Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100022
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100022.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková a členov

senátu: Mgr. Roman Die (sudca spravodajca) a Mgr. Bc. Marián Haladej, v právnej veci žalobcu:
Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Vyšné Remety, Vyšné Remety 93, 072 41 Vyšné
Remety, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Maslák, s.r.o., so sídlom Šúrska 716/5, 900 01
Modra, IČO: 55 088 007, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Marek Maslák, PhD., proti žalovanému:
OkresnýúradKošice,Odboropravnýchprostriedkov,Komenského52,04126Košice,zaúčastiďalšieho
účastníka konania: Poľnohospodárske družstvo, so sídlom 072 32 Poruba pod Vihorlatom, IČO: 36
169 773, právne zastúpeného: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Kupeckého

320/33, 047 01 Košice, IČO: 47 240 482, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Martin Vasiľ, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2025/006167-002 zo dňa
07.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, Odbor opravných prostriedkov
č. OU-KE-OOP5-2025/006167-002 zo dňa 07.01.2025 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania p r i z n á v a právo na náhradu tých trov, ktoré ďalšiemu účastníkovi
konania vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu uložil správny súd.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“)

dňa 14.01.2025 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-
OOP5-2025/006167-002 zo dňa 07.01.2025 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný
potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Sobrance, katastrálneho odboru (ďalej aj ako „prvostupňový
orgán“) pod č. X-61/2021 zo dňa 26.09.2024 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým tento
rozhodoloopraveúdajovkatastranehnuteľnostízapísanýchnalistevlastníctva(ďalejajako„LV“)č.XXX
v katastrálnom území (ďalej aj ako „k. ú.“) Vyšné Remety a LV č. XXX v k.ú. Jasenov podľa § 59a ods. 2
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej aj ako „Katastrálny zákon“) tak, že návrh žalobcu zamietol.
Žalobca navrhol správnemu súdu aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Súčasťou správnej žaloby bol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca
v správnej žalobe žiadal priznanie nároku na úplnú náhradu trov konania.II. Administratívne konanie

2. Dňa 22.03.2021 začalo na návrh žalobcu katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte.
V návrhu žalobca žiadal rozhodnúť o oprave údajov katastra zapísaných záznamom Z-421/2018 zo
dňa 18.06.2018, na základe návrhu na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na LV č. XXX, k. ú.
Vyšné Remety a na LV č. XXX, k. ú. Jasenov, podaného ďalším účastníkom konania dňa 25.05.2018.
Návrh na opravu sa týkal údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam (pozemkom) vedeným na LV

č. XXX, k. ú. Vyšné Remety, parcely registra E, parc. č. 328, č. 340/1, č. 401, č. 644/1, č. 644/2, č.
644/3, č. 644/5, č. 644/6, č. 644/7, č. 644/9, parcely registra C, parc. č. 458/6, č. 459, č. 460/6, č. 464/2,
č. 464/9 a k nehnuteľnostiam (pozemkom) vedeným na LV č. XXX, k. ú. Jasenov, parcely registra E,
parc. č. 547/100, č. 547/101, č. 547/102 a č. 547/133. Dôvodom návrhu opravy v zmysle § 59 ods. 2
písm. d) Katastrálneho zákona malo byť tvrdenie žalobcu, že vykonaným záznamom Z-421/2018 došlo
k chybe, keďže vlastnícke právo bolo zapísané na základe listiny, ktorá nespĺňala náležitosti podľa §

42 ods. 1 a 2 písm. c) Katastrálneho zákona, čím došlo k porušeniu § 36 ods. 2 Katastrálneho zákona.
Zároveň vo vzťahu k súčasne vedeným nehnuteľnostiam na LV č. XXX, k. ú. Vyšné Remety a LV č. XXX,
k. ú. Jasenov, ktoré boli dotknuté vykonaným záznamom Z-421/2018, nedošlo k zmene vlastníckeho
práva na ďalší subjekt, preto na mieste oprava chyby v zmysle § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho
zákona. Išlo o listinu „ZÁSADY a DOHODA o rozdelení majetku, záväzkov, pohľadávok a členov

Poľnohospodárskeho podielnického družstva „VIHORLAT“ vo Vyšnej Rybnici ku dňu 24.01.1997“ (ďalej
aj ako „ZÁSADY a DOHODA“), z obsahu ktorej nevyplývalo určenie nehnuteľností tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona. Na základe ZÁSADY a DOHODA malo tiež
dôjsť k rozdeleniu Poľnohospodárskeho podielnického družstva „VIHORLAT“ vo Vyšnej Rybnici na
Roľnícke družstvo poruba pod Vihorlatom a na Poľnohospodárske družstvo Poruba pod Vihorlatom.

V danom prípade podľa žalobcu neboli splnené podmienky podľa Obchodného zákonníka a potreba
zabezpečenia osvedčením notárskou zápisnicou. Žalobca na základe uvedeného žiadal vykonať opravu
tým spôsobom, že na LV č. XXX, k. ú. Vyšné Remety dôjde k výmazu vlastníka Poľnohospodárskeho
družstva Poruba pod Vihorlatom a zápisu vlastníka Jednotné roľnícke družstvo Vyšné Remety a na LV
č. XXX, k. ú. Jasenov dôjde k výmazu vlastníka Poľnohospodárskeho družstva Poruba pod Vihorlatom

a zápisu vlastníka Jednotné roľnícke družstvo Jasenov.

