Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Radovan Hvizdoš
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Dedičské právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 48C/27/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723200376
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Hvizdoš
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1723200376.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Hvizdošom, v spore žalobcov: 1/ Z.
P., narodený XX. E. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX Y. a 2/ E. P., narodený XX. C. XXXX,
trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX Y., obaja zastúpení spol. Attorneity Legal, s.r.o., so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 54 912 989, proti žalovanej: H. J., narodená X. R.
XXXX, trvale bytom E.. D.F. XXXX/XX, XXX XX L., zastúpená advokátkou JUDr. Evou Klemovou, so
sídlom kancelárie M.R. Štefánika 6, 902 01 Pezinok, o určenie, že žalobcovia sú dedičmi zo zákona po
poručiteľke Ing. Terézii Juskovej, narodenej 2. januára 1970, naposledy bytom Záhradná 585/42, 900
23 Viničné, zomretej 21. januára 2022, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu zamieta.
II. Priznáva žalovanej voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia sa žalobou z 25. februára 2023, doručenou tunajšiemu súdu totožného dňa, domáhali, aby
súd určil, že žalobcovia sú dedičmi zo zákona k pozostalosti po poručiteľke A.. V. E., nar. X.X.XXXX, r. č.
XXXXXX/XXXX, naposledy bytom B. XXX/XX, XXX XX Y., zomretej XX.X.XXXX, a to osobitne každý v
jednej polovici vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, vedenom pre okres
J., obec Y., katastrálne územie Y., parc. č. XXX/XX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
36 m2, parc. č. XXX druh pozemku orná pôda o výmere 180 m2, parc. č. XXX druh pozemku záhrada o
výmere 648 m2, parc. č. XXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 149 m2, parc. č.
XXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 110 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX
na pozemku parc. č. XXX/X. Súčasne žiadali priznať nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnili tým, že 21. januára 2022 zomrela matka žalobcov, poručiteľka A.. V. E., nar. X. E.
XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, naposledy bytom B. XXX/XX, XXX XX Y.. Po zomretej prebehlo dedičské
konanie pod sp. zn. 40 D 43/2022 na Okresnom súde Pezinok prostredníctvom notárky JUDr. Jany
Chovancovej, so sídlom Šancová 4, 902 01 Pezinok, ktoré bolo prerušené z dôvodu existencie sporu
o dedičské právo. Žalobcovia boli odkázaní na podanie žaloby o určenie, že sú dedičmi zo zákona,
do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.1.2023. Podkladom na
vydanie uznesenia o prerušení dedičského konania bola sporná platnosť závetu poručiteľky, spísaného
notárskym kandidátom E.. A. Y., poverenou notárom JUDr. Miriam Hrotekovou vo forme notárskej
zápisnice dňa 19. januára 2022 pod č. X. XX/XXXX, X. XXXX/XXXX. V ňom poručiteľka za dediča 1/4
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedenom pre okres J., obec Y., katastrálne územie Y., parc.
č. XXX/XX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2, parc. č. XXX druh pozemku
orná pôda o výmere 180 m2, parc. č. XXX druh pozemku záhrada o výmere 648 m2, parc. č. XXX/X
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 149 m2, parc. č. XXX/X druh pozemku zastavanáplocha a nádvorie o výmere 110 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku parc. č. XXX/X,
ustanovila svoju sestru, H. J., rod. E., nar. X. R. XXXX, trvale bytom E.. D. XXXX/XX, XXX XX L.,
t.j. žalovanú. V prípade, ak by z akéhokoľvek dôvodu nededila, ustanovila ako náhradných dedičov
jej deti rovným dielom. Žalobcovia s poručiteľkou ako svojou matkou počas života zachovávali veľmi
blízke vzťahy - také, ako si vzťahy rodičov a detí vyžadujú, pričom žili v spoločnej domácnosti. Preto
spochybňujú platnosť spísaného závetu v plnom rozsahu, nakoľko odporuje vyjadreniam poručiteľky,
učineným počas života. Žalobcovia majú za to, že pri spisovaní závetu poručiteľka konala v stave
duševnej poruchy podľa § 38 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, príp. že nebola
spôsobilá vykonať právny úkon, konkrétne spísať závet, podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Taktiež majú za to, že závet bol spísaný pod donútením žalovanej H. J., čo spôsobuje takisto jeho
absolútnu neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na v dedičskom konaní
predloženéčestnévyhláseniaopôžičkáchposkytnutýchporučiteľkezostranyžalovanejmajúžalobcovia
tiež za to, že mohlo dôjsť aj k naplneniu dôvodu neplatnosti právneho úkonu z dôvodu podľa § 39a
Občianskeho zákonníka. Žalobcovia majú za to, že poručiteľka pri spisovaní závetu nebola spôsobilá
na jeho spísanie a konala v duševnej poruche z dôvodu jej zdravotného stavu krátko pred smrťou,
ktorá nastala 2 dni po spísaní závetu, pričom poručiteľka bola hospitalizovaná z dôvodu terminálneho
štádia onkologického ochorenia a bola pod vplyvom silných liekov ovplyvňujúcich jej psychiku. O tom,
že poručiteľkin zdravotný stav vylučoval, aby bola plne spôsobilá na právne úkony, resp. konkrétne
spôsobilá na spísanie závetu, a že konala v duševnej poruche a nebola schopná rozpoznať význam
svojho konania a súvislosti a následky spísania závetu, budú v priebehu konania vypovedať žalobcovia
aj svedkovia z blízkeho príbuzenstva poručiteľky, ktorí ju navštívili v nemocnici pred jej smrťou a pred
spísaním závetu.
