Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 18C/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124350344
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Kucbel

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6124350344.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Bronislavou Garajovou,
advokátkou, so sídlom Železničná 291/6, 987 01 Poltár, proti žalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom
Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 127 749,22 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote

3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 127 749,22 Eur s príslušenstvom. Žalobca
v rámci prostriedkov procesného útoku argumentoval tým, že viacerými prevodmi na účet žalovaného
previedol žalovanému ako pôžičku dňa 03.02.2017 sumu 25 000 Eur a 35 000 Eur, dňa 20.02.2017
sumu 21 749,22 Eur a dňa 16.05.2017 sumu 46 000 Eur. Neskôr v spore doplnil, že žalovanému
tiež ako pôžičku previedol dňa 07.08.2017 sumu 30 000 Eur a dňa 04.08.2017 sumu 15 000 Eur.
Na zabezpečenie jeho pohľadávky, ako aj pohľadávky jeho manželky H. B., uzatvorili ako veritelia
so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 07.09.2018 na nehnuteľnosti

žalovaného. Podľa záložnej zmluvy bola celková výška pohľadávky ku dňu podpisu zmluvy stanovená
na sumu 217 749,22 Eur s termínom splatnosti pôžičky dňa 31.12.2021. Žalobca najprv skôr v spore
uviedol, že žalovaný mu neuhradil žiadnu z predmetných súm, neskôr uviedol, že dňa 29.11.2017 vrátil
sumu 41 000 Eur.
Žalobca k argumentácii žalovaného v spore uviedol, že nie je možné v zmysle § 657 Občianskeho
zákonníka, aby vrátenie predmetu pôžičky bolo splnené darovaním nehnuteľností. Zároveň uviedol, že
prevod nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného do výlučného vlastníctva žalobcu neslúžil na splatenie

pôžičky. Žalobca a jeho manželka požičiavali peniaze žalovanému, aby ich použil na nákup, či už
hnuteľného majetku do firmy alebo nehnuteľností. Cieľom žalovaného bolo uskutočňovať v lesných
porastoch ťažbu zo získaných finančných prostriedkov pôžičky. Potom uviedol, že bankový prevod
dňa 21.02.2017 sumou 21 749,22 Eur a dňa 03.02.2017 sumou 35 000 Eur sa vzťahoval na
uzatvorenú kúpnu zmluvu zo dňa 01.02.2017, ktorej predmetom bol predaj pozemku s parc. č. 1045/4
nachádzajúcehosavk.ú.E.,arovnakopozemkuparc.č.1167/3.Žalobcamalodkúpiťtietonehnuteľnosti
a vyplatiť žalovanému sumu 56 749,22 Eur v dvoch splátkach prevodom na účet. Táto kúpna zmluva

však nebola nikdy vložená do katastra nehnuteľností a teda žalobca sa vlastníkom tejto nehnuteľnosti
nestal. Kúpnu cenu v sume 56 749,22 Eur žalovaný žalobcovi nevrátil.
Žalobca v rámci doplnenia skutkových tvrdení v spore uviedol, že poskytoval peniaze žalovanému
za účelom nákupu pozemkov. Kupovanie pozemkov malo byť hradené výlučne z jeho finančnýchprostriedkov. Návrh na vklad kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2017 bol povinný podľa obsahu kúpnej zmluvy
podať žalovaný. Vzhľadom na predbežný právny názor súdu na predbežnom prejednaní sporu žalobca
vyzval žalovaného na dodatočné splnenie uvedenej povinnosti a odstúpil od kúpnej zmluvy. Po uzavretí

predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá nebola založená do katastra nehnuteľností, bola A. E. pripravená
dohoda o započítaní pohľadávok, ktorá však nebola podpísaná. Poukázal tiež na to, že záložná zmluva
zo dňa 07.09.2018 nebola nikdy vložená do katastra nehnuteľností. Napriek tomu ju považoval za platnú,
nakoľko nebola nijakým spôsobom zrušená. Záväzok uhradiť všetky dlhy do 31.12.2021 tak pretrváva.
Žalobca na pojednávaní doplnil skutkové tvrdenia v tom smere, že zotrval na výške sumy, ktorú si

uplatnil v žalobe, avšak ponechal na zvážení súdu, či to bude posudzovať ako pôžičku alebo sčasti
vrátenie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy to dňa 01.02.2017, ktorá sa nezrealizovala. Dôvodom pre
uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva bolo, že pôžičky, ktoré boli poskytnuté na účet žalovaného
neboli zabezpečené, preto požiadali žalovaného, aby uvedené pôžičky zabezpečil. Zmluvu o zriadení
záložného práva vypracovala A. E. na požiadavku žalovaného. Túto zmluvu podpísali, mala byť vložená
do katastra nehnuteľností, avšak nebola zavkladovaná. V čase, keď boli predmetné sumy prevádzané

na účet žalovaného z titulu zmluvy o pôžičke nebola dohodnutá ich splatnosť. Žalobca poskytol pôžičky
žalovanému samostatne. Jeho manželka poskytovala tiež pôžičky žalovanému samostatne.

2. Žalovaný sa v spore bránil tým, že vzťah medzi nimi začal niekedy v roku 2016, kedy ho žalobca
s manželkou požiadali o pomoc pri skupovaní pozemkov v okrese Poltár. Tie by mohli následne vo

vzájomnej spolupráci využívať na hospodársku činnosť spočívajúcu v ťažbe dreva a jeho následnom
spracovaní. Žalobca spolu s manželkou nie sú občanmi Slovenskej republiky a bez spolupráce so
slovenským subjektom by mali minimálnu šancu získať pozemky zvané I. A. od vtedajších vlastníkov
a uzatvoriť s nimi kúpnu zmluvu za výhodných podmienok. Preto sa dohodli, že žalovaný kontaktuje
bývalých vlastníkov pozemkov I. A. a vyrokuje s nimi konkrétne podmienky ich predaja. Dohodli sa, že

kúpu vykonajú spôsobom, že žalovaný v pozícii kupujúceho uzatvorí s bývalými vlastníkmi pozemkov I.
A. kúpnu zmluvu s tým, že celá kúpa bude financovaná jednak prostredníctvom finančných prostriedkov
žalovaného a jednak prostredníctvom finančných prostriedkov žalobcu a jeho manželky. Následne
budú spoločne pozemky hospodársky využívať, prípadne ich ďalej so ziskom predajú tak, aby sa
žalobcovi a jeho manželke vrátila suma, ktorú za pozemky zaplatili spolu so ziskom. V prípade, ak

takto nebudú ďalej spolupracovať, sa dohodli, že žalovaný bezodplatne prevedie prislúchajúcu časť
pozemkov do vlastníctva žalobcu a jeho manželky. Žalovaný preto uzatvoril s pôvodnými vlastníkmi
pozemkov dve kúpne zmluvy zo dňa 03.02.2017 a kúpnu zmluvu vo forme notárskej zápisnice zo dňa
17.05.2017. Na časť kúpnych cien podľa kúpnych zmlúv poskytol žalobca s jeho manželkou finančné
prostriedky v rozsahu 127 749,22 Eur s tým, že časť je vymáhaná žalobcom prostredníctvom tohto sporu

a časť je vymáhaná jeho manželkou prostredníctvom iného sporu. Dátumy bezhotovostných vkladov zo
strany žalobcu korešpondovali s dátumami uzatvárania kúpnych zmlúv. Dokonca pri prevodoch zo dňa
03.02.2017 a 20.02.2017 bolo v poznámke prevodu uvedené, že ide o finančné prostriedky na kúpnu
zmluvu. Keďže po určitom čase prestali spolupracovať, za účelom vysporiadania celého vzájomného
vzťahu strán sporu sa dohodli, že žalovaný predmetné pozemky bezodplatne prevedie do vlastníctva

