednesený
nebol.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu ako aj na dobu, ktorá uplynula
od spáchania trestného činu. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

K výroku o treste obžalovanej A. B.

U obžalovanej A. B. súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona,

teda že sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala. Obžalovanej priznal
súd aj jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchala viac
trestných činov. Keďže obžalovanú súd odsudzoval za dva trestné činy, ukladal jej úhrnný trest podľa
toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým je
zločin vydierania podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, kde trestná sadzba trestu odňatia slobody je

štyri až desať rokov. Keďže horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej
časti zákona prevyšuje osem rokov, musel súd ukladať trest odňatia slobody.

Úhrnný trest súd ukladal podľa absorbčnej zásady uvedenej v § 41 odsek 1 Trestného zákona,
asperačnú zásadu uvedenú v § 41 odsek 2 Trestného zákona pri ukladaní trestu neaplikoval

z nasledovných dôvodov. Z ustanovenia § 122 ods. 13 Trestného zákona vyplýva, že pokračovací
trestný čin sa považuje za jeden skutok a jeden trestný čin a to na rozdiel od vnímania pojmu skutok
z procesného hľadiska, keď § 10 ods. 15 Trestného poriadku skutkom rozumie aj čiastkový útok
pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne ustanovené inak. Trestný čin vydierania podľa §
189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona je pokračujúcim trestným činom, ktorý z procesného

hľadiska tvorí päť čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu. Z hľadiska hmotného práva sa
však jedná o jeden skutok a jeden trestný čin. Ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona umožňuje
použitie asperačnej zásady len v prípade, ak je zbiehajúca trestná činnosť spáchaná minimálne dvomi
skutkami, avšak skutkami v zmysle hmotného práva. Ak je trestný čin vydierania pokračujúcim trestným
činom, potom sa jedná z hmotnoprávneho hľadiska o jeden skutok, s ktorým bol trestný čin prečin

porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu a súd preto ukladal úhrnný trest len podľa
absorbčnej zásady uvedenej v § 41 ods. 1 Trestného zákona.

Súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, teda na samotnej dolnej hranici zákonom

ustanovenej trestnej sadzby. Pri určovaní výmery trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaná učinila
na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine ako aj kritický postoj obžalovanej k prejednávanej trestnej
činnosti a ľútosť opakovane prejavenú na hlavnom pojednávaní. Na druhej strane bolo potrebné
zohľadniť aj povahu, mnohosť a závažnosť spáchanej trestnej činnosti. Priznanie sa a vyhlásenie o vine
súd v prospech obžalovanej zohľadnil pri skúmaní možnosti podmienečného odkladu výkonu uloženého

trestu, charakter, mnohosť a závažnosť spáchanej trestnej činnosti súd zohľadnil v neprospech
obžalovanej pri určovaní výmery trestu, kedy napriek vyhláseniu o vine nepristúpil k mimoriadnemu
zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Výkon trestu odňatia slobody súd podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním

obžalovanej, nakoľko vzhľadom na osobu obžalovanej, najmä s prihliadnutím na jej doterajší život mal
dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia
slobody nie je nevyhnutný. Pri úvahách o možnosti podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody bolo potrebné zvážiť aj možnosti nápravy páchateľa týmto druhom trestu, pričom práve táto
zákonná podmienka pri uložení podmienečného trestu odňatia slobody v prípade obžalovanej splnená

je, čo vytvára prekážku pre jej potrestanie nepodmienečným trestom odňatia slobody. Obžalovaná
doposiaľ nebola súdne trestaná a preto možno u nej racionálne očakávať, že v prípade uloženia
trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu bude naplnený účel trestu sledovaný
ustanovením § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Vzhľadom na osobuobžalovanej a jej doterajší život (napriek doposiaľ spáchaným priestupkom) má súd dôvodne za to,
že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej výkon trestu odňatia slobody nie je
nevyhnutný. Priestupková minulosť už bola zohľadnená v tom smere, že obžalovanej súd nepriznal

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, teda že by viedla pred spáchaním
trestného činu riadny život. S poukazom na závažnosť spáchanej trestnej činnosti súd ustanovil
maximálnu možnú dĺžku skúšobnej doby a to na 5 rokov.

