Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Štepita

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 14Nt/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010182
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5625010182.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci odsúdeného A.
B.,nar.XX.XX.XXXXvČadci,onávrhunapovolenieobnovykonania,voveciOkresnéhosúduLiptovský
Mikuláš, sp. zn. 2T/27/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07. 07. 2025 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C.,
trvale bytom D. E. F., G. X. XXXX XXXX/X, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

Ružomberok, na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš vedenej pod
sp. zn. 2T/27/2019, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným súdu dňa 14. 03. 2025 odsúdený A. B. podal návrh na povolenie obnovy konania
pôvodne vedenej pod sp. zn. 8T/97/2018. V návrhu uviedol, že všetky konkrétne a relevantné dôkazy
v súvislosti s predmetnou vecou predloží prostredníctvom obhajcu ale i priamo na verejnom zasadnutí

a zároveň požiadal o ustanovenie obhajcu, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.

V súvislosti so žiadosťou odsúdeného súd menovanému dňa 12. 05. 2025 ustanovil za obhajcu JUDr.
Jozefa Vanča, ktorý bol zároveň vyzvaný, aby predložil kvalifikované dôvody odôvodňujúce podanie
návrhu na povolenie obnovy konania.

Obhajca reagoval podaním doručeným dňa 02. 06. 2025 kedy uviedol, že nevie uviesť skutočnosti, ktoré
by vedeli odôvodniť kvalifikovaný návrh na obnovu konania a zároveň požiadal, aby jeho ustanovenie
obhajcu ex offo bolo v tejto veci zrušené.

Súd žiadosti ustanoveného obhajcu dňa 06. 06. 2025 nevyhovel a vo veci nariadil verejné zasadnutie
na deň 07. 07. 2025.

Odsúdený prostredníctvom obhajcu doplnil odôvodnenie svojho návrhu, pričom vyslovil presvedčenie,
že súd pri jeho odsúdení v predmetnej veci mal upustiť od uloženia trestu, nakoľko tento trest je bez
významu oproti trestu, ktorý mu bol uložený za skutky, ktoré podľa rozhodnutia súdu spáchal predtým,
ako skutok, za ktorý bol uznaný súdom vinným v tejto veci. Trest uložený v tejto súdenej veci doposiaľ
nezačal vykonávať, uplynutie času oslabilo dôvodnosť výkonu trestu tým skôr, že skutok sa mal stať ešte

v roku 2013. Na základe uvedených dôvodov možno mať za to, že ak by súd konal vo veci v súčasnosti,
tak by bolo rozhodnutie úplne iné, pričom žiadny trest by mu nebol uložený a klient pravdepodobne
by nebol ani odsúdený. Odsúdený prostredníctvom obhajcu požiadal, aby súd vypočul na verejnom
zasadnutí poškodeného, ktorý by „mohol vypovedať v zmysle, že k žiadnemu podvodu na jeho osobe
nedošlo a jedná sa len o nedorozumenie“.

Odsúdený na verejnom zasadnutí poukázal na písomné dôvody, ktoré v jeho mene uviedol jeho obhajca
a zotrval na svojom návrhu v súvislosti s výsluchom poškodeného F. B. H..Na verejnom zasadnutí súd vykonal dokazovanie oboznámením trestného spisu vedeného v súčasnej
dobe na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 2T/27/2019 a oboznámil aj aktuálny stav týkajúci

sa odsúdeného počas výkonu jeho trestu odňatia slobody.

Intervenujúci prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol návrh na povolenie obnovy konania zamietnuť.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom

alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by

bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.

Podľa ustálenej súdnej praxe (okrem iného viď. komentár trestného poriadku Čentéš, Kurillovská
a spol.), obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným
rozkazom, je možné povoliť za predpokladu, že sa objavili nové skutočnosti alebo dôkazy. Nemôže ísť
o hocijaké nové skutočnosti alebo nové dôkazy. Zákon prezumuje určitú kvalitatívnu hodnotu týchto
dôkazov a skutočností. Musí ísť o také dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by samy o sebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie. Podstatnou náležitosťou
je, že tieto skutočnosti alebo dôkazy boli súdu v pôvodnom konaní neznáme.