žalobcu darovacou zmluvou. Preto dňa 12.02.2019 uzatvorili darovaciu zmluvu, ktorou daroval žalovaný
žalobcovi všetky pozemky, ktoré nadobudol prostredníctvom spomínaných kúpnych zmlúv. Zároveň mu
daroval aj ďalšie pozemky, ktoré mal vo svojom vlastníctve v zodpovedajúcej výmere, celkovo spolu
1 849 013,38 m2. Uzatvorením tejto darovacej zmluvy mali byť všetky vzájomné záväzky žalobcu,
manželky žalobcu a žalovaného vysporiadané. Poukázal preto na zneužitie práva zo strany žalobcu

v rozpore s dobrými mravmi.
Neskôr v spore doplnil, že v priebehu roku 2018 ho žalobca oslovil s tým, že nehnuteľnosti sú napísané
na jeho osobu, chce ako zábezpeku zriadenie záložného práva k týmto nehnuteľnostiam, a to až do
doby, kým sa vzťahy vzájomne nevysporiadajú. S týmto on súhlasil. Z bankových prevodov nemožno
jednoznačne určiť, že peňažné prostriedky boli naozaj poukázané na základe ústne uzavretej zmluvy

o pôžičke. Poprel, že by ústne uzatvoril so žalobcom zmluvy o pôžičke. Tieto finančné prostriedky totiž
slúžili na nákup pozemkov pre žalobcu a jeho manželku. Tieto pozemky chcel žalobca prepísať na seba
a svoju manželku až neskôr. Skutočnosť o tom, že nikdy nebola uzavretá zmluva o pôžičke preukazuje
kúpna zmluva zo dňa 01.02.2017, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Svedčia
o tom aj potvrdenia o bankovej transakcii zo dňa 03.02.2017 a 21.02.2017 v sume 56 749,22 Eur,

kde ako dôvod platby je uvedená kúpna zmluva zo dňa 01.02.2017. Poukázal tiež na to, že parcely
registra CKN s parc. č. 1045/4 a č. 1167/3 nachádzajúce sa v k.ú. E., ktoré boli predmetom kúpnej
zmluvy zo dňa 01.02.2017, boli následne prevedené na žalobcu darovacou zmluvou zo dňa 13.02.2019.
Darovacia zmluva mala len simulovať vykonanie právneho úkonu, kúpu nehnuteľnosti podľa zmluvy zodňa01.02.2017,ktoránebolavloženádokatastranehnuteľností.Darovaciazmluvazodňa13.02.2019je
takabsolútneneplatnýmprávnymúkonomvčastiprevoduvlastníckehoprávakpredmetnýmpozemkom.
Vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu vo vzťahu k vráteniu pôžičky aj k vydaniu prípadného

bezdôvodného obohatenia z kúpnej zmluvy zo dňa 01.2.2017.
Na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení na pojednávaní žalovaný poprel, že išlo o poskytnutie
pôžičiek a rovnako aj úpravu ich splatností zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 07.09.2018.
Nevedel uviesť, prečo A. E. zvolila formu splatnosti predmetnej pôžičky tak, ako bola definovaná v tejto
zmluve. Zmluvu o zriadení záložného práva si predtým, než ju podpísal, neprečítal.

3.Napredbežnomprejednanísporunebolopodľa§151ods.1CSPsporné,žežalovanýakopredávajúci
uzatvoril so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú.
E. s parc. č. CKN 1045/4 v podiele 2/3 z celku, s parc. č. 1167/3 v podiele 1/1, ktoré boli v tom čase
zapísané na LV č. XXX J. XXXX vedenom Okresným úradom Poltár - katastrálny odbor, za kúpnu
cenu 56 749,22 Eur, s dátumom uzavretia zmluvy dňa 01.02.2017, ktorá nebola predmetom vkladu do

katastra nehnuteľností. Súd považoval za nesporné, že žalobca previedol na bankový účet žalovaného
dňa 03.02.2017 sumu 25 000,- Eur s informáciou pre doručovateľa „Pôžička E. F. K. XX.XX.XXXX“, dňa
03.02.2017 sumu 35 000,- Eur s informáciou pre doručovateľa „E. F. nar XX.XX.XXXX kúpna zmluva dňa
01.02.2017“, dňa 20.02.2017 sumu 21 749,22 Eur s informáciou pre doručovateľa „Kúpna zmluva dňa
01.02.2017 E. F. K. XX.XX.XXXX“, dňa 16.05.2017 sumu 46 000,- Eur s informáciou pre doručovateľa

„L. E. F. K. XX.XX.XXXX“, dňa 04.08.2017 sumu 15 000 Eur s informáciou „L. E. F. K. XX.XX.XXXX“,
dňa 07.08.2017 sumu 30 000,- Eur s informáciou pre doručovateľa „Pôžička E. F. K. XX.XX.XXXX“.
Nebolosporné,žežalovanýakokupujúciuzatvorilspredávajúcimiM.E.N.,E.A.O.,E.E.N.,A.E.kúpnu
zmluvu zo dňa 03.02.2017, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. E.,
zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v k.ú. P., zapísaných na LV č. XXXX, v k.ú. P., zapísaných

na LV č. XXXX za kúpnu cenu definovanú v článku 4 predmetnej zmluvy. Žalovaný ako kupujúci tiež
kúpil prostredníctvom notárskej zápisnice spísanej v Lučenci dňa 17.05.2017 A. A. Q., notárom, pod č.
K., K., K. od predávajúcich A. R. F., R. B., A. S., nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. E., zapísané na
LV č. XXXX za kúpnu cenu 76 002,84 Eur.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ako darca uzatvoril so žalobcom ako obdarovaným

dňa 12.02.2019 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností definovaných
v článku 3 predmetnej zmluvy.
Dňa 27.09.2019 bolo medzi spoločnosťou MK&MK HOLZ, s.r.o. a žalobcom spísané vyhlásenie
nachádzajúce sa na č.l. 83 súdneho spisu.
Nebolo sporné, že žalovaný ako záložca uzatvoril so záložnými veriteľmi v prvom rade žalobcom

a v druhom rade manželkou žalobcu H. A. B., nar. XX.XX.XXXX zmluvu o zriadení záložného práva zo
dňa 07.09.2018. Žalovaný však poprel právny dôvod uzavretia predmetnej záložnej zmluvy.
Na základe vyhlásenia žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, nebolo v konaní sporné, že žalobca poskytol
žalovanému sumy, ktoré sú predmetom tohto sporu, samostatne.
Nazákladevyhláseniastránsporunapojednávanínebolosporné,žežalobcasaodžalovanéhodomáhal

na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 11C/22/2019 zaplatenia totožného nároku, ako v predmetom
spore s tým, že predmetné konanie sa neskončilo meritórnym rozhodnutím.

4. V zmysle § 185 ods. 1 CSP je na rozhodnutí súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd pritom
v zmysle § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom v spore prihliadal starostlivo na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo, najmä na nariadenom pojednávaní.

