Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/72/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725201816
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2026:5725201816.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

13 11C/72/2025

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičovas 4, 816 23 Bratislava, právne
zastúpený JUDr. Danuše Tichá s.r.o., IČO: 52 058 310, Námestie M. Benku 6, 811 07 Bratislava –
mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: A. B. , nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX A.,
právne zastúpená Advokátska kancelária Rolníková, s.r.o., IČO: 36 330 728, Veľkomoravská 21, 911 05
Trenčín, v konaní o zaplatenie 1.936,91 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

13 11C/72/2025

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.936,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,00 % ročne zo sumy 1.936,91 eur od 21.04.2023 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

9 11C/72/2025

1. Žalobca podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 02.07.2025 sa domáhal náhrady
poistného plnenia vo výške 1.936,91 eur (20 % poistného plnenia), ktoré za žalovanú vyplatil z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla s tým, že v čase poistnej udalosti bola žalovaná

v omeškaní s platením poistného. V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 23.09.2022 došlo k poistnej
udalosti – dopravnej nehode zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalobcu, na základe ktorej
žalobca likvidoval poistnú udalosť a po skončení šetrenia poškodeného D. C. uhradil poistné plnenie
v sume 9.684,53 eur. Keďže žalovaná bola v čase vzniku poistnej udalosti v omeškaní s platením
poistného, žalobcovi vznikol v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.
o Povinnom zmluvnom poistení nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti. Spolu so žalobou
žalobca súdu doručil poistku uzavretú so žalovanou č. 661786207, správu o nehode zo dňa 23.09.2022,

refundáciu poistného plnenia vo výške 9.164,20 eur, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 29.11.2022,
výpis z inkasného účtu poistnej zmluvy žalovanej, výzvu na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo
jeho časti, ktoré za žalovanú vyplatil žalobca v dôsledku škody spôsobenej prevádzkou motorovéhovozidla zo dňa 09.12.2022 a následne totožnú výzvu zo dňa 18.01.2023 a urgenciu o zaplatení náhrady
poistného plnenia alebo jeho časti zo dňa 14.03.2023.

2. Na základe predložených listinných dôkazov Okresný súd Martin dňa 16.07.2025 vydal platobný
rozkaz sp. zn. 11C/72/2025, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti vydanému platobnému rozkazu v zákonnej lehote podala žalovaná odpor, ktorá vo svojom
vyjadrení uviedla, že citované ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. bolo novelou

zákona č. 177/2024 Z. z. zrušené a v rámci prechodných ustanovení nie je upravená možnosť
zachovania či priznania takýchto nárokov vzniknutých pred účinnosťou novely. Od 01.08.2024 preto nie
je podľa slov žalovanej možné na základe tohto právneho základu priznávať nároky z titulu omeškania
s platbou poistného. V zmysle dôvodovej správy zákonodarca chcel predísť práve takýmto súdnym
sporom, citujem „ Navrhovaná práva úprava reaguje na problémy v praxi, ktoré vznikajú pri uplatňovaní
postihu poisťovateľa voči poistenému a sú zdrojom mnohých nedorozumení medzi poisťovateľmi a ich

klientmi po výplate poistného plnenia. Spory medzi nimi o náhrade poistného plnenia patria medzi
veľmi časté súdne spory, pri ktorých sa jedná častokrát o značné finančné postihy, ktoré môžu pre
poisteného byť až likvidačné. Navrhovaná práva úprava hovorí o „práve“ poisťovateľa na náhradu
poistného plnenia, pričom postihové dôvody sú jasne vymedzené v návrhu zákona a poisťovateľ ich
nemôže zužovať ani rozširovať. Ako nadbytočné sa v súčasnosti platnom zákona o PZP javí paralelne

upravené rovnaké dôvody postihu proti poistenému a poistníkovi, najmä preto, že uplatnenie postihu
proti poistníkovi býva veľmi sporné. Poisťovateľ totiž vypláca poistné plnenie za poisteného a nie
za poistníka. V súčasnej právnej úprave absentuje aj kauzalita medzi poistným plnením poisťovateľa
a porušením právnej povinnosti poisteného, ktorá je obsiahnutá v navrhovanej právnej úprave tým, že
poistený si nesplní povinnosť bez dôvodov hodných osobitného zreteľa a poisťovateľ preukáže, že to

bolodôvodomsťaženiaaleboznemožneniariadnehoprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahujeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie“. Okrem skutočností, že neexistuje právny titul, na základe ktorého
by bolo možné priznať žalovaný nárok, žalovaná podotkla, že zadala elektronicky príkaz na úhradu
večer pred poistnou udalosťou, avšak elektronické bankovníctvo spracovalo jej príkaz až v deň poistnej
udalosti t. j. dňa 23.09.2022 – piatok a úhrada bola pripísaná na účet poisťovne až dňa 26.09.2022 t. j.