3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, závet považovala za platný a odzrkadľujúci skutočnú vôľu
poručiteľky.
4. Súd v spore nariadil pojednávanie na 16. júla 2024 (č. l. 185-189), na ktoré sa osobne dostavili strany
sporu a ich právni zástupcovia, ktorí v rámci prednesov podľa § 181 ods. 1 Civilného sporového poriadku
odkázali na svoje rozsiahle podania (č. l. 5-6, 44-47, 59-60, 68-70, 139-140, 168-169 a 178-179).
5. Súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v spise a pripojeným spisom Okresného súdu
Pezinok sp. zn. 40 D 43/2022. Ostatné navrhnuté dôkazy, či už žalobcami alebo žalovanou, nevykonal,
keď tieto považoval za nadbytočné.
6. Z pripojeného spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 40 D 43/2022 súd zistil, že na základe
Oznámenia o úmrtí z 21. januára 2022, ktorým 27. januára 2022 Mestská časť Bratislava - Staré Mesto
oznámila tunajšiemu súdu úmrtie A.. V. E., narodenej X. E. XXXX, naposledy bytom B. XXX/XX, XXX XX
Y.X., zomretej XX. E. XXXX (č. l. 1 spisu), tunajší súd uznesením z 3. februára 2022 č. k. 40 D 43/2022-7
začal konanie o dedičstve po menovanej. Prejednaním dedičstva bola poverená (č. l. 8 spisu) notárka
JUDr. Jana Chovancová, so sídlom notárskeho úradu Šancová č. 4, Pezinok. V rámci predbežného
šetrenia(č.l.24-25spisu)žalovanávtomtokonaníoznámilasúdnejkomisárke,žeporučiteľkazanechala
závet spísaný formou notárskej zápisnice, ktorý je uložený u notárky JUDr. Miriam Hrotekovej. Stav a
obsah závetu poručiteľky bol zistený 13. októbra 2022 (č. l. 116-121 spisu), pričom bolo zistené, že
poručiteľka pre prípad svojej smrti odkázala nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom
pre okres J., obec Y., katastrálne územie Y., parc. č. XXX/XX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 36 m2, parc. č. XXX druh pozemku orná pôda o výmere 180 m2, parc. č. XXX druh pozemku
záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 149
m2, parc. č. XXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 110 m2 a rodinný dom súpisné
číslo XXX na pozemku parc. č. XXX/X svojej sestre - žalovanej v tomto konaní. Notárka ustálila okruh
účastníkov dedičského konania na Z. P. (žalobca 1/ v tomto konaní), E. P. (žalobca 2/ v tomto konaní)
a H. J. (žalovaná v tomto konaní). Žalobca 1/ v tomto konaní na dedičskom pojednávaní konanom 13.
októbra 2022 (č. l. 130-132 spisu) vyhlásil, že predmetný závet uznáva v celom rozsahu za platný.
Žalobca 2/ v tomto konaní si ponechal lehotu na vyjadrenie k platnosti závetu. Splnomocnený zástupca
(č. l. 129 spisu) žalobcu 2/ v tomto konaní na dedičskom pojednávaní konanom 14. novembra 2022
(č. l. 142 spisu) vyhlásil, že predmetný závet považuje za neplatný z dôvodu, že poručiteľka v čase
jeho spísania nebola spôsobilá na právne úkony. K vyhláseniu sa pripojil aj žalobca 1/ v tomto konaní.
Účastnícidedičskéhokonaniadedičstvopoporučiteľkeneodmietli(č.l.143spisu).OkresnýsúdPezinok,
prostredníctvom notárky, následne vydal uznesenie z 5. decembra 2022 č. k. 40 D 43/2022-145, ktorýmkonanie o dedičstve prerušil a odkázal Z. P. (žalobca 1/ v tomto konaní) a E. P. (žalobca 2/ v tomto
konaní) na podanie žaloby o určenie, že sú dedičmi po poručiteľke A.. V. E., a určil lehotu na podanie
žaloby 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Uznesenie bolo (účastníkom dedičského konania)
doručené: Splnomocnenému zástupcovi E. P. (B. P.) 2. januára 2023, Z. P. 21. decembra 2022 a H. J. 16.
decembra 2022 (č. l. 147 spisu). Márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania nadobudlo uznesenie
právoplatnosť 18. januára 2023.
