Rozsudok – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Odi/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123442607
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6123442607.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

3Odi/16/2023

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Dominikou Vavrekovou, v právnej veci
žalobcu BENCONT COLLECTION a. s., so sídlom Vajnorská 100/A,
831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o.
so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava-Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanej A. B., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXX/X, XXX XX D. E. B., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer,
takto

r o z h o d o l :

3Odi/16/2023

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná mávočižalobcovi nároknanáhradutrovprvostupňovéhoajodvolaciehokonaniavrozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

3Odi/16/2023

1. Žalobca (pôvodne BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.) sa podanou žalobou domáhal zrušenia
oddlženia žalovaného z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer. Žalobu odôvodnil tým,
že žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, keď mal dostatočný príjem na postupnú
úhradu svojich záväzkov. Zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že úmyselne
naplnil formálne znaky platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh. Žalovaný ako dlžník
nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Svoju aktívnu vecnú
legitimáciu na podanie žaloby odôvodnil žalobca tým, že je veriteľom žalovaného na základe Zmluvy

o úvere č. 2000092406, ktorú žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili a z ktorej vyplývajúca
pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 08. 2021 uzavretej medzi
spoločnosťou Zinc Euro, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpená na žalobcu.
Konkurz na majetok žalovaného vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 6Odk/303/2022
bol vyhlásený dňa 20. 08. 2022. Žalobca svoju pohľadávku do konkurzu riadne prihlásil. Následne,
dňa 24. 11. 2022 bol konkurz pre nedostatku majetku zrušený. Žalobca ako veriteľ pohľadávky nebol
v konkurze uspokojený ani v časti svojho nároku.

1.1. V žalobe žalobca ďalej k nepoctivému zámeru uviedol, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý
zámer, keď pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods.
2 písm. c/ ZKR – neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti muselvedieť, že ide o dôležitú informáciu, § 166g ods. 2 písm. f/ ZKR - dlžník nebol platobne neschopný,
§ 166g ods. 2 písm. h/ ZKR – mal snahu poškodiť svojho veriteľa a najmä zo správania žalovaného
po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich

možností a schopností podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný nebol v čase podania návrhu
platobne neschopný. Podľa informácií dostupných žalobcovi bol žalovaný v čase vyhlásenia konkurzu
zamestnanou osobou s príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu,
prípadne aj ostatných veriteľov. Žalovaný mohol zo svojho príjmu v malých mesačných dávkach vo
výške 20 – 30 Eur uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných veriteľov a tým prejaviť úprimnú snahu

riešiť svoj dlh a preukázať svoj poctivý zámer. Žalovaný však namiesto toho využil inštitút oddlženia
a zbavil sa všetkých svojich dlhov. Pre dôkladné zistenie príjmov žalovaného v čase pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok žalobca navrhol vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu
za obdobie pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, z ktorého by
bol preukázaný príjem žalovaného a jeho platobná schopnosť/neschopnosť. Z predmetného listinného
dôkazu sa podľa žalobcu preukážu skutočnosti ním proklamované, a to že žalovaný mal dostatočný

príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov voči svojim veriteľom, teda že žalovaný mohol hoci len
sčasti uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov a tým preukázať svoj poctivý zámer. Žalobca nemá
zákonnú možnosť preveriť dosiahnuté príjmy žalovaného a navrhovaný dôkaz nie je schopný sám
zabezpečiť. Ďalej žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol, aby súd vykonal dopyt na Úrad
geodézie, kartografie a katastra za účelom poskytnutia informácie o vlastníckom práve žalovaného ako i

informácie,čižalovanývčasepredpodanímnávrhunepreviedolsvojenehnuteľnostialebočipooddlžení
nenadobudol nejaké nehnuteľnosti. Žalobca navrhuje, aby súd vykonal dopyt na predmetný úrad za
obdobie 4 roky pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného a dva roky po
oddlžení žalovaného. Žalobca navrhuje vykonať dopyt aj na Policajný zbor, dopravný inšpektorát za
účelom poskytnutia informácie o tom, či žalovaný vlastnil pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu

osobné motorové vozidlo a ak áno, kedy došlo k jeho prevodu, alebo odhláseniu z evidencie. Žalobca
navrhuje vykonať dopyt aj na Centrálny register účtov za účelom poskytnutia informácie o vedení
osobných účtov na meno žalovaného, po ktorom vykonaní žalobca žiada vykonať dopyt na bankové
inštitúcie, v ktorých má žalovaný evidovaný osobný účet za účelom poskytnutia výpisu z bankového
účtu žalovaného za obdobie rok pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok,

počas konkurzu, ako i pol roka po oddlžení, na základe ktorého dôkazu bude preukázaný poctivý/
nepoctivý zámer žalovaného a zrejmé jeho príjmy, výdavky a majetková situácia. Žalobca navrhuje
pripojenie celého konkurzného spisu za účelom oboznámenia sa so všetkými relevantnými skutkovými
okolnosťami.

1.2. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že pred podaním žaloby o zrušenie oddlženia zaslal žalovanému
výzvu na preukázanie poctivého zámeru, ktorou výzvou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
pohľadávky, ktorú žalobca eviduje voči žalovanému. Žalovaný napriek výzve neprejavil nielenže úprimnú
snahu riešiť svoje dlhy, ale žiadnu snahu a na výzvu žalobcu nereagoval. Žalobca má dôvodnú
pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovaného. Zákon definuje platobnú neschopnosť fyzickej

osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný
záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť
nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Žalobca zároveň podtkol, že na platobnú
neschopnosť dlžníka nemožno nazerať len z čisto formálneho hľadiska, teda z hľadiska naplnenia
zákonných znakov platobnej neschopnosti v zmysle ust. § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko splnenie týchto

formálnych znakov môže dlžník sám svojím aj možným úmyselným konaním navodiť, aj keď skutočný
stav platobnej neschopnosti dlžníka vďaka príjmu dlžníka, nezodpovedá. Je nesprávne len na základe
nepreukázaného vyhlásenia dlžníka hovoriť o platobnej neschopnosti, avšak je nevyhnutné preskúmať
a dostatočným spôsobom preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania návrhu na
vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Žalobca zastáva názor, že zo strany dlžníka bol stav platobnej

neschopnosti spôsobený samotným konaním žalovaného, keď tento prestal splácať svoje dlhy nie z
dôvodu objektívnej nemožnosti, nakoľko dosahoval príjem, ale z vlastného subjektívneho rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov sa jedná o zneužitie inštitútu oddlženia a o zjavné zneužitie práva. Skutočnosť, že
dlžník, napriek dostatočnému príjmu, odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a rozhodne sa zbaviť sa
svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia, nemožno považovať za poctivý zámer. Uvedeným

konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným. Takéto zneužitie oddlženia je
zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko zbavuje veriteľa možnosti
byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto konanie nemôže požívať právnu
ochranu. Rímske právo zakotvovalo zásadu „nemo turpitudinem suam allegare potest“, čo znamená,že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania. Pod nepoctivým správaním v
tomto univerze úvahy rozumieme také správanie sa subjektov práva, ktoré síce nachádza oporu v
platnom práve, avšak tvrdé uplatňovanie takýchto práv nie je slušné vo vzťahu k ostatným adresátom

a recipientom právnej úpravy. Zákaz zneužitia práva teda predstavuje istý materiálny korektív k príliš
formalistickému výkladu zákonného textu, ktorý by v konečnom dôsledku poškodzoval práva (prípadne
oprávnené záujmy) iných. Filozoficky sa tak inštitút zákazu zneužitia práva hlási k aristotelovskej
slušnosti ako korektívu príliš tvrdej aplikácie zákona. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 22Cdo 1917/2004: „Za zneužití výkonu práva lze považovat pouze

takové jednaní, jehož cílem není dosažení účelu a smyslu sledovaného právní normou, nýbrž které je v
rozporusustalenýmidobrýmimravyvedenopřímymúmyslemzpúsobitjinémuúčastníkuújmu.“Najvyšší
súd SR, sp. zn. 22 Cdo 1567/2004: „Šikanou je takový výkon práva, jehož jediným cílem je poškodit
jiného. Jednaní, ktoré je šikanózní anebo ktoré je zneužitím práva, je v rozporu s dobrými mravy a
proto mu lze odepřít ochranu.“ Konanie opísané vyššie by sa mohlo hodnotiť nielen ako zjavné zneužitie
práva, ale ako i konanie v rozpore s dobrými mravmi. Konaniu v rozpore s dobrými mravmi nie je možné

poskytnúť právnu ochranu, ale naopak odoprieť, ktorý postup je právne záväzný v dôsledku ustálenej
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Žalobca súdu zasiela rozpis platieb žalovaného v
čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, z ktorého dôkazu je zrejmé a preukázané, že
žalovaný v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok disponoval príjmom
postačujúcim hoci aj na len čiastočnú úhradu svojich dlhov. Žalobca v závere svojej argumentácie

poukázal, že ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR uvádza demonštratívny výpočet nepoctivého zámeru a v
prípade naplnenia skutkovej podstaty niektorej zákonom stanovenej formy nepoctivého zámeru sa tento
prezumuje a preto je na dlžníkovi, aby preukázal svoj poctivý zámer a teda dôvodnosť podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, uviedol objektívne dôvody, pre ktoré nie je v jeho možnostiach
uspokojovať a riešiť svoje dlhy. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Okresného

súdu Trnava sp. zn. 36Odi/1/2019 zo dňa 06. 11. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 12. 2019,
a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. k. 8Odi/1/2018-133 zo dňa 18. 10. 2018, právoplatné dňa
13. 12. 2018.

1.3. Podľa žalobcu ak žalovaný disponuje dostatočným príjmom na to, aby mohol hoci len sčasti plniť

svoje záväzky a uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov, nemal by využiť právny inštitút oddlženia,
ale mal by využiť formu splátkového kalendára a týmto preukázať svoj poctivý zámer. V opačnom
prípade nemožno hovoriť o poctivom zámere dlžníka. Žalobca poukázal na Dôvodovú správu k zákonu
č. 377/2016 Z. z., v zmysle ktorej je významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie
platobná neschopnosť dlžníka. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Vyvrátená môže byť na začiatku

konania samotným súdom („ex ante“ kontrola, keď súd vychádza len z vyhlásenia dlžníka podľa § 167a
ods. 1 písm. c) ZKR), alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého
veriteľa („ex post“ kontrola). Súd pri „ex ante“ kontrole nemá reálnu možnosť skúmať platobnú schopnosť
(má k dispozícii len tvrdenia dlžníka a veriteľ v tom čase nemá o návrhu na oddlženie žiadnu vedomosť).
Z uvedeného dôvodu je potom celý proces dokazovania nepoctivého zámeru na veriteľoch dlžníka,

ktorí ale nedisponujú k tomu patriacimi procesnými oprávneniami. Žalobca aj napriek týmto „procesným
komplikáciám“ nadobudol informácie, ktoré preukazujú nepoctivý zámer žalovaného. Za súčasného
stavu, keď žalobca predkladá dôvodných pochybností o platobnej neschopnosti žalovaného, je potom
na mieste, aby súd dôkladne preskúmal splnenie podmienok platobnej neschopnosti a teda aj poctivého
zámeru žalovaného, aby tak predchádzal zneužívaniu inštitútu oddlženia. Žalobca má za to, že žalovaný

sa len snažil využiť právnu úpravu, primárne orientovanú na osoby, ktoré vlastnia málo majetku a
majú nízke príjmy. Takouto osobou žalovaný nie je, pretože ak by mal žalovaný so stabilným príjmom
skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností, naďalej by
riadne splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne by využil inštitút splátkového kalendára (§ 168 a
nasl. ZKR), ktorý má na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri

tomto spôsobe oddlženia dochádza vždy aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Žalobca opätovne
poukázal na to, že žalovaný má a mal pravidelný príjem, ktorý je základnou podmienkou na povolenie
splátkového kalendára. Zákon demonštratívne vymenúva, kedy dlžník má poctivý zámer a rovnako aj
situácie, kedy dlžník poctivý zámer nemá. Žalobca s poukazom na ust. § 166g ods. 1 ZKR uvádza,
že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je okrem iného, aj úprimná snaha žalovaného riešiť,

po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Z konania žalovaného takáto snaha nevyplýva.
Zákonom výslovne uvedené podmienky nepoctivého zámeru (§ 166g ods. 2 ZKR) nie sú konečným
výpočtom a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka,
ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je aj neplnenie záväzkov bez dôvodua v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz. Žalobca nespochybnil ekonomickú a
spoločenskú opodstatnenosť oddlženia. Oddlženie je pre určitú skupinu ľudí jedinou možnosťou, ako sa
vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali, či už vlastným pričinením, alebo pre okolnosti, ktoré

nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže
zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Žalobca má za to, že právna úprava oddlženia nie je určená na
ochranu dlžníkov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a
sociálnearodinnépodmienkysplatenietýchtozáväzkovumožňujú.Aksadlžníkrozhodnepreoddlženie,
veriteľnemámožnosťtentoproceszvrátiť.Jepretoúlohousúduvkonaníozrušenieoddlženiaposúdiť,či

dlžníkspĺňapodmienkyoddlženia,mápoctivýzámer,atedačimôžepožívaťvýhodyplynúcezoddlženia.

