Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 53C/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123452391
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dosedla

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6123452391.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Evou Dosedla, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom

C. XX, XXX XX D., právne zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47 237 406 so sídlom
Kmeťova 26, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Slovenský vodohospodársky
podnik, štátny podnik, Odštepný závod Košice, IČO: 36 022 047 so sídlom Ďumbierska 14, 040 01
Košice, o zaplatenie 652,75 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 652,75 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9,50% ročne zo sumy 652,75 eur od 01.12.2023 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu pôvodne doručeným na Okresný súd Banská

Bystrica dňa 01.12.2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške
652,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 652,75 EUR od 01.12.2023
do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná § 5,
ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku (ďalej len ,,zákon o štátnom podniku“): „Podnik je
právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu

z týchto vzťahov. Ďalej žalobca uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom pozemku nachádzajúceho sa
v kat. území E., obec: D. - E. F., okres: D. F., zapísaného na LV č. XXXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/2 k celku, a to parcela G. D. H. XXXX, výmera 350 m2, druh pozemku: trvalé trávne porasty,
spolu 350 m2. Žalobca poukázal na ust. § 49 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (ďalej ako
„vodný zákon“), ktorý ustanovuje, že: „pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb
alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v
závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku

sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary; pri
ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze.“ Podľa žalobcu predmetný
pozemok predstavuje pobrežný pozemok vodného toku I. A. J. D.. Žalobca v záujme vyriešenia situácie
navrhol žalovanému v januári 2018 majetkovoprávne vysporiadanie vlastníctva dotknutého pozemkujeho odkúpením žalovaným. Žalovaný zaslal dňa 23.3.2018 žalobcovi návrh kúpnej zmluvy aj na túto
časť pozemku. Žalovaný odkúpil zo žalovanej parcely časť vo výmere 542 m2, ktorá predstavuje len
koryto vodnej stavby a nie pobrežné pozemky. Žalovaný pozemok v spoluvlastníctve žalobcu užíva a

obmedzuje žalobcu vo výkone vlastníckeho práva, čo potvrdil aj tým, že časť pozemku už odkúpil. Od
01.12.2008 mal žalobca so žalovaným uzatvorenú nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bolo užívanie
predmetného pozemku. Dňa 24.06.2019 žalobca oznámil žalovanému, že uvedená nájomná zmluva je z
dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti absolútne neplatná a uvedenú nájomnú zmluvu vypovedal. K
uzavretiu novej nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. Žalovaný ako správca vodného

toku I. A. uvedený pozemok žalobcu užíva bez akéhokoľvek majetkového vysporiadania vlastníckych
vzťahov k pozemku a bez uzavretej nájomnej zmluvy. Žalobca poukázal na to, že na strane žalovaného
absentujeprávnydôvodužívaniapozemku,zktoréhodôvodusabezdôvodneobohacujenaúkoržalobcu
a poukázal na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Žalobca ďalej dal do pozornosti, že v rovnakej veci druhého
spoluvlastníka pozemku na parc. č. XXXX o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného za obdobie
od 22.11.2017 do 07.09.2021 bolo už právoplatne rozhodnuté rozsudkom Mestského súdu Košice, sp.

zn. 42C/3/2020 zo dňa 22.09.2023. Mestský súd Košice v predmetnom rozsudku rozhodol, že žalobcovi
za užívanie časti pozemku na parc. H. XXXX vo výmere 542 m2 patrí nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia a za užívanie zvyšnej časti, v súčasnosti predstavujúcej samostatný pozemok na parc. H.
XXXX vo výmere 350 m2 patrí nárok na vydanie náhrady za užívanie pozemku v zmysle § 49 vodného
zákona. V zmysle bodu 66. predmetného rozsudku: „V zmysle judikatúry, už samotným umiestnením

stavby na pozemku iného, bez ohľadu na užívanie stavby, sa vlastník stavby bezdôvodne obohacuje
na úkor vlastníka pozemku. Keďže podľa názoru súdu žalovaný správu vodného toku vykonáva, správa
vodného toku znamená, že je porovnateľná s užívaním vodného toku, preto súd zastáva názor, že už
samotným umiestnením vodného toku na pozemku žalobcu a vykonávaním správy žalovaným vo vzťahu
k vodnému toku, je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodný.“ Zároveň žalobca poukázal

na bod 70 predmetného rozsudku: „Keďže je súd názoru, že v tomto prípade je žalobca obmedzený vo
výkone spoluvlastníckeho práva k parcele vo výmere 350 m2, tak ako uvádza žalobca a zo samotnej
povahy parcely vyplýva, že ide o pobrežný pozemok, ktorého charakter súvisí s vodným tokom, správou
korýt, pričom v zmysle § 49 vodného zákona je vlastník pobrežného pozemku povinný umožniť správcovi
vodného toku výkon jeho oprávnenia v zmysle § 50 vodného zákona, z uvedeného vyplýva, že výkon

vlastníckeho práva je obmedzený, za čo žalobcovi patrí náhrada.“ Žalobca v podanej žalobe uviedol,
že si zaobstaral znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty uvedeného pozemku H. XX/XXXX
vypracovaný znalcom F. K. K., L. X, D., kde je stanovená hodnota pozemkov v sume 18,65 EUR/m2.
Pri stanovení výšky náhrady za užívanie pobrežného pozemku, ktorá predstavuje výšku 10 % z hodnoty
pozemku/rok, pripadá na spoluvlastnícky podiel žalobcu ročná suma náhrady vo výške 326,37 EUR (350

m2 x 18,65 EUR/m2 = 6.527,50 EUR / 2 = 3.263,75 EUR, a z toho 10 % je 326,37 EUR/rok). Žalobca
si preto žalobou uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu za užívanie pobrežného pozemku, a to
spätne za 2 roky počnúc odo dňa 24.11.2021, t. j. nárok vo výške 326,37 EUR x 2 = 652,75 EUR.

3. Žalobca v podanej žalobe označil ako dôkazy list vlastníctva č. XXXXX, nájomnú zmluvu

zo dňa 01.12.2008, oznámenie o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy a jej výpoveď, rozsudok
Mestského súdu Košice, sp. zn. 42C/3/2020, zo dňa 22.09.2023, znalecký posudok F. K. K. H. XX/XXXX,
predžalobnú výzvu, výpis z Obchodného registra a kúpnu zmluvu zo dňa 14.06.2021.

4. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica v tzv. upomínacom konaní vydaný platobný

rozkaz, ktorým súd návrhu pôvodného žalobcu vyhovel. Proti platobnému rozkazu vydaného Okresným
súdom Banská Bystrica zo dňa 15.12.2023 sp. zn. 39Up/1855/2023 podal žalovaný odpor, v ktorom
uviedol, že žalobca označil v návrhu na vydanie platobného rozkazu za žalovaného Slovenský
vodohospodársky podnik, štátny podnik, Odštepný závod Košice. Príslušný súd vo vydanom Platobnom
rozkaze označil za žalovaného Slovenskú republiku – Slovenský vodohospodársky podnik, štátny

podnik. Žalovaný má za to, že žalobca nesprávne označil žalovaného, nakoľko odštepný závod Košice
prešiel organizačnou zmenou a zanikol. Ďalej žalovaný uviedol, že ak by aj žalobca označil v žalobe
ako žalovaného SR - SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik (ďalej len „SVP“),
má za to, že ten nie je oprávnený zastupovať SR v tomto spore a poukázal na ust. § 5 ods. 1 a
ods. 2 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, ktorá ustanovuje, že: „Podnik je právnickou osobou;

vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
Podnik nezodpovedá za záväzky štátu alebo iných subjektov. Štát nezodpovedá za záväzky podniku,
pokiaľ zákon neustanovuje inak.“ Ďalej uviedol ust. § 6 ods.1 a ods. 2: „ Podnik spravuje veci a
majetkové práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehupodnikania. Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu. Podnik koná v mene
vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy;
obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné.“ Žalobca

poukázal na to, že na základe uvedených ustanovení vykonáva len správu vodných tokov a povodí
na Slovensku, ktoré sú vo výhradnom vlastníctve Slovenskej republiky. Žalovaný ako štátny podnik
je subjektom verejného práva v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia a preto
jeho hospodárenie podlieha verejnej kontrole. SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny
podnik vykonáva správu majetku štátu, t.z. že správca nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu

a preto má vecnú legitimáciu štát a nie správca jeho majetku. Slovenská republika by mala byť v
tomto spore označená ako žalovaný subjekt. Žalovaný uviedol, že na tunajšom súde prebiehajú viaceré
súdne konania, kde žalovaný namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Za účelom zjednotenia
rozhodovania súdov, boli tieto súdne konania prerušené. Žalovaný zároveň k podanej žalobe uviedol,
že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v kat. území E., obec: D. –
E. F., okres: D. F., zapísaného na LV č. XXXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku a to:

par. E D. H. XXXX, J. 350 m2, druh pozemku: trvalé trávne porasty. Predmetný pozemok predstavuje
pobrežný pozemok vodného toku I. A. J. D.. Žalovaný s poukazom na cit. ustanovenia uviedol,
že SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK ako správca vodného toku je v zmysle zákona
oprávnený užívať pobrežné pozemky pri výkone správy vodného toku a to iba v zákonne vymedzenom
rozsahu a v nevyhnutnej miere. V zmysle § 50 vodného zákona sú vlastníci pobrežných pozemkov

povinní umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia. Správca užíva a potrebuje na výkon
správy vodného toku iba časti pozemku parcely G. H. XXXX, pričom vlastnícke právo žalobcu nie je
žiadnym spôsobom obmedzené a poukázal na to, že žiadne ustanovenie zákona neukladá povinnosť
správcovi vodných tokov poskytovať náhradu za užívanie pobrežných pozemkov a zároveň žiadne
ustanovenie zákona nebráni vlastníkovi pobrežného pozemku vykonávať svoje vlastnícke právo. Ide o

verejnoprávne obmedzenie vlastníka a je neprípustné, aby žalovaný za plnenie jeho povinností, ktoré
mu ukladá zákon poskytoval akúkoľvek náhradu. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami
žalobu, že u žalovaného absentuje právny dôvod užívania pozemku, z ktorého dôvodu sa bezdôvodne
obohacuje na úkor žalobcu, pretože SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK vykonáva správu
majetku štátu len na základe zákona v presne zákonom stanovených prípadoch, pričom sa pri výkone

tejto správy nijako majetkovo neobohacuje. K výške nároku za užívanie pozemku žalovaný uviedol, že
nesúhlasí s uvedenou cenou za m2, nakoľko disponuje vlastným znaleckým posudkom H. XX/XXXX
vypracovaným F. L. I. pre katastrálne územie E., kde všeobecná hodnota bola stanovená na 11,60 Eur za
m2.Žalovanýpoukázalnaskutočnosť,žeakosprávcamajetkuštátuvzáujmehospodárnehonakladania
s majetkom štátu zásadne akceptuje vlastné znalecké posudky. Akceptácia znaleckého posudku H. XX/

XXXX by znamenala precedens pre ostatné výkupy v tomto území.

5. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného má za to, že
žalovaný nesprávne vykladá ustanovenia. Podľa § 5 ods. 1 zákona o štátnom podniku „Podnik je
právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu

z týchto vzťahov.“ Podľa § 6 ods. 1 zákona o štátnom podniku „Podnik spravuje veci a majetkové práva
zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania. Veci
a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu.“ Podľa § 6 ods. 2 zákona o štátnom
podniku „Podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom
a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo

štátu je sporné.“ Žalobca preto poukázal na to, že v predmetnom konaní nie je predmetom sporu
majetok vo vlastníctve štátu a nejde ani o určovaciu žalobu, týkajúcu sa určenia vlastníckeho práva.
Predmetom sporu je záväzok žalovaného voči žalobcovi, spočívajúci v úhrade dlhu, ktorý vznikol
žalovanému a na ktorého úhradu ktorého má žalobca právo. Na základe uvedeného, žalovaný má
priamo zákonom danú procesnú subjektivitu vystupovať v právnych vzťahoch vo svojom mene a

taktiež niesť zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Medzi žalobcom a žalovaným už existuje
záväzkovo – právny vzťah, predmetom ktorého je vysporiadanie nárokov vyplývajúcich z bezdôvodného
obohatenia. Nositeľom subjektívnej povinnosti z tohto záväzkovo – právneho vzťahu je podnik, keďže
sám zodpovedá za svoje záväzky a sám za nich nesie aj zodpovednosť. Ďalej žalobca k tvrdeniam
žalovaného, že nesprávne označil žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného a považuje

