Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623010309
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Miková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1623010309.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Veronikou Mikovou v trestnej veci obžalovaného A. B., pre

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d). Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 14.
októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Obžalovaný

A. B. narodený XX. XXXXXXX XXXX v C., trvale bytom A. XXX,

s a u z n á v a v i n n ý m , že

dňa 17.07.2021 v presne nezistenom čase od 06.05 h. do 07.18 h. počas cesty autobusom z
Bratislavy do Rohožníka odcudzil poškodenému B. D. počas spánku mobilný telefón zn. Iphone 11
Pro, tmavozelenej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý mal poškodený položený vedľa seba, čím
poškodenému B. D. spôsobil škodu vo výške 499 €,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 odsek 2
Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

II. Obžalovaný

A. B. narodený XX. XXXXXXX XXXX v C., trvale bytom A. XXX,sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje

spod bodu 2. obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky z 22. júna 2023, č. 2Pv

249/21/1106-42, ktorá mu kládla za vinu spáchanie prečinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa
§ 233 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

po tom, čo dňa 17.07.2021 odcudzil B. D. v presne nezistenom čase od 06.05 h. do 07.18 h. počas cesty
autobusom z Bratislavy do Rohožníka mobilný telefón zn. Iphone 11 Pro, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX,

v hodnote 499 €, tento následne v ten istý deň predal C. E. za sumu 70 €,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 22. júna 2023 Okresnému súdu Malacky obžalobu
z toho istého dňa, č. 2Pv 249/21/1106-42, na obžalovaného A. B. v bode 1) pre prečin krádeže podľa

§ 212 ods. 1 písm. a), písm. d) Trestného zákona a v bode 2) pre prečin legalizácie výnosu z trestnej
činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Samosudkyňa vo veci rozhodla trestným rozkazom sp. zn. 1T/41/2023 zo dňa 11.07.2023. Voči

trestnému rozkazu podal obžalovaný včasný odpor, nakoľko sa cítil nevinný. Samosudkyňa vo veci
nariadila hlavné pojednávanie, ktorého sa zúčastnili prokurátor, obžalovaný, obhajca.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., výsluchom svedkov
F. F., C. E., poškodeného B. D., súd ďalej oboznámil podstatné listinné dôkazy, predovšetkým dodatok

k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. 1-791058489934, odborné vyjadrenie k cene mobilného
telefónu zo dňa 26.04.2023, aktualizovaný odpis registra trestov č. l. 290 -292, aktualizovaný výpis
z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov č.l. 293-301.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2023 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a)

Trestného poriadku, že sa cíti nevinný. Na hlavnom pojednávaní ďalej vypovedal, že v lete 2021 nastúpil
do autobusu, ktorý išiel z Jablonového do Rohožníka a posadil sa na zadné sedadlá, v úplne poslednom
rade. Ako z autobusu vystupoval videl pri zadných sedadlách na podlahe padnutý mobilný telefón, ktorý
zdvihol a následne z autobusu vystúpil. Mobilný telefón zaniesol k C. E. a nakoľko tento bol zablokovaný
nevedel ho otvoriť a ponúkol mu zaň 70 Eur. Následne sa rozhodol mobilný telefón za túto sumu predať.

Ďalej uviedol, že do autobusu nastúpil spolu s F. F., ktorý s ním následne išiel aj za C. E.. Išlo o mobilný
telefóniPhone,ktorýbolpadnutýskoropodsedadlom.Nevedeluviesť,podktorýmsedadlombolmobilný
telefón padnutý. F. F. vedel o tom, že telefón našiel, ale popiera to.