Vzhľadom na vyššie uvedené uložil súd obžalovanej podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou

dobou na päť rokov s probačným dohľadom. K uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody
navrhovanéhoprokuratúrounevidelsúddôvod,keďževzhľadomnavykonanédokazovanienepovažoval
za nevyhnutné na obžalovanú vplývať takýmto druhom trestu, nevyžaduje si to ani ochrana spoločnosti
a ani náprava páchateľa. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že cieľom trestného konania nie je
akýsi „revanš“, teda odplata za spáchaný skutok, ale predovšetkým náprava páchateľa a jeho
stimulovanie k riadnemu životu. Trest ako trestnoprávna sankcia nastupuje vždy ako následok porušenia

základných práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ Trestný zákon pri jednotlivých taxatívne
vymenovaných trestných činoch oprávňuje súdu uložiť trest odňatia slobody ako najzávažnejší zásah
do osobnej slobody, nemožno tak ale paušálne pristupovať v každom jednom prípade, nakoľko by išlo
o príliš formalistický výklad zákonných ustanovení, v dôsledku čoho by potom stratilo opodstatnenie
ustanovenie § 34 Trestného zákona týkajúce sa zásad ukladania trestov, v zmysle ktorého sú súdy

pri ukladaní trestov povinné prihliadať na všetky okolnosti daného prípadu vo vzájomnom súhrne.
Optimálna miera represie totižto závisí na konkrétnych okolnostiach každého prípadu, pričom nielen
prílišmierny,aleajprílišprísnytrestnepôsobívýchovne,aledemoralizuje.Zabrániťpáchateľovivďalšom
páchaní trestnej činnosti môže trest nielen priamo, teda tým, že mu fakticky znemožní dopustiť sa
určitého konania uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, ale aj nepriamo, už samotnou

existenciou hrozby trestu za určité konanie, obavou z jeho uloženia a následného výkonu, pričom
ide o tzv. psychické zábrany a pôsobenie (napr. trest odňatia slobody s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom pri súčasnom uložení primeraných povinností
a obmedzení ako v danom prípade). Práve toto „nepriame pôsobenie“ má v mnohých prípadoch výrazne
hlbší a trvalejší prevýchovný charakter a účel trestu naplní skôr, než samotný nepodmienečný trest

odňatia slobody (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6To/8/2013 z 25.09.2014). Súd má za to, že
v danom prípade by záujem na uložení výlučne nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanej
neúmerne prevyšoval následku.

Podľa názoru súdu je potrebné dať v tomto prípade dôraz na nevyhnutnosť individualizácie trestu.

Obžalovaná sa v minulosti žiadnej trestnej činnosti nedopustila, pričom predmetnej trestnej činnosti
sa dopustila „len“ voči dvom konkrétnym poškodeným. Z uvedeného dôvodu uložil súd obžalovanej
aj probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe spolu s obmedzením spočívajúcim v zákaze
kontaktu s poškodenými v akejkoľvek forme (vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami) ako aj povinnosťou spočívajúcou v príkaze

nepriblížiť sa k poškodenými na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia
poškodených.

Základným cieľom probačného dohľadu je pôsobiť na obžalovanú tak, aby sa v skúšobnej dobe a ani
v budúcnosti viac nedopúšťala ďalšej trestnej činnosti, aby si vybudovala vhodné sociálne zázemie

a aby sa mohla znova spoločensky uplatniť bez hrozby opätovného páchania protiprávnej činnosti.
V prejednávanej trestnej veci probačný dohľad prinesie obžalovanej pomoc pri prekonávaní prekážok,
psychickú podporu a pomoc naučiť sa žiť tak, ako to od nej očakáva spoločnosť, v súlade s jej
normami. Poskytnutie odbornej pomoci, sledovanie a kontrolovanie správania obžalovanej, spoluprácu
s obžalovanou, s jej rodinným a sociálnym zázemím formou probačného dohľadu považuje súd

za efektívnejšie a účelnejšie v danom prípade ako výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody,
za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností, kedy bude súd ako i spoločnosť „de
facto“ sledovať správanie sa obžalovanej v čase plynutia skúšobnej doby. Takto individualizovaný
trest zohľadňuje na jednej strane postoj obžalovanej k trestnej činnosti, no na druhej strane aj formu
zavinenia, tiež mnohosť a závažnosť ňou spáchanej trestnej činnosti a v neposlednom rade aj osobu