3. O tomto návrhu žalobcu rozhodol prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím, ktorým návrh
žalobcu zamietol. V prvostupňovom rozhodnutí podrobne zhrnul priebeh administratívneho konania
s tým, že dňa 18.06.2018 bol ďalší účastník konania záznamom zapísaný ako vlastník nehnuteľností

identifikovaných v bode č. 2 tohto rozsudku a dňa 26.11.2018 bolo pod číslom zmeny 114/2018
do katastra zapísané rozhodnutie č. V-964/2018 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností zo dňa 26.11.2018, na základe Zámennej zmluvy zo dňa 26.10.2018, vrátane dodatku
zo dňa 22.11.2018, predmetom ktorej boli, okrem iných, pozemky, parcely registra „C“ č. 464/8, ktoré
vznikli z pozemku parcely registra „E“ č. 644/1, vedenej na LV č. XXX k. ú. Vyšné Remety, ktoré boli

rozhodnutím č. V-964/2018 zapísané na LV č. XXX k. ú. Vyšné Remety. Dňa 05.03.2020 bolo, pod
číslom zmeny 16/2020 do katastra zapísané rozhodnutie č. V-133/2020 o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností zo dňa 05.03.2020, na základe Zámennej zmluvy zo dňa 13.2.2020,
vrátane dodatku zo dňa 02.03.2020, predmetom ktorej boli, okrem iných, pozemky, parcely registra „C“
č. 460/7, ktoré vznikli z pozemkov parciel registra „E“ č. 644/1, vedených na LV č. XXX k. ú. Vyšné

Remety, ktoré boli rozhodnutím č. A./2020 zapísané na LV č. XXX k. ú. Vyšné Remety. V rámci vlastného
odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že listinu ZÁSADY a DOHODA, na základe ktorej bol vykonaný
záznam,jepotrebnéposudzovaťakocelok,tátolistinajelenjednouzprílohnávrhunazápisvlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a samotný návrh obsahuje konkrétne nehnuteľnosti, s uvedením všetkých
identifikačných údajov, ktoré požaduje Katastrálny zákon v ustanovení § 42 ods. 2 písm. c). Podľa

správnehoorgánusaúdajeonehnuteľnostiachvnávrhudopĺňajúsúdajmivlistineZÁSADYaDOHODA.
Ďalej uviedol, že zápis spoločnosti, resp. družstva do obchodného registra má konštitutívny charakter a
katastrálny odbor nemá dôvod skúmať, či družstvo, ktoré je zapísané v obchodnom registri je z pohľadu
jehovznikumožnézapísaťdokatastranehnuteľnostíakovlastníka.Rozhodovaťotomčidružstvosplnilo
podmienky na zápis do obchodného registra patrí do právomoci registrového súdu.

4. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí tiež uviedol, že prílohy uvedené v listine ZÁSADY
a DOHODA neboli súčasťou návrhu na záznam Z-421/2018 pripustil, že ich dohľadanie a následné
bližšie dokazovanie, by mohlo mať vplyv na preukazovanie hodnovernosti údajov katastra v súdnomkonaní, nie však na rozhodnutie v tomto konaní. Mal za to, že rozhodovanie o oprave chyby neznamená
právomoc správneho orgánu skúmať súlad zápisov v katastri nehnuteľností so skutočným stavom.
Ani v prípade absencie listiny nie je oprávnený svojím rozhodnutím na základe skutočného stavu

rozhodnúť o tom, či tu právo k nehnuteľnosti je alebo nie je. Správny orgán posúdením návrhu na
záznam č. Z-421/2018 a jeho príloh zistil, že tieto listiny z formálneho hľadiska preukazujú naplnenie
zákonných podmienok pre zápis prechodu vlastníckeho práva. Predmetný návrh na záznam a jeho
prílohy sú bez chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností. Označenie nehnuteľností v
návrhu je správne a úplne, princíp rozdelenia majetku medzi novovzniknuté družstvá je v prílohe. S

poukazom na zánik druhého subjektu, správny orgán nemal pochybnosť o správnosti vykonania tohto
záznamu. Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor, preveril aj ďalšiu skutočnosť, ktorú v tomto konaní
nemožno opomenúť. K tvrdeniam žalobcu, že pozemky vedené na LV č. XXX, k. ú. Vyšné Remety, ku
ktorým nedošlo od vykonania záznamu Z-421/2018 k zmene vlastníckeho práva, uviedol, že z výsledkov
prešetrenia týchto zmien je zrejmé, že časť pozemkov, parciel registra „E“ č. 644/1 č. 644/2 a č. 644/5,
zapísaných na B. C. C. XXX k. ú, Vyšné Remety vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania v celosti,

bola prevedená na tretie osoby a údaje na LV č. XXX k. ú. Jasenov nevykazujú žiadnu zmenu po zápise
záznamom Z-421/2018.

