Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624010029
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Miková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1624010029.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Veronikou Mikovou, v trestnej veci obžalovaného ml. A. B.,

pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 11. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

ml. A. B. nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XXX, E.,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 23.09.2022 v čase od 22.00 h do 24.00 h v Stupave ma čerpacej stanici VOMS na adrese
Hviezdoslavova č. 2008/165 začal bez predchádzajúceho konfliktu verbálne nadávať a urážať
poškodeného B. F., ktorému povedal: ,,to si ty, čo som ťa pred pol rokom rozjebal pred L-barom“,
následne ho fyzicky napadol tým spôsobom, že ho udrel zovretou dlaňou v päsť do oblasti hlavy, načo
poškodený začal pred ním ustupovať, pričom sa potkol a spadol na zem, kde ho začal kopať do oblasti
chrbta a udierať do hornej časti tela,

t e d a
dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom slovne a fyzicky výtržnosti tým, že
napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 117 Trestného zákona, s použitím § 36 písm.
j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a s použitím § 54 Trestného zákona, na

trest povinnej práce vo výmere 60 (šesťdesiat) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný trest povinnej práce vykonať najneskôr do
1 roka od nariadenia výkonu trestu.
Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce osobne, bez
nároku na odmenu vo svojom voľnom čase.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného B. F., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom

C. XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 11.01.2024 Okresnému súdu Malacky obžalobu
z 11.01.2024, č. 1 Pv 318/22/1106, na obžalovaného mladistvého A. B. pre prečin výtržníctva podľa §

364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 23.09.2022 v čase od 22.00 h
do 24.00 h v Stupave ma čerpacej stanici VOMS na adrese Hviezdoslavova č. 2008/165 začal bez
predchádzajúceho konfliktu verbálne nadávať a urážať poškodeného B. F., ktorému povedal: ,,to si ty,
čo som ťa pred pol rokom rozjebal pred L-barom“, následne ho fyzicky napadol tým spôsobom, že ho
udrel zovretou dlaňou v päsť do oblasti hlavy, načo poškodený začal pred ním ustupovať, pričom sa

potkol a spadol na zem, kde ho začal kopať do oblasti chrbta a udierať do hornej časti tela, následne
dňa 24.09.2022 v čase od 00.00 h do 02.10 h v Stupave na poľnej ceste, v blízkosti uvedenej čerpacej
stanice,sGPSsúradnicami:48,25626°S,17,03024°V,iniciovalpresnenezistenýmspôsobompožiartam
zaparkovaného motorového vozidla zn. Škoda Fabia s ev. číslom C. E., striebornej metalízy s VIN:G.,
v dôsledku čoho došlo k totálnemu zhoreniu uvedeného motorového vozidla, čím poškodenému B. F.,

trvale bytom C. XXX spôsobil škodu vo výške 1.080,- Eur.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rámci ktorého vypočul obžalovaného ml. A. B.,
svedka-poškodeného B. F. a svedkov C. C., H. I., J. K., D. L., F. K., M. H. a C. E., oboznámil obsah CD
nosičov č.l. 55, 76, súd ďalej oboznámil podstatné listinné dôkazy predovšetkým zápisnicu o obhliadke

miestapožiaruvozidlač.l.54,spisORPZMalackyč.ORP-R-3525/MA-OPP3-2022č.l.63-72,zápisnicu
o vydaní veci č. l. 77, evidenčnú kartu vozidla č. l. 78, protokol k oceneniu jazdeného automobilu č. l.
80, internetové lustrácie predmetov 82-83, zápisnicu o konfrontácii č.l. 10, aktualizovaný odpis registra
trestov a centrálnu evidenciu správnych deliktov a priestupkov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa k spáchaniu skutku v časti výtržníctva priznáva
a svoje konanie ľutuje. Ďalej uviedol, že predmetný deň sa stretol s kamarátmi a boli vonku. Dátum si
už presne nepamätal, okolo 22.00 hod. sa stretol s C. C., išli spolu na čerpaciu stanicu, kde si kúpili
alkohol a následne ho popíjali. On pil trochu menej a C. C. o niečo viac. Následne prišli na čerpaciu
stanicu aj poškodený a H. I., ktorí si tiež na čerpacej stanici kúpili alkohol a popíjali spolu s nimi.

Asi po hodine sa s poškodeným začali hádať, mal pocit, že hádka začala z dôvodu vulgarizmov, ktoré
vyslovil poškodený vo vzťahu k jeho matke. On následne poškodeného asi 5 x kopol do chrbta a asi 9
x ho udrel do hlavy, poškodený následne išiel do vnútra čerpacej stanice a sadol si tam, keďže tento
následne nechcel čerpaciu stanicu opustiť prišli preňho policajti a z miesta ho zobrali. Počas toho ako
poškodeného bil poškodenému z vrecka vypadli kľúče. Následne prišla na čerpaciu stanicu nejaká pani,

ktorá mu nájdené kľúče aj doklady podala. On potom išiel za roh pumpy a z vodičského preukazu
zistil, že tieto doklady a kľúče patria poškodenému. Následne tieto odovzdal H. I.. Neskôr s C. išli preč
z čerpacej stanice pričom tento ho zaviedol k autu poškodeného, ktoré bolo odparkované asi 30 metrov
od čerpacej stanice na poľnej ceste. C. chcel motorové vozidlo otvoriť avšak povedal mu, že už kľúč
nemá a dal ho H. I.. C. následne rozbil okno na motorovom vozidle a to okno pri sedadle spolujazdca.