v pondelok. Žalovaná je toho názoru, že žalobca ako PO s právne personálnym zázemím mal dostatok
možností uplatniť žalovaný nárok do 01.08.2024 s poukazom na čo navrhla žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

4. V rámci repliky žalobca sa písomne vyjadril a uviedol, že žalovaná v odpore nerozporuje, že uzavrela

predmetnú poistnú zmluvu so žalobcom a ani to, že jej bola doručená (aj) Poistka k predmetnej poistnej
zmluve a teda je to medzi stranami sporu nesporné. Žalovaná v odpore tiež nerozporuje a je teda medzi
stranami nesporné to, že žalovaná bola v omeškaní s platením poistného ku dňu poistnej udalosti dňa
23.09.2022. Žalovaná tiež nerozporuje a je teda medzi stranami nesporné, že sa dohodli na splatnosti
poistného štvrťročne, a to so splatnosťou (bežného) poistného vždy ku dňu 11.02., 11.05., 11.08., 11.11.

(ako vyplýva aj z už predloženej poistky), keďže začiatok poistenia bola dňa 11.02.2022. Ako vyplýva
z výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy za (prvé) obdobie 11.02.2022 – 10.05.2022 so splatnosťou
poisteného dňa 11.02.2022 žalovaná zaplatila poistné dňa 11.02.2022 (kedy aj poistná zmluva uzavretá
na diaľku začala byť účinná a poistenie vzniklo). Za následné obdobie od 11.05.2022 – 10.08.2022 so
splatnosťou poistného dňa 11.05.2022 žalovaná zaplatila poistné až dňa 26.09.2022, t. j. po predmetnej

poistnej udalosti. Žalovaná bola v deň predmetnej poistnej udalosti teda preukázateľne v omeškaní
s poistným plnením už za toto obdobie (poistné splatné dňa 11.05.2022 zaplatila až dňa 26.09.2022).
V omeškaní s platením je dlžník až do momentu zaplatenia. V tejto súvislosti žalobca predložil súdu
detail platby, z ktorého vyplýva deň zaplatenia, t. j. 26.09.2022, zaplatená suma 95,- eur a rozpis platby
na poistné. Žalovanej pritom bolo zaslané Avízo na úhradu poistného za toto obdobie už dňa 11.04.2022

ako aj SMS s pripomienkou splatnosti (a omeškaného) poistného dňa 13.05.2022 a aj Upomienka na
zaplateniepoistnéhodňa10.06.2022.Žalovanánapriektomutotopoistnénezaplatilaaurobilatakzjavne
až po vzniku predmetnej poistnej udalosti. Aj za ďalšie následné obdobie, t. j. obdobie, v ktorom sa stala
aj predmetná poistná udalosť od 11.08.2022 do 10.11.2022 so splatnosťou poistného dňa 11.08.2022
žalovaná zaplatila poistné tiež až dňa 26.09.2022, t. j. po predmetnej poistnej udalosti. Žalovaná bola

v deň predmetnej poistnej udalosti teda preukázateľne v omeškaní aj s poistným za toto obdobie, keďže
poistné splatné dňa 11.08.2022 zaplatila až dňa 26.09.2022. Žalovanej pritom aj v tomto prípade bolo
zaslané Avízo na úhradu poistného za toto obdobie už dňa 11.07.2022, ako aj SMS s pripomienkou
splatnosti omeškaného poistného dňa 13.08.2022, ako aj Upomienka na zaplatenie poistného dňa12.09.2022. Žalovaná napriek tomu, ani toto poistné nezaplatila a urobila tak zjavne až po vzniku
predmetnej poistnej udalosti. Za ďalšie následné obdobie od 11.11.2022 do 10.02.2023 so splatnosťou
poistného dňa 11.11.2022 žalovaná prakticky nezaplatila poistné, suma 0,96 eur ako zostávajúca časť

z úhrady žalovaného zo dňa 26.09.2022 bola len preúčtovaná na toto obdobie, avšak žiadna iná/ďalšia
platba poistného od žalovanej nebola realizovaná. Z tohto dôvodu napokon aj predmetná poistná zmluva
a poistenie zaniklo ku dňu 10.12.2022. Ani zostávajúcu dlžnú sumu poistného žalovaná nezaplatila.
Faktom teda je, že okrem prvého poistného, ktoré bolo podmienkou na vznik/účinnosť poistnej zmluvy
a tohto poistenia žalovaná bola v omeškaní počas celého trvania poistenia, t. j. s každým následným

poistným, a to nie je zanedbateľným omeškaním, čo napokon viedlo k zániku poistenia a žalovaná dlžné
poistné doposiaľ ani nezaplatila.

5.Žalovanásícepodľaslovžalobcupredložiladokonanianejakývýpiszbanky,avšaktotonepreukazuje,
že žalovaná ku dňu predmetnej poistnej udalosti (23.09.2022) nebola v omeškaní s poistným a ani to
tvrdenie žalovanej v podanom odpore, že zadala elektronicky príkaz na úhradu večer pred poistnou

udalosťou, avšak elektronické bankovníctvo spracovalo príkaz až v deň poistnej udalosti (23.09.2022
piatok) a úhrada bola pripísaná na účet poisťovne až dňa 26.09.2022, t. j. v pondelok. Z tohto dôkazu
vôbec nevyplýva a teda nie je ani preukázané, že by žalovaná mala zadať banke príkaz na úhradu
už dňa 22.09.2022 (štvrtok) a/alebo že by banka takýto príkaz spracovala až následný pracovný deň
(piatok) s realizáciou na účet žalobcu až ďalší pracovný deň (pondelok). Z predmetného výpisu vyplýva,

žežalovanádalapríkaznaúhraduaždňa23.09.2022,atozjavneažpočasespracovaniaelektronických
platieb, t. j. neskoro poobede – večer, a teda po poistnej udalosti, ktorá sa stala poobede o 14.47
hod., nakoľko banka zrealizovala platbu až ďalší pracovný deň, t. j. pondelok. Pokiaľ by totiž žalovaná
skutočne dala príkaz vo štvrtok t. j. deň pred poistnou udalosťou, ako účelovo tvrdí, potom by banka
zrealizovala príkaz/platbu najneskôr piatok, čo sa nestalo. Takýto dátum, t. j. dátum zaplatenia/odoslanej

platbyzbankyžalovanejdňa23.09.2022bymalevidovanévdetaileplatbyajžalobca,čovšakabsentuje.
Žalovaná svoje tvrdenie teda nepreukázala a nie je takto zjavne ani objektívne možné. Podrobný
detail platby by skutočnú realizáciu príkazu/platby s odstupom 3-4 dní zaznamenal. Zo žalobcom
predloženýchdôkazovvyplývazjavné,značnéaajopakovanéomeškaniažalovanejspoistnýmplnením,
jenepochybné,žeargumentáciažalovanejvodporejelenúčelovouobranou.Žalobcazotrvalnapodanej

žalobe v plnom rozsahu. Nárok uplatnený žalobou vo veci samej vznikol zo zákona (§12 zákona PZP),
t. j. vyplatením poistného plnenia poškodenému z predmetnej poistnej udalosti a nakoľko žalovaná bola
ku dňu poistnej udalosti preukázateľne v omeškania s platením poistného, ex lege vznikol žalobcovi
nárok, ktorý si uplatňuje vo veci samej. Tento nárok (a jeho vznik t. j. právnu skutočnosť) upravoval (a
žalobcovi) garantoval zákon č. 381/2001 Z. z. a podľa znenia účinného či už ku dňu poistnej udalosti

ako i vyplatenia poistného plnenia (§12 ods. 1 písm. f)) platí, že: „Poisťovateľ má proti poistníkovi
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením
poistného, pričom podľa ustanovenia § 12 ods. 4: Právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia“.

Tento nárok napokon vyplýva aj z poistných podmienok, čo však žalovaná v odpore nerozporuje, a preto
podľa žalobcu toto medzi stranami nie je sporné. Tento druh nárokov poisťovne sa v poisťovacej praxi
označuje ako postih. Nejde o postih v zmysle legálnej definície nároku podľa ustanovenia § 440 OZ.
Nárok poisťovne na vrátenie vyplateného poistného plnenia má sankčnú, ale i preventívnu funkciu,
ktorá má viesť k potrestaniu nedodržania povinnosti a zároveň k výchove poistníkov/poistených na

ich dodržiavanie. Uplatnenie nároku poisťovne časti vnímajú poistení ako „nespravodlivé“ s ohľadom
na uplatnený dôvod, resp. uplatnenú výšku. K tomu je potrebné uviesť, že taxatívne vymedzenie
prípadov, keď môže poisťovňa pristúpiť k sankcii, neumožňuje rozšírenie na iné prípady, na druhej strane
však garantuje právo poisťovne na uplatnenie nároku v prípade, ktorý možno subsumovať pod § 12
zákona o PZP. Z právneho hľadiska je uplatnenie nároku poisťovne limitované iba výškou vyplateného

poistného plnenia a samozrejme hypotézou právnej normy § 12 zákona o PZP. Táto hypotéza spočíva
v tom, že ak poistník/poistený porušil pri prevádzke poisteného motorového vozidla niektorú povinnosť
taxatívne vymedzenú v ustanovení § 12 zákona o PZP, spôsobil tým škodu a jej náhradu poisťovňa
poskytla poškodenému, potom poisťovňa má ex lege nárok proti poistníkovi/poistenému na náhradu.
I dôvodová správa k § 12 zákona o PZP (t.č. účinného) uvádza, že (návrh zákona) počíta, tak

ako tomu bolo doterajšej právnej úpravy, s možnosťou nároku poistiteľa požadovať od poisteného
náhradu škody v prípade, ak škodu spôsobil za okolností uvedených v § 12 návrhu, napr. ...ak v čase
keď bola spôsobená dopravná nehoda bol v omeškaní s platením poistného, na čo však už nemá
vplyv ani dodatočné zaplatenie poistného, keď sa už na poisteného nepozerá akoby bol v omeškaní.Toto ustanovenie plní preventívnu funkciu a má na poistených pôsobiť, aby dodržiavali povinnosti,
ktoré im vyplývajú aj z iných právnych predpisov (pravidlá premávky na pozemných komunikáciách).
V posudzovanom prípade a pri značnom a opakovanom omeškaní žalovanej s platením poistného je

potom takýto postih zjavne viac než opodstatnený, pričom žalovaná si dlh na poistnom nevysporiadala
ani po zániku poistenia. To, že od 01.08.2024 je účinná novela zákona o PZP, ktorá takýto postih už
neupravuje, nemá vo veci samej žiadny význam. Mal za to, že nie je dôvodné a ani hospodárne sa
venovať podrobnejšiemu vysvetľovaniu žalovanej, čo je právna skutočnosť, čo je hmotnoprávny nárok
a/alebo hmotnoprávna povinnosť, ktoré na základe právnej skutočnosti (žalobcovi a žalovanej) vznikli

a (do)kedy je nárok uplatniteľný na súde, a to nakoľko žalovaná je právne zastúpená. Novelou zákona
o PZP č. 177/2024 Z. z. nárok žalobcu uplatnený vo veci samej voči žalovanej nezanikol a nezanikla
tým ani jeho uplatniteľnosť voči žalovanej. Na nárok žalobcu uplatnený vo veci samej je nevyhnutné
aplikovať právnu úpravu zákona o PZP účinnú ku dňu vzniku nároku žalobcu, t. j. účinnú pred novelou.
V prípade, ak by aktuálne platná a účinná (novelizovaná) časť zákona o PZP mala platiť aj spätne,
muselo by to byť upravené v intertemporálnych ustanoveniach tohto zákona, čo absentuje.

6. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustálený judikát R /30/2014 rozsudok NS SR sp. zn. 3
Cdo 326/2009, v ktorom dovolací súd práve k tomuto konkrétnemu postihu/nároku poisťovateľa
o. i. dôvodil, že: Žalobkyňa sa v predmetnom súdnom konaní domáhala voči žalovanému uloženia
povinnosti zaplatiť jej časť náhrady poistného plnenia, ktoré zaplatila poškodenému za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla. So zreteľom na čas vzniku tvrdenej poistnej udalosti je v tomto
konanípreďalšívýkladNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyrozhodnývýkladObčianskehozákonníka
v znení účinnom k 30.07.2024, kedy došlo k predmetnej dopravnej nehode, pričom rozsah a podmienky
zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravoval
v tom čase zákon č. 381/2001 Z. z.. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. priznáva

poisťovateľovi proti poistníkovi špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré
za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala
poistnáudalosť,bolvomeškanísplatenímpoistného;nárokupravenývtomtoustanoveníniejenárokom
na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti
tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu

založeného poistnou zmluvou. Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle §
12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. je, že poisťovateľ vrátil poškodenému za poistníka poistné
plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a že v čase, keď nastala poistná
udalosť, bol poistník v omeškaní s platením poistného; Z hľadiska poistnej zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je vždy určujúce motorové vozidlo, prevádzkou ktorého

bola škoda spôsobená; V danom prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že
žalobkyňa poskytla poškodenému poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla (22.09.2004), vo zťahu ku ktorému bol žalovaný poistníkom, poisteným a prevádzkovateľom
zároveňavčase,keďnastalapoistnáudalosť(30.07.2004)bolvomeškanísplatenímpoistného(zaplatil
hoaž04.08.2024).Tietookolnostizaložilinárokžalobkyneprotižalovanémuvzmysle§12ods.1písm.f)

zákona č. 381/2001 Z. z.. Žalobkyňa preto opodstatnene uplatnila žalobou tento nárok proti žalovanému.

7. Podľa slov žalobcu súdna prax len potvrdzuje, že tento judikát a vyjadrené tam právne závery
dovolacieho súdu sú dlhodobo rešpektované a ustálené. Aj ďalším, neskorším rozhodnutím, tiež
judikátom zverejneným pod R 64/2020, rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obdo/84/2018, dovolací súd poukázal

aj na svoje skoršie (aj vyššie citované) právne závery (ako aj na právne závery v jeho ďalších
rozhodnutiach, napr. aj na skorší judikát R 52/2004, alebo rozsudok sp. zn. 1 MCdo/3/2004), pričom
o. i. a v zhode s argumentáciou žalobcu vo veci samej dôvodil, že: 13. Podľa § 12 ods. 1 písm. f)
zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho
časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase,

keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného; 14. V zmysle dôvodovej správy
právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na
náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že
v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého
sa budú odškodňovať obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme

motorové vozidlo; 14.1. Dôvodová správa k § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. konštatovala,
že tak, ako tomu bolo v doterajšej právnej úprave (vyhláška č. 423/1991 Zb.), aj nová práva úprava
počíta s možnosťou nároku poistiteľa požadovať od poisteného náhradu v prípade, ak v čase, keď
bola spôsobená dopravná nehoda, bol v omeškaní s platením poistného, na čo však už nemá vplyvani dodatočné zaplatenie poistného, keď sa už na poisteného nepozerá akoby bol v omeškaní. Toto
ustanovenie plní preventívnu funkciu a má na poistených pôsobiť, aby dodržiavali povinnosti, ktoré im
vyplývajú aj z iných právnych predpisov upravujúcich pravidlá premávky na pozemných komunikáciách;

16.1. V predmetnom prípade sa na daný právny vzťah aplikuje priamo osobitný právny predpis, ktorým
je zákon č. 381/2001 Z. z. (ako lex specialis). Zo žiadneho ustanovenia tohto právneho predpisu
nevyplýva možnosť odvodenia práva súdu znížiť požadovanú náhradu poistného plnenia (nejedná sa
ani o náhradu škody, ani o zmluvnú pokutu); 16.3. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že zákonodarca
považoval takéto právo poisťovne za primerané a odôvodnené najmä svojou preventívnou funkciou, čo

napokon vyplýva aj zo samotnej dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu § 12 zákona č. 381/2001
Z. z.. Takýto záver zároveň nie je ani v rozpore so základným cieľom zákona, ktorým je prioritne právna
ochrana poškodeného, ktorému je priznaný nárok na náhradu škody aj v prípadoch, ak škoda bola
spôsobená nepoisteným, či neznámym motorovým vozidlom, pričom táto právna ochrana je zároveň
zvýšená priznaním tohto práva priamo proti zodpovednostnému poistiteľovi; 18. Najvyšší súd vzhľadom
na uvedené dospel k záveru, že konajúce súdy vec správne právne posúdili, keď považovali uplatnený

nárok v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. za osobitný (originálny)
nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou a nie za nárok na
náhradu škody vzniknutej poškodenému, ktorý by mal byť odvodeným nárokom od práva poškodeného
(s odkazom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/326/2009). Zároveň s ohľadom na osobitnú
povahu tohto nároku súdy správne uzavreli, že nie sú oprávnené v konaní o náhradu poistného plnenia

podľa § 12 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. znížiť výšku požadovanej regresnej náhrady
poistného plnenia alebo jeho časti, aplikujúc zásadu primeranosti, či iné kritériá, ktoré právna norma
neobsahuje, pretože z uvedených zákonných ustanovení, ani zo žiadneho iného právneho predpisu
možného aplikovať v danom prípade, takéto oprávnenia súdu nevyplývajú.

8. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná k odporu nepripojila žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že dlžné/
omeškané poistné splatné dňa 11.05.2022 a dlžné/omeškané poistné splatné dňa 11.08.2022 zaplatila
včas a riadne. Žalovaná v odpore len účelovo interpretuje ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f zákona
č. 381/2001 Z. z. tak, aby nebol daný zákonný dôvod na nárok žalobcu uplatnený žalobou vo veci
samej. Podľa žalobcu žalovaná opomína elementárne povinnosti, ktoré jej z predmetného poistenia

vyplynuli. Sama v návrhu poistnej zmluvy žiadala splatnosť poistného štvrťročne s poistným plnením
v sume 47,02 eur a teda s uzavretím poistnej zmluvy a zaplatením prvého lehotného/bežného poistného
potvrdila a súhlasila s tým, že poistné za celé poistné obdobie bude splatné v príslušnom počte
splátok a že v prípade splatnosti poistného v splátkach sú jednotlivé splátky poistného splatné v prvý
deň každého zvoleného obdobia, pričom prvým dňom sa rozumie deň, ktorého číselné označenie je

zhodné so začiatkom poistného obdobia. Tieto skutočnosti sú uvedené/potvrdené aj v poistke, ktoré
bola žalovanej zaslané žalobcom. Uzavretím poistnej zmluvy a zaplatením prvého poistného žalovaná
taktiež prehlásila a potvrdila, že bola s dostatočným časovým predstihom pred uzavretím poistnej
zmluvypísomneoboznámenásdôležitýmizmluvnýmipodmienkamiuzatváranéhopoisteniaasoznením
poistných podmienok, ktoré sa vzťahujú na toto dohodnuté poistenie, t. j. aj vrátane povinnosti žalovanej

naplateniepoistnéhoriadneavčasavrátanenárokupoisťovateľa/žalobcunanáhradupoistnéhoplnenia
alebo jeho časti v prípade, ak bude žalovaná v omeškaní s platením poistného a že jej boli pred
uzavretím tejto poistnej zmluvy oznámené a zaslané na ňou uvedenú emailovú adresu. V závere repliky
žalobca dodal, že princíp poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
je koncipované zákonodarcom tak, aby poškodený mal istotu, že jeho škoda spôsobená prevádzkou

motorového vozidla bude odškodnená, ak nie poisťovňou tak SKP, prípadne priamo škodcom. Na to,
aby poisťovne mali dostatok kapitálu na zabezpečenie týchto potrieb štátu, potrebujú poisťovne riadne
a včasne platené poistné. Tento účel a úmysel zákonodarcu potvrdzuje ten fakt, že zákonodarca (až do
nedávnej novely) sankcionuje omeškania s platením poistného (okrem nároku na úroky z omeškania)
tým, že to považuje za porušenie povinnosti s následkom vzniku automaticky ex lege nároku na náhradu

poistného plnenia alebo jeho časti vyplateného poisťovateľom poškodenému. Práve preto majú tieto
nároky nie len sankčnú ale aj preventívnu funkciu. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na judikát,
kde dovolací súd o. i. tiež dôvodil, že dôkazná povinnosť týkajúca sa (ne)zaplatenia poistného stíha
poisteného a pokiaľ ten nepreukáže zaplatenie poistného, potrebné je mať za to, že poistné zaplatené
nebolo. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej

skutočnosti (nie je možné preukázať, že sa niečo nestalo).

9. Podľa slov žalobcu rovnaká procesná situácia už bola vyriešená aj ďalším ustáleným rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/73/2022, v ktorom dovolací súd vyslovil jednoznačný právnynázor o tom, že dôkazné bremeno preukázať, kedy si žalovaný svoj dlh z titulu zákonného poistenia
voči žalobcovi splnil, zaťažuje žalovaného. Ignorovanie nedodržiavania splatnosti dohodnutých splátok
poistného by zároveň viedlo k nedôvodnému zvýhodňovaniu týchto platobne nedisciplinovaných

poistníkov oproti tým poistníkom, ktorí majú dojednané platenie bežného poistného jednorazovo bez
splátok. A faktom tiež je, že tým, že poistník porušil zmluvne dohodnuté podmienky platobnej disciplíny,
poisťovňa poskytovala poistné krytie bez náležitej peňažnej protihodnoty z jeho strany, čo je v rozpore so
samotným princípom povinného zmluvného poistenia, a preto mala poisťovňa právo uplatniť voči nemu
nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f) zákona

o PZP.

10. Žalovaná svoje právo podať dupliku už nevyužila a nevyjadrila sa.

11. Súd vo veci nariadil a vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 22.01.2026. Žalobca a právny
zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal v ich neprítomnosti. Nedostavila

sa žalovaná, ako aj jej právna zástupkyňa, ktorí termín pojednávania prevzali, na pojednávanie sa
nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili a neuviedli dôvod neprítomnosti.

12. Medzi stranami sporu boli nesporné skutočnosti, že žalobca uzavrel dňa 11.02.2022 so žalovanou
poistnú zmluvu č. 6617862070, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, v zmysle ktorej zmluvy sa žalovaná zaviazala platiť ročné poistné
v sume 188,08 eur v štvrťročných splátkach po 47,02 eur, vždy k 11.02., 11.05., 11.8., 11.11. príslušného
kalendárneho roka. Nesporné bolo tiež, že dňa 23.09.2022 došlo k poistnej udalosti, ktorú zapríčinila
žalovaná a v dôsledku ktorej žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie v sume 9.684,53 eur.

13. Spornými skutočnosťami medzi stranami sporu je, či v čase vzniku dopravnej nehody mala/nemala
žalovaná uhradené lehotné poistné za obdobie od 11.05.2022 do 10.8.2022 a za obdobie od 11.08.2022
do 10.11.2022, keď žalovaná tvrdí, že príkaz banke zadala už dňa 22.09.2022 a spornou bolo, či
žalobcovi vznikol na regres podľa v tom čase účinného ustanovenia § 12 os. 1 písm. f) zákona o PZP.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon)
poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

15. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví, inej ujmy a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

16. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

17. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

18. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného
plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť bol v omeškaní s platením poistného.19. Podľa § 12 ods. 3 zákona výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne
poisťovateľovi nárok podľa ods. 1 alebo 2 nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ

vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.

20. Podľa § 12 ods. 4 zákona právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa
odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.

21. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám každý je povinný
počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

22. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

23. Podľa § 796 ods. 1 OZ ten kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to

za dohodnuté poistné obdobie (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz
za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

24. Podľa 796 ods. 2 OZ ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného
obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

25. Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej
udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

26. Podľa§517ods.2OZakideoomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc z uvedených skutkových tvrdení strán sporu mal
súd preukázané, že dňa 23.09.2022 došlo ku škodovej udalosti a to dopravnej nehode, ktorú zapríčinila
porušením predpisov o cestnej premávke žalovaná, v čase vzniku dopravnej nehody poistená u žalobcu.

V dôsledku uvedenej dopravnej nehody vznikla na motorovom vozidle poškodeného D. C. škoda, ktorú
za žalovanú v zmysle poistnej zmluvy uzavretej dňa 11.02.2022 v súlade s ustanovením § 822 OZ
uhradil žalobca. Medzi stranami sporu je sporné, či v čase vzniku dopravnej nehody, t. j. dňa 23.09.2022
bola žalovaná v omeškaní so zaplatením poistného. Žalovaná tvrdila a uvádzala, že elektronický príkaz
na zaplatenie lehotného poistného za obdobie od 11.05.2022 do 10.08.2022 a zároveň lehotného

poistného za obdobie od 11.08.2022 do 10.11.2022, t. j. v sume 95,- eur (2x v sume 47,02 eur) zadala
už dňa 22.09.2022, t. j . deň pred poistnou udalosťou, ktoré tvrdenie však žalovaná nijakým spôsobom
preukázala. Z ňou predloženého výpisu z účtu, ktorý sa nachádza v spise na č. l. 40 vyplýva len to, že
príkaz na úhradu zadala dňa 23.09.2022, t. j. v deň dopravnej nehody. Avšak nepreukázala v akom čase
tak urobila, teda nepreukázala, že tak neurobila až po vzniku dopravnej nehody, ku ktorej došlo podľa

záznamu o nehode o 14.47 hod. Rozhodujúci je v prejednávanej veci však deň pripísania uvedených
peňažných prostriedkov na účet žalobcu, k čomu preukázateľne došlo podľa žalobcom predloženého
výpisu z inkasného účtu až dňa 26.09.2022, t. j. po dni, kedy došlo k dopravnej nehode. Z uvedeného súd
tvrdenia žalovanej vyhodnotil ako účelové. Z poistky, ktorú žalovaná uzavrela so žalobcom (č. l. 6) pritom
vyplýva, že lehotné poistné za obdobie od 11.05.2022 do 10.08.2022 mala žalovaná povinnosť uhradiť

dňa 11.05.2022 a lehotné poistné za obdobie od 11.08.2022 do 10.11.2022 mala žalovaná povinnosť
uhradiť dňa 11.08.2022. Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé, že ku dňu vzniku dopravnej nehody
dňa 23.09.2022 bola žalovaná s lehotným poistným za obdobie od 11.05.2022 do 10.08.2022 v sume
47,02eurvomeškaníatood12.05.2022aslehotnýmpoistnýmzaobdobieod11.08.2022do10.11.2022
v sume 47,02 eur v omeškaní od 12.08.2022. To znamená, že ku dňu dopravnej nehody bola žalovaná

v omeškaní so zaplatením lehotného poistného v sume 95,- eur, ktoré uhradila až následne po vzniku
poistnej udalosti. Dôkazná povinnosť týkajúca sa zaplatenia poistného v deň nehody dňa 23.09.2022
ešte pred časom, kedy k nehode došlo zaťažuje žalovanú. A keďže žalovaná nepreukázala zaplatenie
poistného, je dôvodné mať za to, že poistné zaplatené dňa 23.09.2022 nebolo a jej obranu v tomto smeresúd vyhodnotil len ako účelovú. Naopak je preukázané, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal,
žežalovanúnazaplateniedlžnéhopoistnéhoatozaobdobieod11.05.2022do10.08.2022,ajzaobdobie
od 11.08.2022 do 10.11.2022 rôznymi spôsobmi vyzýval (č. l. 50, č. l. 52), resp. upozorňoval na to, že je

so zaplatením poistného v omeškaní (č. l. 51, rub č. l. 51, č. l. 52, č. l. 53, rub č. l. 53 a č. l. 54). Napokon
žalobca preukázal i to, že žalovaná za celú dobu trvania poistnej zmluvy uhradila riadne a včas len prvé
lehotné poistné, t. j. poistné za obdobie od 11.02.2022 do 10.05.2022, keď toto uhradila dňa 11.02.2022,
v dôsledku ktorých skutočností napokon aj došlo k zániku poistnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 9
zákona o PZP.

29. Čo sa týka žalobou uplatneného nároku, je síce pravdivé tvrdenie žalovanej, že ustanovenie §
12 zákona o PZP bolo zákonom č. 177/2024 Z. z. zmenené a teda vypadlo z neho dovtedajšie
znenie § 12 ods. 1 písm. f) v zmysle ktorého poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť bol v omeškaní s platením poistného.

Avšak uvedená zmena v zákone o PZP nastala až s účinnosťou od 01.08.2024, pričom v prechodných
ustanoveniach obsiahnutých v § 28e zákona č. 177/2024 Z. z. sa len uvádza, že „členom kontrolnej
komisie vymenovaných ministrom financií SR členstvo v kontrolnej komisii zaniká 01.08.2024“ a teda
v nich nie je obsiahnutá taká úprava, ktorá by určovala, že by sa zmeny zákona o PZP a teda aj
zmena ustanovenia § 12 zákona o PZP mali aplikovať na situácie, ktoré vznikli pred 01.08.2024.