5. Na základe uvedeného prvostupňový orgán dospel k záveru, že od zápisu záznamom Z-421/2018
došlo k zmene vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a s poukazom na ustanovenie

§ 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona nie je možné navrátenie zápisu údajov tak, ako boli vedené
pred vykonaním záznamu Z-421/2018, pretože nie je splnená zákonom
ustanovená podmienka. Konštatoval tiež, že inštitút opravy chyby nemá právo rušiť vlastnícke právo
zapísané do katastra na základe právoplatných listín. Na túto skutočnosť zákonodarca pamätal, keď
ustanovil podmienku pre navrátenie údajov zapísaných do katastra na základe nespôsobilej listiny.

Taktiež je potrebné uvedomiť si, že navrátenie zápisu vlastníckeho práva nemožno vykonať čiastočne,
teda len k niektorým nehnuteľnostiam zapísaným do katastra jedným titulom. Inak by dochádzalo k
narušeniu princípov vedenia katastra a princípov právnej istoty. Prvostupňový orgán záverom uzavrel,
že nebolo preukázané, že by údaje zapísané do katastra dňa 18.06.2018 záznamom číslo Z-421/2018
boli zapísané v rozpore § 42 Katastrálneho zákona. Ďalším, rozhodujúcim dôvodom zamietnutia návrhu

na opravu chyby v zmysle § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona bola skutočnosť, že od zápisu do
katastra predmetným záznamom došlo u vyššie citovaných pozemkov k zmene vlastníckeho práva.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že návrh na záznam
Z-421/2018 neobsahoval listinu spĺňajúcu zákonom požadované náležitosti podľa Katastrálneho

zákona, keďže z predloženej listiny ZÁSADY a DOHODA nebolo možné jednoznačne určiť, ktoré
pozemky prešli do vlastníctva Poľnohospodárskeho družstva Poruba pod Vihorlatom a táto listina nebola
záznamuschopná. Ak prvostupňový orgán tvrdil, že ZÁSADY a DOHODA mala dôkaznú hodnotu podľa
§ 35 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona, žalobca namietal, že v čase vykonania záznamu, táto právna
úprava neplatila a takéto listiny s dôkaznou hodnotou musia nadväzovať na dôkaznú listinu (verejnú

listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnostiam), ktorá v danom prípade absentovala.
Mal tiež za to, že žiadne ustanovenie Katastrálneho zákona nebráni rozhodnúť o oprave chyby k tým
pozemkom, ktorých vlastníctvo nebolo od vykonania záznamu menené. Žalobca tiež namietal, že sa
nemohol vyjadriť k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok
(ďalej aj ako „Správny poriadok“).

7. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým potvrdil prvostupňové
rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. V napadnutom rozhodnutí žalovaný úvodom podrobne
zhrnul priebeh administratívneho konania a citoval prislúchajúce ustanovenia Katastrálneho zákona.
V rámci vlastného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že inštitút opravy

chyby nie je univerzálnym prostriedkom na odstránenie akýchkoľvek nesprávnych údajov, ale
slúži iba na nápravu zákonom vymedzenej množiny nesprávnych údajov. Žalovaný posúdil listiny
predložené v záznamovom konaní Z-421/2018 a konštatoval, že síce preukazujú právne nástupníctvo
Poľnohospodárskeho družstva Poruba pod Vihorlatom po zaniknutých jednotných roľníckych družstvách
(JRD),zpredloženýchdokumentovvšakniejemožnéjednoznačneurčiť,ktorékonkrétnepozemkyprešli

do vlastníctva Poľnohospodárskeho družstva Poruba pod Vihorlatom. ZÁSADY a DOHODA neobsahujú
konkrétne určenie pozemkov podľa Katastrálneho zákona, ktoré by odstránilo pochybnosti komu svedčí
vlastnícke právo. Zápis listiny Z-421/2018 vykonal prvostupňový orgán podľa žalovaného predčasne, na
základečohobolnávrhžalobcunaopravuchybypodľažalovanéhodôvodný.Žalovanýďalejkonštatoval,že kategóriou chýb v katastrálnom operáte, ktoré vznikajú vlastnou činnosťou orgánu katastra pri
zápisoch do katastra nehnuteľností sú údaje vpísané do katastra nehnuteľností formou záznamu, hoci
podmienky na vykonanie záznamu neboli splnené a tieto vpisy majú povahu nezákonného opatrenia

orgánu katastra. Ustanovenie § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona ustanovuje právomoc orgánu
katastra opraviť takéto nezákonné opatrenie. Predpokladom na vykonanie opravy chyby nezákonne
vykonaného záznamu je zápis do katastra nehnuteľností v rozpore s § 36 ods. 2 Katastrálneho zákona
alebo v rozpore s § 42 Katastrálneho zákona, nenadväzovanie zmeny vlastníckeho práva na nezákonne
vykonaný záznam, nesporový charakter opravy údajov katastra a právoplatnosť rozhodnutia o oprave

chyby v katastrálnom operáte. Pri kumulatívnom splnení týchto podmienok môže orgán katastra zrušiť
záznam, ktorý vôbec nemal byť vykonaný z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vykonanie
záznamu a obnoviť zápis právneho vzťahu k nehnuteľnosti, ktorý bol dotknutý vykonaním nezákonného
záznamu. Žalovaný v ďalšom texte napadnutého rozhodnutia poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) sp. zn. 6Sžrk/16/2018 zo dňa 03.09.2019, sp. zn.
10Sžrk/3/2018 zo dňa 26.09.2018 a sp. zn. 1Sžr/101/2011, v ktorých Najvyšší súd uviedol, že inštitút

opravy chyby v katastrálnom operáte nemožno použiť na riešenie sporov o vlastnícke právo a opravu
nemožno vykonať, ak boli nesprávne údaje zmenené ďalšou listinou.