5. Súd z dôkazov vykonaných na pojednávaní zistil, že predmetom zriadenia záložného práva
boli nehnuteľnosti definované v článku 2 predmetnej zmluvy vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve

žalovaného. V článku 3 predmetnej zmluvy bolo definované, že žalovaný má voči veriteľom pohľadávku
(správne malo byť dlh) v sume 217 749,22 Eur, ktorá mala byť prevedená žalovanému po častiach dňa
06.02.2017 v sume 25 000 Eur, dňa 03.02.2017 v sume 35 000 Eur, dňa 03.02.2017 v sume 35 000
Eur, dňa 03.02.2017 v sume 25 000 Eur, dňa 21.02.2017 v sume 21 749,22 Eur, dňa 17.05.2017 v sume
46 000 Eur, dňa 16.05.2017 v sume 30 000 Eur. Podľa článku 3 ods. 2 sa záložní veritelia a záložca

dohodli, že pôžička bude zabezpečená záložným právom. V článku 4 ods. 1 predmetnej zmluvy bolo
deklarované, že termín splatnosti pôžičky medzi záložnými veriteľmi a záložcom bol stanovený na deň
31.12.2021. Súdom tiež na základe vyhlásenia strán sporu v priebehu sporu bolo zistené, že predmetná
zmluva o zriadení záložného práva nebola predmetom vkladu do katastra nehnuteľností (dôkaz zmluvao zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 07.09.2018, č.l. 9). Žalovaný ako darca daroval
žalobcovi ako obdarovanému, okrem iného, zo svojho výlučného vlastníctva pozemky parcely registra
C, evidované na katastrálnej mape s parc. č. 1045/4 lesný pozemok vo výmere 94 638 m2, s parc.

č. 1167/3 lesný pozemok vo výmere 119 970 m2, ktoré v tom čase boli zapísané na LV č. XXXX
pre k.ú. E., vedenom Okresným úradom Poltár - katastrálny odbor. Predmetný prevod bol povolený
príslušným katastrálnym úradom pod č. V-108/19 (dôkaz darovacia zmluva zo dňa 12.02.2019, č.l.
39-43). Žalovaný dňa 29.11.2017 zaslal žalobcovi prostredníctvom bankového prevodu sumu 41 000
Eur s informáciou pre adresáta „vrátenie pôžičky E. F.“ (dôkaz bankový prevod, č.l. 72). Žalobca vyzval

žalovaného, aby v dodatočne primeranej lehote splnil svoj záväzok a zabezpečil vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktorých predmet prevodu bol definovaný v kúpnej zmluve uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 01.02.2017, a to do 12.01.2025. V prípade, že vklad vlastníckeho práva na
základe kúpnej zmluvy nebude do danej lehoty vykonaný, odstupuje žalobca od uvedenej kúpnej zmluvy
a žiada o vrátenie kúpnej ceny v sume 56 749,22 Eur (dôkaz výzva na plnenie a odstúpenie od kúpnej
zmluvy zo dňa 20.12.2024, č.l. 182). Podľa návrhu dohody o započítaní vzájomných pohľadávok medzi

žalovaným a žalobcom malo dôjsť k započítaniu pohľadávok medzi žalobcom, žalovaným a manželkou
žalobcu,pričommalodôjsťkstretupohľadávokžalovanéhovočižalobcovivsume214340,19Eurztitulu
neuhradenej kúpnej ceny za nehnuteľnosti špecifikované v predmetnej dohode, ktorá mala byť uhradená
do 5 dní odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy. Miesto a dátum uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy bol
v návrhu vybodkovaný. Na strane druhej malo dôjsť k započítaniu pohľadávky žalobcu a jeho manželky

voči žalovanému v sume 217 749,22 Eur v zmysle prevodov z bankového účtu žalobcu a jeho manželky,
ktoré sa stotožňovali s definovaním bankových prevodov v článku 2 zmluvy o zriadení záložného práva.
V predmetnej dohode však nebolo definované, kedy mala nastať splatnosť pohľadávky žalobcu a jeho
manželky voči žalovanému. Predmetný návrh tejto dohody nebol podpísaný účastníkmi tejto dohody.
Zaslaný bol tento návrh dohody dňa 12.01.2018 od emailovej adresy J." J. pre E. F. na adresu F.

(návrh dohody o započítaní pohľadávok, č.l. 191 a emailová komunikácia, č.l. 188). Žalobca ku dňu
02.01.2025 bol evidovaný ako výlučný vlastník pozemkov parcely registra C, evidované na katastrálnej
mape s parc. č. 1045/4 o výmere 94 638 m2 lesný pozemok, parc. č. 1167/3 o výmere 119 970 m2
lesný pozemok, ktoré sa nachádzajú v k.ú. E. a sú zapísané na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom
Poltár - katastrálny odbor, pričom právnym titulom nadobudnutia výlučného vlastníctva k predmetným

pozemkov je darovacia zmluva s povoleným číslom vkladového konania V-109/2019 a V-108/2019
(dôkaz LV č. XXXX pre k. ú. E.). Svedok M. A. H. na pojednávaní uviedol, že podľa jeho vedomosti
žalobca poskytol peňažné prostriedky a žalovaný poskytol kontakt na majiteľov lesov, od ktorých sa
predmetné lesy vykupovali. Podľa jeho vedomosti sa nakupovali na spoločnosť MK&MK HOLZ. Takýmto
spôsobom sa nakúpil aj les na jeho syna v k.ú. N., bolo to urobené rovnakým spôsobom, žalobca

poskytol finančné prostriedky a jeho syn poskytol kontakt na majiteľa lesov s tým, že kúpna zmluva sa
uzatvorila na jeho syna E. H.. V súčasnosti je vlastníkom týchto lesov žalobca z dôvodu, že jeden zo
spoluvlastníkov podal žalobu na porušenie predkupného práva na jeho syna, preto jeho syn to vrátil
do vlastníctva pôvodných vlastníkov a následne žalobca to od nich priamo odkúpil. Dohoda medzi
žalobcom a jeho synom bola taká, že išlo o spoločné hospodárenie na predmetných nehnuteľnostiach.

Hospodárenie malo byť vo forme, že vlastniť sa malo pozemky na 50 % každého z nich. Žalobca poskytol
peňažné prostriedky jeho synovi formou zmluvy o pôžičke. Tie boli podpísané. (výsluch svedka M. H.,
viď zápisnicu z pojednávania). Podľa svedka E. F. st. sa so žalobcom pôvodne dohodli, že budú kupovať
lesy, pretože poznali ľudí, o ktorých vedeli, že za koľko chcú predať lesy, tak ich vykupovali. Keď to bolo
vybavené, tak žalobcu oslovili, že napr. vybavili za 30 000 Eur spoluvlastnícky podiel a on ich poslal

a 30 000 Eur sa z ich strany preposlali na účet predávajúcich osôb, ktoré chceli lesy predať. Prípadne,
ak sa dalo, odovzdalo sa to v hotovosti. Nehnuteľnosti sa skupovali aj z dôvodu, aby sa neporušili
predkupné práva, preto sa to písalo na jeho syna, rovnako aj z dôvodu, že v roku 2012 mu všetky majetky
daroval.Keďtoboloprepísanéaoniimposlalipeniaze,pričomnaplatobnýchpríkazochsapísalo,žeišlo
o pôžičku, aj keď to pôžička nebola. Z dôvodu zabezpečenia ich majetku sa urobila záložná zmluva. A. E.

im však povedala, že ak sa má urobiť záložná zmluva, musí tam byť uvedené, že sú dlžníci, tak tie vklady
vo vzťahu k nehnuteľnostiam urobili ako pôžičku, aj keď nešlo o pôžičku. Po ukončení spolupráce, keď
sa nadobudlo približne 200 ha pozemkov, čo všetko zariadil on, sa dohodli, že sa uzavrú kúpne zmluvy
na pozemky, ktoré sa nadobudli za peniaze žalobcu. Takto bola aj časť spravená a podpísaná, následne
A. E. a pán H. a žalobca s manželkou sa dohodli, že to pôjde prostredníctvom darovacej zmluvy. Mali im

podpísať, že už nie sú nič dlžní. Vždy však prišli s niečím novým, uvádzali, že aby im odblokovali haly,
tak im majú podpísať ešte sumu 100 000 Eur, prípadne majú im darovať nejaké nehnuteľnosti alebo
hnuteľné veci, inak neodídu z firmy. Všetky pozemky, ktoré sa nakúpili za finančné prostriedky žalobcu,
boli prevedené na žalobcu, pričom naviac previedli nejakých 100 ha z ich majetkov. Na otázku súdu, ktona základe finančných prostriedkov poskytnutých žalobcom nadobúdal skupované lesy do vlastníctva,
svedok uviedol, že jeho syn – žalovaný (dôkaz výsluch svedka E. F. st. v zápisnici z pojednávania).

