Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123241258
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123241258.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcu: A DONASTAV s.r.o., so
sídlom 949 01 Nitra, Farská 12, IČO: 44 067 909, zast.: JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka, so sídlom 949
01 Nitra, Farská 12, IČO: 50 650 190, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX
C. XXX, D. E. XX, F., zast.: JUDr. Henrieta Danišová, advokátka, so sídlom, Janka Alexyho 7, Bratislava,

IČO: 17 448 565, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra
č.k. 18C/111/2023-110 zo dňa 20. februára 2025, a o návrhu žalobcu, aby do konania na miesto žalobcu
vstúpila obchodná spoločnosť ARCHAS, s.r.o., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd n e v y h o v u j e návrhu žalobcu, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila obchodná
spoločnosť ARCHAS, s.r.o., so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, IČO: 48 189 031, zastúpená: JUDr. Eva
Hlaváčová, advokátka so sídlom Nitra, Farská 12, IČO: 50 650 190.

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, zamietol aj návrh na prerušenie

konania a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Právne svoje
rozhodnutie vo veci samej odôvodnil poukazom na § 137 písm. c) CSP, § 37 ods. 1, § 39, § 132
ods. 1 Občianskeho zákonníka, zamietnutie návrhu na prerušenie konania odôvodnil poukazom na §
164 CSP, pri rozhodovaní použil aj ustanovenia § 153, § 154 CSP a o náhrade trov konania rozhodol

s poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.

2. Vodôvodnenísúdprvejinštancieuviedol,žežalobcasaprostredníctvomprávnehozástupcupodanou
žalobou zo dňa 30.05.2022 domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu. Konanie je vedené pod
sp. zn. 18C/56/2022. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu navrhol v danom spore v zmysle
139 CSP rozšíriť žalobný návrh, resp. ho doplnil o eventuálny petit nasledovne "A. B. - žalovaný v

2. rade, ktorého žiadal pribrať do konania, je vlastníkom sporných nehnuteľností, pretože okolnosti
prevodu vlastníctva na žalovaného v l. rade G. H. I. nasvedčujú, že predmetný právny úkon môže byť
absolútne neplatný." Navrhovaný eventuálny určovací petit môže byť praktickejším riešením, ktorým by
sa určilo, že žalovaný v 2.rade A. B. je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Pokiaľ išlo o otázku
absolútnej neplatnosti predmetného právneho úkonu, bolo na súde, aby si túto právnu otázku vyriešil
formou prejudiciálneho preskúmania. Účelom prevodu vlastníctva na G. H. I. zo strany žalovaného A.

B. bolo zmariť prípadnú možnosť náhrady škody žalobcu v trestnom konaní č.k. 2T/71/2015 vedenej
na Okresnom súde Nitra voči žalovanému v postavení obžalovaného. Konanie žalovaného, na základektorého došlo k prevodu vlastníctva sporných nehnuteľností, prišlo v čase trestného konania na súde
prvého stupňa okamžite po tom, ako zaniklo neodkladné opatrenie viažuce sa na predchádzajúci súdny
spor o určenie vlastníckeho práva vedeného v totožnom senáte na Okresnom súde Nitra. Navyše,

kúpna cena nebola žalovanému v 2.rade A. B. nikdy zaplatená, hoci sa jedná o odplatný prevod.
Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv
a povinnosti. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc)
a voči každému, pričom každý s naliehavým právnym záujmom sa môže tejto absolútnej neplatnosti
domáhať súdnou alebo mimosúdnou cestou. Toto právo sa nepremlčuje, ani nezaniká, nakoľko následky

takéhoto úkonu nenastanú a to ani dodatočným schválením a ani odpadnutím vady prejavu vôle. Súd je
povinný na takúto neplatnosť prihliadať a vyvodiť z nej dôsledky aj bez návrhu účastníka. Právny úkon
musí byť dovolený, t.j. nesmie svojim obsahom alebo účelom v rozpore so zákonom (contra legem),
teda obchádzať zákon (in fraudem legis) ani byť v rozpore s dobými mravmi (contra bonos mores).
Pretože však konštatovanie, že slobodne, vážne a určito urobený právny úkon je z dôvodu nedovolenosti
absolútne neplatný a je vo svojej podstate hrubým zásahom do zmluvnej autonómie strán, bolo potrebné

neplatnosť podľa §-u 39 Občianskeho zákonníka vykladať reštriktívne.

3. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 14.11.2023 uznesením rozhodol o vylúčení žaloby o
určenie, že žalovaný v 2. rade A. B. je výlučným vlastníkom nehnuteľností v obci Čeľadice, okres Nitra,
zapísané na LV číslo XXXX, pre kat úž Čeľadice na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn.

18C/111/2023. Následne súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, vypočul žalovaného a oboznámil sa
s listinami, ktoré strany sporu predložili, ako i s obsahom spisu 18C/56/2022 (ESS), 16C/22/2022,
rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 2T/1/2015, pričom dokazovanie čítaním a oboznámením obsahu
ostatných listinných dôkazov nevykonal, pretože boli protistrane doručené a zistil nasledovný skutkový

stav:

3.1. Žalobca sa v spore sp. zn. 18C/56/2022 žalobou domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu,
že právny úkon Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzavretá medzi žalovaným G.
H. I. a A. B., ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v obci Čeľadice, okres F.,

ktorú sú zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. C. parc. C-KN č. 188/1 - záhrada o výmere 235 m2, parc. C-
KN č. 188/2 - záhrada o výmere 234 m2, parc. C-KN č. 188/4 - záhrada o výmere 231 m2, parc. C-KN
č. 188/9 - zast. plocha a nádvorie o výmere 49 m2, spolu so stavbou rodinného domu A. C. XXX, parc.
C-KN č. 188/10 - zast. plocha a nádvorie o výmere 49 m2, spolu so stavbou rodinného súpisné číslo
383, je voči žalobcovi neúčinný. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k.18C/56/2022-708 zo dňa

27.05.2024 tak, že žalobu zamietol, voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie. Konanie nie je právoplatne
skončené.

3.2. Žalobca žiadal v súlade s § 139 CSP rozšíriť žalobný návrh, resp. ho doplnil o eventuálny petit
nasledovne: A. B. - žalovaný v 2. rade je vlastníkom sporných nehnuteľnosti, pretože okolnosti prevodu

vlastníctva na žalovaného v l. rade G. H. I. nasvedčujú, že predmetný právny úkon môže byť absolútne
neplatný." Žalobca mal za to, že práve navrhovaný eventuálny určovací petit môže byť praktickejším
riešením, ktorým by sa určilo, že žalovaný v 2.rade A. B. je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností.
Pokiaľ išlo o otázku absolútnej neplatnosti predmetného právneho úkonu, bolo na súde, aby si túto
právnu otázku vyriešil formou prejudiciálneho preskúmania. S poukazom na uvedené žiadal, aby súd

uznesením vyslovil súhlas s navrhnutou zmenou žaloby a zároveň aby na strane žalovaných pribral do
konania žalovaného v 2. rade A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, C., 951 03, občan SR. Súd predmetný
návrh vylúčil na samostatné konanie.

3.3. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 16C/22/2022 bolo zrejmé, že bola podaná dňa

28.03.2022 žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - dvojdomom nachádzajúcich sa v
k.ú. C. zapísaných v LV č. XX označených ako: rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parc.
č.188/14, rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parc. č.188/12, rodinný dom so súpisným
číslom XXX, postavený na parc. č. 188/10, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parc. č.
188/9. Zároveň v danej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd uznesením

č.k. 16C/22/2022-48 zo dňa 26.04.2022 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a
konanie zastavil. Zároveň rozhodol aj o trovách konania. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie dňa
24.05.2022, Krajský súd v Nitre ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd rozhodol uznesením č.k. 16C/22/2022-164 zo dňa03.11.2022 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol a konanie v
celom rozsahu zastavil. Vzhľadom k tomu, že žalovaný previedol uvedenú časť nehnuteľného majetku
na G. H. I. počas konania, žalobca vzal z týchto dôvodov žalobu späť v časti určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnému majetku nachádzajúcemu sa v kat. úz. C. : - rodinný dom so súpisným číslom
XXX postavený na parc. č. 188/12, rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parc.č. 188/10,
rodinný dom so súpisným číslom 386 postavený na parc.č. 188/9 a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
Naďalej sa domáhal žalobou určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to k rodinnému domu so
súpisným číslom 381 spolu s parc. č. 188/14 zast. plochy a nádvoria. Súd konanie zastavil z dôvodu

čiastočného späťvzatia žaloby a z dôvodu prekážky res iudicata vo vzťahu k rodinnému domu so súp.
č. XXX, postavený na parc. č. 188/14, ktorý zostal po späťvzatiach predmetom konania. Voči uzneseniu
bolo podané odvolanie, Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2023. Voči uzneseniu Krajského súdu v Nitre
č. k. 25Co/7/2023, zo dňa 24.01.2023 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 16C/22/2022 zo
dňa 03.11.2022 bolo podané dovolanie. Najvyšší súd uznesením č.k. 6Cdo/114/2023 zo dňa 24.01.2024

dovolanie žalobcu odmietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2024.

