Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. jún 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/106/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622202710
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7622202710.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. 4, 2. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v G., G. XXXX/XX, obaja právne zastúpení JUDr. Mariánom
Rušinom,PhD.,advokátomsosídlomvKošiciach,Letná47,protižalovanej:H.C.,nar.X.X.XXXX,bytom
I. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7C/59/2022-134 zo dňa 27.3.2023

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu v 1. rade, žalobkyne v 2. rade a žalovanej k

nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v okrese Spišská Nová Ves, obci I., katastrálnom území Kaľava,
ktoré sú vedené Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č.
XXX, ako stavba, rodinný dom, súp. č. 34, nachádzajúci sa na par. č. 218, par. r. „C“, pozemok, par.
č. 218, par. r. „C“ - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 516 m2, pozemok, par. č. 219, par. r. „C“ -
záhrada o výmere 609 m2.
II.Súdprikazujedovýlučnéhovlastníctvažalovanejnehnuteľnosti,ktorésanachádzajúvokreseSpišská

Nová Ves, obci I., katastrálnom území Kaľava, ktoré sú vedené Okresným úradom Spišská Nová Ves,
katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, ako stavba, rodinný dom, súp. č. XX, nachádzajúci
sa na par. č. 218, par. r. „C“, pozemok, par. č. 218, par. r. „C“ - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
516 m2 , pozemok, par. č. 219, par. r. „C“ - záhrada o výmere 609 m2.
III. Súd ukladá žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi v 1. rade na vyrovnanie podielu zo zrušeného
podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, sumu 3.987,50 EUR, a to do 3 mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd ukladá žalovanej povinnosť uhradiť žalobkyni v 2. rade na vyrovnanie podielu zo zrušeného
podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, sumu 3.987,50 EUR, a to do 3 mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Priznáva žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, o ktorých
výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou podanou na súd
prvejinštanciedňa20.5.2022domáhalizrušeniapodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostizapísanej
na LV č. XXX, v kat. území I., a to k rodinnému domu č. s. XX na parc. C-KN č. 218 a k parcele
C-KN č. 218 - zastavanej ploche a nádvoria o výmere 516 m2 a k parc. C-KN č. 219 - záhrada
o výmere 609 m2. Nehnuteľnosť navrhli prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou

vyplatiť žalobcov v 1. a 2. rade každého po 3.533,75 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení žaloby uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, a to žalobca v 1.a žalobkyňa v 2. rade každý v podiele 1/8 v pomere k celku a žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou
v podiele 3/4 v pomere k celku. Hodnota nehnuteľnosti bola v roku 2020 určená znaleckým posudkom
č. 144/2020 vyhotoveným J. G. K. na sumu 25.700,- eur, pričom podľa názoru žalobcov vzhľadom na

zvyšovanie hodnôt nehnuteľností v súčasnej dobe má nehnuteľnosť vyššiu cenu o 10%, teda cena
stúpla na sumu 28.270,- eur. S poukazom na vyššie uvedené žalobcovia navrhujú, aby súd zrušil a
vyporiadal podielové spoluvlastníctvo zohľadňujúc tie skutočnosti, že nehnuteľnosť je vo väčšinovom
spoluvlastníctve žalovanej, ona ju užíva a žalobcovia nehnuteľnosť vôbec nevyužívajú. S poukazom na
ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak rozdelenie veci nie je dobre možné,

navrhovali, aby súd vo veci rozhodol v zmysle petitu žalobného návrhu. K žalobe predložili dôkazné
listiny, a to znalecký posudok č. 144/2020 vyhotovený J. G. K.,výpis z LV č. XXX kat. územie I. zo dňa
19.5.2022, predžalobnú výzvu zo dňa 15.7.2021 adresovanú žalovanej.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, popierala akúkoľvek snahu o dohodu s ňou, pričom apelovala na to,
že predmetná nehnuteľnosť jej bola darovaná a vykonanie znaleckého dokazovania neznemožňovala

s tým, že vypracovaný znalecký posudok spochybňovala.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie mal za nesporne
preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade od okamihu nadobudnutia spoluvlastníckych podielov k spornej
nehnuteľnosti túto nikdy neužívali, nemajú ani možnosť vstupu do nej, nakoľko kľúče od domu má

len žalovaná. Po smrti starých rodičov žalobcov dom využíval nebohý manžel žalovanej spolu s ňou,
ktorý však do interiéru, ani exteriéru domu neinvestovali žiadne finančné prostriedky. Dom je starý,
schátralý, o čom svedčí aj cena spornej nehnuteľnosti vyjadrená v oboch znaleckých posudkoch.
Z popisu veku a charakteru stavby je zrejmé, že vzhľadom na spoluvlastnícke podiely jednotlivých
spoluvlastníkovniejemožnáreálnadeľbarodinnéhodomuažiadnazostránsporureálnudeľbuvkonaní

