Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/2882/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124454465
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124454465.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Správa Tatranského
národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, so sídlom Tatranská Lomnica 14066, 059 60 Vysoké
Tatry, IČO: 54435293, právne zast. JUDr. Marek Radačovský, advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01
Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35553961, proti povinnému: T & S, s.r.o., so sídlom Tatranská
Lomnica 73, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 31732437, o vymoženie 18741,89 EUR s prísl., vedenej súdnym

exekútorom: JUDr. Svätoslav Mruškovič, so sídlom exekútorského úradu Námestie mieru 1, 080 01
Prešov, IČO: 37787691, pod sp. zn. 121EX 1078/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo
dňa 21.01.2025, o návrhu povinného na prerušenie exekučného konania zo dňa 21.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd návrh povinného na prerušenie exekučného konania z a m i e t a.

III. Súd oprávnenému p r i z n á v a od povinného nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti
s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 235,68 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k
povereniu na vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 19.12.2024, domáhal

od povinného vymoženia 18741,89 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného
súdu Poprad sp. zn. 19C/25/2021 zo dňa 17.04.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2024,
vykonateľnosť dňa 03.12.2024, a exekučného titulu – rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.
18Co/67/2023 zo dňa 24.10.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2024 (ďalej spolu len ako
„exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal
dňa 20.12.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Svätoslav Mruškovič, so
sídlom exekútorského úradu Námestie mieru 1, 080 01 Prešov, IČO: 37787691 (ďalej len ako „súdny
exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 121EX 1078/24. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
doručené súdnemu exekútorovi dňa 20.12.2024. Doručením poverenia sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 07.02.2025 predložil súdu Návrh povinného na zastavenie
exekúcie zo dňa 21.01.2025, ktorého súčasťou je aj návrh na prerušenie exekučného konania, spolu
s ich prílohami a to: Dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k: 18Co/67/2023 – 270 zo dňa
24.10.2024, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 19C/25/2021-226 zo dňa 17.04.2023
s návrhom na priznanie odkladného účinky vykonateľnosti rozhodnutia, datované dňa 20.01.2025, spolu
s potvrdením o jeho doručení Okresnému súdu Poprad zo dňa 20.01.2025 poštovú podaciu obálku

k návrhu na zastavenie exekúcie, ďalej aj Vyjadrenie oprávneného zo dňa 04.02.2025, upovedomenie
o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení povinnému. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovanío návrhoch na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených
príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

4.Upovedomenieozačatíexekúciesp.zn.121EX1078/24zodňa07.01.2025bolodoručenépovinnému
do vlastných rúk dňa 08.01.2025. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 21.01.2025 bol
podaný na poštovú prepravu dňa 21.01.2025 a doručený súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2025. Súd v
tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu
podania dovolania zo dňa 20.01.2025 na Najvyšší súd Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove, č.k: 18Co/67/2023 – 270 zo dňa 24.10.2024, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného
súdu Poprad č. k. 19C/25/2021-226 zo dňa 17.04.2023. Povinný uviedol, že spolu s podaním dovolania

na Najvyšší súd SR bol v súlade s ust. §444 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „Civilný sporový poriadok“) podaný návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.
Tento návrh bol podaný s ohľadom na závažné dôsledky, ktoré by okamžitá vykonateľnosť mala na
ekonomickú situáciu povinného a na jeho podnikateľskú činnosť. Povinný dodal, že v zmysle § 61k ods.
2 Exekučného poriadku má návrh na zastavenie exekúcie odkladný účinok, a preto povinný mal za

to, že až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v dovolacom konaní exekučný titul nie je rozhodnutie,
ktoré by bolo právoplatné a vykonateľné. Povinný poukázal na zásadu proporcionality podľa čl. 1 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá predpokladá rovnováhu medzi právami oprávneného a povinného,
v čoho dôsledku realizácia exekučných úkonov pred rozhodnutím Najvyššieho súdu SR by znamenala
neodôvodnenýzásaddoprávpovinného,čobymohloviesťknevratnýmškodám.Povinnýzároveňpodal