3.4. Na základe obžaloby prebieha na Okresnom súde Nitra konanie vo veci sp. zn. 2T/1/2015, žalobca
je v pozícii poškodeného, žalovaný je obžalovaný. Vo veci bolo dňa 04.11.2024 rozhodnuté rozsudkom
č.k. 2T/1/2015 tak, že obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX bol uznaný vinným, že v

období od 01.06.2008 do 31.05.2009 potom, čo mu bolo konateľom spoločnosti ADONA-CONSTRUKT,
s.r.o. Nitra, Farská 12, IČO: 44 067 909 (ďalej len "ADONA - CONSTRUKT") v priebehu mesiaca
marec 2008 zriadené dispozičné oprávnenie k účtu tejto obchodnej spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX
vedený vo J., K.. Bratislava, pobočka Nitra, a potom, čo s ním spoločnosť ADONA-CONSTRUKT
zastúpená konateľom spoločnosti Roderikom Rezníčkom (toho času L. K.) uzatvorila na základe

pracovnej zmluvy zo dňa 14.05.2008 pracovný pomer na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce
01.06.2008 na funkciu riaditeľa (vedúceho zamestnanca), pričom pracovný pomer A. B. okamžite skončil
dňa 05.08.2009 (výkon práce v spoločnosti ADONA - CONSTRUKT však fakticky ukončil najneskôr
dňa 31.05.2009), opakovane vykonal vo VÚB, a.s. Bratislava, na pobočkách v Nitre, vo Vrábľoch a
v Bratislave hotovostné výbery peňažných prostriedkov z účtu spoločnosti ADONA-CONSTRUKT č.

XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo J., K.. Bratislava, hoci bol oprávnený uvedené peňažné prostriedky
použiť výlučne na účely úhrady nákladov spojených s činnosťou spoločnosti ADONA-CONSTRUKT,
najmä na úhradu prijatých faktúr za dodaný materiál a služby súvisiace s realizáciou stavieb a ich
rekonštrukcií, v rozpore so svojimi povinnosťami riadne hospodáriť s prostriedkami, ktoré mu zveril
zamestnávateľspoločnosťADONA-CONSTRUKT,resp.chrániťmajetokzamestnávateľapredzneužitím

a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami tohto zamestnávateľa, ktoré mu vyplývali z bodu 8.
pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.05.2008, ako aj z ustanovení § 81 písmeno e), § 82 písmeno f) a§
178odsek1Zákonníkapráce.Použilčasťpeňažnýchprostriedkovpôvodnevybratýchzúčtuspoločnosti
ADONA- CONSTRUKT na nezistené účely, bez preukázania ich použitia zodpovedajúcimi účtovnými
dokladmi, ktoré by nasvedčovali záveru, že peňažné prostriedky vynaložil v záujme a na prospech tejto

obchodnej spoločnosti, v dôsledku tohto konania obžalovaného došlo k neoprávnenému zmenšeniu
majetkuspoločnostiADONA-CONSTRUKTatovobdobíod01.06.2008do31.12.2008vcelkovejvýške
110.348,0 eur a v období od 01.01.2009 do 31.05.2009 v celkovej výške 196.658,60 eur, čím spoločnosti
K. - M., toho času A DONASTSAV, s.r.o. H. XX, F., IČO: 44 067 909 spôsobil celkovú škodu vo výške
307.006,60 eur, tým spáchal zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237

odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej "Trestný
zákon"), s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť A DONASTAV, s.r.o. H. XX, F.,
IČO: 44 067 909 s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Konanie nie je právoplatne
skončené.

3.5. Z návrhu Dohody o urovnaní vyplývalo, že dohoda mala byť uzavretá podľa ust. § 585 a nasl. Obč.
zákonníka medzi účastníkom 1/ G. H. I., účastníkom 2/ A DONASTAV s.r.o., a účastníkom 3/ A. B..
Predmetom dohody mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. C. v rozsahu v
kúpnej zmluve uvedenom s vyplatením dohodnutej kúpnej ceny za podmienky tzv. čistého LV bez zápisu

poznámok a tiarch, s právom započítania pohľadávky účastníka 1/ voči účastníkovi 3/ na základe Zmluvy
o pôžičke zo dňa 28.12.2012. Žalobca však uvedenú dohodu neprijal.3.6. Zo záznamu zo stretnutia zo dňa 12.01.2024 vyplývalo, že zástupca žalobcu J. N. navrhol, aby G. I.
uhradil A DONASTAV s.r.o. sumu 200.000 eur za nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo previedol A. B. na G.
H. I.. Po úhrade tejto sumy A DONASTAV s.r.o. zoberie žalobu prejednávanú pod sp. zn. 18C/56/2022 a

sp. zn. 18C/111/2023 späť a zároveň podá návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ako aj Ústavnú
sťažnosť prijatú na ÚS SR dňa 04.10.2023 pod sp. zn. Rvp 2498/2023. Spoločnosť A DONASTAV s.r.o.
zároveňvydávyhlásenie,ževlastníctvoG.I.,ktorésúpredmetomnapadnutejkúpnejzmluvyuzatvorenej
medzi ním a A. B. považuje za nesporné. Týmto nebude dotknutý nárok A DONASTAV s.r.o. na náhradu
škody voči A. B. v prípade odsudzujúceho rozsudku.

3.7. Zo Zmluvy o pôžičke bolo zrejmé, že bola uzatvorená podľa § 588 a nasl. Obč. zákonníka medzi
veriteľom G. H. I. K. dlžníkom A. B. dňa 28.12.2012. Predmetom zmluvy bolo, že veriteľ poskytne
dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 100.000 eur a dlžník sa zaviaže veriteľovi vrátiť poskytnutú
pôžičku v lehote splatnosti. Účelom poskytnutia pôžičky je realizácia výstavby rodinných domov, ktorú
má dlžník zámer realizovať v kat. úz. C. obec Čeľadice na pozemkoch v jeho mene zapísané na LV XX.

3.8. Z notárskej zápisnice N 261/2019 Nz 15709/2019, NCRIs 16023/2019, spísanej dňa 21.05.2019 na
Notárskom úrade notárky JUDr. Aleny Motyčkovej súd zistil, že A. B. uznal dlh voči G. I. vzniknutom na
základe zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2012 a súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. V deň
spísania notárskej zápisnice pohľadávka voči A. B. predstavovala výšku 166.945,21 eura.

3.9. Súčasťou danej listiny bola Dohoda o uznaní dlhu. Z Dohody o uznaní dlhu zo dňa 21.05.2019
vyplývalo, že jej účastníkmi boli veriteľ G. H. I. a dlžník A. B.. Dlžník uznal týmto dlh čo do výšky a
dôvodu svoj záväzok zaplatiť veriteľovi istinu vo výške 100.000 eur z titulu Zmluvy o pôžičke uzatvorenej
dňa 28.12.2012. Zároveň s uznaním dlhu dlžník uznal aj úrok z omeškania, ktorý začal plynúť dňom

nasledujúcim po dni, v ktorom sa predmetná pôžička stala splatnou, t.j. dňom 30.12.2017. Predmetom
dohody bola aj dohoda o splátkach, pričom dlžník sa zaviazal splácať daný dlh v mesačných splátkach
po výške 2.000 eur, prvá splátka bola splatná 25.05.2019.

