Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624010029
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šimková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1624010029.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov
senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného ml. T.
L., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/5/2024 zo dňa 11.11.2024, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 29.04.2025 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znova prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/5/2024 zo dňa 11.11.2024 bol obžalovaný ml. T. L.

uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na
skutkovom základe, že

dňa 23.09.2022 v čase od 22:00 hod. do 24:00 hod. v Stupave na čerpacej stanici VOMS na
adrese Hviezdoslavova č. 2008/165 začal bez predchádzajúceho konfliktu verbálne nadávať a urážať
poškodenéhoL.F.,ktorémupovedal:„tosity,čosomťapredpolrokomrozjebalpredL-barom“,následne

ho fyzicky napadol tým spôsobom, že ho udrel zovretou dlaňou v päsť do oblasti hlavy, načo poškodený
začal pred ním ustupovať, pričom sa potkol a spadol na zem, kde ho začal kopať do oblasti chrbta a
udierať do hornej časti tela.

Za to mu súd prvého stupňa podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 117 Trestného
zákona, s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2 a § 54 Trestného zákona uložil trest povinnej

práce vo výmere 60 hodín. Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný trest povinnej
práce vykonať najneskôr do 1 roka od nariadenia výkonu trestu. Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona
je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce osobne, bez nároku na odmenu vo svojom voľnom
čase. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného L. F. s nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil
podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.02.2025.

Prokurátor odvolanie odôvodnil tým, že dňa 11.01.2024 bola na obvineného ml. T. L. podaná
prokurátorom obžaloba pre v podstate dva skutku, napriek tomu, že v obžalobe neboli takto formálne
oddelené, ktoré nasledovali v krátkom časovom slede po sebe a to, že:

1, dňa 23.09.2022 v čase od 22.00 h do 24.00 h v Stupave na čerpacej stanici VOMS na
adrese Hviezdoslavova č. 2008/165 začal bez predchádzajúceho konfliktu verbálne nadávať a urážaťpoškodenéhoL.F.,ktorémupovedal:„tosity,čosomťapredpolrokomrozjebalpredL-barom“,následne
ho fyzicky napadol tým spôsobom, že ho udrel zovretou dlaňou v päsť do oblasti hlavy, načo poškodený
začal pred ním ustupovať, pričom sa potkol a spadol na zem, kde ho začal kopať do oblasti chrbta a

udierať do hornej časti tela,
2, následne dňa 24.09.2022 v čase od 00.00 h do 2.10 h v Stupave na poľnej ceste, v blízkosti uvedenej
čerpacej stanice, s GPS súradnicami: 48,25626°S, 17,03024°V, inicioval presne nezisteným spôsobom
požiar tam zaparkovaného motorového vozidla zn. Škoda Fabia s ev. číslom Z.-P., striebornej metalízy
s O.:G v dôsledku čoho došlo k totálnemu zhoreniu uvedeného motorového vozidla, čím poškodenému

L. F., trvale bytom Z. XXX spôsobil škodu vo výške 1.080 EUR,
čím podľa obžaloby spáchal v bode 1) prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
a v bode 2) prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.

Okresný súd Malacky uznal obvineného ml. T. L. vinného iba z prečinu výtržníctva, teda z konania v
skutku 1). Túto časť žalovaného konania teda súd považuje za preukázanú na podklade vykonaného

dokazovania. Na túto časť konania však podľa názoru prokuratúry bezprostredne nadväzuje ďalšie
konanieobvineného,nepriateľskyzameranénaosobupoškodenéhoatopodpálenie,resp.zničeniejeho
motorového vozidla patriaceho (užívaného) poškodeným, uvedené v bode 2), ktorú však súd z výroku
o uznaní viny vypustil.

Zo skutkovej vety rozsudku vyplýva, že súd považoval za preukázané, že obvinený sa nepriateľského
konania, ktoré vyústilo do fyzického útoku, voči osobe poškodeného dopustil z nenávisti na podklade
predchádzajúceho fyzického konfliktu spred L-baru, ktorý sa mal odohrať asi pol roka pred skutkom zo
dňa 23.09.2022. Dôvodom fyzického napadnutia poškodeného dňa 23.09.2022 bol teda predchádzajúci
konflikt, opäť fyzický, zo strany obvineného voči poškodenému. Obvinený teda dlhodobo prechovával

zášť k osobe poškodeného a tohto opätovne fyzicky napadol a bil a to napriek skutočnosti, že poškodený
spadol na zem a v podstate sa nijako nebránil, iba si kryl hlavu a ležal na zemi. Zároveň v tomto
smere prokurátor poukázal na intenzitu konania obvineného, ktorá je najmarkantnejšia z vykonaného
oboznámenia kamerového záznamu z čerpacej stanice VOMS. Kamerové záznamy tiež preukazujú
skutočnosť, že obvinený sa pokúšal poškodeného vyviesť z budovy čerpacej stanice, čo sa mu

však nepodarilo, lebo poškodený sa opätovne vrátil do budovy a vyvedeniu z nej sa zo strachu
pred obvineným bránil. Strach poškodeného z osoby obvineného je jednoznačne preukázaný týmito
záznamami a vypovedajú o ňom viacerí svedkovia a aj obsluha čerpacej stanice.