Následne C. otvoril dvere na motorovom vozidle z vozidla zobral reflexnú vestu, túto zapálil a hodil
naspäť do motorového vozidla. Následne chvíľu pozerali ako motorové vozidlo horí, potom z miesta
odišli. K autu prišli hasiči, oni sa rozhodli obísť pole a vrátiť sa naspäť k motorovému vozidlu. Potom
odprevadil C. domov a on sám následne išiel domov. Na otázku, v akej polohe bol poškodený keď ho
udieral uviedol, že zo začiatku poškodenému dal asi 4 údery, z toho možno jeden krát trafil. Tento sa

následne potkol a spadol na zem. Ako ležal, kopol ho asi 5-krát nohou, potom k nemu prišiel a začal
ho udierať do hlavy asi 10-krát. Na otázku, akým spôsobom došlo k zapáleniu reflexnej vesty uviedol,
že C. C. reflexnú vestu zapálil zapaľovačom, potom čo reflexnú vestu zapálil, keďže táto bola z plastu
začala z nej kvapkať tekutina a vestu následne položil na šoférove sedadlo, pričom potom to už netrvalo
dlho a celé motorové vozidlo začalo horieť. Na otázku, ako C. C. položil zapálenú reflexnú vestu na

sedadlo uviedol, že vestu položil na sedadlo cez dvere na mieste šoféra, ktoré boli otvorené. Po tom
čo na sedadlo položil vestu dvere zavrel. C. C. najprv rozbil okno na dverách vodiča a tak ich následne
otvoril. Rozbité okno bolo na dverách vodiča. Na otázku obhajcu obžalovaný uviedol, že v súčasnosti
je zamestnaný v spoločnosti N. O., v ktorej pracuje asi 10 mesiacov. Jeho čistý príjem je 1.100,- eur
mesačne. Súhlasil by s prípadným uložením trestu povinnej práce. Potom, čo začalo motorové vozidlo

horieť na miesto došli asi po 2 minútach hasiči, on s C. sa rozhodli miesto obísť po poľnej ceste, prešlisa, pričom sa nikde nezastavovali a vrátili sa k motorovému vozidlu, aby to nebolo podozrivé. Následne
už išli domov a on sa ešte zastavil po ceste ešte u C., ktorý mu povedal, že to nemá nikomu hovoriť.
Následne išiel domov, v tom čase bol ešte opitý.

Svedok – poškodený B. F. vypovedal, že k incidentu v septembri došlo tak, že spolu s H. I. išli von, išli
na pumpu kde si kúpili fľašu vodky a chceli si vypiť. Na pumpe stretli aj obžalovaného, ktorý tam bol ešte
s jednou osobou, ktorú nepoznal. Obžalovaný si od neho požičal mobilný telefón. Po tom, čo ho chcel
vrátiť sa strhla bitka. Ďalšie si už veľmi nepamätal. Vedel iba, že chcel naspäť jeho mobil. Obžalovaný

mu ho nechcel vrátiť, napadol ho, následne padol na zem, kde ho potom ďalej kopal. Následne išiel do
vnútra čerpacej stanice a nechcel ísť von. Potom si už len útržkovito pamätal, že prišli policajti a taxík,
ktorý ho odviezol domov. Na druhý deň sa dozvedel, že motorové vozidlo Škoda Fabia, ktoré užíval
a bolo odparkované neďaleko čerpacej stanice v noci zhorelo. Kľúče od tohto motorového vozidla mu
následne odovzdal I.. Predmetné motorové vozidlo bolo písané na jeho bývalú priateľku. Nevedel sa
vyjadriť, ako došlo k podpáleniu motorového vozidla. Na otázku, či obžalovaný počas ich stretnutia na

čerpacej stanici niečo hovoril uviedol, že sa všetci rozprávali pri stolíku na čerpacej stanici, nepamätal si
však už presne kto čo hovoril. Obžalovaný ho napadol takým spôsobom, že ho boxoval a kopal do celého
tela pričom, on ležal pokrčený na zemi. Motorové vozidlo bolo zhorené do tla. V motorovom vozidle sa
nachádzali aj všetky doklady od vozidla a všetko toto zhorelo. Z auta zostala len jedna ŠPZ-tka. Po tom
ako auto zhorelo sa išiel informovať na čerpaciu sanicu, či tam nemajú jeho dva telefóny a peňaženku,

ktorú tiež nevedel nájsť, ale tieto na pumpe neboli. Následne zavolal odťahovú službu a nechal auto z
miesta odviesť, avšak nevie ho do dnešného dňa vyradiť z evidencie. Pred týmto incidentom sa stretol
s obžalovaným ešte pri jednej príležitosti a to na diskotéke v L bare s tým, že aj pri tejto príležitosti
došlo k potýčke, kedy bol napadnutý, nevedel však uviesť kto presne ho napadol keďže vtedy tam bolo
prítomnýchviaceroosôb,tietobolimladšieaonichnepoznal.NamiestebolavtedyajpaniH..Inýosobný

kontakt s obžalovaným nemal. Vlastníkom zhoreného motorového vozidla bola jeho bývalá priateľka,
on motorové vozidlo iba užíval.

Svedok H. I. vypovedal, že čo sa týka incidentu zo septembra 2022, veľa si toho už nepamätá. S
poškodeným prišli na benzínku, na ktorej boli nejaký chalani, teraz už vie že jeden z nich bol aj

obžalovaný. Na benzínke si kúpili pitie a pili. Obžalovaný s poškodeným sa následne začali biť, ale k
okolnostiam bitky sa vyjadriť nevedel. On videl, až keď poškodený už bol na zemi. Po tom, čo došlo k
tento bitke ďalej pili, prišla polícia a následne poškodenému zavolal taxík a poslal ho v taxíku domov. Na
čerpaciu stanicu došiel spolu s poškodeným na motorovom vozidle, ktoré odparkovali na poľnej ceste
pred čerpacou stanicou. Nevedel sa vyjadriť či sa obžalovaný s poškodeným o niečom rozprávali. Po

tom, čo išiel poškodený domov zostal na čerpacej stanici a ďalej pil. Potom sa už nič také nedialo,
až neskôr prišiel niekto a hovoril že horí auto. On si však nevšimol nič podozrivé. Ani pri aute nevidel
žiadnu podozrivú osobu. Taktiež nevedel špecifikovať kto zakričal, že auto horí. Nebol to nikto jemu
známy, pričom v tom čase bol aj opitý. Na ďalší deň ho vyhľadal poškodený a on mu odovzdal kľúče od
zhoreného motorového vozidla. Nevedel presne uviesť, ako sa tieto kľúče ku nemu dostali. Boli padnuté