3.10. Na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18C/191/2009 prebiehalo konanie o určenie vlastníctva

medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorého boli aj sporné nehnuteľnosti. Rozsudkom Okresného
súdu Nitra sp. zn. 18C/191/2009 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/210/2019,
právoplatné dňa 12.01.2022 bola žaloba žalobcu zamietnutá. Žalobca voči rozsudku Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 8Co/210/2019 podal dovolanie, Najvyšší súd SR dovolanie žalobcu voči uvedeným
rozsudkom odmietol. Žalobca podal ústavnú sťažnosť.

4. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie predmetnú žalobu posúdil ako
žalobu o určenie, pričom základným predpokladom úspešnosti je preukázanie vecnej legitimácie strán
sporu. Žalovaný v konaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Súd sa stotožnil s argumentáciou
žalovaného, že medzi stranami sporu nie je žiaden relevantný hmotnoprávny právny vzťah, z ktorého

by mohol žalobca vyvodzovať uplatnenie nároku v tomto konaní, a preto nie je daná aktívna legitimácia
žalobcu na podanie žaloby. Naliehavý právny záujem je ustálenou súdnou praxou definovaný ako stav
objektívnej právnej neistoty. Otázku existencie naliehavého právneho záujmu si súd musí vyriešiť z
úradnej povinnosti a to predtým, než sa začne zaoberať vecou samou. Naliehavosť právneho záujmu
je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (príp. neexistencia) práva, či

právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami je sporný; jestvuje
ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno
odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva
alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s
vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo

právnej neistoty. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane
poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe
určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu
alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Súd prvej inštancie vyhodnotil, že nie je daná aktívna

legitimácia žalobcu, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby. Zároveň dodal, že v danom spore ide
o určovaciu žalobu, a preto vyhodnocoval, či žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom
území C. zapísaných na LV č. XXXX, parc. C-KN č. 188/1 - záhrada o výmere 235 m2, parc. C-KN č.188/2 - záhrada o výmere 234 m2, parc. C-KN č. 188/4 - záhrada o výmere 231 m2, parc. C-KN č.
188/9 - zast. plocha a nádvorie o výmere 49 m2, spolu so stavbou rodinného domu A. C. XXX, parc.
C-KN č. 188/10 - zast. plocha a nádvorie o výmere 49 m2, spolu so stavbou rodinného súpisné číslo

XXX, parc. C-KN č. 188/12 - zast. plocha a nádvorie o výmere 49 m2, spolu so stavbou rodinného
súpisné číslo 383. Predmetné nehnuteľnosti žalovaný Kúpnou zmluvou zo dňa 25.03.2022 previedol
do vlastníctva G. H. I.. Žalobca videl absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy v tom, že kúpna zmluva
bola uzatvorená v čase trestného konania po tom ako zaniklo neodkladné opatrenie viažuce sa na
predchádzajúci súdny spor, kúpna cena nebola žalovanému nikdy zaplatená, hoci sa jedná o odplatný

prevod, ide podľa žalobcu o sofistikovaný spôsob obchádzania práva poškodeného. V konaní vedenom
na Okresnom súde Nitra sp. zn. 18C/56/2022 bolo preukázané, že žalovaný je dlžníkom G. I., t.j. G. I.
má pohľadávku voči žalovanému, podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2012. Žalovaný pôžičku uznal
Notárskou zápisnicou N 261/2019, Nz 15709/2019, NCRIs 16023/2019 spísanou dňa 21.05.2019 na
notárskom úrade notárky JUDr. Aleny Motyčkovej, ktorá je vykonateľným exekučným titulom. Hoci pri
určovacích žalobách, týkajúcich sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, je naliehavý právny

záujem spravidla daný potrebou zosúladenia skutočného stavu so zápisom vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností, a teda prípadného zapísania vlastníckeho práva žalovaného na základe pozitívnej
určovacej žaloby do katastra nehnuteľností, v danej veci o takýto prípad nejde. V katastri nehnuteľností
sú nehnuteľnosti vedené na tretiu osobu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemá
naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že rozhodnutie o vyhovení žalobe by nebolo

spôsobilé ovplyvniť alebo ustáliť právne postavenie žalobcu, neprišlo by k odstráneniu jeho neistoty v
právnom postavení v súvislosti s prípadnou realizáciou jeho zákonných práv, oprávnených záujmov.
Poukázal aj na konania, ktoré sa viedli na tunajšom súde, kde bolo deklarované vlastníctvo žalovaného,
pričom bolo preukázané, že žalovaný bol výlučným vlastníkom daných nehnuteľností a z toho titulu
mohol žalovaný ako vlastník nakladať s danými nehnuteľnosťami. Teda prípadné vlastníctvo určené v

prospech žalovaného k sporným nehnuteľnostiam by nezmenilo postavenie žalobcu, nemuselo by viesť
k uspokojeniu prípadnej pohľadávky žalobcu. Určenia vlastníckeho práva v prospech žalovaného sa
žalobca podľa tvrdení v žalobe domáhal z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalovaným a G. I. K. kupujúcim, ktorou sa žalovaný snažil obísť zákon. Súd prvej inštancie
poukázal, že žalobca podal žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu, pričom v danom spore bolo

rozhodnuté tak, že žaloba bola zamietnutá, konanie z dôvodu podaného odvolania nebolo právoplatne
skončené. Zároveň bolo potrebné udať, že ak zákon pripúšťa, že právny úkon, ktorým dlžník ukracuje
svojho veriteľa (§ 42a Občianskeho zákonníka), môže veriteľ odporovať žalobou (§ 42b Občianskeho
zákonníka), nemožno ho (právny úkon) považovať za absolútne neplatný. Takýto úkon bude platným
právnym úkonom, avšak veriteľ sa môže dovolať jeho neúčinnosti, pokiaľ ukracuje jeho vymáhateľnú

pohľadávku. V opačnom prípade by ustanovenia o odporovateľnosti právnych úkonov boli v Občianskom
zákonníku upravené nadbytočne. Súd prvej inštancie preto v danom spore vyhodnotil, že nejde o
neplatný právny úkon. Zároveň bolo preukázané, že žalovaný vlastní nehnuteľnosti v takom rozsahu,
ktorý by postačoval na úhradu príp. pohľadávky žalobcu (znalecký posudok č. 80/2024 a č. 82/2024,
vypracovaných znalcom Ing. Števulom, hodnota nehnuteľností vedených len na LV č. XX bola 313.000

eur). Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, súd prvej inštancie žalobu
v celom rozsahu zamietol.

5. S poukazom na rozhodnutie v spore súd prvej inštancie návrhy na doplnenie dokazovania zamietol,
pretože navrhnuté dôkazy by nič nezmenili v rámci dokazovania ohľadom neplatnosti právneho úkonu

a preukázania naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu.

6. Podľa § 164 CSP, žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania Okresného
súdu Nitra sp. zn. 18C/56/2022 a do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Nitra v konaní
číslo 2T/1/2015. Predmetom konania sp. zn. 18C/111/2023 je určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v

prospech žalovaného, pre žalobcom tvrdenú absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. V spore vedenom na
Okresnom súde Nitra sp. zn. 18C/56/2022 sa rieši odporovateľnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy. V
danom spore sa žalobca domáha určenie vlastníctva pre žalovaného z dôvodu absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy. Konanie vedené na tunajšom súde pod. sp. zn. 18C/56/2022 o odporovateľnosti
právneho úkonu - kúpnej zmluvy nemá akýkoľvek zásadný význam na posúdenie predmetu konania

sp. zn. 18C/111/2023, nakoľko súd nemal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu a naliehavý právny
záujem na podanej žalobe. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že nebolo zrejmé, aký význam by
v danom spore malo trestné konanie vedené na tunajšom súde pre rozhodnutie v danom spore,ktorý súd pre neunesenie preukázanosti naliehavého právneho záujmu zamietol. Keďže neboli splnené
podmienky na prerušenie konania, súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

7. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal aj na § 273 CSP a mal za to, že kontumačným rozsudkom
možno rozhodnúť len spory o splnení povinnosti, teda nároky žalobcu na splnenie hmotnoprávnej
povinnosti voči žalovanému, pričom predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho práva pre žalovaného.
Preto neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko žalobný
návrh neznel na plnenie, pri žalobe na plnenie mal by mal znieť žalobný návrh na zaplatenie určitej

peňažnej sumy alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti (napr. niečo vydať, vypratať, vykonať).