obžalovanej, jej pomery a možnosti nápravy tak, ako sú rozvedené vyššie. Možno tiež predpokladať,
že na obžalovanú ako osobu, ktorá doposiaľ nebola obmedzená na osobnej slobode, bude mať do
budúcna dostatočne odstrašujúci účinok aj doterajší výkon väzby ako aj to, že uložený probačný dohľada primerané obmedzenia a povinnosti obžalovanej napomôžu k tomu, aby sa v budúcnosti viac trestnej
činnosti nedopúšťala.

Takto uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, spolu s uloženými
obmedzeniami a povinnosťami považuje súd z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za
primeraný a spravodlivý teda taký, ktorý naplní účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, berúc do úvahy
aj tam uvedené zásady ukladania trestov. V konečnom dôsledku bude závisieť len od správania sa
samotnej obžalovanej, či počas výkonu podmienečného trestu zmení svoje správanie a postoj k životu

tým, že sa vyhne akémukoľvek ďalšiemu protiprávnemu konaniu, podrobí sa probačnému dohľadu
a splní uložené povinnosti a obmedzenia, alebo bude nevyhnutné rozhodnúť o tom, že obžalovaná trest
odňatia slobody vykoná.

K výroku o treste obžalovaného G. B.

U obžalovaného G. B. súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného
zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Obžalovanému
priznal súd aj jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchal
viac trestných činov. Keďže obžalovaného súd odsudzoval za dva trestné činy, ukladal mu úhrnný trest
podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým

je zločin vydierania podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, kde trestná sadzba trestu odňatia slobody je
štyri až desať rokov. Keďže horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej
časti zákona prevyšuje osem rokov, musel súd ukladať trest odňatia slobody.

Úhrnný trest súd ukladal podľa absorbčnej zásady uvedenej v § 41 odsek 1 Trestného zákona,

asperačnú zásadu uvedenú v § 41 odsek 2 Trestného zákona súd neaplikoval. Z ustanovenia § 122 ods.
13 Trestného zákona vyplýva, že pokračovací trestný čin sa považuje za jeden skutok a jeden trestný čin
a to na rozdiel od vnímania pojmu skutok z procesného hľadiska, keď § 10 ods. 15 Trestného poriadku
skutkom rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne ustanovené inak.
Trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona je pokračujúcim trestným

činom, ktorý z procesného hľadiska tvorí päť čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu. Z
hľadiska hmotného práva sa však jedná o jeden skutok a jeden trestný čin. Ustanovenie § 41 ods. 2
Trestného zákona umožňuje použitie asperačnej zásady len v prípade, ak je zbiehajúca trestná činnosť
spáchaná minimálne dvomi skutkami, avšak skutkami v zmysle hmotného práva. Ak je trestný čin
vydierania pokračujúcim trestným činom, potom sa jedná z hmotnoprávneho hľadiska o jeden skutok,

s ktorým bol trestný čin prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu a súd preto
ukladal úhrnný trest len podľa absorbčnej zásady uvedenej v § 41 ods. 1 Trestného zákona.

Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, teda na samotnej dolnej hranici

zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Pri určovaní výmery trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný
učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine ako aj kritický postoj obžalovaného k prejednávanej
trestnej činnosti a ľútosť opakovane prejavenú na hlavnom pojednávaní. Na druhej strane bolo potrebné
zohľadniť aj povahu, mnohosť a závažnosť spáchanej trestnej činnosti. Priznanie sa a vyhlásenie
o vine súd v prospech obžalovaného zohľadnil pri skúmaní možnosti podmienečného odkladu

výkonu uloženého trestu, charakter, mnohosť a závažnosť spáchanej trestnej činnosti súd zohľadnil
v neprospech obžalovaného pri určovaní výmery trestu, kedy napriek vyhláseniu o vine nepristúpil
k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Výkon trestu odňatia slobody súd podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním

obžalovaného, nakoľko vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život
mal dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia
slobody nie je nevyhnutný. Pri úvahách o možnosti podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody bolo potrebné zvážiť aj možnosti nápravy páchateľa týmto druhom trestu, pričom práve táto
zákonná podmienka pri uložení podmienečného trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného splnená

je, čo vytvára prekážku pre jeho potrestanie nepodmienečným trestom odňatia slobody. Obžalovaný
doposiaľ nebol súdne trestaný a preto možno u neho racionálne očakávať, že v prípade uloženia
trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu bude naplnený účel trestu sledovaný
ustanovením § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Vzhľadom na osobuobžalovaného a jeho doterajší život (napriek doposiaľ spáchaným priestupkom) má súd dôvodne za to,
že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je
nevyhnutný. Priestupková minulosť už bola zohľadnená v tom smere, že obžalovanému súd nepriznal

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, teda že by viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život. S poukazom na závažnosť spáchanej trestnej činnosti súd ustanovil
maximálnu možnú dĺžku skúšobnej doby a to na 5 rokov. Spoločenskú záruku zo dňa 08.02.2026 súd
podľa obsahu vyhodnotil ako záruku za nápravu obžalovaného v zmysle § 49 ods. 1 písm. b) Trestného
zákona, ktorú však vzhľadom na postup v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona nepovažoval

za potrebnú pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody, preto o jej prijatí nerozhodoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené uložil súd obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody so
skúšobnou dobou na päť rokov s probačným dohľadom. K uloženiu nepodmienečného trestu odňatia
slobody navrhovaného prokuratúrou nevidel súd dôvod, keďže vzhľadom na vykonané dokazovanie
nepovažoval za nevyhnutné na obžalovaného vplývať takýmto druhom trestu, nevyžaduje si to ani

ochrana spoločnosti a ani náprava páchateľa. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že cieľom trestného
konania nie je akýsi „revanš“, teda odplata za spáchaný skutok, ale predovšetkým náprava páchateľa
a jeho stimulovanie k riadnemu životu. Trest ako trestnoprávna sankcia nastupuje vždy ako následok
porušenia základných práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ Trestný zákon pri jednotlivých
taxatívne vymenovaných trestných činoch oprávňuje súdu uložiť trest odňatia slobody ako najzávažnejší

zásah do osobnej slobody, nemožno tak ale paušálne pristupovať v každom jednom prípade, nakoľko by
išlo o príliš formalistický výklad zákonných ustanovení, v dôsledku čoho by potom stratilo opodstatnenie
ustanovenie § 34 Trestného zákona týkajúce sa zásad ukladania trestov, v zmysle ktorého sú súdy
pri ukladaní trestov povinné prihliadať na všetky okolnosti daného prípadu vo vzájomnom súhrne.
Optimálna miera represie totižto závisí na konkrétnych okolnostiach každého prípadu, pričom nielen

prílišmierny,aleajprílišprísnytrestnepôsobívýchovne,aledemoralizuje.Zabrániťpáchateľovivďalšom
páchaní trestnej činnosti môže trest nielen priamo, teda tým, že mu fakticky znemožní dopustiť sa
určitého konania uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, ale aj nepriamo, už samotnou
existenciou hrozby trestu za určité konanie, obavou z jeho uloženia a následného výkonu, pričom
ide o tzv. psychické zábrany a pôsobenie (napr. trest odňatia slobody s podmienečným odkladom

jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom pri súčasnom uložení primeraných povinností
a obmedzení ako v danom prípade). Práve toto „nepriame pôsobenie“ má v mnohých prípadoch výrazne
hlbší a trvalejší prevýchovný charakter a účel trestu naplní skôr, než samotný nepodmienečný trest
odňatia slobody (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6To/8/2013 z 25.09.2014). Súd má za to, že
v danom prípade by záujem na uložení výlučne nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému

neúmerne prevyšoval následku.

Podľa názoru súdu je potrebné dať v tomto prípade dôraz na nevyhnutnosť individualizácie trestu.
Obžalovaný sa v minulosti žiadnej trestnej činnosti nedopustil, pričom predmetnej trestnej činnosti sa
dopustil len voči dvom konkrétnym poškodeným. Z uvedeného dôvodu uložil súd obžalovanému aj

probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe spolu s obmedzením spočívajúcim v zákaze
kontaktu s poškodenými v akejkoľvek forme (vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami) ako aj povinnosťou spočívajúcou v príkaze
nepriblížiť sa k poškodenými na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia
poškodených.