napumpe.Poškodenýmuibapovedal,žezhorenémotorovévozidloriešiapolicajti,ničinéktejtoudalosti
nepočul. Po tom, čo ho niekto upozornil na to, že motorové vozidlo horí sa išiel k motorovému vozidlu aj
bližšie pozrieť, pričom na mieste už boli hasiči alebo policajti a bolo tam veľmi veľa osôb. Tieto osoby
nevedel identifikovať. S obžalovaným sa v ten deň už nestretol a ani ho pri horiacom motorovom vozidle
nevidel. Následne ešte išiel do Stupavy do centra, kde bol vonku s kamarátom a pokračovali v pití.

SvedokC.C.vypovedal,žezincidentusoseptembra2022sipamätá,ibapríchodnapumpu.Načerpaciu
stanicu došiel spolu s obžalovaným peši. Potom sa pilo a ďalej si veľmi nič nepamätal. Na čerpacej
stanici streli svedka, ktorý bol vypovedať predo ním (pozn. H. I.) a bol tam ešte B.. Nič také medzi nimi
nebolo. Rozprávali sa a pili. Následne sa udiala bitka pred pumpou, ktorej bol účastný obžalovaný a

poškodený. Nepamätal si už presne ako bitka prebiehala a taktiež sa nevedel vyjadriť, čo sa stalo. Z
pumpy následne išiel asi domov (býva asi 5 minút peši od pumpy). Keď došiel domov išiel asi spať,
ale už si to veľmi nepamätal. Nevedel presne uviesť, kam obžalovaný išiel keď odchádzali s čerpacej
stanice. Išiel takým smerom, že sa mohol dostať aj domov. Nepamätal si, či pri horiacom aute o niečom
rozprávali. Počas potýčky obžalovaného s poškodeným, obžalovaný asi niečo kričal ale nevedel uviesť

nič konkrétne. Nemal vedomosť o tom, kto zapálil motorové vozidlo. Na otázku, či pozná osobu, ktorá
podpálila vozidlo poškodeného uviedol, že túto nepozná. Na otázku, či sa nachádzal pri vozidle pred
tým, ako začalo horieť uviedol, že nie. Na otázku, či poškodil to vozidlo akýmkoľvek spôsobom uviedol,
že nie. Na otázku, či mu povedal obžalovaný prečo začalo horieť motorové vozidlo uviedol, že nie nanič také si nespomínal. Na otázku prečo pred začatím trestného stíhania uviedol okolnosti, ktoré už
ďalej odmietol uviesť uviedol, že tohto si nie je vedomí. Na otázku, či ho nieto kontaktoval po vznesení
obvinenia uviedol, že nie. Na otázku, či ho niekto navádzal na inú výpoveď uviedol, že nie. Na otázku či

to bol on, čo podpálil to auto uviedol, že nie. Nepamätal si čím obžalovaný odôvodnil to, že v noci opäť
k nemu prišiel domov. Bol opitý a naozaj si nepamätal o čom sa rozprávali. Na otázku, či vie o tom, kto
podpálil to auto, uviedol, že nevie a nebol to on. V ten večer spolu s obžalovaným pred príchodom na
čerpaciu stanicu vypili jednu fľašu vodky v parku a následne pokračovali v pití aj na čerpacej stanici, kde
vypili pravdepodobne aj ďalšiu fľašu vodky. V ten deň mohol vypiť približne jednu fľašu vodky – 0,7 l.

V čítanej výpovedi z prípravného konania svedok C. C. vypovedal, že z boku pumpy pri stolíku si sadli
a túto fľašu pili. Boli tam iba oni dvaja (pozn. on a obžalovaný). Cca po pol až 3 hodine tam prišiel H.,
ktorého priezvisko nevedel, spolu s nejakým chalanom, ktorý sa im potom predstavil, že sa volá B.. Oni
si na pumpe tiež kúpili nejaký alkohol, nevedel aký, tiež tuším aj cigarety. Pozdravili sa a dali sa s nimi
do reči. Potom spolu stáli pred pumpou, pri okienku. Tu sa rozprávali a pili alkohol, ktorý si kúpili. Po

nejakom čase tam začali slovné potýčky medzi A. a B.. Konkrétne sa tam doťahovali, kto má väčšiu
silu, išlo o také detské doťahovanie, nepočul, že by niekto z nich dvoch urazil niekoho druhého. Toto
doťahovanie vyústilo k tomu, že už sa začali biť. On stál pri koši, rozprával sa s H. a nato zbadal, že sa
A. s B. bijú. Kto bitku začal, uviesť nevedel. Následne videl, ako B. cúval, nechcel sa biť s A., pri cúvaní
sa potkol a padol na zem. Ako bol B. na zemi, A. ho udrel rukou, tak sa na neho zvalil. Čo on videl, tak

A. B. nohami nekopal. A. mal dosť veľa vypité, nebolo mu rozumieť, čo vykrikuje, išlo o také ,,tápanie“.
B. vtedy nepočul rozprávať. Okolo pol noci, možno aj neskôr, on mal už vybitý telefón a s A. išli pešo
naspäť do Stupavy. Išli po hlavnej ceste do Stupavy a následne pri pomníku išli po chodníku do Stupavy.
On išiel domov, A. sa pri Faladre od neho oddelil. Počas cesty sa nerozprávali, bol v štádiu opitosti takže
chcel ísť domov. Prišiel domov. A. nevedel, kam išiel, on býva na inej strane Stupavy, než sa vybral.

