Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Fulcová
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/132/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123329399
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123329399.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Autodoprava MB3x s. r.
o.,sosídlomBoldocká,AreálPD7,Senec,IČO:50082612,zastúpeného:JUDr.AlexandraMachanová,
advokátka, so sídlom Mierové námestie 19, Senec, IČO: 42 162 378, proti žalovanému: STFV s. r. o.,
so sídlom Haburská 15, Bratislava, IČO: 53 987 217, zastúpenému: Advokát CIBULKA, s.r.o., so sídlom
Hodžova 53, Trenčín, IČO: 55 673 121, o zaplatenie 1.620,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. 81Cb/43/2023 - 84 zo dňa 12.05.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 81Cb/43/2023 - 84 zo dňa
12.05.2025 potvrdzuje.
II. Žalovanému súd voči žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom
rozhodol o trovách konania tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi v rozsahu
100 %.
2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví
špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry za vykonanú prepravu.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:
„10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, ako i ostatným spisovým
materiálom a výsluchom žalovaného. Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný si u žalobcu objednal nákladnú prepravu stromov z Bratislavy a obce Veľký Biel do Dubnice
nad Váhom, ktorú žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 10220760 vo výške 1.620,- Eur, ktorá bola
splatná dňa 03.10.2022. Žalobca pre žalovaného dopravu stromov vykonal dvomi cestami. Stromy boli
do miesta vykládky doručené. Žalovaný dlh žalobcovi neuhradil. Dohodnutá preprava všetkých stromov
mala byť vykonaná v rámci jednej cesty a nie dvoch, tak ako to vyúčtoval žalobca vo faktúre a v zázname
o prevádzke vozidla nákladnej dopravy. Cena za vykonanie prepravy stromov nebola dohodnutá.
Z výsluchu žalovaného súd zistil, že zo strany žalovaného prišlo k objednaniu kamiónovej prepravy na
prevoz stromov, ktoré žalovaný zakúpil v Bratislave a v obci Veľký Biel. Kontakt na žalobcu poskytol
žalovanému dodávateľ stromov (záhradníctvo). Žalovaný kontaktoval žalobcu za účelom dohodnutia
prepravy. Žalobca bol informovaný o tom, čo je potrebné previezť. Dodávka bola dohodnutá na jednu
cestu. Vozidlo, ktoré následne na stavbu stromy priviezlo nezodpovedalo dohode žalobcu a žalovaného.
Žalovaný nebol vopred informovaný o skutočnosti, že budú potrebné dve cesty na vykonanie prepravy
stromov. Žalovaný s tým ani nevyslovil svoj súhlas. Stromy sa na stavbe vyložili. Konateľ žalovaného
sa vykládky nezúčastňoval celý čas. Druhý konateľ žalovaného konateľovi I. E. oznámil, že stromy
nedorazili všetky a že prepravca sa bude musieť otočiť ešte raz pre zvyšok stromov. Žalovaný s týmnesúhlasil. V tom momente sa žalovaný nedozvedel ani cenu prepravy. Konateľ žalovaného dal pokyn,
aby bola žalovanému doručená faktúra za prepravu, ktorá následne bude uhradená. Asi po roku ho
kontaktoval konateľ žalobcu s tým, aby zaplatil faktúru. Žalovaný mu oznámil, že žiadnu faktúru od neho
nemá. Žalobca mu faktúru poslal cez SMS a vtedy sa žalovaný dozvedel výšku ceny za prepravu, na čo
žalobcovi uviedol, že s takouto cenou nesúhlasí, pretože cena nie je adekvátna. Žalobca na to reagoval,
že sa so žalovaným stretnú na súde.
11. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že sporným skutkovým tvrdením medzi stranami
sporu je dohoda o výške odplaty za vykonanú dopravu a doručenie faktúry žalovanému. Za nesporné
skutkové tvrdenie medzi stranami súd považuje uzatvorenie zmluvy o preprave veci, vykonanie prepravy
dňa 16.09.2022, vystavenie faktúry č. 10220760 žalobcom žalovanému, neuhradenie vystavenej faktúry
žalovaným.