8. Žalovaný na základe uvedeného konštatoval, že napriek tomu, že návrh na opravu chyby v
katastrálnom operáte bol dôvodný, po tomto zápise došlo k prevodom časti nadobudnutých pozemkov

na základe zámenných zmlúv evidovaných pod V-964/2018 a V-133/2020, ktorými ďalší účastník
konania previedol časť pozemkov, ktoré nadobudol na základe záznamovej listiny Z-421/2018. Žalovaný
mal za to, že aj keď listiny predložené na zápis a evidované pod Z-421/2018 neboli spôsobilými na zápis
vlastníckeho práva, prvostupňový orgán nemohol vyhovieť návrhu žalobcu a vykonať opravu chyby,
pretože taký postup výslovne vylučuje § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona. S poukazom na závery

právnej vedy žalovaný uviedol, že hoci sa na vykonanie záznamu nevzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní, mali by sa pri zápise, ktorý je opatrením orgánu verejnej správy, aplikovať základné
princípy a zásady tzv. „dobrej správy“ obsiahnuté v § 3 Správneho poriadku. Je povinnosťou správneho
orgánu aplikujúceho právo, aby postupoval v každom administratívnom procese v súlade so zásadou
zákonnosti, zohľadniac všetky okolnosti konkrétnej veci a tieto správne právne posúdil, chrániac pritom

práva a oprávnené záujmy štátu a všetkých osôb dotknutých vydaným správnym aktom. Inak povedané
aplikujúc zásady správneho konania prvostupňový správny orgán môže predložené listiny preskúmať aj
po vecnej stránke. Žalovaný tiež vyjadril nesúhlas so záverom žalobcu, že predmetom konania o oprave
chyby sú len tie pozemky, ktoré neboli prevedené vo vkladových konaniach V-964/2018 a V-133/2020,
preto podanému návrhu je možné vyhovieť. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že s poukazom na § 59

ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona, všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zápisu by sa museli
vrátiť do právneho stavu ako pred zápisom tejto nehnuteľnosti, teda aj tie, ktoré už majú svojich „nových
vlastníkov“, ktorí ich nadobudli v dobrej viere a vychádzali z hodnovernosti údajov katastra, a preto
nie je možné vykonať takzvané čiastočné vrátenie právneho stavu pred zápisom listiny, ktorá nemala
byť zapísaná do katastra nehnuteľností. Žalovaný v postupe prvostupňového orgánu zistil procesné

pochybenia, avšak uviedol, že tieto pochybenia nemohli viesť k výhodnejšiemu rozhodnutiu pre žalobcu.
Žalovaný svoje závery opieral odkazujúc na ustálenú judikatúru, podľa ktorej úlohou správnych súdov
nie je opravovať také procesné nedostatky, ktoré by viedli len k formálnemu zopakovaniu konania a
nemali by vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a preto rozhodnutie nie je potrebné zrušiť ani opakovane
prerokovať len na odstránenie formálnych chýb.

III. Konanie pred správnym súdom

9. Žalobca včas podanou správnou žalobou na správnom súde inicioval súdny prieskum napadnutého
rozhodnutia žalovaného s tým, že mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že dňa 18.03.2021 podal návrh na opravu chyby na
základe § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona k pozemkom vedeným na LV č. XXX, k. ú. Vyšné
Remety (tak ako sú uvedené v bode č. 2 tohto rozsudku) a k pozemkom vedeným na LV č. XXX, k.
ú. Jasenov, (tak ako sú uvedené v bode č. 2 tohto rozsudku), t. j. výlučne k pozemkom, ku ktorým
bolo zapísané vlastnícke právo v prospech ďalšieho účastníka konania záznamom Z-421/2018 a od

vykonania tohto záznamu nedošlo vo vzťahu k týmto pozemkom k právnej zmene. Návrh žalobcu sa
netýkal pozemkov, ktoré boli od vykonania záznamu Z-421/2018 dotknuté zmenou vlastníctva. Žalobca
v správnej žalobe tiež uviedol, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že sa stotožnil s
tvrdením žalobcu, že záznam Z-421/2018 bol vykonaný predčasne a bez riadnej záznamovej listiny,čím bol zápis vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom nezákonný. Žalobca sa však nestotožnil
s odôvodnením žalovaného, že ak na základe záznamu Z-421/2018 došlo k ďalšej právnej zmene hoci
len časti pozemkov, nie je možné vykonať opravu chyby k tým pozemkom, ktoré touto ďalšou právnou

zmenou dotknuté neboli. Mal za to, že účelom konania o oprave chyby je odstránenie nesprávnych
údajov v katastrálnom operáte a ich nahradenie správnymi údajmi, pričom v konaní pred žalovaným
bolo preukázané, že záznam Z-421/2018 nemal byť vykonaný. Na základe uvedených skutočností
považoval žalobca zápis vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam za nezákonný a výklad
uvedený v odôvodnení žalovaného v rozpore s účelom konania o oprave chyby. V tejto súvislosti žalobca

