Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8Pc/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624202103
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1624202103.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, v konaní o určenie otcovstva a úpravu

rodičovských práv a povinností k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako otec,
zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky,
Záhorácka 2942/60A, za účasti muža, ktorého otcovstvo má byť určené C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C., E. F. G. XX a matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, I., t. č. bytom D. XXX/
XX, H., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o určenie otcovstva k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX zastavuje.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:
,,Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti otca s právom oboch rodičov
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 50 Eur mesačne počnúc
právoplatnosťou rozhodnutia, ktoré výživné bude zasielať k rukám otca, vždy do l5. dňa v mesiaci
vopred.

Stretávanie sa matky s maloletým sa ponecháva neupravené.“

III. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok tunajšieho súdu č. k. 8P/13/2021-28 zo dňa 08.03.2022
v časti výroku o zverení a výživnom pre maloletého A..

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2024 sa muž, ktorého otcovstvo má byť určené,

domáhal určenia otcovstva a úpravy výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Svoj návrh
odôvodnil skutočnosťou, že je otcom maloletého, avšak otcovstvo k maloletému doposiaľ priznané
nebolo, nakoľko po narodení maloletého nastúpil na výkon trestu a následne, po svojom prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody, sa s matkou maloletého nevedel dohodnúť. Navrhovateľ uviedol, že
matka sa o maloletého nestarala dobre a maloletý A. bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti
starejmatkyzostranymatky.Podľavyjadrenianavrhovateľamukontaktsmaloletýmnebolumožňovaný,
následne dňa 18.08.2024 mu však zavolala stará matka maloletého, aby si maloletého prevzal, nakoľko

ona nemá peniaze na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa; od uvedeného času je maloletý
v jeho starostlivosti. Navrhovateľ uviedol, že návrh podáva až teraz, nakoľko si myslel, že sa s matkou
dohodne a zapíše sa do rodného listu maloletého, to sa však nepodarilo a situáciu je potrebné riešiť.
Vyjadril sa, že toho času žije v prenajatom byte so svojou partnerkou, spoločné deti nemajú – jehopartnerka navrhovateľa má dve už dospelé deti, ostala doma s maloletým, aby mu zabezpečovala
osobnú starostlivosť, pričom maloletý A. navštevuje materskú školu. Uviedol, že on sám je zamestnaný
s príjmom cca 1200 Eur mesačne, matka maloletého na výživu maloletého neprispieva.

K návrhu doložil fotokópiu rodného listu maloletého dieťaťa.

2. Na pojednávaní dňa 28.08.2025 matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené, súhlasne vyhlásili,
že C. D., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX v J. a žiadali, aby tento bol
zapísaný do rodného listu maloletého dieťaťa ako otec maloletého dieťaťa.

Obaja zároveň na pojednávaní dňa 28.08.2025 navrhli, aby súd schválil ich rodičovskú dohodu, podľa
ktorej by maloletý A. bol zverený do osobnej starostlivosti otca s tým, že zastupovať maloletého
a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého
A. výživným vo výške 50 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Stretávanie sa matky
s maloletým A. navrhli ponechať neupravené - teda na ich mimosúdnu dohodu. Obaja rodičia zobrali na
vedomie, že v prípade nedostavenia sa na určené (nové) pojednávanie súd po doručení rodného listu

maloletého schváli ich rodičovskú dohodu.

3. Dňa 15.10.2025 bol súdu doručený nový rodný list maloletého A. B. s vyznačením otcovstva
k maloletému, v ktorom už ako otec dieťaťa bol uvedený C. D., nar. XX.XX.XXXX narodený v A., štátne
občianstvo Slovenskej republiky.

4. Na pojednávaní dňa 16.12.2025 otec zotrval na svojich vyjadreniach ohľadne určenia otcovstva
k maloletému a schválení rodičovskej dohody. Kolízny opatrovník navrhol dohodu rodičov schváliť,
poukázal na záujem maloletého dieťaťa..

5. Na pojednávanie dňa 16.12.2025 sa nedostavila matka maloletého dieťaťa, nevyužila svoje
právo osobne konať pred súdom, hoci bola na nariadené pojednávanie riadne a včas predvolaná
dňom 25.11.2025; svoju neúčasť neospravedlnila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v zmysle
ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s poukazom na ustanovenie
§ 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti

za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky).

6. Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámil sa s návrhom otca, rodným listom
maloletého dieťaťa, lustráciou rodičov v registri Sociálnej poisťovne, oboznámil sa s rozsudkom

tunajšieho súdu č. k. 8P/13/2021-28 zo dňa 08.03.2022, obsahom spisu sp. zn. 8P/123/2024 a ako aj
ostatným obsahom spisovného materiálu a zistil nasledovný právny a skutkový stav:

Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti.
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8P/13/2021-28 zo dňa 08.03.2022, právoplatným dňa 02.04.2022

a vykonateľným dňa 17.03.2022, súd zveril maloletého A. do náhradnej osobnej starostlivosti A. B.,
nar. XX.XX.XXXX – starej matky maloletého.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8P/123/2024-16 zo dňa 06.11.20024, právoplatným dňa 16.01.2025
a vykonateľným dňa 31.12.2024, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletého A. do
náhradnej osobnej starostlivosti C. D., nar. XX.XX.XXXX.

7. Matka maloletého je slobodná, toho času žije v Obci H., je nezamestnaná, pracuje iba brigádne.
Okrem maloletého A. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému K. J., nar. XX.XX.XXXX –
rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 34P/8/2021 - 55 zo dňa 26.01.2022, právoplatným a vykonateľným dňa
16.02.2022, súd schválil rodičovskú dohodu a toto dieťa zveril do starostlivosti otca, matka sa zaviazala

povinnosťou prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na
neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne. Dňa 18.02.2025 porodila matka
v poradí svoje tretie dieťa, pričom podpísala súhlas na adopciu maloletého dieťaťa.