aj návrh na prerušenie exekučného konania, keďže požadoval aby súdny exekútor prerušil exekučné
konanie do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o podanom dovolaní, resp. do rozhodnutia
o návrhu na odklad vykonateľnosti. Na základe uvedeného povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom
rozsahu, resp. prerušiť exekúciu do právoplatného rozhodnutia vydaného v dovolacom konaní.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhom na zastavenie exekúcie vyslovil nesúhlas so zastavením
exekúcie s poukazom na nasledovné dôvody. Oprávnený mal zato, že v exekučnom konaní po vzniku
exekučného titulu nenastali žiadne okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, exekučný titul
nebol zrušený a taktiež neexistujú akékoľvek iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného
titulu. K námietkam povinného o podanom dovolaní proti exekučnému titulu, o podanom návrhu na

odklad vykonateľnosti exekučného titulu, o odkladnom účinku návrhu na zastavenie exekúcie, ako
aj poukaz na čl. 1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, oprávnený uviedol, že povinný svoje tvrdenia
nepodporuje žiadnymi dôkazmi. Vzhľadom na nepreukázanie svojich tvrdení by sa podľa názoru
oprávneného nemalo na tvrdenia povinného ani len prihliadať, a preto nemôžu tvoriť podklad pre
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti oprávnený

uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie: neuviedol jedinú okolnosť, ktorá by spôsobila
zánik vymáhaného nároku; neuviedol jedinú skutočnosť a dôkaz, ktoré by preukazovali, že exekučný
titul bol zrušený prípadne, že by Najvyšší súd Slovenskej republiky odložil vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia; neuviedol jedinú skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu a tvrdenie
o tom, že podal samotné dovolanie nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, ako napríklad spisovou

značku konania, a teda nemal za preukázané či bol uhradený poplatok, a teda nemal ani informácie o
tom, či Najvyšší súd Slovenskej republiky začal vôbec konať vo veci. Na základe uvedených dôvodov
oprávnený navrhol súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol a priznal
oprávnenému nárok na náhradu trov ďalších trov exekučného konania.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená ajbez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak
súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod
na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.

10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. Podľa § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie,
ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným

osobám dotknutým exekúciou, ak po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti
exekučného titulu.

12. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa § 444 ods. 1 Civilného sporového poriadku dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť
napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 444 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť
plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa;
ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.

15. Podľa § 444 ods. 4 Civilného sporového poriadku dovolanie má odkladný účinok, ak bolo podané

proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.

16. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na

jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním

vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

17. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za
súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie

vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej
úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného
práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by
zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a
tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom

toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj
hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,
či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.
ÚS 394/2020 z 23. marca 2021).18. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne

legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže

ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Inštitút návrhu na zastavenie

exekúcie slúži pre posúdenie spornej otázky, či sa exekúcia začala oprávnene.

19. Súd po zistení, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v rámci lehoty podľa § 61k
ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku mal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou -
účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru,

že v celom rozsahu nie je dôvodné.

20. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu z dôvodu podania mimoriadneho opravného prostriedku
– dovolania proti exekučnému titulu, na podklade ktorého prebieha exekúcia v tomto exekučnom konaní
(bližšie konkretizovanie v bode 5. odôvodnenia).

21. Súd v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený
skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu v základnom konaní, ktorý exekučný
titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc
orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu

v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal
pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Rozsah prieskumnej činnosti
exekučného súdu spočíva najmä v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady
vykonateľnosti exekučného titulu a či po vzniku exekučného titulu došlo k zániku judikovaného práva,
t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením

preskúmavať dovolacie dôvody obsiahnuté v podanom dovolaní, táto právomoc je zverená Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky.

