Rozsudok – Rodina a mládež ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-7T/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219010496
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Pačuta

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7219010496.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudca JUDr. Michal Pačuta, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.

decembra 2024 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. X E. F. G., H., I. C. J. K. L. I. M.

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

v Košiciach a inde si neplnil vyživovaciu povinnosť k svojim deťom H. B., nar. X.XX.XXXX, A. B., nar.

XX.X.XXXX a L. B., nar. XX.X.XXXX, hoci mu táto vyplýva zo Zákona o rodine a výška, ktorej mu bola
určená na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 11C 1/2005 prispievať sumou vo výške
54,76 € na A. B., H. B. a na L. B. v sume 39,83, € mesačne, túto si však úmyselne pravidelne neplnil
a tak dlhuje za obdobie od septembra 2009 do mája 2016 do rúk matky N. B. sumu vo výške najmenej
2.462,54,- €
teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
uvedený trestný čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas, na viacerých osobách

tým spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona

za to sa odsudzuje

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 12 ( dvanásť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a
podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr zák. obžalovaný je povinný zaplatiť poškodenej N. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom C., O. C. XX zameškané výživné vo výške 2.462,54,- EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, prečítaním listinných dôkazov, a dospel k záverom
uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Obžalovaný sa dlhodobo osobne nezúčastňovaltermínov hlavného pojednávania z dôvodu jeho pobytu v zahraničí, preto súd po splnení podmienok
v zmysle § 252 ods. 2 Tr. por. vykonal hlavné pojednávanie dňa 13.6.2024 a 17.12.2024 v jeho
neprítomnosti. Ospravedlnenie neúčasti obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 13.6.2024

spočívalo v skutočnosti, že je na dovolenke a z neúčasti na termíne hlavného pojednávania dňa
17.12.2024 sa obžalovaný ospravedlnil z dôvodu, že ho čaká operácia rozšírenej cievy a vo februári
operácia pruhu. Obe tieto skutočnosti nepredstavujú okolnosti predpokladané v § 120 ods. 2 Tr. por.,
ktoré by odôvodňovali odročenie vyššie uvedených termínov hlavného pojednávania.

Prehľad niektorých vykonaných dôkazov:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2019 uviedol, že v roku 2008, presne 29.10. na jeho
narodeniny ho vyhodila z bytu, urobila z neho na dva roky bezdomovca. Od roku 2010 v októbri
vycestoval za prácou do Anglicka, začal pracovať presne 2. januára 2011 po fabrikách, po pekárňach
atď. Nemal stálu prácu ako kontrakt a v roku 2011 vyhodila jeho exmanželka syna, v auguste 2011

presne k nemu do Anglicka. Nasťahoval ho k nemu do bytu a v októbri 2011 začal trvalý pracovný pobyt
v Anglicku, čím začal splácať peniaze cez Western Union, dokladoval to tu s výpismi a originálmi, začal
splácať cez F. E. I. P., čím dokladoval, takisto aj policajtovi dokladoval. V roku 2014 zaplatil posledné
splátky, tiež je to dokladované a v roku 2014 mu povedala exmanželka, že je persona non grata, že
nemá bankový účet, že kartu jej zobrali, aby zlikvidovali účet, non grata, začal posielať a splácať peniaze

svojmu synovi L. B., ktorý žije v Anglicku taktiež s ním, lebo ho vyhodila z domu, od roku dvetisíc, končil
školu, áno od roku 2018 žije u neho. Peniaze mu posielal do Barclays banky, keďže jeho exmanželka
bola persona non grata a nemala bankový účet. Všetky výpisy a originály má jeho obhajca, všetko ukáže
a zdokladuje a uvádza, že je nevinný.

Svedkyňa poškodená N. B. na hlavnom pojednávaní dňa 13.6.2024 uviedla, že v 2004 odišiel. V 2005
ich rozviedli. Výživné jej neplatil. Zaplatil jej niekedy v marci alebo v apríli v roku 2006 asi 5000,- Sk.
Potom neplatil. Dala na neho trestné oznámenie. Volal jej, že nech to zruší, že ho zavrú, že tie peniaze
pošle. Odvtedy jej vyplatil to, čo dokladovala, čo je asi 3.000 €.