8. Ohľadom toho, že žalovaný sa nevyjadril k žalobe v lehote určenej súdom a na vyjadrenie
žalovaného k žalobe neskôr súd nemal prihliadať, poukázal na § 153 a § 154 CSP a mal za to,
že vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo podané právnou zástupkyňou, bolo vyjadrením tak po právnej,
ako aj skutkovej stránke. Z vyjadrenia žalovaného nevyplývalo prípadné vykonanie ďalších úkonov,

neznamenalopredlžovaniesporu,nemalovplyvnarýchlosťahospodárnosťkonania.Súdprvejinštancie
preto nepovažoval za dôvodné na vyjadrenie žalovaného neprihliadať. Zároveň k námietke žalobcu
ohľadom doručovania, dodal, že súd pri doručovaní žaloby žalovanému postupoval podľa § 116 CSP.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak,

že žalovanému súd náhradu trov konania priznal v rozsahu 100%, pretože vo veci mal plný úspech,
pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 CSP zistené u strán sporu
ani v okolnostiach veci zistené neboli. O výške trov konania bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP).

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, nesúhlasiac s napadnutým
rozsudkom, považoval ho za nesprávny a porušujúci právo žalobcu na spravodlivý proces. Odvolacie
dôvody vymedzil § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP. Namietal, že aktívna vecná legitimácia
žalobcu v konaní a jej skúmanie je vecou procesnou, rovnako skúmanie naliehavého právneho záujmu.

Žalobca v rámci konania pred súdom prvého stupňa, vzhľadom na predbežný právny názor súdu
o tom, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení ani splnenú aktívnu vecnú legitimáciu,
poukázal na obdobné konanie vedené na Okresnom súde Nitra č.k. 10C/90/2022, v ktorom sa jednalo
o procesne totožné postavenie účastníkov a procesne totožný nárok. Poukázal, že má právo na právnu
istotu v rozhodovaní súdov. V uvedenom konaní 10C/90/2020 sa žalobca domáhal voči žalovaným

neúčinnosti právnych úkonov. Následne žalobca v uvedenom konaní rozšíril žalobu o eventuálny petit
(in eventum) (bod 34 rozhodnutia 10C/90/2020) o určenie vlastníckeho práva, ktorým sa eventuálne
žalobca domáhal určenia, že dlžník ako pôvodný vlastník nehnuteľnosti je ich vlastníkom, ak by
súd hlavný žalobný petit zamietol. Súdu prvého stupňa bolo právnym zástupcom žalobcu odovzdaná
kópia uvedeného rozhodnutia. Žalobca vychádzajúc z uvedeného postupu a Rozsudku Okresného

súdu v Nitre sp. zn. 10C/90/2022 zvolil vo vlastnom konaní sp. zn. 18C/56/2022 rovnaký (právom
prípustný) postup a pôvodný petit žaloby určujúci neúčinnosť úkonov žalovaného (A. B.) z právnej
istoty rozšíril o eventuálny petit určujúci, že A. B. je vlastníkom sporných nehnuteľností z dôvodu, že
ich prevodom na G. I. podstatným spôsobom znížil možnosť žalobcu na náhradu škody uplatnenú
v trestnom konaní. Z hľadiska správnosti procesného postupu sa žalobca spoliehal na rozhodovaciu

činnosť tunajšieho súdu prvého stupňa, preto nemal dôvod mať pochybnosti, že by žaloba (i eventuálny
určujúci petit) bola podaná nesprávne. Súdu prvého stupňa treba vytknúť o.i. i nesprávnosť procesného
postupu, kedy nepochopiteľne vylúčil eventuálny petit na samostatné konanie sp. zn. 18C/111/2023,
hoci mohol o oboch petitoch rozhodnúť v jednom konaní (18C/56/2022) ako tomu bolo v prípade sp.
zn. 10C/90/2020. Týmto svojim postupom súd vytvoril nadbytočne nový súdny spor a konanie zaťažil

ďalšími trovami konania. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a to i v otázke existencie
naliehavého právneho záujmu, ako aj existencie aktívnej legitimácie žalobcu. Ako sa stotožnil aj súd
v konaní 10C/90/2020, a na to poukazuje v rámci odvolania aj žalobca, NS SR v rozhodnutí sp.
zn. 3Cdo/112/2004 uviedol, že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny žalobný petit a súvisí
s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva

alebo neistoty v právnom postavení žalobcu alebo v právnom vzťahu. NS SR v rozhodnutí sp. zn.
5Cdo/548/2015 o.i. uviedol, že naliehavý právny záujem sa vždy viaže na žalobu a rozhodné skutkové
tvrdenie a právne konštrukcie premietajúce sa v žalobnom petite, ktorými sa má docieliť odstránenie
neistoty v právnom vzťahu. Tu treba poukázať aj na rozh. ÚS SR III. US 588/2021, ako aj III. US622/2021, kde ústavný súd uviedol, že ak žaloba slúži potrebám praktického života a vytvorí sa pevný
základ pre právne vzťahy účastníkov do budúcnosti, nie je možné určujúcu žalobu považovať za
nedovolenú ani neprípustnú. Všeobecne je vecná legitimácia daná u toho subjektu, ktorému svedčí

právo, resp. stav z hmotného práva. Žiadny právny predpis nevylučuje, aby sa žalobca mohol domáhať
určenia, že sporné nehnuteľnosti sú vlastníctvom (späť) žalovaného, teda dlžníka, čím by sa odstránil
stav právnej neistoty žalobcu s vymáhaním pohľadávky uplatnenej riadne v trestnom konaní, pretože
žalobca je veriteľom – poškodeným v trestnom konaní. Nový nadobúdateľ G. I. by ničím nestrádal,
pretože z ,,dohodnutej kúpnej ceny“ nevyplatil žalovanému ani jej časť. Keď mal žalobca splnený

naliehavý právny záujem i aktívnu vecnú legitimáciu v konaní sp. zn. 10C/90/2020, žalobcovi nebolo
zrejmé z napadnutého rozsudku, prečo v jeho prípade súd tieto podmienky splnené nemal? Súd sa v
napadnutom rozsudku nedostatočne vyporiadal s týmito námietkami žalobcu, a preto žalobca považuje
rozhodnutie za arbitrárne, kedy jednak súd aplikuje rôzny prístup voči účastníkom v obdobných veciach
a nedal odpovede na zásadné otázky v spore. Nebolo možné, aby súd rozhodoval v obdobných veciach,
čo i len z procesného hľadiska, odlišne v neprospech jedného z účastníkov! Považoval za dôležité

podotknúť, že žaloba o neúčinnosť právneho úkonu žalovaného je limitovaná 3 rokmi (prekluzívnou
lehotou), teda žalobca nemôže vyčkávať, kým sa právoplatne skončí trestné konanie. Rovnako vo
vzťahu k zamietnutiu návrhu žalobcu na prerušenie konania, bolo potrebné vytknúť súdu prvého stupňa,
ževovecirozhodolrozsudkompredčasneaneprerušilkonanieaždoprávoplatnostiskončeniatrestného
konania, teda ako bude o nároku žalobcu rozhodnuté v adhéznom konaní. Od toho závisí jednak nárok,

ale aj výška nároku. V prípade eventuálneho (vylúčeného petitu) určujúceho vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam na žalovaného, sa nárok síce nepremlčuje, avšak tým, že súd prvého stupňa rozhodol
predčasne (konanie neprerušil do skončenia trestného konania), vytvoril pre žalobcu v otázke absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy prekážku res iudicata. Okrem toho mal za to, že vylúčený eventuálny určujúci
petit žaloby bolo možné rozhodnúť v jednom spore, nebolo potrebné vyvolávať ďalší súdny spor. Ak už

súd prvého stupňa pristúpil k vylúčeniu eventuálneho petitu na samostatné konanie, mal sa dôsledne
zaoberať aj vecnou stránkou žaloby, čo však súd prvého stupňa neurobil. Žalobným tvrdením v podanej
žalobe v súvislosti s eventuálnym petitom bolo to, že právny úkon vykazuje znaky absolútnej neplatnosti
právneho úkonu. Súd prvého stupňa zistil, že G. I. má pohľadávku voči žalovanému A. B., ktorý je
jeho dlžníkom titulom nesplatenej pôžičky. Žalobca si nemohol nevšimnúť, ako súd prvého stupňa