Svedok F. F. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že jeho výpoveď z prípravného konania nebola úplne

pravdivá. V skutočnosti došlo ku skutku tak, že spolu s obžalovaným vystupovali z autobusu v Rohožníku
pri policajnej stanici, ako vystupovali obžalovaný zbadal na sedadle v autobuse položený telefón a tento
následne zobral so sebou. Telefón bol položený na sedadle asi v tretej rade odzadu, osobne videl,
ako mobilný telefón obžalovaný zobral, pričom pri telefóne už nikto nesedel. On s obžalovaným sedel
v autobuse na zadných sedadlách. Po tom, čo z autobusu vystúpili sa ho obžalovaný spýtal, či vie

mobilný telefón predať. Svedok následne zavolal kamarátovi C. E., ktorý ho kúpil za 70 Eur. Svedok
myslel, že sa jednalo o mobilný telefón zn. Iphone. Svedok si pamätal, že s obžalovaným cestovali
z Jablonového do Rohožníka. Nepamätal si presne v akom roku to bolo ale zdalo sa mu, že to bolo
niekedy v jarných mesiacoch. Autobus bol skoro prázdny. Viezli sa v ňom možno 2-3 ľudia. Mobilný
telefón bol položený na ľavej strane z jeho pohľadu ako vystupoval za autobusu. Ostatní cestujúci

v autobuse sedeli na predných sedadlách. Mal za to, že na zadných sedadlách nebol nikto. Keď
s obžalovaným vystupovali z autobusu nejakí cestujúci ešte v autobuse ostali, ale títo sedeli v prednej
časti autobusu.

Poškodený B. D. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že v ten deň išiel autobusom z Bratislavy. Bola

ranná hodina a do autobusu nastúpil na zastávke Patrónka. Sedel na ľavej strane autobusu asi v 3rade odzadu. V ušiach mal slúchadlá a počúval hudbu z telefónu. Počas jazdy v autobuse pociťoval
únavu a niekde v okolí Lozorna v autobuse asi aj zaspal. Keďže mu telefón vo vrecku zavadzal položil
si ho vedľa seba na sedadlo alebo nechal položený na stehne. To si už nebol úplne istý, keďže zaspal.

Z autobusu vystupoval na zastávke v Rohožníku, po tom čo vystúpil z autobusu mu hudba v slúchadlách
stále hrala, mobilný telefón však nevedel nájsť. Išiel ho hľadať naspäť do autobusu, tam telefón nenašiel
a hudba v slúchadlách mu prestala hrať. Následne sa vrátil domov, sadol si za počítač a vyhľadal
poslednú polohu mobilného telefónu. Takýmto spôsobom zistil číslo domu bytovky kde sa v tom čase
mobilný telefón nachádzal. Následne na toto miesto zašiel, kde sa skontaktoval s osobou, ktorá mala

v tom čase jeho mobilný telefón, pričom dotyčná osoba mu povedala, kto jej telefón priniesol a koľko
peňazí zaň dostala. Poškodený nevidel človeka, ktorý mu zobral mobilný telefón. Poškodený ďalej
uviedol, že nie je možné, že by mu telefón padol na zem počas jazdy, keď spal. Uviedol, že v istom bode
si aj myslel, že mobilný telefón mohol zostať niekde v autobuse, preto sa do autobusu aj vrátil, avšak
telefón v autobuse nebol a bol prenesený na dosť dlhú vzdialenosť z tohto dôvodu mal za to, že mu bol
odcudzený.Povystúpenízautobusumustálevušiachhralahudba,pretosivtommomentenemyslel,že

by mu telefón niekto ukradol. Vedel, že telefón je v dostupnej blízkosti a preto ho hľadal. Po krátkom čase
však hudba v slúchadlách hrať prestala, z tohto dôvodu vedel, že telefón sa už v autobuse nenachádza
a musel sa od slúchadiel vzdialiť na takú vzdialenosť, že už nemali signál. Následne požiadal vodiča
autobusu o sprístupnenie kamerových záznamov, tieto mu však nevedel sprístupniť lebo neexistujú,
následne už postupoval svojpomocne, kedy našiel poslednú lokáciu telefónu v PC. Poškodený mal za to,

