Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. jún 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124235096
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124235096.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnej veci žalobcu: Náhradné

vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, právne zastúpený:
Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Závodská cesta
3911/24, Žilina, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Baltazár Mucska, advokát
so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, IČO: 42 174 856, o zaplatenie 1.328,14 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 1.328,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 1.328,14 eur od 23.06.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 24.04.2024
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 328,14 Eur spolu s úrokom z omeškania
a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 05.03.2022 došlo v Strečne k dopravnej nehode, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A.
B.,nar.X.X.XXXX,bytomC.XX,XXXXXD.,E.(ďalejlen„poškodený“).Kvznikuškodydošloprevádzkou
motorovéhovozidlapovinnezmluvnepoistenéhoužalovaného.Poškodenýnechalpoškodenémotorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 107/2022 zo dňa 05.03.2022, na základe ktorej
prenajalžalobcapoškodenémunáhradnémotorovévozidlo.Nájomnáhradnéhovozidlatrvalod5.3.2022

do21.4.2022podobuzotrvaniapoškodenéhovozidlavautoservise,aždoukončeniaopravyadoručenia
krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre
vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové
vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania
nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2172022 splatnú dňa 06.05.2022
na sumu 1854,19 EUR s DPH za 48 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej
sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná

suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť
poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom
jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu.
Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkoužalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 21.04.2022 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1854,19 EUR s DPH,
ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov

účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.
Žalovaný dňa 12.06.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 526,05 EUR. Žalovaný postupoval
v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe
svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu
zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov

na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového
vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne
legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy
predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej
faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. Žalobca si v konaní uplatnil aj úrok
z omeškania.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz, proti ktorému podal
žalovaný odpor (č. l. 19 spisu). V podanom odpore žalovaný uviedol, že rozporuje oprávnenosť doby
prenájmu náhradného vozidla. Žalovaný uznal ako obvyklý a účelný nájom náhradného vozidla v dĺžke
28 dní. Náklady sú účelné len do vykonania opravy poškodeného motorového vozidla. Oprava bola

preukázateľneukončenávzmyslefaktúryvystavenejservisomTodosŽilinas.r.o.dňa31.03.2022.Pokiaľ
nájom trval dlhšie, nie je možné považovať ho za nevyhnutný a účelný. Zdôraznil, že v zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe nie je výška náhrady škody daná zaplatenou čiastkou. Žalovaný v rámci likvidácie
poistnej udalosti znížil poistné plnenie o náklady, ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného
vozidla vo výške 196,74 eur. O túto sumu by sa znehodnotilo vozidlo poškodeného, ak by bolo používané

ako náhradné vozidlo. Keďže poškodený využíval náhradné vozidlo, nedošlo k amortizácii jeho vozidla,
k čomu by inak nepochybne došlo. Žalovaný zároveň pri poskytnutí poistného plnenia odpočítal aj
DPH a to na základe Zmluvy o nájme, kde je ako nájomca uvedená firma Prommet-gk, keď neskôr
v konaní predložil Zmluvu o nájme s totožným označením ale uzatvorenú s fyzickou osobou. Na základe
uvedeného dospel žalovaný k záveru o nepoctivom konaní žalobcu, konaní v rozpore s dobrými mravmi

a k zneužívaniu práva na úkon ako žalovaného, tak aj ostatných poistníkov.

4. Žalobca v replike navrhol súdu, aby pokračoval v konaní na tunajšom súde. K namietanej nutnosti
a účelnosti doby prenájmu náhradného vozidla uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu
náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného

nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať
náhradné vozidlo. Je nepochybné, že nájom motorového vozidla vznikol v príčinnej súvislosti so škodou,
ktorá bola spôsobená poistencom žalovaného. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov
vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej
bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti

poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť
využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného.
Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto
možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený
v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný spolu s

odporom predložil faktúru vystavenú autoservisom Todos Žilina s.r.o. zo dňa 31.03.2022. Z predloženej
faktúry za opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania tovaru/služby dňa 31.03.2022, avšak vzhľadom na
odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím
plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu
náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej

udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. Považoval za potrebné zdôrazniť, že poškodený
si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu
škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu.
O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený
nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise Todos Žilina s.r.o., ktorý je obchodným partnerom žalovaného

a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla. Navrhol vykonať dokazovanie
predložením Zmluvy o obchodnej spolupráci medzi Todos Žilina s.r.o. a žalovaným. Poškodený svoje
vozidlo zveril do rúk autorizovaného servisu, ktorý je zmluvným partnerom žalovaného a dôvodne sa
tak spoliehal na to, že oprava jeho vozidla bude vykonaná riadne a v primeranom čase. Poisťovňa, t.j.žalovaný je totiž subjektom, ktorý znáša náklady spojené s opravou vozidla poškodeného a pokiaľ je
autoservis vykonávajúci jeho opravu jej zmluvným partnerom, zodpovedá sa poisťovni, ktorá ak v plnej
výške poskytne poistné plnenie titulom nákladov na opravu vozidla poškodeného, nemožno mať žiadne