22. Súd v tomto bode zároveň konštatuje, že samotné podanie mimoriadneho opravného prostriedku –
dovolania nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu (viď nález Ústavného súdu

SR sp. zn. III. ÚS 60/04-70 z 19.05.2004), teda ak zákon pripúšťa možnosť podania mimoriadneho
opravného prostriedku proti právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu, podanie takéhoto
prostriedku napr. dovolania nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu, nemá suspenzívny účinok a
tedanezakladáaniexoffodôvodnazastavenieexekúcie.Podaniemimoriadnehoopravnéhoprostriedku
– dovolania vo všeobecnosti na rozdiel od odvolania nemá odkladný účinok a teda exekučný titul

napadnutý dovolaním spravidla zostáva právoplatný aj vykonateľný až do právoplatného rozhodnutia
dovolacieho súdu. V danom prípade je aplikácia výnimky v zmysle § 444 ods. 4 Civilného sporového
poriadku z vyššie uvedeného všeobecného pravidla vylúčená, keďže exekučným titulom nebol priznaný
nárok zo zmenky. Taktiež vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu nemá ani podanie návrhu na
odklad vykonateľnosti podľa § 444 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd v tomto bode preskúmal

exekučný titul aj z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru,
že exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku
je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade mohla byť vedená exekúcia v rámci tohto
exekučného konania.

23. Na vymáhateľnosť exekučného titulu by mal vplyv len prípad, ak by povinný predložil
súdu právoplatné rozhodnutie dovolacieho súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, resp.
rozhodnutie o zrušení exekučného titulu (rozsudku odvolacieho súdu). V tomto bode je potrebné
zdôrazniť, že avšak aj v prípade predloženia rozhodnutia dovolacieho súdu o odložení vykonateľnostiexekučného titulu daná skutočnosť nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku, keďže predstavuje len zákonný dôvod na odklad exekúcie podľa § 61h ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku, o ktorom patrí výlučne rozhodovať len súdnemu exekútorovi (tak ako

aj o iných dôvodoch na odklad exekúcie). Samotným podaním mimoriadneho opravného prostriedku
sa nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku by bol daný len v prípade,
ak by povinný predložil súdu právoplatné rozhodnutie dovolacieho súdu o zrušení exekučného titulu,
čo však v tomto konaní nebolo zo strany povinného preukázané. Vychádzajúc z právneho názoru, že

podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo o sebe žiadny vplyv na právoplatnosť a
vykonateľnosť exekučného titulu mal súd nesporne za preukázané, že v čase rozhodovania o návrhu
na zastavenie exekúcie nie je prítomná prekážka, ktorá by odôvodňovala vyslovenie právneho záveru
o nevykonateľnosti exekučného titulu, a jeho nemožnosti byť predmetom exekúcie. Na základe
uvedených skutočností súd považoval povinným namietnutý dôvod za nezakladajúci zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

24. Povinný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil aj s poukazom na to, že okamžitá vykonateľnosť
exekučného titulu by mala závažné dôsledky na ekonomickú situáciu povinného a jeho podnikateľskú
činnosť, prípadne viesť až k nenávratným škodám. A to aj s poukazom aj na zásadu proporcionality
podľa ústavného článku.

25. V predmetnom exekučnom konaní nebolo zo strany povinného preukázané, že by došlo k porušeniu
zásady proporcionality. Realizácia procesných úkonov v rámci výkonu exekúcie je s prihliadnutím
na skutočnosť, že povinný nepreukázal prekážku pre vykonateľnosť exekučného titulu v rámci
časti exekučného konania o návrhu na zastavenie exekúcie, len ďalšou fázou exekučného konania

smerujúcou k dosiahnutiu účelu exekučného konania a to splnenie vymáhaného nároku deklarovaného
exekučným titulom, ktorý nebol dobrovoľne zo strany povinného splnený v čase pred začatím
exekučného konania. Súd nemal zo strany povinného preukázanú skutočnosť, že by exekúcia začala
nedôvodne a v rozpore s právnym predpisom spravujúcim exekučné konanie. Povinný sa podľa § 35
ods.1Exekučnéhoporiadkustávaúčastníkomexekučnéhokonaniaažvydanímpoverenianavykonanie

exekúcie a začatím exekúcie, a prvým procesným úkon, ktorý môže v exekučnom konaní realizovať, je
podať podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom,
čo bolo v tomto prípade riadne realizované.