6. Súd nevykonal výsluch svedkom A. T. E., ktorá podľa žalovaného mala vypovedať k okolnostiam
spísania a podpísania zmlúv o zriadení záložného práva a uzavretia kúpnej a darovacej zmluvy
v prospech žalobcu. Súd je toho názoru, že tieto skutočnosti pre rozhodnutie sporu súdom neboli
podstatné. Zároveň sa súd domnieva, že je to žalovaný a žalobca ako účastníci zmluvy, ktorí mali
mať základnú vedomosť, prečo uzatvárali konkrétne dvojstranné právne úkony. Dôvody, pre ktoré boli

uzavreté, a čo je v nich napísané nemôže za nich opísať osoba, ktorá tieto právne úkony mala pre nich
len skoncipovať. Súd zamietol tiež návrh na výsluch svedka advokáta A. M. T. zo strany žalovaného,
nakoľko ten mal svedčiť o skutočnostiach ohľadne spísania vyhlásenia zo dňa 27.09.2019. Žalovaný
však nebol zmluvnou stranou tohto vyhlásenia. Zároveň súd poukazuje tiež na dôvody, ako vo vzťahu
ku svedkyni A. T. E.. Súd tiež zamietol návrh na vykonanie dokazovania vyžiadaním si z Okresného
úradu Poltár rozhodnutia pod č. U./XXXX, U./XXXX, U./XXXX, U./XXXX, U./XXXX J. U./XXXX, nakoľko

sa nimi mali preukazovať skutočnosti, ktoré neboli podstatné pre rozhodnutie súdu a zistenie skutkového
stavu. Súd tiež zamietol návrh na doplnenie dokazovania pripojením spisu Okresného súdu Lučenec
pod sp.zn. 11C/22/2019, ktorý navrhla právna zástupkyňa žalovaného po prednese na pojednávaní po
poskytnutí predbežného právneho názoru súdu. Dôvodom tohto kroku súdu je, že skutočnosť medzi
stranami sporu nebola na základe vyhlásenia strán na pojednávaní sporná, že v predmetnom konaní

sa žalobca už domáhal totožného nároku voči žalovanému. Tiež nebolo sporné, že sa toto konanie
neskončilo meritórnym rozhodnutím. Súd preto pre hospodárnosť konania, aby vedel rozhodnúť na
danom pojednávaní, tento dôkaz nevykonal a za tým účelom ani neodročoval pojednávanie. Súd má tiež
vedomosť o tom, že v prípade tohto spisu navrhoval jeho pripojenie aj žalobca v priebehu sporu, pričom
už na predbežnom prejednaní sporu bolo súdom žalobcovi oznámené, že pokiaľ chce poukazovať na

nejaké skutočnosti z tohto sporu, je potrebné ich uviesť, resp. ich doložiť, nakoľko o nich má vedomosť,
ak bol stranou sporu.

7. Súd v rámci hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP nepovažoval výpoveď svedkyne H. B.
(manželky žalobcu) za dostatočne hodnovernú. Jej výsluch navrhol žalobca, pričom na predbežnom

prejednaní sporu uviedol, že vie vypovedať ohľadne prevodu finančných prostriedkov prostredníctvom
bankových účtov na účet žalovaného, rovnako aj vo vzťahu k odovzdaniu peňažných prostriedkov, ktoré
boli dané žalovanému v hotovosti, k uzatvoreniu konkrétnych zmlúv, k vráteniu finančných prostriedkov
žalovaným žalobcovi, ako aj samostatným pôžičkám, ktoré poskytoval vo svojom mene pre žalovaného.
Z výsluchu svedkyne však tieto skutočnosti nevyplynuli, nakoľko svedkyňa si prevažnú časť svojej

výpovede nepamätala, ako to bolo, uvádzala, že bolo viacero dokumentov, pričom na ne odkazovala.
Preto súd v tejto súvislosti nepovažoval jej výpoveď v spore za nejakým spôsobom relevantnú. Súd
nevykonal dôkazy zvukovými nahrávkami predloženými tak stranou žalobcu, ako aj stranou žalovaného.
Z obsahu spisu vyplývalo, že tieto nahrávky zjavne neboli vyhotovené so súhlasom osôb, ktoré boli
prítomné pri nahrávaní. Súd predtým, než pristúpil k posúdeniu prípustnosti týchto nahrávok do konania

podľa článku 16 ods. 2 CSP, sa zaoberal vôbec otázkou, či tieto nahrávky sú potrebné pre zistenie
skutkového stavu a rozhodnutie vo veci. Vypočutie nahrávok ako dôkazu v konaní by bolo nadbytočné
vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci zo strany súdu. Pre súd bol v spore rozhodujúci prejav vôle strán
sporu na právnych úkonoch, od ktorých odvodzovali svoje nároky, prípadne od ktorých popierali nárok
protistrany. Pre súd nebolo rozhodujúce, akým spôsobom bolo vykonané predchádzajúce rokovanie

o tom, čo, kde, ako a akým spôsobom idú strany sporu podpísať. Pokiaľ sa týmto dôkazom, konkrétne
zvukovou nahrávkou, ktorú navrhoval vykonať žalovaný, malo preukazovať, z akých dôvodov zaslal dňa
29.11.2017 sumu 41 000 Eur pre žalobcu s titulom označenie ako vrátenie pôžičky, súd je toho názoru,
že v prvom rade je to žalovaný, kto mal vlastným popisom skutkového deja uviesť, prečo k tomu došlo.
To však žalovaný ani na pojednávaní neurobil na výzvu súdu. Opätovne len poukazoval na potreby

vykonania dôkazu zvukovou nahrávkou.
Súd konštatuje, že strany sporu predkladali do konania viacero listinných dôkazov, ktorých relevantná
výpovedná hodnota k meritu sporu bola nepatrná, resp. žiadna. Išlo o viaceré listinné dôkazy, ktoré
jednak zbytočne zahlcovali súdny spis a zároveň sa netýkali jadra posúdenia sporu. Súd preto tieto
dôkazy nevykonal a v konaní na ne neprihliadal z hľadiska ich nadbytočnosti, resp. z dôvodu ich

irelevantnosti k meritu sporu. Zároveň prevažná časť týchto dôkazov nebola odôvodnená, čo sa nimi má
preukazovať (zásada konkretizácie dôkazov). Išlo o dôkazy nachádzajúce sa na nasledovných číslach
listu súdneho spisu: 13, 54, 73, 74, 78-82, 84-92, 184-187, 189, 192-210, 247-256, 258, 259, 286-287,
291.8. Súd pri rozhodovaní vychádzal z tohto záveru o skutkovom stave: Žalobca sa od žalovaného domáhal
na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 11C/22/2019 zaplatenia totožného nároku, ako v predmetom