Nepovedal mu, kam ide. Po 15 - 20 minútach, čo bol doma, mu A. zvonil na domáci zvonček, zobudil jeho
rodičov, o tretej či štvrtej ráno, u nich sa dohodli, že ide s ním ešte na chvíľu von. Išli znova na pumpu,
tou istou cestou - po chodníku a po hlavnej, on si kúpil cigarety, A. si kúpil bagetu a nejakú malinovku.
Po ceste na predmetnú pumpu videli, ako idú okolo nich hasiči. Z pumpy videli niečo horieť na bočnej
ceste cca 10 -20 metrov, je to poľná cesta, ktorá vedie tiež do Stupavy, vyjde sa za školskou halou. Keď

na pumpu znova prišli, bol tam ešte H., B. si nevšimol, či tam bol. On s A. a H. šli k horiacej, nemal
vedomosť, aký predmet by tam mohol horieť. Prišli k tomu, nevedel stále čo horí. Videl hasičov. Keď to
hasiči uhasili, bolo vidieť, že horelo auto, už sa tam nachádzala len kostra z auta. H. tam ostal, rozprával
s policajtmi a on s A. išli po hlavnej smerom do Stupavy. Bol A. odprevadiť na zastávku Stupava-Mást,
tam sa pozdravili a išiel rovno domov. Počas cesty, kedy išli ešte raz na čerpaciu stanicu, mu A. niečo

mrmlal, nerozumel mu nič.

Svedkyňa D. L. vypovedala, že čo sa týka incidentu so septembra 2022, išla si po práci na čerpaciu
stanicu kúpiť cigarety. Počas toho ako vchádzala dovnútra na zemi našla spadnutý zväzok kľúčov.
Obžalovaný jej povedal, že sú tieto kľúče jeho, tak mu ich podala. Jedna osoba sa nachádzala vnútri

čerpacej stanice a táto bola vystrašená. Preto mu ponúkla, že ho odvezie domov. Keďže však na ňu
nereagoval, kúpila si cigarety a odišla. Na otázku, ako vyzerali kľúče uviedla, že nevie, bol to zväzok
kľúčov. Na čerpaciu stanicu sa v ten večer už nevrátila.

Svedok J. K. vypovedal, že v ten deň išiel okolo 23.00 hod. z práce na pumpu. Presný čas si už

nepamätal, keďže je to 2 roky dozadu. Išiel smerom zo Stupavy na pumpu, pričom v blízkosti poľnej
cesty zbadal oheň a následne zistil, že horí auto. Následne zavolal 158, potom prišli policajti a hasiči. Po
tom, čo zbadal horieť motorové vozidlo na poľnej ceste videl aj svetlo, ale ľudí nevidel. On v podstate na
miesto došiel až po tom, čo bolo motorové vozidlo podpálené. Nevidel, kto ho podpálil. Pokiaľ uviedol, že
na miesto následne došli aj tri iné osoby uviedol, že to boli osoby C., „P.“ a tretieho nepoznal. Títo prišli

približne 5-10 minút po tom, čo zavolal políciu. Nevedel uviesť, o čom sa tieto osoby rozprávali, neboli
tak blízko pri ňom. Bolo však zrejmé, že majú vypité. Tieto osoby prišli smerom od Stupavy. Tretiu osobu
síce nepoznal, ale keď videl obžalovaného v pojednávacej miestnosti vedel identifikovať, že to bol on.

Svedkyňa F. K. vypovedala, že čo sa týka incidentu zo septembra 2022 vtedy mala nočnú na čerpacej

stanici. Večer došli na pumpu dvaja muži, ktorých v tom čase nepoznala. A následne došli dvaja ďalší.
Jedného z nich poznala (H. I.) a ten druhý bol B.. Títo 4 na pumpe popíjali, pričom I. prišiel aj dovnútra
čerpacej stanice a kúpil fľašu. Následne sa vonku začal niekto biť a poškodený potom prišiel do vnútra
s tým, že sa bijú a že sa bojí. I. ho po nejakom momente aj vytiahol von, no keďže sa poškodený bál,znovu prišiel do vnútra čerpacej stanice. Následne policajti vyviedli poškodeného von z čerpacej stanice
dali ho do taxíka, ktorý ho už potom odviezol. Potom sa po boku pumpy vrátil na čerpaciu stanicu C.
a obžalovaný a títo jej povedali : „teta niečo horí“. Ona to v tej dobe neriešila, myslela si iba že iba niekto

niečopáli,ažnásledneo04.30hodzaňouprišlakriminálka,žezhoreloauto.Naotázku,ktokohobilresp.
kto sa s kým bil uviedla, že ona sa veľmi do tej bitky nestarala iba chvíľu videla, ako sa bil obžalovaný
s poškodeným, resp. ako obžalovaný kopal poškodeného ležiaceho na zemi. Bili sa vonku pod oknom.
To v podstate zodpovedá aj kamerovému záznamu z čerpacej stanice. Poškodený následne došiel do
vnútra čerpacej stanice, hovoril, že sa bojí a že on von nejde. Nevedela však konkrétne uviesť koho

sa bál. Pri tom ako ležal poškodený na zemi mu pravdepodobne vypadol aj zväzok kľúčov. Pani, ktorá
kľúče našla ich následne podala obžalovanému, lebo asi nevedela komu patria. Na druhý deň prišiel
na čerpaciu stanicu poškodený s rodičmi, ona sa im však nevedela vyjadriť k podrobnostiam zapálenia
motorového vozidla, keďže ani nevedela, že poškodený na miesto došiel autom. Nemala vedomosť o
tom, že by sa nejaká osoby vyjadrila, že by chcela motorové vozidlo podpáliť.