Po uvedenom fyzickom útoku obvineného a ukrytí sa poškodeného vo vnútri budovy čerpacej stanice

boli vo vonkajších priestoroch čerpacej stanice svedkyňou K. nájdené kľúče od motorového vozidla,
o ktorých obvinený prehlásil, že sú jeho a preto mu ich svedkyňa odovzdala. Obvinený jednoznačne
vedel, že predmetné kľúče od vozidla nepatria jemu, vedel, že patria poškodenému a svedkyňu oklamal
s cieľom zmocniť sa predmetných kľúčov, vzhľadom k jeho nepriateľstvu k poškodenému, nie s úmyslom
poškodenému kľúče riade odovzdať, ale ich zneužiť na spôsobenie ďalšej škody, keď už nemohol

pokračovať v útoku na poškodeného z dôvodu jeho ukrývania sa v budove čerpacej stanice. Svedok Z.
M. vypovedal, že poškodený sa bál odísť z budovy čerpacej stanice a preto ho on potom viezol domov a
pri ceste späť k čerpacej stanici videli horiace auto, pri ktorom sa pohybovali dve soby, zazrel ich, mohlo
by sa jednať o obžalovaného a Z., pritom to bolo v čase, keď na mieste ešte neboli ani policajti ani hasiči.

Skutočnosť, že bol na mieste požiaru, dokonca pri jeho iniciovaní, potvrdil samotný obvinený, ktorý
vypovedal, že bol so svedkom Z. pri vozidle poškodeného, ktoré chcel Z. otvoriť, následne rozbil okno a
pomocou zapálenia reflexnej vesty mal Z. zapáliť interiér vozidla. Obvinený proti tomuto popisovanému
konaniu však nič neurobil, nenamietal. Toto svedok Z. poprel, z jeho prečítanej výpovede však vyplýva,
že po incidente s fyzickým napadnutím poškodeného obvineným, popíjaní na čerpacej stanici, išiel s

obvineným domov, obvinený býva v inej časti Stupavy, preto sa rozdelili. Po cca 15-20 minútach prišiel
pre neho obvinený k nemu domov, aby išli znovu von, išli na pumpu tou istou cestou a videli ako idú okolo
hasiči a potom videli požiar a po jeho uhasení identifikoval zhorený predmet ako auto. Z tejto výpovede
vyplýva, že obvinený sa mal cca 15-20 minút sám zdržiavať vonku v dostupne vzdialenosti čerpacej
stanice VOMS, čo bolo v čase pred požiarom vozidla, resp. práve v čase začatie horenia vozidla.

Na základe uvedených skutočností hodnotí prokurátor ako nepravdivé a účelové tvrdenie obvineného,
že vozidlo zapálil Z.. Tvrdenie obvineného, že bol na mieste iniciovania požiaru vozidla však hodnotní
ako pravdivé a preukázané nielen jeho priznaním, ale i výpoveďou svedka Z. M.. Nie svedok Z. mal motív(nenávisť a zášť) poškodiť vozidlo L. F., nie svedok Z. minimálne dvakrát fyzicky napadol poškodeného
F., nie svedok Z. tvrdil svedkyni K., že nájdené kľúče od vozidla sú jeho, aby mu ich dala. Nie je nijako
uveriteľné,žebysaobvinenýnepodieľalnainiciovanípožiarumotorovéhovozidlapoškodeného(ibatam

nič nerobiac stál) potom, čo krátko predtým z nenávisti opätovne fyzicky brutálne napadol nebrániaceho
sa poškodeného, ktorého sa potom aj snažil dostať von z bezpečia budovy čerpacej stanice, čo sa mu
nepodarilo z dôvodu prítomnosti viacerých svedkov, polície a napokon odvozu poškodeného taxikárom
M..

Vyhodnotením produkovaných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, resp. oboznámených
z prípravného konania považuje prokurátor za preukázané, že bola produkovaná uzavretá reťaz
nepriamychdôkazov,ktorédostatočnepreukazujúvinuobvinenéhoizakonanietýkajúcesaúmyselného
poškodenia cudzej veci - podpálenie vozidla používaného poškodeným L. F..