že už táto skutočnosť, kde sa mobilný telefón následne nachádzal svedčí o tom, že mu bol odcudzený.
Pánovi, ktorý mal v tom čase jeho telefón dal sumu 70 Eur, pričom sa jednalo o rovnakú sumu, ktorú
aj on za tento telefón zaplatil. Pre neho mal mobilný telefón oveľa väčšiu hodnotu a preto sa takto
seriózne dohodli, aby mohol telefón ďalej používať. Mobilný telefón mal pán E. a tomuto dal v hotovosti
70 Eur, zároveň mu povedal, že je vec nahlásená na polícii, pričom on označil osobu, ktorá mu mobilný

telefón predala. Označil túto osobu ako A. a taktiež povedal jeho prezývku, túto si však už s odstupom
času poškodený nepamätal. Po tom čo poškodený prišiel domov a zisťoval lokáciu mobilného telefónu,
v PC videl celkový pohyb mobilného telefónu. Videl ako keby navigáciu zo zastávky pri policajnej stanici
v Rohožníku, čo bola konečná zastávka autobusu až do tej časti bytovky kde sa mobilný telefón v tom
čase nachádzal. Ďalej poškodený uviedol, že z autobusu vystupoval ako posledný keďže v autobuse

zaspal a zobudil sa až na krik vodiča autobusu, ktorý ho v autobuse videl a zakričal, že sú na konečnej.
Keď z autobusu vystupoval už v ňom nikto okrem vodiča autobuse nebol.

Svedok C. E. odpovedal na hlavnom pojednávaní na otázku obhajcu, že nevie o tom, že keď niekto
niečo nájde má právo na odmenu. Ďalej vypovedal, že nič nenašiel, on mobilný telefón kúpil. Svedok

obžalovaného pozná pod prezývkou E., nevie jeho meno, pričom si pamätá, že od neho v istom čase
kúpil mobilný telefón zn. Iphone. Na otázku, či prišiel obžalovaný za svedkom sám alebo s niekým,
svedokuviedol,ženevie,pamätásiibajehoosobu.Bolotouždávno,užje2rokyvovýkonetrestuaberie
lieky. Teraz si to už aj vzhľadom na jeho zdravotný stav veľmi nepamätá. Pre mobilný telefón si následne
prišli dvaja chlapci a on im ho vrátil. Sťažovali sa, že im mal byť mobilný telefón ukradnutý. Oni tú vec

asi nahlásili aj na polícii. Svedok si nepamätal presne sumu, ktorú od týchto dvoch chlapcov zobral, bolo
to asi 70 Eur, pričom sa jednalo o sumu, ktorú aj on za tento mobilný telefón uhradil obžalovanému.

Z dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. 1-791058489934 uzavretej medzi poškodeným
B. D., nar. XX.XX.,XXXX a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO:

35763469 dňa 31.10.2020 súd zistil, že poškodenému B. D. bolo predané zariadenie IMEI iPhone 11
Pro 64GB, Midnight Green č. XXXXXXXXXXXXXXX za kúpnu cenu 729 Eur, pri akontácii 249 Eur, ktorú
bol povinný splácať v 24 mesačných splátkach po 20 Eur.

Z odborného vyjadrenia predajne PC expres na č. l. 163 súd zistil, že hodnota mobilného telefónu značky

iPhone 11 Pro 64GB, Midnight Green zakúpený dňa 28.10.2020 predstavuje ku dňu 17.07.2021 celkom
499 Eur.

Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel
súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený v bode I. výrokovej časti tohto rozsudku sa
stal a že ho spáchal obžalovaný.Pokiaľ ide o výrok o vine a právnej kvalifikácii, súd v prvom rade konštatuje, a to ani nebolo sporné,
že dňa 17.07.2021 v presne nezistenom čase od 06.05 h. do 07.18 h. počas cesty autobusom z
Bratislavy do Rohožníka zobral obžalovaný mobilný telefón zn. Iphone 11 Pro, tmavozelenej farby,

IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý sa nachádzal v autobuse a ktorého vlastníkom bol poškodený B. D.
a tento mobilný telefón zn. Iphone 11 Pro následne v ten istý deň predal C. E. za sumu 70 Eur. Tieto
skutočnosti zhodne vyplývajú z výpovede obžalovaného a poškodeného ako aj z ostatného vykonaného
dokazovania.