uprednostňuje dôležitosť údajnej pôžičky medzi žalovaným a G. I., avšak pohľadávke poškodeného
trestným činom súd neprikladá takmer žiaden význam. Podstatou vecných dôvodov, pre ktoré žalobca
rozšíri žalobu o eventuálny petit bolo to, že videl znaky absolútnej neplatnosti sporného právneho úkonu
s poukazom na tú skutočnosť, že účelom uvedeného prevodu vlastníctva na žalovaného na G. H. I. zo
strany bolo zmariť prípadnú možnosť náhrady škody žalobcu v trestnom konaní č.k. 2T/1/2015 vedenej

na Okresnom súde Nitra voči žalovanému. Konanie žalovaného, na základe ktorého došlo k prevodu
vlastníctva sporných nehnuteľností, prišlo v čase trestného konania na súde prvého stupňa okamžite po
tom, ako zaniklo neodkladné opatrenie viažuce sa na predchádzajúci súdny spor o určenie vlastníckeho
práva vedeného v totožnom senáte na Okresnom súde Nitra. Navyše kúpna cena nebola žalovanému
A. B. nikdy zaplatená, hoci sa jedná o odplatný prevod. Žalobca poukázal na emailovú správu zo dňa

21.11.2022, ktorú predložil žalobca do konania ako dôkaz, čím bola preukázaná vedomosť žalovaného
aj G. I., že má voči žalobcovi peňažné záväzky. Keď sa G. I. nepodarilo dojednať so žalobcom na
vyrovnaní pohľadávky žalovaného za sumu 70.000 eur, (teda pod hlboko pod reálnu výšku škody),
uzavreli žalovaný a G. I. medzi sebou kúpnu zmluvu, ktorou sa žalovaný pre istotu vzdal významnej časti
svojho majetku bez toho, aby bola zrealizovaná základná podmienka kúpnej zmluvy, ktorou je aj reálna

odplatnosť. Žalobca poukázal aj na to, že nejde iba o púhe personálne prepojenie medzi žalovaným a
G. I., ktorí majú dlhú históriu spolupráce. G. I. totiž nebol náhodným a nič netušiacim kupujúcim, ktorý
by si azda zaslúžil vyššiu mieru ochrany. Že ide v danom prípade predovšetkým o sofistikovaný spôsob
obchádzania práva poškodeného, niet pochýb. Tomu nasvedčujú celkové okolnosti, za akých došlo k
prevodu vlastníctva. Nečestnosť a nepoctivosť, ktorou žalovaný obišiel zákon a nároky poškodeného,

dokazuje aj to, že okolnosti prevodu nie sú vôbec bežné. Situácia, kedy žalovaný prevedie vlastnícke
práva na G. I. bez reálneho zaplatenia niekoľkostotisícovej kúpnej ceny, bez akejkoľvek zábezpeky a
hospodárskej racionality, nie je určite bežná a ani obvyklá. Tento krok je možné vysvetliť jedine vopred
dohodnutým, pripraveným a organizovaným krokom oboch -žalovaného a G. I., ktorým sa žalovaný
zbavil podstatnej časti svojho majetku, aby sa vyhol svojej povinnosti na nahradiť žalobcovi škodu

tak, že fiktívnym vlastníkom sa (len naoko) stal G. I., ktorý nikdy kúpnu cenu ani nezaplatí až do
času, kým nebude žalovaný mimo nebezpečenstva postihu výkonu rozhodnutia pre náhradu škody,
alebo sporné nehnuteľnosti žalovaný zobchoduje prostredníctvom G. I.. Tento spôsob obchádzania
zákona a nárokov žalobcu zo strany žalovaného nasvedčuje vopred pripravenému a dohodnutému apresne zorganizovanému konaniu oboch žalovaných s cieľom poškodiť žalobcu na jeho právach, čo je
zároveň v rozpore s dobrými mravmi a je nepoctivým konaním. Ide o učebnicový príklad úmyselného
zbavovania sa majetku jeho prevodom na tzv. ,,bieleho koňa“ s cieľom zmenšiť svoj majetok a tak

sťažiť vymoženie náhrady škody. Takéto konanie žalovaného bolo možné hodnotiť aj ako nepoctivé
konanie v rozpore so základnými normami a hodnotami spoločnosti a preto môžu byť takéto právne
úkony neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Najvyšší súd SR v rozhodnutí R 48/2005 o.i. uviedol, že
absolútna neplatnosť prevodov pre rozpor s dobrými mravmi spočíva v zhodnom a účelovom konaní
osôb podieľajúcich sa na týchto transakciách na základe organizovaného, vopred pripraveného, teda

úmyselného konania v spolupráci s bývalými štatutármi spoločnosti. Ďalej NS SR poukázal aj na to, že
o absolútnej neplatnosti právnych úkonov a o ich rozpore s dobrými mravmi môže svedčiť aj nepoctivé,
neobvyklé a nespravodlivé konanie osôb podieľajúcich sa na prevodoch, resp. uzatváraní zmlúv, čo
sa prieči dobrým mravom. Žalovaný je bývalým riaditeľom spoločnosti žalobcu, ktorý je stíhaný pre
úmyselný trestný čin, teda mal a má jednoznačný motív na urýchlené zbavovanie sa majetku v snahe
sťažiťnáhraduškodyzostranyžalobcu.Zastavu,keďžalovanýprevediebezreálnehozaplateniakúpnej

ceny, zábezpeky či hospodárskej racionality kúpnou zmluvou podstatnú časť svojho majetku doslova
pofidérnym spôsobom za aktívnej spolupráce G. I. ako jeho známeho, pri vedomosti oboch, že žalobca
má v trestnom konaní voči žalovanému uplatnenú pohľadávku, je viac ako zrejmé, že naliehavý právny
záujem žalobcu tu bol daný. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III .US
588/2021alebosp.zn.III.ÚS622/2021.Určenímspornýchnehnuteľnostíspäťdovlastníctvažalovaného

v 2.rade sa vytvorí pevný základ pre žalobcu na prípadný nárok na náhradu škody, ktorý si riadne voči
žalovanému v 2. rade v trestnom konaní uplatnil včas a riadne. Zároveň vlastníctvo určovací výrok
nebude mať zásadný vplyv na žalovaného v 1. rade, ktorý kúpnu cenu žalovanému v 2. rade aj tak
nezaplatil. Rovnako aj NS SR v rozsudku 3Cdo 112/2004 uviedol, že naliehavý právny záujem na určení
sa viaže na konkrétny určovací petit a ak môže žalobca docieliť odstránenie spornosti svojho práva

alebo neistoty v jeho postavení je určovacia žaloba prípustná. Vytýkal tiež, že súd prvého stupňa konanie
žalovaného a G., I. C. sa týka konania priečiaceho sa dobrým mravom vôbec nevyhodnotil. Absolútne
sa nezameral na skúmanie princípu právnej istoty, zásady dobrých mravov, kedy žalovaný de facto
uprednostnil G. I. s pofidérnou pôžičkou pred žalobcom ako poškodeným v konaní. Súd prvého stupňa
v uvedenej veci iba cielene oslabil postavenie žalobcu v konaní pred žalovaným takými procesnými

obštrukciami, aby mohol žalobu zamietnuť. Záverom namietal aj vysporiadanie sa s rozsudkom pre
zmeškanie a sudcovskou koncentráciou konania, preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie vo veci.
Zároveň si žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

11. K odvolaniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie žalovaný, považujúc ho za nedôvodné, zmätočné,
skutočnosti v ňom uvádzané si navzájom odporujú, nemajú oporu ani v práve, ani v skutočnom
a skutkovom stave. Zopakoval, že žalobca v tomto spore nemá aktívnu legitimáciu a nepreukázal ani
naliehavý právny záujem. Tak ako aktívnu legitimáciu, aj naliehavý právny záujem odvíja žalobca od
uplatňovanej náhrady škody voči žalovanému a od znakov odporovateľnosti právneho úkonu. Medzi