pochybnosti o správnosti postupu autoservisu pri vykonávaní opravy vozidla poškodeného. Vybavením
predmetnej poistnej udalosti vydaním krycieho listu alebo poskytnutím poistného plnenia dochádza k
ukončeniu nájmu náhradného vozidla, a to k prvému objektívnemu dňu, kedy poškodený môže svoje
opravené vozidlo prevziať z autoservisu. Čo sa týka ukončenia opravy a vydania opraveného vozidla
poškodenému, poukázal na to, že až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne

prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná,
pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú
možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované
vozidlovyzdvihnúťažpodoručeníkrycieholistuzostranyžalovaného,resp.poúhradepoistnéhoplnenia
žalovaným, v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list slúži ako
náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až po vystavení

a doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného,
a preto až po doručení krycieho listu dňa 21.04.2022 bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia
opraveného vozidla a toto si bezodkladne vyzdvihol. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného
a rovnako ani v danom konkrétnom prípade neinformoval poškodeného o tom, že bola vystavená
faktúra za opravu motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva

poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne resp. vyplatením poistného plnenia. Žalovaný
vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania
vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným
určením doby trvania nájmu neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. V prípade vykonávania
opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené

motorové vozidlo, a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového
vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až
následnedochádzakvydaniuopravenéhomotorovéhovozidlapoškodenému.Kodpočtuprevádzkových
nákladov uviedol, že z odporu žalovaného takisto vyplýva, že tento krátil poistné plnenie o náklady,
ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla vo výške 196,74 EUR. Tento postup

zo strany žalovaného však nie je dôvodný, navyše nebol podložený nijakými dôkazmi ani bližším
vysvetlením, vzhľadom k čomu považujeme uvedené krátenie poistného plnenia za neoprávnené a
svojvoľné konanie žalovaného. Žalobca naviac poukazuje na to, že náklady, ktoré by poškodenému
vznikli používaním vlastného motorového vozidla, by podľa jeho názoru mohli byť len náklady na PHM,
tieto však poškodený znášal sám a neboli súčasťou fakturovaného nájomného. Pokiaľ ide o námietky

žalovaného týkajúce sa zmeny dokumentácie uplatneného nároku, uviedol, že na strane žalobcu sa
jednalo o chybu v evidencii, keď nedopatrením pôvodne vystupovala ako nájomca právnická osoba
spoločnosť Prommet-gk. Vzhľadom k tomuto omylu boli následne predmetné dokumenty opravené na
správny subjekt – fyzickú osobu A. B. a z uvedeného dôvodu opravenú zmluvnú dokumentáciu žalobca
zaslal žalovanému za účelom opätovného posúdenia plnenia resp. prehodnotenia šetrenia škodovej

udalosti. Keďže žalovaný o uvedených skutočnostiach mal vedomosť, považuje jeho domnienky o
páchaní trestnej činnosti žalobcom za účelové a špekulatívne. Vzhľadom k uvedenému považuje za
nedôvodný tiež odpočet DPH zo strany žalovaného, pričom poukázal na to, že poistné plnenie za opravu
poškodeného vozidla žalovaný uhradil vrátane DPH.

5. Žalovaný v duplike namietol miestnu príslušnosť súdu. Zároveň zotrval na skutočnosti, že neuznáva
nárok v celom rozsahu. A priori namietol nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla. Žalobca sa v konaní
domáha zaplatenia sumy vo výške 1.328,14 Eur s prísl. proti Žalovanému, pričom žalovaná suma
predstavuje náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré Žalovaný v rámci
šetrenia poistnej udalosti neakceptoval z dôvodu neopodstatnenej doby trvania nájmu náhradného

vozidla. Žalovaný rozporuje oprávnenosť doby prenájmu náhradného motorového vozidla. Doba
prenájmu nemôže byť ponechaná na ľubovôli Žalobcu, resp. poškodeného. Žalovaný uznal ako obvyklý
a účelný nájom náhradného vozidla v dĺžke 28 dní t.j. odo dňa vzniku poškodenia 05.03.2022 do dňa
01.04.2023, kedy bola preukázateľne ukončená oprava poškodeného motorového vozidla v zmysle
faktúry č. FS22101465 vystavenej servisom Todos Žilina, s.r.o., s pripočítaním jedného dňa na vrátenie