...
17. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ceny za vykonanie prepravy. Z vykonaných dôkazov mal súd
za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave veci na
vykonanie prepravy stromov zakúpených žalovaným v Bratislave a v obci Veľký Biel do Dubnice nad
Váhom. Žalobca prepravu vykonal dvomi cestami nákladného vozidla a stromy žalovanému riadne
doručil do dohodnutého miesta vykládky. Za vykonanú prepravu žalobca vystavil žalovanému faktúru,
ktoré žalovaný žalobcovi neuhradil. Súd z vykonaných dôkazov nemal preukázanú výšku dohodnutej
ceny za prepravu stromov. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal na akej výške ceny prepravy sa so
žalovaným dohodli a nepreukázal ani cenu prepravy obvyklú v danom čase a mieste s prihliadnutím
na druh a rozsah vykonanej prepravy. Žalobca predložil na preukázanie svojho nároku iba faktúru č.
10220760 zo dňa 19.09.2022 na sumu 1.620,- Eur s DPH a Záznam o prevádzke vozidla nákladnej
dopravy. Záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy (č. l. 9-10) však tiež nepreukazuje dohodu o
výške ceny za vykonanú dopravu, pretože z uvedeného listinného dôkazu nevyplýva prejav žalovaného,
ktorým by súhlasil so žalobcom uvedenou cenou. Na Zázname o prevádzke vozidla nákladnej dopravy
absentuje podpis žalovaného. Žalobca zároveň nepredložil žiadnu písomnú zmluvu, či iný dôkaz, ktorým
by preukázal dôvodnosť svojho nároku vo výške uplatnenej žalobou. Súd pri rozhodovaní veci nemohol
z predložených a vykonaných dôkazov zistiť ani cenu obvyklú za vykonanie porovnateľnej prepravy,
pretože žalobca žiadne takéto dôkazy v konaní neprodukoval. Vzhľadom na to nebolo možné žalobcovi
za vykonanie prepravy priznať podľa ust. § 625 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodnutú odplatu,
keďže jej výška v konaní nebola žalobcom preukázaná a ani odplatu obvyklú v čase uzatvorenia
zmluvy, nakoľko žalobca netvrdil a nepreukázal ani výšku obvyklej odplaty v čase uzatvorenia zmluvy
pri porovnateľnej preprave. Súd preto žalobe nemohol vyhovieť a zamietol ju.
18. Súd v konaní nevykonal navrhované dôkazy - výsluch žalobcu, ktorý na pojednávaní navrhol právny
zástupca žalobcu, pretože vykonanie tohto dôkazu bolo urobené v rozpore s ust. § 153 Civilného
sporového poriadku. Žalobca výsluch žalobcu mohol navrhnúť už skôr, v rámci písomnej časti konania
a nie až na pojednávaní, kedy by bolo potrebné pojednávanie vzhľadom na neúčasť konateľa žalobcu
odročiť a vykonať ďalšie úkony súdu v súvislosti s vykonaním tohto dôkazu, čo by bolo aj nehospodárne.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný, keďže súd žalobu zamietol, a preto má nárok na
náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 610, § 617 ods. 1, 2, § 625
ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“).
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
5. Proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. 81Cb/43/2023 - 84 zo dňa 12.05.2025 podal včas
odvolanie žalobca, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Žalobca vymedzil odvolacie
dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne
posúdenie/ CSP.
6. Žalobca poukázal na to, že zmluva o preprave veci bola dojednaná telefonicky, kde sa strany dohodli
na podmienkach a žalovaný ich akceptoval, teda aj cenu prepravy. Žalovaný na pojednávaní pred súdom
uviedol,žesiprepravutovarovobjednávabežne,bolsiplnevedomýpovinnostiuhradiťžalobcoviodplatu
za vykonanú dopravu.