26. K námietke povinného o závažných dôsledkoch na ekonomickú činnosť povinného súd uvádza,

že nie je právne relevantnou. Aktuálna ekonomická, resp. finančná situácia povinného v tejto časti
exekučného konania nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie slúži pre posúdenie spornej otázky, či sa exekúcia
začala oprávnene. Pokiaľ ide o subjektívne vyjadrenie povinného o jeho momentálnej ekonomickej,
finančnej alebo majetkovej situácii a prípadných následkoch núteného výkonu exekúcie k uvedenému

súd v exekučnom konaní poznamenáva, že táto otázka nemá vplyv na to, či exekúcia bola začatá
alebo je vedená oprávnene, nakoľko v tomto prípade sa nejedná o okolnosť, ktorá by spôsobila
zánik vymáhaného nároku alebo bránila vymáhateľnosti exekučného titulu. V danom prípade bola
exekúcia začatá na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je povinnému uložená povinnosť
na peňažné plnenie, a ktorá do podania návrhu na vykonanie exekúcie nebola dobrovoľne uhradená v

celom rozsahu. Momentálna (či už priaznivá alebo nie) ekonomická, resp. finančná situácia, prípadne
až potencionálny následok v podobe nemajetnosti povinného nezakladá predpoklad na zastavenie
exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a nezbavuje povinného povinnosti
vyplývajúcejmuzexekučnéhotitulu.Súdzároveňkonštatuje,žepovinnýmôževbudúcnostinadobudnúť
majetok, z ktorého bude možné vymôcť pohľadávku oprávneného. V tomto bode je potrebné zdôrazniť,

že majetkové pomery povinného vyhodnotí poverený súdny exekútor v rámci výkonu svojej činnosti.
V danom štádiu exekučného konania nemožno vychádzať len zo subjektívneho a nepodloženého
tvrdenia povinného o nepriaznivom vplyve výkonu exekúcie na jeho podnikateľskú činnosť a jeho
majetkové pomery. Súdny exekútor je povinný zisťovať zákonom upraveným spôsobom v priebehu
exekúcie všetky možnosti uspokojenia vymáhanej pohľadávky oprávneného za účelu exekučného

konania. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie
zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania
exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinnej patrí do výlučnej kompetencie súdneho
exekútora. Súd v tomto bode dáva do pozornosti, že ak sa počas trvania exekúcie vedenej na majetokprávnickej osoby do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. V takomto prípade súdny exekútor

zastaví exekúciu aj bez návrhu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V prípade podania
námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného preskúma následne
aj súd. Taktiež nemožno opomenúť, že predpis, ktorým sa spravuje exekučné konanie, vo svojom
ustanovení § 199g spravuje všeobecnú zodpovednosť oprávneného za škodu, ktorá povinnému vznikne
v súvislosti s exekučným konaním, avšak len v prípade ak oprávnený nebol oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie. Neoprávnenosť iniciovania exekučného konania a začatia exekúcie nebola zo
strany povinného návrhom na zastavenie exekúcie preukázaná. Na základe uvedených skutočností súd
v exekučnom konaní považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie za nedôvodný a
nezakladajúci zastavenie exekúcie.

27. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie exekúcie
prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna vecná
legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna vecná
legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj
pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku. Na základe

uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, a je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla
viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by odôvodnene
popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia
exekúcie z hľadiska jej neprípustnosti. Ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo

výroku exekučného titulu dobrovoľne nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia v tomto exekučnom
konaní sa teda začala dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne
skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu ani o
skutočnostiach brániacich jeho vymáhateľnosti, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa
osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný.

28. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou,
že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,

v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

29. Podľa § 162 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od
otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

30. Podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd
rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

31. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie

prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

32. Povinný podaním zo dňa 21.01.2025 podal návrh na prerušenie exekučného exekúcie, ktorým
navrholsúdnemuexekútorovi,abyprerušilexekučnékonaniedoprávoplatnéhorozhodnutiadovolacieho

súdu o podanom dovolaní, resp. do rozhodnutia o návrhu na odklad vykonateľnosti.