Svedkyňa poškodená H. B. na hlavnom pojednávaní dňa 27.12.2024 uviedla, že si voči obžalovanému
neuplatňuje žiadne výživné.

Z rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 11C/1/2005 zo dňa 21.9.2005 na č. l. 124 vyplynulo,
že týmto rozsudkom súd rozviedol manželstvo obžalovaného s pošk. Marcelou Šoltésovou a zároveň

schválil dohodu rodičov v znení: Manželstvo navrhovateľky N. B., Q. B. a odporcu A. B., uzavreté dňa
26.3.1994 zapísané v knihe manželstiev bývalého matričného obvodu Košice II, vo zväzku 14, ročník
1994 na strane 283 pod poradovým číslom 48 rozvádza. Schvaľuje dohodu rodičov v tomto znení:
maloleté deti B. a to H., nar. X.XX.XXXX, A., nar. XX.X.XXXX a L., nar. XX.X.XXXX pre čas po rozvode
zveruje do starostlivosti navrhovateľky a odporca sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej H. sumou

1.650,- Sk, na výživu maloletého A. sumou 1.650,- Sk a na výživu maloletého L. sumou 1.200,- Sk
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou výroku
o výroku o rozvode manželstva.

Z potvrdení o návšteve školy vyplynulo, že H. B., nar. X.XX.XXXX v C., navštevovala R. D. N. X J. C., A.

B.,nar.XX.X.XXXXvC.navštevovalZákladnúškoluE.XXJ.C.aL.B.,nar.XX.X.XXXXvC.navštevoval
Základnú školu E. XX J. C..

Z podania L. B. na č.l. 236 vyplýva, že obžalovaný mu nie je dlžný žiadne výživné, keďže mu finančne
pomáhal.

Z podania A. B. ml. na č.l. 235 vyplýva, že mu obžalovaný nie je dlžný žiadne výživné.

Z podania poškodenej N. B. zo dňa 26.2.2024 na č. l. 442-443 vyplynulo, že dlh na výživnom ku dňu
podania predstavuje 2462,54 EUR.

Z prehľadu platieb na č.l. 143-150 vyplynulo, že obžalovaný uhradil spolu 3 501,69 Eur.

K výroku o vine:Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či

tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané.

Objektom trestného činu zanedbania povinnej výživy je nárok na výživu, ktorý vyplýva priamo zo zákona

o rodine, v danom prípade ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom (§ 62 až 65 Zákona o rodine).
Spravidla sa nevyžaduje, aby vyživovacia povinnosť a jej rozsah boli určené súdnym rozhodnutím.
Povinnosť vyživovať spočíva nielen v poskytovaní peňažných plnení, ale aj v povinnosti vyživovať
oprávnenú osobu v naturálnej forme, poskytovať stravu, oblečenie, starostlivosť o jej zdravie a podobne.
Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je
obsahom vyživovacej povinnosti. V trestnom konaní nie je súd viazaný rozhodnutím, ktorým bola

táto povinnosť určená v občianskom právnom konaní a pri rozhodovaní o vine sa rozsah vyživovacej
povinnosti posudzuje samostatne. Súd v trestnom konaní nezávislé od takéhoto rozhodnutia rieši aj
otázku, či vyživovacia povinnosť zanikla v dôsledku toho, že oprávnená osoba je schopná sama sa
živiť. Pokiaľ je obvinený počas skúmaného obdobia bez zamestnania a poberá iba príspevok od štátu,
prípadne zmení zamestnanie a dosahuje nižší príjem oproti pôvodnému, z ktorého vychádzal civilný súd

pri stanovaní rozsahu výživného, v trestnom konaní musí brať súd do úvahy aj to, či sa obvinený bez
dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, alebo majetkového prospechu.