Obžalovaný poprel spáchanie skutku kladeného mu za vinu. Jeho obhajoba spočívala v tom, že mobilný
telefón našiel spadnutý na podlahe v autobuse pri tom ako vystupoval z autobusu a nevedel komu
patril, resp. že patril poškodenému. Obhajoba ďalej poukazovala na to, že telefón sa dostal do moci
obžalovaného nálezom a obžalovaný sa z tohto dôvodu nedopustil trestného činu krádeže podľa § 212
ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom na hodnotu mobilného telefónu (499 Eur ) nie je žalovaný skutok
po nadobudnutí účinnosti zákona č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon ani trestným

činom zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Trestného zákona a preto navrhol, aby súd obžalovaného spod
obžaloby oslobodil.

Súd však obhajobe obžalovaného neuveril a považoval ju za účelovú, zjavne motivovanú snahou
obžalovaného vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Súd poukazuje predovšetkým na výpoveď poškodeného, ktorý logicky a vierohodným spôsobom popísal
všetky rozhodné skutkové okolnosti, vypovedal jednoznačne, konzistentne a nemenne tak v prípravnom
konaní, ako aj v konaní pred súdom. Poškodený týmto spôsobom k podstatným okolnostiam vypovedal,
že v autobuse sedel v treťom rade odzadu, pričom počas jazdy v autobuse mal v ušiach slúchadlá

a počúval hudbu z telefónu. Keďže mu telefón vo vrecku zavadzal položil si ho vedľa seba na sedadlo,
alebo nechal položený na stehne. Po tom čo vystúpil z autobusu mu hudba v slúchadlách stále hrala,
mobilný telefón však nevedel nájsť. Išiel ho hľadať naspäť do autobusu, tam telefón nenašiel a hudba
v slúchadlách mu prestala hrať. Z autobusu vystupoval ako posledný. Skutočnosť, že bol mobilný telefón
položený na sedadle autobusu a nie spadnutý na zemi (ako tvrdil obžalovaný), potvrdil aj svedok F.

F., ktorý videl, ako obžalovaný mobilný telefón zo sedadla zobral. Výpoveď poškodeného a svedka F.
F. sa líšili ohľadom okolnosti, či poškodený sedel v autobuse na sedadle vedľa položeného mobilného
telefónu v čase keď obžalovaný mobilný telefón zobral. Svedok F. prítomnosť poškodeného negoval,
avšakzvýpovedepoškodenéhojednoznačnevyplýva,žezautobusuvystupovalakoposledný,keďžepo
ceste zaspal a zobudil ho až krik vodiča na konečnej zastávke, po tom čo sa v autobuse nenachádzali už

žiadny cestujúci. Svedok F. navyše označil sedadlo odkiaľ zobral obžalovaný položený mobilný telefón,
ako sedadlo v tretej rade odzadu na ľavej strane, teda zhodne so sedadlom na ktorom sedel v autobuse
poškodený.Pokiaľpoškodenýhodnovernýmspôsobomopísalokolnostijehocestyautobusom,akoajto,
že z autobusu vystupoval ako posledný cestujúci, je logické, že obžalovaný, ktorý vystupoval z autobusu
ešte pred poškodeným musel telefón zobrať v čase, keď bol poškodený ešte v autobuse kde zaspal.

Svedok F. taktiež potvrdil, že počas toho ako s obžalovaným z autobusu vystupovali boli v autobuse ešte
ajinýcestujúci. Jepretovylúčené,abyobžalovanýmobilnýtelefón„našiel“vneprítomnostipoškodeného
pri vystupovaní z autobusu.