1.4. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že žalovaný ani po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj
dlh v rámci svojich možností. Žalovaný ani po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne
úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovaného nijako nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný je
naďalej zamestnaný a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú

z návrhu na vyhlásenie konkurzu a rovnako zo životopisu žalovaného, ktoré priložil k návrhu. Žalovaný
by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom.
Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť
ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti tak,
ako to žalobca podľa svojho názoru preukázal. Žalobca opätovne uviedol, že oddlženie je určené (v

zmysle ZKR a dôvodovej správy k ZKR) pre špecifickú skupinu ľudí. Pre túto skupinu je oddlženie
jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným pričinením
alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým
sa ktorýkoľvek dlžník a najmä taký, ktorý má dostatočný príjem, môže zbaviť všetkých svojich záväzkov
voči svojim veriteľom. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník má poctivý

zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. Žalobca má za to, že v tomto prípade
u žalovaného také podmienky nie sú splnené. S poukazom na ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR je
podľa žalobcu preukázaný nepoctivý zámer žalovaného, keď tento po podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu na jeho majetok žiadnym spôsobom neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach
svojich možností, napriek tomu, že disponoval dostatočným príjmom na to, aby mohol hoci len sčasti

uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov. Žalobca navrhol za účelom preukázania aj vyššie uvedených
skutočností ohľadom nepoctivého zámeru žalovaného vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu za účelom
zistenia príjmu žalovaného aj za obdobie po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok,
a to za obdobie pol roka po rozhodnutí o oddlžení za účelom preukázania, že žalovaný po oddlžení
disponoval príjmom, z ktorého by mohol hoci len sčasti uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov, tým

prejaviť úprimnú snahu riešiť svoje dlhy a tým preukázať svoj poctivý zámer, tak ako to má na mysli ZKR.
Žalobca navrhol na preukázanie skutočností uvádzaných v podanej žalobe aj výsluch žalovaného.

1.5. V závere žaloby žalobca uviedol, že nie je možné priznať právnu ochranu konaniu dlžníka,
ktorým preukázateľne zneužíva inštitút oddlženia. Žalovaný má a mal finančné prostriedky na riadne

plnenie svojich záväzkov voči veriteľom. Napriek tejto skutočnosti účelovo podal návrh na vyhlásenie
konkurzu, kde ho súd zbavil všetkých jeho povinností na zaplatenie pohľadávok svojich veriteľov.
Žalovaný podaním vyhlásenia o platobnej neschopnosti navodil stav domnelej platobnej neschopnosti,
aby mohol podať návrh na konkurz. Zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že
vynaložil úprimnú snahu svoj dlh riešiť v medziach svojich možností a schopností. Podľa žalovaného tak

preukázateľne naplnil podmienku podľa ust. § 166g ods. 1 ZKR, ust. § 166g ods. 2 písm. f/ ZKR nebol
platobne neschopný a ust. § 166g ods. 3 písm. e/ ZKR úmyselne sa priviedol do platobnej neschopnosti
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd zrušil oddlženie
žalovaného a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov súdneho konania v celom rozsahu.

1.6. Žalobca k podanej žalobe pripojil nasledovné dôkazy: Žiadosť o pôžičku 2000092406 zo dňa 11.
09. 2019, platobný rozkaz Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2Csp/62/2022-106 zo dňa 08. 07. 2022,
Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 08. 2021 s prílohou, Žiadosť o preukázanie poctivého
zámeru a komunikáciu s veriteľom, Poučenie o práve veriteľa využiť svoje zákonné možnosti domáhať
sa zrušenia oddlženia – zo dňa 20. 10. 2023, Dôvodovú správu k zákonu č. 377/2016 Z. z., Rozsudok

Okresného súdu Trnava č. k. 36Odi/1/2019-79 zo dňa 06. 11. 2019, Rozsudok Okresného súdu Prešov
č. k. 2Odi/2/2021-77 zo dňa 07. 10. 2021, Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/23/2020
zo dňa 04. 12. 2020.2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22. 01. 2024 uviedla, že nemala vedomosť o tom, že
žalobca je postupcom pôvodného veriteľa, pretože by ho namiesto pôvodného veriteľa uviedla ako
veriteľa v návrhu na oddlženie. Vo vzťahu k výzve žalobcu na preukázanie poctivého zámeru zasielanú

v čase hlavného insolvenčného konania žalovaná s poukazom na ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR
uviedla, že súčinnosť poskytovala výhradne konkurznej správkyni a aj veriteľom v plnom rozsahu, do
konkurznéhokonaniaišielcelýjejmajetok–byt,ktoréhohodnotusprávcaurčilodhadomvovýške55.000
Eur a zároveň vyzval veriteľov o zloženie preddavku na vyhotovenie znaleckého posudku v zmysle §
167k ods. 6 ZKR. Tento list žalobcu je podľa žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobca

bol pre ňu cudzím subjektom, ktorému nebola povinná preukazovať, čo tvorí predmet konkurzného
konania a je zároveň súčasťou dokumentácie spisu konkurznej správkyne, kde mohol ako prihlásený
veriteľ kedykoľvek nahliadnuť. Zároveň sa ju žalobca predmetným listom snažil naviesť, že poctivý
zámer môže preukázať plnením, a to aj čiastočným (napriek stavu konkurzu a insolventnosti) na jeho
účet alebo komunikáciou s ním ako veriteľom pohľadávky, čo by podľa žalovanej mohlo spôsobiť
zvýhodnenie jedného veriteľa pred iným, čím by sa mohla naplniť skutková podstata trestného činu.

Žalovanáďalejvosvojomvyjadreníuviedla,žejejzámerbolpoctivý.Podstatouprávnejúpravyoddlženia
formou konkurzu je, aby sa fyzická osoba oddlžila od dlhov, ktoré nie je schopná splácať. Práve jej
platobná neschopnosť dlhy splácať jej dala oprávnenie, aby riešila svoj nepriaznivý stav prostredníctvom
oddlženia – konkurzu. Za splnenia zákonom stanovených podmienok súd vyhlásil konkurz ako hlavné
insolvenčné konanie. Tvrdenie žalobcu, že nebola platobne neschopná, sa nezakladá na pravde, inak

by jej Centrum právnej pomoci neposkytlo právnu pomoc v konaní o oddlžení. Taktiež sa nezakladá na
pravde tvrdenie žalobcu, že žalovaná mala dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov.
V čase podania žiadosti o oddlženie mala žalovaná 16 veriteľov, hypotekárny úver a exekučné zrážky
vo výške 2/3 z platu. Mesačne žila zo 480,63 Eur, platila nájom, stravu, splácala hypotéku a chodila do
práce. Jej problémy začali počas manželstva, keď bývalý manžel hrával automaty, nezvládala splácať

jeho dlhy. Žalovaná splnila jednu z podmienok poctivého zámeru uviesť všetkých veriteľov. Žalovaná
poukázala na skutočnosť, že žabcova pohľadávka sa nevyskytuje v zozname pohľadávok. Žalovaná
nezatajila konkurznému správcovi žiadnu informáciu ohľadom majetku a iných záležitostí s tým spätých,
poskytla mu riadnu súčinnosť. Úmyselne sa nepriviedla do platobnej neschopnosti, jej zámer bol poctivý,
pred vyhlásením konkurzu sa snažila dlhy platiť, ale s exekúciami už dlhy nebolo možné viac splácať.

Dlžná nebola len žalobcovi, aj iným veriteľom. S exekúciou nemala žiadne voľné finančné prostriedky,
nemala ani možnosť žiadnemu veriteľovi nič platiť, či niekoho uprednostniť. Oddlženie riešila ako jedinú
možnú cestu ako začať žiť odznova. Vlastnila len byt s hypotékou, nevlastnila žiadne iné peniaze,
neinvestovala, nepodnikala, mala len veľké dlhy. Do platobnej neschopnosti sa zámerne neuviedla. Na
základeuvedenéhožalovanánavrhla,abysúdžalobuvplnomrozsahuzamietolazároveňzrušilnáhradu

trov konania žalobcu.

2.1. Žalovaná k svojmu vyjadreniu pripojila nasledovné dôkazy: Zoznam veriteľov dlžníka, Súpis
všeobecnej podstaty zverejnený v Obchodnom vestníku 199/2022 dňa 17. 10. 2022, Iné zverejnenie
(výzva na zloženie preddavku na vyhotovenie znaleckého posudku) zverejnené v Obchodnom vestníku

199/2022 dňa 17. 10. 2022, Zápisnicu z osobného stretnutia pri preskúmaní pomerov dlžníka, Zoznam
pohľadávok prihlásených do konkurzu, žiadosť o odklad exekúcie zo dňa 22. 07. 2021 a Upovedomenie
o odklade exekúcie zo dňa 27. 07. 2021.