ich za účelové a vymyslené. K. J. A., M. A., N. O. D. je riadne zapísaný v obchodnom registri a zo
žiadneho verejne dostupného údaja nevyplýva, že by bol zrušený. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník: „Organizačnou zložkou podniku sa rozumie organizačný útvar podniku podľa
tohto zákona alebo osobitného zákona. V predmetnom spore ide o užívanie pobrežného pozemku vspoluvlastníctve žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu a bez náhrady. Žalovaný užíva pobrežný
pozemok v spoluvlastníctve žalobcu tým, že vykonáva správu vodnej stavby, resp. v súčasnosti už
pozemku tvoriaceho koryto I. A. v danej časti, ktoré sú v majetku štátu. Žalobca poukázal na judikatúru

v obdobných veciach žalovaného týkajúcich sa nároku za užívanie pozemku v súvislosti so správou
vodného toku P., kde súdy považovali žalovaného za pasívne legitimovanú stranu v konaní a to rozsudok
Okresného súdu Košice I zo dňa 20.05.2022, sp. zn. 39C/1/2019, ktoré bolo potvrdené rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.11.2023, sp. zn. 5Co/212/2022, rozsudok Okresného súdu Košice
I zo dňa 15.10.2020, sp. zn. 34C/12/2019 a tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 27.04.2021, sp. zn. 4Obdo/42/2020 ktorý uviedol, že štátny podnik v právnych vzťahoch
nevystupuje ako Slovenská republika zastúpená štátnym podnikom, ale koná samostatne ako štátny
podnik a preto je vecne legitimovaným subjektom v súdnych sporoch, a to či už aktívne alebo pasívne.
Ďalej žalobca predložil súdu právoplatné rozhodnutia súdov, v ktorých sa súdy riadili vyššie uvedenými
úvahami a tvoria stabilnú judikatúru v danej veci a to rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa
10.10.2023, sp. zn. 16C/32/2023, rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23.03.2022, sp.

zn. 25C/12/2020, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 22.09.2022,
sp. zn. 16Co/33/2022, rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 24.09.2018, sp. zn. 20C/20/2017, ktorý
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 16.11.2021, sp. zn. 10Co/13/2020, rozsudok
Okresného súdu Košice I zo dňa 18.09.2020, sp. zn. 42C/71/2018. Žalobca ďalej poukázal na tvrdenia
žalovaného, že ako správca vodného toku potrebuje a užíva iba časti pozemku A. H. XXXX, pričom

podľa žalovaného vlastnícke právo žalobcu nie je žiadnym spôsobom obmedzované a tvrdí, že žiadne
ustanovenie zákona neukladá povinnosť správcovi vodných tokov poskytovať náhradu za užívanie
pobrežných pozemkov. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (ďalej len „vodný zákon“)
„Správca vodného toku je oprávnený a) pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie
nehnuteľnosti, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, b) v záujme starostlivosti

o koryto odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry na pobrežných pozemkoch, c) v rozsahu riadnej
správy vodného toku ťažiť z koryta riečny materiál, prípadne túto ťažbu umožňovať tým, ktorí na ňu
získali povolenie na niektoré činnosti (§ 23), d) v rámci súhrnného manipulačného poriadku vodných
stavieb vydávať pokyny na manipuláciu s vodnými stavbami.“ Podľa § 49 ods. 2 vodného zákona „Pri
výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku

užívať pobrežné pozemky. Podľa žalobcu má žalovaný pri výkone správy vodného toku zverené činnosti,
ktoré zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaný v zmysle § 49 vodného zákona môže pri
výkonesprávyvodnéhotokuvstupovaťvnevyhnutnomrozsahunacudzienehnuteľnosti,vysádzaťalebo
odstraňovať stromy a kry nachádzajúce sa na pobrežných pozemkoch a užívať pobrežné pozemky,
pričom toto oprávnenie predpokladá aj ich využitie pri činnostiach priamo nesúvisiacich s pobrežným

pozemkom, ako ťažba riečneho materiálu z koryta alebo manipulácia s vodnými stavbami. Samotné
ochranné pásma a pobrežné pozemky svojim charakterom vážne obmedzujú vlastnícke právo žalobcu,
a to aj prípade, keby žalovaný nevykonával udržiavacie alebo iné práce. Najväčšie obmedzenie a zásah
do vlastníctva podľa žalobcu nastalo, keď žalovaný na pozemkoch žalobcu vybudoval umelé koryto
a s tým súvisiaco vznikli pobrežne pozemky, ochranné pásma, a iné obmedzenia. K obmedzovaniu

vlastníckehoprávažalobcuprivýkonesprávyvodnéhotokudochádzapritomajbeztoho,abyžalovanýaj
reálne vykonával nejakú činnosť. Žalobca má za to, že zákonom upravené povinnosti správcu vodného
toku bez ohľadu na frekventovanosť využívania pobrežných pozemkov, prípadne bez ohľadu na to, či
k takému využívaniu pobrežných pozemkov vôbec dochádza, je vlastnícke právo žalobcu obmedzené
do takej miery, že daný pozemok nemôže adekvátne využívať. Obmedzenie vlastníckeho práva k

pobrežnému pozemku je podľa žalobcu ex lege dané zákonom ako trvalé bez ohľadu na to, do akej
miery žalovaný daný pozemok užíva. Zo zákona, ako aj z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že
vlastnícke právo nemôže byť obmedzené bez náhrady. Žalovaný v zmysle uvedeného výkonom správy
vodného toku obmedzuje vlastnícke právo žalobcu k pobrežnému pozemku na A. H. XXXX a má za to,
že vlastnícke právo nemôže byť v súlade so ústavou, zákonom a záväzkom SR vyplývajúcim z Listiny

základných práv a slobôd obmedzené bez náhrady a za užívanie pobrežného pozemku žalovaným.
Žalobca k výške nároku za užívanie pozemku uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehali
v rokoch 2017 – 2021 vzájomne rokovania a následne aj súdne konania, kde výslovne žalovaný
akceptoval všeobecnú hodnotu pozemkov stanovenú podľa znaleckého posudku H. XX/XXXX O. F. K.
K.. Na základe ceny stanovenej podľa tohto znaleckého posudku žalovaný kúpnou zmluvou odkúpil od

