Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/21/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723202191
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8723202191.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej
republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: 1/ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. F., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX
XX E. F., obaja právne zastúpení: Mgr. Peter Lindeman, advokát so sídlom Murgašova 86/1, 058 01
Poprad, o zaplatenie sumy 1.700 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Poprad, č.k. 21C/26/2023 -110 zo dňa 08.02.2024 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd I. inštancie) rozsudkom č.k. 21C/26/2023-110 zo dňa 08.02.2024
rozhodol tak, že:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Z odôvodnenia rozsudku súdu I. inštancie vyplýva, že zistil tento skutkový stav:
3. Z výpisu LV č. XXX, k. ú. D. D., obec E. F., okres Poprad vyplýva, evidencia parc. č. XXX/XX o výmere
85 m2, vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalobcu (č.l. 5 súdneho spisu).
4.ZvýpisuLVč.XXX,k.ú.D.D.,obecE.F.,okresPopradvyplývavlastníckeprávožalovanýchvpomere
1/1 k parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, rodinný dom
súp. č. XX stojaci na parc. č. XXX s titulom nadobudnutia nehnuteľností na základe Kúpnej zmluvy E.
XXXX/XXXX zo dňa 25.11.2016 (č.l. 8 súdneho spisu).
5. Z výpisu LV č. XXX, k. ú. D. D., obec Vysoké Tatry, okres Poprad vyplýva vlastnícke právo žalovaného
v 1. rade v 1-ci a žalovanej v 2. rade v 1-ci k parcelám registra KN „C“ parc. č. XXX G. XXX , parcela
registra KN „E“ XXXX/X a rodinný dom a garáž so súp. č. XX (č.l. 11 súdneho spisu).
6.Zfotodokumentáciepredloženejžalobcom,označenejako3/1vyplývaparkovaniemotorovéhovozidla
na vydláždenej časti predmetného pozemku a červeného vozidla pred garážami rodinného domu súp.
č. XX. (č.l. 14 súdneho spisu).
7. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom vyplýva vstupná betónová plocha do garáží rodinného
domu súp. č. XX, v súčasnosti niekoľko rokov v rekonštrukcii, neobývaná (č.l. 15 súdneho spisu).8. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom vyplýva červené ohraničenie predmetnej parcely č. XXX/
XX po trávnatú plochu, kanál (č.l. 16 súdneho spisu).
9. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom vyplýva úprava parc. č. XXX/XX - (na č.l. 17 súdneho
spisu).
10. Z fotodokumentácie, označenej ako 3/3 vyplýva parkovanie motorového vozidla s EČV: D. XXX,
Poľská republika pred plotom žalovaných na pozemku žalobcu na vydláždenej časti (na č.l. 22, 23, č.l.
24 súdneho spisu).
11. Z odpovede žalovaných adresovanej žalobcovi vyplýva ponuka ceny na odkúpenie predmetnej
parcely č. XXX/XX o výmere 85 m2 za 73,03 eur/m2 na základe vyhotoveného Znaleckého posudku
H. B. I. s aplikáciou redukujúceho faktoru, pre ochranné pásmo železníc, tvar pozemku a prístupy cez
pozemky vo vlastníctve iných osôb (č.l. 28 súdneho spisu).
12. Z písomného vyjadrenia žalovaných vyplýva návrh zámeny pozemkov parc. č. XXX/XX za pozemok
XXX/XX na LV č. XXX, k. ú. D. D., ktorého sú žalovaní vlastníci a je priľahlý k parc. č. XXX/X (č.l. 29
súdneho spisu).
13. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 04.02.2023 adresovaného žalobcovi vyplýva, že o
prenájom pozemku reg. „C“ KN parc. č. XXX/XX, k. ú. D. D. nemali žalovaní záujem, iba o predaj parcely
za hodnú cenu (č.l. 30 súdneho spisu).
14. Z Nájomnej zmluvy bez podpisov č. XXXXXXXXX-X-XXXX-XXX medzi Železnice Slovenskej
republiky ako prenajímateľom a A. B. ako nájomcom vyplýva, že ide o návrh Nájomnej zmluvy na
predmetnú parcelu za 10,- eur/m2, teda za celkové ročné nájomné 850,- eur (č.l. 31 súdneho spisu).
15.Zodpovedežalobcuzodňa23.01.2023nazámenupozemkovXXX/XXJ.XXX/XX,vyplývanezáujem
žalobcu o zámenu pozemkov (č.l. 37 súdneho spisu).
16. Z písomného podania zo dňa 13.10.2022 vyplýva výzva žalobcu na uzatvorenie Nájomnej zmluvy
a zlegalizovanie skutkového stavu (č.l. 38 súdneho spisu).
17. Z Oznámenia žalobcu zo dňa 20.06.2018 vyplýva, že ponuka žalovaných do ponukového konania na
odkúpenie pozemku parc. č. XXX/XX na LV č. XXX nebola zaradená, keďže nebola dodržaná minimálna
vyvolávacia cena vo výške 7.990,- eur bez DPH (č.l. 39 súdneho spisu).
18. Z odpovede žalobcu na list k návrhu kúpnej ceny zo dňa 13.08.2019 vyplýva, že vzhľadom na
Znalecký posudok, prieskum trhu a trhovej podmienky v danej lokalite návrh na znížení kúpnej ceny
žalobca neakceptoval. Zotrval na návrhu kúpnej ceny za predmetný majetok vo výške 97,- eur/m2 bez
DPH (č.l. 40 súdneho spisu).