3. K vyjadreniu žalovanej k žalobe sa v podaní zo dňa 05. 02. 2024 vyjadril žalobca, ktorý vo vzťahu

k výzve na preukázanie poctivého zámeru adresovanej žalovanej v konkurznom konaní uviedol, že
práve v konkurznom konaní má dlžník poskytnúť súčinnosť nielen správcovi konkurznej podstaty, ale
i veriteľom, preto uvedená námietka žalovanej nie je opodstatnená. K tvrdeniu žalovanej o tom, že
nemala vedomosť o postúpení pohľadávky, žalobca uviedol, že žalovanej bolo postúpenie oznámené zo
strany pôvodného veriteľa – ZINC a toto jej bolo doručovane. Zo skutočností deklarovaných žalovanou

podľa žalobcu vyplýva, že konkurzné konanie neprebehlo správne a zákonne, keď správca konkurznej
podstaty nespeňažil majetok patriaci do konkurznej podstaty. Skutočnosť, že žalovaná podala návrh
na vyhlásenie konkurzu prostredníctvom Centra právnej pomoci, nie je podľa žalobcu preukázaním
platobnej neschopnosti žalovanej a jej poctivého zámeru. Centrum právnej pomoci pomôže a podá
návrh na vyhlásenie konkurzu za každého jedného dlžníka. K tvrdeniam ohľadom exekučných zrážok

žalobca uviedol, že žalovaná nepreukázala predmetnú skutočnosť, preto nemožno toto tvrdenie vziať
za preukázané. Žalobca poukázal na skutočnosť, že od novely zákona o konkurze a reštrukturalizácií
neúmerne vzrástol počet oddlžení a oddlžení sú aj tí dlžníci, ktorí dosahujú nemalé príjmy a mzdy a ktorí
majú majetkové možnosti a schopnosti naďalej čiastočne uspokojovať svoje záväzky. Dlžníci len musiaosloviť svojich veriteľov a dohodnúť sa s nimi na novom splácaní, teda prejaviť svoju snahu vyriešiť svoje
dlhy. Totiž je možné, že ak by dlžník napríklad rozdelil sumu vo výške 200 Eur mesačne medzi svojich
veriteľov, že by jednému platil 30 Eur, druhému 20 Eur a podobne, takýto dlžník by mohol splatiť svoje

záväzkybuďvpolovicialebovcelostidopárrokovapretotakéhotodlžníkanemožnooznačiťzaplatobne
neschopného,alezadlžníka,ktorýprejavilsnahuovyriešeniejehodlhov.Nazákladepreukázaniapríjmu
a výdavkov dlžníka je možné posúdiť jeho platobnú schopnosť, na ktorú skutočnosť sa snaží žalobca
ako veriteľ poukázať. Nakoľko zo strany dlžníkov dochádza k zneužitiu inštitútu oddlženia a celkového
zbavenia sa dlhov, napriek tomu, že dlžníci sú reálne platobne schopní. Žalobca nepoprel inštitút

oddlženia, ale vyjadril názor, že predmetný právny inštitút je určený tým dlžníkom, ktorí sa objektívne bez
svojej viny ocitnú v nepriaznivej životnej ako i majetkovej situácií (sú PN, nezamestnaný, so zdravotnými
komplikáciami a podobne), ktorá im nedovoľuje ani čiastočné úhrady ich dlhov. Podľa názoru žalobcu
bolo v majetkových možnostiach žalovanej čiastočne uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov, len by
musela žalovaná prejaviť snahu o vyriešenie jej dlhov, ktorú snahu žalovaná neuskutočnila a túto ani
nedeklaruje vo svojom vyjadrení, len očierňuje postup a konanie žalobcu. Žalobca podotkol, že účelom

oddlženia nemá byť len ochrana dlžníkov, resp. poskytnutie možnosti dlžníkom na „nový život“, ale
má sa myslieť aj na veriteľov, ktorí sú postihnutí oddlžením dlžníkov. Nemožno poskytovať ochranu
dlžníkom a každého jedného, kto podá návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, oddlžiť. V
tomto smere si žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 570/2016, keď v
súvislosti so samotným účelom oddlženia vyslovil: ,,Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou

konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka – fyzickej
osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov. Ak sa tejto svojej povinnosti konajúci súd nezhostí
rešpektujúc požiadavku spravodlivosti vo vzťahoch dlžníka a veriteľov, potom buď poškodí dlžníka tým,
že mu oddlženie nepovolí, prípadne mu na účel skúšobného obdobia uloží neprimerané záťaže, alebo
poškodí veriteľov tým, že vytvorí predpoklady na nevymáhateľnosť ich riadne prihlásených a zistených

pohľadávok, a to bez relevantných dôvodov.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca v
celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobe v celom
rozsahu vyhovel, zrušil oddlženie žalovanej a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100
%.

3.1. Žalobca k svojmu vyjadreniu predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky s podacím hárkom.

4. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 21. 03. 2024 vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že legálna
definícia poctivého zámeru je legislatívne vyriešená tak, že dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania
po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich

možností a schopností. Exemplifikatívne táto úprimná snaha spočíva okrem vynaloženia snahy získať
zamestnanie, samotné zamestnanie sa alebo zabezpečenie si iného zdroja príjmov, v prípade nie
nepatrného dedenia, daru alebo výhry ponúknutie aspoň 1 výťažku z nich dobrovoľne veriteľom na
uspokojenie nevymáhateľného záväzku, resp. vynaloženie snahy o zaradenie sa do spoločnosti alebo
samotnézaradeniesadospoločnostiavposkytnutísprávcoviaveriteľompotrebnejsúčinnosti.Vzmysle

právnej doktríny (Pospíšil, B., Macek, J., Maliar, M., Kitta, V.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii.
Komentár, 2. vydanie, Bratislava: Wolters Kluver s. r. o., 2016, s. 843) sa za najvýznamnejšiu povinnosť
dlžníka však považuje poskytovanie súčinnosti správcovi, ktorú súčinnosť žalovaná správcovi v plnom
rozsahu poskytla, o čom je spísaná zápisnica. Pokiaľ žalobca spochybňuje, že konkurzné konanie
neprebehlo správne a zákonne, žalovaná navrhla vykonať ako dôkaz výsluch správcu konkurznej

podstaty. Pokiaľ by sa žalobca prihlásil do konkurzného konania, mohol ako veriteľ zložiť správcovi
konkurznej podstaty zálohu na trovy šetrení, čo mohlo viesť k preskúmaniu, či žalovaná mala poctivý
alebo nepoctivý zámer, či jej úkony boli odporovateľné alebo nie. Žalobca v celom vyjadrení zabúda,
že žalovaná bola celý čas pod exekúciou. V pracovnom odvetví žalovanej bolo v dôsledku pandémie
množstvo problémov. Jej príjmy dosahovali 480,63 Eur, z toho platila nájomné 107 Eur, elektriku

20 Eur, hypotéku 115, 32 Eur, mobil 60 Eur, TV 14,60 Eur, stravu 150 Eur, ostávalo jej na mesiac
13,70 Eur. Žalovaná v rámci konkurzného konania nič nezamlčala a celý majetok poskytla na účely
konkurzného konania. Konkurz sa skončil dňa 25. 11. 2022, pričom žalobca žiada poskytnúť informácie
o príjme žalovanej vo forme vymeriavacieho základu od 02/2022 do 02/2023, ktorý nemôže byť
relevantným dôkazom skutočného príjmu, ktorý bol žalovanej poukazovaný po odpočítaní exekučných

a iných zrážok. Žalovaná vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že do oddlženia išla preto, že sa ocitla
vo veľmi zlom finančnom postavení, s exekúciou nebola schopná platiť svoje dlhy, žila veľmi skromne,
bola vo veľmi zlom fyzickom a psychickom rozpoložení a s exekučnými zrážkami sa dostala do
bludného kruhu upomienok, výziev na platenia a všetky jej záväzky boli viac ako 180 dní po lehotesplatnosti a nevedela inak túto situáciu riešiť len cestou oddlženia. Ako žalovaná inštitút oddlženia
nezneužila, vynaložila úprimnú snahu svoj dlh riešiť tým, že celý svoj majetok vložila do konkurzu
a svoju súčinnosť riadne prejavila, o čom je záznam v spise konkurzného správcu. Je zamestnaná,

teda riadne zaradená v spoločnosti a do dňa vyjadrenia nič nezdedila, nevyhrala či nezískala dar, ktorý
by mohol byť predmetom dobrovoľného plnenia nevymáhateľného záväzku veriteľa. Žalovaná v závere
vyjadrenia tvrdí, že nemala nepoctivý zámer, celý svoj majetok riadne uviedla, rovnako v zozname
veriteľov riadne uviedla všetkých svojich veriteľov, v návrhu uviedla všetky dôležité informácie, poskytla
správcovi potrebnú súčinnosť, pred podaním návrhu sa úmyselne neuviedla do platobnej neschopnosti,

v čase podania návrhu bola platobne neschopná, nespoliehala sa na to, že svoje dlhy bude riešiť
konkurznom, nemala pred podaním návrhu snahu poškodiť veriteľa alebo niektorého veriteľa zvýhodniť,
vrátila Centru právnej pomoci poskytnutý preddavok riadne a včas, na území Slovenskej republiky má
centrumhlavnýchzáujmov.Nazákladeuvedenýchskutočnostížalovanánavrhla,abysúdpovykonanom
dokazovaní žalobu v plnom rozsahu zamietol a zároveň zrušil náhradu trov konania žalobcu.

5. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 25. 04. 2024.

6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 25. 04. 2024 odkázal na žalobu a
písomné vyjadrenia v tomto konaní a zrekapituloval, že žalobca nepoctivosť oddlženia žalovanej vidí v
nepreukázaní jej platobnej neschopnosti, nakoľko má za to, že táto platobná neschopnosť ani dodnes

nebola preukázaná zo strany žalovanej. Žalobca má za to, že bolo v silách žalovanej aspoň určitým
spôsobomplniťsvojezáväzkyvočiveriteľom.Zároveňpoukázalajnato,ževprocesnejobranežalovanej
doteraz absentuje nejakým spôsobom preukázanie tejto platobnej neschopnosti a to s poukázaním na
nejakú jasnú kalkuláciu príjmov a výdavkov. Pokiaľ obsahom podaní žalovanej bolo poukázanie na jej
snahu v rámci exekučného konania žiadať odklad alebo snahu o splácanie len z listín, ktoré sú obsahom

spisu, je vidno, že jedna exekúcia bola vo vzťahu k jednému veriteľovi odložená v zásade na základe
obligatórnym ustanovení exekučného poriadku, kedy súdny exekútor odloží na dobu 3 mesiacov, ak
o to fyzická osoba povinný požiada, ale absentuje tu snaha žalovanej pred riešením svojej situácie
oddlžením s veriteľmi riešiť vzniknutú situáciu, to znamená absentuje tu záujem žalovanej kontaktovať
sa s jednotlivými veriteľmi, dohadovať sa s nimi na nejakom splátkovom kalendári a absentuje tu teda aj

týmpádomnejakéstanoviskotýchveriteľov,čistýmtovlastnebyvôbecsúhlasili,kebytotožalovanábola
urobila. Inštitút oddlženia je hraničný krajný prostriedok na riešenie situácie dlžníkov, ktorých skutočne
príjmy, ich celková situácia neposkytuje iné riešenie tejto nepriaznivej situácie vo vzťahu k záväzkom a
práve v žalovanej má žalobca pocit, že neboli ako keby vyčerpané všetky možnosti riešenia negatívnej
situácieaoddlženiebolozvolenéakotakýjednoduchšíprostriedok,akosatýchsvojichpovinnostízbaviť.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedol, že bola to slobodná vôľa žalovanej vstúpiť do
jednotlivých právnych vzťahov, z ktorých vznikli záväzky. Nie je možné vstupovať do takého množstva
záväzkov bez nejakého ekonomického opodstatnenia, nemôže to byť na ťarchu veriteľov, ak sa dlžníci
neúmerným spôsobom zadlžujú a potom jednorazovým spôsobom riešia svoju situáciu oddlžením.
Vo vzťahu k preukazovaniu poctivého zámeru žalovanou zápisom z osobného stretnutia správcu s

dlžníkom zo dňa 12. 10. 2022 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že ide o nepreverené
informácie, nakoľko nie sú predmetom skúmania správcovskej činnosti, keďže príjem dlžníka v konkurze
nepodlieha oddlženiu, teda tie skutočnosti tvrdené žalovanou nie sú preukázané žiadnym dôkazom.
V tejto súvislosti poukázal ma teóriu tvrdenia negatívnej skutočnosti, kde nie je možné od osoby, ktorá
tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, od nej požadovať, aby túto negatívnu skutočnosť preukazovala,

naopak dôkazné bremeno sa prenáša na stranu, ktorá dokáže preukázať, či sa táto skutočnosť stala
alebo nestala. Žalobca jednoznačne v žalobe uviedol, prečo sa domnieva, že táto platobná neschopnosť
žalovanej je len tvrdená, respektíve predstieraná, nie je vo vlastných silách žalobcu zabezpečiť k tomu
dôkazy, ktoré sa týkajú osobnej situácie žalovanej, ale práve naopak, žalovaná je schopná preukázať,
že jej príjem v danom čase naozaj zodpovedal tomu, čo bolo deklarované v zápise so správcom

(napr. výplatnou páskou a zároveň nejaký položkovitý zoznam nákladov). Z údajov v zápise správcu
z osobného stretnutia vyplýva, že príjem žalovanej má byť cca 800 Eur, čo je informácia len približná,
pričom nie je jasné, či je to príjem čistý alebo hrubý a či naozaj príjem taký aj je. Potom sú tam naznačené
nejaké výdavky v sumárnej sume asi 375 Eur, to znamená, že je rozdiel na úrovni 425 Eur mesačne. To
znamená, že vytvára sa tu určitá suma na strane žalovanej, ktorú by bolo možné použiť na čiastočné

plnenie vo vzťahu k veriteľom.

7. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 25. 04. 2024 považovala žalobu za
nedôvodnú. Mala za to, že dostatočným spôsobom v čase konkurzného konania preukázala skutočnosť,že je platobne neschopná, že nie je schopná plniť svoje záväzky za daných okolností, ktoré v tom
čase existovali. Čo sa týka nejakej kalkulácie, výšky príjmu a podobných vecí, ktorých dokazovania sa
protistrana domáhala, mala za to, že tieto dostatočne vyplývajú zo spisu, ktorý viedol správca konkurznej

podstaty a sú v ňom dostatočne obsiahnuté a dostatočným spôsobom preukazujú skutočnosť, že
naozaj u žalovanej existovala platobná neschopnosť. V tom období riešenie finančnej situácie žalovanej
kontaktovaním veriteľov podľa nej nemalo význam, pretože neexistovala reálna možnosť niečo splácať
a pomerne uspokojovať jednotlivých veriteľov vzhľadom na to, že aká bola celková výška jej dlhov a
potomajvýškajednotlivýchmesačnýchsplátok,oktorékebymalariadneavčasplniť,tak bypresahovali

asi tak dvojnásobok jej mesačného príjmu. Tak vzhľadom na danú situáciu by zrejme nejaký splátkový
kalendár ani nebol realizovateľný a tým by vlastne dochádzalo iba k navyšovaniu dlhov. A ďalšia vec, tým
by sa vlastne žalovaná dopustila porušenia zákona v tom zmysle, že by nepodala návrh na oddlženie
včas. Žalovaná taktiež poukázala na svoje predošlé písomné podania a zdôraznila, že má za to, že u
nej bol vždy poctivý zámer vo vzťahu k oddlženiu. Nemala záujem nikoho poškodiť a dané riešenie sa
v jej situácii javilo ako jediné možné s tým, že uviedla všetky skutočnosti, priznala všetok majetok, ktorý

bol v jej vlastníctve a naozaj v danom čase bola v platobnej neschopnosti. Žalovaná prostredníctvom
právneho zástupcu preto navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. Súd odročil pojednávanie za účelom vykonania dopytu na Sociálnu poisťovňu ohľadom oznámenia
výšky príjmu žalovanej za obdobie od januára do augusta 2022 a za obdobie januára až marca 2024.

Pojednávanie sa konalo dňa 13. 06. 2024.

9. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 13. 06. 2024 k vykonanému dôkazu
súčinnosť zo Sociálnej poisťovne uviedol, že ako vyplýva z tejto súčinnosti, žalovaná mala priemerný
príjem v hrubom 1.719 Eur, čo v čistom predstavuje nejakých 1.300 Eur. V úradnom zázname správkyne

uviedla, že mala prijem 800 Eur. Už tu je zrejmé, že zatajila časť svojho príjmu správkyni, keďže ako
vyplýva zo súčinnosti, ten príjem bol o dosť väčší. Tak isto aj v rámci výsluchu na pojednávaní, ktoré
sa konalo dňa 25. 04. 2024 na otázku právneho zástupcu žalobcu, aký mala čistý príjem, uviedla, že
800 Eur, čo nezodpovedá súčinnosti zo Sociálnej poisťovne a je teda evidentné, že zatajila zvyšný
príjem aj v tomto súdnom konaní, čo podľa žalobcu preukazuje to, že žalovaná neprejavila poctivý

zámer. Tak isto v rámci výsluchu na pojednávaní 25. 04. 2024 žalovaná uviedla, že v súčasnosti je
nezamestnaná, pričom ako dôvod výpovede uviedla, že bol pracovný pomer skončený pre nadbytočnosť
po 35 rokoch s odstupným asi vo výške 1.000 Eur. Ako vyplýva zo súčinnosti Sociálnej poisťovne,
tak posledný v mesiaci 03/2024 je vymeriavací základ 9.128 Eur, čo v čistom to predstavuje 6.283,96
Eur. Podľa žalobcu je evidentné, že odstupné jej bolo vyplatené vo vyššej sume, ako žalovaná uviedla,

a teda zatajila tento ďalší zdroj príjmu. K dôkazom predloženým žalovanou na tomto pojednávaní právny
zástupcažalobcuuviedol,žežalovanápredložilavýplatnépáskyzarok2021,kýmkonkurzbolvyhlásený
s účinkami od 20. 08. 2022. Ten príjem pred vyhlásením konkurzu v roku 2022 je teda preukázaný
zo súčinnosti a je teda podľa žalobcu evidentné, že príjem sa zvýšil v roku 2022. Vo vzťahu k príjmu
vyplatenému žalovanej za mesiac 3/2024 žalobca poukázal na § 166g ods. 1 ZKR, kedy dlžník má

poctivý zámer, ak z jeho správania aj po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu
riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, pričom je tam uvedený iba demonštratívny
výpočet nejakých predpokladov, ako môže dlžník preukázať ten poctivý zámer. Z toho zároveň vyplýva,
že ak získa iný zdroj príjmov, kde teda to odstupné môžeme chápať aj ako výnimočný zdroj, tak
je povinný poskytnúť veriteľom na uspokojenie ich nevymáhateľného dlhu v dôsledku oddlženia. Ale

žalovaná nevynaložila túto snahu, čo opäť podľa žalobcu preukazuje jej nepoctivý zámer. Vo vzťahu
k tomu, že to odstupné slúži ako nejaká náhrada, ako uviedla žalovaná, tak
žalovaná nepreukázala, že by jej bola vyplácaná nejaká dávka v nezamestnanosti, respektíve teda
prislúcha jej táto dávka v nezamestnanosti, pričom poctivý zámer môže žalovaná preukázať aj tým, že
preukáže svoju snahu opäť získať zamestnanie alebo zaradiť sa teda do spoločnosti, čo tiež žalovaná

nepreukázala, že by sa uchádzala o zamestnanie alebo nevyvinula snahu opäť sa zamestnať a získať
príjem. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v záverečnej reči uviedol, že žalobca sa domáha
zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer žalovanej, nakoľko má za to, že žalovaná v čase podania
návrhu na vyhlásenie konkurzu nebola platobne neschopná. Zotrval na podanej žalobe z dôvodu, že
žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnila zákonné predpoklady

nepoctivého zámeru podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. c/, písm. f/ a písm. h/ ZKR. Žalovaná nebola
v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopná ako vyplýva z dostupných informácií
žalobcovi, vykonaného výsluchu žalovanej na poslednom pojednávaní, ako aj súčinnosti poskytnutej zo
Sociálnej poisťovne. Pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu bola zamestnaná, v rámci oddlženiasprávkyni na osobnom stretnutí uviedla, že jej príjem je približne 800 Eur, pričom uvedenú skutočnosť
uviedla aj v rámci výsluchu na poslednom pojednávaní, keď na otázku právneho zástupcu žalobcu,
aký mala príjem v čase oddlženia, uviedla, že tak ako uviedla v spise konkurznej správkyni 800 Eur.

Ako vyplýva zo súčinnosti poskytnutej Sociálnou poisťovňou, príjem žalovanej v čase pred vyhlásením
konkurzu predstavoval sumu približne 1.769 Eur, čo v čistom predstavuje približne sumu vo výške
1.300 Eur. Je teda evidentné, že žalovaná zatajila svoj zvyšný príjem a to nie len správkyni, ale aj
v tomto súdnom konaní, čo už samotne preukazuje, že žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer.
Ďalej uviedol, že žalovaná v rámci posledného výsluchu uskutočneného na poslednom pojednávaní

uviedla, že od 01. 04. 2024 je nezamestnaná, pričom na otázky právneho zástupcu žalobcu, aký bol
dôvod skončenia pracovného pomeru a či žalovanej bolo vyplatené odstupné, uviedla, že pracovný
pomer bol skončený pre nadbytočnosť po 35 rokoch a bolo jej vyplatené odstupné vo výške 1.000 Eur.
Ako vyplýva zo súčinnosti poskytnutej Sociálnou poisťovňou, žalovanej vymeriavací základ za mesiac
03/2024, kedy jej malo byť vyplatené odstupné, bol vo výške 9.128 Eur, pričom čistý príjem predstavuje
sumu vo výške 6.283,96 Eur. Žalovaná správkyni uviedla, že jej mesačné výdavky predstavujú sumu

približne vo výške 375 Eur, to znamená, že rozdiel medzi príjmom a výdavkom žalovanej predstavuje
v priemere sumu približne 1.000 Eur, čo znamená, že jej zostávala nemalá suma, ktorú bolo možné
použiť na čiastočné plnenie svojho dlhu vo vzťahu k všetkým veriteľom, teda nie len vo vzťahu k
žalobcovi. Ak aj celkové splátky žalovanej predstavovali sumu vyššiu ako bol jej príjem, žalovaná mohla
požiadať o revíziu splátok. Avšak toto úsilie o vyriešenie situácie nijako nepreukázala a záujem z

jej strany kontaktovať jednotlivých veriteľov a dohodnúť sa s nimi na znížení splátok v tomto smere
akcentuje. Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR, kde kritériá pre určenie nepoctivého
zámeru sú sústredené predovšetkým na ekonomické správanie dlžníka pred podaním návrhu ako aj
po podaní návrhu. Uvedené ustanovenie uvádza len demonštratívny výpočet dôvodov pre posúdenie
poctivého zámeru dlžníka. Súd by teda podľa tohto ustanovenia mal vziať do úvahy aj to, či v prípade

získanianejakéhoinéhozdrojupríjmu,tentodlžníkponúkolveriteľomnasplneniejehonevymáhateľného
záväzku. Ak sa teda dlžník chce vyhnúť zrušeniu rozhodnutia o oddlžení, musí takéto plnenie poskytnúť
veriteľ na splnenie týchto záväzkov, preto sa stali v dôsledku oddlžením vymáhateľným, pričom dôkazné
bremeno o týchto skutočnostiach je na dlžníkovi, teda žalovanej. Žalobca má za to, že príjem žalovanej
z titulu vyplatenia odstupného predstavuje takýto iný zdroj príjmu podľa ustanovenia § 166g ods. 1,

ktorý žalovaná mala poskytnúť veriteľom na splnenie aj keď len čiastočných svojich záväzkov, tak sa
stali v dôsledku oddlženia nevymáhateľnými, čím by preukázala svoj poctivý zámer. A to nielen vo
vzťahu k žalobcovi, ale aj vo vzťahu k iným veriteľom. Avšak žalovaná ani po podaní návrhu a získaní
takéhoto zdroju príjmu v nie malej výške úsilie voči veriteľom na splnenie svojich dlhov nevyvinula.
Je zrejmé teda, že predpoklad poctivého zámeru žalovanej okrem iného aj úprimná snaha riešiť svoju

nepriaznivú situáciu aj po podaní návrhu a svoj dlh v rámci svojich možností teda splácať, zo správania
žalovanej nevyplynul. Žalovaná v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu disponovala finančnými
prostriedkami na plnenie svojich záväzkov, z ktorých by bola schopná splácať aspoň čiastočne svoje
záväzky voči veriteľom. Napriek tejto skutočnosti sa žalovaná rozhodla riešiť svoju situáciu formou
oddlženia v konkurze s tým, že sa vyhne čo i len čiastočnému splácaniu dlhu. Uvedené tak podľa žalobcu

preukázateľne dôvodne spochybňuje poctivý zámer žalovanej a jej úprimnú snahu o riešenie dlhov.
Žalovaná neuviedla a predovšetkým nepreukázala také skutočnosti, ktoré by objektívne znemožňovali
uspokojenie jej záväzkov. Žalovaná sa k podanému návrhu na vyhlásenie konkurzu snažila zbaviť svojej
zodpovednosti vyplývajúcej zo zmluvných vzťahov tak, aby nemusela uhradiť svojim veriteľom ani časť
ich pohľadávok. V tomto smere žalobca prostredníctvom právneho zástupcu opätovne poukázal aj na

rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Odi/1/2019 zo dňa 06. 11. 2019, ako aj rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 8Odi/1/2018 zo dňa 18. 11. 2018. Na základe vykonaných dôkazov
a skutočností, ktoré vyšli v tomto súdnom konaní najavo, podľa žalobcu vyplýva, že žalovaná podaním
vyhlásenia o platobnej neschopnosti navodila stav domnelej platobnej neschopnosti, aby
mohla podať návrh na konkurz. Taktiež zo správania žalovanej po podaní návrhu nemožno usudzovať,