žalobcu časti pozemku na parcele H. XXXX J. D. Q. I. a vyplatil kúpnu cenu vypočítanú podľa tohto
ZP. Okrem žalobcu žalovaný odkúpil aj pozemky iných spoluvlastníkov a to I. B., G. E., Q. B. a C. I..
Predmetné kúpne zmluvy vyhotovoval sám žalovaný, na základe ZP F. K. K.. Znalecký posudok F. K. K.
žalovaný akceptoval aj v právoplatne skončenom súdnom konaní sp. zn. 42C/3/2020, ktoré prebiehalo srovnakýmiúčastníkmi,pričomvtomtokonanícenaurčenátýmtoznaleckýmposudkomnebolanapádaná
a nešlo teda o spornú skutočnosť. Žalovaný preto podľa názoru žalobcu nemôže spochybňovať niečo
na základe čoho sám konal a čo sám uznal. Cenu pozemkov, vrátane pozemku na A. H. XXXX, vo

výške 18,65 Eur/m2 stanovenú znaleckým posudkom F. K. K. v právoplatne skončenom konaní sp. zn.
42C/3/2020 akceptoval aj Mestský súd Košice pri rozhodovaní o výške náhrady za užívanie pobrežného
pozemku druhého spoluvlastníka pozemku a preto žalobca považuje cenu pozemku na A. H. XXXX vo
výške 18,65 Eur/m2 stanovenú znaleckým posudkom H. XX/XXXX znalca F. K. K. za správnu a má sa z
nej vychádzať aj pri rozhodovaní o náhrade za užívanie pobrežného pozemku v tomto konaní. Žalobca

uviedol, že správcom vodného toku, ktorý zasahuje užívaním nehnuteľností do vlastníckeho práva
žalobcu bez akéhokoľvek právneho dôvodu a bez akejkoľvek úhrady, je organizačná zložka žalovaného,
a to konkrétne jeho odštepný závod so sídlom J. D., R. S. T. H. XX, XXX XX D..

6. Žalovaný ďalej zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a okrem iného navrhol, aby súd v zmysle
ust. § 164 zákona č. 160/2016 Z.z. Civilného a sporového poriadku konanie prerušil do vyriešenia otázky,

ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie súdu.

7. Tunajší súd na základe návrhu žalovaného uznesením zo dňa 03.05.2024, sp. zn. 53C/4/2024 –
95 konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia dovolacieho súdu proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach sp.zn. 11Co/195/2020 zo dňa 21.12.2022 v konaní vedenom na Mestskom súde Košice

pod sp.zn. 38C/30/2019 a následne rozhodol uznesením zo dňa 08.04.2025, sp. zn. 53C/4/2024 – 117
o pokračovaní v konaní.

8. V súvislosti s podaným odporom žalovaného bol zo zákona (§ 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.
z.) platobný rozkaz zrušený a vec bola dňa 06.02.2024 postúpená Mestskému súdu Košice na ďalšie

konanie.

9. Na pojednávaní dňa 28.10.2025 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe ako aj ostatných
vyjadreniach podaných vo veci.

10. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že odkazuje na písomné podanie vo veci
s tým, že zotrval na svojej doterajšej argumentácii v danej veci.

11. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, ako aj ostatným spisovným materiálom
a zistil tento skutkový stav:

12. ZoznaleckéhoposudkupredloženéhožalobcomH.XX/XXXXvypracovanéhoznalcomF.K.K.,L.X,
D. vyplýva, že bola stanovená hodnota pozemkov v sume 18,65 EUR/m2. Pri stanovení výšky náhrady
za užívanie pobrežného pozemku, ktorá predstavuje výšku 10 % z hodnoty pozemku/rok, pripadá na
spoluvlastnícky podiel žalobcu ročná suma náhrady vo výške 326,37 EUR (350 m2 x 18,65 EUR/m2 =

6.527,50 EUR / 2 = 3.263,75 EUR, a z toho 10 % je 326,37 EUR/rok).

13. Zo znaleckého posudku žalovaného H. XX/XXXX vypracovaného znalcom F. L. I. má byť stanovená
hodnota pozemkov, a to v sume 11,60 €/m2.

14. Súd v súlade s ust. § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) určil, že v konaní
nebolo medzi stranami sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku nachádzajúceho sa
v kat. území E., obec: D. - E. F., okres: D. F., zapísaného na LV č. XXXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/2 k celku, a to: - parc. E D. H. XXXX, výmera 350 m2, druh pozemku: trvalé trávne porasty
Spolu: 350 m2. Nebolo sporné, že predmetný pozemok predstavuje pobrežný pozemok vodného toku

I. A. J. D. a rovnako nebolo sporné, že žalovaný odkúpil zo žalovanej parcely časť vo výmere 542 m2,
ktorá predstavuje len koryto vodnej stavby a nie pobrežné pozemky.

15. Súd sa v danom prípade zaoberal podstatnou skutočnosťou, ktorá bola medzi stranami sporná a to
pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného v spore, ďalej tým, či žalovaný obmedzuje vlastnícke právo

žalobcu k pobrežnému pozemku a spornou bola aj výška nároku za užívanie pozemku.

16. Predtým ako súd mohol pristúpiť k skúmaniu žaloby z hmotnoprávneho hľadiska musel sa
vysporiadať s námietkou, či bola v konaní daná pasívna vecná legitimácia žalovaného.17. Námietku o pasívnej legitimácii štátu súd považoval za nedôvodnú s poukazom na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Cdo/30/2023 zo dňa 29. júla 2024 a sp.zn. 8Cdo/39/2023

zo dňa 30.10.2024, v ktorých bola v skutkovo a právne obdobných veciach vyriešená otázka pasívnej
legitimácie štátneho podniku (Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.) ako správcu vodného toku vo
vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov tvoriacich koryto vodného
toku. Poukazujúc na vyššie uvedené rozhodnutia, hoc týkajúce sa nároku na vydanie bezdôvodného
obohateniazaužívaniepozemkovtvoriacichkorytovodnéhotoku,považovalsúdžalovanéhozapasívne

vecne legitimovaného aj vo vzťahu k zákonnému nároku na vydanie plnenia za užívanie pobrežného
pozemku a žalobcu za aktívne vecne legitimovaného v konaní.

18. Vrozhodnutísp.zn.8Cdo/39/2023zodňa30.októbra2024najvyššísúdspoukazomnaust.§5ods.
1, 2 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, § 48 ods. 1, 2 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách a s poukazom
na § 2 ods. 1, 2 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu uviedol, že Slovenský vodohospodársky

podnik, š.p. ako samostatná právnická osoba, ktorej bolo osobitným zákonom, t.j. zák. č. 111/1990
Zb. dané oprávnenie vystupovať v právnych vzťahoch samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť, je tým zodpovednostným subjektom, ktorý je povinný vydať bezdôvodné obohatenie (vo
veci prejednávanej najvyšším súdom išlo o bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkov tvoriacich
koryto vodného toku P.). Štátny podnik má zákonné oprávnenie konať namiesto štátu vo vzťahu k

majetku štátu, keďže správca vodného toku (Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. – pozn.) je aj
správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky (§ 48 ods. 1 zák. č. 364/2004
Z.z. o vodách v spojení s ust. § 6 ods. 2 zák. č. 111/1990 Zb.). Inak povedané, pokiaľ správou vodných
tokov na základe zákonného zmocnenia štát poveril štátny podnik, tento má zákonné oprávnenie
konať namiesto štátu vo vzťahu k majetku štátu. Bez povšimnutia nemožno nechať aj fakt, že štátny

podnik sa cítil v rámci správy štátneho podniku byť účastníkom hmotnoprávnych vzťahov, keď vo
svojom mene uzatváral nájomné a kúpne zmluvy s vlastníkmi okolitých pozemkov. Najvyšší súd pritom
odkázal na rozhodnutie obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. apríla 2021 sp.zn.
4Obdo/42/2020, z ktorého argumentácia je použiteľná aj v tam prejednávanej veci.