Páchateľom trestného činu podľa § 207 môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať alebo
zaopatrovať iného. Dlh páchateľa spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody

spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti, preto nemožno uplatniť dlžné
výživné v trestnom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, čím však nie je vylúčená možnosť
uložiť obvinenému povinnosť podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona, prípadne obmedzenie v zmysle § 51
ods. 2 Trestného zákona. Trestný čin môže byť spáchaný, pokiaľ ide o subjektívnu stránku, úmyselne aj
z nedbanlivosti. Závažnejším spôsobom konania sa rozumie aj páchanie trestného činu po dlhší čas (§

138 písm. b). Trestný zákon dlhším časom rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená intenzitou
trestného činu, znamená závažnosťou trestného činu z hľadiska zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Zákon nevymedzuje pre všetky prípady konkrétny čas ktorý sa považuje za čas dlhší. V prípade, ak
pôjde o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, je “dlhší čas“ kratší ako pri trestnom čine s nižšou trestnou
sadzbou. Podstatné tu je, že nejde o jednorazovú trestnú činnosť, alebo trestnú činnosť krátkeho trvania,

aleakpáchateľudržiavalprotiprávnystavpodobupodstatnedlhšiunežstačíkdokonaniutrestnéhočinu.

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovede svedkyne N. B. v spojení so všetkými vyššie
uvedenými listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že obžalovaný sa skutku dopustil tak ako je
uvedené vo výroku rozsudku, čím naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ j/ Tr. zákona.

K vyššie uvedenému prečinu došlo tak že v Košiciach a inde si neplnil vyživovaciu povinnosť k svojim
deťom H. B., nar. X.XX.XXXX, A. B., nar. XX.X.XXXX a L. B., nar. XX.X.XXXX, hoci mu táto vyplýva zo
Zákona o rodine a výška, ktorej mu bola určená na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn.

11C 1/2005 prispievať sumou vo výške 54,76 € na A. B., H. B. a na L. B. v sume 39,83, € mesačne, túto
si však úmyselne pravidelne neplnil a tak dlhuje za obdobie od septembra 2009 do mája 2016 do rúk
matky N. B. sumu vo výške najmenej 2.462,54,- €

Uvedené konanie je dostatočne zrejme osvedčované v prvom rade výpoveďou svedkyne N. B., ktorá

potvrdila, že obžalovaný mal vedomosť o vyživovacej povinnosti a jej výške. Túto vyživovaciu povinnosť
si sporadicky plnil, avšak nie v celom rozsahu. Obžalovaný sa bránil tým, že ho poškodená v októbri
2008 vyhodila z bytu, bol z neho bezdomovec až do roku 2010 keď vycestoval do Anglicka. Oprávnenej
osobe N. B. uhradil spolu 3501,69 EUR o čom predložil prehľad platieb. Túto uhradenú sumu v podstate
nerozporuje ani obžalovaný, ani oprávnená osoba N. B.. Uvedená čiastka však nepostačuje na splatenie

celého zameškaného výživného, ktoré bol obžalovaný v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II,
sp. zn. 11C/1/2005 zo dňa 21.9.2005 povinný uhrádzať k rukám N. B. a ktoré súd vyčíslil (po odrátaní
obžalovaným preukázateľne a nerozporovane uhradenej čiastky vo výške 3501,69 EUR) na celkovú
sumu 2462,54 EUR. Výpočet tejto čiastky predstavuje vynásobenie sumy mesačného výživného vovýške 54,76 EUR za H. B., 54,76 EUR za A. B., ml. a 39,83 EUR za L. B. s počtom mesiacov v období
od septembra roku 2009, od kedy obžalovaný už nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
preukázateľne už neuhrádzajúc výživné k rukám N. B., v prípade A. B., ml. do augusta 2011, kedy A.