spore s tým, že predmetné konanie sa neskončilo meritórnym rozhodnutím.
Žalobca sa so žalovaný pôvodne dohodli, že budú kupovať lesy. Žalobca za tým účelom poskytoval
žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný poskytol kontakt na majiteľov lesov. Na základe finančných
prostriedkov žalobcu dochádzalo k nadobudnutiu lesov v rozhodnom čase do vlastníctva žalovaného.
Takto žalovaný ako kupujúci uzatvoril s predávajúcimi M. E. N., E. A. O., E. E. N., A. E. kúpnu zmluvu

zo dňa 03.02.2017, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. E., zapísaných
na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v k.ú. P., zapísaných na LV č. XXXX, v k.ú. P., zapísaných na LV
č. XXXX za kúpnu cenu definovanú v článku 4 predmetnej zmluvy. Žalovaný ako kupujúci tiež kúpil
prostredníctvom notárskej zápisnice spísanej v Lučenci dňa 17.05.2017 A. A. Q., notárom, pod č. K.,
K., K. od predávajúcich A. R. F., R. B., A. S., nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. E., zapísané na LV
č. XXXX za kúpnu cenu 76 002,84 Eur.

Žalovaný ako predávajúci tiež uzatvoril so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. E. s parc. č. CKN 1045/4 v podiele 2/3 z celku, s parc. č. 1167/3
v podiele 1/1, ktoré boli v tom čase zapísané na LV č. XXX J. XXXX vedenom Okresným úradom Poltár
- katastrálny odbor, za kúpnu cenu 56 749,22 Eur, s dátumom uzavretia zmluvy dňa 01.02.2017, ktorá
nebola predmetom vkladu do katastra nehnuteľností.

Žalobca previedol na bankový účet žalovaného dňa 03.02.2017 sumu 25 000,- Eur s informáciou pre
doručovateľa „Pôžička E. F. K. XX.XX.XXXX“, dňa 03.02.2017 sumu 35 000,- Eur s informáciou pre
doručovateľa„E.F.K.XX.XX.XXXXkúpnazmluvadňa01.02.2017“,dňa20.02.2017sumu21749,22Eur
s informáciou pre doručovateľa „Kúpna zmluva dňa 01.02.2017 E. F. K. XX.XX.XXXX“, dňa 16.05.2017
sumu 46 000,- Eur s informáciou pre doručovateľa „Pôžička E. F. K. XX.XX.XXXX“, dňa 04.08.2017

sumu 15 000 Eur s informáciou „L. E. F. nar. XX.XX.XXXX“, dňa 07.08.2017 sumu 30 000,- Eur
s informáciou pre doručovateľa „Pôžička E. F. K. XX.XX.XXXX“. Tieto peňažné prostriedky poskytol
žalobca žalovanému samostatne. Pričom samostatne poskytovala peňažné prostriedky žalovanému aj
manželka žalobcu.
Pre zabezpečenie pohľadávok žalobcu a jeho manželky žalovaný ako záložca uzatvoril so záložnými

veriteľmi v prvom rade žalobcom a v druhom rade manželkou žalobcu H. A. B., nar. XX.XX.XXXX zmluvu
o zriadení záložného práva zo dňa 07.09.2018. predmetom zriadenia záložného práva boli nehnuteľnosti
definované v článku 2 predmetnej zmluvy vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalovaného. V článku
3 predmetnej zmluvy bolo definované, že žalovaný má voči veriteľom pohľadávku (správne malo byť
dlh) v sume 217 749,22 Eur, ktorá mala byť prevedená žalovanému po častiach dňa 06.02.2017 v sume

25 000 Eur, dňa 03.02.2017 v sume 35 000 Eur, dňa 03.02.2017 v sume 35 000 Eur, dňa 03.02.2017
v sume 25 000 Eur, dňa 21.02.2017 v sume 21 749,22 Eur, dňa 17.05.2017 v sume 46 000 Eur, dňa
16.05.2017 v sume 30 000 Eur. Podľa článku 3 ods. 2 sa záložní veritelia a záložca dohodli, že pôžička
bude zabezpečená záložným právom. V článku 4 ods. 1 predmetnej zmluvy bolo deklarované, že termín
splatnosti pôžičky medzi záložnými veriteľmi a záložcom bol stanovený na deň 31.12.2021. Táto zmluva

nebola predmetom vkladu do katastra nehnuteľností.
Žalovaný dňa 29.11.2017 zaslal žalobcovi prostredníctvom bankového prevodu sumu 41 000 Eur
s informáciou pre adresáta „vrátenie pôžičky E. F.“.
Podľa návrhu dohody o započítaní vzájomných pohľadávok medzi žalovaným a žalobcom malo dôjsť
k započítaniu pohľadávok medzi žalobcom, žalovaným a manželkou žalobcu, pričom malo dôjsť

k stretu pohľadávok žalovaného voči žalobcovi v sume 214 340,19 Eur z titulu neuhradenej kúpnej
ceny za nehnuteľnosti špecifikované v predmetnej dohode, ktorá mala byť uhradená do 5 dní odo
dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy. Miesto a dátum uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy bol v návrhu
vybodkovaný. Na strane druhej malo dôjsť k započítaniu pohľadávky žalobcu a jeho manželky voči
žalovanému v sume 217 749,22 Eur v zmysle prevodov z bankového účtu žalobcu a jeho manželky,

ktoré sa stotožňovali s definovaním bankových prevodov v článku 2 zmluvy o zriadení záložného práva.
V predmetnej dohode však nebolo definované, kedy mala nastať splatnosť pohľadávky žalobcu a jeho
manželky voči žalovanému. Predmetný návrh tejto dohody nebol podpísaný účastníkmi tejto dohody.
Zaslaný bol tento návrh dohody dňa 12.01.2018 od emailovej adresy J. pre E. F. na adresu F.
Žalovaný ako darca uzatvoril so žalobcom ako obdarovaným dňa 12.02.2019 darovaciu zmluvu,

predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností definovaných v článku 3 predmetnej zmluvy. Okrem
iných boli predmetom prevodu aj pozemky parcely registra C, evidované na katastrálnej mape s parc.
č. 1045/4 lesný pozemok vo výmere 94 638 m2, s parc. č. 1167/3 lesný pozemok vo výmere 119 970
m2, ktoré v tom čase boli zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. E., vedenom Okresným úradom Poltár -katastrálny odbor. Predmetný prevod bol povolený príslušným katastrálnym úradom pod č. U./XX. Išlo
o tie isté pozemky, ktoré mali byť predmetom prevodu medzi stranami sporu na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 01.2.2017, ktorá nebola predmetom vkladového konania v katastri nehnuteľností.

Žalobca ku dňu 02.01.2025 bol naďalej evidovaný ako výlučný vlastník pozemkov parcely registra C,
evidované na katastrálnej mape s parc. č. 1045/4 o výmere 94 638 m2 lesný pozemok, parc. č. 1167/3
o výmere 119 970 m2 lesný pozemok, ktoré sa nachádzajú v k.ú. E. a sú zapísané na LV č. XXXX,
vedené Okresným úradom Poltár - katastrálny odbor, pričom právnym titulom nadobudnutia výlučného
vlastníctva k predmetným pozemkov je darovacia zmluva s povoleným číslom vkladového konania U./

XXXX a U./XXXX
Žalobca v priebehu sporu vyzval žalovaného, aby v dodatočne primeranej lehote splnil svoj záväzok
azabezpečilvkladvlastníckehoprávakvyššieuvedenýmnehnuteľnostiam,ktorýchpredmetprevodubol
definovaný v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 01.02.2017, a to do 12.01.2025.
V prípade, že vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy nebude do danej lehoty vykonaný,
odstupuje žalobca od uvedenej kúpnej zmluvy a žiada o vrátenie kúpnej ceny v sume 56 749,22 Eur.