19. K námietke žalovaného, že ho žalobca nesprávne označil N. O. D. súd uviedol, že právnu
subjektivitu má výlučne Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, IČO 36 022 047, ktorý je
zapísaný v obchodnom registri. N. O. D., resp. jeho organizačný nástupca Povodie Hornádu, odštepný
závod, je len organizačnou zložkou tohto podniku, ktorá nevystupuje ako samostatný právny subjekt.
Skutočnosť, že žalobca v návrhu označil žalovaného prostredníctvom jeho organizačnej zložky, nemá

za následok nesprávne označenie účastníka konania, keďže ide o identifikáciu jedného a toho istého
subjektu. Organizačná zmena vnútri štátneho podniku nemá vplyv na jeho procesné postavenie v tomto
konaní a nevyvoláva potrebu pristúpenia, resp. zmeny strany podľa ustanovení CSP. Súd preto od
začiatku konal so žalovaným ako s totožným subjektom, Slovenským vodohospodárskym podnikom,
štátnym podnikom, IČO: 36 022 047, bez ohľadu na označenie jeho organizačnej zložky.

20. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov.

21. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

22. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

23. Podľa § 126 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do

jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

24. Podľa § 5 ods. 1, 2 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, podnik je právnickou osobou; vystupuje
v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Podnik

nezodpovedá za záväzky štátu alebo iných subjektov. Štát nezodpovedá za záväzky podniku, pokiaľ
zákon neustanovuje inak.25. Podľa § 6 ods. 1-3 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, podnik spravuje veci a majetkové práva
zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania. Veci a
majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu. Podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý

spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať
v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné. Podnik má právo majetok, ktorý spravuje,
držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto majetkom
zabezpečovať záväzky tretích osôb. Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok
ustanovených zákonom alebo ak tak ustanoví medzinárodná zmluva.

26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, Slovenská republika ako
právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade
s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva
štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca
koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje,

alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných
predpisov.

27. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (ďalej len „vodný zákon“) správa vodných
tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich

korýt s cieľom zachovať alebo zlepšovať stav vôd. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov
korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

28. Podľa § 48 ods. 2 vodného zákona správu vodných tokov vykonávajú a) správca vodohospodársky
významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia ministerstva, b) správcovia drobných

vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky významných vodných tokov a štátne organizácie,
ktorým bola prevedená správa podľa § 51 ods. 1.

29. Podľa § 48 ods. 5 vodného zákona správa vodných tokov zahŕňa tieto činnosti: a) sledovať stav
vodných tokov a pobrežných pozemkov z hľadiska zabezpečenia funkcií vodného toku, b) udržiavať

korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody, c)
udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch tak, aby
sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky, d)
spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastmi, e) udržiavať
a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy z vodného toku, čo

je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku, f) zabezpečovať potrebnú úpravu
vodných tokov, g) prevádzkovať a udržiavať v riadnom stave vodné stavby zabezpečujúce funkcie
vodného toku alebo slúžiace vodnému toku, ktoré má správca vodného toku v správe alebo v užívaní,
prípadne je povinný ich prevádzkovať z iného dôvodu, h) zabezpečovať revitalizácie vrátane údržby
po realizovaných revitalizáciách, i) poskytnúť odber povrchových vôd z vodných tokov na závlahy a

na ich iné užívanie, j) vytvárať podmienky na zabezpečenie všeobecného používania vôd a ostatných
funkcií vodného toku, k) sledovať odber vôd a vypúšťanie odpadových vôd, ako aj iné nakladanie s
vodami vo vodnom toku, l) sledovať vody vo vodnom toku z hľadiska možných príznakov mimoriadneho
zhoršenia vôd, m) poskytovať technické a iné podklady, odborné stanoviská potrebné na rozhodovanie
a na inú správnu činnosť orgánu štátnej vodnej správy, ak ich má k dispozícií, n) oznamovať orgánu

štátnej vodnej správy závažné nedostatky, ktoré zistí vo vodnom toku a v inundačnom území, spôsobené
prírodnými vplyvmi alebo inými vplyvmi a navrhovať opatrenia na ich odstránenie, o) zabezpečovať
ochranu pred povodňami podľa osobitného predpisu a odvádzanie alebo prečerpávanie vnútorných vôd,
p) umiestňovať a udržiavať zariadenia na zisťovanie údajov vo vodnom toku, q) zabezpečovať úlohy
prevádzkovateľa vodnej cesty a vytyčovať plavebnú dráhu za náhradu, r) viesť evidenciu pozemkov,

ktoré tvoria koryto a inundačné územie, ak sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodného toku,
s) oznamovať údaje potrebné pre vodnú bilanciu, t) evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej
vodnej správy, ktoré sa týkajú vodných tokov, a sledovať dodržiavanie podmienok a povinností určených
v týchto rozhodnutiach, u) vydávať súhlas na státie plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej
vodnej ploche, ktorého súčasťou je aj súhlas vydaný podľa osobitného predpisu, v) vydávať súhlas na

zriadenie požičovne plavidiel, w vydávať súhlas na prevádzku prístaviska, prekladiska, výväziska alebo
kotviska.30. Žalovaný sa v konaní procesne bránil tým, že ako správca vodného toku potrebuje a užíva iba
časti pozemku A. H. XXXX, pričom podľa jeho názoru vlastnícke právo žalobcu nie je nijakým spôsobom
obmedzované. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žiadne ustanovenie zákona mu neukladá povinnosť

poskytovať náhradu za užívanie pobrežných pozemkov.