že vynaložila úprimnú snahu svoj dlh riešiť v medziach svojich možností a schopností. Žalobca má teda
za to, že žalovaná preukázateľne naplnila skutkovú podstatu nepoctivého zámeru podľa ustanovenia §
166g ods. 2 písm. c/, písm. f/ a písm. h/ ZKR, preto žalobca žiada, aby súd zrušil oddlženie žalovanej
a uložil jej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

10. Žalovaná na pojednávaní dňa 13. 06. 2024 uviedla, že vždy mala poctivý zámer. Čo sa týka
vyžiadania dôkazu zo Sociálnej poisťovne, ten priemer je v tom, kde už bola exekúcia, pričom za obdobie
04/2022 – 05/2022 boli prémie, preto sa navýšil priemer. Žalovaná z toho však nemala nič, pretože
všetko jej zobrala exekúcia. Čo sa týka odstupného, ktoré mala, to mala za jeden mesiac s tým, žeje to náhrada, pretože ju prepustili, a to nemá s tým nič spoločné, pretože už je po oddlžení. Takže
poctivý zámer žalovaná mala a preto predložila aj výplatné pásky pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu, kde je to očividné. Zároveň predložila zoznam súčtu, kde mala súčet veriteľov plus náklady

na domácnosť. Celkové náklady boli v sume 1.660 Eur, čo prevyšuje náklady, ktoré pôvodne uviedla
na prvom pojednávaní, tých 1.400 Eur. Žalovaná na pojednávaní súdu predložila ako listinné dôkazy
prehľad záväzkov - prehľad výdavkov, ktoré mala v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
s rozdelením na záväzky s výškou mesačných splátok a na náklady na domácnosť; ďalej fotokópie
výplatných pások za mesiace 01/2021 – 06/2021 a doklady, ktoré majú preukazovať výšku mesačných

splátok jednotlivých záväzkov. Uvedené dôkazy boli podľa žalovanej predložené aj na Centrum právnej
pomoci s tým, že bol vyhlásený konkurz. Mala 800 Eur v čistom s tým, že jej ešte splácali v F. G., takže
to bolo 500 Eur, a to je životné minimum, ktoré mala. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, sa mohla dohodnúť
s veriteľmi žalovaná uviedla, že sa nedalo splácať, nemohla sa dohodnúť, pretože výdavky boli vyššie a
vlastne nedá sa platiť niečo, čo nevychádza. A v prípade dohody, bolo by to len po 10 Eur, čo predstavuje
len úrok z úroku a nezaplatí sa istina. Na druhej strane nie je možné veriteľa posunúť dopredu oproti

druhým veriteľom. Vo vzťahu k odstupnému žalovaná uviedla, že ju mrzí, že dostala výpoveď, to má ako
náhradu. Pre ňu ako úpadcu sú však rozhodujúce iba tri veci vyhrať, darovať a zdediť, pričom odstupné
ani jedno z toho nie je, toto je náhrada za to, že ju prepustili s tým, že ešte nevie, kedy nájde robotu a je
to len náhrada za to. Musí sa posúvať ďalej s tým, že musí nejako prežiť. Žalovaná zdôraznila, že z jej
strany bol vždy a bude poctivý zámer. Na predchádzajúcom pojednávaní predložila dôkaz, že je vedená

na ÚPSVaR. Snaží sa hľadať si prácu, ale v dnešnej dobe to nie je jednoduché. Preto aj vo firme sa
prepúšťalo, lebo nie je veľmi robota a keby sa aj zamestnala, má výplatu okolo 600 až 700 Eur. Bola
na viacerých výberových konaniach, nie je to vôbec jednoduché. Z jej strany vždy bol a bude poctivý
zámer. Snaží sa, nič nikomu nezatajila a robí všetko preto, aby sa zamestnala aj z toho dôvodu, že je
sama a nie je jednoduché prežiť. Žalovaná vo svojej záverečnej reči uviedla, že predloženými dôkazmi

a vyjadreniami preukázala, že mala vždy poctivý zámer a preukázala v každom svojom úkone dobrú
vieru. Rovnako aj na základe toho, že celý svoj majetok riadne oznámila a bol predmetom speňaženia
u konkurzného správcu, žiadala, aby súd vo svojom rozhodnutí zohľadnil uvedené dôkazné prostriedky
a rozhodol v súlade so zásadou dobrého a spravodlivého a žalobný návrh žalobcu zamietol v plnom
rozsahu.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, Žiadosťou o pôžičku 2000092406 zo dňa 11. 09. 2019,
platobným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2Csp/62/2022-106 zo dňa 08. 07. 2022, Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 08. 2021 s prílohou, Žiadosťou o preukázanie poctivého zámeru a
komunikáciu s veriteľom, Poučenie o práve veriteľa využiť svoje zákonné možnosti domáhať sa zrušenia

oddlženia – zo dňa 20. 10. 2023, Dôvodovou správou k zákonu č. 377/2016 Z. z., rozsudkom Okresného
súdu Trnava č. k. 36Odi/1/2019-79 zo dňa 06. 11. 2019, rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k.
2Odi/2/2021-77 zo dňa 07. 10. 2021, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/23/2020
zo dňa 04. 12. 2020, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6OdK/303/2022 zo dňa
15. 08. 2022 s doložkou právoplatnosti, vyjadrením žalovanej zo dňa 22. 01. 2024, Zoznamom

veriteľov dlžníka, Súpisom všeobecnej podstaty zverejneným v Obchodnom vestníku 199/2022 dňa
17. 10. 2022, Iným zverejnením (výzva na zloženie preddavku na vyhotovenie znaleckého posudku)
zverejnené v Obchodnom vestníku 199/2022 dňa 17. 10. 2022, Zápisnicou z osobného stretnutia pri
preskúmaní pomerov dlžníka, Zoznamom pohľadávok prihlásených do konkurzu, žiadosťou o odklad
exekúcie zo dňa 22. 07. 2021, Upovedomením o odklade exekúcie zo dňa 27. 07. 2021, vyjadrením

žalobcu zo dňa 05. 02. 2024, Oznámením o postúpení pohľadávky s podacím hárkom, vyjadrením
žalovanej zo dňa 21. 03. 2024, Sledovaním zásielok Slovenská pošta – RF306805971SK, výsluchom
žalovanej, Odpoveďou na lustráciu žalovanej v Sociálnej poisťovni, súpisom mesačných nákladov
zostaveným žalovanou, potvrdeniami o výške mesačných splátok v počte kusov 17, výplatnými páskami
za mesiace 01/2021 – 06/2021, ako aj ostatnými listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Súd na

základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe vykonaného
dokazovania pochybnosti (§ 186 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení
neskorších predpisov /ďalej len „CSP“/), ďalej na základe vykonaného dokazovania a na základe
skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) ustálil nasledovný skutkový stav:

12. Žalovaná bola dlžníkom spoločnosti Zinc Euro, a.s. na základe zmluvy č. 2000092406, následne
došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.
08. 2021. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej zo strany veriteľa Zinc Euro, a.s. ako postupcu
oznámené listom zo dňa 13. 08. 2021, pričom zo sledovania obsahu zásielok súd zistil, že zásielka bolavydaná na pošte Žiar nad Hronom 1 dňa 02. 09. 2021. Okresný súd Veľký Krtíš platobným rozkazom
č. k. 2Csp/62/2022-106 zo dňa 08. 07. 2022 zaviazl žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 3.943,42 Eur
s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

6OdK/303/2022 zo dňa 15. 08. 2022 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovanej ako dlžníka a súd
oddlžil žalovanú tak, že ako dlžníka ju zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Konkurz
bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

13. Súd na návrh žalobcu vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, počas ktorého žalovaná uviedla,
že mala poctivý zámer, všetok svoj majetok uviedla v konkurznom konaní, nič nezamlčala. Bola
v exekúcii, mala príjem 480,60 Eur po vykonaní zrážok, z toho mala žiť. Do zlej finančnej situácie sa
dostala, lebo manžel hrával automaty. Nemala inú možnosť, ako zlú situáciu riešiť konkurzom. Správcovi
konkurznej podstaty uviedla všetky skutočnosti. Nechcela poškodiť svojich veriteľov. Nič nezdedila, nič
nedostala darom ani nič nevyhrala. Nová skutočnosť je, že od 01. 04. 2024 je nezamestnaná, vedená

na úrade práce. Požiadala o dávku v nezamestnanosti, ešte jej nebola do času konania pojednávania
priznaná. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bola nadbytočnosť po 35 rokoch. Bolo jej vyplatené
odstupné na účet vo výške 1.000 Eur, nevie k tomu predložiť žiadny dôkaz. V čase oddlženia mala
príjem 800 Eur tak, ako uviedla v spise konkurznej správkyni. Na otázku právneho zástupcu žalobcu,
či žalovaná vie do spisu predložiť dôkaz preukazujúci výšku vášho príjmu, napr. výplatnú pásku z daného

obdobia, žalovaná odpovedala, že áno, ale je to otázka na správcu konkurznej podstaty. Pred oslovením
CPP nekontaktovala jednotlivých veriteľov za účelom riešenia vzniknutej situácie, nemala na to dôvod,
bola som v zlej finančnej aj psychickej situácii. Celková výška jej dlhov bola 70.261 Eur. V čase podania
návrhu na konkurz bolo voči nej vedené exekučné konanie. Z titulu exekúcie jej boli vykonávané zrážky
zo mzdy, po vykonaní ktorých jej zostala zo mzdy suma 480,63 Eur. V tom čase bola výška jej výdavkov

na byt 170 Eur, na hypotéku 115 Eur, na elektriku 30 Eur, na televíziu a telefón 14 Eur, pričom rozdiel
predstavoval výdavky na stravu. V tom období nemala iný príjem ako zo závislej činnosti. Ak by mala
plniť mesačné splátky riadne a včas a v plnej výške podľa pôvodne dohodnutých mesačných splátok
jej záväzkov pred ich zosplatnením, predstavovali by sumu 1.400 Eur. Na otázku právneho zástupcu
žalobcu, po akú dlhú dobu mala žalovaná takto vysoké splátky a bola schopná ich plniť, žalovaná

odpovedala, že to bolo 10 rokov, a to za pomoci svojich rodičov.

20. Súd na návrh žalobcu vykonal dokazovanie oboznámením s Odpoveďou na lustráciu v Sociálnej
poisťovni, z ktorej vyplýva, že žalovaná bola registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne
ako zamestnanec s pravidelným príjmom od 08. 08. 2005 do 31. 03. 2024.

Zamestnávateľ uviedol žalovanú na prílohách mesačných výkazov poistného a príspevkov za obdobie
01/2022 až 08/2022 s priemerným vymeriavacím základom 1.769,34 Eur. Vymeriavací základ žalovanej
za mesiac 3/2024 bol vo výške 9.128,00 Eur.