Svedok C. E. vypovedal, že pracuje ako taxikár. V ten večer si išiel dať na čerpaciu stanicu kávu. Na
čerpacej stanici videl obžalovaného, poškodeného a ďalšie dve osoby. Z časti videl, že tam medzi nimi
boli nejaké nezhody. Videl partiu opitých ľudí, ktorí mali nejaké spory. Avšak nevidel všetko, keďže v ten
večer odbiehal na výjazdy. Poškodený bol veľmi opitý, vošiel do budovy čerpacej stanice, nechcel odtiaľ
odísť, pričom povedal že ho bijú. Nevedel uviesť presne koho konkrétne sa bál. Predavačka na čerpacej

stanici potrebovala urobiť uzávierku, poškodený odtiaľ nechcel odísť, preto bola viac krát volaná aj
policajná hliadka, aby ho zo stanice vyviedli. On následne viezol poškodeného do Borinky a keď sa
vracal naspäť smerom k čerpacej stanici videl horiace motorové vozidlo. Pri vozidle videl dve osoby. On
autom iba prechádzal, tieto osoby iba zazrel, mohlo by sa jednať o obžalovaného a pána C.. V tomto
čase na mieste ešte neboli policajti a hasiči. Tieto dve osoby som videl kráčať smerom od horiaceho

auta k čerpacej stanici.

Svedkyňa M. H. vypovedala, že čo sa týka vlastníckych vzťahov k motorovému vozidlu Škoda Fabia
evidenčné číslo: C., po vzájomnej dohode s ex-priateľom bolo toto motorové vozidlo evidované na
jej osobu. Motorové vozidlo však užíval poškodený- B. F.. Ona osobne nemala vedomosť o tom ako

došlo k poškodeniu vozidla. Po rozchode s poškodeným chceli vozidlo prepísať na jeho osobu, ale už
to nestihli. Nevedela uviesť, čo je momentálne s motorovým vozidlom.

Zo zápisnice o obhliadke miesta požiaru vozidla s fotodokumentáciou z 24.09.2022 vyplýva, že miesto
činu sa nachádza za mestom Stupava v smere na Záhorskú Bystricu, cca po 100 m vľavo na poľnej

ceste, tesne pred ČS VOMS, cca. po 50 m sa na poľnej ceste nachádzalo zhorené motorové vozidlo zn.
Škoda Fabia, EČV: C., vozidlo bolo v čase obhliadky kompletne zhorené, interiér ako ja exteriér vozidla.

Z evidenčnej karty vozidla Škoda Fabia 6Y, EČV: C. vyplýva, že vlastníkom tohto vozidla je M. H..

Z kamerových záznamov z čerpacej stanice VOMS v Stupave z 23.09.2022 vyplýva že dňa 23.09.2022 v
čase od 22.00 h do 24.00 h v Stupave ma čerpacej stanici VOMS na adrese Hviezdoslavova č. 2008/165
obžalovaný poškodeného B. F., fyzicky napadol tým spôsobom, že ho udrel zovretou dlaňou v päsť do
oblasti hlavy, načo poškodený začal pred ním ustupovať, pričom sa potkol a spadol na zem, kde ho
začal kopať do oblasti chrbta a udierať do hornej časti tela. Z kamerových záznamov zároveň vyplýva,

že poškodený následne vošiel do vnútra budovy čerpacej stanice a odmietal vyjsť von. Zákazníčka
čerpacej stanice D. L. odovzdala následne kľúče od motorového vozidla poškodeného obžalovanému.
Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel súd

k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora sa stal a napĺňa všetky zákonné
znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, sporné bolo
iba to, či skutok v časti zničenia motorového vozidla spáchal obžalovaný.
Pokiaľ ide o výrok o vine a právnej kvalifikácii, súd v prvom rade konštatuje, a to ani nebolo medzi

stranami sporné, že dňa 23.09.2022 v čase od 22.00 h do 24.00 h v Stupave ma čerpacej stanici VOMS
na adrese Hviezdoslavova č. 2008/165 začal bez predchádzajúceho konfliktu obžalovaný verbálne
nadávať a urážať poškodeného B. F., ktorému povedal: ,,to si ty, čo som ťa pred pol rokom rozjebal
pred L-barom“, následne ho fyzicky napadol tým spôsobom, že ho udrel zovretou dlaňou v päsť dooblasti hlavy, načo poškodený začal pred ním ustupovať, pričom sa potkol a spadol na zem, kde ho
začal kopať do oblasti chrbta a udierať do hornej časti tela. Samotný obžalovaný sa k spáchaniu tejto
časti skutku priznal a svoje konanie oľutoval. Vo svojej výpovedi priznal, že sa s poškodeným začali

hádať a on následne poškodeného asi 5 -krát kopol do chrbta a asi 9-krát ho udrel do hlavy. Zo začiatku
poškodenému dal asi 4 údery, z toho možno jeden krát trafil. Poškodený sa následne potkol a spadol na
zem. Ako ležal, kopol ho asi 5-krát nohou, potom k nemu prišiel a začal ho udierať do hlavy asi 10-krát.
O pravdivosti priznania obžalovaného svedčí aj výpoveď poškodeného B. F., ktorý ešte v prípravnom
konaní vypovedal, že keď prišiel za obžalovaným, C. a I. z vnútra čerpacej stanice obžalovaný mu

povedal: „ to je ten, ktorého som zbil pred L-barom?“ Obžalovaný si od neho následne požičal mobilný
telefón. Po tom, čo ho chcel vrátiť sa strhla bitka. Obžalovaný ho napadol, následne padol na zem,
kde ho potom ďalej kopal. Obžalovaný ho napadol takým spôsobom, že ho boxoval a kopal do celého
tela pričom, on ležal pokrčený na zemi. To, že došlo k potýčke medzi obžalovaným a poškodeným
vyplýva aj z výpovede svedkov H. I. a C. C., ako aj z kamerových záznamov z miesta činu, na ktorých je
jednoznačne vidieť ako obžalovaný fyzicky napáda poškodeného, ktorý sa útoku ležiac ma zemi bráni.

Trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa dopustí
slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti
najmä tým, že napadne iného. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane pokojného
občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla

sú ale výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť,
morálka, dôstojnosť ľudí a pod. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo)
narušuje verejný pokoj a poriadok, pričom je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj
páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Je to na rozdiel od hrubej neslušnosti spravidla fyzické
alebo psychické násilie, ktoré je namierené proti osobám i veciam. Ide o násilný alebo slovný prejav

takého charakteru, že hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne
znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných.