Zároveň v časti napadnutého rozsudku o uložení trestu za trestný čin výtržníctva prokurátor uvádza,

že uložený alternatívny trest povinnej práce vo výmere 60 hodín považuje za úplne nedostatočný na
nápravu páchateľa, a to najmä vzhľadom k okolnostiam fyzického útoku na poškodeného, jeho motívy
a brutalitu , akou bol vykonaný, čo vidno z kamerových záznamov.

Z vedených dôvodov prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu

prvého stupňa na nové prejednanie rozhodnutie.

Obžalovaný sa vyjadril k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa
24.02.2025. Obhajoba uvádza, že vymedzenie skutku, tak ako to uvádza prokuratúra vo svojom
vyjadrení, kde je snaha o modifikovanie obžaloby tak, že ide o dva samostatné skutky, v tomto

štádiu trestného konania nie je možná; uvedené pochybenie mohol prokurátor konvalidovať pri
prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní, avšak, hoc prokurátor vedel o tomto nedostatku a bol
naň upozornený, tento nenapravil a predniesol obžalobu v zmysle písomného vyhotovenia s jednou
skutkovou vetou. Z hľadiska rovností zbraní obžaloba nemá žiadne možnosti konvalidácie akéhokoľvek
pochybenia v rámci trestného konania. Následne je potom pochopiteľné správanie súdu, kedy odsúdil

obžalovaného iba za trestný čin výtržníctva; ako nesprávny postup však obhajoba považuje z hľadiska
vymedzenia skutkovej vety, že žalovaný trestný čin poškodzovania cudzej veci „vypadol“ z rozhodovania
súdu. Ak však budeme striktne vychádzať z obžalobného návrhu v zmysle podanej obžaloby (jedna
skutková veta s dvoma následkami), tak vzhľadom na vykonané dokazovanie je nutné prijať záver o
oslobodení obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu.

Vo vzťahu k dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní je pochybné správanie svedka Z., ktorý po
prvotnom poučení sa rozhodol, že zotrvá na svojom spôsobe správania z prípravného konania, kedy
využil svoje právo a odmietol vypovedať (potom čo bol usvedčovaný obžalovaným z trestného činu
poškodzovania cudzej veci) a to z dôvodu, aby si neprivodil trestné stíhanie. Až po niekoľkonásobnom

poučení sa napokon rozhodol na hlavnom pojednávaní vypovedať, pričom za páchateľa skutku
poškodzovania cudzej veci obžalovaného neusvedčil a to aj napriek skutočnosti, že sa na mieste
zapálenia vozidla jednoznačne nachádzal.

Na záver obhajoba uvádza, že konaním obžalovaného nebolo poškodenému F. spôsobené žiadne

zranenie; tento nevyhľadal ani lekársku pomoc, a ani ostatní svedkovia udalosti nevideli na poškodenom
také zranenia, ktoré by mali svedčiť o prokurátorom tvrdenej „brutalite“ obžalovaného. Navyše, pokiaľ
obžaloba poukazuje na „ intenzitu konania obvineného„, a tvrdenú „brutalitu„ útoku, je prinajmenšom
zaujímavé, že tieto skutočnosti obžaloba vôbec neuvádza vo svojej záverečnej reči na hlavnom
pojednávaní dňa 11.11.2024 ako dôvod na uloženie prísnejšieho trestu.

Z hľadiska osoby obžalovaného - mladistvého (hoci jeho rozumová vyspelosť skúmaná nebola), ako aj
s poukazom na jeho register trestov bez záznamu, ako aj z hľadiska hierarchie trestania mladistvých
obhajoba považuje trest povinnej práce za dostatočný.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1
Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného
poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru,
že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Podľa § 163 ods. 3 Trestného poriadku výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým
sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen
zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu
spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť

zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú
trestnú sadzbu.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby v
napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil nasledovné:

Obžalovaný ml. T. L. je na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 11.01.2024 stíhaný
pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a pre prečin poškodzovanie cudzej
veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že

dňa 23.09.2022 v čase od 22.00 h do 24.00 h v Stupave na čerpacej stanici VOMS na adrese
Hviezdoslavova č. 2008/165 začal bez predchádzajúceho konfliktu verbálne nadávať a urážať
poškodeného L. F., ktorému povedal: „to si ty, čo som ťa pred pol rokom rozjebal pred L-barom“,
následne ho fyzicky napadol tým spôsobom, že ho udrel zovretou dlaňou v päsť do oblasti hlavy, načo

poškodený začal pred ním ustupovať, pričom sa potkol a spadol na zem, kde ho začal kopať do oblasti
chrbta a udierať do hornej časti tela, následne dňa 24.09.2022 v čase od 00.00 h do 2.10 h v Stupave
na poľnej ceste, v blízkosti uvedenej čerpacej stanice, s GPS súradnicami: 48,25626°S, 17,03024°V,
inicioval presne nezisteným spôsobom požiar tam zaparkovaného motorového vozidla zn. Škoda Fabia
s ev. číslom Z.-P., striebornej metalízy s O.:G v dôsledku čoho došlo k totálnemu zhoreniu uvedeného

motorového vozidla, čím poškodenému L. F., trvale bytom Z. XXX spôsobil škodu vo výške 1.080 EUR.