19. Z ponukového konania vyplýva vyvolávacia cena pozemku 7.990,- eur, kde mali byť predkladané
ponuky k odpredaju parcely č. XXX/XX v Starom Smokovci (č.l. 41 súdneho spisu).
20. Z písomnej výzvy žalobcu zo dňa 25.07.2022 vyplýva, že nedošlo k uzatvoreniu kúpno-predajnej
zmluvyzdôvoduneakceptovaniapredajnejcenyaupozornenienaneoprávnenéužívaniečastipozemku
„C“ KN parc. č. XXX/XX, k. mú. Starý Smokovec vo výmere 34 m2 (č.l. 42 súdneho spisu).
21. Zo Znaleckého posudku č. 29/2018 vyplýva stanovenie všeobecnej hodnoty parc. č. XXX/XX, k. ú.
D. D. vo výmere 85 m2 na sumu 6.200,- eur s jednotkovou hodnotou pozemku 73,03 eur/m2 (č.l. 43
súdneho spisu).
22. Z Nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX-X-XXXX o nájme pozemkov, vyplýva prenájom pozemkov XXX/
XX, XXX/XX, XXX/XX v celkovej výmere predmetu nájmu 48 m2 za nájomné a) 10,- eur/m2/rok na
komerčný účel a b) 5,- eur/m2/rok na nekomerčný účel, celkové ročné nájomné za predmet nájmu vo
výške 290,- eur medzi prenajímateľom žalobcom a nájomcom žalovaným v 1. rade (č.l. 48 súdneho
spisu).23. Z Predpisu ceny za nájom a pozemkov, stavieb, nebytových priestorov a stanovenie jednorazovej
odplaty na nehnuteľnostiach v správe Železníc SR, účinnej od 20.08.2021 vyplýva, nájom železničných
pozemkov právnickým alebo fyzickým osobám na komerčné účely, nájomné za 1 m2/rok sa stanoví
podľa sadzieb v tabuľke č. 3 III, B., D. D., centrum 10,- eur, širšie centrum a ostatné zóny 6,- eur (č.l.
52 súdneho spisu).
24. Z Kúpnej zmluvy č. XXXXXX-X-XX/XXXX/XXX-XX medzi predávajúcim Slovenská republika a
kupujúcimi žalovanými vyplýva, že predmetom zmluvy boli pozemky parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX
za kúpnu cenu 4.512,- eur (č.l. 53 súdneho spisu).
25. Z fotodokumentácie vyplýva rekonštrukcia rodinného domu súp. č. XX (na č.l. 70-71 súdneho spisu).
26. Z listu K. E. F. adresovaného žalovanému v 1. rade vyplýva zmena lehoty na dokončenie stavby
„Rekonštrukcia a prístavba rodinného domu súp. č. XX“ na dokončenie stavby do 31.12.2024 (č.l. 72
súdneho spisu).
27. Z Prílohy č. 2 vyplývajú minimálne ceny za nájmy pozemkov podľa zóny (č.l. 73 súdneho spisu).
28. Z Nájomnej zmluvy č. 862568024-1-2022-NZP medzi prenajímateľom Železnice SR a nájomcom
K. E. F. vyplýva prenájom pozemku parc. č. XXX/X parcela registra „C“ KN vedenej na LV č. XX, k.
ú. F. L., kde ide o spevnenú plochu - parkovisko a prístupovú komunikáciu s účelom prevádzkovania
parkovacích miest za 2,- eur/m2/rok, teda za celkový ročný májom 1.934,- eur (č.l. 74 súdneho spisu).
29. Z fotodokumentácie žalovaných vyplýva kontajnerové státie na predmetnej parcele, ktoré bolo
vydláždené K. E. F. ( na č.l. 92 súdneho spisu).
30. Z Výpisu zo živnostenského registra vyplýva podnikateľská činnosť žalovaného v 1. rade na adrese
C. D. XX, (č.l. 105 súdneho spisu).
31. Na takto zistený skutkový stav súd I. inštancie aplikoval ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
§ 456 Občianskeho zákonníka a vec takto právne posúdil:
32. Po vykonanom dokazovaní súdom I. inštancie, čo do preukázania splnenia prvého základného
predpokladu, a to získania bezdôvodného obohatenia žalovanými užívaním cudzej veci, nebolo
preukázané. Zo žalobcovej fotodokumentácie v prvom rade nebolo možné zistiť časové obdobie
jej vyhotovenia. Či išlo o obdobie ku ktorému sa nárok vzťahuje. Bolo nesporné, že niektorá
fotodokumentácia je stiahnutá z internetovej stránky E. M., ktorá tam bola daná cca. spred 10 rokov,
čomu zodpovedá vznik živnostenského oprávnenia žalovaného v 1.rade, dňa 21.06.2012. Táto má
preukazovať parkovanie motorových vozidiel na predmetnom pozemku, užívanie vstupu do garáži
rodinného domu súp. č. XX, peší prechod z, do villy, úprava pozemku v podobe kosenia. Tejto
skutočnosti, že ide o fotodokumentáciu mimo predmetného obdobia, nasvedčuje aj absencia dreveného
oplotenia, resp. búdy na drevo a porast stromov medzi nehnuteľnosťami E. M. dom č. 28 a dom č. XX,
vo vlastníctve žalovaných ( čl. 14, 19, 25 súdneho spisu). Žalobca tvrdil, že žalovaní užívajú z časti
predmetný pozemok spôsobmi, že na vydláždenej ploche realizovanej K. E. F. určenej v minulosti na
kontajnerové státie (čo vyplynulo aj z fotodokumentácie žalovaných na čl. 92) parkujú motorové vozidlá
patriace ubytovaným E. M. (čl. 22, 23, 24,). Uvedená skutočnosť, že ide o ubytovaných hostí preukázaná
nebolažiadnymdôkazom.SúdI.inštanciedôkaz,žeideozahraničnúznačkuautaktorámápreukazovať
ubytovaného hosťa žalovaných nemohol akceptovať. Navyše, keď ide o vysokohorské prostredie s
enormnou fluktuáciou zahraničných turistov. Na danom mieste, práve na preukazovanej fotografii, súd
musel zohľadniť aj možnosť, že mohlo ísť aj o náhodných návštevníkov Vysokých Tatier, využijúc
voľné parkovné miesto, aj keď v zóne obmedzenia. Žalobca na danom konkrétnom ,,parkovacom“
mieste nedisponuje žiadnym zamedzením. Dokonca na pojednávaní bolo nesporne zistené, že jedno z
tvrdených zaparkovaných vozidiel patrí PVS, čo žalobca nepoprel (na čl.14 súdneho spisu).