Základným cieľom probačného dohľadu je pôsobiť na obžalovaného tak, aby sa v skúšobnej dobe
a ani v budúcnosti viac nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti, aby si vybudoval vhodné sociálne zázemie
a aby sa mohol znova spoločensky uplatniť bez hrozby opätovného páchania protiprávnej činnosti.
V prejednávanej trestnej veci probačný dohľad prinesie obžalovanému pomoc pri prekonávaní prekážok,

psychickú podporu a pomoc naučiť sa žiť tak, ako to od neho očakáva spoločnosť, v súlade
s jej normami. Poskytnutie odbornej pomoci, sledovanie a kontrolovanie správania obžalovaného,
spoluprácu s obžalovaným, s jeho rodinným a sociálnym zázemím formou probačného dohľadu
považuje súd za efektívnejšie a účelnejšie v danom prípade ako výkon nepodmienečného trestu odňatia
slobody, za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností, kedy bude súd ako i spoločnosť

„de facto“ sledovať správanie sa obžalovaného v čase plynutia skúšobnej doby. Takto individualizovaný
trest zohľadňuje na jednej strane postoj obžalovaného k trestnej činnosti, no na druhej strane aj formu
zavinenia, tiež mnohosť a závažnosť ním spáchanej trestnej činnosti a v neposlednom rade aj osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy tak, ako sú rozvedené vyššie. Možno tiež predpokladať,že na obžalovaného ako osobu, ktorá doposiaľ nebola obmedzená na osobnej slobode, bude mať
do budúcna dostatočne odstrašujúci účinok aj doterajší výkon väzby ako aj to, že uložený probačný
dohľad a primerané obmedzenia a povinnosti obžalovanému napomôžu k tomu, aby sa v budúcnosti

viac trestnej činnosti nedopúšťal.

Takto uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, spolu s uloženými
obmedzeniami a povinnosťami ako aj trestom prepadnutia vecí považuje súd z hľadiska generálnej ako
i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý teda taký, ktorý naplní účel trestu podľa § 34 Trestného

zákona, berúc do úvahy aj tam uvedené zásady ukladania trestov. V konečnom dôsledku bude závisieť
len od správania sa samotného obžalovaného, či počas výkonu podmienečného trestu zmení svoje
správanie a postoj k životu tým, že sa vyhne akémukoľvek ďalšiemu protiprávnemu konaniu, podrobí
sa probačnému dohľadu a splní uložené povinnosti a obmedzenia, alebo bude nevyhnutné rozhodnúť
o tom, že obžalovaný trest odňatia slobody vykoná.
Obžalovanému súd uložil aj trest prepadnutia vecí – mobilných telefónov špecifikovaných vo výroku

rozsudku, nakoľko obžalovaný nad rámec vyhlásenia o vine potvrdil, že je ich vlastníkom ako aj
skutočnosť, že obidva boli použité na páchanie trestnej činnosti.
Súd v zmysle § 83 ods. 1 písm. d) Trestného zákona ukladal zhabanie veci a to mobilného telefónu
Samsung (vydaného obžalovanou) popísaného vo výroku rozsudku, ktorého vlastníkom sa stáva
Slovenská republika, keďže nebolo preukázané, že by jeho vlastníkom bola obžalovaná a z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že išlo o vec použitú na páchanie trestnej činnosti. Uvedené vyplýva z výsluchu
obžalovanej, ktorá potvrdila, že mobilný telefón používala ona, a to aj na páchanie trestnej činnosti,
pričom tento bol vo vlastníctve spoločnosti.
Vo vzťahu k zaisteným veciam – nôž a baseballová palica súd trest prepadnutia veci neukladal, keďže
z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že by boli použité alebo určená na spáchanie

trestného činu, ako ani to, že by boli výnosom z trestnej činnosti. V tomto smere je potrebné zdôrazniť,
že trestná činnosť obžalovaných nebola spáchané závažnejším spôsobom konania – so zbraňou.
O predmetných veciach bude zákonným spôsobom rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.