B., ml. podľa zhodného vyjadrenia obžalovaného aj svedkyne N. B. odcestoval za otcom do Anglicka,
a v prípade H. B. a L. B. do dosiahnutia plnoletosti, t. j. u H. B. v mesiaci október 2011 a u L. B. v mesiaci
máj 2016.

V súvislosti s neplnením vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného je potrebné zvýrazniť, že osoba,

ktorá má zákonnú povinnosť vyživovať iného, musí využiť všetky dostupné možnosti na to, aby si túto
povinnosť splnila aspoň v reálne možnej výške. U obžalovaného nebolo preukázané, že by sa bol
nie vlastnou vinou dostal do situácie, keď napriek všetkej vyvinutej snahe nie je objektívne schopný
plniť súdnym rozhodnutím určené výživné. Tomuto konštatovaniu nasvedčuje aj správa Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice na č. l. 173 podľa ktorej obžalovaný od septembra roku 2009 už nebol
vedenývevidenciiuchádzačovozamestnanie,tedasadobrovoľnevyhýbalvôbechľadaniusizárobkovej

činnosti.

Úmysel obžalovaného bol daný v priamej forme v zmysle §15 písm. a) Tr. zák., teda svojím protiprávnym
konaním chcel porušiť záujem chránené trestným zákonom súc si vedomý svojej vyživovacej povinnosti
ako ju určil súd.

Na tomto mieste súd poukazuje na to, že od momentu nadobudnutia plnoletosti oprávnených osôb L.
B., A. B., ml. a H. B. mal obžalovaný plniť vyživovaciu povinnosť k ich rukám, pričom z podania L. B.
na č.l. 236 A. B. ml. na č. l. 235 a výpovede svedkyne H. B. na hlavnom pojednávaní dňa 27.12.2024
vyplýva, že oprávnené osoby si od obžalovaného žiadne zameškané výživné neuplatňujú.

Vzhľadom na vyššie uvedené objektivizovanie vyplateného výživného, ako aj neuplatneného výživného
preto vo vzťahu k skutkovej vete popísanej v obžalobe došlo k istým zmenám zohľadňujúcim skutkový
stav preukázaný v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní. Súd preto obdobie páchania trestného
činu skrátil z formulácie „doposiaľ“ na obdobie „do mája 2016“ kedy došlo k dosiahnutiu plnoletosti jednej

zoprávnenýchosôb:L.B..Rovnakotakvzhľadomnavykonanédokazovanie,zoskutkovejvetyrozsudku
oproti podanej obžalobe vypustil konanie voči oprávneným osobám L. B., A. B., ml. a H. B., keďže
uvedené osoby si žiadne nároky voči obžalovanému neuplatňujú.

K výroku o treste a náhrade škody:

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. zákona.
V záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti, pričom v rámci
požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá

umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch a individualizácia trestu je prostriedkom
dosiahnutia primeranosti trestu.

Pri ukladaní trestu odňatia slobody súd prihliadol aj k ustanoveniam §38 Tr. zák avšak nezistil
žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť. Ako vyplynulo z odpisu z registra trestov, obžalovaný

už bol v minulosti trestnoprávne postihnutý, avšak všetky záznamy má zahladené. Z výpisu
z centrálnej evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný nemá žiaden záznam. Súd uložil
obžalovanému trest odňatia slobody na samotnej dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Súd je toho názoru, že uvedený trest splní svoj represívny i preventívny účel, tak z pohľadu individuálnej
ako i generálnej prevencie, je trestom zákonným, plne v súlade so zásadou proporcionality trestu a
dostatočným spôsobom odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného.
Zároveň 50 ods. 2 Tr. zákona súd uložil obžalovanému povinnosť podľa svojich schopností zaplatiť
k rukám oprávnenej osoby N. B. zameškané výživné vo výške 2462,54 ,- €. Súd upozorňuje, že pri

posudzovaní otázky, či sa obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, bude
okrem okolností, ktoré nastanú počas plynutia skúšobnej doby skúmať, či obžalovaný si uloženú
povinnosť splnil.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na
Mestský súd Košice.

Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)