7. Žalobca bol názoru, že nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že nevedel, či a koľko sa bude za dopravu
platiť. O povinnosti zaplatiť s ohľadom na postavenie podnikateľa vedieť musel a mal. Žalobca trval
na tom, že na výške odplaty sa strany vzájomne dohodli a pôvodne bola dohoda taká, že žalovanývyplatí dojednanú odplatu v hotovosti pri vykládke tovaru. Pri vykládke začal žalovaný tvrdiť, že osoba
oprávnená na vyplatenie dojednanej platby sa aktuálne na mieste vykládky nenachádza a žiadal
vystavenie faktúry, ktorú prisľúbil uhradiť obratom. Žalobca teda nemal na výber, vystavil teda faktúru,
ktorú odoslal protistrane. Žalovaný však faktúru neuhradil a na telefonáty žalobcu nereagoval. Žalobca
sa preto obrátil s nárokom na zaplatenie dlhu na súd.
8. K výpočtu sumy poukázal na Záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy. Zo Záznamu o
prevádzke vozidla nákladnej dopravy vyplýva presný popis trasy, počet kilometrov a čas strávený
prepravou. Žalobca začal svoju trasu v meste Senec, odkiaľ šiel na žalovaným určenú nakládku do
Bratislavy, tovar doviezol do Dubnice nad Váhom, kde ho vyložil a vrátil sa späť do Senca. Ďalší tovar
viezol žalobca pre žalovaného z obce Veľký Biel a teda absolvoval trasu zo Senca, do obce Veľký Biel,
kde žalobcom zadaný tovar naložil a tovar doviezol do Dubnice nad Váhom, kde ho vyložil a vrátil sa späť
do Senca. Miesta nakládok a vykládok tovaru určoval žalovaný, preprava bola vo fakturovanom rozsahu
nesporne vykonaná, čo potvrdili obe strany a ani žalovaný neuvádza, že by sa žalobca nedostavil na
niektoré z miest nakládok, či vykládok. Rozsah vykonanej dopravy teda rovnako nie je sporný.
9. K sume 1.350,-€ uvedenej na Zázname o prevádzke vozidla nákladnej dopravy žalobca uviedol, že
sa jedná o cenu služieb bez DPH. Táto suma je rovnako uvedená i vo faktúre č. 10220760, ako odplata
bez DPH a následne k nej bola pripočítaná zákonná sadzba DPH a spolu tak vznikla žalovaná čiastka
1.620,-€.
10. Nakoľko žalovaný jednoznačne potvrdil, že žalobca pre neho objednané služby vykonal, považoval
žalobca jeho tvrdenia uvedené v odpore a následne aj na pojednávaní pred súdom za účelové.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel podľa žalobcu na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal za to, že žalobca, prevzal objednávku na prepravu
veci bez toho, aby so žalovaným objednávateľom prepravy hovoril o jej cene a podmienkach.
12. Zákon jednoznačne hovorí o tom, že preprava sa vykonáva za odplatu, nie je možné vo veci
rozhodnúť tak, že žaloba sa zamieta a teda vyjadriť, že preprava bola vykonaná bezodplatne. Zákon
nepozná možnosť bezodplatnej prepravy veci.
13. Žalobca trval na tom, že fakturovaná cena bola obvyklou cenou, bola riadne oznámená žalovanému
pri jeho objednávke a tento ju bez výhrad akceptoval. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
objednávateľ akceptoval cenu a podmienky prepravy žalobca prepravu vykonal. Bez akceptácie
žalovaným by žalobca takúto prepravu nevykonával.
14. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca videl v tom, že účastníci zmluvy o preprave si cenu
prepravy nedojednali. Ak má súd za to, že medzi stranami sporu bola riadne uzatvorená zmluva o
preprave veci, čo potvrdzuje aj sám žalovaný, tak musela byť dojednaná aj výška odplaty pre žalobcu.