33. Ďalším argumentom žalobcu, ktorým chcel preukázať užívanie pozemku žalovanými bez právneho
titulu, bolo kosenie predmetnej parcely žalovanými, čo nebolo sporné. Súd I. inštancie však dal za
pravdu žalovaným, že pokiaľ takýto pozemok v správe žalobcu je umiestnený bezprostredne predplotom resp. búdou a ich areálom, je v záujme žalovaných, aby prostredie bolo úhľadne upravené na
získanie klientov. Navyše nepokosená tráva na inom pozemku spôsobuje prírodné zavlečenie buriny
na susedné pozemky. Je preto logické takúto parcelu udržiavať a zamedziť takejto prírodnej činnosti a
to mnohokrát aj na úkor nákladov susediaceho pozemku, ako to je aj v danom prípade. Táto skutočnosť
však nepreukazuje neoprávnené užívanie pozemku, tak ako to má na mysli inštitút bezdôvodného
obohatenia.
34. Zároveň súd I. inštancie nepovažoval za preukázané zo strany žalobcu, že žalovaní užívajú časť
parcely - betónový vstup do garáží domu súp. č XX. Tento betónový vstup počas dokazovania bolo
zistené, že nebol vybudovaný žalovanými, ale predchádzajúcim vlastníkom domu. V konaní naopak bolo
preukázané žalovanými, že rodinný dom č. XX nie je užívaný ani obývaný, po kúpe domu žalovanými,
keďže si vyžaduje rekonštrukciu. Za daných okolností preto súd nemal preukázané užívanie časti
cudzej veci žalovanými, čo sa v budúcnosti môže zmeniť. Nebol preukázaný zásah pri rekonštrukčných
prácach, ktoré sa vykonávajú v dielčích obdobiach, v rozmedzí niekoľkých rokov, vzťahujúcich sa na
dané obdobie.
35. Taktiež peší prechod ubytovaných hostí z E. M. po predmetnej parcele nebol preukázaný
predloženým dôkazom žalobcu a to fotografiou (na čl. 16 súdneho spisu) vzhľadom na vyznačenú
dispozíciu parcely červenou čiarou tzv. po kanál.
36. Čo sa týka tvrdení žalobcu a dôkazov, z ktorých vyplýva vôľa žalovaných odkúpiť predmetnú parcelu,
dané konanie žalovaných nepodporuje tvrdenia o užívaní parcely. Nevyplýva ani z obsahu listinných
dôkazov, z ktorých by bolo zrejmé, že žiadajú odkúpiť parcelu z dôvodu, že ju ,,už“ užívajú. Ide len
o zámer žalovaných vysporiadať okolie pri rodinných domoch a E. M., pre nerušené budúce pokojné
užívanie,navyšekeďžalobcataktiežužívapriprejazdezhlavnejcesty,časťparcelypatriacejžalovaným.
37. Za daného tvrdeného, preukázaného skutkového stavu zo strany žalobcu mal súd I. inštancie
za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo do preukázania prvého predpokladu, ktorý musí
byť splnený pri úspechu žaloby, ktorá má slúžiť pre uplatňovanie nároku o vydanie bezdôvodného
obohatenia. Splnenie predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné
obohatenie získané, teda žalobca. Nebolo preto potrebné skúmať ďalšie predpoklady na preukázanie
vzniku bezdôvodného obohatenia, tak ako ich vyššie súd špecifikoval. Súd I. inštancie tak konštatoval,
že nebolo preukázané získanie bezdôvodného obohatenia užívaním cudzej nehnuteľnosti. Preto súd
I. inštancie žalobu zamietol.
38. Súd I. inštancie nevykonal ďalšie dôkazy z dôvodu ich neúčelnosti, nehospodárnosti, po dopyte
na pojednávaní, či došlo v súčasnosti k nejakej zmene v porovnaní s fotodokumentáciou, ktorá bola
vyhotovená žalobcom, nie tej čo bola stiahnutá z internetovej stránky. Taktiež nebolo sporné, že
rekonštrukcia rodinného domu bola predĺžená.
39. V konaní súd I. inštancie úspešným žalovaným priznal spoločne a nerozdielne náhradu trov konania
v celom rozsahu, voči neúspešnému žalobcovi.
40. Voči rozsudku súdu I. inštancie podal včas odvolanie žalobca, ktorý svoje odvolanie opieral
o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, § 365 ods. 1 písm. e) CSP a § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP.