citoval odbornú literatúru, podľa ktorej: „Pokiaľ niektoré z právnych noriem upravujúcich opravu chyby
v katastrálnom operáte pripúšťajú rôzny výklad, s prihliadnutím na účel konania o oprave chyby v
katastrálnom operáte a na účel spravovania katastra nehnuteľností by mal mať prednosť taký výklad,
ktorý povedie k oprave chyby v katastrálnom operáte, pred výkladom vedúcim k zachovaniu chyby v
katastrálnom operáte, ak sú oba výklady možné.“ Žalobca mal za to, že žalovaný použil rozširujúci
výklad ustanovenia § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona, hoci tento pripúšťa aj výklad, podľa

ktorého v danom prípade bolo možné opravu chyby vykonať, a to vo vzťahu k pozemkom, ktoré neboli
dotknuté právnou zmenou. Podľa žalobcu nemožnosť vykonania opravy chyby v prípade, ak je právo
k nehnuteľnosti dotknuté zmenou vlastníctva podľa § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona, chráni
ďalších nadobúdateľov, ktorí, dôverujúc v zapísané údaje katastra, z týchto vychádzali pri nadobúdaní
nehnuteľností. V tomto prípade však predmetom konania o oprave chyby boli len tie pozemky, ktoré

neboli dotknuté ďalšou právnou zmenou od vykonania nezákonného záznamu Z-421/2018. Preto tu
nie je podľa žalobcu dôvod nevykonať opravu chyby, a teda ponechať chybné údaje katastra. Práve
naopak, tým, že žalovaný chybu v katastri nehnuteľností ponechal, z takéhoto chybného údaja sa bude
vychádzať pri ďalšom nakladaní s dotknutými nehnuteľnosťami, čo je v rozpore s materiálnou publicitou
katastra, právnou istotou a princípom prevencie. To podľa žalobcu potvrdzuje aj vôľa zákonodarcu, keď

pri oprave chyby podľa § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona dôvodová správa uvádza: „Dôvodom
na opravu chyby je aj zistenie skutočnosti, že zápis do katastra bol vykonaným hoci neboli splnené
podmienky na jeho vykonanie ... Ak okresný úrad zistí, že urobil chybný zápis, mal by mať zákonné
oprávnenietotopochybenienapraviť.“VsúvislostisrozsudkomNajvyššiehosúdusp.zn.6Sžrk/16/2018,
na ktorý poukázal žalovaný, žalobca uviedol, že v danom prípade boli predmetom konania o oprave

chyby pozemky, ku ktorým je posledná zapísaná listina v podobe nezákonného záznamu Z-421/2018.
Tieto pozemky neboli dotknuté zmenou vlastníckeho práva po vykonaní záznamu, preto žalovanému
nič nebránilo vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte.

10. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe zo dňa 10.03.2025 v krátkosti zopakoval svoju

argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhol správnu žalobu zamietnuť.

11. Správny súd po vyjadrení žalovaného ku správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe rozhodol o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcu tak, že uznesením sp. zn.
6S/6/2025 zo dňa 26.03.2025 správnej žalobe priznal podľa § 185 písm. a) SSP odkladný účinok.

12. Ku správnej žalobe podal dňa 03.06.2025 vyjadrenie ďalší účastník konania, ktorý v tomto
vyjadrení uviedol, že správnu žalobu považuje v celom jej rozsahu za nedôvodnú a rozhodnutie
žalovanéhopovažujezazákonné,správneariadneodôvodnené,netrpívadami,ktoréžalobcavsprávnej
žalobe namieta. Mal za to, že inštitút o oprave chyby nemá rušiť vlastnícke právo, zapísané do

katastra na základe právoplatných listín. Na túto skutočnosť zákonodarca podľa ďalšieho účastníka
konania pamätal, keď ustanovil podmienku pre navrátenie údajov zapísaných do katastra na základe
nespôsobilej listiny. Žalovaný teda správne poukázal na to, že je potrebné uvedomiť si, že navrátenie
zápisu vlastníckeho práva nemožno vykonať čiastočne, teda len k niektorým nehnuteľnostiam,
zapísaným do katastra jedným titulom. Práve takýmto postupom by dochádzalo k narušeniu princípov

vedenia katastra a princípov právnej istoty. Ďalší účastník konania sa stotožnil s argumentáciou
žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe, kde žalovaný poukázal na to, že nemožnosť vykonania opravy
chyby v katastrálnom operáte z dôvodu nastúpenia ďalšej právnej zmeny je výslovne upravená v §
59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona, a to v zmysle právnej úpravy účinnej od 01.10.2018. Toto
ustanovenie týkajúce sa opravy chybne vykonaného záznamu pod ďalšou právnou zmenou rozumie

zmenu vlastníckeho práva. K vplyvu ďalšej právnej zmeny a jej vplyv na konanie o oprave chyby v
katastrálnom operáte sa vyjadril aj Najvyšší súd, v rozsudku sp. zn. 6Sžrk/16/2018 z 03.09.2019, v
ktorom uviedol, že z celkovej povahy inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte vyplýva, že tento
druh konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností (resp. iných oprávnených osôb), nariešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, na zmenu hraníc pozemkov či na
preskúmavanie zákonnosti zápisov. Opravu nemožno vykonať, ak boli nesprávne údaje zmenené alebo
potvrdené ďalšou listinou, ktorá vychádzala z nesprávnych údajov a následne sa zapísala do katastra.