Výpoveď obžalovaného bola značne nevierohodná, v rozpore s inými dôkazmi a nelogická a to okrem

vyššie uvedeného aj v tomu smere, keď uviedol, že nevedel komu mobilný telefón patril, resp. nevedel,
že patril poškodenému. Obžalovaný aj svedok F. F., ktorý cestoval v autobuse s obžalovaným zhodne
uviedli, že v autobuse sedeli na úplne zadných sedadlách. Poškodený vypovedal, že sedel v treťom
rade odzadu. Z uvedeného jasne vyplýva, že obžalovaný videl v autobuse poškodeného, ktorý sedel
pred ním. Obžalovaný musel vedieť (predpokladať), že mobilný telefón, ktorý údajne našiel na podlahe

autobusu patrí niektorému z cestujúcich.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, keď si prisvojil
cudziu vec (mobilný telefón v hodnote 499 Eur), tým že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú

mal poškodený pri sebe, keď poškodený mal mobilný telefón umiestnený v reálnom priamom dosahu
(v bezprostrednej blízkosti na vedľajšom sedadle). V tejto súvislosti je zároveň irelevantné, či bol telefón
umiestnený na sedadle alebo pod sedadlom, keďže za vec, ktorú má poškodený pri sebe v zmysle § 212
ods. 1 písm. d) Trestného zákona je potrebné považovať aj vec, ktorú odložil, alebo zhodil na zem vosvojejbezprostrednejblízkostiamájuvosvojejmoci.Obžalovanýjepritomspôsobilýmsubjektompráva,
teda osoba trestne zodpovedná v rozsahu veku, i príčetnosti. Na základe nadobudnutia účinnosti zákona
č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon došlo v priebehu konania k zmene právnej

kvalifikácie skutku ako trestného činu, pričom tento súd na rozdiel od právnej kvalifikácie uvedenej
v obžalobe prokurátora v bode 1. posúdil ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona v znení účinnom od 06.08.2024, z dôvodu, že výška spôsobenej škody nedosahovala výšku
malej škody v zmysle § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 125 ods. 1 Trestného zákona
účinného od 06.08.2024.

Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15
písm. a) Trestného zákona, pričom priamy úmysel zahŕňa všetky znaky objektívnej stránky, vrátane
prisvojenia, pretože obžalovaný v priamom úmysle odňal vec z vecnej dispozície poškodeného, bez jeho
súhlasu, s úmyslom nakladať s ňou ako s vlastnou, teda skutočnému vlastníkovi znemožnil dispozíciu
s jeho vecou. Svojím konaním teda obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty

uvedeného trestného činu - prečinu.

Pokiaľ obhajoba argumentovala tým, že mobilný telefón sa do dispozície obžalovaného dostal nálezom
a obžalovaný telefón „iba“ zatajil a neukradol, súd v tejto súvislosti uvádza, že nálezom nie je získanie
veci, ktorá je v dosahu vlastníka, alebo oprávneného držiteľa veci, alebo ak táto oprávnená osoba vie

v akom priestore má danú vec hľadať. Ak páchateľ vedel komu patrí nájdená vec nejde o trestný čin
zatajenia veci ale o trestný čin krádeže. Aj v prípade, že by poškodený nesedel na vedľajšom sedadle
vedľa položeného mobilného telefónu, bolo by povinnosťou obžalovaného nájdený mobilný telefón
ukázať a spýtať sa ktorému cestujúcemu patrí, keďže podľa výpovede svedka F. F., pri ich vystupovaní
z autobusu v autobuse sedeli ešte iný ľudia. V súvislosti s dokázaním viny obžalovaného je irelevantné,

či bol telefón umiestnený na sedadle alebo pod sedadlom, v oboch prípadoch sa totiž nachádzal
v dosahu vlastníka mobilného telefónu, t.j. poškodeného. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený
a obžalovaný vystupovali z autobusu na rovnakej zastávke v prípade, že by obžalovaný mobilný telefón
nezobral, poškodený by nepochybne mobilný telefón našiel, nakoľko vo výpovedi uvádzal, že sa vrátil do
autobusu a hľadal ho. Poškodený mal teda mobilný telefón vo svojom dosahu, čo preukazuje aj výpoveď