31. Podľa § 49 ods. 1 vodného zákona je správca vodného toku oprávnený a) pri výkone správy
vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na to nie je potrebné povolenie podľa
osobitných predpisov, b) v záujme starostlivosti o koryto odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry

na pobrežných pozemkoch, c) v rozsahu riadnej správy vodného toku ťažiť z koryta riečny materiál,
prípadne túto ťažbu umožňovať tým, ktorí na ňu získali povolenie podľa § 23, d) v rámci súhrnného
manipulačného poriadku vodných stavieb vydávať pokyny na manipuláciu s vodnými stavbami.

32. Podľa § 49 ods. 2 vodného zákona môže správca vodného toku pri výkone správy vodného
toku a správy vodných stavieb alebo zariadení užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v

závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku
sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary; pri
ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze.

33. Podľa § 49 ods. 3 vodného zákona ak je to nevyhnutné, môže orgán štátnej vodnej správy určiť na

užívanie väčšiu šírku pobrežného pozemku, ako je uvedené v odseku 2.

34. Podľa § 49 ods. 4 vodného zákona ak správca vodného toku pri výkone oprávnenia podľa odseku
2 spôsobí škodu, je povinný ju nahradiť podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

35. Podľa § 49 ods. 5 vodného zákona správca vodného toku nezodpovedá za škody spôsobené
mimoriadnou udalosťou a škody vzniknuté užívaním vodných tokov.

36. K tvrdeniu žalovaného, že správou vodného toku vlastnícke právo žalobcu nie je obmedzené,
je potrebné uviesť, že žalovaný svojou činnosťou, resp. výkonom povinností, ktoré mu zákon zveruje,

vlastnícke právo žalobcu obmedzuje. Žalovaný je oprávnený podľa § 49 vodného zákona pri výkone
správy vodného toku vstupovať na cudzie nehnuteľnosti, odstraňovať a vysádzať stromy a kry na
pobrežných pozemkoch a tieto pozemky aj užívať. Toto oprávnenie zahŕňa aj ich využitie pri činnostiach
nepriamo súvisiacich s pobrežným pozemkom, ako je ťažba riečneho materiálu z koryta alebo
manipulácia s vodnými stavbami.

37. Samotné ochranné pásma a pobrežné pozemky svojou povahou významne obmedzujú vlastnícke
právo žalobcu, a to aj v prípade, ak by žalovaný nevykonával žiadne udržiavacie alebo iné práce. Už
samotnou existenciou týchto pásiem na pozemku žalobca nemôže pozemok využívať podľa svojho
uváženia, nemôže na ňom napríklad vysádzať (porovnaj § 49 a § 50 vodného zákona). Najvýraznejší

zásah do vlastníckeho práva nastal vtedy, keď žalovaný na pozemkoch, ktoré pôvodne patrili aj
žalobcovi, vybudoval umelé koryto vodného toku. Tým vznikli pobrežné pozemky, ochranné pásma a
ďalšie zákonné obmedzenia. Žalobca je preto nepochybne obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho
práva v jeho podstate, teda v práve slobodne disponovať so svojím vlastníctvom a užívať ho podľa
vlastného uváženia.

38. Podľa § 50 ods. 1 vodného zákona je vlastník pobrežného pozemku povinný a) umožniť správcovi
vodného toku výkon jeho oprávnení, b) dbať o ochranu vôd a zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť
prirodzený režim vôd vo vodnom toku, znečistiť vodu alebo inak ohroziť jej kvalitu, znemožniť alebo
sťažiť riadnu prevádzku a údržbu vodného toku a s ním súvisiacich vodných stavieb, c) umožniť za

náhradu umiestnenie a prevádzku ciach, vodočtov, vodomerov a iných meracích zariadení na zisťovanie
údajov o vodnom toku alebo plavebných znakov.

39. Podľa§50ods.2vodnéhozákonavýškunáhradypodľaodseku1písm.c)navrhneten,ktouvedené
zariadenie osádza. Ak vlastník pobrežného pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne

o nej súd; nárok na náhradu škody nie je týmto dotknutý.

40. Podľa § 50 ods. 3 vodného zákona, orgán štátnej vodnej správy môže vlastníkom pobrežných
pozemkov bez náhrady zakázať vytínať stromy a kry zabezpečujúce stabilizáciu koryta.41. Podľa § 50 ods. 4 vodného zákona, ak ide o pobrežný pozemok pri drobnom vodnom toku, je
jeho vlastník povinný udržiavať breh v takom stave, aby sa netvorili prekážky, ktoré bránia nehatenému

odtoku vody, sťažujú alebo znemožňujú prístup k vodnému toku alebo podporujú usadzovanie plavenín
či ukladanie splavenín.

42. Vlastník pobrežného pozemku je zároveň podľa § 50 vodného zákona povinný zdržať sa činností,
ktoré by mohli znemožniť alebo sťažiť riadnu prevádzku, údržbu a prístup k vodnému toku a s ním

súvisiacim vodným stavbám. Pri užívaní pobrežného pozemku teda musí vždy počítať s oprávneniami
správcu vykonávať prevádzku a údržbu vodného toku a tomu prispôsobovať svoje rozhodnutia o
spôsobe využívania pozemku. Podľa § 50 ods. 3 vodného zákona môže orgán štátnej vodnej správy
vlastníkompobrežnýchpozemkovzakázaťvýrubstromovakrov,ktorézabezpečujústabilizáciukoryta.K
obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu tak dochádza už samotným výkonom správy vodného toku, a to
aj bez ohľadu na to, či žalovaný na pozemku reálne vykonáva nejakú činnosť. Obmedzenie vlastníckeho

práva k pobrežnému pozemku je ex lege dané zákonom trvalo, bez ohľadu na mieru alebo frekvenciu
jeho využívania správcom vodného toku.

43. Žalovaný má priamo zo zákona povinnosť pobrežné pozemky pri správe vodného toku užívať.
Nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu pritom nie je podľa platnej právnej úpravy podmienené

intenzitou využívania pozemku.

44. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. je vyvlastnenie alebo nútené
obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe
zákona a za primeranú náhradu.

45. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno vo verejnom záujme vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, len na základe zákona, len na tento účel
a za náhradu.

46. Podľa čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva možné len vo verejnom záujme, na základe zákona a za náhradu.

47. Zo zákona, ako aj z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že vlastnícke právo nemôže byť obmedzené
bez náhrady. Žalovaný teda výkonom správy vodného toku obmedzuje vlastnícke právo žalobcu k

pobrežnému pozemku na A. H. XXXX.