žalobcom a žalovaným nie je žiaden hmotnoprávny vzťah, z ktorého by mohol žalobca vyvodzovať
určenie vlastníctva v prospech žalovaného. Tvrdená absolútna neplatnosť Kúpnej zmluvy zo dňa
25.03.2022 č. V 3336/22 uzatvorenej medzi žalovaným a G. H. I. (ďalej len dotknutá kúpna zmluva) tento
hmotnoprávny vzťah nenahrádza, terajší vlastník – G. I. ani nie je stranou sporu. Ani existencia práva na
náhradu škody v peniazoch (čo nie je pohľadávka) voči žalovanému uplatnená v trestnom konaní, ani

odvolávka žalobcu na znaky odporovateľnosti právneho úkonu nezakladajú aktívnu legitimáciu žalobcu
v konaní o určenie vlastníctva. Predmetom konania je určenie vlastníctva nehnuteľností v prospech
žalovaného. Týmto sporom (18C/111/2023) sa však neodstráni stav právnej neistoty žalobcu, tá ani
neexistuje, žalobca ju absolútne nepreukázal. Musí ísť o právne postavenie skutočného vlastníka a tým
žalobca nie je, ani rozsudkom určený nebude, nedomáha sa toho, t.j. žalobca by sa ani pre prípad

vyhoveniu žalobe nikdy nestal vlastníkom nehnuteľností. Skutočnosť, že žalobca si uplatňuje proti
žalovanému v trestnom konaní náhradu škody, nezakladá sama osebe naliehavý právny záujem na
žalobcom požadovanom určení vlastníctva nehnuteľností pre žalovaného. Prejednávaná vec nevytvorí
pevný základ pre vymoženie náhrady škody žalobcu od žalovaného a nie je dané žiadnou skutočnosťou,
že bez určenia vlastníctva v tomto spore by mohlo dôjsť k čo i len k čiastočnému zmareniu vymoženia

pohľadávky žalobcu, resp. sa môže znemožniť úplná úhrada nárokov žalobcu. Na vymoženie uplatnenej
náhrady škody od žalovaného (ak táto bude priznaná právoplatným rozhodnutím súdu) slúži o.i.
odporovateľnosť právneho úkonu, ktorá znamená, že veriteľ sa môže v exekúcii uspokojiť odporovaným
majetkom, nárok ktorý uplatnil žalobca v konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/56/2022. V trestnomkonaní Okresného súdu Nitra 2T/1/2015 má žalobca zaistený nehnuteľný majetok vo vlastníctve
žalovaného, ktorý postačuje na náhradu škody žalobcu. Medzi majetok žalovaného patrí aj výťažok z
kúpnej ceny podľa dotknutej kúpnej zmluvy, čomu ale bránia práve obštrukcie žalobcu a paralyzovanie

vlastníctva terajšieho vlastníka nehnuteľností podľa dotknutej kúpnej zmluvy. Týmto je vylúčené tvrdenie
žalobcu, že žaloba prejednávaná v tomto spore slúži praktickému životu a predíde sa iným súdnym
sporom. Žalovaný tiež uviedol, že naliehavý právny záujem na požadovaním určení nie je daný aj z
dôvodu, že súčasný vlastník nehnuteľností nie je stranou sporu. Bolo ustálené rozhodovacou praxou
súdov, že pri určovacej žalobe má prednosť posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu pred

prejednaním určovacej žaloby (napr. Rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 590/2017 zo dňa 06.10.2017). Ohľadom
rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/90/2020, ktorý má podporiť odvolací dôvod, že súd porušil
právo žalobcu na právnu istotu pri rozhodovaní súdov a súd mal rozhodovať v spore Okresného
súdu Nitra sp. zn. 18C/56/2022 aj o neúčinnosti dotknutej kúpnej zmluvy aj o určení vlastníctva pre
absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, žalobca ale opomenul, že právo na právnu istotu pri rozhodovaní
súdov prichádza do úvahy v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch, viď Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 275/2018 z 25. júna 2019. Konanie Okresného súdu Nitra sp.
zn. 18C/56/2022, ani konanie Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/111/2023 nemajú totožný skutkový
stav s konaním Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/90/2020. Účelovo zamlčal skutkový stav v spore
Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/90/2020, v ktorom žalobca pôvodne žaloval neúčinnosť darovacej
zmluvy voči žalovanému 1/, následne prišlo k viacnásobnému prevodu nehnuteľností medzi blízkymi

osobami, v dôsledku čoho žalovaná 4/ sa zbavila všetkého svojho majetku, z ktorého by mohla byť
pohľadávka žalobcu v uvedenom spore uspokojená v exekučnom konaní. Tento skutkový stav je odlišný
od skutkového stavu konania Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/56/2022, aj sp. zn. 18C/111/2023.V
prejednávanom spore 18C/111/2023, aj v spore Okresného súdu Nitra 18C/56/2022 sa preukázalo,
že žalovaný má dostatok majetku na to, aby pre prípad právoplatného rozhodnutia o náhrade škody

túto žalobcovi žalovaný vedel nahradiť. Potvrdil to sám žalobca, ktorý v spore Okresného súdu Nitra
18C/56/2022 predložil ním zadané súkromné znalecké posudky znalca Ing. Števulu číslo 80/2024 a
číslo XX/XXXX, ktorý potvrdil hodnotu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného 313 000,-€, t.j. žalovaný
bude mať z čoho nahradiť tvrdenú škodu. A to aj pre prípad, že dotknutá kúpna zmluva nebude
určená ako odporovateľná. A taktiež žalobca účelovo opomína, čo žalovaný súdu prvej inštancie dal

do povedomia, že G. I. ako kupujúci z dotknutej kúpnej zmluvy sa cíti viazaný zaplatiť kúpnu cenu
žalovanému za podmienok v zmluve uvedených a uhradená kúpna cena žalovanému sa stane súčasťou
majetku žalovaného. Tejto úhrade bráni len a len žalobca cielenými obštrukciami. Žalovaný uviedol, že
G. I. žalobcovi predložil dňa 12.11.2023 návrh Dohody o urovnaní, ktorej účastníkom bol aj žalobca
aj žalovaný s tým, že žalovaný by doplatok kúpnej ceny vinkuloval v prospech žalobcu s uvoľnením

pre prípad právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody žalovaným žalobcovi s požiadavkou
tzv. čistého listu vlastníctva. Tzv. čistý list vlastníctva G. I. vyžadoval z dôvodu právneho pokoja
ohľadne vlastníctva nehnuteľností, aby ho žalobca nespochybňoval, čo sa stále viac javí ako dôvodné.
Žalobca formu urovnania navrhnutú žalovaným odmietol. Keby žalobca súhlasil, mohol sám nadobudnúť
právny pokoj pre uspokojenie náhrady škody žalovaným podľa právoplatného rozhodnutia súdu, mal by

zabezpečené uspokojenie škody žalovaným. Žalobca nielenže navrhnutú formu urovnania odmietol, ale
sám požadoval od G. I. sumu 200 000,-€ nad rámec uplatňovanej náhrady škody, t.j. bez právneho titulu.
Týmto neopodstatneným postojom sám žalobca vyvrátil svoje nepodložené konštrukcie o fingovaní
dotknutej kúpnej zmluvy, o konaní v rozpore s dobrými mravmi, o cielenom vyvedení majetku zo zóny
žalovaného, aby sa žalobca nemohol domôcť náhrady škody, pričom účelovo zamlčal dôvod uzatvorenia

dotknutejkúpnejzmluvy–uspokojeniepohľadávkyG.I.vočižalovanémuazaúčelomuspokojeniasvojej
pohľadávky aj pohľadávky žalobcu G. I. navrhol žalobcovi spoločný postup. A návrh G. I. na spoločný
postup so žalobcom žalobca dezinpretuje a zneužíva v súdnych konaniach, čím sám žalobca koná v
rozporesdobrýmimravmi.Naviac,vsúdnomsporeOkresnéhosúduNitra18C/56/2022G.I.J.postavení
žalovaného vo svojich prednesoch poukázal na nesplnenie podmienok pre vyslovenie neúčinnosti