9. Žaloba nie je dôvodná. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, aký charakter mali bankové prevody
žalobcu na bankový účet žalovaného vykonané v dňoch od 03.02.2017 do 07.08.2017. V podstate
obe sporové strany uvádzali, že predmetom ich vzájomnej spolupráce bolo skupovanie pozemkov,
ktoré sa mali využívať na lesné hospodárenie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prevody

spoluvlastníckych podielov, resp. vlastníckych práv k predmetným lesným pozemkom boli uskutočnené
v prospech žalovaného od pôvodných vlastníkov. Bolo preto rozhodujúce, aký charakter malo
poskytovanie finančných prostriedkov žalobcom pre žalovaného. Strany sporu nemali dojednanú
písomnú formu usporiadania ich právnych vzťahov. Kým žalobca tvrdil, že išlo o pôžičky, žalovaný mal
za to, že o pôžičky nešlo, hoci za poskytnuté finančné prostriedky sa stal vlastníkom nehnuteľností.

10. Súd preto v rámci subsumovania zisteného skutkového stavu pod konkrétnu hmotnoprávnu normu
dospel k záveru, že prevody, ktoré vykonal žalobca voči žalovanému dňa 03.02.2017 v sume 25 000
Eur, dňa 16.05.2017 v sume 46 000 Eur, dňa 14.08.2017 v sume 15 000 Eur, dňa 07.08.2017 v sume
30 000 Eur mali charakter zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Žalobca vo vzťahu

k týmto prevodom označil ako informáciu pre žalovaného, že ide o pôžičky. Hoci to samo o sebe
nenasvedčuje uzavretie kontraktu medzi zmluvnými stranami z titulu zmluvy o pôžičke, všetky skutkové
okolnosti daného prípadu nasvedčujú, že tomu tak v skutočnosti vo vzťahu k týmto prevodom aj bolo.
Zásadnou skutočnosťou bolo, že žalobca prenechal žalovanému finančné prostriedky za účelom, aby
žalovaný nadobudol majetok do svojho vlastníctva. Z obsahu vykonaného dokazovania nevyplynulo,

že by tieto finančné prostriedky mali predstavovať dar pre žalovaného. Naopak, aj z informatívnej
poznámky z bankových prevodov vyplynulo, že malo ísť o zmluvu o pôžičke. K tomu sa pridáva aj
skutkové zistenie, že strany sporu následne mali snahu uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva
na nehnuteľnostiach žalovaného v prospech zabezpečenia pohľadávky žalobcu a jeho manželky. To
vylučovalo, že by žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky darom a to nebolo ani predmetom

argumentácie strán sporu. Rovnako súd mal za to, že uvedené prevody nebolo možné subsumovať pod
inštitút bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko zhodne obe
strany sporu uvádzali, že peňažné prostriedky boli poskytnuté za určitým účelom. Teda nedošlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia v zmysle skutočností definovaných v § 451 Občianskeho zákonníka. Preto
najpriliehavejším a logickým ustanovením zákona, ktoré bolo možné subsumovať na zistený skutkový

stav, bola práve právna úprava zmluvy o pôžičke. Pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ
prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených vecí (aj zastupiteľných, najmä peniaze), ktoré
prechádzajú do vlastníctva dlžníka a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po určitej dobe veci rovnakého druhu.
Zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt, pre ktorý nepostačuje len uzavretie zmluvy, ale záväzkový
vzťah vzniká až reálnym odovzdaním veci v prospech dlžníka. Podmienkou platnosti zmluvy o pôžičke

však nie je dojednanie strán zmluvy o úrokoch. Rovnako podmienkou platnosti zmluvy o pôžičke nie je
dojednanie splatnosti, kedy má byť pôžička vrátená.

11. Práve splatnosť pôžičiek, ktoré boli poskytované žalovanému uvedenými bankovými prevodmi bola
predmetom dokazovania zo strany súdu. Žalobca v rámci doplnenia skutkových tvrdení na pojednávaní

uviedol, že pri poskytovaní pôžičiek nebola dohodnutá splatnosť pôžičiek. Tá mala byť dohodnutá až
neskôr, a to v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 07.09.2018, kde bola splatnosť
dojednaná do 31.12.2021. Súd však po preskúmaní uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva ako
celku dospel k záveru, že je absolútne neplatná pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskehozákonníka. Žalobca v rámci doplnenia skutkových tvrdení uviedol na výzvu súdu, že pôžičky poskytoval
žalovanému samostatne. Rovnako samostatne poskytovala pôžičky žalovanému aj jeho manželka.
V zmluve o zriadení záložného práva však žalobca a jeho manželka vystupovali ako záložní veritelia voči

žalovanému ako záložcovi. Z ďalšieho obsahu predmetnej zmluvy však nevyplynulo, že by vystupovali
v zmluvnom vzťahu ako solidárni veritelia podľa § 513 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť
nevyplynula ani z ich vzájomnej dohody (zmluvy), zo zákona, ani z rozhodnutia súdu. Aj vzhľadom
na stanovisko žalobcu v spore, že poskytoval pôžičku samostatne, zo zmluvy o zriadení záložné
práva nevyplýva, že by sa zmluvné strany dohodli na tom, že samostatne poskytnuté pôžičky vo

forme bankových prevodov definovaných v predmetnej zmluve o zriadení záložného práva sa majú
považovať za spoločné práva podľa § 512 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by k tomu malo dôjsť, bolo
by potrebné, aby táto skutočnosť bola priamo v zmluve o zriadení záložného práva definovaná a išlo by
o formu zmenu obsahu záväzku podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. kumulatívnu nováciu),
k pôvodným zmluvám o pôžičke. Zmluva o zriadení záložného práva však len deklarovala skutočnosti,
ktoré mali byť už medzi stranami tejto zmluvy zrejmé. Z jej obsahu nebolo možné vyčítať zmenu obsahu

pôvodných záväzkov. Súd berúc do úvahy judikatúru, ktorá nasvedčuje tomu, aby bola preferovaná
platnosťprávnehoúkonupredjehoneplatnosťouvšakvychádzajúcz§35ods.2Občianskehozákonníka
nemôže urobiť taký výklad právneho úkonu, ktorý by bol v rozpore s jeho gramatickým vyjadrením.

12. V nadväznosti na to, hlavným dôvodom, pre ktorý súd považoval predmetnú zmluvu za neurčitú,

a teda neplatnú, je nedostatočné definovanie pohľadávky žalobcu ako záložného veriteľa a jeho
manželky ako druhého záložného veriteľa. Z článku 3 predmetnej zmluvy nie je možné z vypísaných
bankových prevodov určiť, ktoré bankové prevody, a teda pôžičky, poskytnuté žalovanému sa mali týkať
ktorého zo záložných veriteľov. Táto skutočnosť zo zmluvy nevyplýva. Súd tak nevedel bez ďalších
príslušných listinných dôkazov posúdiť, ktoré z pôžičiek poskytla manželka žalobcu, a ktoré žalobca.