poškodeného, keď uvádzal, že počas jazdy v autobuse mal v ušiach slúchadlá a počúval hudbu, pričom
keďvyšielzautobusuhudbuvslúchadláchstálepočul.Potomčoišieltelefónhľadaťnaspäťdoautobusu,
telefónnenašielahudbavslúchadláchmuprestalahrať,t.j.signálzmobilnéhotelefónunatoľkozoslabol,
že sa prenos hudby prerušil. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v čase kedy prišlo
k odcudzeniu mobilného telefónu obžalovaným sa mobilný telefón nachádzal v dosahu poškodeného

a obžalovaný musel vedieť, že patrí niektorému z cestujúcich.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd obžalovaného v bode I. rozsudku uznal vinným z prečinu krádeže
podľa § 212 písm. d) Trestného zákona.

Vo vzťahu k skutku uvedenému v bode 2. obžaloby súd uvádza, že z dokazovania vykonaného na
hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že po tom, čo obžalovaný dňa 17.07.2021 odcudzil B. D.
v presne nezistenom čase od 06.05 h. do 07.18 h. počas cesty autobusom z Bratislavy do Rohožníka
mobilný telefón zn. Iphone 11 Pro, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, v hodnote 499 Eur, tento následne v
ten istý deň predal C. E. za sumu 70 Eur. Skutočnosť, že obžalovaný po tom, čo sa dostal mobilný

telefón do jeho dispozície tento následne v ten istý deň predal C. E. za sumu 70 Eur nebola v konaní
sporná, keď vyplynula jednak z výpovede obžalovaného a poškodeného ako aj z ostatného vykonaného
dokazovania. K ostatnej časti skutku, kedy mal obžalovaný telefón odcudziť poškodenému odkazuje súd
na vyššie uvedené závery a argumentáciu. Skutok uvedený v bode 2. obžaloby sa teda preukázateľne
a nepochybne stal a dopustil sa ho obžalovaný.

Súd sa ďalej pri posudzovaní trestnosti skutku zameral na posudzovanie, či konanie obžalovaného ako
celok, teda komplexne posudzujúc všetky čiastkové aspekty jeho konania, napĺňa všetky obligatórne
znaky skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti § 233 odsek 2 písm. a)
Trestného zákona.

Podľa § 233 ods. 2 písm. a) Trestného zákona rovnako ako v odseku 1 sa potrestá ten, kto ukryje, na
seba alebo iného prevedie vec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej iným skutkom na území
Slovenskej republiky alebo v cudzine.Prevedením veci sa rozumie konanie páchateľa spočívajúce v zoficiánení (zlegalizovaní) vlastníctva na
seba alebo inú osobu. Podstatou znakov objektívnej stránky trestného činu podľa § 233 ods. 2 Trestného

zákona je najmä konanie, ktoré smeruje k zatajeniu výnosov z trestnej činnosti, či znemožneniu zistenia
pôvodu veci, resp. aby nedošlo k odhaleniu výnosu z trestnej činnosti. Legalizácia výnosu z trestnej
činnosti je dôsledkom páchania inej, spravidla organizovanej a veľmi rôznorodej trestnej činnosti, na
ktorú bezprostredne nadväzuje. Aby sa takto získaný výnos z trestnej činnosti mohol ďalej legálne
používať, je potrebné ho zlegalizovať, aby sa zakryl jeho zdroj resp. pôvod v trestnej činnosti. Skutková

podstata trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti teda predpokladá najprv spáchanie
predikatívneho trestného činu páchateľom trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti alebo
iným páchateľom, získanie vecí, ktorá je výnosom z trestnej činnosti a až následne konanie smerujúce
k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu legalizácie z príjmu trestnej činnosti. Za objekt možno
označiťzáujemspoločnostinaochranepredlegalizáciouvýnosovztrestnejčinnostiazachovaníintegrity
finančného trhu. Predmetom legalizácie výnosu z trestnej činnosti je vec, ktorá je výnosom z trestnej

činnosti.