dotknutej kúpnej zmluvy, preto žalobca začal tvrdiť, že dotknutá kúpna zmluva je absolútne neplatná a
domáhal sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech A. B., v tejto prejednávanej veci
žalovaného. V duchu, keď nevyjde odporovateľnosť právneho úkonu, potom možno vyjde absolútna
neplatnosť kúpnej zmluvy. A žiada určiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom dotknutej
kúpnej zmluvy, pre žalovaného. Tento postoj žalobcu preukazuje aj jeho návrh na prerušenie tejto

prejednávanej veci do právoplatného skončenia sporu Okresného súdu Nitra 18C/56/2022, keď podľa
názoru žalobcu práve konanie 18C/56/2022 má mať zásadný právny význam pre túto prejednávanú
vec. T.j. sám žalobca uprednostňuje odporovateľnosť dotknutej kúpnej zmluvy pred jej absolútnou
neplatnosťou. Dôvodný nebol ani odvolací dôvod žalobcu, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne,keď prejednávanú vec neprerušil podľa jeho návrhu. Žalobca neuviedol, aký zásadný právny význam
pre tento spor. Týmto návrhom podľa názoru žalovaného sám žalobca znegoval absolútnu neplatnosť
dotknutej kúpnej zmluvy a dôvodnosť žaloby prejednávanej v tomto spore. Súd prvej inštancie v

rozsudkuzodňa20.02.2025správnevysvetlil,žezostranyžalovanéhonapriekprvotnémunepreberaniu
pošty (čo žalovaný na pojednávaní dňa 21.01.2025 súdu vysvetlil,) neprišlo k žiadnym prieťahom v
konaní. Vyjadrenie zvoleného právneho zástupcu žalovaného nespôsobilo ani nevyžadovalo nariadenie
ďalšiehopojednávania,anivykonanieďalšíchúkonovsúdu,nepôsobiložiadenprieťah.Navyšežalovaný
sa vo vyjadrení k žalobe tiež vyjadril k právnej stránke veci, na čo sa zásada koncentrácie nevzťahuje,

vyjadroval saj aj na pojednávaní, uplatnil svoje procesné právo. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu vo všetkých výrokových častiach potvrdil a priznal žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% .

12. V priebehu odvolacieho konania bol dňa 03.07.2025 doručený odvolaciemu súdu návrh žalobcu
na zmenu žalobcu. Žalobca dôvodil tým, že v danej veci došlo k postúpeniu pohľadávky poškodeného

A DONASTAV, s.r.o. na nový subjekt ARCHAS, s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 02.06.2025, o ktorej skutočnosti bol dlžník – žalovaný uzrozumený listom zo dňa 02.06.2025. Ako
prílohu k návrhu doručil plnomocenstvo vydané spoločnosťou ARCHAS, s.r.o. na zastupovanie O. P. E.
v predmetnom konaní, zmluvu o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávok, doručenky,
výpis z obchodného registra spoločnosti ARCHAS, s.r.o. Následne odvolací súd vyzval žalobcu na

zdôvodnenie súvisu postúpenia peňažnej pohľadávky s predmetným konaním (o určenie vlastníckeho
práva) a tiež vyjadrenie postupníka, či chce vstúpiť na miesto žalobcu. Podaním zo dňa 05.08.2025
postupník – spoločnosť ARCHAS, s.r.o. nežiadal vstúpiť do konania na miesto pôvodného žalobcu
a navrhol, aby odvolací súd ďalej konal s pôvodným žalobcom.

13. Podľa § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na konanie
na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo

prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho
miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.

Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania

došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

14. Odvolací súd preskúmajúc návrh žalobcu na zmenu žalobcu v spojení s prílohami, ako aj vyjadrením
postupníka, dospel k záveru, že návrhu žalobcu nemožno vyhovieť, nakoľko žalobca nepreukázal, že

po začatí konania došlo k takému prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, ktoré by sa týkali
predmetného sporu (určenia vlastníckeho práva) a taktiež postupník nevyjadril súhlas s tým, že by
mal vstúpiť na miesto žalobcu. Preto odvolací súd nevyhovel návrhu žalobcu, aby do konania na
miesto žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť ARCHAS, s.r.o., so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, IČO:
48 189 031, zastúpená: JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka so sídlom Nitra, Farská 12, IČO: 50 650 190

a v ďalšom konaní pokračoval s pôvodným žalobcom.

15. Následne Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok-ďalejlen„CSP“)pozistení,žesúsplnenévšetkyprocesnépodmienkyprípustnostiodvolaniaa
jehovecnéhoprejednania,preskúmalbeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1acontrario

CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, a to v medziach daných rozsahom odvolania
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, § 380 ods. 2 a contrario CSP) a po vykonaní
odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
keď odvolanie žalobcu bolo vyhodnotené ako dôvodné.

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

17. Odvolací súd uvádza, že pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na

relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae,
tedaodmietnutiaspravodlivosti(obdobnenapr.uznesenieNSSRsp.zn.2Cdo/141/2017z30.08.2018).
Právo na spravodlivý proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí
viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a
právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním

využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.

18. Jedným z takýchto práv je aj právo podať žalobu. Žaloba predstavuje základný procesný úkon
žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie – ide teda o prejav dispozičného princípu. Ďalším
prejavom dispozičného princípu je aj zmena žaloby, ktorá je typická pre sporové konanie a umožňuje

strane, aby modifikovala svoj žalobný návrh. Možnosť meniť žalobu však nie je absolútna a zákon ju
obmedzuje najmä z dôvodov hospodárnosti a upravuje tak, aby nedochádzalo k jej zneužívaniu. Aj
vdanomprípadezobsahuspisuvyplývalo,žežalobca,prostredníctvomprávnehozástupcu,sapodanou
žalobouzodňa30.05.2022domáhalurčenianeúčinnostiprávnehoúkonu.Konaniejevedenépodsp.zn.
18C/56/2022. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, navrhol v danom spore v zmysle 139 CSP

rozšíriť žalobný návrh, resp. ho doplnil o eventuálny petit nasledovne: A. B. - žalovaný v 2. rade, ktorého
žiadal pribrať do konania, je vlastníkom sporných nehnuteľností, pretože okolnosti prevodu vlastníctva
na žalovaného v l. rade - G. H. I. nasvedčujú, že predmetný právny úkon môže byť absolútne neplatný.
Po oboznámení sa so spisom sp. zn. 18C/56/2022 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie bez toho,
aby rozhodol o pribratí žalovaného v 2. rade do konania a tiež aj zmene petitu, na pojednávaní konanom

dňa 14.11.2023 vyhlásil uznesenie, ktorým žalobu o určenie, že žalovaný v 2. rade A. B., L. B., nar.
XX.XX.XXXX, je výlučným vlastníkom nehnuteľností v obci Čeľadice, okres F., zapísané na LV číslo
XXXXprekat.úz.C.vylúčilnasamostatnékonanie.Uvedenýprocesnýpostuppodľanázoruodvolacieho
súdu nebol správny, avšak sám o sebe nepredstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, a vylúčením
veci na samostatné konanie (teda ďalším procesným úkonom) došlo k zhojeniu vyššie uvedených vád.

19. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu. Vychádzal pritom
z toho, že žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu, avšak podľa názoru odvolacieho súdu úplne
opomenul preskúmať aj pasívnu vecnú legitimáciu. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že na to,
aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v

konaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemupodaná
žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či
je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom

práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok

pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnejpovinnosti(žalovaný),niejenositeľomhmotno-právnejpovinnosti,oktorúvkonaníide(rozsudok
najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení ústavného súdu III. ÚS 473/2017).20. Predčasnosť skúmania nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a nedostatočné skúmanie pasívnej
vecnej legitimácie odvolací súd vzhliadol v tom, že súd prvej inštancie si nedostatočne ujasnil predmet
sporu a tiež okruh strán sporu v rámci eventuálneho petitu, nakoľko z podania, založeného na č.l. 4 –