V takom prípade sa už skúma iba súlad údajov katastra s poslednou zapísanou listinou. V súvislosti
s argumentáciou žalobcu ohľadne pochybností, či predmetné pozemky prešli do vlastníctva klienta,
ďalší účastník uviedol, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 11Co/199/2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.04.2024 rozhodol tak, že vo vzťahu k Poľnohospodárskemu družstvu Poruba
pod Vihorlatom, ako žalovaným v 447. rade, potvrdil rozsudok Okresného súdu Michalovce, sp. zn.

16C/47/2021, ktorým Okresný súd Michalovce vo vzťahu k Poľnohospodárskemu družstvu Poruba pod
Vihorlatom rozhodol tak, že žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva zamietol. Vzhľadom na vyššie
uvedené právoplatné rozhodnutia súdov je podľa ďalšieho účastníka konania akákoľvek argumentácia
žalobcu týkajúca sa pochybností ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva ďalšieho účastníka konania
k pozemkom absolútne nedôvodná. Na základe uvedených skutočností, ďalší účastník konania navrhol,
aby správny súd správnu žalobu zamietol a priznal ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%.

13. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného a vyjadreniu ďalšieho účastníka konania zo dňa
02.07.2025 (ďalej aj ako „replika“) uviedol, že oprava chyby je materiálnym korektívom, ktorého účelom
jenápravachybnýchúdajovkatastra,ktorévzniklijehovlastnoučinnosťou.Opätovnezdôraznil,ženávrh

na opravu chyby neobsahoval pozemky, ku ktorým došlo k zmene vlastníckeho práva (V-964/2018 a
V133/2020), práve preto, aby katastrálny odbor pri naplnení princípu hodnovernosti a zásady správnosti
evidencie katastrálneho operátu mohol rozhodnúť v zmysle § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona.
Ustanovenie § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona podľa žalobcu treba vykladať tak, aby bolo
možné na základe nezákonne zapísaných údajov tento stav navrátiť do stavu zákonného. Samotné

ustanovenie upravuje situáciu, kedy okresný úrad opraví údaje zapísané v rozpore s § 42 Katastrálneho
zákona, ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva. Nehnuteľnosti,
ku ktorým žalobca žiadal vykonať opravu chyby, neboli od vykonania záznamu dotknuté zmenou
vlastníckeho práva. Podľa žalobcu žalovaný pri rozhodovaní nezohľadnil zásadu, že z bezprávia právo
nevzniká, pričom opačný výklad by znamenal legalizáciu nezákonného postupu prvostupňového orgánu

vo vzťahu k pozemkom, ktoré neboli dotknuté ďalšou právnou zmenou, a teda by sa oprava chyby
nijako nedotýkala tretích osôb, ktoré mohli dobromyseľne nadobudnúť právo na základe vedených
údajov katastra. Vo vzťahu k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania žalobca uviedol, že si je vedomý
limitov ustanovenia § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona, a práve preto zvolil ako predmet opravy
chyby iba tie nehnuteľnosti, ktoré neboli dotknuté žiadnou ďalšou právnou skutočnosťou, resp. nedošlo

vo vzťahu k nim k zmene vlastníckeho práva. Žiadne ustanovenie uvedenú možnosť opravy chyby
nevylučuje,právenaopak,žalobcajetohonázoru,žeopravuchybyvymedzenúvnávrhunajejvykonanie
je možné vykonať práve kvôli tomu, že ide o nezákonne vykonaný záznam (čo potvrdil aj žalovaný) a
k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu nedošlo k zmene vlastníckeho práva. Žalobca mal tiež za to,
že v danom prípade tak správny orgán, ako ani správny súd neskúma otázku vlastníckeho práva, ale

skúma konanie správneho orgánu vo vzťahu k tomu, či boli údaje katastra zapísané v súlade alebo v
rozpore s § 42 Katastrálneho zákona. Preto je v tomto konaní podľa žalobcu bez významu argumentácia
ďalšieho účastníka konania o výsledkoch sporového konania na všeobecných súdoch. Záverom žalobca
zopakoval,ževsúladesprincípomprávnejistotyaverejnýmzáujmomnasprávnostievidovanýchúdajov
v katastri je taký výklad § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona, ktorý umožní k pozemkom, ku ktorým

bolvykonanýnezákonnýzáznamaktorénebolidotknutéďalšouprávnouzmenou,vykonaťopravuchyby
a vrátiť vec do pôvodného stavu.

14. Replika žalobcu bola doručená ďalšiemu účastníkovi na vedomie a žalovanému na vyjadrenie, tí sa
však k replike žalobcu nevyjadrili.