14.ŽalobcanavrholvykonaťdokazovaniedopytomnaÚradgeodézie,kartografieakatastra,dopytomna

Policajný zbor, dopravný inšpektorát za účelom poskytnutia informácií o evidencii osobného motorového
vozidla evidovaného na meno žalovanej pred podaním návrhu ako aj po oddlžení, ako aj dopytom na
centrálny register účtov a dopytom na bankovú inštitúciu, v ktorej má žalovaná evidovaný osobný účet.
Súd tieto návrhy na vykonanie dokazovania zamietol z dôvodu, že žalobca žiadne konkrétne skutočnosti
vo vzťahu k majetku zisťovanému týmito dôkazmi netvrdil. Netvrdil, že by žalovaná nadobudla nejaký

majetok po vyhlásení konkurzu, pričom túto skutočnosť si mohol žalobca čiastočne preveriť aj sám,
napr. verejne dostupnými informáciami z katastra nehnuteľností. Žalobca zároveň netvrdil, že by
žalovaná vlastnila motorové vozidlo, či iný majetok, či už vo forme finančných prostriedkov alebo
iných majetkových hodnôt. Súd v súvislosti s návrhmi žalobcu na vykonanie dokazovania uvádza, že
dokazovaním v sporovom konaní sa majú preukázať tvrdené skutočnosti, nie zisťovať to, čo strany

netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či náhodou
neexistujú skutočnosti v jej prospech. Súd preto návrh žalobcu na vykonanie vyššie uvedeného
dokazovania zamietol.

15. Žalobca v podanej žalobe taktiež navrhol vykonať dokazovanie pripojením celého konkurzného

súdneho spisu sp. zn. 6OdK/303/2022, a to za účelom oboznámenia sa so všetkými relevantnými
skutkovými okolnosťami. Z uvedeného nie je zrejmé, aké konkrétne skutočnosti sa majú z konkurzného
spisu preukázať, aké konkrétne listiny, aký konkrétny údaj, aké skutkové tvrdenia, ktoré v konaní vyšli
najavo, sa majú týmto osvedčiť. Pripojenie súdneho spisu nie je prípustným spôsobom dokazovania,keďže dôkazný prostriedok musí byť vždy konkrétne označený. Pokiaľ mal žalobca záujem vykonať
dokazovanie konkrétnou informáciou, konkrétnym údajom, musel by tento dôkaz označiť. Zároveň
sporová strana nemôže preniesť svoju povinnosť predkladať dôkazy na súd za predpokladu, že je sama

schopná navrhovaný dôkaz zabezpečiť. Pokiaľ žalobca tvrdí, že svoju pohľadávku prihlásil v konkurze, a
teda je veriteľom žalovanej, má teda právo nahliadnuť do konkurzného spisu, má právo komunikovať so
správcom konkurznej podstaty, má právo požadovať prešetrenie majetkových pomerov dlžníka v rámci
konkurzu. Teda všetky informácie, ktoré sú v konkurznom spise uvedené, mohol žalobca zabezpečiť a
predložiť spolu so žalobou. Nebol preto dôvod, aby súd suploval procesnú aktivitu žalobcu a pripojením

konkurzného spisu následne sám dotváral skutkové tvrdenia žalobcu tým, že by sám rozhodol, čo z
konkurzného spisu je, alebo nie je podstatné, a teda čo má alebo nemá byť predmetom dokazovania
v konaní o zrušenie oddlženia. Takýto postup súdu by bol neprípustný (viď právny názor vyjadrený v
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 42CoKR/3/2023-144 zo dňa 26. 09. 2023). Súd preto
taktiež návrh žalobcu na vykonanie dokazovania pripojením celého konkurzného súdneho spisu sp. zn.
6OdK/225/2022 zamietol.

16. Súd taktiež zamietol návrh žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchom správcu konkurznej
podstaty, nakoľko tento bol navrhnutý za účelom preukázania, že konkurzné konanie prebehlo správne
a zákonne, ktorá skutočnosť však nie je predmetom tohto konania.

17.OkresnýsúdBanskáBystricarozsudkomč.k.3Odi/16/2023-173zodňa13.06.2024zrušiloddlženie
žalovanej pre jej nepoctivý zámer a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

18. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 3Odi/16/2023-280 zo dňa 13. 02. 2025 pripustil, aby
do konania na miesto doterajšieho žalobcu BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/

A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105 vstúpila obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 43CoKR/6/2025 zo dňa 19. 06. 2025 rozsudok
okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP z dôvodu, že okresný súd dospel k predčasnému a
nesprávnemuzáveruonepreukázaníplatobnejneschopnostižalovanejpodľa§166gods.2písm.f)ZKR
a taktiež okresný súd nesprávne posúdil relevantnosť vzťahu medzi vyplatením odstupného a poctivým
zámerom žalovanej pri oddlžení v zmysle § 166g ods. 1 ZKR.

20. Úlohou prvostupňového súdu bolo v zmysle záverov uznesenia krajského súdu v ďalšom konaní
opätovne posúdiť žalobu o zrušenie oddlženia žalovanej pre nepoctivý zámer a vysporiadať sa
so skutkovými tvrdeniami a listinnými dokladmi predloženými žalovanou ohľadne jej ekonomickej,
majetkovej a finančnej situácie a osobných pomerov v období bezprostredne pred a pri podaní návrhu
na oddlženie vo vzťahu k tvrdenej výške dlhov, resp. výške splátok a k jej príjmu zistenému na základe

potvrdenia Sociálnej poisťovne za obdobie od januára do augusta 2022 pri zohľadnení výšky a splatnosti
jednotlivýchpohľadávokpreukázanýchveriteľov,akotovyplývazobsahuspisu,taktiežopätovneposúdiť
zistený skutkový stav vo vzťahu k definícii platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZKR s prihliadnutím
na zhodnotenie komplexnej majetkovej a osobnej situácie žalovanej nielen vo vzťahu k pohľadávke
žalobcu, ale aj k iným pohľadávkam ostatných veriteľov, ako ich tvrdila žalovaná v priebehu konania.

21. Vzhľadom na uvedené teda Okresný súd Banská Bystrica ako prvostupňový súd na prejednanie veci
samej súd určil termín pojednávania na deň 22. 09. 2025.

22. Žalobca v podaní zo dňa 19.09.2025 prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil neúčasť

žalobcu a jeho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní. Zároveň súhlasil s tým, aby sa
predmetné pojednávanie konalo v ich neprítomnosti a aby sa na základe listinných dôkazov rozhodlo vo
veci. Žalobca zotrval na podanom návrhu a doterajších vyjadreniach. Súd preto pojednával a rozhodol
v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

23. Žalovaná na pojednávaní zotrvala na svojej argumentácii, že pri oddlžení nemala nepoctivý zámer.
Dlhodobé finančné problémy popisuje od roku 2014, na zvládnutie ktorých sa snažila zobrať si pôžičky
v bankových aj nebankových inštitúciách, čo vždy prinieslo len čiastočné riešenie. Nakoľko už mala
záznamy v bankovom aj nebankovom registri, odmietali jej poskytnúť ďalšie pôžičky. Situáciu sa snažilariešiť aj tak, že telefonicky oslovila veriteľov. Celá situácia sa zmenila vtedy, keď bola voči nej vedená
exekúcia, v dôsledku ktorej jej bol zablokovaný majetok a boli jej zrážané zrážky z príjmu. Túto situáciu
riešila podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu.

24. Žalovaná na pojednávaní súdu predložila Výpis zo spoločného registra bankových informácii
vytvorený k 24. 07. 2025, Výpis z nebankového registra klientských informácii vytvorený k 24. 07.
2025, Vyjadrenie k žiadosti povinného o splátkový kalendár zo dňa 27. 10. 2021, zoznam Výplaty –
rok 1.2019-5.2021 spolu s kópiami výplatných pások za marec a apríl 2019, jún až december 2019,

január až júl 2020, september až december 2020 a január až jún 2021, listinu s názvom Exekúcia, kde
sa nachádza zoznam za mesiace júl 2021 – júl 2022 s výškou výplaty v hrubom, exekučnou zrážkou a
výplatou v čistom spolu s kópiami výplatných pások za mesiace júl až december 2021 a január až júl
2022, ako aj ďalšie listiny, ktoré sú už súčasťou súdneho spisu.

25. Čo sa týka dokazovania, zo záverov uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

43CoKR/6/2025 zo dňa 19. 06. 2025 vyplýva, že tento ako odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného
súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom sa nedotkol už vykonaného dokazovania.
Pretosúdvychádzalzdokazovaniavykonanéhodoposiaľsúdomprvéhostupňa,nazákladektoréhobolo
podľa názoru odvolacieho súdu potrebné sa vysporiadať s otázkou, či výška príjmu zisteného na základe
vymeriavacieho základu od Sociálnej poisťovne s prihliadnutím na záväzky a životné náklady žalovanej,

umožňuje dospieť k záveru o platobnej schopnosti alebo neschopnosti žalovanej pred podaním návrhu
na vyhlásenie konkurzu.

26. Súd nevykonal dokazovanie listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalovanou na
pojednávaní dňa 22. 09. 2025. Súd konštatuje, že listinné dôkazy - Súčinnosť – odpoveď Sociálnej

poisťovne zo dňa 14. 05. 2024, Žiadosť o odklad exekúcie zo dňa
22. 07. 2021, ako aj listinné dôkazy od veriteľov žalovanej preukazujúce výšku jej záväzkov, už v tomto
konaní vykonané boli, a teda ich vykonanie by bolo duplicitné. Súd vykonanie dokazovania ďalšími
predloženými listinami nepovažoval za hospodárne, pretože ich vykonanie by vyžadovalo odročenie
pojednávania, keďže s predmetnými listinami nebol oboznámený žalobca. Taktiež z návrhu žalovanej

na vykonanie dokazovania nebolo zrejmé, aké konkrétne skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, nimi
navrhuje preukázať (Výpis zo spoločného registra bankových informácii vytvorený k 24.7.2025, Výpis
z nebankového registra klientských informácii vytvorený k 24.7.2025, Vyjadrenie k žiadosti povinného
o splátkový kalendár zo dňa 27.10.2021). Čo sa týka predložených výplatných pások, vykonanie
dokazovania v tomto smere súd taktiež považoval za nadbytočné, nakoľko tieto sa jednak týkali obdobia,

ktoré výrazne predchádza podaniu návrhu na vykonanie konkurzu (obdobie roku 2019 až 2021), vo
vzťahu k obdobiu roka 2022 výška príjmu žalovanej už bola preukázaná na základe Odpovede na
lustráciu v Sociálnej poisťovni (viď bod 63. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).

27. Podľa ustanovenia § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len „ZKR“/, veriteľ, ktorý bol dotknutý
oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči
dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového
kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

28. Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní
návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností
a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať
zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia,

daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na
uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa
do spoločnosti opätovne zaradil.

29. Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v návrhu alebo

v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú
informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu.30. Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. e/ ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania
sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti,
aby bol oprávnený podať návrh.

31. Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. f/ ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v čase podania
návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel
vedieť.

32. Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. h/ ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa
dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť
niektorého veriteľa.

33. Podľa ustanovenia § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu
na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového

kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

34. Inštitút zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer podľa ustanovenia § 166f ZKR umožňuje
vykonanie následnej kontroly poctivosti zámeru dlžníka pri jeho oddlžení súdom, pretože pri vyhlásení
konkurzu súd poctivý zámer dlžníka v zmysle § 166g ods. 5 veta druhá ZKR neskúma. Podmienky na

úspešné domáhanie sa zrušenia oddlženia dlžníka zákon taxatívne stanovuje v ustanovení § 166f ods.
1 ZKR. V danej veci súd považoval podmienky v zmysle cit. ustanovenia za splnené v tom smere, že
žalobca ako veriteľ dotknutý oddlžením je aktívne legitimovaným na podanie žaloby, keďže v žalobe
uviedol, že je veriteľom žalovaného, svoju pohľadávku si riadne prihlásil v konkurze a do dňa podania
žaloby nebol v konkurze uspokojený ani v časti svojho nároku; žaloba smeruje voči žalovanej ako

dlžníkovi, táto teda je pasívne legitimovaná a taktiež bol návrh podaný v lehote šiestich rokov od
vyhláseniakonkurzu.Ajkeďžalovanánamietala,žežalobcasisvojupohľadávkuneprihlásildokonkurzu,
avšak v danom prípade bol konkurz zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady
konkurzu,atedanastalrovnakýnásledokvpodobeneuspokojeniapohľadávokveriteľovspolusostratou
možnosti ďalšieho vymáhania pohľadávok bez ohľadu na to, či si žalobca ako veriteľ pohľadávku v

konkurze prihlásil alebo nie. V zmysle bodu 41. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu súd dané
predpoklady zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer vyhodnotil správne.