Žalobcatrvalnatom,žefakturovanáaneskôržalovanásumabolaobvyklousumouzatentotypprepravy,
ktorá bola žalovanému pri prijatí objednávky riadne oznámená, ten ju akceptoval. Bol názoru, že nie je
možné právne posúdiť platnosť zmluvy a zároveň poprieť povinnosť žalovaného zaplatiť za prepravu.
15. Zo skôr uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 390 CSP
sám vo veci rozhodol a rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že podanej žalobe v celom rozsahu
vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%.
16. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 09.07.2025, v ktorom uviedol, že sa
stotožňuje s napadnutým rozsudkom a jeho odôvodnením, a preto považuje odvolanie žalobcu za
nedôvodné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je podľa žalovaného presvedčivé a dostatočne
zrozumiteľné, nakoľko sa súd I. inštancie sa vysporiadal so všetkým, čo bolo sporné a rozhodujúce.
Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú podľa žalovaného správne.
17. Súhlasil s tvrdením žalobcu, že v sporovom konaní bolo preukázané ústne uzatvorenie Zmluvy o
preprave na vykonanie prepravy stromov zakúpených žalovaným v Bratislave a v Obci Veľký Biel do
Dubnice nad Váhom. Žalovaný však nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že medzi sporovými stranami došlo
k dohode o cene za prepravu, nakoľko táto medzi stranami uzatvorená nebola. Opak nevyplýva ani z
vykonaného dokazovania, nakoľko žalobca do konania nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by
uzatvorenie dohody o cene prepravy preukazoval a bez toho súd nemohol žalobe vyhovieť, a to ani
len z časti. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie o tom, že z predložených listinných dôkazov
nevyplýva dohoda o cene za prepravu. Všetky predložené listinné dôkazy boli jednostranne vystavené
žalobcom bez súhlasu žalovaného (najmä súhlasu s cenou za dopravu), pričom žalobca v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno. Dohoda o cene za prepravu v konaní ostala výlučne tvrdením žalobcu bez
predloženia relevantných dôkazov.
18. V tomto kontexte nie je správne ani tvrdenie žalobcu o tom, že ak má súd za to, že medzi stranami
sporu bola riadne uzatvorená zmluva o preprave, musela byť dojednaná aj výška odplaty pre žalobcu.
Medzi podstatné náležitosti zmluvy o preprave patrí záväzok dopravcu vykonať prepravu, určeniepredmetu prepravy, určenie miesta odoslania, určenie miesta určenia a záväzok zaplatiť prepravné.
Podstatnou náležitosťou zmluvy o preprave nie je dohoda o výške prepravného, preto sporové strany
mohli uzatvoriť zmluvu o preprave platne aj bez tohto určenia. Na základe uvedeného nie je preto
vylúčené,abysúdkonštatovalriadneuzatvoreniezmluvyoprepraveaskutočnosť,ženebolauzatvorená
(preukázaná) dohoda o cene. Obchodný zákonník rieši absenciu dohody o cene prepravy medzi
zmluvnými stranami v § 625 ods. 1, podľa ktorého: „Dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak
neboladohodnutá,odplataobvyklávčaseuzavretiazmluvysprihliadnutímnaobsahzáväzkudopravcu.“
Žalobca opätovne neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ išlo o preukázanie obvyklej ceny za prepravu.
19. Žalobca podotkol, že sa civilné sporové konanie riadi princípom formálnej pravdy, podľa ktorého
súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu strany sporu navrhli a ktoré mal v konaní
za preukázané. Vzhľadom na to, že sa žalobcovi nepodarilo uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k
uzatvoreniu dohody o cene za prepravu a následne ani vo vzťahu k obvyklej cene prepravy, súd nemohol
postupovať inak ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V konaní absentoval dôkaz, na základe ktorého
by mohol súd rozhodnúť o priznaní uplatňovaného nároku vo výške požadovanej žalobcom.
20. V konaní nebolo sporné to, že žalobca pre žalovaného vykonal 2 cesty za účelom prepravy stromov,
avšak sporná bola dohoda sporových strán o počte ciest, ktoré mal žalobca pre žalovaného vykonať. Z
výsluchu žalovaného vyplynulo, že sa so žalobcom dohodol iba na jednej ceste, a to Senec-Veľký Biel-
Bratislava-Dubnica nad Váhom-Senec. Žalobca podľa žalovaného nezvolil vhodný dopravný prostriedok
na prepravu stromov, napriek tomu, že mal dostatok informácií o náklade a z dôvodu vlastného
pochybenia musel vykonať aj druhú cestu, keď zistil, že sa mu stromy do zvoleného dopravného
prostriedku nezmestia. Uvedené pochybenie žalobcu však nemôže byť na ťarchu žalovaného.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
22. Na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 01.08.2025 tak, že
prehlásením žalovaného o tom, že zmluva o preprave veci bola medzi stranami sporu uzatvorená
žalovaný jednoznačne potvrdzuje i to, že mu vznikla povinnosť zaplatiť odplatu - prepravné. Žalobca
trval na tom, že vyfakturoval bežné a obvyklé prepravné za riadne vykonanú prepravu a žalovaný
nepredložil dôkaz o tom, že vyfakturovaná suma by bola neprimeraná, či neobvyklá. Žalovaný podľa
žalobcu nemôže tvrdiť, že by dotknutá preprava mala byť vykonaná bezodplatne, k čomu dochádza, ak
súd žalobu zamietne.
23. Žalobca trval na tom, že strany sporu majú pred súdom rovnocenné postavenie a nemožno jedného
zvýhodňovať na úkor toho druhého a preto trval na podanom odvolaní.
24. Na predchádzajúce vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 19.09.2025, v ktorom
doplnil, že rozporuje tvrdenia žalobcu o tom, že vyfaktúroval bežné a obvyklé prepravné, pričom je
toho názoru, že túto skutočnosť nemožno v konaní preukázať iba predložením faktúry alebo záznamu
o prevádzke vozidla nákladnej dopravy. Dôkazné bremeno za preukázanie obvyklej výšky prepravného
nesie v tomto prípade žalobca. Ak teda žalobca tvrdí, že mu patrí určitá konkrétna suma ako odplata
za vykonanú prepravu, musí vierohodnými dôkazmi preukázať, že požadovaná výška prepravného je
obvyklá a primeraná. Poukázal aj na to, že žalovaný v tomto prípade nemusel preukazovať, že výška
prepravného uplatňovaná žalobcom nie je obvyklá a primeraná, ak sám žalobca na preukázanie tejto
skutočnosti v konaní nepredložil žiadny dôkaz.
25. Keďže výška prepravného bola v konaní sporná, žalobca bol povinný predkladať dôkazy, ktoré by
jej primeranosť alebo obvyklosť preukázali.
26. Pokiaľ žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by výšku odmeny za prepravu spoľahlivo preukázali,
následkom toho je, že neuniesol dôkazné bremeno a súd tak nemohol jeho žalobe vyhovieť. Tento
výsledok nemožno interpretovať ako porušenie princípu rovnosti sporových strán. Žalobca aj žalovaný
mali rovnaké procesné postavenie a rovnakú možnosť uplatniť svoje práva - vrátane práva navrhovať
a predkladať dôkazy.
27. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
28. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a po preskúmaní
napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
29. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď
vykonal najmä všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného
nároku, prihliadol na procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnýmistranami a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k
správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení.
Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade
so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie,
s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom
uvedené, opakovať.
30. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
31. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
32.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
33. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
34. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
35. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
36. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/, odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný.
37. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
38. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
39. Podľa § 366 CSP /Novoty v odvolacom konaní/, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
40. Podľa § 625 ods. 1 ObZ, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá,
odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.
41. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie ceny za vykonanú prepravu
na základe objednávky žalovaného, uzatvorenej v ústnej forme medzi účastníkmi konania.
42. Podstatou odvolacích námietok žalobcu bolo to, že:
- súd I. inštancie nesprávne právne posúdil to, že vyhodnotil zmluvu o preprave medzi procesnými
stranami za platne uzavretú s tým, že účastníci zmluvy o preprave si cenu prepravy nedojednali - bol
názoru,ženiejemožnéprávneposúdiťplatnosťzmluvyazároveňpoprieťpovinnosťžalovanéhozaplatiť
za prepravu.
- za nesprávne skutkové zistenie žalobca v podstate označil to, že sa procesné strany na cene prepravy
nedohodli
- fakturovaná cena prepravy, ktorú si žalobca v konaní uplatnil je cenou obvyklou, ktorú žalovaný
akceptoval bez výhrad.43. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (§ 365
ods.1 písm. h/ CSP) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.
44. K odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že z
napadnutého rozhodnutia nevyplývajú skutočnosti, namietané žalobcom. Súd I. inštancie v napadnutom
rozhodnutí nedospel k záveru o platnosti uzatvorenej zmluvy o preprave s tým, že by táto zmluva bola
bezodplatná. Súd I. inštancie v odseku 17 výslovne uviedol nasledovné: „Súd z vykonaných dôkazov
nemal preukázanú výšku dohodnutej ceny za prepravu stromov. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal
na akej výške ceny prepravy sa so žalovaným dohodli a nepreukázal ani cenu prepravy obvyklú v danom
čase a mieste s prihliadnutím na druh a rozsah vykonanej prepravy.“
45. Záver súdu I. inštancie je teda odlišný od toho, ako ho interpretuje žalobca v podanom odvolaní.
Skutočnosť,žežalobcanepreukázaldojednanúcenuprepravyresp.obvyklúcenuprepravyneznamená,
že sa procesné strany dojednali na bezodplatnej preprave. V danom prípade súd I. inštancie dospel k
záveru, že zmluva o preprave bola dohodnutá platne, vrátane dohody o cene prepravy, avšak žalobca
v súdnom konaní nepreukázal, na akej výške prepravy sa strany dohodli. Odvolací súd podotýka, že
žalobca túto cenu v konaní pred súdom I. inštancie výslovne ani neuviedol.
46. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na
nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. /
uznesenie NS SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6Cdo 81/2010/
47. S prihliadnutím na rozdelenie dôkazného bremena v civilnom súdnom konaní, v danom prípade bolo
povinnosťou žalobcu tvrdiť to, čo bolo obsahom zmluvy o preprave, konkrétne to, aká bola dohodnutá
ceny prepravy. Keďže žalovaný uplatnenú cenu prepravy poprel, žalobca mal obsah dohody o cene
preukázať, resp. mal v súlade s § 625 ods. 1 ObZ povinnosť tvrdiť a preukázať obvyklú cenu prepravy.
Súd I. inštancie správne uzatvoril, že žalobca túto povinnosť nesplnil, keď nepreukázal ani dojednanú
cenu prepravy a ani netvrdil a ani nepreukázal obvyklú cenu prepravy. Odvolací súd opakovane
zdôrazňuje, že to však neznamená, že zmluva o preprave bola dojednaná ako bezodplatná.
48. Čo sa týka tvrdenia žalobcu v odvolaní, že dojednaná cena bola zároveň cenou obvyklou, takúto
skutočnosťžalobcapredsúdomI.inštancienetvrdilaninepreukazoval(anepreukázaltoanivodvolacom
konaní). Jedná sa o novú skutočnosť, ktorá predstavuje neprípustné novoty v odvolacom konaní, na
ktoré odvolací súd pre nesplnenie podmienok podľa § 366 písm. d) CSP nemohol prihliadnuť vôbec.
Žalovaný zároveň v odvolacom konaní poprel, že by sa jednalo o obvyklú cenu prepravy.
49. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a
nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
50. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
51. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.