To podľa názoru súdu robí definovanie zabezpečenej pohľadávky podľa § 151b ods. 2 Občianskeho
zákonníka neurčitým a teda neplatným. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že bankové prevody
žalobcu voči žalovanému uskutočnené dňa 03.02.2017 v sume 35 000 Eur a 20.02.2017 v sume
21 749,22 Eur boli označené v bankových prevodoch ako plnenie na kúpnu zmluvu uzavretú dňa
01.02.2017. Išlo tak o splnenie záväzku zo strany žalobcu, ktorý nie je možné zabezpečiť v neprospech

žalovaného, ktorý bol v tejto časti veriteľom z kúpnej zmluvy. Z obsahu článku 3 zmluvy o zriadení
záložného práva tiež nevyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že predmetné plnenie žalobcu voči
žalovanému bankovými prevodmi v celkovej sume 56 749,22 Eur s označením ako plnenie na kúpnu
zmluvu zo dňa 01.02.2017 sa malo v zmysle dohody strán podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka
považovať už nie za plnenie na kúpnu zmluvu vo forme zaplatenia kúpnej ceny, ale sa to považuje

za zmluvu o pôžičke. To len podporuje záver súdu o tom, že vyjadrenie pohľadávok, ktoré mali byť
zabezpečené je nedostatočné, nekonzistentné a chaotické. Súd opakuje, že žalobca bol totiž vo vzťahu
k plneniu kúpnej ceny v kúpnej zmluve zo dňa 01.02.2017 v celkovej sume 56 749,22 Eur v pozícii
dlžníka a nie v pozícii veriteľa. Preto si nemohol dať svoju povinnosť zabezpečiť zriadením záložného
práva, pretože nebol veriteľom.

13. Pokiaľ zmluva o zriadení záložné práva bola absolútne neplatným právnym úkonom, súd nemohol
z tohto neplatného právneho úkonu vychádzať z hľadiska jeho právnych účinkov, ktoré od počiatku
nenastali. Preto nemohol prihliadať ani na článok 4 ods. 1 predmetnej zmluvy, kde bolo deklarované,
že termín splatnosti pôžičky (nevedno akej) bol dojednaný na deň 31.12.2021. Okrajovo súd dáva do

pozornosti, že žalobca v spore bankové prevody vykonané dňa 03.12.2017 v sume 35 000 Eur a dňa
20.02.2017 v sume 21 749,22 Eur najskôr uplatňoval z titulu vrátenia pôžičky a neskôr ich uplatňoval
z titulu vrátenia kúpnej ceny zo zmluvy, od ktorej odstúpil, t.j. titulom bezdôvodného obohatenia. To pre
súd znamenalo, že špecifikáciu pohľadávok žalobcu v zmluve o zriadení záložného práva sám žalobca
spochybnil.

14. Vzhľadom na to vo vzťahu k splatnosti pôžičky k prevodom zo dňa 03.02.2017 v sume 25 000 Eur,
16.05.2017 v sume 46 000 Eur, 07.08.2017 v sume 30 000 Eur a 04.08.2017 v sume 15 000 Eur súd
aplikoval § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisov alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho

o plnenie veriteľ požiadal. Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na tie prípady, keď
splatnosťzáväzkuneboladohodnutámedzizmluvnýmistranami,nevyplývazpovahyzáväzkyakonečne
ju neustanovuje ani právny predpis ani rozhodnutie súdu. V takom prípade má právo určiť čas splnenia
dlhu veriteľ. Ten môže kedykoľvek (hoci i druhý deň po vzniku záväzku) oznámiť dlžníkovi, že má plniť.Lenčoveriteľpožiadadlžníkaoplnenie,dlžníkjepovinnýsisplniťdlhnasledujúcideňpooznámení,ktoré
obsahuje výzvu na plnenie. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca bol oprávnený vyzvať žalovaného na
vrátenie pôžičky k uvedeným prevodom deň nasledujúci po prevode peňažných prostriedkov v prospech

žalovaného.

15. Žalovaný v spore vzniesol v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka námietku premlčania. Tá bola
dôvodná. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
zákonom ustanovenej. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná a plynie odo

dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V súvislosti s výkladom § 563 Občianskeho zákonníka
je potrebné pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom,
keď bol o jeho splnenie veriteľom požiadaný. Ak však veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom
môže svoje právo i vykonávať. Z toho dôvodu preto súdna prax pod rozhodnutím zverejnenom pod R
28/1984 vyvodila, že prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr
o splnenie požiadať. Teda dňom, ktorý nasleduje po vzniku právneho vzťahu pri dlhu dojednaného na

neurčitú dobu. Pre začiatok premlčacej doby je teda rozhodujúci deň nasledujúci po dni, keď došlo ku
vzniku tohto právneho vzťahu, nie až deň, keď došlo k splatnosti dlhu. Podľa rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.06.2003 pod sp.zn. 1Cdo/25/03, ak čas splnenia záväzku nebol
účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho
hľadiska) požiadať o plnenie dlhov, t.j. hneď, ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu
nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá
splatnosť predmetu pôžičky.
K opačnému výkladu predmetného ustanovenia zaujal stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky

v rozsudku sp. zn. 4Cdo/146/2008 zo dňa 31.07.2008, ktoré však bolo kritizované občianskoprávnou
teóriou, ako aj inými senátmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súd sa s ním v predmetnej
veci nestotožnil (k tomu pozri poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp.zn.
17Co/534/2013 zo dňa 16.10.2013; rovnako súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu Českej republiky
pod sp.zn. 23Cdo/841/2009 zo dňa 18.05.2009) Zotrvávajúc na právnom názore Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky pod sp.zn. 1Cdo/25/03, tak nárok žalobcu na zaplatenie pôžičky z prevodov vyššie
definovaných bol premlčaný. Toto premlčanie nastalo uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby,
ktorá začala plynúť deň nasledujúci po uskutočnení jednotlivých prevodov. Premlčané právo žalobcu
bolo najneskôr u posledného z nich dňa 08.08.2020. Žalobu žalobca podal na upomínacom konaní až
dňa 19.07.2024. Teda po uplynutí všeobecnej premlčacej doby.

Pokiaľ v konaní ostalo nesporné, že predmetný nárok si žalobca uplatnil aj v roku 2019 na Okresnom
súdu Lučenec v konaní pod sp.zn. 11C/22/2019, súd poukazuje na to, že toto konanie nebolo skončené
meritórnymrozhodnutím.Vovzťahuktomusúduaplikoval§112Občianskehozákonníka,ktorýupravuje,
že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom
konaní riadne pokračuje, len v tom prípade premlčacia doba neplynie. Z nesporných skutočností je však

zrejmé, že žalobca ako veriteľ v začatom konaní riadne nepokračoval, preto následok upravený v §
112 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k jeho nároku nastať nemohol. Ak by aj súd považoval podanú
žalobu na Okresnom súde Lučenec v predmetnom konaní v roku 2019 za výzvu na plnenie dlhu, nemala
uvedená skutočnosť vplyv na to, že nárok žalobcu v tejto časti je premlčaný. V zmysle podaného výkladu
sa totiž vyžaduje, aby vo všeobecnej premlčacej dobe bola uplatnená žaloba na zaplatenie pôžičky na

súde. Súd k tomu tiež dodáva, že skutočnosť, že sa riadne nepokračovalo v konaní svedčí aj skúmanie
podmienok konania pri začatí konania vlastnou činnosťou súdu, ktorý by v prípade, ak by bolo vo veci
meritórne rozhodnuté, konanie zastavil.