Bolo nepochybne preukázané, že to bol práve obžalovaný, ktorý ako prvý fyzicky zaútočil
na poškodeného. Konanie obžalovaného nepochybne spočívalo vo fyzicky násilnom agresívnom

prejave, ktorý vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia (tu konkrétne vo vzťahu k osobe poškodeného),
možno ho hodnotiť ako dostatočne závažné konanie na to, aby narušilo verejný pokoj a poriadok
a zároveň sa udialo na mieste prístupnom verejnosti (čerpacia stanica). Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že samotnému útoku zo strany obžalovaného predchádzala slovná komunikácia poškodeného
s obžalovaným. Obžalovaný na poškodeného bezdôvodne zaútočil tak, že ho udrel päsťou ruky do

oblastihlavy,ktorýpotomtoúderespadolnazem,kdeobžalovanývútokuvočipoškodenémupokračoval
tak, že ho začal kopať do oblasti chrbta a udierať do hornej časti tela.

Na základe všetkých uvedených skutočností, mal súd u obžalovaného za preukázané naplnenie
všetkých zákonných znakov prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a) Trestného zákona. Pokiaľ

ide o zavinenie, s poukazom na popis skutku a všetky zistené skutočnosti uvedené v odôvodnení tohto
rozsudku, je možné bez najmenších pochybností uzavrieť, že obžalovaný konal v priamom úmysle v
zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona.

Sporné bolo, či obžalovaný následne dňa 24.09.2022 v čase od 00.00 h do 02.10 h v Stupave na poľnej

ceste, v blízkosti uvedenej čerpacej stanice, s GPS súradnicami: 48,25626°S, 17,03024°V, inicioval
presne nezisteným spôsobom požiar tam zaparkovaného motorového vozidla zn. Škoda Fabia s ev.
číslom C. E., striebornej metalízy s VIN:G.. Obžalovaný spáchanie skutku v tejto časti poprel a uviedol,
že C. C. ho zaviedol k autu poškodeného, ktoré bolo odparkované asi 30 metrov od čerpacej stanice
na poľnej ceste. C. následne rozbil okno na motorovom vozidle, otvoril dvere na motorovom vozidle,

z vozidla zobral reflexnú vestu, túto zapálil a hodil naspäť do motorového vozidla. Následne chvíľu
pozerali ako motorové vozidlo horí, potom z miesta odišli.

Trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten kto
zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.

Objektom tohto trestného činu je ochrana vlastníckeho práva a majetku. Cudzou vecou sa rozumie vec,
ktorá nepatrí páchateľovi vôbec alebo mu nepatrí výlučne. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona sa
malou škodou rozumie škoda prevyšujúca sumu 700,- eur. Trestný čin poškodzovania cudzej veci je
úmyselným trestným činom, ktorý má v prvom odseku charakter prečinu.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že bola naplnená objektívna stránka
trestnéhočinuvzmysle§245ods.1Trestnéhozákona,keďpáchateľspôsobilpožiarmotorovéhovozidla

zn. Škoda Fabia, v dôsledku čoho došlo k totálnemu zhoreniu uvedeného motorového vozidla, čím
poškodenému spôsobil škodu vo výške 1.080,- Eur.

Súd má za to, že vykonanými dôkazmi sa nepodarilo preukázať, že skutok spáchal práve obžalovaný.
Nikto z vypočutých svedkov nevedel s určitosťou uviesť, kto konkrétne spôsobil požiar motorového

vozidla Škoda Fabia EČV: C. XXXXX, resp. že by sa obžalovaný na zapálení vozidla nejakým spôsobom
podieľal, či ho inicioval (ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby). Poškodený vo svojej výpovedi
uviedol, že kľúče od zhoreného motorového vozidla mu odovzdal I.. Nevedel sa vyjadriť, ako došlo k
podpáleniu motorového vozidla. Svedok H. I. uviedol, že neskôr prišiel na čerpaciu stanicu niekto a
hovoril že horí auto. On si však nevšimol nič podozrivé, ani pri aute nevidel žiadnu podozrivú osobu.
Taktiež nevedel špecifikovať kto zakričal, že auto horí. Nebol to nikto jemu známi, pričom v tom čase

bol aj opitý. Na ďalší deň ho vyhľadal poškodený a on mu odovzdal kľúče od zhoreného motorového
vozidla. Nevedel presne uviesť, ako sa tieto kľúče ku nemu dostali. Boli padnuté na pumpe. Svedok C.
C. uviedol, že nevie kto podpálil to auto, ale nebol to on. Udalosti z 24.09.2022 opísal tak, že okolo pol
noci, možno aj neskôr išli s obžalovaným pešo naspäť do Stupavy. On išiel domov, A. sa pri Faladre
od neho oddelil. Po 15 - 20 minútach, čo bol doma, mu A. zvonil na domáci zvonček o tretej či štvrtej

ráno, u nich sa dohodli, že ide s ním ešte na chvíľu von. Išli znova na pumpu, tou istou cestou - po
chodníku a po hlavnej. Po ceste na predmetnú pumpu videli, ako idú okolo nich hasiči. Z pumpy videli
niečo horieť na bočnej ceste cca 10 -20 metrov, je to poľná cesta, ktorá vedie tiež do Stupavy. Prišli k
tomu, nevedeli stále čo horí. Keď to hasiči uhasili, bolo vidieť, že horelo auto, už sa tam nachádzala
len kostra z auta. H. tam ostal, rozprával s policajtmi a on s obžalovaným išli po hlavnej smerom do

Stupavy. Bol obžalovaného odprevadiť na zastávku Stupava-Mást, tam sa pozdravili a išiel rovno domov.
Svedkyňa D. L. uviedla, že na zemi čerpacej stanice našla spadnutý zväzok kľúčov. Obžalovaný jej
povedal, že sú tieto kľúče jeho, tak mu ich podala. Svedok J. K. uviedol, že po tom, čo zbadal horieť
motorové vozidlo na poľnej ceste videl aj svetlo, ale ľudí nevidel. On v podstate na miesto došiel až
po tom, čo bolo motorové vozidlo podpálené. Nevidel, kto ho podpálil. Následne na miesto (približne

