Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120207523
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Svrčková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5120207523.7

Uznesenie

7C/51/2020

Okresný súd Žilina v spore žalobcov: 1/ A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H. XXXX/XX, I.,
2a/ J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, I., 2b/ L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, I., 2c/
M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, I., 3/ J. N., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. – N., I. XXXX/

X, žalobcovia 1/ až 3/ právne zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s.r.o.,
so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, IČO: 52 791 777, proti žalovanému: O. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX/XX, I., právne zastúpený: IVANOVIČ LEGAL s.r.o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava –
Staré Mesto, IČO: 54 434 556, o zaplatenie 15.855,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

7C/51/2020

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

7C/51/2020
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 03.07.2020 sa žalobcovia 1/ až 3/ domáhali

voči žalovanému zaplatenia sumy 15.855,20 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v užívaní bytu č. X, na X. P. bytového domu na ulici K. XXX/XX M. I., postaveného na
KN-C par. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. I.. Žalobcovia 1/ až 3/ uviedli, že sú dedičmi po
poručiteľovi Q. E., vlastníkovi predmetného bytu.
2. V priebehu konania, podaním doručeným súdu dňa 29.11.2024 vzali žalobcovia 1/ až 3/ žalobu
v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť. O trovách konania žiadali rozhodnúť v zmysle

ustanovenia § 257 CSP, kedy súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Žalobcovia 1/ až 3/ poukazujú na skutočnosť, že k späťvzatiu žalobného návrhu
došlo z dôvodu rozhodnutia súdu v súdnom konaní, ktoré prebieha už 20 rokov, pričom v jeho priebehu
boli vydané aj rozhodnutia, ktoré platnosť príslušnej kúpnej zmluvy konštatovali. Súčasne zdôraznili, že
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/1/2023 zo dňa 07.05.2024, ani rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 10Cbi/11/2004 zo dňa 11.05.2022, nevyvrátili skutočnosť, že žalovaný príslušný

byt skutočne užíva bez toho, aby za toto užívanie cudzej veci uhrádzal nájomné. Žalovaný odmietal
akékoľvek plnenie poukazovať žalobcom 1/ až 3/ ako reálne evidovaným vlastníkom daného bytu
v zmysle zápisu v katastri nehnuteľnosti. Takéto plnenie neposkytoval ani správcovi konkurznej podstaty
úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o., hoci nárok žalobcov 1/ až 3/ namietal práve tvrdením, že žalobcom
1/ až 3/ vlastníctvo k danému bytu nesvedčí, z čoho vyplýva, že za vlastníka stále považoval úpadcu.
Zároveň žiadali, aby súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, prihliadal aj na postoj

a správanie žalovaného, ktorý dlhodobo odmietal povinnosť uhrádzať za užívanie cudzej veci primeranú
odplatu. Toto konanie žalovaného možno označiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Okrem tohosažalobcovia1/až3/predmetnéhonároku(ovydaniebezdôvodnéhoobohatenia)domáhalispoukazom
na v ich prospech svedčiaci zápis vlastníckeho práva k bytu obývaným žalovaným, kedy žalobcovia 1/
až 3/ titulom zápisu vlastníckeho práva vynakladali a reálne stále vynakladajú nemalé náklady spojené

s vlastníctvom bytu. Žalobcovia 1/ až 3/ súčasne poukázali na fakt, že berúc do úvahy právny stav
vyplývajúci z rozhodnutí, daný byt patrí do konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o.,
a rovnako aj v tomto konaní uplatňovaný nárok je súčasťou tejto konkurznej podstaty a preto podanie
žaloby, ktorá je predmetom tohto konania, je nutné posudzovať aj ako konanie žalobcov 1/ až 3/ so
starostlivosťou riadneho hospodára, a to vo vzťahu k nespornému faktu, že na strane žalovaného

dochádzalo a stále dochádza k bezdôvodnému obohateniu sa voči vlastníkovi daného bytu.
3. Uznesením č.k. 7C/51/2020-334 zo dňa 05.12.2024 súd rozhodol o pokračovaní s dedičmi strany
(žalobcu 2/): 2a/ J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, I., 2b/ L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XXX/XX, I., 2c/ M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, I. ako právnymi nástupcami, nakoľko súd
zistil, že žalobca 2/ v priebehu konania zomrel.