Novou skutočnosťou treba rozumieť také skutočnosti, ktoré neboli zisťované alebo neboli predmetom
dokazovania v predchádzajúcom konaní, ktorého sa obnova konania týka. Zákonodarca uvádza, že

môže ísť o celkom nové skutočnosti, ktoré buď vôbec neboli predmetom dokazovania alebo zmenené
skutočnosti, ktoré síce predmetom dokazovania boli ale s úplne iným výsledkom. Za takúto novú
skutočnosť možno uviesť aj situáciu, keď sa obvinený obhajoval sám a po právoplatnosti rozhodnutia sa
rozhodnezvoliťsiobhajcu,ktorýnáslednezistí,žeobvinenýniektoréskutočnosti,ktorépoznal,nedocenil
dostatočným spôsobom a neuviedol ich v samotnom konaní. Z tohto dôvodu potom tieto skutočnosti

neboli obsiahnuté v spise a teda neboli ani známe konajúcim orgánom. Vychádzajúc z tohto predpokladu
možno takéto skutočnosti považovať za nové skutočnosti, o ktoré môže odsúdený a jeho obhajca oprieť
svoj návrh na povolenie obnovy konania. V tomto smere súd podotýka, že možno pripustiť, že ide
o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie
„skutkového stavu veci v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku“.

Za nové skutočnosti možno považovať aj tie skutočnosti, ktoré predtým neboli predmetom dokazovania
alebo zisťovania v konaní, pričom v obnove konania nebráni, ak obvinený o existencii týchto skutočností
vedel, no z akýchkoľvek dôvodov ich neuviedol. Významnou sa javí skutočnosť, či tieto skutočnosti boli
známe OČTK resp. súdu. Za nové skutočnosti však nemožno považovať skutočnosti, ktoré sú zistiteľné

z obsahu spisov a to aj v tom prípade, keď sa s nimi súd nevyrovnal alebo ich prehliadol, prípadne zle
vyhodnotil.

Dôkazmi skôr neznámymi sú dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní neboli obsiahnuté v spise, uplatnené
niektorou procesnou stranou alebo ktoré neboli vykonané. Ak síce vyšli najavo nové skutočnosti alebo

dôkazysúduskôrneznáme,aletietosanetýkajúskutkuuvedenéhovobžalobe,nemožnopovoliťobnovu
konania.

Zrejmý nepomer pri závažnosti činu alebo pomerov páchateľa znamená zjavnú neprimeranosť trestu za
spáchaný skutok vo vzťahu k závažnosti činu alebo pomerov páchateľa.

Rozpor s účelom trestu znamená nenaplnenie základného účelu trestu vyjadreného v trestnom
zákone s ohľadom na nové skutočnosti alebo dôkazy. Podľa citovaného komentára vyššie uvedeného
jednoznačne vyplýva, že obnova konania smeruje k náprave „skutkových pochybení“ a nie k nápravezákladných pochybení. V prípade, ak by napríklad obvinený namietal, že v pôvodnom konaní nemal
obhajcu resp. že bolo porušené jeho právo na obhajobu, je nevyhnuté jeho návrh na povolenie obnovy
konania zamietnuť, nakoľko obvinený namieta zákonnosť pôvodného procesu, čo v konečnom dôsledku

môže predstavovať dovolací dôvod.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj
a) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu
Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo

slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť,
SHAPE \* MERGEFORMAT SHAPE \* MERGEFORMAT SHAPE \* MERGEFORMAT SHAPE \*
MERGEFORMAT SHAPE \* MERGEFORMAT
b) strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods.
3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo
niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Preskúmaním pripojeného trestného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/27/2019 súd
zistil, že rozsudkom, ktorý bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní dňa 03. 09. 2019 bol A. B. uznaný
vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia a bola mu

uložená povinnosť zaplatiť poškodenému F. B. H. škodu vo výške 10.500,-Eur. K vyhláseniu vyššie
citovanému rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03. 06. 2019 čo do výroku
o vine došlo na základe prijatého vyhlásenia o vine, ktoré v tom čase obžalovaný urobil na hlavnom
pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Súd vyhlásenie obžalovaného prijal,
avšak uviedol, že o vine obžalovaného nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní,

najmä výpoveď poškodeného ako aj listinné dôkazy (potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov),
ktoré v skutočnosti si konajúci súd osvojil postupom podľa § 238, § 240 a § 241 Trestného poriadku.
Odvolanie obžalovaného čo do trestu Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 1To/79/2019-351 zo dňa 15.
10. 2019 zamietol ako nedôvodné.

Z uvedených skutočností teda jednoznačne vyplýva, že odsúdený A. B. neuviedol žiadne skutočnosti,
ktoré vyžaduje zákon v ustanovení § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Ani odsúdeným navrhnutý výsluch
F. B. H. súd nepovažoval za potrebný, nakoľko nešlo o dôkaz súdu skôr neznámy resp. o skutočnosť,
ktoré by mohli samé o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine prípadne o druhu trestu a jeho výmere. Keďže neboli splnené podmienky na

povolenie obnovy konania, súd návrh odsúdeného A. B. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 pracovných dní od jeho
oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Sťažnosť má odkladný účinok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.