33. V prvom rade treba zdôrazniť, že súdny exekútor nedisponuje právomocou prerušiť exekučné
konanie, keďže je mu v danej veci zverená len rozhodovacia právomoc o odklade exekúcie, tak ako to
predpokladá§61hExekučnéhoporiadku,sprihliadnutímlennadôvody,ktorésúvýlučnekonkretizované

v § 61h ods. 1 Exekučného poriadku, a preto dôvodu nedostatku právomoci súdneho exekútora
o predmetnom podaní povinného rozhodol súd spolu s podaním povinného vo veci samej. Súd po
preskúmaní predmetného podania v čase rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie konštatoval
jeho nedôvodnosť. Tak ako bolo uvedené v bodoch 22. a 23. odôvodnenia tohto uznesenia podanédovolanie proti exekučnému titulu v tomto prípade nemá odkladný účinok, ktorý by mal vplyv na jeho
vykonateľnosť, v čoho dôsledku nie je ani prítomná prekážka pre výkon exekúcie. Súd v exekučnom
konanípoukazujenajmänauvedenébodyodôvodneniatohtouznesenia,vktorýchsadôkladnezaoberal

povinným namietanými dôvodmi na zastavenie exekúcie, ktoré sú identické s tými, ktoré namietal
v rámci časti svojho podania o návrhu na prerušenie exekučného konania. A preto súd návrh povinného
na prerušenie exekučného konania v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené v II. výroku tohto
uznesenia.

34. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

35. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

36. Podľa § 199e Exekučného poriadku prvá veta ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

37. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“)celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej odmeny
stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej

služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

38. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura 220,74 eura + 16,60 eura
za každých aj začatých 1 659,70 eura prevyšujúcich sumu 6 638,78 eura.

39. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

40. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

41. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

44. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu

na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.45. Povinný si neuplatnil od oprávneného nárok na náhradu trov exekučného konania (trov právneho
zastúpenia), a preto súd o tomto nároku nebol povinný rozhodnúť.

46. Oprávnený si uplatnil od povinného nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti
s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie bez jeho vyčíslenia.

47. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie
exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej

exekúcie súdom, súd priznal oprávnenému od povinného nárok na náhradu trov exekučného konania v
súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v jeho úplnom rozsahu. V tejto fáze exekučného konania
predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny vymáhaná suma vo výške 18741,89 EUR. Hodnota
jedného úkonu právnej služby v základnom konaní predstavuje sumu vo výške 353,54 EUR, a hodnota
jednéhoúkonuprávnejslužbyvexekučnomkonanívzmysle§10ods.1,a§13aods.2písm.c)Vyhlášky
predstavuje sumu vo výške 176,77 EUR. V tomto exekučnom konaní oprávnený má nárok na náhradu

ďalšíchtrovatotrovzaprávnezastúpeniezajedenúkonprávnejslužby-podanievyjadreniaknávrhuna
zastavenie exekúcie, ku ktorému sa pripočíta hodnota jedného režijného paušálu za rok 2025 a hodnoty
dane z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca oprávneného je platcom dane z pridanej hodnoty. Na
základe uvedeného súd priznal oprávnenému od povinného nárok na náhradu ďalších trov exekučného
konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v celkovej výške 235,68 EUR (1 x 176,77 EUR

+ 1 x režijný paušál za rok 2025 vo výške 14,84 EUR + 23 % DPH vo výške 44,07 EUR), tak ako je
uvedené v III. výroku tohto uznesenia. Nad rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že
po právoplatnosti tohto uznesenia bude táto ďalšia náhrada trov oprávneného v exekučnom konaní vo
výške 235,68 EUR vymáhaná v rámci tohto exekučného konania formou vydania dodatku k povereniu
na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku po nadobudnutí právoplatnosti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.