7 spisu jednoznačne vyplývalo, že žalovaným v 1. rade mal byť G. H. A. a žalovaným v 2. rade mal
byť A. B., ktorého pristúpenia do konania sa aj žalobca domáhal. Následne rozšírenie petitu sa týkalo
eventuálneho petitu, ktorý bol zdôvodnený tým, že v rámci konania o odporovateľnosti právneho úkonu
žalobca zistil okolnosti, ktoré nasvedčujú, že predmetný právny úkon môže byť absolútne neplatný.
Preto súd prvej inštancie po vylúčení veci si mal v prvom rade ujasniť, s kým koná a o čom a až

následne mal skúmať otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v rámci eventuálneho petitu a tú
mal skúmať aj v súvislosti s petitom, týkajúcim sa odporovateľnosti právneho úkonu. V tejto súvislosti
odvolací súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie R 52/1999, z ktorého vyplýva, že ak súd pri rozhodovaní
o eventuálnom návrhu s tzv. primárnym a sekundárnym (eventuálnym, náhradným) petitom zistí, že
dôvodný je len návrh podľa druhého (náhradného) petitu, prvý návrh zamietne. Ak však zistí, že
dôvodný je prvý (primárny) návrh na nepeňažné plnenie (vydanie veci), tomuto návrhu vyhovie, ale

o druhom (náhradnom) petite nerozhoduje, preto pred pokračovaním v danom spore bolo potrebné
v prvom rade si ujasniť otázku tzv. primárneho a sekundárneho petitu v rámci rozšírenia žaloby. Ak
sa súd prvej inštancie rozhodol veci riešiť samostatne, v sekundárnom konaní bolo dôvodné vyčkať
na primárne rozhodnutie a až následne rozhodnúť, čo však nebráni preskúmaniu obidvoch petitov aj
súčasne, ak dôjde k ich zamietnutiu z iných dôvodov. V tejto súvislosti odvolací súd ešte dodáva, že

odporovať možno len platnému právnemu úkonu, preto otázka platnosti právneho úkonu bola podľa
názoru odvolacieho súdu primárna. S uvedeným následne súvisí aj otázka, týkajúca sa preukázania
naliehavého právneho záujmu, s ktorou sa súd prvej inštancie taktiež nedostatočne vysporiadal. Mal
pritom za to, že v katastri nehnuteľností sú nehnuteľnosti vedené na tretiu osobu (avšak pasívnu vecnú
legitimáciu nerozporoval – poznámka odvolacieho súdu). Následne dospel k záveru, že žalobca nemá

naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že rozhodnutie o vyhovení žalobe by
nebolo spôsobilé ovplyvniť alebo ustáliť právne postavenie žalobcu, neprišlo by k odstráneniu jeho
neistoty v právnom postavení v súvislosti s prípadnou realizáciou jeho zákonných práv, oprávnených
záujmov. Poukázal aj na konania, ktoré sa viedli na tunajšom súde, kde bolo deklarované vlastníctvo
žalovaného, pričom bolo preukázané, že žalovaný bol výlučným vlastníkom daných nehnuteľností a

z toho titulu mohol žalovaný ako vlastník nakladať s danými nehnuteľnosťami. Odvolací súd súhlasí
s tým, že v iných konaniach bolo preukázané vlastníctvo žalovaného, čo mu umožňuje nakladať
s danými nehnuteľnosťami, avšak tiež má za to, že súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že žalobca
namietal absolútnu neplatnosť a tá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Absolútnej neplatnosti
právneho úkonu sa môže dovolávať ktokoľvek. Okrem účastníkov právneho úkonu je to teda každý,

kto má na tom právny záujem. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd alebo iný štátny orgán
prihliada z úradnej povinnosti, teda napríklad aj bez toho, aby ten, kto môže byť takým úkonom
dotknutý, musel namietať neplatnosť úkonu. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne
následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. Absolútna neplatnosť pôsobí zásadne od začiatku (ex tunc), teda od okamihu

vzniku právneho úkonu. Účinky absolútnej neplatnosti pôsobia definitívne, aj keby dôvod neplatnosti
právneho úkonu dodatočne odpadol. Absolútne neplatný právny úkon nemožno teda zhojiť dodatočným
schválením, či ho konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti, ale ani napraviť splnením
povinnosti. Do úvahy prichádza iba konverzia podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka (keď neplatný
právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorého sa účastníci dovolajú). Právny záujem pritom

žalobca preukazoval existenciou trestného konania, v rámci ktorého si v adhéznom konaní uplatnil
náhradu škody a vystupoval v ňom ako poškodený, o čom v konaní nebolo sporu. Ak mal teda súd prvej
inštancie aj po oboznámení sa s týmto konaním pochybnosti o postavení žalobcu a jeho hmotnoprávnom
vzťahu (náhrade škody) vo vzťahu k žalovanému, mal vyčkať na skončenie trestného konania, čo
v konečnom dôsledku aj žalovaný navrhoval v rámci návrhu na prerušenie konanie. Zaoberajúc sa aj

odôvodnením zamietnutia návrhu na prerušenie konania, aj v tomto ohľade odvolací súd vytýka jeho
nedostatočnosť, keď súd prvej inštancie len stroho konštatoval, že nebolo zrejmé, aký zrejmý význam
by v danom spore malo trestné konanie na rozhodnutie v danom spore. Pritom nepochybne z trestného
rozhodnutia vyplývalo, že žalobca bol poškodený a bol odkázaný s náhradou škody na civilný proces
a taktiež bolo ustálené, že došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zmenšeniu majetku žalobcu,

teda hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu podľa názoru odvolacieho súdu bol zo strany žalobcu
minimálne tvrdený, preto bolo aj povinnosťou súdu prvej inštancie sa ním zaoberať. Okrem toho žalobca
poukazoval aj na iné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorého obdobnosť/ resp. rozdielnosť súd prvej
inštancie žiadnym spôsobom nevysvetlil.21. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd musel skonštatovať, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu nespĺňa parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2

CSP, nakoľko odvolateľovi nedáva odpovede na podstatné zásadné otázky a námietky, spochybňujúce
závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.
Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Zákonné
ustanovenie § 220 ods. 2 CSP sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa

článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce
garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Q. v Španielsko z
21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo
svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins
c. Francúzsko z 19.02.1998).

22. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 už vyslovil, že „súčasťou obsahu

základnéhoprávanaspravodlivékonaniepodľačlánku46ods.1ÚstavySRačlánku6ods.1Dohovoruo
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.“.

23. Preskúmajúc odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku s vyššie uvedeným zákonným
ustanovením a jeho výkladom, bol odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie sa ním dôsledne

neriadil. V prvom rade je potrebné vytknúť neujasnenie si okruhu strán sporu, petit eventuálneho návrhu,
jeho primárnosť, či sekundárnosť a až následne je možné skúmať otázku vecnej legitimácie, ktorú je
potrebné aj riadne zdôvodniť a nielen stotožniť sa s názorom žalovaného o absencii hmotnoprávneho
vzťahu. Pri ustálení hmotnoprávneho vzťahu je potrebné vychádzať zo všetkých žalobcom tvrdených
skutočností a v prípade, ak odkazujú na iné prebiehajúce konania, je potrebné zvažovať, čo je ich

predmetomanásledneajrozhodnúťonávrhunaprerušeniekonania,ktorýjepotrebnétaktiežrelevantne
zdôvodniť. Až po ujasnení hmotnoprávneho vzťahu, tvrdeného žalobcom, je možné skúmať naliehavý
právny záujem na žalobnom petite, a ten aj riadne zdôvodniť. Zároveň je potrebné dodať, že ak strana
sporu poukazuje na právnu istotu, resp. obdobné rozhodnutie, je povinnosťou súdu prvej inštancie sa
zaoberať aj touto skutočnosťou a svoj záver zdôvodniť. Nakoľko však v preskúmavanom rozhodnutí

uvedené skutočnosti absentovali, odvolací súd musel dospieť k záveru, že odôvodnenie rozsudku je
neúplné, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie riadne preskúmať.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces zrušil a podľa § 391

ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyššie vysloveným právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude ujasniť si okruh strán sporu, eventuálny petit, skutkové
okolnosti zmenenej žaloby v zmysle vyššie uvedených skutočností, tieto podriadi pod príslušnú právnu

normuabudenáslednepostupovaťvsúladespríslušnýmiprávnymipredpismitak,abynedošlokodňatiu
možnosti konať pred súdom. V novom rozhodnutí svoj postup riadne zdôvodní a vysporiada sa tiež
s námietkami strán sporu, pričom bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s
uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť

rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, prezentovanými aj v
priebehu odvolacieho konania. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci
prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešeniekonkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, vrátane náhrady trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).