35. Ďalšou podmienkou v zmysle cit. ustanovenia je preukázanie, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý
zámer. Je teda povinnosťou žalobcu preukázať nepoctivý zámer žalovanej pred podaním návrhu na

vyhlásenie konkurzu, teda uviesť konkrétne tvrdenia, prečo má za to, že žalovaná ako dlžník nemala
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu poctivý zámer a súčasne tieto tvrdenia podoprieť dôkazmi.
Pokiaľ má súd na základe žaloby podanej veriteľom zrušiť oddlženie dlžníka z dôvodu nepoctivého
zámeru, vychádza z okolností, na základe ktorých je možné záver, že oddlžením je sledovaný nepoctivý
zámer, dôvodne predpokladať. Nepoctivý zámer ako špeciálny pojem insolvenčného práva zákon

nedefinuje, kritéria pre určenie nepoctivého zámeru sú príkladným spôsobom uvedené v ustanovení
§ 166g ods. 2 ZKR a sú sústredené predovšetkým na ekonomické správanie dlžníka pred podaním
návrhu. V ustanovení § 166g ods. 2 ZKR sú demonštratívnym spôsobom uvedené osobitné skutkové
podstaty nepoctivého zámeru, a teda domáhať sa zrušenia oddlženia je možné aj z iného dôvodu,
ktorý však musí žalobca tvrdiť a preukázať. Zo samotného jazykového výkladu pojmu nepoctivý zámer

je možné vyvodiť, že ide o súčasť objektívnej dobrej viery ako mravnej kategórie, ktorú nie je možné
presne definovať či stanoviť jej obsah. Preto právne normy obsahujúce pojem poctivý zámer sú
právnymi normami s tzv. neurčitou hypotézou, pri ktorej je na uvážení súdu, aby jej obsah vymedzil
vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu. Súd v tomto smere v zmysle citovaných
zákonnýchustanovenívkonanínajskôrvyhodnocujesplneniepovinnostižalobcuauneseniedôkazného

bremena žalobcom a až následne vyhodnocuje, či žalovaný preukázal skutočnosti vylučujúce žalované
právo. Pokiaľ potom žalobca v tomto type konania preukáže skutočnosti, ktoré nasvedčujú existencii
nepoctivého zámeru dlžníka pred podaním návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu, následne
sa bremeno tvrdenia a s tým spojené dôkazné bremeno o tom, že dlžník konal poctivo, prenáša na
protistranu, teda žalovaného (dlžníka).

36. Žalobca žalobu založil na tvrdeniach, že žalovaná pri podaní návrhu naplnila zákonné predpoklady
nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR – neuviedla dôležitú informáciu, aj keď vedela
alebo s prihliadnutím na okolnosti musela vedieť, že ide o dôležitú informáciu; písm. e/ ZKR – úmyselnesa priviedla do platobnej neschopnosti; písm. f/ ZKR –nebola platobne neschopná, aj písm. h/ ZKR
– mala snahu poškodiť svojho veriteľa a najmä zo správania žalovanej po podaní návrhu nemožno
usudzovať, že vynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa

ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR.

37. Žalobca nepoctivý zámer žalovanej odôvodňoval tým, že žalovaná v čase podania návrhu nebola
platobne neschopná, keďže bola zamestnanou osobou s príjmom postačujúcim na čiastočnú úradu
pohľadávky žalobcu. Súd sa však nestotožnil s takýmto všeobecným záverom žalobcu o platobnej

schopnosti žalovanej. Súd na tomto mieste, s poukazom na závery odvolacieho súdu, opakovane
dáva do pozornosti, že žalobcu zaťažuje bremeno tvrdenia vo vzťahu k existencii konkrétneho
dôvodu nepoctivého zámeru pri oddlžení a následne žalobcu zaťažuje taktiež dôkazné bremeno toto
tvrdenie preukázať. Na prijatie záveru o preukázaní nepoctivého zámeru z dôvodu absencie platobnej
neschopnosti pritom nepostačuje všeobecné tvrdenie o pravidelnom príjme žalovanej dostatočnom na
čiastočné splácanie pohľadávky žalobcu, resp. iných veriteľov. Ako uviedol odvolací súd, aj keď žalobca

ako veriteľ má obmedzené možnosti preukázania takéhoto tvrdenia, keď je nevyhnutné poznať nielen
majetkovú situáciu žalovanej ako dlžníka, t. j. jej príjem, ale aj osobné majetkové pomery, nevyhnutné
životné náklady, neznamená to, že toto sťažené procesné postavenie zbavuje žalobcu povinnosti
tvrdenia a povinnosti unesenia dôkazného bremena tohto tvrdenia (k tomu body 47. až 51. odôvodnenia
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/6/2025 zo dňa 19. 06. 2025).

37.1. V tomto smere súd poukazuje taktiež na zákonnú definíciu platobnej neschopnosti fyzickej
osoby podľa ustanovenia § 3 ods. 2 vety štvrtej ZKR v znení účinnom ku dňu podania návrhu na
vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej, podľa ktorej sa za platobne neschopnú považuje fyzická
osoba, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Pojem

„platobná neschopnosť“ teda znamená taký majetkový stav dlžníka, ktorý vzhľadom na nedostatok
finančných prostriedkov (vrátane iného finančného majetku okrem finančných prostriedkov) nedosahuje
hodnotu v takej výške, aby bol spôsobilý na úhradu pohľadávky veriteľa v lehote 180 dní od splatnosti
tohto záväzku. Preukázanie nepoctivého zámeru, v danom prípade z dôvodov tvrdenia zo strany
žalobcu o existencii platobnej schopnosti, je teda v zmysle vyššie uvedeného na strane žalobcu,

a teda žalobcu zaťažuje povinnosť preukázať platobnú schopnosť žalovanej, t. j. že majetkové,
finančné a celkové pomery žalovanej neboli také, ktoré jej objektívne znemožňovali úhradu, čo i
len jedného záväzku v lehote splatnosti dlhšej ako 180 dní. Podľa odvolacieho súdu na záver o
nedostatku platobnej neschopnosti, ktorý je zákonom predpokladaným dôvodom nepoctivého zámeru
pri oddlžení, nepostačuje konštatovanie o existencii určitého, pravidelne dosahovaného príjmu, pokiaľ

nie je tento príjem posudzovaný vo vzťahu k záväzkom, výdavkom a celkovej ekonomickej, sociálnej a
finančnej situácii dlžníka, pričom len porovnaním výšky príjmu a preukázateľných záväzkov, výdavkov,
prípadne jednotlivých splátok a životných nákladov je možné dospieť k záveru o objektívnej nemožnosti
uhrádzania po lehote splatnosti čo i len jedného splatného záväzku alebo k záveru, že takáto
situácia nenastala (viď bod 57. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

43CoKR/6/2025 zo dňa 19. 06. 2025). Z obsahu spisu pritom nevyplývajú tvrdenia žalobcu týkajúce
sa výdavkov, životných nákladov alebo záväzkov žalovanej, ich výšky, splatnosti či počtu jej veriteľov;
žalobca ani v jednom zo svojich písomných podaní, či v rámci ústnych prednesov na pojednávaní,
neposkytol také skutkové tvrdenia, na základe ktorých by došlo k ozrejmeniu celkovej ekonomickej,
sociálnej a finančnej situácie žalovanej ako dlžníka. Výška dlhov žalovanej je pritom zistiteľná minimálne

zo zverejnených údajov konkurzného konania. Keďže v konaní absentujú konkrétne tvrdenia žalobcu
ohľadom „platobnej schopnosti“ žalovanej v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, mal súd za
to, že vzhľadom na vyššie popísané rozloženie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporové
stranyvkonaníozrušenieoddlženiaprenepoctivýzámer,nažalovanúbremenotvrdeniaastýmspojené
dôkazné bremeno neprešlo. Pokiaľ teda platí, že pre úspech v spore bol žalobca povinný preukázať

platobnú schopnosť žalovanej, t. j. že jej majetkové, finančné a celkové pomery neboli také, že jej
objektívne znemožňovali úhradu čo i len jedného záväzku v lehote splatnosti dlhšej ako 180 dní (viď bod
57. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/6/2025 zo dňa 19. 06.
2025), súd dospel k záveru, že uvedené v konaní preukázané, dokonca ani tvrdené, nebolo. Žalobca si
teda v tomto smere nesplnil dôkaznú povinnosť a v naznačenom smere neuniesol ani bremeno tvrdenia.

37.2. Na základe dôkazu navrhnutého žalobcom bolo v konaní preukázané, že priemerný vymeriavací
základ žalovanej za mesiace bezprostredne predchádzajúce vyhláseniu konkurzu na majetok žalovanej
a jej oddlženiu (mesiace január až august 2022) bol vo výške 1.769,34 Eur. Uvedená suma pritomnezohľadňuje exekučné zrážky, ktoré bezprostredne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
žalovanou boli z jej mzdy vykonávané, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Žalovaná
v konaní uviedla, že mala viacerých veriteľov a v konaní predložila doklady preukazujúce existenciu jej

záväzkov. Zo Zoznamu prihlásených a zistených pohľadávok konkrétnych veriteľov v konkurze vyplýva,
že záväzky žalovanej boli minimálne vo výške 70.261,90 Eur (suma iba tých, ktoré boli prihlásené
v konkurze, pričom táto suma dokonca nezahŕňa ani pohľadávku žalobcu). Aj bez zohľadnenia
nevyhnutných životných nákladov žalovanej, na základe vyššie uvedených údajov je nutné dospieť
k záveru, že celkový príjem žalovanej za obdobie roku 2022 (až po vyhlásenie konkurzu) nemohol

dosahovať takú výšku, aby bola v tomto období schopná splniť všetky svoje záväzky. Inak povedané,
ani po spočítaní vymeriavacích základov (a to bez odrátanej výšky povinných odvodov, exekučných
zrážok či nákladov na nevyhnutné životné potreby žalovanej) za obdobie roka 2022 by výsledná suma
nepostačovala ani na úhradu pohľadávok prihlásených v konkurze na majetok žalovanej. Pokiaľ teda
skutkové tvrdenia žalobcu nesmerovali k tomu, že výška mesačného príjmu žalovanej jej objektívne
umožňovala nad rámec zabezpečovania základných životných potrieb uhrádzať všetky splatné záväzky

v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, nie je možné urobiť záver o neexistencii platobnej
neschopnosti žalovanej v tom čase. Súd tak nemal preukázaný dôvod na zrušenie oddlženia žalovanej
v zmysle ustanovenia § 166g ods. 2 písm. f) ZKR.

38. Vo vzťahu k skutkovej podstate nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR žalobca

nesplnil ani povinnosť tvrdenia, keď neuviedol, akú dôležitú informáciu bola žalovaná povinná uviesť
a neuviedla ju. Žalobca taktiež nepreukázal svoje tvrdenie o nepoctivom zámere žalovanej v zmysle
§ 166g ods. 2 písm. e/ ZKR, keďže v konaní nepopísal také správanie sa žalovanej ako dlžníka, z
ktorého by bolo možné vyvodiť úmysel pred podaním návrhu sa priviesť do platobnej neschopnosti.
Pokiaľ žalobca namietal, že bola to slobodná vôľa žalovanej vstúpiť do takého množstva záväzkov bez

ekonomického opodstatnenia, súd konštatuje, že žalovaná v konaní ozrejmila, že k jej zadlženiu došlo
konaním bývalého manžela, čo žalobca nepoprel. V tomto smere súd poukazuje na záver odvolacieho
súdu prezentovaný v bode 92. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoKR/6/2025 zo dňa 19. 06. 2025.