48. V súlade s Ústavou, zákonom a záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z Listiny základných
práv a slobôd nemožno vlastnícke právo obmedziť bez náhrady. Za užívanie pobrežného pozemku
žalovaným preto žalobcovi patrí náhrada. V tejto súvislosti možno poukázať na judikatúru najvyšších

súdnych autorít, z ktorej vyplýva, že za obmedzenie vlastníckeho práva patrí náhrada. Najvyšší
súd SR v uznesení sp. zn. 4 MCdo 2/2014 z 23.04.2015 uviedol: „Ak potom zákon č. 66/2009
Z. z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov
k pozemkom zaťaženým zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na
dobrej vôli užívateľa pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu núteného

obmedzenia vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej
republiky.“ Rovnako Nález Ústavného súduČRsp.zn.PL.ÚS41/97uvádza: „Přestože § 9 odst. 5 zákona
č. 229/1991 Sb., ve znění pozdějších předpisů, nestanoví, že pozemkový úřad má při zřizování věcného
břemene rozhodovat také o náhradě za omezení vlastnického práva, může se dotčený vlastník domáhat

práva na poskytnutí náhrady přímo s odvoláním na čl. 11 odst. 4 Listiny základních práv a svobod, aniž
by bylo nezbytně nutné toto právo konstituovat ještě předpisem nižší právní síly.“

49. Vtejtosúvislostimožnopoukázaťajnato,žesamotný§50ods.1písm.c)vodnéhozákonavýslovne
predpokladá náhradu za umiestnenie meracích zariadení na pobrežnom pozemku. Je preto logické, že

za obmedzenie vlastníckeho práva v oveľa širšom rozsahu, než predpokladá uvedené ustanovenie, má
vlastníkovi prináležať primeraná náhrada.50. Mestský súd Košice v obdobnej veci spoluvlastníka toho istého pozemku už právoplatne rozhodol
rozsudkom zo dňa 22.09.2023, sp. zn. 42C/3/2020, že žalobcovi vzniká podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy
SR za užívanie pobrežného pozemku žalovaným nárok na náhradu. Podľa bodu 69 odôvodnenia tohto

rozsudku: „Pokiaľ ide o pobrežný pozemok, podľa názoru súdu ide o nárok na vydanie náhrady za
užívanie pozemku v zmysle § 49 vodného zákona, a nie o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
(…) Súd vo vodnom zákone nenašiel konkrétne ustanovenie o náhrade za užívanie pobrežného
pozemku, avšak aplikujúc čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP dospel k
záveru o dôvodnosti náhrady za užívanie pobrežného pozemku.“

51. Súd dodáva, že výmera pobrežného pozemku medzi stranami sporu nebola sporná, ide o 350
m2. Nebolo sporné ani to, že Myslavský potok je vodohospodársky významným vodným tokom, preto
je pobrežný pozemok v rozsahu 10 m od brehovej čiary (§ 49 ods. 2 vodného zákona). V zhode s
výpočtom súdu vo vyššie uvedenej právoplatne skončenej veci súd ustálil, že ide o pozemok s rozmermi
10 m (vzdialenosť od brehovej čiary) × 35 m (šírka). Na pojednávaní dňa 28.10.2025 poverený zástupca

žalovanéhopoprvýkrátvzniesolnámietku,žebyišlooprecedens,akbysúdpriznalnáhraduzaužívanie,
resp. verejnoprávne obmedzenie vlastníka, keďže pozemok netvorí celý pobrežný pozemok, a vyzval
žalobcu, aby preukázal spôsob a dobu, v akej žalovaný tento pozemok užíval.

52. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) sú strany

povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.

53. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

54. Podľa § 153 ods. 2 CSP súd nemusí prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, najmä ak by ich zohľadnenie vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

55. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany

neprihliadne, musí to uviesť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

56. Zo znenia § 153 CSP ani z iných ustanovení tohto procesného predpisu nevyplýva povinnosť súdu
uznesením oznámiť stranám sporu, že bude uplatňovať sudcovskú koncentráciu konania. Uplatnenie
sudcovskej koncentrácie konania je v kompetencii sudcu, ktorý podľa vlastnej úvahy rozhodne, či

prihliadne na prostriedok procesného útoku alebo obrany, ktorý mohla strana predložiť skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť konania. Tento záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 530/2018 z 15.11.2018.

57. Súd konštatuje, že žalovaný mal možnosť uviesť a predložiť svoje prostriedky procesnej obrany
už skôr než na pojednávaní dňa 28.10.2025, pretože nešlo o nové skutočnosti, ktoré by vyplynuli
z dokazovania vykonaného na pojednávaní. Neboli zistené ani tvrdené žiadne okolnosti, ktoré by
mu v tom bránili. Keďže tak žalovaný neurobil a vyjadrenie žalobcu k novouplatneným tvrdeniam
žalovaného, prípadne vykonanie ním navrhovaných dôkazov, by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania, súd, uplatniac sudcovskú koncentráciu konania, na tieto prostriedky procesnej obrany
neprihliadol. Navyše, s poukazom na vyššie uvedené závery mal súd za to, že nie je potrebné dokazovať
frekvenciu využívania pozemkov žalovaným, ani to, či ich vôbec reálne užíval. V konaní vedenom pod
sp. zn. 42C/3/2020 žalovaný nerozporoval, že I. A. je vodohospodársky významným vodným tokom, a
preto súd v tomto konaní ustálil, že pobrežný pozemok je v rozsahu 10 m od brehovej čiary (§ 49 ods. 2

vodného zákona). Žalovaný na základe tohto rozhodnutia aj plnil, čím uznal jeho správnosť. Poukazujúc
na čl. 2 CSP súd vychádzal z princípu právnej istoty, podľa ktorého musí byť ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov spravodlivá a predvídateľná. Zmyslom tohto princípu
je, že každý účastník konania môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takáto prax neexistuje, že jeho vec

bude rozhodnutá spravodlivo a v zhode s už rozhodnutými skutkovo a právne obdobnými vecami. Keďže
v predmetnej veci existuje právoplatné rozhodnutie vo veci skutkovo a právne obdobnej, ktoré jasne
stanovilo pasívnu legitimáciu žalovaného, ako aj existenciu nároku, rozsah obmedzovania vlastníckeho
práva žalovaným, rozsah pobrežného pozemku, opakované spochybňovanie týchto otázok žalovanýmby narušilo právnu istotu, stabilitu právnych vzťahov a princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.
Účastníci právnych vzťahov totiž musia mať možnosť rozumne predvídať následky svojho konania a
očakávať, že v skutkovo a právne porovnateľných situáciách budú rozhodnutia súdov konzistentné a

spravodlivé.