5-10 minút po tom, čo zavolal políciu) došli aj tri iné osoby (C. C., H. I. a obžalovaný). Svedkyňa F. K.
uviedla, že sa nevie vyjadriť k podrobnostiam zapálenia motorového vozidla, keďže ani nevedela, že
poškodený na miesto došiel autom. Svedok C. E. uviedol, že keď išiel autom pri čerpacej stanici videl
horiace motorové vozidlo. Pri vozidle videl dve osoby. On autom iba prechádzal, tieto osoby iba zazrel,
mohlo by sa jednať o obžalovaného a pána C.. V tomto čase na mieste ešte neboli policajti a hasiči.

Tieto dve osoby videl kráčať smerom od horiaceho auta k čerpacej stanici.

Z výpovede svedkov síce vyplýva, že obžalovaný a C. C. sa pravdepodobne nachádzali v blízkosti
zapáleného motorového vozidla ešte pred príchodom záchranných zložiek a boli pri ňom videní
spolu s H. I. po príchode hasičských vozidiel. Skutočnosť, že sa obžalovaný v čase skutku na

tomto mieste nachádzal, však nesporoval ani samotný obžalovaný, ktorý uviedol, že bol pri tom ako
motorové vozidlo podpálil C. C.. Odmietol však akúkoľvek spoluúčasť na zničení motorového vozidla.
Z výpovede svedkov, resp. ostatného vykonaného dokazovania nijakým spôsobom nevyplýva, že by
obžalovaný motorové vozidlo zapálil, zapálenie inicioval, alebo sa na zničení motorového vozidla
nejakým spôsobom spolupodieľal. Ani svedok C., neoznačil obžalovaného ako páchateľa. Z výpovede

svedkov vyplýva, že pri horiacom motorovom vozidle videli minimálne dve osoby. Aj napriek tomu, že
svedok C. poprel, že by bol pri zapálení motorového vozidla prítomný, vzhľadom na jeho meniace sa
výpovede v priebehu trestného konania a skutočnosť, že počas výsluchu pred súdom si už na veľa
okolností nepamätal nemožno vylúčiť, že to bol práve on kto motorové vozidlo podpálil. Z hľadiska
vykonaného dokazovania tak nastala ohľadom toho, či podpálil motorové vozidlo C. C. situácia „tvrdenia

proti tvrdeniu“. Dokazovanie, týkajúce sa viny C. C. zo žalovaného skutku však nebolo predmetom
dokazovaniavtomtokonaní.Ajvprípade,žebysaverziasvedkaC.,žebolvčasezapáleniamotorového
vozidla doma, preukázala ako pravdivá, nebolo by možné vychádzať z toho, že motorové vozidlo zapálil
práve obžalovaný. Žiaden zo svedkov neoznačil ako páchateľa obžalovaného. Za takejto dôkaznej
situácie, až dôkaznej núdze nebolo možné prijať záver o vine obžalovaného. V tomto smere súd

poukazuje aj na ustálenú judikatúru, ktorá konštatuje, že základné zásady trestného konania vyžadujú,
aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine len o jednoznačne zistené fakty a nie o vlastné konštrukcie
skutkového deja, domnienky, indície, resp. aby vinu obžalovaných vyvodzoval len na pravdepodobných
skutkových záveroch. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedáskutočnosti, musí súd voliť takú, ktorá je pre obžalovaných priaznivejšia (R 46/1963), pričom ani vysoký
stupeň podozrenia sám o sebe nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok a ak zostanú
po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné s

použitím zásady „in dubio pro reo“ rozhodnúť v prospech obžalovaného.

Z dokazovania taktiež vyplynulo, že kľúče od motorového vozidla Škoda Fabia EČV: C. XXXXX našla
na čerpacej stanici D. L., ktorá ich následne (ešte pred zhorením motorového vozidla) odovzdala
obžalovanému. Obžalovaný ani túto skutočnosť nepopiera, pričom uvádzal, že on vzápätí kľúče

odovzdalH.I..H.I.apoškodenýpotvrdili,žeránopopožiarimotorovéhovozila bolikľúčeodmotorového
vozidla u H. I., avšak vzhľadom na nadmernú konzumáciu alkoholu nevedeli uviesť, ako a kedy sa
k nemu dostali. Z uvedeného nemožno vyvodiť záver, že by obžalovaný v čase požiaru motorového
vozidla kľúčmi disponoval, a už vôbec nemožno vychádzať z toho, že by obžalovaný kľúče pri zapálení
motorového vozidla použil.

Okrem výpovedí svedkov a samotného obžalovaného, z ktorých vyplýva, že sa obžalovaný v čase
podpálenia motorového vozidla, resp. pred príchodom záchranných zložiek nachádzal v jeho blízkosti,
neexistuje žiadny priamy, či nepriamy dôkaz usvedčujúci obžalovaného zo spáchania skutku v časti
zničenia motorového vozidla, ktorý sa mu v prejednávanom prípade kladie za vinu. Napriek početnému
výsluchu svedkov sa v konaní vzhľadom na absenciu iných priamych dôkazov, nepodarilo s istotou

preukázať totožnosť osoby, ktorá poškodila motorové vozidlo. V konaní neboli produkované žiadne
dôkazy týkajúce sa príčiny vzniku požiaru motorového vozidla. Taktiež výpovede obžalovaného a
svedkov C., F. a I., sú poznačené nadmernou konzumáciou alkoholu počas noci kedy došlo k požiaru
motorového vozidla. Svedkovia potvrdili, že 24.09.2024 boli v stave opitosti a na niektoré okolnosti si
už nespomínali, resp. ich výpovede vykazovali rozpory. Na uznanie viny obžalovaného z trestného činu

poškodzovania cudzej veci by boli nevyhnutne nutné ďalšie dôkazy, pretože uvedené dôkazy nespĺňajú
také ne na kladené atribúty, aby len na ich základe ako na kľúčovom elemente bolo možné založiť vinu
obžalovaného.