15. Keďže správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné
nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok(ďalejajako„SSP“alebo„Správnysúdnyporiadok“),rozhodolvpredmetnejvecibeznariadenia
pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) postupom podľa § 137 ods. 4 SSP verejným vyhlásením rozsudku

dňa 24.09.2025, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, žalobcovi priznal voči žalovanému
právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a ďalšiemu účastníkovi konania priznal
právo na náhradu tých trov, ktoré ďalšiemu účastníkovi konania vznikli v súvislosti s plnením povinnosti,
ktorú mu uložil správny súd. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 24.09.2025 bolozverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu v súlade s § 137 ods. 4 SSP dňa
11.09.2025.

IV. Relevantná právna úprava

16. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej
správnejžalobypodanejžalobcomsprávnysúdnatomtomiestepoukazujenaprislúchajúceustanovenia
Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a/, § 177

a nasl. SSP.

17. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

18. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

19. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu

verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

20. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je

orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

21. Podľa § 167 ods. 1 SSP, Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

22. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri

zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania.

23. Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 Katastrálneho zákona účinného v čase vykonania záznamu Z-421/2018,
práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len
„vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k
nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad,
záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné

účinky podľa tohto zákona.

24. Podľa § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona účinného v čase vykonania záznamu Z-421/2018, záznam
je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik
práv k nehnuteľnostiam.

25. Podľa § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona účinného v čase vykonania záznamu Z-421/2018, práva
k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím
štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k
nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv,

zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku
obcealebosprávymajetkuvyššiehoúzemnéhocelkusadokatastrazapisujúzáznamom,atonazáklade
verejnýchlistínainýchlistín.Záznamomsazapisujeizmenaporadiazáložnýchprávzdohodyzáložných
veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.26. Podľa § 34 ods. 3 Katastrálneho zákona účinného v čase vykonania záznamu Z-421/2018, na
vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

27. Podľa § 36 ods. 1 Katastrálneho zákona účinného v čase vykonania záznamu Z-421/2018, okresný
úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných
zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.

28. Podľa § 36 ods. 2 Katastrálneho zákona účinného v čase vykonania záznamu Z-421/2018, ak
je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do
katastra.

29. Podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona účinného v čase vykonania záznamu Z-421/2018, zmluva,
verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore

popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je

nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

30. Podľa § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona účinného v čase začatia konania o oprave chyby, konanie
o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho
vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe

chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe
rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby.

31. Podľa § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona účinného v čase začatia konania o oprave chyby,
okresný úrad opraví údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo od

zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva.

32. Podľa § 59 ods. 4 Katastrálneho zákona účinného v čase začatia konania o oprave chyby, konanie
o oprave chyby začne okresný úrad na návrh toho, koho práva sú údajmi katastra dotknuté, z vlastného
podnetunazákladeprešetrovaniazmienúdajovkatastrapodľa§57alebonazákladezisteniaokresného

úradu v rámci svojej činnosti.

V. Právne posúdenie a závery správneho súdu

33. Správny súd úvodom považuje za nevyhnutné uviesť, že v zmysle § 134 ods. 1 SSP je správny

súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Žalobca v podanej správnej žalobe formuloval jediný žalobný
dôvod(bod),ktorýmbolonímtvrdenénesprávneprávneposúdenieveci,resp.ženapadnutérozhodnutie
žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré malo spočívať v nesprávnom
posúdení, či výklade ustanovenia § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona. S ohľadom na uvedené
správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podrobil súdnemu prieskumu len vo vyššie uvedenom

rozsahu a zameral sa výhradne na posúdenie právnej otázky možnosti opravy chyby podľa § 59 ods.
2 písm. d) Katastrálneho zákona, ak existujú dôvody na vykonanie takejto opravy, avšak záznamom
došlo k zápisu práv k viacerým nehnuteľnostiam na základe jednej listiny a po vykonaní tohto záznamu
došlo k zmene vlastníckeho práva k časti nehnuteľností a zvyšná časť nehnuteľností nebola zmenou
vlastníckeho práva dotknutá.

34. Z administratívneho spisu, no najmä z obsahu prvostupňového rozhodnutia prvostupňového orgánu,
napadnutého rozhodnutia žalovaného a jednotlivých písomných podaní účastníkov konania, ktoré títo
predložili v rámci správneho súdneho konania, možno konštatovať zásadnú vec, a to, že v konanísa ukázalo nesporným, tak ako je to zosumarizované v II. časti tohto rozsudku označenej ako
„Administratívne konanie“, že:
- záznamom Z-421/2018 došlo k zápisu práv k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode č. 2 tohto

rozsudku,
- následne došlo k zmene vlastníckych práv časti týchto nehnuteľností,
- neskôr žalobca navrhol vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte vo vzťahu k zvyšným
nehnuteľnostiam, ktoré neboli dovtedy dotknuté zmenou vlastníckeho práva,
- na základe čoho po zamietavom prvostupňovom rozhodnutí a odvolaní žalobcu, žalovaný

v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru o dôvodnosti podaného návrhu žalobcu, vzhľadom na
predčasnosť zápisu záznamovej listiny, no zároveň dospel tiež k nemožnosti vykonania opravy chyby
v katastrálnom operáte z dôvodu zmeny vlastníckych práv u časti nehnuteľností.
Sporným teda ako už bolo uvedené s ohľadom na obsah podanej správnej žaloby bolo v zásade len
právne posúdenie, resp. aplikácia § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona.