39. Súd má taktiež za to, že žalobca nepreukázal, že zo správania sa žalovanej ako dlžníka pred
podaním návrhu možno usudzovať, že mala snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého
veriteľa (§ 166g ods. 2 písm. h/ ZKR). Žalobca neuviedol, akým spôsobom malo dôjsť k takémuto
poškodeniu či zvýhodneniu konkrétneho veriteľa, pričom taktiež v tomto prípade je úmysel dlžníka
povinný tvrdiť a preukázať žalobca. Tvrdenia žalobcu v tomto smere sú všeobecné, pričom skutočnosť,

že žalovaná využila možnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu oddlžením nemožno bez uvedenia
a preukázania iných relevantných skutočností považovať za poškodenie veriteľa. Z vykonaného
dokazovania súd nemá preukázané akékoľvek úmyselné konanie žalovanej, ktorým by sa zámerne
priviedla do stavu platobnej neschopnosti s jednoznačným cieľom zbaviť sa dlhov aj za cenu poškodenia
veriteľov. Na tomto mieste súd taktiež odkazuje na bod 92. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/6/2025 zo dňa 19. 06. 2025, v mysle ktorého takýto záver zodpovedá
obsahu spisu a vykonanému dokazovaniu v predmetnej veci.

40.Žalobcavkonaníargumentovalajtým,žepríjemžalovanejztituluvyplateniaodstupnéhopredstavuje
iný zdroj príjmu podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, ktorý žalovaná mala poskytnúť veriteľom aspoň

na čiastočné splnenie svojich záväzkov, ktoré sa stali v dôsledku oddlženia nevymáhateľnými, čím by
preukázala svoj poctivý zámer, a to nielen vo vzťahu k žalobcovi, ale aj vo vzťahu k iným veriteľom.
V konaní bolo preukázané, že žalovanej v mesiaci marec 2024 vznikol nárok na vyplatenie odstupného
v nie nepatrnej výške, pričom žalovaná v konaní ani netvrdila, že časť vyplateného odstupného ponúkla
dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľných dlhov. V tomto smere Krajský súd v Banskej

Bystrici ako odvolací súd v uznesení sp. zn. 43CoKR/6/2025 zo dňa 19. 06. 2025 jednoznačne vyslovil
záver, že vzhľadom na značný časový odstup od vyhlásenia konkurzu nie je relevantný vzťah medzi
vyplatením odstupného a poctivým zámerom žalovanej pri oddlžení v zmysle § 166g ods. 1 ZKR; taktiež
odstupné, vzhľadom na povahu plnenia, nespadá pod príjmy vyžadujúce poskytnúť časť z nich veriteľom
podľa § 166g ods. 1 ZKR. Prvostupňový súd, plne rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu v súlade

s ustanovením
§ 391 ods. 2 CSP, preto poukazuje na body 80. až 90. odôvodnenia cit. uznesenia.40.1. Časové hľadisko posudzovania konania dlžníka podľa § 166g ods. 1 ZKR je podľa odvolacieho
súdu limitované konkrétnymi individuálnymi okolnosťami v každej prejednávanej veci a nie je možné
generalizovať časové vymedzenie posudzovania konania dlžníka v období šiestich rokov po skončení

konkurzného konania. Súčasná právna úprava účinná od 01.03.2017 nepozná inštitút tzv. osvedčenia
dlžníka v skúšobnej lehote. Posudzovanie poctivého zámeru z časového hľadiska je nepochybne
potrebné vykladať vo vzťahu od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu po jeho skončenie, čomu
zodpovedá aj požiadavka § 166g ods. 1 ZKR na poskytnutie súčinnosti správcovi, ktorá pripadá do
úvahy len počas konkurzu. Keďže uvedená právna úprava nemá časové obmedzenia posudzovania

poctivého zámeru, nie je vylúčené posudzovanie konania dlžníka z hľadiska preukazovania poctivého
zámeru aj po skončení konkurzného konania, avšak s prihliadnutím na individuálne okolnosti každej
prejednávanej veci. Poctivý zámer dlžníka určuje zákon v zmysle § 166g. ods. 1 ZKR len na základe
jeho správania po podaní návrhu na oddlženie v rovine ekonomickej, osobných pomerov a poskytnutia
súčinnosti v konkurznom konaní. Hoci veriteľ môže v lehote šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu podať
návrh na zrušenie oddlženia, podľa odvolacieho súdu nie je možné namietať akékoľvek konanie dlžníka

vykonané v tejto lehote, pokiaľ vzhľadom na časový odstup od skončenia konkurzného konania nie je
možné objektívne spojiť takéto následné konanie spätne aj niekoľko rokov vo vzťahu k nepoctivému
zámeru pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Túto lehotu teda nie je možné všeobecne stotožňovať
s lehotou umožňujúcou súdu skúmať v každom prípade poctivý zámer dlžníka podľa § 166g ods. 1 ZKR.
V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, podstatnou okolnosťou pre rozhodnutie v prejednávanej

veci bolo posúdenie otázky, v akom časovom období po vyhlásení konkurzu je možné posudzovať
konanie dlžníka vo vzťahu k preukazovaniu poctivého zámeru v zmysle kritérií upravených v ust. §
166g ods. 1 ZKR, konkrétne vo vzťahu k vyplateniu odstupného takmer jeden a tri štvrte roka po
vyhlásení konkurzu a takmer jeden a pol roka po skončení konkurzu na majetok žalovanej. Dĺžku
lehoty pri posudzovaní správania dlžníka po podaní návrhu pri preukazovaní poctivého zámeru zákon

konkurze a reštrukturalizácii nerieši. Ustanovenie § 166f ods. 1 ZKR vyžaduje od veriteľa preukázanie,
že dlžník nemal poctivý zámer pri oddlžení. Podľa odvolacieho súdu teda skúmanie správania sa dlžníka
z časového hľadiska pri preukazovaní poctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZKR sa musí týkať
časového obdobia blízkeho rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu, inak absentuje vzťah medzi takýmto
správaním a tvrdeným nepoctivým zámerom ako vnútorným subjektívnym vzťahom dlžníka pri oddlžení.

Pokiaľ v prejednávanej veci došlo k vyplateniu odstupného takmer rok a tri štvrte po vyhlásení konkurzu
na majetok žalovanej, pričom sa jedná o okolnosť, ktorá nebola ovplyvniteľná žalovanou (rozhodnutie
zamestnávateľa o prepustení) a nebolo ani len tvrdené, že v čase podania návrhu na konkurz mala mať
žalovaná o tejto skutočnosti vedomosť, išlo o značný časový odstup od vyhlásenia konkurzu a nie je
preto podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci relevantný vzťah medzi vyplatením odstupného a

poctivým zámerom žalovanej pri oddlžení v zmysle § 166g ods. 1 ZKR. krajský súd v Banskej Bystrici
sa s otázkou časového hľadiska posudzovania konania dlžníka podľa § 166g ods. 1 ZKR zaoberal už v
rozhodnutí sp. zn. 43CoKR/8/2014 zo dňa 31.10.2024, od ktorých záverov sa nemá dôvod odchýliť.

40.2. Ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR je potrebné podľa odvolacieho súdu posudzovať nie len z

časového hľadiska so zdôraznením individuálnych okolností prejednávanej veci, ale aj
s prihliadnutím na vecné plnenie. Zmyslom oddlženia je umožniť dlžníkovi návrat do bežného
ekonomického stavu nezaťaženého dlhmi a exekúciami; podstatou preskúmavania poctivého zámeru
dlžníka podľa § 166g ods. 1 ZKR je zisťovanie, či dlžník takúto druhú šancu svojim aktívnym konaním a
prístupom aj využil. Podľa odvolacieho súdu kritériám preukázania poctivého zámeru podľa § 166g ods.

1 ZKR zodpovedá taký výklad, ktorý zohľadňuje základný účel a zmysel oddlženia, t. j. poskytnutie novej
šance a využitia tejto šance dlžníkom tak, aby opätovne nespadol do špirály dlhov, exekúcii a podobne.
Zmyslom oddlženia je zabezpečiť také podmienky dlžníkovi, aby v prvom rade bolo zabezpečené jeho
ekonomické zaradenie do spoločnosti, t. j. zamestnanie a udržanie zamestnania, pretože práve takýmto
spôsobom správania sa dlžníka je zabezpečené, aby opätovne nespadol do pasce dlhov a exekúcii.

V prejednávanej veci bolo odstupné žalovanej vyplatené z dôvodu ukončenia dlhoročného pracovného
vzťahu, čo sporné v konaní nebolo a žalobca túto skutočnosť účinne nepoprel. Podľa odvolacieho súdu
odstupné potrebné považovať za také finančné plnenie, ktoré poskytuje žalovanej ako prepustenému
zamestnancovimožnosťpourčitúdobupreklenúťnepriaznivúfinančnúamajetkovúsituáciuspočívajúcu
v strate zamestnania tým, že do doby nájdenia si nového zamestnania bude zabezpečená jej finančná

situácia práve vo forme odstupného. Podľa odvolacieho súdu takéto posúdenie odstupného nie je
možné považovať za neočakávaný - nad rámec bežného chodu udalostí - zdroj príjmu, existujúci popri
inom príjme, v danom prípade nad rámec existujúceho príjmu zo zamestnania, ale naopak, je ho
potrebné považovať za dočasnú náhradu strateného príjmu a prostriedok preklenutia nepriaznivéhodôsledku straty zamestnania a straty príjmu z neho plynúceho. Pri vyplatení odstupného z hľadiska
posudzovania poctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZKR sa podľa odvolacieho súdu nejedná o situáciu
získania majetkového prospechu nad rámec existujúcich ekonomických pomerov, to znamená nad

rámec stabilného príjmu, ale naopak, je vyvážením straty tohto príjmu. Odvolací súd preto pri zohľadnení
konkrétnych individuálnych okolností prejednávanej veci nepovažoval neposkytnutie časti odstupného
veriteľomzanepreukázaniepoctivéhozámeružalovanej.Opačnýzáverbymoholviesťksituácii,kedypri
strate príjmu zo zamestnania a poskytnutím polovice odstupného veriteľom, popri úhrade nevyhnutných
životných potrieb, by sa opätovne zvýšilo riziko dlhovej pasce, vzniku dlhov, exekúcií a podobne.

41. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal ani jeden
z tvrdených dôvodov na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovanej ako dlžníka, a teda že
žalovaná ako dlžník nemala pri oddlžení poctivý zámer.

42. Súd pre úplnosť vo vzťahu k poukazu žalobcu na rozhodnutia prvostupňových súdov a jedno

rozhodnutie odvolacieho súdu, konštatuje, že tieto nie sú právne záväzné, pretože nejde o rozhodnutia
najvyšších súdnych autorít. Súdna prax okresných súdov, ani ak by bola ustálená, nespadá do ochrany
legitímneho očakávania sporovej strany tak, ako je výslovne normatívne vymedzená v čl. 2 ods. 2 CSP.
Navyše, každý jeden prípad zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer je špecifický a treba zohľadniť jeho
individuálne okolnosti.

43. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná,
nakoľko v konaní nebolo preukázané, že žalovaná mala pri oddlžení nepoctivý zámer. Preto súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia.

44. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

45. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

47. Podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

48. Keďže žalovaná mala v konaní plný úspech, súd jej v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda 100 %. Uvedené sa v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia § 396 ods. 3 CSP týka trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.
O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia poverený vyšší súdny úradník (výrok II. tohto rozhodnutia).

Poučenie:

3Odi/16/2023

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto
rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej

Banská Bystrica dňa 22. septembra 2025