S poukazom na uvedené súd ďalej posudzoval, či predajom mobilného telefónu malo dôjsť k zastreniu,
resp. zatajeniu pôvodu mobilného telefónu, alebo zoficiálneniu jeho vlastníctva. Z vykonaného
dokazovania tak výsluchom obžalovaného, svedka F. ako aj poškodeného vyplynulo, že obžalovaný sa

ihneď po vystúpení z autobusu svedka F. spýtal, či vie tento mobilný telefón predať. Svedok F. následne
zavolal kamarátovi C. E., ktorý ho kúpil za 70 Eur. Taktiež poškodený uviedol, že doma na počítači
videl celkový pohyb mobilného telefónu odkedy mu bol odcudzený a to zo zastávky pri policajnej stanici
v Rohožníku, čo bola konečná zastávka autobusu, až do tej časti bytovky kde sa mobilný telefón v tom
čase nachádzal. Na základe výpovede obžalovaného ako aj svedka E. bolo preukázané, že obžalovaný

mobilný telefón zaniesol k svedkovi E., pričom tento bol zablokovaný nevedel ho otvoriť, následne mu ho
predal. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný mobilný telefón odcudzil práve z dôvodu, aby ho následne
hneď predal a získal tak finančné prostriedky, keďže tento zámer vyslovil ihneď po vystúpení z autobusu
a jeho ďalšie kroky smerovali za svedkom E., ktorý po telefonickom kontakte o telefón prejavil záujem.

Konanie páchateľa trestného činu krádeže spočívajúce v nakladaní s odcudzenými cudzími vecami
(aj ich predajom), ktorým dochádza k uskutočňovaniu predstáv o jeho cieľoch, ktoré sa takto môžu
realizovať po spáchaní trestného činu (po jeho dokonaní), môže byť pokladané za dokončenie, resp.
ukončenie trestného činu.

Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že predaj mobilného telefónu bol súčasťou trestného činu
krádeže (zdrojového trestného činu), pretože predmetnú odcudzenú vec premenil na peniaze a jeho
úmyslom bolo sa obohatiť prostredníctvom predmetnej krádeže telefónu a získať teda peniaze za predaj
telefónu. Takáto okolnosť preto sama o sebe nemôže byť legalizáciou, keďže len samotný predaj nijako
nelegalizujeodcudzenúvec.Obžalovanýneurobildomobilnéhotelefónužiadnezásahy,ktorébysvedčili

o tom, že by mal v úmysle zatajiť, resp. zastrieť pôvod odcudzenej veci. Z okolností predaja, keď
obžalovaný predával telefón zablokovaný, zjavne pod cenu a nevedel ho otvoriť, možno vyvodiť, že
svedok E. vedel, že mobilný telefón nepatrí obžalovanému a musel byť uzrozumený s tým, že pochádza
z trestnej činnosti. Obžalovaný tak nezatajil existenciu predmetnej veci a zo strany obžalovaného nešlo
ani o uvedenie do omylu v tom smere, že predávaná vec nepochádza z trestnej činnosti. U obžalovaného

nešlo o žiadne „zatajovacie“ (zakrývacie) konanie vo vzťahu k predávanej veci.

V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné vykladať tieto v prospech
obžalovaného a nie naopak. Dokončenie, resp. ukončenie trestného činu krádeže nemá vplyv na právnu
kvalifikáciu skutku a nezakladá dôvod na ďalšie nadväzujúce právne kvalifikácie konania páchateľa.

Súd nemal preukázané, že skutok uvedený v bode 2. obžaloby napĺňa skutkovú podstatu trestného činu
legalizácie výnosu z trestnej činnostia prijal záver, že skutok uvedený v bode 2. obžaloby nie je trestným
činom.

Napokon, súd sa zaoberal aj tým, či by stíhaný skutok v bode 2. nemohol byť iným trestným činom.