Obžalovaný ml. T. L. na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Súd prvého stupňa na hlavnom
pojednávaní vypočul ml. obžalovaného T. richtera, svedkov L. F., W. O., Z. Z., I. K., B. N., F. N., Z. M.,

X. W., podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy a podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku
prehral kamerové záznamy. Následne bolo dokazovanie vyhlásené za skončené a po záverečných
rečiach a poslednom slove obžalovaného samosudkyňa rozhodla napadnutým rozsudkom.

Súd prvého stupňa obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364

ods. 1 písm. a) Trestného zákona a zo skutkovej vety vypustil časť, v ktorej bolo uvedené, že
obžalovaný inicioval požiar motorového vozidla. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nenašiel
adekvátne vysvetlenie, prečo si súd prvého stupňa počínal takýmto spôsobom. Uvedený postup by totiž
prichádzaldoúvahyibavprípadejednočinnéhosúbehutrestnýchčinov.Vprípadejednočinnéhosúbehu,
ak súd dospeje k záveru, že skutok nenapĺňa znaky niektorého z týchto trestných činov, obžalovaného

neoslobodí spod obžaloby pre tento trestný čin, ale túto právnu kvalifikáciu opomenie (vynechá) a v
odôvodnení rozsudku uvedie, aké skutočnosti a právne dôvody ho k takémuto záveru viedli. Čo však
nie je prejednávaný prípad.

Vsúvislostisuvedenýmjepotrebnéuviesť,žeinapriektomu,žeprokurátorvpodanejobžalobeskutkovú

vetu formuloval tak, že formálne neoddelil konanie obžalovaného, zo skutkovej vety je nepochybné, že
opisuje dve konania a tiež dva rozličné trestnoprávne následky, t. j. že ide o dva trestné činy spácha-
né vo viacčinnom súbeh. Skutková veta je vymedzená znakmi a parametrami tak, že bolo možné sa-
mostatne rozhodnúť o každom trestnom čine, ktorý bol spáchaný vo viacčinnom súbehu. Preto ak súdprvého stupňa dospel k záveru, že pred súdom nebol produkovaný taký súhrn priamych a nepriamych
dôkazov, ktoré by tvorili uzavretú reťaz na usvedčenie obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku
v časti zničenia motorového vozidla, resp. ktoré by inú alternatívu než vinu obžalovaného nepripustili,

nemohol postupovať tak, že zo skutkovej vety vypustil túto časť skutku, nakoľko to malo za následok,
že nebolo rozhodnuté o niektorom zo skutkov uvedených v obžalobe. Súd prvého stupňa v prípade, ak
dospel k vyššie uvedeným skutkovým záverom, mohol postupovať podľa § 285 Trestného poriadku a
obžalovaného z uvedeného skutku oslobodiť.

Táto podstatná chyba bráni odvolaciemu súdu splniť si prieskumnú povinnosť v rozsahu § 317 ods.
1 Trestného poriadku a preskúmavať vecnú správnosť napadnutých výrokov na podklade odvolania
prokurátora, keďže nebolo rozhodnuté o niektorom zo skutkov v obžalobe. Preto nie je možné
zaoberať sa dôvodmi odvolania, ktoré smerujú k hodnoteniu dôkazov a právnemu posúdeniu konania
obžalovaného, ako aj k výške uloženého trestu.

Vyššie uvedené pochybenie súdu prvého stupňa malo potom za následok zrušenie napadnutého
rozsudku z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, nakoľko je rozsudok neúplný a
neobsahuje výroky, ktoré obligatórne musí v zmysle § 163 ods. 3 Trestného poriadku obsahovať.

S poukazom na vyššie popísané úvahy, odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Po vrátení veci je potrebné opätovne nariadiť hlavné pojednávanie,
zistiť, či strany nenavrhujú doplniť dokazovanie a po jeho skončení umožniť stranám prednesenie
záverečných rečí a posledného slova obžalovanému. Následne je možné pristúpiť k vyhláseniu
rozsudku, ktorý nevyhnutne musí spĺňať obsahové aj formálne náležitosti vymedzené už citovanými

ustanoveniami Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.