8. Otec maloletého dieťaťa je slobodný, žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, okrem

maloletého A. nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti, pracuje ako živnostník s priemerným
mesačným príjmom cca. 1000 Eur.9. Maloletý A. je zdravý, navštevuje materskú školu. Matka na jeho výživu neprispieva. Iné výdavky
prevyšujúce bežnú potrebu nemá.

10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky (ďalej len ako „ÚPSVaR“ alebo „Úrad“) zo
dňa 12.05.2025 súd zistil, že v rodine maloletého A. vykonávajú pravidelné opatrenia sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, pričom dňa 29.04.2025 bolo vykonané sociálne šetrenie v rodinnom
prostredí, z ktorého bolo zistené, že otec sa s priateľkou a maloletým A. presťahovali do A., aby mal
maloletý bližšie materskú školu, nakoľko cestovanie z C. bolo komplikovanejšie. Úrad uviedol, že

hygiena v domácnosti otca bola na štandardnej úrovni, príjem do domácnosti zabezpečuje otec, ktorý
pracuje na živnosť s príjmom cca 1000 Eur mesačne, priateľka otca je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie na ÚPSVaR Malacky. ÚPSVaR sa na starostlivosť o maloletého dopytoval aj materskej
školy, ktorú maloletý navštevuje, pričom zistili, že maloletý navštevuje predškolskú triedu, adaptácia
prebehla v poriadku, zapája sa do aktivít, je vidieť, že doma sa mu venujú, pre dieťa dochádza
navrhovateľ alebo jeho družka, pričom maloletý sa na jej prítomnosť teší, oslovuje ju „mama“ - okrem

týchto dvoch osôb maloleté dieťa do materskej školy nikto iný nesprevádza a ani iné osoby sa o neho
nezaujímajú. Takisto dopytom na ošetrujúceho lekára maloletého – A. L. úrad zistil, že starostlivosť
o maloleté dieťa je v poriadku. ÚPSVaR A. sa záverom vyjadril, že starostlivosť o maloleté dieťa vnímajú
ako dobre zabezpečovanú, domnelý otec s jeho partnerkou sa maloletému snažia zabezpečiť všetky
potreby pre jeho dobrý fyzický, sociálny a psychický vývin.

11. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených
v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

12. Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,

možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

13. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov.

14. Podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným
úradom alebo pred súdom.

15. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

16. Vzhľadom k tomu, že k určeniu otcovstva k maloletému A., nar. XX.XX.XXXX, prišlo súhlasným
vyhlásením rodičov pred súdom, prišlo teda k uplatneniu druhej domnienky určenia otcovstva majúcej
prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, súd konanie v časti určenia otcovstva zastavil.

17.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

19. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.20. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté

dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom
dieťati domáhať na súde.

21. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a. sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b. zastupovanie maloletého dieťaťa,
c. správa majetku dieťaťa.

23. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

24. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

25. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ak sa rodičia maloletého dohodli už skôr na tom, ktorý z nich
bude mať maloleté dieťa vo svojej výchove, a ak bola táto dohoda schválená rozhodnutím súdu, potom

dôvody odôvodňujúce zmenu takéhoto rozhodnutia musia skutočne dosiahnuť intenzitu zmeny pomerov
vo všetkých ich aspektoch /IV. ÚS 14/2000 (ÚS ČR)/.

26. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

29. Podľa § 62 ods. 4, veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré na seba berie.

33. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.34. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine, v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného
rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa
predpisov občianskeho práva.

35. Podľa § 76 ods. 4 Zákona o rodine, plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až
po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

36. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie
výživného možné len na návrh.

38. Podľa § 217 ods. 1, prvej vety, CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

39. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

40. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

41. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

42. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

43. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom
je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale aj

všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka a jeho všestranný rozvoj. Pre posúdenie
schopnostíamožnostírodičavzmysleustanovenia §75ods.1Zákonaorodine,niesúrozhodujúcejeho
skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové)
možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a
pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov

k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj
zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v
zodpovedajúcej miere (R 14/1966).

44. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu účastníkov konania súd rozhodol

podľa ustanovenia § 36 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 4 až 6 Zákona o rodine, keď schválil rodičovskú
dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Z vykonaného
dokazovania mal súd zistené, že rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú spolu, z ich vzťahu pochádza
jedno maloleté dieťa. Matka je slobodná, pracuje brigádne, okrem maloletého A. má jednu ďalšiu
vyživovaciu povinnosť voči maloletému K. J.. Dňa XX.XX.XXXX porodila ďalšie dieťa, pričom podpísala

súhlas s adopciou dieťaťa. Otec je slobodný, pracuje ako živnostník s priemerným mesačným príjmom
vo výške 1000 Eur.

45. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a vzhľadom k tomu, že rodičmi uzavretá rodičovská dohoda
je v záujme maloletého A., súd túto rodičovskú dohodu s poukazom na vyššie uvedené citované zákonné

ustanovenia schválil.46. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, ako aj skutočnosti, že tunajší súd rozhodol
vo veci samej, zmenil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 8P/13/2021-28 zo dňa 08.03.2022, v časti výroku
o zverení a výživnom pre maloletého A..

47. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP s výnimkou výroku II. o schválení

rodičovskej dohody, kde rodičia toto právo s poukazom na § 122 nemajú, voči tomuto výroku môže podať
odvolanie iba kolízny opatrovník dieťaťa.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu (Zákon

č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).