16. Ako už čiastočne bolo spomenuté, súd nárok žalobcu na vrátenie pôžičky za prevody uskutočnené

dňa 03.02.2017 a 20.02.2017 v celkovej sume 56 749,22 Eur nepovažoval za plnenie zo zmluvy
o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol uvedené peňažné prostriedky
žalovanému z titulu zaplatenia kúpnej ceny z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 01.02.2017 podľa § 588
Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania a nesporných skutočností vyplynulo, že kúpna
zmluva nebola predmetom vkladu do katastra nehnuteľností. Zároveň však z obsahu spisu vyplynulo,

že v čase pred predbežným prejednaním sporu nedošlo medzi stranami sporu k zrušeniu tejto
zmluvy ich vzájomnou dohodou alebo iným jednostranným právnym úkonom. Výsledkom poskytnutého
predbežného právneho názoru zo strany súdu na predbežnom prejednaní sporu potom bolo, že
žalobca vyzval žalovaného na dodatočné splnenie povinnosti v primeranej lehote, aby zabezpečil vkladvlastníckeho práva v zmysle kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností pod následkom odstúpenia od
zmluvy. Odstúpiť od zmluvy v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka ale možno len v prípade, ak v čase
odstúpenia od zmluvy je zmluva platná. V rámci ustálenia skutkového stavu súd stotožnil, že predmetom

kúpnej zmluvy boli pozemky nachádzajúce sa v k. ú. E. s parc. č. 1045/4 a 1167/3. K ich prevodu
do vlastníctva žalobcu následne došlo prostredníctvom darovacej zmluvy uzatvorenej medzi stranami
sporu dňa 12.02.2019. Táto darovacia zmluva bola predmetom vkladu do katastra nehnuteľností pod
č. U./XX. Obligačno-právne účinky kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2017 tak okamihom povolenia vkladu
darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností dňa 21.02.2019 zanikli. Žalovaný od toho okamihu už

nebol vlastníkom daných nehnuteľností a stal sa ním žalobca. To malo za následok, že žalovaný už
objektívne nemohol splniť svoje záväzky vyplývajúce z kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2017, hoci voči tej
istej osobe, a to pre tzv. dodatočnú nemožnosť plnenia podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V tom prípade nie je právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia dotknuté podľa § 577 ods.
2 Občianskeho zákonníka. To podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavovalo u žalovaného
získanie bezdôvodného majetkového prospechu získaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

V podobe zaplatenej pôvodnej kúpnej ceny v sume 56 749,22 Eur žalobcom. Dňom nasledujúcim
od povolenia vkladu darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností (22.02.2019) vzniklo žalobcovi právo
požadovať vrátenie zaplatenej kúpnej ceny podľa § 458 prvá veta Občianskeho zákonníka. Na
vrátenie predmetného bezdôvodného obohatenia však žalovaný opätovne dôvodne vzniesol námietku
premlčania podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka

sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (subjektívna lehota), ale v zmysle
odseku 2 najneskôr sa právo premlčí za 3 roky odo dňa, kedy k nemu došlo (objektívna lehota). Žalobca
podal žalobu na upomínacom konaní dňa 19.07.2024, t.j. po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty podľa
§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tá uplynula po 3 rokoch od vzniku bezdôvodného obohatenia,

teda dňom 22.02.2022.

17. Následkom vznesenia námietky premlčanie je vznik tzv. naturálnej obligácie, pre ktorú súd nemôže
žalobou uplatnené právo priznať, hoci záväzok naďalej trvá (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Z toho dôvodu súd žalobu zamietol.

18. K prostriedkom procesného útoku, ktoré uplatnil žalobca v spore súd dodáva, že žalobca vyžiadal
listom označeným ako výzva na plnenie a odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2024 žalovaného
k splneniu povinnosti, ktorú už objektívne splniť nemohol a pritom musel mať vedomosť o tom, že on
je v súčasnosti vlastníkom nehnuteľností, ktoré mali byť na neho kúpnom zmluvou zo dňa 01.02.2017

prevedené. Súd jeho postup preto považoval v spore za kontraproduktívny, možno až mätúci a tendečný.
Súd sa tiež nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že darovacia zmluva zo dňa 12.02.2019 mala
simulovať podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka práve kúpnu zmluvu zo dňa 01.02.2017, ako
disimulovaný právny úkon. Simulovaným právnym úkonom môže byť disimulovaný len taký právny
úkon, ak sú splnené všetky jeho náležitosti a zodpovedá to vôli účastníkov. Zároveň tak nemôže ísť

o stav, kedy disimulovaný právny úkon, v tomto prípade kúpna zmluva, bol platne a účinne uzavretý
v samostatnej forme ešte pred existenciou simulovaného právneho úkonu. Právny poriadok nevylučuje,
aby k jednému vlastníckemu právu vlastníka nehnuteľnosti bolo uzatvorených viacero prevodných
zmlúv, avšak rozhodujúci je ten právny úkon, ktorý bol predmetom vkladu do katastra nehnuteľností. Je
irelevantné, že k takýmto dvom právnym úkonom, ktorých obligačno-právne účinky nastali, došlo medzi

rovnakými účastníkmi zmluvy.

19. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného nad rámec súd dodáva, že darovacou zmluvou nie je
možné splniť záväzok zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Záväzok zo zmluvy
o peňažnej pôžičke nemôže byť bez ďalšieho splnený darovaním nehnuteľností, ale vrátením veci

rovnakého druhu – peniazmi. Plnenie zo strany žalovaného prostredníctvom darovacej zmluvy tak
nemohlopredstavovaťplneniedlhuzozmluvyopôžičke.Zobsahuzmluvyopôžičkeničnenasvedčovalo
tomu, že by sa žalovaný mal prostredníctvom danej zmluvy oslobodiť od povinnosti vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky žalobcovi.

20. Čo sa týka vyhlásenia zo dňa 27.09.2019, ktoré predložil žalobca do sporu, tu súd poukazuje na
to, že žalovaný nebol účastníkom predmetnej dohody. Pokiaľ sa žalobca vo vzťahu k nemu v danom
vyhlásení vyjadril, že za určitých podmienok si voči nemu už nebude uplatňovať žiadne nároky, išloo vyhlásenie žalobcu ako veriteľa podmienené vo forme vzdania sa svojho práva. K tomu však žiadna
ďalšia argumentácia strán sporu nesmerovala, preto sa súd s ňou ďalej bližšie nezaoberal.

21. Vo vzťahu k procesnému postupu súdu na pojednávaní ohľadne otvorenia koncentrácie konania
po predbežnom právnom názore, súd dodáva, že tak urobil v súlade so zásadou predvídateľnosti
rozhodovania súdov. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty definovaným v článku 2 ods. 2
a článku 3 CSP, ak by neumožnil stranám sporu vzniesť ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany po tom, ako ich oboznámil s tým, že na vec ide aplikovať ustanovenia právneho predpisu,

o ktorých v spore doposiaľ nebolo pojednávané, ani na predbežnom prejednaní sporu. Išlo o možnosť
argumentácie k predbežným názorom súdu ohľadne platnosti zmluvy o zriadení záložného práva,
aplikácie § 37 ods. 1, § 563 a § 575 Občianskeho zákonníka.

22. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci.
Žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu, pretože súd podanú žalobu zamietol. Preto priznal

žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť
žalobca žalovanému v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania. O výške
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré podľa § 262 ods. 2 CSP vydá súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
trojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.