ani nenavrhovala. Navyše žalovaná súhlasila s vyporiadaním spornej nehnuteľnosti prikázaním do jej
výlučného vlastníctva, z čoho jej plynie povinnosť vyplatiť žalobcov ako menšinových spoluvlastníkov
titulom ich ustupujúcich spoluvlastníckych podielov. Na základe takto zisteného skutkového stavu, jeho
vyhodnotenia, po právnom posúdení veci v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) a po zistení, že nie je možná reálna a účelová deľba spornej nehnuteľnosti, prikázal túto do

výlučného vlastníctva žalovanej, ako väčšinovej spoluvlastníčky, ktorá má v bezprostrednej blízkosti
spornej nehnuteľnosti rodinný dom, v ktorom má trvalý pobyt, s povinnosťou vyplatiť žalobcov sumou,
ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku. Aj keď v pôvodnom návrhu žalobcovia navrhovali vyplatiť
žalovanú do 30 dní, súd považoval za primeranú lehotu 90 dní, resp. 3 mesiacov, v ktorej žalovaná bude
schopná zabezpečiť si finančné prostriedky na vyplatenie nadobudnutých spoluvlastníckych podielov s

prihliadnutím na to, že žalovaná je vdova a dôchodkyňa.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v spore v zmysle ust. § 257 CSP.

6. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, popierala tvrdenie súdu, záver, že súhlasila, aby sporná
nehnuteľnosť bola prikázaná výlučne do jej vlastníctva a rovnako aj skutočnosť bránenia vo vypracovaní
znaleckého posudku, k čomu poskytla súčinnosť, čím nezmarila vykonanie akéhokoľvek znaleckého
úkonu. Tvrdila, že od roku 2014 nikto zo žalobcov za ňou neprišiel, aby sa dohodli na vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, pričom o nehnuteľnosť a o svokrovcov sa len oni s manželom starali.

Konštatovala, že predmetná nehnuteľnosť bola z dvoch strán darovaná a to od sestry L. M., E. C., B.
XXXX/XX, I. – N. B., nar. XX.X.XXXX a od G. O. A., E. C., D. XX, nar. XX.X.XXXX dcérou po nebohom
otcovi, to je na základe 2 darovacích zmlúv s tým, že jej manžel sa pokúsil mimosúdne jednať so
žalobcami.

7. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej, keďže predmetnú nehnuteľnosť výlučne užíva
žalovaná a žalobcovia nemajú k domu ani len prístup, a nakoľko žalobkyňa nesúhlasila s predajom domu
inej osobe, navrhovali potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a to aj čo sa týka znaleckého
dokazovania v spore a určenia hodnoty predmetnej nehnuteľnosti.

8. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcov už nevyjadrila.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal spor na základe podaného odvolania
žalobcu podľa § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po konštatovaní, že odvolanie žalobcubolo podané včas a oprávnenou osobou s tým, že preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v celom rozsahu, vyplývajúc z ust. § 379 CSP a § 380 CSP, ako aj s odkazom na
ust. § 367 ods. 2 posledná veta CSP, keďže určitý spôsob vysporiadania vzťahov medzi stranami sporu

vyplýva z osobitného predpisu, čo je rovnako dané v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, keďže konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má povahu tzv.
iudicium duplex, kedy ide o konania, v ktorých účastníci na oboch stranách majú tak postavenie žalobcu,
ako aj postavenie žalovaného, a v ktorých súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob
vyporiadania vyplýva priamo zo zákona (tu patrí aj konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, ako aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva), keďže podaním
žalobného návrhu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené nielen právo
žalobcu, ale súčasne aj právo žalovaného na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
súdom a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Svedčí o tom aj skutočnosť, že pokiaľ
by žalovaná podala žalobu voči žalobcom o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
rovnakým nehnuteľnostiam potom, ako takúto žalobu už podali žalobcovia, ale konanie o ich žalobe by

nebolo právoplatne skončené, uplatnenie tohto práva by bránila prekážka tzv. litispendencie a súd by
musel konanie o ich neskoršie podanom návrhu zastaviť. V sporoch označovaných ako iudicium duplex
preto ide aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (viď uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 11.7.2019 5Cdo/23/2019) s tým, že dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalovanej.