58. Pri určení výšky náhrady za užívanie pobrežného pozemku nebolo medzi stranami sporné, či patrí
náhrada za užívanie v rovnakej výške ako pri bezdôvodnom obohatení. Žalovaný v odpore namietal
všeobecnú hodnotu pozemku A. H. XXXX určenú znaleckým posudkom H. XX/XXXX znalca F. K. K.,

predloženým žalobcom, a poukazoval na vlastný znalecký posudok č. XX/XXXX znalca F. L. I., podľa
ktorého má byť hodnota pozemku nižšia (11,60 €/m2). Žalovaný ďalej uviedol, že ako správca majetku
štátu zásadne akceptuje vlastné znalecké posudky a prijatie iného by znamenalo precedens pre ďalšie
výkupy v dotknutom území.

59. Súd k tejto námietke uviedol, že uvedená argumentácia nemá právny význam pre posúdenie výšky

všeobecnej hodnoty pozemku. O hodnote pozemku rozhoduje výsledok dokazovania vykonaného v
prejednávanom konaní, nie vnútorná prax správcu majetku štátu.

60. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v rokoch 2017 až
2021 prebiehali rokovania a následne aj konania týkajúce sa prevodu častí pozemku A. H. XXXX,

pričom žalovaný v uvedenom období výslovne akceptoval všeobecnú hodnotu pozemku stanovenú
podľa znaleckého posudku H. XX/XXXX O. F. K. K.. Na základe tejto hodnoty žalovaný odkúpil časti
pozemku od žalobcu, ako aj od ďalších spoluvlastníkov (I. B., G. E., Q. B. a C. I.), pričom kúpne zmluvy
vyhotovoval sám žalovaný.

61. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný znalecký posudok H. XX/XXXX považoval za relevantný a
hodnoverný podklad pri určení kúpnej ceny nielen v rámci rokovaní, ale aj v právoplatne skončenom
konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 42C/3/2020, v ktorom túto cenu nenamietal.
Hodnota pozemku podľa znaleckého posudku H. XX/XXXX teda nebola medzi účastníkmi sporná a
žalovaný ju v minulosti opakovane akceptoval.

62. Za týchto okolností nemožno námietku žalovaného o neakceptovateľnosti tohto posudku z dôvodu
„precedensu“ považovať za dôvodnú. Súd to považoval za účelovú obranu žalovaného, ktorá je
v rozpore s jeho predchádzajúcim postupom vo vecne totožných prípadoch. Súd preto pri určení
všeobecnej hodnoty pozemku vychádzal zo znaleckého posudku H. XX/XXXX, ktorý považuje za

presvedčivejší a v súlade s reálnou trhovou situáciou v danom území. Súd mal tiež za to, že vlastný
postup žalovaného v minulosti relativizuje vierohodnosť jeho terajšieho znaleckého posudku.

63. Súd nie je viazaný záverom žiadneho znalca a hodnotí posudky z hľadiska ich presvedčivosti,
úplnosti a logickej odôvodnenosti. To, že žalovaný predložil „vlastný“ znalecký posudok, samo osebe

neznamená, že je menej hodnoverný, ale v kontexte skutkového vývoja a nekonzistentnosti správania
žalovaného je podľa názoru súdu jeho objektívnosť a účelovosť oslabená. Ak žalovaný dlhodobo
akceptoval znalecký posudok F. K. (nielen v rokovaniach, ale aj v právoplatne skončenom konaní,
týkajúcom sa tej istej parcely) hoci posudok F. I. existoval a až následne, po neúspechu či zmene záujmu,
začal spochybňovať dovtedajší znalecký základ, potom jeho terajší postoj pôsobí účelovo a znižuje

presvedčivosť ním predloženého dôkazu.

64. Súd z vyššie uvedených dôvodov vychádzal zo znaleckého posudku H. XX/XXXX vypracovaného
znalcom F. K. K., L. X, D., kde je stanovená hodnota pozemkov v sume 18,65 EUR/m2. Pri stanovení
výšky náhrady za užívanie pobrežného pozemku, ktorá predstavuje výšku 10 % z hodnoty pozemku/rok,

pripadá na spoluvlastnícky podiel žalobcu ročná suma náhrady vo výške 326,37 eur (350 m2 x 18,65
eur/m2 = 6.527,50 eur / 2 = 3.263,75 eur, a z toho 10 % je 326,37 eur/rok).

65. Žalobca si touto žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu za užívanie pobrežného
pozemku, a to spätne za 2 roky počnúc odo dňa 24.11.2021, t. j. žalobcovi prináleží nárok vo výške

326,37 eur x 2 = 652,75 eur.

66. S poukazom na vyššie konštatované skutočnosti súd považoval žalobu žalobcu za plne dôvodnú.67. Podľa ust. § 517 ods. l , 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výška

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

68. Podľa ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zákona č. 20/2013 Z.z., účinnom
od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

69. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

70. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

71. Žalobca zaslal žalovanému výzvu na uhradenie nároku za užívanie pobrežného pozemku dňa
23.11.2023 (na č.l. 31 súdneho spisu). V danej výzve žalobca upozornil žalovaného, že žalovaný užíva

pobrežný pozemok, ktorého je žalobca podielovým spoluvlastníkom, vyzval ho, aby dobrovoľne uhradil
žalobcovi náhradu za užívanie pobrežného pozemku, a to spätne za 2 roky počnúc odo dňa 24.11.2021
a upovedomil ho o súdnom uplatnení nároku v prípade jeho neuhradenia.

72. Žalovaný tak bol povinný plniť svoj dlh spočívajúci vo vydaní náhrady za užívanie pobrežného

pozemku. Keďže však tento svoj dlh nesplnil, dostal sa do omeškania so splnením svojho dlhu voči
žalobcovi. Žalobca si tak na základe uvedeného uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania, a to vo výške
9,50% ročne zo sumy 652,75 eur od 01.12.2023 do zaplatenia.

73. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

74. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

75. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

76. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

77. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady
úspechu. Výsledok sporu zakladá žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, keďže
žalobca bol v konaní úspešní v plnom rozsahu . Žalovaný v priebehu celého konania nenavrhol, aby

súd v prípade, ak vyhovie žalobe, aplikoval ustanovenie § 257 CSP a nepriznal žalobcovi náhradu trov
konania. Súd zároveň sám nevidel priestor pre aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia. Berúc na
zreteľ všetky okolnosti dospel súd k záveru, že princípu spravodlivosti zodpovedá uložiť žalovanému
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

78. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti).