Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Sf/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100169
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100169.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša a členiek

senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej vo veci žalobcu R fruit s.r.o., Námestie
Martina Benku 16, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 028 200, zast. ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103629824/2024 zo dňa 20. 12. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december
2021, ktorá sa začala dňa 12. 05. 2022. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol
č. 102517056/2023 zo dňa 06. 10. 2023, ktorý si žalobca prevzal dňa 09. 10. 2023, v rámci ktorého
žalobcovi neuznal právo na odpočítanie DPH zo 43 dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou D
& D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., Tallerova 4, Bratislava, IČO: 34 137 726,
pretože došlo k daňovému podvodu, o ktorom mal žalobca vedieť, pričom žalobca nepreukázal, že prijal

rozumné opatrenia, ktorými by bol schopný predísť jeho účasti na tomto podvode.
2.1. Správca dane rozhodnutím č. 102600915/2024 zo dňa 09. 09. 2024 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2021 v sume 97.730,65
eur, pretože žalobcovi neuznal odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr od dodávateľa D & D
DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o.
2.2. Skutkové zistenia správcu dane možno zhrnúť tak, že v kontrolovanom zdaňovacom období
nakupoval žalobca tovar (ovocie a zelenina) od dodávateľa D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE

JOINT VENTURE, s.r.o., ktorý vystavil faktúry, z ktorých si žalobca odpočítal daň. Dodávateľ D &
D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. tovar nadobudol od dodávateľa CEVOM
s.r.o., Hybernská 1009/24, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 24 277 941. K faktúram boli
priložené medzinárodné nákladné listy (CMR), na ktorých sú ako odosielatelia tovaru uvedené subjekty
z členských štátov EÚ, ako príjemca (odd. 2) prevažne spoločnosť CEVOM s.r.o. a v časti príjemca
(odd. 24) je potvrdenie prevzatia tovaru vyznačené odtlačkom pečiatky žalobcu. Spoločnosť D & D
DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. nie je ako prijímateľ tovaru uvedená na žiadnom

CMR.
2.3. Podľa výpisu z obchodného registra bola konateľkou dodávateľa D & D DEUTSCHE –
SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. od 29. 11. 2019 do 18. 10. 2021 Viera Fábryová a od
18. 10. 2021 je konateľom občan Bulharskej republiky Severin Nedkov Stefanov, čo bolo zapísanédo obchodného registra dňa 14. 04. 2022. Dodávateľ D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT
VENTURE, s.r.o. napriek opakovaným výzvam správcu dane nepredložil obchodnú dokumentáciu
a túto dokumentáciu a vysvetlenia nepredložil ani konateľ spoločnosti Severin Nedkov Stefanov

napriek žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Bývalú konateľku Vieru Fábryovú sa taktiež
nepodarilo vypočuť napriek opakovaným predvolaniam a pokusu o predvedenie. Dodávateľ D & D
DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. nemal splnenú oznamovaciu povinnosť
na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS), kde nenahlásil príchod žiadnych zásielok
nespracovaného ovocia alebo zeleniny z iných členských štátov EÚ alebo tretích krajín. U tohto

dodávateľa boli vykonané daňové kontroly na DPH za viaceré zdaňovacie obdobia roku 2021 s dorubom
dane v celkovej výške 1.566.785,71 eur, pretože neboli preukázané reálne obchodné transakcie.
2.4. Na výzvu na predloženie dokladov a poskytnutie informácií nereagovala napriek žiadosti
omedzinárodnúvýmenuinformáciíanispoločnosťCEVOMs.r.o.,ktorápodľaodpovedečeskejfinančnej
správy prestala od augusta 2022 podávať priznania a hlásenia k DPH. Podľa výpisu z obchodného
registra, sú konateľmi a spoločníkmi tejto spoločnosti Vladimír Maniaček a Rastislav Ondrejkovič, ktorí

v kontrolovanom zdaňovacom období december 2021 nemohli konať za spoločnosť CEVOM s.r.o.,
pretože boli obaja vzatí do väzby a táto spoločnosť nemala v predmetnom období ustanoveného
splnomocneného zástupcu, napriek tomu fungovala ďalej a „niekto“ za ňu vystavoval faktúry, ako to
vyplynulo z vyjadrenia Vladimíra Maniačka.
2.5. Podľa údajov z kontrolných výkazov DPH si dodávateľ D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE

JOINTVENTURE,s.r.o.zazdaňovacieobdobiedecember2021uplatnilodpočítanieDPHodspoločností
GLOBAL SYNERGY s.r.o. Jelenia 1, 811 05 Bratislava, IČO: 52 315 509 a Eko Speed s.r.o., Jelenia 1,
811 05 Bratislava, IČO: 52 315 240. Tieto spoločnosti na výzvy správcu dane nepredložili žiadne doklady
apodľaúdajovvkontrolnýchvýkazochnevykázalivzdaňovacomobdobídecember2021predodávateľa
D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. žiadne zdaniteľné plnenia.

2.6. Žalobca si podľa svojho vyjadrenia vybral obchodného partnera D & D DEUTSCHE –
SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. na základe odporúčania Vladimíra Maniačka, konateľa
spoločnosti CEVOM s.r.o., pričom ho preveroval len bežne na internete a nepreveroval si splnenie
jeho registračnej a oznamovacej povinnosti na RVPS, čoho mal byť žalobca znalý, keďže jeho hlavnou
podnikateľskou činnosťou bol obchod s ovocím a zeleninou. K objasneniu aké opatrenia žalobca prijal,

aby sa uistil, že sa nestane súčasťou neobvyklých obchodných transakcií, uviedol, že nemal dôvod
prijímaťopatrenia,svojímobchodnýmpartneromdôveroval,dokiaľmuzačalichodiťvýsledkyzdaňových
kontrol.
2.7. Správca dane získal aj informácie zo spisu daňového subjektu J.G. Fruit, s.r.o., Žilinská 7028/1,
Bratislava, IČO: 45 987 491, pričom daňovou kontrolou bolo zistené, že táto spoločnosť obchodovala

s rovnakým tovarom (ovocím a zeleninou) na rovnakej prevádzke (v Trenčianskych Stankovciach) ako
žalobca, pričom aj v tomto prípade deklarovala spoločnosť CEVOM s.r.o. v účtovníctve nadobudnutie
tohto tovaru z rôznych členských štátov EÚ, ktorý bol priamo od dodávateľov prepravený do skladových
priestorov daňového subjektu J.G. Fruit, s.r.o. Daňový subjekt J.G. Fruit, s.r.o. však nedeklaroval
intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od českej spoločnosti CEVOM s.r.o., ale z dokladov vyplynulo,

že tovar od tejto spoločnosti nadobudla ďalšia slovenská obchodná spoločnosť registrovaná za platiteľa
DPH, ktorá vystavila faktúry s DPH pre daňový subjekt J.G. Fruit, s.r.o. a fakturovanú DPH na výstupe
si ponižovala nepreukázanými nákupmi od tuzemského dodávateľa, ktorý je nekontaktný, resp.
nedeklaroval žiadne nákupy ani predaj tovaru. Po začatí daňových kontrol sa táto slovenská obchodná
spoločnosť zrušila, zanikla zlúčením, stala sa nekontaktnou a na jej miesto nastúpila iná slovenská

spoločnosť, ktorá opätovne deklarovala tuzemské dodanie tovaru pre daňový subjekt J.G. Fruit, s.r.o.
Raymond Geöreögh je konateľom spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. od 24. 02. 2016 a je aj konateľom žalobcu
od 26. 05. 2020. Tieto skutočnosti vyhodnotil správca dane ako dôkaz o opakovanom vzorci správania
sa konateľa žalobcu Raymonda Geöreögha.
2.8. Správca dane tiež zistil personálne prepojenia v osobách zamestnancov žalobcu A. B. a A. C., ktorí

zabezpečovali obchodné transakcie (objednávali tovar a prepravu) u dodávateľov z iných členských
štátov EÚ a zároveň komunikovali aj za spoločnosť CEVOM, s.r.o. z čoho vyplýva, že žalobca mal
vedomosť o pôvode tovaru aj o názve dodávateľov z iných členských štátov. Personálne prepojenie je
aj v osobe konateľa žalobcu Raymonda Geöreögha, ktorý vystupoval od decembra 2019 za spoločnosť
CEVOM, s.r.o. a priamo komunikoval s talianskym dodávateľom FRUTTA ITALIA SNC DI GIULIANI E

MONTALBO.

3. Pri právnom posúdení veci správca dane uviedol, že zákonné podmienky na odpočítanie DPH
(materiálna existencia plnenia a použitie plnenia platiteľom na jeho dodávky) boli splnené. Dôvodomnepriznania práva na odpočítanie DPH bol zistený daňový podvod, pričom správca dane vychádzal
z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 (ktorý čerpal z rozsudku Súdneho dvora EÚ
C-439/04 a C-440/04), ktorý stanovil 4 otázky, ktoré musia byť kladne zodpovedané na to, aby mohol

byť odopretý nárok na odpočet DPH z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, a to:
1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. ak áno, je tento daňový únik
dôsledkom podvodného konania? 3. pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli
posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. ak boli posudzované
zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový

subjekt? Tieto otázky vyhodnotil nasledovne:
Ad 1) Áno, z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik tým, že spoločnosť D & D
DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., ktorá v kontrolovanom zdaňovacom období
deklarovala nadobudnutie tovaru od spoločnosti CEVOM s.r.o. pre žalobcu a k dodávkam uplatnila
daň, si zároveň účelovo uplatnila odpočítanie dane na základe nepreukázaných dodaní od spoločností
GLOBAL SYNERGY s.r.o. a Eko Speed s.r.o., čoho výsledkom bolo nepriznanie a neodvedenie dane

do štátneho rozpočtu, čím došlo k nedovolenému úniku na DPH.
Ad 2) Áno, daňový únik je dôsledkom podvodného konania typu „zmiznutý obchodník“, ako ho definoval
generálny advokát v spojených veciach C-131/13, C-163/13 a C-164/13 (body 31-38). Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že dodávateľ D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o.
reálne nevykonával ekonomickú činnosť, ale len vystavoval faktúry tak, aby príjemcovi tovaru (žalobcovi)

umožnil odpočítať daň z fakturovaného tovaru, ktorého pôvod bol v inom členskom štáte EÚ. U tohto
subjektu boli vykonané daňové kontroly na DPH za viaceré zdaňovacie obdobia roku 2021 s dorubom
dane, pretože neboli preukázané reálne obchodné transakcie. Za spoločnosť CEVOM s.r.o., ktorá
mala dodať tovar dodávateľovi D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o., nemal
v kontrolovanom zdaňovacom období december 2021 kto konať, keďže obaja jej konatelia boli v tom

čase vo väzbe a spoločnosť nemala ustanoveného splnomocneného zástupcu, no napriek tomu za ňu
niekto vystavoval faktúry. Ak by si žalobca objednal tovar u dodávateľa z iného členského štátu
a nadobudol by ho v tuzemsku, musel by priznať daň z nadobudnutia, ktorú by si odpočítal, ale pri predaji
tovaru by daň musel odviesť. Ak si však objednal tovar cez reťazec tuzemských spoločností, nemusel
zdaniť nadobudnutie tovaru, ale právo na odpočítanie mu ostalo zachované, čím získal neoprávnenú

daňovú výhodu.
Ad 3) Áno, posudzované zdaniteľné obchody žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu boli
s podvodným konaním spojené, a to obchodovaním s jeho priamym dodávateľom D & D DEUTSCHE
– SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., ktorý si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane od GLOBAL
SYNERGY s.r.o. a Eko Speed s.r.o.

Ad 4) Áno, žalobca o jeho zapojení do fakturačného reťazca zdaniteľných obchodov spojených
s podvodným konaním mal vedieť. Správca dane poukázal na personálne prepojenia v osobách
zamestnancov žalobcu A. B. a A. C., ktorí v mene žalobcu zabezpečovali obchodné transakcie
(objednávali tovar a prepravu) u dodávateľov z iných členských štátov EÚ v predchádzajúcich obdobiach
azároveňkomunikovaliajzaspoločnosťCEVOM,s.r.o.KonateľžalobcuRaymondGeöreöghvystupoval

od decembra 2019 za spoločnosť CEVOM, s.r.o. a priamo komunikoval s talianskym dodávateľom
FRUTTA ITALIA SNC DI GIULIANI E MONTALBO. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal vedomosť
o pôvode tovaru aj o názve dodávateľov z iných členských štátov. Dodania tovarov boli vykonávané
priamozčlenskýchštátovEÚdoprevádzkyžalobcu.Zdaniteľnéobchodyneboliuzatváranéskonateľkou
dodávateľa D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. Vierou Fábryovou, ktorá

uviedla, že nie je v tejto oblasti znalá a jej úlohou bolo iba vystavenie faktúr s DPH. Reálny tok
tovaru bol odlišný od fakturovaného. Je nelogické, aby konateľ žalobcu s dlhoročnými skúsenosťami
s obchodovaním s ovocím a zeleninou začal podnikať práve s Vierou Fábryovou, ktorá nie je v danom
odbore znalá a nenakupoval tovar priamo od dodávateľov z iných členských štátov EÚ. Správca dane
ďalej uviedol, že žalobca má zhodného konateľa Raymonda Geöreögha ako spoločnosť J.G. Fruit,

s.r.o., ktorá vykonávala zhodné typy obchodov s ovocím a zeleninou, na tom istom mieste (prevádzka
v Trenčianskych Stankovciach), kde v tejto činnosti pokračoval žalobca. Účasť daňového subjektu na
podvode mohla byť spôsobená aj nedbanlivosťou, keď sa na príprave podvodu nepodieľal, ale prehliadal
zjavné neštandardnosti, aby uzatvoril pre neho výhodný obchod. Zdaniteľná osoba má v systéme DPH
povinnosťnáležitejstarostlivosti,ktorápredstavujezvýšenúmieruobozretnostivovzťahukúmyslukonať

v dobrej viere, pričom žalobca nepreukázal, že prijal rozumné opatrenia, ktoré by boli schopné zabrániť
jeho účasti na daňovom podvode.4. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 103629824/2024 zo dňa 20. 12. 2024 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že správca dane
zistil skutkový stav, ktorý bol jednoznačným podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a

vec posúdil v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a správne uviedol odpovede na otázky Axel
Kittel testu. K námietke žalobcu o prekročení ročnej lehoty na doručenie protokolu od začatia daňovej
kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola trvala menej ako rok, pretože počas jej prerušenia
(z dôvodu žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií) lehoty neplynú. Prerušenie daňovej kontroly bolo
účelné a nevyhnutné na preukázanie skutočností, ktoré mali vplyv na správne určenie dane. Námietka

žalobcu, že správca dane nevypočul svedka Maniačka za zdaňovacie obdobie december 2021 nie je
dôvodná, pretože tento svedok bol vypočutý k tomuto zdaňovaciemu obdobiu, o čom bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101459401 zo dňa 21. 05. 2024. Nedôvodná je aj námietka, že
správca dane nepoužil ako dôkaz podanie pána Maniačka zo dňa 03. 05. 2023 s prílohou (USB nosič),
nakoľko tento obsahoval údaje o dodaní tovaru, ktoré neboli spochybnené a týkali sa zdaňovacích
období august a september 2021. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že nevyužil všetky

možnosti na zabezpečenie prítomnosti svedkyne Viery Fábryovej. Správca dane uvedenú svedkyňu
v daňovej kontrole opakovane predvolával, požiadal o jej predvedenie a dal prešetriť jej pobyt políciou,
všetko neúspešne a na návrh žalobcu ju opätovne predvolal aj vo vyrubovacom konaní. V súvislosti
so zisťovaním skutočností z iných daňových kontrol žalovaný uviedol, že podľa § 24 ods. 3 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „daňový poriadok“) nie je potrebné dokazovať skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti
a správca dane o nahliadnutí do spisového materiálu iného daňového subjektu spísal úradný záznam
v súlade s daňovým poriadkom.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov

5. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového
aj napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie.

6. V rámci žalobných bodov žalobca namietal, že bol ukrátený na svojich právach z dôvodov

nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Správca dane a
žalovaný konštatujú bez opory vo vykonanom dokazovaní, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt
bol priamo spojený s nedovoleným daňovým únikom jeho dodávateľa a že vedel alebo mohol vedieť
o podvodnom konaní v preverovanom obchodnom reťazci. Žalovaný a správca dane nepreukázali
vedomostnú zložku žalobcu, ale ich vyhodnotenie tzv. Axel Kittel testu je založené len na podozreniach

a dojmoch. Žalobca namietal, že protokol z daňovej kontroly je nezákonný, pretože mu nebol doručený
v zákonnej 1-ročnej lehote a neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, v dôsledku čoho je nezákonné
aj napadnuté rozhodnutie. Správca dane nezistil skutkový stav riadne, svoje úvahy odvíjal z informácií
získaných v iných daňových kontrolách za obdobia po kontrolovanom zdaňovacom období december
2021, ktoré nemôžu korešpondovať s kontrolovaným zdaňovacím obdobím. Správca dane neuviedol

v čom spočívala zhodnosť obchodov v týchto iných zdaňovacích obdobiach, čím porušil daňový poriadok
a jeho postup je aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Preto je protokol nezákonný a vykonané
dokazovanie aj vyhodnotenie dôkazov v protokole aj počas odvolacieho konania prebehlo nezákonne.
Pokiaľ správca dane porovnával obchody spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. a žalobcu mal tak urobiť
už v protokole a nie až na námietku žalobcu v odvolacom konaní.

7. Daňová kontrola prekročila dobu jedného roka ustanovenú v § 46 ods. 10 daňového poriadku
a reálne trvala 516 dní. Správca dane zneužil možnosť prerušiť daňovú kontrolu, pričom neuviedol
žiadne relevantné dôvody k dvom prerušeniam daňovej kontroly ani k trvaniu jednotlivých prerušení.
Pokiaľ potreboval správca dane získať informácie prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu

informácií, mal postupovať efektívne a hospodárne a nie je zrejmé, prečo nezaslal všetky žiadosti
včas. Navyše žiadal aj o informácie, ktoré neboli relevantné pre vykonávanú daňovú kontrolu. Preto sú
daňová kontrola aj protokol nezákonné a nemôžu slúžiť ako podklad pre rozhodnutie správcu dane.
S touto argumentáciou žalobcu namietanou v odvolaní sa žalovaný nevysporiadal. Podľa žalobcu bolo
možné všetky žiadosti odoslať naraz, nakoľko obsah žiadosti nebol ovplyvnený obsahom odpovede

a správca dane vedel už pri podaní prvej žiadosti, čo bude potrebovať na preukázanie svojich
domnienok. Českej finančnej správe bola žiadosť o informácie zaslaná dňa 12. 01. 2023 a ostatným
zahraničným finančným správam až 19. 04. 2023, čo mohol správca dane urobiť súčasne. Správca
dane v prvostupňovom rozhodnutí neuvádza konkrétne zistenia získané prostredníctvom týchto žiadostíza kontrolované zdaňovacie obdobie. O predlžovaní daňovej kontroly svedčí aj to, že správca dane
mal k dispozícii potrebné informácie o účtoch evidovaných Slovenskou sporiteľňou, a.s. pre dodávateľa
D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., avšak úradný záznam vyhotovil

v značnom časovom odstupe (po roku) pod č. 102333594/2023 zo dňa 03. 04. 2023. Týmto úradným
záznamom správca dane zároveň zaznamenal použitie vyjadrenia Viery Fábryovej zo zápisnice
o ústnom pojednávaní zo dňa 20. 01. 2022, čo tiež svedčí o umelom predlžovaní daňovej kontroly.
Daňová kontrola začala dňa 12. 05. 2023 a je neprípustné, aby správca dane zaslal českej finančnej
správe žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií až dňa 12. 01. 2023 a ďalšie žiadosti až neskôr.

Správca dane získal dôkazy aj pred začatím daňovej kontroly (pred 12. 05. 2022), a to žiadosť
o informácie zo dňa 22. 02. 2022 bulharskej finančnej správe ohľadom Severina Nedkova Stefanova
a výzvu zaslanú RPVS ohľadom splnenia oznamovacej povinnosti dodávateľa D & D DEUTSCHE –
SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. zo dňa 17. 03. 2022.

8. Žalobca tiež namietal, že svedok Maniaček vypovedal ako svedok v daňovej kontrole za zdaňovacie

obdobie september 2021 a správca dane použil zápisnicu z jeho výsluchu k preverovanému
zdaňovaciemu obdobiu december 2021. Správca dane tiež nepoužil ako dôkaz podanie pána Maniačka
z 03. 05. 2023 s prílohou (USB nosič). Podľa žalobcu neobstojí konštatovanie žalovaného, že správca
dane na strane 18 prvostupňového rozhodnutia uviedol, čo sa nachádza na USB nosiči, a teda dôkaz
použil. Nikde v administratívnom spise totiž nie je uvedené, aké dokumenty boli na USB nosiči a

ako boli vyhodnotené správcom dane a žalovaným. Správca dane a žalovaný uvádzajú, že tento nosič
obsahoval dodávateľské faktúry, proforma faktúry, CMR a faktúry za prepravu, no neuvádzajú kto
ich vystavil, pre koho, na akú sumu, akého dňa a ich číslo, a preto nie je známy ich presný obsah
a vyhodnotenie. Rovnako výsluchy svedkyne Fábryovej sa týkali iných daňových období a správca
dane ich napriek návrhu na vypočutie tejto svedkyne použil k preverovanému obdobiu december 2021.

Správca dane nevyužil všetky možnosti na zabezpečenie prítomnosti uvedenej svedkyne na výsluchu ku
kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu, nevyužil dostatočne inštitút predvedenia alebo iné obmedzenie
osobnej slobody svedka pre účely výpovede, len skonštatoval, že túto osobu Policajný zbor SR
nepredviedol a nepodarilo sa ju vypátrať.

9. Žalobca uviedol, že uniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že účtovné doklady
majú povahu faktu a preverované obchodné prípady za kontrolované zdaňovacie obdobie sa reálne
uskutočnili. Reálnosť uskutočnenia preverovaných obchodov nebola spochybnená správcom dane
ani žalovaným. K neuznaniu odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 2021 došlo podľa
preskúmavaných rozhodnutí v dôsledku podozrenia, že v preverovanom obchodnom reťazci došlo

k podvodnému konaniu. Žalobca nemôže zodpovedať za správanie svojich dodávateľov, s ktorými
nie je v žiadnom vzťahu. Koordinované správanie nebolo správcom dane preukázané a skutočnosť,
že osoby Raymond Geőreőgh, Viera Fábryová a Vladimír Maniaček sa poznali z minulých období,
nemôže byť vyhodnotená tak, že konali podvodne v preverovanom období a že žalobca bol
zapojený do konania zneužívajúci systém DPH. Tiež nie je možné vedomosť žalobcu o zapojení

do podvodného obchodného reťazca vyvodzovať z toho, že zamestnanci žalobcu komunikovali
s dodávateľmi z Talianska alebo boli zamestnancami iných subjektov preverovaného obchodného
reťazca. Podľa ustálenej judikatúry nemôže kontrolovaný subjekt zodpovedať za nedostatky svojich
dodávateľov, ktorí si neplnili svoje povinnosti. Správca dane a žalovaný nelogicky a v rozpore s
§ 3 ods. 3 daňového poriadku pričítali žalobcovi zodpovednosť za to, že jeho dodávatelia D & D

DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. a CEVOM, s.r.o. nepredložili účtovné a iné
doklady, nepodávali daňové priznania, so správcom dane nekomunikovali a podobne. Správca dane
a žalovaný majú len pochybnosť o podvodnom, resp. zneužívacom konaní žalobcu, pričom nebolo
preukázané, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o podvodnom konaní v preverovanom obchodnom
reťazci. Nebolo preukázané, že žalobca prijímal dodávky od spoločnosti CEVOM, s.r.o. a táto nebola

jeho dodávateľom. Správca dane a žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach ustálili, že žalobca bol
zapojenýdoobchodnéhoreťazcasprvkamipodvodného/právozneužívajúcehokonania.Zásadazákazu
zneužitia práva zakazuje umelé konštrukcie zbavené hospodárskej reality s cieľom dosiahnuť daňovú
výhodu v rozpore s cieľmi smernice 2006/112 (s odkazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-419/14).
Z toho vyplýva, že ak sa preukáže, že došlo k dodaniu tovaru, nemožno považovať skutočnosti, že sa

reťazec transakcií z ekonomického hľadiska nejaví ako racionálny alebo že si niektorý z účastníkov
reťazca nesplnil svoje daňové povinnosti, samy osebe za daňový podvod (s odkazom na uznesenie
Súdneho dvora EÚ C-610/19). Správca dane a žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach s odkazom
na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 kladne vyhodnotili tzv. Axel Kitteltest, čo žalobca považuje za nelogické a namieta, že nebolo preukázané, že by vedel alebo mal vedieť
o podvode zistenom správcom dane na inom stupni reťazca. Správca dane sa dôkazmi a námietkami
žalobcu riadne nezaoberal, len ich stroho odmietal. Žalobcovi bolo pripísané na ťarchu konanie iných

spoločností D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., CEVOM, s.r.o., GLOBAL
SYNERGY s.r.o. a Eko Speed, s.r.o. a žalovaný bez dôkazu uviedol, že zdaniteľné obchody žalobcu boli
spojené s podvodným konaním týchto spoločností.

10.Žalobcatiežnamietal,ževdaňovomkonaníbolinezákonnepoužitéakodôkazyprotokolyazápisnice

z daňových kontrol vykonaných u iných subjektov (Antony Group s.r.o., J.G. Fruit, s.r.o., CEVOM, s.r.o.,
D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., GPP TRADE s.r.o. organizačná zložka,
GLOBAL SYNERGY s.r.o. a Eko Speed s.r.o.), pričom žalobca nemal v týchto daňových kontrolách
možnosť navrhovať svedkov, vyjadrovať sa k zisteniam, klásť svedkom otázky a predkladať dôkazy.
Žalovaný neuvádza, či je žalobca účastníkom preverovaného obchodného reťazca CEVOM, s.r.o. –
J.G. Fruit, s.r.o. v likvidácii a nevysvetľuje, prečo považuje výsledok inej daňovej kontroly za dôkaz na

odmietnutie práva žalobcu na odpočet DPH, čo potvrdzuje, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne
odôvodnené. Žalobca ďalej uviedol, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a daňový
subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy
o zdaniteľnom plnení (s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2010, 3Sžf/1/2011
a Najvyššieho správneho súdu ČR 5Afs/131/2004). Žalobca tiež poukázal na rozsudky Súdneho

dvora EÚ vo veciach C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektroniks) a C-484/03 (Bond House),
podľa ktorých nárok na odpočet DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je
iná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Žalobca
poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11. Žalobca namietal
aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pre nevysporiadanie sa s odvolacími námietkami

žalobcu a pre absenciu riadneho odôvodnenia s poukazom na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu
SR a Ústavného súdu SR týkajúce sa kvality odôvodnenia. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie
za nezrozumiteľné, pretože žalovaný opiera svoje dôvody o skutočnosti, ktoré neboli v konaní
dokazované, resp. na ktorých preverenie nevykonal žiadne dôkazy a presunul dôkazné bremeno
nad rámec právnych predpisov na žalobcu. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR

3Sžf/10/2008 o daňových výdavkoch. S poukazom na definíciu podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného
zákonníka ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, žalobca uviedol, že mu nie je možné pričítať akúkoľvek
negatívnu skutočnosť zapríčinenú inou osobou.

11. Žalovaný navrhol správu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval obdobne
ako v napadnutom rozhodnutí. K námietke žalobcu ohľadom neefektívneho prerušenia daňovej kontroly
uviedol, že primárne verifikoval dodanie tovaru do iného členského štátu – Českej republiky odberateľovi
AK-FRUIT Trade s.r.o. a po prijatí odpovede následne zisťoval dodanie tovaru z iných členských štátov,
pričom poslal súčasne tri žiadosti na medzinárodnú výmenu informácií na troch dodávateľov do troch

rôznych členských štátov (Španielsko, Holandsko, Taliansko). Správca dane nežiadal opakovane tie
isté informácie, ktoré už boli požadované v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u dodávateľa D & D
DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. vo vzťahu k českej spoločnosti CEVOM, s.r.o.,
resp. vo vzťahu k bulharskému konateľovi Severinovi Nekovi Stefanovi.

12. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácii zo správnej žaloby. K zabezpečeniu účasti svedkyne
Fábryovej doplnil, že správca dane neurobil nič okrem predvolania, nevyužil inštitút predvedenia a pokiaľ
tak urobil predtým neúspešne prostredníctvom príslušníkov OR PZ Považská Bystrica, mohol podľa § 20
ods. 3 daňového poriadku o predvedenie požiadať Kriminálny úrad finančnej správy, čo nevyužil. Tiež
tejto svedkyni neuložil pokutu podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku.

13. Žalovaný v duplike zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a argumentácii uvedenej vo
vyjadrení k správnej žalobe.

Posúdenie veci správnym súdom

14. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. 01.
2026, keďže účastníci nežiadali nariadenie pojednávania ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na jehonariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP. Preskúmaním správnej žaloby a administratívneho spisu dospel
správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

15. Správny súd v prvom rade uvádza, že je v súlade s § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby,nakoľkovpredmetnejvecinejdeožiadnuzvýnimiekustanovenúv§134ods.2SSP.Podľa§182
ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté
výroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach uviesť,

v čom je napadnuté rozhodnutie alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore so zákonom
a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd si nemôže žalobné body
sám dopĺňať alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu, či napadnutého rozhodnutia.
Po preskúmaní správnej žaloby správny súd konštatuje, že jej veľká časť vyššie uvedené náležitosti
nespĺňa. Správna žaloba obsahuje citácie dlhých pasáží z prvostupňového a napadnutého rozhodnutia
s uvedením, že žalobca s ich obsahom nesúhlasí, avšak bez uvedenia v čom sú závery správcu dane

a žalovaného nesprávne. Správna žaloba taktiež obsahuje citácie súdnych rozhodnutí bez uvedenia
v čom je skutkový a právny stav týchto rozhodnutí obdobný s predmetnou vecou a ako závery v nich
uvedené dopadajú na právne posúdenie veci. Takto formulované časti správnej žaloby neumožňujú
správnemu súdu vykonať prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Zo správnej žaloby vyvodil
správny súd žalobné body tak, ako ich uviedol v odsekoch 6. až 10. tohto rozsudku a uvádza k nim

nasledovné:

16. Žalobca v úvode správnej žaloby len vo všeobecnosti namieta nesprávne právne posúdenie veci,
nepreskúmateľnosťnapadnutéhorozhodnutia,nesprávnosťvyhodnoteniaAxelKitteltestu,nezákonnosť
protokolu, nedostatočné zistenie skutkového stavu a vyhodnotenie dokazovania a že správca dane

vychádzal z informácií získaných v iných daňových kontrolách, avšak bez bližšej špecifikácie týchto
námietok, čo neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum napadnutého rozhodnutia. Niektoré
z uvedených námietok žalobca špecifikuje v ďalších žalobných bodoch a správny súd sa k nim vyjadrí
nižšie. V tejto časti správnej žaloby žalobca konkrétne namieta, že pokiaľ správca dane porovnával
obchody žalobcu s obchodmi spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o., mal tak urobiť už v protokole a nie

až na námietku žalobcu v odvolacom konaní. Správny súd uvádza, že podľa obsahu administratívneho
spisu nebolo toto porovnanie vykonané až na odvolaciu námietku žalobcu, ale vykonal ho správca
dane už v prvostupňovom rozhodnutí na stranách 37 a 38, kde tieto obchody porovnáva a vyvodzuje
z nich dôkaz o opakovanom vzorci správania konateľa žalobcu, ako to správny súd podrobne uviedol
v odseku 3. tohto rozsudku pri odpovedi na 4. otázku Axel Kittel testu. Žalobca neuvádza, prečo by mal

byť nezákonný postup správcu dane ak tak neurobil už v protokole, ani správny súd v tomto postupe
nevzhliadol žiaden rozpor so zákonom. Podľa obsahu administratívneho spisu, čo je výslovne uvedené
aj v prvostupňovom rozhodnutí, informácie o činnosti spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. zistil správca dane
z informačného systému finančnej správy, o čom spísal úradný záznam, dňa 29. 07. 2024, teda počas
vyrubovacieho konania. Správny súd uvádza, že správca dane môže aj počas vyrubovacieho konania

v určitej miere doplniť dokazovanie. Skutočnosti zistené porovnaním obchodov žalobcu s obchodmi
spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. nie sú kľúčovými skutočnosťami, na ktorých bolo založené vyhodnotenie
Axel Kittel testu, resp. vedomostnej stránky žalobcu o daňovom podvode, a teda nejde o neprípustne
rozsiahle doplnenie dokazovania oproti daňovej kontrole. Tieto skutočnosti len dopĺňajú iné dôvody
zistené správcom dane, ktoré správny súd zhrnul v odseku 3. tohto rozsudku pri odpovedi na 4. otázku

Axel Kittel testu a poukazujú na to, že konateľ žalobcu takmer totožné obchody vykonával aj ako konateľ
inej obchodnej spoločnosti.

17. Žalobca tiež namieta nezákonnú dĺžku daňovej kontroly pre zneužitie možnosti prerušiť daňovú
kontrolu správcom dane. Správny súd k dĺžke daňovej kontroly uvádza, že táto musí byť v súlade

s § 46 ods. 10 daňového poriadku vykonaná v lehote jedného roka od jej začatia. Daňová kontrola
môže byť prerušená podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, ak je potrebné získať informácie
podľa osobitného predpisu, kam patrí aj žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, pričom počas
tohto prerušenia zákonné lehoty neplynú (§ 61 ods. 5 daňového poriadku). Počas prerušenia daňovej
kontroly nie je správca dane oprávnený vykonávať úkony voči daňovému subjektu a daňový subjekt

nemá tomu zodpovedajúce povinnosti podľa § 45 daňového poriadku, a tak v tomto období nedochádza
k zásahu do práv daňového subjektu. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd konštatuje,
že daňová kontrola bola prerušená 2-krát z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií,
pričom zakaždým bolo riadne vydané rozhodnutie správcu dane o prerušení daňovej kontroly a podoručení odpovede od zahraničných finančných správ správca dane v daňovej kontrole bezodkladne
pokračoval. Po odrátaní doby prerušení trvala daňová kontrola 325 dní, a teda bola ukončená v zákonnej
1-ročnej lehote doručením protokolu žalobcovi. Jednotlivé prerušenia trvali dva mesiace a štyri a pol

mesiaca, čo predstavuje pomerne krátku dobu a takéto prerušenie nemohlo spôsobiť žiadnu ujmu na
právach žalobcu. Taktiež nie je dôvodná námietka žalobcu, že daňová kontrola začala dňa 12. 05. 2022
a je neprípustné, aby správca dane zaslal českej finančnej správe žiadosť o medzinárodnú výmenu
informáciíaždňa12.01.2023aďalšiežiadostiažneskôr(19.04.2023).Správnysúduvádza,žežiadosť
českej finančnej správe bola poslaná v priebehu 1-ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, pričom

správcadanedaňovúkontroluprerušilrozhodnutímod19.01.2023stým,žeodpoveďmuboladoručená
dňa 14. 03. 2023, čo správca dane hneď nasledujúci deň oznámil daňovému subjektu a pokračoval
v daňovej kontrole. Následne poslal správca dane poslal súčasne tri žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií španielskej, holandskej a talianskej finančnej správe (čo možno hodnotiť ako hospodárne)
a daňovú kontrolu prerušil rozhodnutím od 27. 04. 2023, pričom poslednú odpoveď od týchto finančných
správ obdržal dňa 11. 09. 2023, čo správca dane hneď nasledujúci deň oznámil daňovému subjektu

a pokračoval v daňovej kontrole. Správca dane teda konal v rámci žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií z časového hľadiska efektívne. Skutočnosť, že správca dane neodoslal vyššie uvedené
žiadosti naraz, nepredstavuje nezákonný postup, nakoľko všetky žiadosti boli zaslané v 1-ročnej lehote
na vykonanie daňovej kontroly. Je na správcovi dane ako túto zákonnú lehotu využije a ako v rámci nej
rozložíjednotlivéprocesnéúkony.Podstatnéje,abynedošlokprekročeniumaximálnejlehotystanovenej

pre daňovú kontrolu, čo v predmetnej veci nenastalo.

18. Žalobca ďalej len vo všeobecnosti tvrdí, že správca dane neuviedol žiadne relevantné dôvody
k viacnásobnému prerušeniu daňovej kontroly a že žiadal aj informácie, ktoré neboli relevantné
pre vykonávanú daňovú kontrolu. Žalobca však neuvádza, ktoré konkrétne požadované informácie

a z akého dôvodu neboli relevantné pre výkon daňovej kontroly. Žalobca tiež rovnako všeobecne
tvrdí, že správca dane mohol všetky žiadosti odoslať naraz, nakoľko ich obsah nebol ovplyvnený
obsahom odpovede, pričom ani tu nekonkretizuje, ktoré žiadosti a v nich požadované informácie mohol
správca dane žiadať skôr, a prečo nebolo potrebné počkať na odpoveď z predchádzajúcej žiadosti.
Žalobca ďalej v tomto žalobnom bode len všeobecne namieta, že protokol neobsahuje zákonom

predpísané náležitosti bez uvedenia, ktoré náležitosti absentovali a aký to malo vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Takto všeobecne formulované žalobné body neumožňujú správnemu súdu
vykonať prieskum napadnutého rozhodnutia.

19. Napriek všeobecne formulovaným žalobným bodom správny súd dodáva, že v postupe správcu

dane pri prerušení daňovej kontroly nevzhliadol žiadnu nezákonnosť. K dôvodnosti prerušenia daňovej
kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií uviedol Najvyšší správny súd SR
v rozhodnutí veľkého senátu sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27. 03. 2024 (odsek 21.), že účelnosť
medzinárodnej výmeny informácií je potrebné posudzovať podľa okruhu informácií, ktoré sa snaží
správca dane získať. Ak môžu byť tieto informácie účelné pre relevantné rozhodnutie o daňovej

povinnosti, je nutné hľadieť na prerušenie daňovej kontroly ako efektívne. Správny súd uvádza, že
správca dane uviedol obsah jednotlivých žiadostí aj odpovedí na nich v prvostupňovom rozhodnutí
(žalobca v správnej žalobe nedôvodne namieta, že tak neurobil). Konkrétne je v prvostupňovom
rozhodnutí uvedené (strany 28-29), že českej finančnej správe bola zaslaná žiadosť o preverenie
reálnosti zdaniteľných obchodov pre odberateľa žalobcu AK-FRUIT Trade s.r.o., čo sa na základe

informácií poskytnutých českou finančnou správou preukázalo. Následne správca dane zaslal tri
žiadosti na účely preverenia dodávok tovaru určeného pre žalobcu od zahraničných dodávateľov, čo
v prvostupňovom rozhodnutí zhrnul ohľadom španielskej finančnej správy (strany 20-21), holandskej
finančnej správy (strany 21-22) a talianskej finančnej správy (strany 22-23), z čoho vyplynuli informácie
o obchodných vzťahoch medzi dodávateľmi z iných členských štátov, spoločnosťami CEVOM s.r.o.,

D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. a žalobcom a zároveň informácie
o personálnom prepojení medzi žalobcom a spoločnosťou CEVOM s.r.o., ktoré správca dane použil
pri vyhodnotení Axel Kittel testu (že v mene spoločnosti CEVOM s.r.o. vystupovali zamestnanci a konateľ
žalobcu). Všetky uvedené informácie boli účelné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti žalobcu, nakoľko
správca dane preveroval obchodný reťazec od pôvodných dodávateľov z iných členských štátov cez

spoločnosti CEVOM s.r.o. a D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. až po žalobcu
a ďalej aj k odberateľovi žalobcu, čím v prvom rade preveroval splnenie hmotnoprávnych podmienok
(existenciu plnenia), pričom až na základe odpovedí na tieto žiadosti mal správca dane preukázané
dodanie tovaru.20.Žalobcaďalejnamietalumelépredlžovaniedaňovejkontrolyzostranysprávcudane,pretožesprávca
dane so značným časovým odstupom vyhotovil úradný záznam č. 102333594/2023 zo dňa 03. 04.

2023 ohľadom účtov dodávateľa D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. a
použitia vyjadrenia Viery Fábryovej zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20. 01. 2022. Správny
súd vo všeobecnosti uvádza že skutočnosť, kedy správca dane vyhotoví úradný záznam o zistených
skutočnostiach,nemážiadenvplyvnadĺžkudaňovejkontroly,apretovtomtodôsledkuaninemohlodôjsť
k porušeniu práv žalobcu. V konkrétnostiach správny súd uvádza, že úradný záznam pod uvedeným

číslom sa v administratívnom spise nachádza, avšak je zo dňa 13. 09. 2023 a boli ním prebraté
informácie získané z iného konania (daňová kontrola u dodávateľa D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE
JOINT VENTURE, s.r.o.). Nešlo teda o informácie, ktoré by správca dane zistil v daňovej kontrole
vykonávanej u žalobcu a až s odstupom času túto skutočnosť zaznamenal, ale informácie, ktoré prebral
z iného spisu v čase vyhotovenia úradného záznamu.

21. Správny súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že správca dane získaval dôkazy
pred začatím daňovej kontroly, a to žiadosť o informácie zo dňa 22. 02. 2022 bulharskej finančnej
správe ohľadom Severina Nedkova Stefanova a výzvu zaslanú RPVS ohľadom splnenia oznamovacej
povinnosti dodávateľa D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. zo dňa 17. 03.
2022. Tieto informácie nezisťoval správca dane v rámci daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie

december 2021 vykonávanej u žalobcu, ale prevzal ich z iných daňových konaní, o čom vyhotovil
príslušné úradné záznamy č. 101606775/2022 zo dňa 30. 05. 2022 a č. 102333594/2023 zo dňa 13. 09.
2023. Správca dane je v súlade s § 19 ods. 7 daňového poriadku oprávnený preberať informácie z iných
spisových materiálov, o čom má vyhotoviť úradný záznam. Správca dane postupoval podľa uvedeného
zákonného ustanovenia, a preto v jeho konaní správny súd nevzhliadol žiadnu nezákonnosť.

22. Žalobca ďalej namietal, že správca dane použil výpoveď svedka Maniačka z daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie september 2021 a nevypočul ho k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu
december 2021. Túto námietku nepovažuje správny súd za dôvodnú, pretože zo zápisnice o ústnom
pojednávaní č. 101459401/2024 zo dňa 21. 05. 2024 nachádzajúcej sa v administratívnom spise

vyplýva, že hlavným predmetom ústneho pojednávania bolo vypočutie svedka Vladimíra Maniačka za
zdaňovacie obdobie december 2021, pričom otázky správcu dane smerovali k tomuto zdaňovaciemu
obdobiu ako aj všeobecne k činnosti spoločnosti CEVOM s.r.o., ktorej bol svedok konateľom. Navyše
v rámci tejto zápisnice svedok uviedol kľúčovú informáciu, že v kontrolovanom zdaňovacom období
december 2021 boli obaja konatelia spoločnosti CEVOM s.r.o. vo väzbe a spoločnosť nemala žiadneho

splnomocneného zástupcu, z čoho správca dane vyvodil, že v tomto období nemohla reálne vykonávať
ekonomickú činnosť a túto skutočnosť použil pri vyhodnotení Axel Kittel testu. Preto je zrejmé, že obsah
tejto výpovede bol použiteľný na kontrolované zdaňovacie obdobie. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie
žalobcu, že správca dane a žalovaný nedostatočne vyhodnotili podanie pána Maniačka z 03. 05. 2023
s prílohou (USB nosič). Žalovaný na strane 18 napadnutého rozhodnutia výslovne uviedol, že na tomto

nosiči sa nachádzali údaje o dodaní tovaru, ktoré nebolo spochybnené a týkalo sa zdaňovacích období
august a september 2021. Z uvedeného je zrejmé vyhodnotenie žalovaného, že tieto dôkazy nemohli
byť vôbec relevantné pre posúdenie veci, keďže predmetom daňovej kontroly bolo iné zdaňovacie
obdobie (december 2021). Preto nebolo potrebné, aby správca dane a žalovaný uvádzali, kto predmetné
dokumenty vystavil, pre koho, na akú sumu, akého dňa a ich číslo, ako sa toho domáhal žalobca

v správnej žalobe.

23. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že správca dane nevyužil všetky
možnosti na zabezpečenie prítomnosti svedkyne Fábryovej. S touto námietkou sa vysporiadal už
žalovaný v napadnutom rozhodnutí (strany 18-19), na čo správny súd poukazuje a vyplýva to

aj z administratívneho spisu, že správca dane uvedenú svedkyňu v daňovej kontrole opakovane
predvolával, požiadal o jej predvedenie a dal prešetriť jej pobyt políciou a na návrh žalobcu ju opätovne
predvolal vo vyrubovacom konaní. Správca dane použil všetky možné prostriedky na zabezpečenie
prítomnosti svedkyne, ktoré mu poskytuje daňový poriadok (predvolanie, predvedenie) a dal aj prešetriť
jejpobytprostredníctvompolície,avšakvšetkytietopokusyzostalineúspešné.Zatejtosituácienemožno

správcovi dane (a ani žalovanému) vytknúť, že výsluch svedkyne nevykonal, keďže už neexistovali
iné možnosti na zabezpečenie jej prítomnosti. Žiadne iné obmedzenie osobnej slobody svedka (ako
sa toho dožaduje žalobca v správnej žalobe) okrem predvedenia daňový poriadok nepozná. Pokiaľ
žalobca v replike doplnil, že správca dane mohol po neúspešnom pokuse o predvedenie svedkyneprostredníctvom OR PZ Považská Bystrica o predvedenie požiadať Kriminálny úrad finančnej správy,
správny súd uvádza, že správca dane dal prešetriť pobyt svedkyne s negatívnym výsledkom. Opätovný
pokus o predvedenie svedkyne iným orgánom uvedeným v § 20 ods. 3 daňového poriadku ako

príslušným útvarom policajného zboru by bol za tejto situácie zjavne bezúspešný. Opakovaný pokus
o predvedenie by bol účelný jedine vtedy, ak by sa podarilo zistiť inú adresu, na ktorej sa môže svedkyňa
nachádzať, pričom takýto údaj nevyplýval z prešetrenia pobytu svedkyne, ani sám žalobca ho správcovi
dane neposkytol. Taktiež uloženie pokuty tejto svedkyni nemohlo viesť k zabezpečeniu jej účasti, keďže
nebol známy jej pobyt. Preto za uvedenej situácie nie je použitie obsahu výsluchu tejto svedkyne z inej

daňovej kontroly, ktorý správca dane prebral úradným záznamom v súlade s § 19 ods. 7 daňového
poriadku, porušením práv žalobcu.

24. Žalobca ďalej namieta právne posúdenie veci spočívajúce v jeho zapojení do daňového podvodu.
Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť v súlade so zákonom o DPH, ktorý
je transpozíciou Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej

hodnoty, a súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora EÚ obmedzené len vtedy, ak 1) zdaniteľná osoba
nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, 2) došlo k daňovému podvodu alebo 3) došlo
k zneužitiu práva. Tieto jednotlivé situácie nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú.
V súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí vo veci Axel Kittel a Recolta
Recycling č. C-439/04 a C-440/04, je pre odopretie práva na odpočet DPH z dôvodu daňového podvodu

potrebné vykonať tzv. Axel Kittel test. Tento test pozostáva z (1) preukázania existencie podvodu na dani
z pridanej hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny
test v rámci celého reťazca), (2) preukázania objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu,
že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol
vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho

subjektu) a (3) posúdenia, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné
rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due
diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). Závery Súdneho dvora o daňovom podvode prevzal
aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023 (s odkazom na
predošlérozhodnutiesp.zn.6Sžfk/52/2020),ktorébolouverejnenévZbierkestanovískarozhodnutípod

č. 63/2023, kde sformuloval 4 otázky tak, ako ich uviedol aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí.

25. Z odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že právo na odpočet DPH
bolo žalobcovi odopreté z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom žalobca mal vedieť
a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne vyžadovať, aby sa nezúčastnil na

daňovompodvode.Pokiaľžalobcastaviažalobnébodynatom,žereálnosťuskutočneniapreverovaných
obchodov nebola spochybnená, táto skutočnosť nemá žiadnu relevanciu pre právne posúdenie veci. Ak
je totiž vec posúdená ako daňový podvod, hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, kam patrí aj
materiálna existencia plnenia (dodanie tovaru), musia byť splnené. Konštatovanie, že k dodaniu tovaru
skutočne došlo, je preto nevyhnutnou podmienkou, aby mohla byť vec posúdená ako daňový podvod.

Pokiaľ žalobca ďalej v správnej žalobe rozoberá podmienky pre zneužitie práva, aj táto argumentácia je
irelevantná, pretože na takomto právnom posúdení neboli preskúmavané rozhodnutia založené.

26. Pokiaľ ide o posúdenie veci ako daňového podvodu, správny súd má za to, že správca
dane a žalovaný vec správne právne posúdili v súlade s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora

EÚ a Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR. Správca dane a žalovaný
správne vyhodnotili tzv. Axel Kittel test, čo správny súd opísal v odseku 3. tohto rozsudku, na ktorý
v podrobnostiach odkazuje a dodáva nasledovné:

27. Pokiaľ ide o objektívny test, v danom prípade bolo preukázané, že daňový únik vznikol u

dodávateľažalobcuD&DDEUTSCHE–SLOVAKISCHEJOINTVENTURE,s.r.o.,ktorýdaňzobchodov
so žalobcom neodviedol, pretože si uplatnil odpočítanie dane na základe nepreukázaných dodaní
od spoločností GLOBAL SYNERGY s.r.o. a Eko Speed s.r.o., čoho výsledkom bolo nepriznanie a
neodvedenie dane do štátneho rozpočtu, čím došlo k nedovolenému úniku na DPH. Spoločnosti
GLOBAL SYNERGY s.r.o. a Eko Speed s.r.o. na výzvy správcu dane nepredložili požadované doklady

apodľaúdajovvkontrolnýchvýkazochnevykázalivzdaňovacomobdobídecember2021predodávateľa
D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. žiadne zdaniteľné plnenia. Preto
u spoločnosti D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. došlo k účelovému zníženiu
daňovej povinnosti, v dôsledku čoho daň z obchodov so žalobcom nebola do štátneho rozpočtuodvedená. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na viaceré rozsudky Súdneho dvora EÚ (C-354/03,
C-355/03 a C-484/03 Optigen; C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling; C-80/11 a C-142/11
Mahagében a Dávid), ktoré za podvod na DPH označujú situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca

neodvedie daň a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s
účelom smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Takáto situácia
nastala aj v predmetnej veci, pričom správcom dane získané dôkazy odôvodňujú záver, že spoločnosť
D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. bola za účelom získania daňového
zvýhodnenia pridaná do obchodného reťazca medzi žalobcu a zahraničného dodávateľa CEVOM, s.r.o.

ako „nárazníková“ spoločnosť. O tomto závere svedčia aj skutočnosti, že v rámci daňových kontrol
vykonaných správcom dane u spoločnosti D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o.
neboli preukázané reálne obchodné transakcie, že spoločnosť D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE
JOINTVENTURE,s.r.o.nemalasplnenúoznamovaciupovinnosťnaRVPS,hociišlooovocieazeleninu,
že tovar bol podľa priložených CMR vždy dodávaný priamo žalobcovi (nikdy spoločnosti D & D
DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o.). Za spoločnosť CEVOM s.r.o., ktorá mala dodať

tovardodávateľoviD&DDEUTSCHE–SLOVAKISCHEJOINTVENTUREs.r.o.,nemalvkontrolovanom
zdaňovacom období december 2021 kto konať, keďže obaja jej konatelia boli v tom čase vo väzbe
aspoločnosťnemalaustanovenéhosplnomocnenéhozástupcu,nonapriektomuzaňuniektovystavoval
faktúry. Ak by si žalobca objednal tovar priamo u dodávateľa z iného členského štátu a nadobudol by
ho v tuzemsku, musel by priznať a odviesť DPH, ktorú by si mohol odpočítať, ale pri predaji tovaru by ju

musel odviesť. Ak si však objednal tovar u tuzemskej spoločnosti D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE
JOINT VENTURE, s.r.o., nemusel zdaniť nadobudnutie tovaru, ale právo na odpočítanie mu ostalo
zachované, čím získal neoprávnenú daňovú výhodu.

28. V rámci objektívneho testu môže v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ daňový únik nastať aj

na inom stupni reťazca ako priamo u žalobcu. Žalobca preto nedôvodne namieta, že mu boli pričítané
nedostatky jeho dodávateľov. Žalobca zodpovedá aj za takýto daňový únik, ak o ňom vedel alebo mal
vedieť, resp. neprijal potrebné opatrenia na zabránenie jeho účasti na daňovom podvode (k tomu viac
nižšie).Žalobcovinebolipričítanénedostatkyspočívajúcevtom,žejehododávatelianepredložiliúčtovné
doklady, nepodávali daňové priznania a so správcom dane nekomunikovali, ako to namieta v správnej

žalobe.

29. Žalobca tiež nedôvodne namieta, že žalovaný bez dôkazov uviedol, že zdaniteľné obchody žalobcu
boli spojené s podvodným konaním jeho dodávateľov. Daňový únik bol totiž zistený u priameho
dodávateľa žalobcu D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., ktorý daň neodviedol

a žalobca si uplatnil odpočítanie dane práve z týchto obchodov. Z uvedeného je zrejmé, že zdaniteľné
obchodyžalobcubolispojenéspodvodnýmkonaníma napreukázanietejtoskutočnostinebolopotrebné
vykonať žiadne ďalšie dokazovanie. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že podmienky
objektívneho testu, teda chýbajúca daň v dôsledku daňového podvodu, boli splnené.