7. Na základe vykonaného dokazovania (body 5. a 6.) súd ustálil, že predmetom sporu je spor o
dedičské právo, kedy žalobcovia popierajú dedičské právo žalovanej v rozsahu závetu z 19. januára
2022 spísaného JUDr. Ingrid Valachovou, PhD., notárskym kandidátom povereným notárom E.. H. P.,
č. X. XX/XXXX, X. XXXX/XXXX. Uznesenie Okresného súdu Pezinok z 5. decembra 2022 č. k. 40 D
43/2022-145, ktorým notár konanie o dedičstve prerušil a odkázal žalobcov na podanie žaloby o určenie,
že sú dedičmi po poručiteľke A.. V. E., a ktorým im súd určil lehotu na podanie žaloby 30 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia, nadobudlo právoplatnosť 18. januára 2023. Posledný deň 30 dňovej lehoty
pripadol na 17. februára 2023 (piatok). Žaloba bola podaná 25. februára 2023 (sobota) o 17:38:19 (č. l.
1). Plná moc advokátovi na zastupovanie žalobcov v tomto spore mu bola udelená oboma 24. februára
2023 (č. l. 19, 21).
8. Podľa § 192 Civilného mimosporového poriadku (v texte aj „CMP“), ak niekto pred potvrdením
nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo
neodmietol, ide o spor o dedičské právo.
9. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí
od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,
ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil
žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
10. Podľa § 194 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa
výsledku sporu.
11. Podľa § 194 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, ak žaloba nebola podaná v lehote, ak
bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol
rozhodnutý v neprospech žalobcu.
12. Ako spor o dedičské právo možno v širšom zmysle označiť každú spornú okolnosť, týkajúcu sa
dedenia alebo dedičstva (resp. širšie všetkého majetku poručiteľa) bez ohľadu na to, či sa stala spornou
v priebehu konania o dedičstve alebo mimo neho. Takto môže byť sporný rozsah majetku, ktorý má byť
predmetom dedenia a jeho hodnota, otázka, kto je a kto nie je dedičom, spôsob rozdelenia dedičstva
medzi dedičov, prípadne aj ďalšie otázky. V užšom zmysle spory o dedičské právo definuje Civilný
mimosporový poriadok ako situácie, keď „niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je
dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol“ (§ 192 CMP). Popretie
dedičského práva iného dediča pritom môže byť úplné (keď účastník konania tvrdí, že iný účastník vôbec
nemá dediť po poručiteľovi) alebo čiastočné (keď síce nie je popreté dedičské právo v hmotnoprávnych
a procesnoprávnych súvislostiach, že účastník konania je dedičom, ale popretý je niektorý z dôvodov
jeho dedičského práva, napr., že nie je závetným, ale len zákonným dedičom). Vo všeobecnosti možno
konštatovať, že vzhľadom na nesporový charakter konania o dedičstve je potrebné sporné otázky riešiť
v sporovom konaní. (FICOVÁ, S., IVANČO, M., RAKOVÁ, K., a kol., Dedičské právo v hmotnoprávnych
a procesnoprávnych súvislostiach, 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2022, 115 s)
13. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2012 sp. zn. 2 Cdo 26/2011,
ktorý je na spor primerane aplikovateľný aj za účinnosti Civilného mimosporového poriadku, platí:
„Postupsúdu(súdnehokomisára)prisporeodedičsképrávozávisínatom,čivyriešeniesporujeotázkou
výlučne právnou alebo či je medzi účastníkmi sporná tiež skutková stránka veci. Ak závisí rozhodnutie
o dedičskom práve iba na právnom posúdení veci, súd priamo v dedičskom konaní vyšetrí podmienky
dedičskéhoprávaaďalejjednáakosúčastníkomdedičskéhokonania,ktojepodľajehonázorudedičom,
prípadne rozhodne, s kým z účastníkov bude naďalej konané, nakoľko možno mať dôvodne za to, že je
dedičom, alebo s kým z účastníkov ďalej konať nebude, nakoľko možno mať dôvodne za to, že nie je
poručiteľovým dedičom. O podmienkach dedičského práva v zmysle ustanovenia § 175k ods. 1 O.s.p.súd zásadne rozhoduje uznesením, ktoré je potrebné doručiť účastníkom do vlastných rúk (§ 175a ods. 3
O.s.p.) a proti nemu je prípustné odvolanie. O dedičskom práve nemusí byť vždy rozhodnuté uznesením
a možno pokračovať v konaní s tým, u koho má súd (súdny komisár) za to, že je dedičom, alebo vylúči
z účasti na konaní toho, u ktorého má za to, že dedičom nie je. Toto je možné spravidla len vtedy, ak
osoba uplatňujúca svoje právo nedôvodne je s takým postupom uzrozumená a nehodlá naďalej svoje
údajné dedičské právo uplatňovať alebo ak je jednoznačne nepochybné, že nemôže byť dedičom (napr.