Podľa súdu bolo teda v konaní preukázané, že dňa 11.02.2022 žalobca so žalovanou uzavreli poistnú
zmluvu predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla s tým, že ročné poistné bolo dohodnuté na sumu 188,08 eur, pričom žalovaná sa zaviazala
uvedené poistné uhrádzať štvrťročne a to v splátkach po 47,02 eur, splatných vždy k 11.02., 11.05.,
11.08. a 11.11. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 11.02.2022, v tento deň i žalovaná uhradila prvé

lehotné poistné za obdobie od 11.02.2022 do 10.05.2022. Následne dňa 23.09.2022 žalovaná zapríčinila
poisteným motorovým vozidlom dopravnú nehodu, pričom žalobca vzniknutú škodu za žalovanú uhradil
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 822 OZ. Nakoľko podľa súdu žalovaná bola v čase vzniku
dopravnej nehody v omeškaní s platením poistného, keď lehotné poistné splatné dňa 11.05.2022, ako aj
11.08.2022 hradila až dňa 26.09.2022, pričom žalobcovi vznikol nárok na úhradu časti poistného plnenia

v zmysle ustanovenia § 12 písm. f) zákona o PZP, účinného v čase od 01.10.2019 do 31.07.2024.
Žalobca vyplatenie poistného plnenia poškodenému riadne preukázal, preto súd jeho žalobe vyhovel.
V ostatnom súd tiež zhodne so žalobcom poukazuje na ustálený judikát R 30/2014, rozsudok NS
SR sp. zn. 3 Cdo/326/2009, v ktorom dovolací súd práve k tomuto konkrétnemu postihu/nároku
poisťovateľa o. i. dôvodil, že: Žalobkyňa sa v predmetnom súdnom konaní domáhala voči žalovanému

uloženia povinnosti zaplatiť jej časť náhrady poistného plnenia, ktoré zaplatila poškodenému za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. So zreteľom na čas vzniku tvrdenej poistnej udalosti je
v tomto konaní pre ďalší výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodný výklad Občianskeho
zákonníka v znení účinnom k 30.06.2004, kedy došlo k predmetnej dopravnej nehode, pričom rozsah
a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravoval

v tom čase zákon 381/2001 Z. z. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. priznáva
poisťovateľovi proti poistníkovi špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré
za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala
poistná udalosť bol v omeškaní s platením poistného. Nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom
na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom práva poškodeného) proti

tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu
založeného poistnou zmluvou. Tieto právne názory následne boli rešpektované a ustálené aj neskorším
rozhodnutím judikátom zverejneným pod R 64/2020, rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obdo/84/2018, na ktoré
súd odkazuje a z ktorého vyplýva, že podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 poisťovateľ má
proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu

škody prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť bol v omeškaní s platením
poistného. V zmysle dôvodovej správy právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že
poškodenémupriznávanáhraduškodypriamoprotipoistiteľovi,sktorýmškodcauzatvorilpoistnúzmluvu
a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného
fondu, v ktorom sa budú odškodňovať obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené

alebo neznáme motorové vozidlo. Dôvodová správa k § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 zase
konštatovala, že tak ako tomu bolo doterajšej právnej úpravy, aj nová právna úprava počíta s možnosťou
nároku poistiteľa požadovať od poisteného náhradu v prípade, ak v čase, keď bola spôsobená dopravná
nehoda, bol v omeškaní s platením poistného, na čo však už nemá vplyv ani dodatočné zaplateniepoistného, keď sa už na poisteného nepozerá akoby bol v omeškaní. Toto ustanovenie plní preventívnu
funkciu a má na poistených pôsobiť, aby dodržiavali povinnosti, ktoré im vyplývajú aj z iných právnych
predpisov upravujúcich pravidlá premávky na pozemných komunikáciách. Najvyšší súd zároveň dospel

k záveru, že konajúce súdy vec správne právne posúdili, keď považovali uplatnený nárok v zmysle
ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f) zákona č., 381/2001 Z. z. za osobitný (originálny) nárok poisťovateľa
vyplývajúcizpoistnéhovzťahuzaloženéhopoistnouzmluvouaniezanároknanáhraduškodyvzniknutej
poškodenému, ktorý by mal byť odvodeným nárokom od práva poškodeného.

30. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo žalovanej
sumy 1.936,91 eur, súd konštatuje, že takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade s ustanovením §
517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
súd aj bez návrhu, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania
potrebný na účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %.

Poučenie:

2 11C/72/2025

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.

Okresný súd Martin
dňa 22.01.2026

JUDr. Alena Káčeriková
sudkyňa

Kanc.

rozsudok doruč:
PZ žalobcu
PZ žalovanej

spis na št., potom ST na ppl.
V A. dňa 26.01.2026