Súd uzatvára, že v konaní pred súdom nebol produkovaný taký súhrn priamych a nepriamych dôkazov,

ktoré by tvorili uzavretú reťaz na usvedčenie obžalovaného mladistvého A. B. zo spáchania žalovaného
skutku v časti zničenia motorového vozidla, resp. ktoré by inú alternatívu než vinu obžalovaného
nepripustili. Vykonané dôkazy musia jednoznačne s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok
uvedený v obžalobe sa stal, tento je trestným činom a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa
žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné

vykladať tieto v prospech obžalovaného a nie naopak. Obhajoba obžalovaného v časti zničenia
motorového vozidla tak nebola vykonanými dôkazmi vyvrátená. V porovnaní s podanou obžalobou
súd vzhľadom na uvedené vypustil časť skutkovej vety v ktorej bolo uvedené, že obžalovaný inicioval
požiar motorového vozidla a uznal obžalovaného vinným iba z trestného činu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona,
v zmysle ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovaného mladistvého súd zároveň
vychádzal z ustanovení § 97 a nasl. Trestného zákona, v zmysle ktorých účelom trestu u mladistvého
je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie
protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu
narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Z odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaný nemá evidovaný záznam v Registri trestov Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky.

Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov mal súd preukázané, že

u obžalovaného je evidovaný 1 záznam, keď mal dňa 21.07.2024 vzbudiť v Senici verejné pohoršenie,
za čo bolo obžalovanému uložené napomenutie.Súdpriukladanítrestuobžalovanémuvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
vinným, a ktorý určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je
výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 364 ods. 1 Trestného zákona) v rozpätí nula až tri roky.

Vzhľadom na to, že voči obžalovanému ml. A. B. sa trestné stíhanie viedlo ako proti mladistvému (§ 94
ods. 1 Trestného zákona), pri ukladaní trestu súd prichádzala do úvahy aplikácia § 117 ods. 1 Trestného
zákona, v zmysle ktorého trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých
znižujú na polovicu, v danom prípade v rozpätí nula až 18 mesiacov.

Pri určovaní druhu a výmery trestu za tento skutok súd prihliadol na priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti. Obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§36 písm.
j/Trestného zákona) a že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/
Trestného zákona). Súd u obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce okolnosti.

Vzhľadom na osobu páchateľa a na možnosti jeho nápravy, ako aj na povahu a následok spáchaného

trestného činu dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie jeho represívnej zložky
ako i individuálnej, či generálnej prevencie a tiež zložky výchovnej nie je nutné ukladať trest odňatia
slobody,atoanipodmienečneodložený.Súdpoukazujenajmänaosobupáchateľa,ktorýjebezúhonnou
doposiaľ netrestanou osobou ako aj na priznanie sa obžalovaného k spáchaniu skutku a úprimné
oľutovanie. Obžalovaný sa po spáchaní trestného činu zaradil do pracovného života a v súčasnosti

je riadne zamestnaný. Rozhodnutie o treste by malo byť tak zákonné ako aj spravodlivé, aby bolo
pre páchateľa jednak poučením a jednak, aby ho do budúcnosti odradilo od spáchania protiprávneho
konania,zároveňvšak,abynespôsobilneprimeranézásahydoživotaobžalovanéhoaabyminimalizoval
vplyvy na jeho rodinu a blízke osoby. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej
citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä

nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie
dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Súd následne dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného mladistvého A. B. bude postačovať
uloženie alternatívneho trestu, pričom najvhodnejším alternatívnym trestom je v danom prípade trest

povinnej práce. Pre uloženie tohto trestu boli splnené všetky zákonné podmienky. Obžalovaný dal súhlas
na jeho uloženie počas hlavného pojednávania a bol odsúdený za prečin, pri ktorom horná hranica
trestnej sadzby neprevyšuje päť rokov (§ 54 Trestného zákona), pričom u obžalovaného súd nezistil
dlhodobú práceneschopnosť alebo invaliditu (§ 55 ods. 2 Trestného zákona). Súd ukladal tento trest
v rámci trestnej sadzby a za podmienok podľa § 111 Trestného zákona (pri uložení trestu povinnej

práce nesmie horná hranica tohto trestu prevyšovať polovicu hornej hranice trestnej sadzby ustanovenej
zákonom; trest povinnej práce nesmie vzhľadom na svoju povahu alebo okolnosti, za ktorých sa
vykonáva, ohrozovať zdravie, bezpečnosť alebo mravný vývoj mladistvých) pri dolnej hranici trestnej
sadzby, čo je vyjadrené uložením trestu povinnej práce vo výmere 60 hodín. Za takýchto okolností
sa javí uloženie trestu povinnej práce (ako alternatívneho trestu) ako vhodný prostriedok na nápravu

obžalovaného,pretožetentobudemusieťvosvojomvoľnomčasevykonávaťajverejnoprospešnépráce,
avšak zároveň bude mať aj možnosť viesť riadny život a preukázať, že sa napravil. Výmera uloženého
trestu je podľa názoru súdu dostačujúca na zabezpečenie nápravy obžalovaného a ochrany spoločnosti,
a je rovnako dostačujúca na zabezpečenie účelu trestu.

Poškodený B. F. si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas. Podľa
výsledku dokazovania nebol podklad na vyslovenie povinnosti obžalovaného na náhradu škody, keďže
zvykonanéhodokazovanianemalsúdzapreukázané,žeškodunavozidlepoškodenémuspôsobilpráve
obžalovaný. Súd vzhľadom na uvedené poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody podľa § 288
ods. 1 Trestného poriadku odkázal na civilný proces.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku

predchádzalo.