30. Aby žalobcovi mohla byť pričítaná zodpovednosť za vyššie uvedený daňový podvod, musí byť
naplnenýajtakzvanývedomostnýtest,žeodaňovompodvodevedelalebomoholamalvedieťazároveň
sa na strane žalobcu posudzuje takzvaný due diligence vedomostný test, či prijal potrebné opatrenia na
to, aby zamedzil spojeniu svojich obchodov s podvodným konaním.

31. Správca dane možnú vedomosť žalobcu o zapojení sa do reťazca s podvodným konaním vyvodzuje
zo zistených personálnych prepojení, konkrétne, že zamestnanci žalobcu A. B. a A. C. zabezpečovali
obchodné transakcie (objednávali tovar a prepravu) u dodávateľov z iných členských štátov EÚ
v mene žalobcu v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach a zároveň komunikovali aj v mene
spoločnosti CEVOM, s.r.o., pričom sám konateľ žalobcu vystupoval od decembra 2019 za spoločnosť

CEVOM, s.r.o. a priamo komunikoval s talianskym dodávateľom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
mal vedomosť o pôvode tovaru aj o názve dodávateľov z iných členských štátov, teda aj o stupňoch
reťazca predchádzajúcich jeho priamemu dodávateľovi D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT
VENTURE, s.r.o. O tejto vedomosti svedčí aj to, že dodania tovarov boli vykonávané priamo od
pôvodných dodávateľov z členských štátov EÚ do prevádzky žalobcu a nie jeho dodávateľovi D

& D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. Zdaniteľné obchody neboli uzatvárané
s konateľkou dodávateľa D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. Vierou
Fábryovou, ktorá uviedla, že nie je v tejto oblasti znalá a jej úlohou bolo iba vystavenie faktúr s DPH.
Je nelogické, aby konateľ žalobcu s dlhoročnými skúsenosťami s obchodovaním s ovocím a zeleninouzačal podnikať práve s Vierou Fábryovou, ktorá nie je v danom odbore znalá a nenakupoval tovar
priamo od dodávateľov z iných členských štátov EÚ. Správca dane ďalej uviedol, že žalobca má
zhodného konateľa Raymonda Geöreögha ako spoločnosť J.G. Fruit, s.r.o., ktorá vykonávala zhodné

typy obchodov s ovocím a zeleninou, na tom istom mieste (prevádzka v Trenčianskych Stankovciach),
kde v tejto činnosti pokračoval žalobca.

32. Z uvedených skutočností v ich súhrne podľa správneho súdu vyplýva záver, že žalobcovi možno
vzhľadom na objektívne zistené skutočnosti o väzbách jeho zamestnancov a konateľa na spoločnosť

CEVOM s.r.o., v mene ktorej obchodovali priamo s dodávateľmi tovaru z iných členských štátov,
o dodávaní tovaru priamo žalobcovi bez toho, aby bol tento tovar najprv dodaný jeho priamemu
dodávateľovi D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. a o predchádzajúcom
podnikaní jeho jediného konateľa Raymonda Geöreögha v rámci spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. pričítať
minimálne nevedomú nedbanlivosť vo vzťahu k tomu, že sa svojimi obchodmi zapojí do podvodného
reťazca.

33. Správny súd sa stotožňuje aj so závermi správcu dane, že žalobca v rámci tzv. due diligence
vedomostného testu neprijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté
plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca uviedol, že si vybral obchodného
partnera D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. na základe odporúčania

Vladimíra Maniačka, konateľa spoločnosti CEVOM s.r.o., pričom ho preveroval len bežne na internete
a nepreveroval si splnenie jeho registračnej a oznamovacej povinnosti na RVPS, čoho mal byť žalobca
znalý, keďže jeho hlavnou podnikateľskou činnosťou bol obchod s ovocím a zeleninou. K objasneniu
aké opatrenia žalobca prijal, aby sa uistil, že sa nestane súčasťou neobvyklých obchodných transakcií,
žalobca uviedol, že nemal dôvod prijímať opatrenia, svojím obchodným partnerom dôveroval. Preto má

správny súd za to, že správca dane a žalovaný vec správne právne posúdili aj v časti subjektívneho
testu a žalobcovi dôvodne neuznali uplatnený odpočet DPH z dôvodu daňového podvodu.

34. Žalobca ďalej nedôvodne namieta, že ako dôkazy boli nezákonne použité protokoly a zápisnice
z daňových kontrol iných subjektov. Správny súd uvádza, že podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku

nie je potrebné preukazovať skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti a podľa § 24 ods. 4
daňovéhoporiadkumožnoakodôkazpoužiťvšetko,čomôžeprispieťkzisteniuaobjasneniuskutočností
rozhodujúcichpresprávneurčeniedaneačoniejezískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymi
predpismi. Správca dane tak môže ako dôkazy použiť listiny získané v rámci iných daňových kontrol
a v zmysle § 19 ods. 7 daňového poriadku o tom vyhotoví úradný záznam, pričom takto postupoval

aj správca dane v predmetnej veci. Týmto spôsobom sa dôkazy z iných daňových kontrol stali dôkazmi
v predmetnej veci a žalobca mal možnosť oboznámiť sa s nimi. Žalobca pritom nenamieta, že by pred
vydaním preskúmavaných rozhodnutí nemal možnosť oboznámiť sa s týmito dôkazmi a vyjadrovať sa
k nim. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/76/2020,
podľa ktorého nie je nezákonné použiť ako dôkaz výsluchy svedkov z inej daňovej kontroly, hoci o nich

daňový subjekt nebol upovedomený.

35. Pokiaľ žalobca namieta, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a nemôže predpokladať, že by
mal u určitých dodávateľov nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení, správny súd
poukazuje na to, že v prípade daňového podvodu je celé dôkazné bremeno na správcovi dane. Správca

dane žalobcu žiadnym dôkazným bremenom nezaťažil ani napadnuté rozhodnutie nie je založené na
tom, že by žalobca nepreukázal nejaké skutočnosti.

36. Žalobca ďalej záverom správnej žaloby len všeobecne namieta nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia pre nevysporiadanie sa s odvolacími námietkami a pre nezrozumiteľnosť a že žalovaný

opiera odôvodnenie o skutočnosti, ktoré neboli dokazované. Žalobca však vôbec neuvádza, s ktorými
jeho odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal alebo o aké skutočností, ktoré neboli v konaní
preukazované, opiera svoje odôvodnenie, a tak je takáto žalobná námietka nekonkrétna, neumožňujúca
vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia.

37. Žalobca tiež v správnej žalobe poukazuje na nesúvisiacu rozhodovaciu činnosť, konkrétne
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/10/2008, ktoré sa týka daňových výdavkov pri dani
z príjmov, pričom v predmetnej veci bola posudzovaná DPH podľa zákona o DPH, ktorý je transpozíciou
smernice Rady 2006/112/ES. Rovnako je nedôvodný odkaz žalobcu na rozsudok Súdneho dvoraEÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, podľa ktorého zdaniteľnej osobe nemožno zamietnuť
právo na odpočítanie DPH z dôvodu, že sa neubezpečila, že zdaniteľná osoba, ktorá vystavila
faktúru, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala tovarom a bola ho schopná dodať, splnila si

povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH alebo že nemá okrem faktúry iné dokumenty, ktoré
by preukazovali splnenie uvedených podmienok. Napadnuté rozhodnutie totiž nebolo postavené na
takýchto skutočnostiach.

38. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu

zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny
súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1

mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení
(§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.