pri dedení zo zákona uplatňuje dedičské právo súrodenec poručiteľa, hoci poručiteľ zanechal potomkov,
ktorí dedičstvo neodmietli a sú spôsobilí dediť). Ak nejde však o celkom jednoznačnú situáciu a osoba
uplatňujúca dedičské právo na svojom tvrdenom dedičskom práve trvá, je namieste vždy rozhodnúť o
spore o dedičské právo uznesením podľa § 175k ods. 1 O.s.p. Ak sú medzi účastníkmi sporné skutkové
okolnosti, na ktorých závisí rozhodnutie o dedičskom práve, nemá súd v nesporovom dedičskom konaní
z procesného hľadiska možnosť objasňovať sporné skutočnosti. Zákon súdu (súdnemu komisárovi)
v prvom rade ukladá, aby sa pokúsil uvedený spor o dedičskom práve vyriešiť dohodou. Ak sa spor
nepodarí odstrániť dohodou a skutočnosti rozhodné pred posúdením dedičského práva zostanú i po
pokuse o odstránenie sporu medzi účastníkmi sporné, vydá súd uznesenie, ktorým odkáže toho z
účastníkov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou
na súde. Menej pravdepodobným sa spravidla javí dedičské právo u toho účastníka, ktorý spochybňuje
zo skutkového hľadiska existujúci dedičský titul (napr. tvrdí, že závet alebo listina o vydedení je neplatná;
tvrdí, že s poručiteľom žil najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti).“
14. Aplikujúc citované ustanovenia (body 8. - 11.) na zistený skutkový stav (bod 7.) a súvisiace princípy
(body 12. - 13.) súd uzatvára, že je nesporné, že v predmetnom spore ide o spor o dedičské právo,
ktorý závisí od vyriešenia skutkových otázok, preto súdny komisár správne postupom podľa § 194 ods. 1
Civilného mimosporového konania konanie o dedičstve prerušil a uznesením odkázal žalobcov, ktorých
dedičské právo sa javilo ako menej pravdepodobné (primerane bod 13.), aby určenie spornej skutočnosti
uplatnili žalobou. Na podanie žaloby im určil lehotu 30 dní. Uznesenie spĺňa zákonom predpokladané
náležitostipodľa§194ods.1CMP(m.m.rozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepublikyz15.júla2004sp.
zn. 30 Cdo 493/2004, uverejnený v „Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek“ pod č. 84, ročník 2005).
Lehota na podanie žaloby je tzv. sudcovská lehota, tzn. súd ju môže predĺžiť, avšak nemôže odpustiť jej
zmeškanie. Vzhľadom na to, že márne uplynutie lehoty stanovenej na podanie žaloby má za následok
nevyvrátiteľnú domnienku, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu (§ 194 ods. 3
CMP) a dedičský súd pokračuje v konaní v konaní s účastníkmi podľa výsledku tohto sporu (§ 194 ods.
2 CMP), eventuálna žiadosť o jej predĺženie musí byť nielen podaná, ale o tejto aj musí byť rozhodnuté
v lehote na podanie žaloby (m.m. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. októbra 2006 sp.
zn. 21 Cdo 2203/2006). Žalobcovia však žiadosť o predĺženie lehoty na podanie žaloby nepodali vôbec,
žalobu podali bez ďalšieho po uplynutí lehoty na jej podanie (8 dní po lehote). Žalobu, ktorá je podaná
po uplynutí stanovenej lehote musí súd zamietnuť, pretože ako vyplýva z vyššie uvedeného, po márnom
uplynutí lehoty stanovenej na jej podanie, súdny komisár pokračuje v dedičskom konaní bez ohľadu
na tohto dediča, resp. bez ohľadu na tohto dediča v rozsahu sporu o dedičské právo (m.m. uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. októbra 2006 sp. zn. 21 Cdo 2203/2006). Súd preto žalobu
zamietol, keď žalobcovia preukázateľne zmeškali lehotu na podanie žaloby (body 6. a 7.).
15. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol z procesných dôvodov (bod 14.), bolo nadbytočné zaoberať
sa hmotnoprávnymi námietkami (žalobnou argumentáciou) žalobcov.
16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
17.Podľa§262ods.1,ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanej priznal voči žalobcom plný nárok na
náhradu trov konania vzhľadom na jej plný úspech v spore. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej
inštancie v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.