41.Žalobcapoukázalnaskutočnosť,žekonajúcisúdvôbecnebraldoúvahypriestorovýstavafunkčnosť
pozemku žalobcu (definovaného v čl. I žaloby), ktorý ako ..priľahlý pozemok k nehnuteľnostiam
žalovaného" (definovaných v č. II žaloby), tvorí s prihliadnutím na svoje umiestnenie a využitie ..funkčný
celok” (komplex) nehnuteľnosti žalovaného (neprerušovaný súhrn pozemkov), ktoré využíva žalovaný
na prevádzkovanie ubytovania v penzióne s názvom E. M.. ktorú vlastnia žalovaní /nehnuteľnosti
žalovaného spolu s pozemkom žalobcu je potrebné vnímať ako jeden celok (teda stavby vrátane ich
súčasti a príslušenstva), ktoré pozostávajú z viacerých častí navzájom natoľko prepojených, že jedna
bezdruhejnemôžeexistovaťa/alebofungovaťvôbecaleboibasveľkýmiťažkosťami.Ideosúborstavieb
(hromadnú vec), ich príslušenstva (veci, ktorej patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené k tomu,
aby boli s hlavnou vecou trvalé užívané) a súčastí (všetko, čo podľa povahy patrí k veci a nemôže byťoddelené bez toho, aby sa vec znehodnotila), ktoré majú jediné funkčné určenie a zdieľajú právny osud
hlavnej veci.
42. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu v bode 47, že predložená fotodokumentácia, ktorej časť
bola vyhotovená na miestnom šetrení v roku 2022, na ktorej sa osobne zúčastnil aj žalovaný v 1.
rade a zvyšná časť pochádza z internetovej stránky žalovaných E. je nedostatočná na preukázanie
bezdôvodného obohatenia. Predložená fotodokumentácie a vyhotovené geodetické zameranie č. XX/
XXXX, ktoré nebolo nikým spochybnené (príloha č. 4 žaloby) jasne a zreteľne zachytáva skutkový stav,
ktorý preukazuje to, že na pozemku žalobcu sa z časti o výmere 20 m2 nachádza spevnená plocha -
zámková dlažba a schodisko (tzv. betónový vstup), ktoré slúžia ako jediný prístup do garáží žalovaných,
ktoré sú súčasťou ich nehnuteľnosti so súp. č. XX zo spodnej časti smerom od železničnej trate. Z
tohto dôvodu nie je možné súhlasiť s tvrdením súdu v bode 49, že v súčasnosti z dôvodu prebiehajúcej
rekonštrukcie nehnuteľnosti so súp. č. XX nedochádza k užívaniu pozemku žalobcu o výmere 20
m2, a tiež je právne irelevantné, či vyššie spomínaný betónový vstup postavili právni predchodcovia
žalovaných - v súčasnosti je vo vlastníctve žalovaných. Predmetná časť pozemku žalobcu je zastavaná
betónovým vstupom, už to samo o sebe preukazuje užívanie pozemku žalobcu žalovanými, pretože
žalobca má znemožnené svoje užívanie vlastníctva tým, že sa na uvedenom rozsahu 20 m2 nachádza
stavba - betónový prístup, ktorá je vo vlastníctve žalovaných. Taktiež sa žalobcovi javí veľmi nelogické
konštatovanie súdu, že pri prebiehajúcej rekonštrukcii sa nevyužíva ako prístup do nehnuteľnosti č. 27
a garáží betónový vstup, ktorý’ ie situovaný na pozemku žalobcu, nakoľko tento vstup je jediný možný,
ako sa dostať do garáží a teda vykonávať samotnú rekonštrukciu.
43. Podľa žalobcu veľmi vágne vyznieva odôvodnenie súdu v bode 47 a 50, že nebola preukázaná
skutočnosť užívania zvyšnej časti pozemku žalobcu a to tým spôsobom, že by ho mali užívať hostia
E. M. ako priestor na oddych a zábavu ako aj na parkovanie motorových vozidiel. Prostredníctvom
fotodokumentácie(fotografiavporadíč.3soznačenímakoprílohač.3/2žaloby),ktorájevoľnedostupná
na internetovej stránke E. žalovaní prezentujú v súčasnosti možnosť ubytovania hostí v ich penzióne,
teda de facto samotní žalovaní v súčasnosti uznávajú a prezentujú predmetný skutkový stav, ktorý je
zachytený na predmetnej fotografii nachádzajúcej sa na ich internetovej stránke, a to, že pozemok
žalobcu môžu využívať hostia na oddych a zábavu počas ubytovania.
44.Zpredmetnejkonštatáciesúduvbode48jeviditeľnározporuplnosť,nesprávnosťažarbitrárnosť,keď
samotný súd deklaruje samotné užívanie pozemku zo strany žalovaných (ktoré nebolo ani sporné), a to
tak, že sa o uvedenú časť pozemku starajú žalovaní tým spôsobom, že ju pravidelne kosia a udržiavajú,
vysadili na nej stromy a kríky a taktiež sa vo výmere 2 m2 (podľa geodetického zamerania) nachádza
na tejto časti pozemku žalobcu drevená kôlňa, ktorá ie vo vlastníctve žalovaných (fotografia v poradí
ako č. 1, 2, 7, 8 s označením ako príloha č. 3/2 žaloby), avšak súdu to napriek tomu nepostačuje pre
naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia.
45. Taktiež nie je možné súhlasiť s tvrdením súdu, že na parkovacej ploche o výmere 10 m2 môže v
dôsledku fluktuácie turistov zaparkovať hocikto z dôvodu, že predmetné parkovacie miesto sa nachádza
na samotnom okraji Starého Smokovca (vzdialeného 20 minút do centra Starého Smokovca), je možné
sa k nemu dostať len vjazdom po vedľajšej, slepej ceste, ktorá vedie do penziónu E. M. a taktiež aj to,
že oproti parkovacieho miesta o výmere 10 m2 si žalovaní umiestnili dopravnú značku zákaz vjazdu s
dodatkovou tabuľou - okrem ubytovaných hostí E. M.. Dopravná značka sa nachádza dokonca ďalej od
nehnuteľnosti žalovaných ako samotné parkovacie miesto, preto je nelogické, aby žalovaní akceptovali
tú skutočnosť, že im pred penziónom parkuje hocijaký turista a nie ich hosť.
46. Súd vzal za preukázané len holé tvrdenie žalovaného, že uvedené parkovacie miesto vytvorilo
mesto Vysoké Tatry za účelom umiestnenia odpadkových košov, pričom následne taktiež na samotnom
hlavnom pojednávaní na otázku žalobcu, kto premiestnil z daného miesta odpadkové koše na súčasné
miesto, žalovaný v 1. rade uviedol, že K. E. F., pričom súdu toto konštatovanie žalovaného postačovalo
bez ďalšieho preverovania, pričom z fotografie v poradí č. 5 s označením ako príloha č. 3/3 žaloby
zreteľne vyplýva tá skutočnosť, že rovnakými dlaždicami je urobené parkovacia miesto o výmere 10 m2,
ako aj vstup do penziónu E. M.. ktorá sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalovaných.
47. Ako dôkaz klamlivého tvrdenia žalovaného prikladá žalobca stanovisko mesta Vysoké Tatry zo dňa
14.3.2024, ktoré konštatovalo, že predmetné vydláždené miesto, ktoré slúži v súčasnosti na parkovaniesi vybudoval vlastník E. M. z dôvodu, že právnické osoby a podnikatelia (žalovaný v 1. rade je podľa
výpisu zo živnostenského registra č. XXX-XXXXX podnikateľ) si musia zabezpečiť stanovisko pre
nádoby na zber TKO na vlastné náklady.
48. Spevnená plocha staničky pre uloženie nádob pre TKO zriadená mestom v uvedenej lokalite sa
nachádzanaparceleM.XXX/Xk.ú.D.D..ktorájebezpodielovomvlastníctvemestaevidovanánaLVč.l.
a nachádza sa v bezprostrednej blízkosti Strednej odbornej školy hotelovej, C. D. XXXXX, XXX XX E. F..
49. Z uvedeného je zreteľné, že žalovaní vybudovali predmetné stojisko na zber TKO a následne ho
sami premiestnili inde, aby mohli využiť vybudované miesto na parkovanie svojich ubytovaných hostí.
Vzhľadom na vyššie uvedené, mal žalobca za to, že napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne
nesprávny, arbitrárny a en bloc nezákonný, a preto navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že
vyhovie žalobe resp. zruší rozsudok a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
50. K podanému odvolaniu vyjadrili sa žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa
17.04.2024, kde uviedli, že v plnom rozsahu nesúhlasia s dôvodmi odvolania, ktoré uviedol vo svojom
podaní žalobca a odvolanie považujú za nedôvodné. Žalovaní nesúhlasia so skutkovými a právnymi
tvrdeniami uvedenými v tomto odvolaní a v plnom rozsahu poukazujú na argumentáciu uvedenú v ich
písomných a ústnych vyjadreniach, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaní majú za to, že žalobca v
konaníneuniesoldôkaznébremenoanepreukázalžebyžalovaníužívalinehnuteľnosťvsprávežalobcu.
V tomto smere v plnom rozsahu poukazujú na odôvodnenie rozsudku súdu I. inštancie.
51. Žalovaní nesúhlasia s tvrdeniami žalobcu, že pozemok žalobcu „tvorí funkčný komplex nehnuteľností
žalovaných, ktorý žalovaní využívajú na prevádzkovanie ubytovania v penzióne s názvom E. M.“. Tieto
tvrdenia sú nepravdivé a neboli žiadnym relevantným spôsobom v súdnom konaní ani preukázané.
Stavba súpisné číslo XX je zapísaná na LV č. XXX ako rodinný dom, v ktorom bývajú žalovaní so svojou
rodinou a prevádzkujú v ňom ubytovanie na súkromí. Nejedná sa teda o penzión, ako to prezentoval
žalobca v súdnom konaní. Podľa vydaného kolaudačného rozhodnutia stavebný úrad povolil užívanie
stavby „Obytný dom s pridruženou funkciou ubytovania v súkromí bez stravovacích služieb. Samotná
skutočnosť, že pozemok žalobcu susedí s pozemkami a stavbami žalovaných neznamená, že tvoria
spoločný celok či dokonca hromadnú vec, ako sa to snaží podsúvať žalobca v podanej žalobe, a že
tento pozemok užívajú žalovaní.
52. Žalovaní sa do stavieb v ich vlastníctve dostanú po pozemkoch v ich vlastníctve a nie sú odkázaní na
prechod cez pozemok v správe žalobcu. Čo sa týka prístupu žalovaných k jednotlivým nehnuteľnostiam,
tak aj z fotografií predložených žalobcom vyplýva, že do stavby súpisné číslo XX je samostatný prístup
spred tejto budovy cez pozemok žalovaných p. č. XXX, k. ú. D. D. a cez pozemok žalobcu v súvislosti s
užívaním stavby súpisné číslo XX vo vlastníctve žalovaných nie je potrebné a nevyhnutné prechádzať.
Čo sa týka prístupu žalovaných k stavbe súpisné číslo XX, zapísanej ako rodinný dom na LV č. XXX,
k. ú. D. D., táto stavba nie je v súčasnej dobe užívaná, nakoľko je predmetom stavebnej rekonštrukcie
a lehota na dokončenie stavby je stanovená do 31.12.2024. Prístup do tejto stavby je taktiež situovaný
z vrchnej strany od hlavnej cesty a nie z pozemku žalobcu. Na prístup k tejto nehnuteľnosti nie je
nevyhnutne potrebný prechod cez pozemok žalobcu. Podľa informácii žalovaných sa žalobca v rámci
stavebného konania vyjadroval k predmetnej výstavbe, vrátane riešenia prechodu, či prístupu cez
pozemok žalobcu a žalobca nemal k tomu žiadne námietky a prípadné budúce užívanie prechodu cez
pozemok žalobcov samotný žalobca navrhol riešiť zriadením vecného bremena, a to pred vydaním
kolaudačného rozhodnutia. Vzhľadom na tieto skutočnosti sú tvrdenia žalobcu uvedené v bode 7. jeho
odvolania (zámková dlažba, betónovy vstup a znemožnenie užívania pozemku) právne irelevantné.
53. Žalovaní nesúhlasia s tvrdením žalobcu, že žalovaní vybudovali na pozemku žalobcu stojisko na
zber TKO a následne ho sami premiestnili inde, aby ho mohli využiť na parkovanie pre svojich hostí.
V tejto súvislosti žalovaní trvajú na svojom vyjadrení, že predmetné stojisko vybudovalo mesto Vysoké
Tatry, o čom predkladajú aj vyjadrenie mesta Vysoké Tatry z 10.04.2024 a tiež fotografiu z miesta, kde je
vidieť, že dlažba pred vstupom do rodinného domu žalovaných je úplne rozdielna od dlažby, kde kedysi
bolo stojisko pre kontajnery pre obyvateľov mesta Vysoké Tatry na pozemku žalobcu.
Žalovaní majú zároveň za to, že skutočnosť, že mali v minulosti záujem o odkúpenie pozemku žalobcu
v žiadnom prípade neznamená, že predmetný pozemok užívajú resp. že ho užívali.54. Žalovaní vzhľadom na vyššie uvedené navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného
súdu Poprad č. k. 21C/26/2023 – 110 z 08.02.2024 ako vecne správny potvrdil a zároveň aby žalovaným
priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
55. Na vyjadrenie žalovaných reagoval žalobca replikou zo dňa 23.04.2024, v ktorej uvádza, že
sa pridržiava a súčasne i odkazuje odvolací súd v plnom rozsahu na svoju doterajšiu skutkovú,
vecnú, ako aj právnu argumentáciu uvedenú vo svojich doterajších písomných podaniach, ako aj
v doterajších ústnych vyjadreniach Žalobcu (resp. jeho právneho zástupcu) zachytených v zápisniciach
zo súdnych pojednávaní, resp. v zvukových záznamoch o priebehu jednotlivých súdnych pojednávaní,
ktoré predstavujú neoddeliteľnú súčasť spisu, a zdôvodnenia odvolacích dôvodov bližšie popísaných
v podanom odvolaní. Žalobca považuje tvrdenia žalovaných za tendenčné a klamlivé. Žalovaní
spochybňujú, že ich ubytovanie je formou penziónu, čo deklarujú aj tvrdením, že podľa vydaného
kolaudačného rozhodnutia stavebný úrad povolil užívanie stavby „Obytný dom s pridruženou funkciou
ubytovania v súkromí bez stravovacích služieb. Podľa vyhlášky č. 277/2008 Z.z. Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky z 26. júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na
ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried je penziónom „jednoduché ubytovacie
zariadenie hotelového typu najmenej s piatimi izbami a najviac so štyrmi stálymi lôžkami v izbe.
Hosťom zabezpečuje podávanie raňajok, prípadne aj celodennú stravu a poskytuje základné služby“.
Podľa internetovej stránky E. žalovaných, ubytovacie zariadenia spĺňa túto definíciu, keďže ponúkajú
ubytovania minimálne v 5 izbách s max. kapacitou štyroch ľudí na jednej izbe a taktiež ponúkajú
raňajkové služby formou bufetu.
56. Žalovaní stále opakovane uvádzajú skutočnosti, ktoré nerozporuje ani sám žalobca, a to, že na
vstup do nehnuteľností žalovaných je možné využívať pozemky vo vlastníctve žalovaných. Podstatou
užívania pozemku žalobcu, je však to, že ho žalovaní užívajú ako pozemok priľahlý k ich stavbám (bližšie
zdôvodnenie je v samotnom odvolaní). Podľa názoru žalobcu je právne irelevantné, že stavba so súp.
č. XX je v rekonštrukcii. Predmetná časť pozemku žalobcu je zastavaná betónovým vstupom. už to
samo o sebe preukazuje užívanie pozemku žalobcu žalovanými, pretože žalobca má znemožnené svoje
užívanie vlastníctva tým, že sa na uvedenom v rozsahu 20 m2 sa nachádza stavba - betónový prístup,
ktorá je vo vlastníctve žalovaných. Avšak žalovaní zámerne zamlčiavajú skutočnosť, a do dnešného
dňa nezodpovedali právne významnú otázku, ako sa dostanú do svojich garáži, ktoré sú súčasťou
nehnuteľnosti č. XX, keďže betónový vstup, ktorý je situovaný na pozemku žalobcu je jediný možný
spôsob, ako sa dostať do garáží a teda vykonávať samotnú rekonštrukciu.
57. Čo sa týka predloženého dôkazu ohľadne stojiska na vývoz odpadu, žalobca trvá na ním
predloženom vyjadrení z mesta Vysoké Tatry, ktoré jednoznačne uviedlo, že stojisko na vývoz odpadu
a predmetné vydláždené miesto, ktoré slúži v súčasnosti na parkovanie si vybudoval vlastník E. M. z
dôvodu,žeprávnickéosobyapodnikatelia(žalovanýv1.radejepodľavýpisuzoživnostenskéhoregistra
č. XXX-XXXXX podnikateľ) si musia zabezpečiť stanovisko pre nádoby na zber TKO na vlastné náklady.
Aj zo samotného vyjadrenia zo dňa 10.04.2024, ktoré predložili žalovaní vyplýva skutočnosť, že stojisko
na odpad, ktoré sa v súčasnosti nachádza na inom mieste oproti vydláždenému miestu si vybudovali
žalovaní, t.z. že žalovaní premiestnil nádoby pre TKO inde, aby mohli využiť vybudované miesto na
parkovanie svojich ubytovaných hostí, čo ani nepopreli. Je až zarážajúce, že žalovaní popierajú užívanie
pozemku,anáslednevosvojomvyjadrenípreukážuskutočnosť,žesamotnýžalobcaichprirekonštrukcii
zaviazal na zriadenie užívacieho vzťahu k pozemku žalobou vo forme zriadenie vecného bremena, s
ktorým vyslovili žalovaní súhlas.
58. Na uvedené reagoval žalovaný duplikou zo dňa 17.05.2024, v ktorej zotrval na svojich doterajších
vyjadreniach.
59. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená strana konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie podľa § 355 ods. 1
(§ 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ust. § 379 a § 380 CSP.
60. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu I. inštancie v rozsahu podaného odvolania žalobcu a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné.61. Rozsudok súdu I. inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil vo výroku I., ako aj v súvisiacom
II. výroku o náhrade trov konania a v tomto rozsahu vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie.
62. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom. Preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel
ďalej k záveru, že prvoinštančný súd nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, v dôsledku čoho
nedospel ani k správnym skutkovým zisteniam a ním vyslovený právny záver je predčasný. Podľa §
389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy.
63. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ust. § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní
fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.
64. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd
dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí
byť totožné s očakávaniami a s predstavami strán sporu, ale z hľadiska odôvodnenia má spĺňať
parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), pričom strane sporu musí dať odpoveď na
podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných
a samotné rozhodnutie v ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo strany sporu a povinnosť súdu na náležité
odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je
esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa
totižchápeajzhľadiskaprávúčastníkanasúdnuochranupodľa§46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,
ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie, spĺňajúce garancie spravodlivosti.
65. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, s poukazom na zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné. Také rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť
uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces.
66. Porušením práva na spravodlivý súdny proces je aj stav, keď v hodnotení skutkových zistení
a skutkových záverov absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne
alebo tým skôr, pokiaľ boli stranami sporu namietané, no napriek tomu ich súd náležitým spôsobom
v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, že by dostatočným spôsobom
odôvodnil ich bezvýznamnosť, či relevantnosť (4Cdo/102/2017). Pokiaľ by takto súdy postupovali,
založili by tým nepreskúmateľnosť nimi vydaných rozhodnutí. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho
ktorého rozhodnutia, nastávajú obdobné následky, ako tie, ktoré vedú k nezákonnosti a hlavne k
nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania,
ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu; len náležité, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie naplnia – ako neoddeliteľná súčasť stanoveného postupu – ústavné kritériá
vyplývajúce preň z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (I.ÚS 33/2012).67. Odvolaciemu súdu sa predbežne javí, že na základe výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania
nárok žalobcu je daný. K podstatným odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza tieto
skutočnosti:
68. Súd I. inštancie sa nevysporiadal dostatočne, resp. správne podľa názoru odvolacieho súdu s týmito
skutočnosťami: Žalobca preukázal, že je správcom pozemku KN-C parc.č. XXX/XX, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 85 m2 v k.ú. D. D., ktorý je zapísaná na LV č. XXX
pre vlastníka Slovenskú republiku a že na pozemku sa z časti približne vo výmere 20 m2 nachádza
spevnená plocha, a to zámková dlažba a schodisko, tzv. betónový vstup, ktorý slúži ako jediný prístup
do garáži žalovaných, ktoré sú súčasťou ich nehnuteľnosti súp.č. XX zo spodnej časti objektu smerom
od železničnej trate. Jedná sa o objektívny stav a nie je rozhodujúce, kto tieto tzv. inžinierske stavby,
(spevnená plocha a betónová plocha, vjazd do garáže) zriadil, či to bol žalovaný, resp. jeho právny
predchodca. Podstatným pre odvolací súd je objektívny stav, teda že tieto inžinierske stavby existovali
v žalovanom období a slúžili objektom vo vlastníctve žalovaných. Objektívny stav spočíva v zastavaní
pozemku žalobcu týmito stavbami. V tomto smere je podľa názoru odvolacieho súdu irelevantné, či
a v akom rozsahu žalovaní využívajú tieto stavby v rovine napr. parkovania, prechodu hostí, využívania
objektučijehorekonštrukcie,keďžepodstatnéprevecje,žereálneexistujúnacudzompozemkuaslúžia
žalovaným.