prenajatého vozidla. Pokiaľ prenájom náhradného vozidla trval dlhšie, nie je možné považovať ho
za nevyhnutný a účelný. Počnúc dňom 01.04.2022 mohol mať poškodený svoje motorové vozidlo
k dispozícii a mohol ho používať. Náklady nájmu sú opodstatnené výlučne do vykonania opravy,
nie do doručenia krycieho listu zo strany poisťovne/Žalovaného a už vonkoncom nie do doby, ktorejpredĺženie bolo výlučne spôsobené subjektívnymi okolnosťami na strane opravcu alebo poškodeného.
V tomto kontexte nemôže obstáť argumentácia Žalobcu, že pre vydanie opraveného motorového vozidla
poškodenémujepodmienkouobdržaniekrycieholistuvystavenéhoŽalovaným.Zpredloženýchdôkazov

zo strany Žalobcu nevyplýva, že by autoopravovňa odmietla vydať opravené vozidlo do úhrady ceny
opravy alebo doručenia záväzného prísľubu Žalovaného, že cenu opravy uhradí, teda určitý druh
uplatnenia zádržného práva. Predloženie krycieho listu poisťovňou nemá žiadnu dôkaznú silu k tomu,
kedy bolo poškodené motorové vozidlo skutočne opravené. Tvrdenia Žalobcu o bežnej obchodnej praxi,
že opravené motorové vozidlo si poškodený môže prevziať až po vystavení krycieho listu, nenachádza

oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Nájom náhradného vozidla má poškodenému pokryť len
nevyhnutné obdobie, počas ktorého objektívne nedokáže svoje osobné potreby uspokojovať inak.
Najneskôr nasledujúci deň po ukončení opravy (dátum dodania tovaru/vykonania služby 01.04.2022)
mohol mať poškodený svoje opravené motorové vozidlo k dispozícii a mohol ho používať. Nič
poškodenému nebránilo v tom, aby opravu poškodeného vozidla autoservisu uhradil a následne si
tento nárok uplatňoval u povinného zmluvného poisťovateľa škodcu. Uvedené platí bez ohľadu na to,

či v danej veci bol/nebol vydaný krycí list Žalovaným a kedy. Pokiaľ poškodený čakal na vystavenie
krycieho listu Žalovaným, hoci jeho poškodené motorové vozidlo bolo opravené a náklady opravy
mohol uhradiť servisu aj sám, nemožno jeho konanie považovať za rozvážne a rovnako tak nemožno
považovať prenájom náhradného vozidla po tomto čase za účelný a nevyhnutý. Výška náhrady škody
nie je daná zaplatenou čiastkou za prenájom náhradného vozidla v akejkoľvek výške, ale len čiastkou

zodpovedajúcou účelným a nevyhnutným nákladom, pričom dôkazné bremeno toho, že je potrebné
priznať nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla aj v
období po realizovanej oprave vozidla, viazne na Žalobcovi. Žalobca však v tomto smere dôkazné
bremenopodľanázoružalovanéhoneuniesol.Žalovanýuviedol,žeŽalobcajeobchodnouspoločnosťou,
ktorá sa špecializuje na pomoc vodičom po dopravnej nehode a v spolupráci s autoservismi poskytujú

spotrebiteľom služby spojené s riešením Škodovej udalosti a prenájmom náhradných vozidiel. Náklady
týchto služieb následne Žalobca vymáha priamo od poisťovní a to na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi poškodeným a Žalobcom. Uvedené spôsobuje stav, že skutočné trvanie opráv je de
facto v rukách Žalobcu a jeho zmluvných partnerov. Následne je možné dobu prenájmu náhradného
vozidla korelovať s dobou opravy poškodeného motorového vozidla. Má zato, že uvedené konanie

popiera účel povinného zmluvného poistenia. Pochybnosti o vierohodnosti konania Žalobcu vyplývajú zo
samotných dôkazov predložených Žalobcom, nakoľko z dátumov na jednotlivých dokumentoch možno
mať zato, že boli vystavované dodatočne. Poškodený si dokázal niekoľko mesiacov nájsť spôsob, ako
zabezpečiť svoje fungovanie bez potreby náhradného vozidla. Uvedená skutková situácia skôr indikuje,
že poškodený toto náhradné vozidlo nevyhnutne nepotreboval, a využil ho až na podnet Žalobcu.

Z informácií na webovom sídle Žalobcu vyplýva, že si poškodený požičiaval od Žalobcu vozidlo v
domnienke, že za neho nebude musieť platiť nájomné. Konaním Žalobcu došlo k simulácii právneho
úkonu pôžičky, a v skutočnosti sa jednalo o výpožičku, ktorá je bezodplatným právnym úkonom. O týchto
skutočnostiach svedčí podnikateľský model Žalobcu, ktorý sa zameriava na likvidáciu poistných udalostí
s problematikou nárokov z nich vyplývajúcich, a zaoberá sa nimi ako podnikateľský profesionál.