3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Dispozícia žaloby patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby prejavuje
vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom späťvzatia
žaloby je zastavenie konania. Procesným dôsledkom čiastočného späťvzatia žaloby je čiastočné
zastavenie konania.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia 1/ až 3/ pred prejednaním veci samej, podaním doručeným
súdu dňa 29.11.2024 vzali žalobu späť v celom rozsahu, súd konanie v zmysle ustanovenia § 145 ods.
1 CSP zastavil (I. výrok).

8. Podľa § 256 ods. 1 a 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.

9. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

10. Súd poznamenáva, že späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne

vyplýva, že na prejednaní svojho uplatneného nároku celkom, alebo v určitej časti, nemá záujem a že
je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Zákon
neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné
pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 256 CSP. Ustanovenie § 256 CSP
ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené.

Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie
podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej.

11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú
voľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo
17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie,ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého
je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu

preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov
podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia
o určitom druhu nárokov.
13. Žalobcovia 1/ až 3/ za hlavné dôvody hodné osobitného zreteľa uviedli, že predmetnou žalobou

sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na v ich prospech svedčiaci zápis
vlastníckeho práva k bytu v katastri nehnuteľnosti a tiež správaním žalovaného, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný dlhodobo odmietal plniť nielen im ale aj vlastníkovi bytu –
správcovi úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o., primeranú odplatu za užívanie cudzej veci. K uvedeným
dôvodom súd prvej inštancie uvádza, že pri ich hodnotení sa podrobne zaoberal rozhodnutím
NajvyššiehosúduSRsp.zn.2Obo/1/2023zodňa07.05.2024.Nazákladejehorozsiahlehoodôvodnenia

dospel súd k záveru, že uvedené skutočnosti zo strany žalobcov objektívne nezakladajú dôvody, pre
ktoré by žalobcovia 1/ až 3/ nemali platiť náhradu trov konania žalovanému. V zmysle rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR bolo preukázané, že konanie správcu konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV,
A-Z, spol. s.r.o., J. J. J. a kupujúcich medzi, ktorými bol aj právny predchodca žalobcov (A. Q.
E.), bolo odporujúce dobrým mravom a obchádzajúce zákon, konkrétne ustanovenie § 27 Zákona

o konkurze a reštrukturalizácií, nakoľko nebolo v súlade a nerešpektovalo podmienky predaja stanovené
konkurzným súdom. Správca konkurznej podstaty až do uzavretia spornej kúpnej zmluvy osobne so
žalovaným nekomunikoval, nestretol sa s ním a neobjasnil mu súdom stanovené podmienky predaja.
Komunikoval len prostredníctvom ním poverenej osoby A. Q. E. (právny predchodca žalobcov 1/ až 3/),
ktorý bol súčasne aj riadiacim pracovníkom úpadcu. Najvyšší súd SR sa rovnako zaoberal námietkou

žalobcov 1/ až 3/, že žalobou sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na v ich
prospech svedčiaci zápis vlastníckeho práva k bytu v katastri nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd
poukázal prioritne na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27. apríla 2021,
podľa ktorého: „Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke
právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností“.
14. Súd komplexne posudzoval uvádzané dôvody žalobcov 1/ až 3/ v podaní zo dňa 29.11.2024 a to
každý samostatne a tiež vo vzájomnej súvislosti s poukazom na konanie vedené na Krajskom súde
v Bratislave sp. zn. 10Cbi/11/2004 a dospel k záveru, že v prejednávanej veci neexistujú okolnosti, ktoré
by zakladali dôvody hodné osobitného zreteľa, preto súd rozhodol postupom podľa § 256 ods. 1 a 2

CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% (II. výrok).

Poučenie:

7C/51/2020
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.