35. Zo znenia ustanovenia § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona, konkrétne zo slovného spojenia
„okresný úrad opraví“, vyplýva pre okresný úrad povinnosť (nie možnosť) opraviť údaje zapísané do
katastra, ak tieto údaje boli zapísané v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, zároveň za splnenia
ďalšej podmienky, že od zápisu do katastra záznamom nedošlo k zmene vlastníckeho práva. V zmysle
vyššie uvedeného mal správny súd za to, aj s ohľadom na závery žalovaného, že prvá z podmienok na

opravu chyby, teda zápis údajov v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42 (v danom prípade § 42) bola
splnená. Správny súd v zhode so žalobnou argumentáciou žalobcu a v rozpore so závermi žalovaného
dospel k záveru, že aj v danom prípade bola daná možnosť, resp. povinnosť, opravy chyby, a to
napriek tomu, že po vykonaní záznamu Z-421/2018 došlo k zmene vlastníckych práv časti pozemkov.
Správny súd mal za to, že cieľom poslednej z podmienok uvedených v ustanovení § 59 ods. 2 písm.

d) Katastrálneho zákona je ochrana práv tretích osôb, ktoré môžu v dobrej viere nadobudnúť vlastnícke
práva k nehnuteľnostiam, práva ku ktorým boli záznamom do katastra zapísané v rozpore s § 36 ods. 2,
§ 39 alebo § 42 Katastrálneho zákona. Ak Katastrálny zákon poskytuje ochranu právam tretích osôb, je
podľa správneho súdu na mieste tiež záver, že rovnaká ochrana má patriť právam tých osôb, ktoré mohli
byť práve v dôsledku chybného zápisu práv v katastri záznamom dotknuté, samozrejme za splnenia

podmienky, že od zápisu do katastra záznamom nedošlo k zmene vlastníckeho práva, avšak správny
súd mal za to, že. Takýto záver sa správnemu súdu javí ako logický a súladný s princípom právnej istoty.
Opačný výklad by podľa správneho súdu mohol viesť k znemožneniu korekcie úkonov orgánov katastra
rozporných so zákonom, čo podľa správneho súdu nebolo úmyslom zákonodarcu pri úprave opravy chýb
v katastrálnom operáte podľa § 59 Katastrálneho zákona. Ak teda sám žalovaný konštatoval dôvodnosť

návrhu žalobcu a zároveň reálne do úvahy prichádzala oprava vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré po
zázname Z-421/2018 neboli dotknuté zmenou vlastníckych práv, nemohol dospieť k záveru, že oprava
v danom prípade nie je možná. Na tomto mieste správny súd v zhode s argumentáciou žalobcu uvádza,
že nemá vedomosť o tom, aby „čiastkovej“ oprave bránilo nejaké ustanovenie Katastrálneho zákona.

36. Pokiaľ žalovaný a ďalší účastník konania poukazovali na rozsudky Najvyššieho súdu, správny
súd na tomto mieste považuje za nevyhnutné uviesť, že v spomenutých rozsudkoch Najvyšší súd
nepochybne vychádzal z právnej úpravy upravujúcej opravu chýb v katastrálnom operáte účinnej v čase
do 30.09.2018, ktorá bola pomerne rozsiahlo rozšírená novelizáciou Katastrálneho zákona (zákona č.
212/2018 Z. z.) účinnou od 01.10.2018, na základe čoho mal správny súd za to, že závery z uvedených

rozsudkov Najvyššieho súdu nie sú plne aplikovateľné na riešenie spornej právnej otázky v predmetnom
konaní.

37. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil, ak
pri aplikácii ustanovenia § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona dospel k záveru, že ak sú do katastra

zapísané údaje na základe jednej listiny k viacerým nehnuteľnostiam v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo
§ 42 a následne dôjde k zmene vlastníckeho práva vo vzťahu k časti týchto nehnuteľností, oprava údajov
vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých sa zmena vlastníckych práv nedotkla, už nie je možná.

38. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti teda dospel k záveru, že správna žaloba

je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Na základe uvedeného došlo k splneniu podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného vzhľadom na viazanosťprávnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP, v intenciách záverov správneho súdu
uvedených v tomto rozhodnutí, vec opätovne právne posúdiť a následne zvoliť procesný postup súladný
s prislúchajúcimi ustanoveniami Katastrálneho zákona, ktorým sa dosiahne súlad údajov zapísaných

v katastri so skutočným stavom, berúc zároveň na zreteľ prípadné nové skutočnosti od vydania
napadnutého rozhodnutia, na základe ktorých by oprava v zmysle návrhu žalobcu nebola možná.

39. O náhrade trov konania správny súd vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní rozhodol v
súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP vo výroku II. tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania voči žalovanému.

40. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP, podľa
ktorého má osoba zúčastnená na konaní voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný,
v danom prípade voči žalovanému, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením
povinnosti, ktorú mu uložil správny súd a v danom prípade zároveň nebol podaný návrh na priznanie

náhrady ďalších trov konania.

41. Senát správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach

v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohtoprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
je žalovaným Centrum právnej pomoci.