10. Z obsahu podaného odvolania sú zrejmé uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/,
d/, e/, f/ a h/ CSP, keďže v podanom odvolaní žalovaná spochybňovala procesný postup súdu čo sa týka
nariadenia znaleckého dokazovania a tým aj vyhodnotenie dokazovania následne učineného právneho
posúdenia veci, keďže mala za to, že predmetná nehnuteľnosť jej bola darovaná, keďže sa o svokrovcov
s manželom starali a aj o nehnuteľnosť. Je ochotná sa so žalobcami dohodnúť s tým, že predmetnú

nehnuteľnosť aj keď užíva, tak ju nechce prikázať do výlučného vlastníctva.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu

odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

12. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

13. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z
individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktorý je založený na zistených relevantných

skutkových okolnostiach so zreteľom na čas vyhlásenia rozhodnutia, t.j. rozhodnutia vo veci. Súd prvej
inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými dôkaznými prostriedkami
charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal, berúc do úvahy aj ust. § 3 ods. 1 OZ a to dobré mravy
s odkazom na to, že žalovaná s manželom sa počas života starali o svokrovcov a o dom (viď výpoveď
žalovanej na č.l. 64 spisu), s čím sa súd v odôvodnení nevysporiadal v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP.

14. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové stvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného úkonu a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.18. Podľa § 187 ods. 2 CSP dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

19. Podľa § 188 ods. 1 CSP súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

20. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina

alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

21. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok.

22. Podľa § 253 CSP ods. 1, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené
výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo
priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť
preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana v lehote určenej

súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

23. Dokazovanie je časťou civilného sporového konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné
pre rozhodnutie vo veci. Strany sporu majú okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, preto sú
povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd posudzuje a je oprávnený rozhodnúť, ktoré

z označených dôkazov vykoná, príp. či sa javí nevyhnutné pre zistenie skutkového stavu a rozhodnutie
vo veci dokazovanie doplniť. Rozhoduje vo veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré medzi stranami sporu neboli sporné, pričom starostlivo
prihliadanatvrdeniastránsporuanavšetko,čovyšlozakonanianajavo.Zústavnejpožiadavkyriadneho
a spravodlivého procesu automaticky nevyplýva povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré strana

sporu navrhla, avšak súd vždy musí o uplatnených návrhoch (včítane návrhov dôkazných) rozhodnúť,
ale tiež (ak týmto návrhom nevyhovie), musí vo svojom rozhodnutí uviesť, z akých dôvodov - spravidla vo
vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval a právnym záverom, ku ktorým dospel na základe
zisteného skutkového stavu veci, navrhnuté dôkazy nevykonal a nepovažoval ich za potrebné pre
zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou sporu, príp. aj iných potrebných

dôkazov, ktoré sú spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť, môže mať za následok neúplnosť
skutkových zistení vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, a súčasne môže znamenať porušenie
práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

24. Jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom v zmysle čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zásada
„rovnosti zbraní“, ktorá zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali strany sporu rovnaké postavenie. Tento
princíp spočívajúci v rovnakom postavení strán súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom
postavení strán konania, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so

súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného
dokazovania sa týka aj oprávnenia účastníkov konania navrhovať dôkazy. Možnosť navrhovania
dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť v súdnom spore sa viaže na
schopnosť strany sporu predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných
prostriedkov je na vôli strany konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a

ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces
z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu požiadavkou, aby
nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov nepostavilo stranu konania do jasne
nevýhodnejšej pozície v porovnaní so žalovaným v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre
ľudské práva vo veci Feldbrugge c. Holandsko z r. 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré

z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie, to teda znamená, že strana sporu nesmie byť týmto
rozhodnutím znevýhodnená oproti druhej strane sporu. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky nevykonanie stranou sporu navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na
spravodlivé súdne konanie dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“.Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III.ÚS 332/09 z 26.1.2010 vyslovil názor, že
nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý
z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne

konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Spravodlivé súdne konanie v sebe implikuje zákonné
právo aj na kontradiktórne konanie, podľa ktorého strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky
dôkazy potrebné na to, aby ich postoj v konaní mohol viesť k úspechu, ale aj príležitosť zoznámiť sa so
všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu, ale majú

tiež právo na primeranú reakciu konajúceho súdu vo vzťahu k ich podaniam a návrhom. Ak strana urobí
podanie, adresované súdu a jeho prostredníctvom aj protistrane, môže dôvodne očakávať, že súd sa
ním bude zaoberať a jeho existenciu nemožno odignorovať. Dôkaz listinou - písomnosťou sa vykonáva
tak, že ju sudca pri pojednávaní prečíta alebo oznámi jej obsah. Tento spôsob vykonania dôkazu musí
byť zrejmý zo zápisnice o pojednávaní. Ak zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že označené listiny,
ktoré mali byť súdom čítané alebo ich obsah oznámený, boli predmetom dokazovania, potom je nutné

konštatovať, že také dokazovanie nebolo vykonané v súlade s § 204 CSP.

25. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou vadou konania danou
aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku

občianskoprávneho kolégia zo dňa 3.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

26. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z
hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“)
vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené.

27. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod je naplnený s
odkazom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie sa
nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s relevantným skutkovým stavom sporu v znení
jeho vyhodnotenia, ako aj právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, preto aj spor

predčasne a tým aj nesprávne právne posúdil, berúc do úvahy aj nariadenie znaleckého dokazovania
za účelom určenia hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti v rozhodnom období, keďže to je v konaní
odôvodnené a sporné, berúc do úvahy v danom prípade nedodržanie procesného postupu v zmysle
ust. § 253 CSP, keďže nestačí vychádzať len z konštatovania žalovanej, že „nič platiť nebude“, nakoľko
až keď strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykonáva (viď aj

vyjadrenie žalovanej na čl. 112 spisu).

28. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

29. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov aleboprednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor

v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj
inéokolnostiakosúvzájomnánadväznosť,súladaleborozpormedziskutočnosťami,ktorézvykonaného

dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

30. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

31. Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.

32. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

33. Odvolací súd zistil v spore naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.

b/, d/, e/, f/ a h/ CSP a konštatuje, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy nevyhodnotil v zmysle ust. §
191 a nasl. CSP účinného v čase jeho rozhodovania a preto vec predčasne právne posúdil so zreteľom
na vyhodnotenie všetkých relevantných dôkazov v spore, čo viedlo aj súd prvej inštancie k predčasnej
úvahe súdu v zmysle § 191 a nasl. CSP.

34. Vzhľadom k hore konkretizovaným skutočnostiam prameniacich aj z procesného pochybenia súdu
s odkazom na ust. § 253 CSP, čo sa týka vykonania navrhovaného dôkazu a povinnosti zložiť preddavok
v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania, kedy až keď strana v lehote určenej
súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná, berúc v tomto prípade aj charakter tohto
konania a povahu sporu „iudicium duplex“ a keďže žalovaná nesúhlasila s vypracovaným znaleckým

posudkom, ktorý aj podľa odvolacieho súdu bol zmätočný a nepresný, a oprava znaleckého posudku
bola súdu predložená až po jeho rozhodnutí (viď č.l. 146 spisu), aby nedošlo k odňatiu možnosti
spravodlivo vo veci konať, súd prvej inštancie mal dodržať postup v zmysle § 253 CSP a vyzvať žalovanú
na zloženie preddavku a až potom navrhnutý dôkaz týkajúci sa vykonania konkrétneho znaleckého
dokazovania nevykonať, s apelom aj na tu skutočnosť, že ak žalovaná mohla v spore predložiť súkromný

znalecký posudok, ako prvé mal súd prvej inštancie konkrétne konať v zmysle § 181 ods. 2 CSP a určiť
v predbežnom právnom posúdení sporné a nesporné skutočnosti ako aj predbežné právne posúdenie
veci s odkazom aj na to, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná pre rozhodnutie vo veci, čo súd rovnako
v danom spore neučinil, čím procesne pochybil, keďže predbežné práve posúdenie veci len s odkazom
na ust. § 142 OZ nepostačuje pre rozhodnutie v spore.

35. Vzhľadom k hore konkretizovaným nejasnostiam a nekonaním v rámci zákonom daného procesného
postupu upraveného Civilným sporovým poriadkom, t.j. zákonom č. 160/2015 Z.z. zo dňa 21.5.2015, tak
súd prvej inštancie predčasne vyhodnotil zistený skutkový stav so zreteľom na všetky jednotlivo zistené
skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti s následným predčasným právnym posúdením veci, neberúc

zo všetkých konkrétnych hľadísk do úvahy aj predmet konania, ktorým je zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v znení uplatnenej zásady iudicium duplex, kedy súd nie je viazaný
návrhom strán sporu, pretože spôsob vyporiadania vyplýva priamo zo zákona, čo v tomto znení treba aj
preskúmať a vyhodnotiť v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP,keďže v danom prípade je predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
v zmysle ust. § 142 OZ, kedy sú zákonom dané spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva
s čím sa treba v odôvodnení napadnutého rozhodnutia rovnako konkrétne vysporiadať.

36. Odvolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP ako aj § 391
ods. 1 CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že v novom
rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania v zmysle
§ 396 ods. 3 CSP.

37. Podľa § 391 ods. 2, 3 CSP je povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní odstrániť
vady prameniace z nedôsledného vyhodnotenia konkrétneho skutkového stavu veci v kontexte jeho
právneho posúdenia, a to berúc do úvahy aj vady nariadeného a v konaní vypracovaného znaleckého
posudku, nielen v rámci uplatnených dôkazných prostriedkov, ale aj so zreteľom na princíp všeobecnej
spravodlivosti a zvážením individuálnych okolností konkrétneho rozhodovaného prípadu, rešpektujúc

ustálenú rozhodovaciu prax súdov v tomto smere a na povahu sporu „iudicium duplex“ s tým, že každé
rozhodnutie má zodpovedať aj zákonným predpokladom v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).