69. Odvolací súd rovnako považoval za dôvodnú námietku žalovaného, pokiaľ ide o využívanie
zvyšnej časti pozemku na parkovanie motorových vozidiel pre hostí E. M. vo vlastníctve žalovaných.
Z predložených listinných dôkazov a fotodokumentácie je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé ,
že na predmetnej časti miestnej komunikácie, resp. verejného priestoru je osadená dopravná značka
„Zákaz vjazdu“ s dodatkovou tabuľou „Okrem ubytovaných hostí E. M.“. Z uvedeného teda vyplýva, že
legálny stav vytvorený na predmetnom území je taký, že pozemky, z časti aj pozemok vo vlastníctve
žalobcu, ktoré sú za touto zákazovou značkou legálne môžu využívať len hostia ubytovaní v objekte
vo vlastníctve žalovaných. Podľa názoru odvolacieho súdu je irelevantné zaoberať sa skutočnosťou, že
parkovať môže na uvedených pozemkoch hocikto a nemá to súvis s prevádzkou penziónu E. M., pretože
je potrebné posudzovať právny stav vytvorený na území a nie prezumovať porušenie právneho stavu,
resp. prezumovať protiprávny stav vytvorený prípadnými nelegálne parkujúcimi vozidlami. Ak takéto
vozidlá parkujú kdekoľvek inde, kde je to dopravnou značkou povolené, porušujú právo a za to sa má
osobitne vyvodzovať právna zodpovednosť. Súd musí vychádzať z právneho stavu, ktorý je v uvedenom
území vytvorený a právny stav dopravného značenia je taký, že nikto iný, okrem ubytovaných hostí
objektu vo vlastníctve žalovaných, na uvedených pozemkoch parkovať nemôže.
70. Rovnako dôvodná je odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v tom, že sa súd I. inštancie nijakým
spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že na predmetnom pozemku je, okrem vyššie spomínaných
inžinierskych stavieb, spevnenej plochy a parkovacej resp. kontajnerovej spevnenej plochy, zriadená
ešteajdrobnástavbypodľageometrickéhozameraniazasahujúcavovýmere2m2dopozemkužalobcu,
ktorá je vo vlastníctve žalovaných, a to drevená kôlňa. Rovnako nie je podstatné pre vyvodenie právnej
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie rozhodujúce, či sa táto kôlňa využíva alebo nevyužíva,
rozhodujúci je objektívny stav vyvolaný žalovanými, a to zriadenie drobnej stavby na cudzom pozemku
a existencia takejto stavby v rozhodnom období posudzovanom súdom I. inštancie z hľadiska nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia.
71. Súčasne v konaní pred súdom I. inštancie zostalo sporným, kto zriadil spevnenú plochu za účelom
umiestnenia odpadkových košov, ktorá sa v súčasnosti využíva ako parkovacia spevnená plocha.
V konaní boli produkované procesnými stranami vyjadrenia mesta Vysoké Tatry, ktoré sú nejasné,
resp. vzájomne si protirečiace a bude povinnosťou súdu I. inštancie objektivizovať toto vyjadrenie
mesta, resp. žiadať od mesta bližšie vysvetlenie ním použitých formulácií za účelom ustálenia, kto
zriadil vydláždenú plochu na predmetnej parcele. Nie nepodstatným detailom v tomto kontexte je
platná právna úprava, pričom v zmysle § 81 ods. 1 písm. b) zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch za
nakladanie s odpadom zodpovedá právnická osoba a fyzická osoba - podnikateľ, čo nasvedčuje tomu,
že zrejme si žalovaný v 1. rade ako podnikateľ zabezpečil stanovisko pre nádoby na zber komunálneho
odpadu produkovaného v jeho podnikateľskej prevádzke na vlastné náklady. Túto skutočnosť však bude
potrebné objektivizovať spresnením resp. doplnením vyjadrenia zo strany mesta Vysoké Tatry, resp.
výsluchom jeho zodpovedného zamestnanca.72. Vzhľadom na tieto podstatné odvolacie námietky žalobcu v podanom odvolaní, zistenie ich
dôvodnosti a ich vplyv na kasáciu odvolaním napádaného rozsudku súdu I. inštancie, ostatné vedľajšie
odvolacie námietky už neboli podstatné pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci.
73. Vzhľadom na tieto podstatné odvolacie námietky bolo potrebné odvolaniu vyhovieť a napádaný
rozsudok súdu I. inštancie zrušiť, vec vrátiť súdu I. inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
74. Vo vzťahu k preskúmavanému súvisiacemu výroku o trovách konania odvolací súd týmto
rozhodnutím zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí vo veci samej súd I.
inštancie rozhodne opätovne aj o uplatnených nárokoch na náhradu trov konania vrátane odvolacieho
konania.
75. Pokiaľ prvoinštančný súd z tohto pohľadu vec neposudzoval, nevysporiadal sa so všetkými
skutočnosťami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, resp. ním prijaté závery dostatočne skutkovo
nepodložil, odvolaciemu súdu neostávalo než jeho rozhodnutie ako predčasné zrušiť, vec mu vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
76. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.