Konanie obžalovaného B., ktoré bolo preukázané, nenapĺňa zákonné znaky žiadneho iného trestného
činu. V prípade obžalovaného A. B. s poukazom na všetky vyššie už uvedené dôvody nejde ani o trestný
čin podvodu § 221 Trestného zákona (keď svedka E. neuviedol do omylu ohľadom pôvodu mobilného
telefónu) a pod.Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto v bode II. rozsudku postupoval podľa § 285 písm. b) Trestného
poriadku a mal za to, že skutok v bode 2. obžaloby nie je trestným činom.

Z odpisu registra trestov obžalovaného A. B. súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti celkovo 15-
krát právoplatne súdne trestaný, pričom v dvoch prípadoch sa naňho hľadí ako keby nebol odsúdený.
Išlo o trestnú činnosť rôzneho charakteru, vrátane viacerých odsúdení pre krádeže podľa § 212
ods. 1 Trestného zákona. Naposledy bol obžalovaný prepustený z výkonu trestu odňatia slobody

dňa 24.10.2023, keď bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.05.2020, sp.zn.
0T/119/2020, právoplatným dňa 15.05.2020 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g)
Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 1 rok a 4 mesiace so
skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 16.05.2022. Obžalovanému bol dňa 23.11.2021 podmienečný trest
premenený a nariadený výkon trestu so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom
stráženia.

Trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 19.06.2020, sp.zn. 0T/64/2020, právoplatným dňa
19.06.2020 bol obžalovaný odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b)
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu súd uložil trest
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom

stráženia. Trest bol vykonaný dňa 09.04.2021.

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného súd zistil 6 záznamov, ide o
priestupky dopravného charakteru, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, v
zmysle ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Súdpriukladanítrestuobžalovanémuvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
vinným v bode I. rozsudku , a ktorý určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom
v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom za prečin krádeže podľa § 212 ods.1
písm. d) Trestného zákona v rozpätí do 2 rokov.

Pri určovaní druhu a výmery trestu za tento skutok súd prihliadol na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.
Obžalovanému v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona priťažovalo, že bol už za trestný čin odsúdený.
Zároveň súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému, súd musel vychádzať z § 49 ods. 2 Trestného zákona,
že súd nemôže výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložiť, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný
trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Obžalovaný spáchal trestný čin
v bode I. rozsudku počas plynutia skúšobnej doby v trestnej veci Okresného súdu Bratislava II, sp.zn
0T/119/2020. Pri stanovení druhu trestu bolo tiež nevyhnutné vychádzať zo skutočnosti, že vzhľadom

na recidívu obžalovaného (opakované páchanie trestnej činnosti), ktorej sa dopustil potom, čo už bol
právoplatne odsúdený, je nutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko predchádzajúce
odsúdenia nemali na obžalovaného požadovaný vplyv a neodradili ho od páchania trestnej činnosti.
Vzhľadom na osobu páchateľa a na možnosti jeho nápravy, ako aj na povahu a následok spáchaného
trestného činu dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie jeho represívnej

zložky ako i individuálnej, či generálnej prevencie a tiež zložky výchovnej bude postačujúci aj trest
odňatia slobody v spodnej polovici trestnej sadzby vo výmere 8 mesiacov. Súd mal za to, že takýto trest
zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti,
vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Súd dospel

k záveru, že účel trestu nemožno v prípade obžalovaného najmä s poukazom jeho predchádzajúcu
trestnú minulosť dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode obžalovaného.Súd zaradil obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
keďže tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody za úmyselný trestný čin.

V rámci adhézneho konania si poškodený B. D., nar. XX.XX.XXXX, uplatnil nárok na náhradu škody
vo výške 70 Eur, ktoré zaplatil svedkovi E. za vrátenie mobilného telefónu. Súd poškodeného odkázal
s nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže samotný poškodený potvrdil, že sa mu mobilný
telefón vrátil nepoškodený. Poškodený postupoval svojpomocne a za vrátenie mobilného telefónu

zaplatil tretej osobe 70 Eur, takúto finančnú čiastku však nemožno považovať za vzniknutú škodu, ktorá
by bola v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku

predchádzalo.