6.Súdnáslednevovecinariadilpojednávaniena20.06.2025,ktorévykonalzaúčastiprávnejzástupkyne
žalobcu, právny zástupca žalovaného, ako ani žalovaný sa nariadeného termínu pojednávania
nezúčastnil, nepožiadali z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania.

7. Pred vyhodnotením samotného nároku sa súd zaoberal žalovaným namietanou miestnou
príslušnosťou.

8. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie
je ustanovené inak.

9. Podľa § 14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu
trvalého pobytu.

10. Podľa § 19 písm. b) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj

súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.11. Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začiatku konania.

12. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená
včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

14. Žalobca v konaní vzhľadom na miesto vzniku poistnej udalosti, navrhol, aby konanie prebiehalo
na Okresnom súde Žilina. Žalovaný má v uvedenom mieste pobočku, čo prispieva k zachovaniu jeho

procesných práv v konaní a uviedol, že výber miestne príslušného súdu v predmetnom prípade je daný
len žalobcovi. Pre prípad § 19 písm. b) CSP je dôležité miesto udalosti, ktorá zakladá právo na náhradu
škody. Civilný sporový poriadok hovorí iba o nároku na náhradu škody, pričom je irelevantné, z akého
titulu táto škoda má vzniknúť. Po postúpení veci na tunajší súd, namietol žalovaný miestnu príslušnosť.

15. V obdobnom prípade nároku na náhradu škody z PZP Najvyšší súd SR, v konaní pod sp. zn.
9Ndc/55/2023 ako súd spoločne nadriadený súdom konajúcim v skutkovo obdobnom prípade uviedol,
že s ohľadom na predmet sporu a návrh žalobcu je nutné prihliadať na § 19 písm. b) CSP, podľa
ktorého je príslušným na prejednanie sporu Okresný súd Žilina (k dopravnej nehode – škodovej udalosti
– došlo v Žiline), rovnako aj napr. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.12.2018, sp. zn.

11NcC/23/2018 a zo dňa 27.02.2018, sp. zn. 2Ncb/3/2018.

16.Spoukazomnavyššiezmienenésúdustálil,ževkonaníjedanámiestnapríslušnosťtunajšiehosúdu.

17. Súd v predmetnom konaní vykonal dokazovanie a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných

ustanovení:

18. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu, a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné

plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

19. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa

oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

20. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je

povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje
na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/.21. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

22. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

23.Podľa§517ods.1zákonč.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen"OZ")dlžník,ktorýsvojdlh

riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

24. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

26. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

27. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,

pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

28. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

29. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

30. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

31. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1 328,14 eur, ako nárok vyplývajúci
z poistenia zodpovednosti za škodu po tom, čo zo strany žalovaného nebola uhradená celá výška škody

zodpovedajúca nájmu náhradného vozidla.

32. Vo vzťahu k právnej kvalifikácie žalobou uplatneného nároku súd uvádza, že tento právne kvalifikoval
ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP uplatniť nárok na náhradu
škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi,

ktorý nárok na žalobcu prešiel z poškodeného postúpením podľa § 524 OZ. Ustanovenie § 15 ods. 1
zákona o PZP tak konštruuje na rozdiel od § 823 OZ priamy nárok poškodeného [§ 2 ods. 2 písm. g)
zákona o PZP] proti poisťovateľovi [§ 2 ods. 2 písm. d) zákona o PZP] na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený [§ 2 ods. 2 písm. f) zákona o PZP].
Podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie.

33. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ktoré skutočnosti v konaní ani neboli sporné, že 05.03.2022
došlo v Strečne k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého
držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., E. (poškodený).
K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne poisteným

u žalovaného. Rovnako nesporné bolo, že v dôsledku dopravnej nehody si poškodený za účelom
zabezpečeniasvojichpotriebzdôvodupoškodeniajehomotorovéhovozidla,zapožičalnáhradnévozidlo
u žalobcu (po dobu opravy jeho poškodeného motorového vozidla). Uvedené skutočnosti vyplývajú
zo Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 107/2022 zo dňa 05.03.2022 (č. l. 7 spisu), v zmyslektorej žalobca poskytol poškodenému náhradné vozidlo od 5.3.2022 do 21.4.2022 za denné nájomné
60 Eur, zmluvné nájomné v sume 38 Eur, s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30
eur. Poškodený mal prenajaté vozidlo po dobu 48 dní. Za nájom vozidla žalobca vyúčtoval žalovanému

faktúrou č. 2172022 (č. l. 9 spisu) splatnou dňa 06.05.2022 sumu 1 854,19 eur. V sume 1 854,19
eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur s dph.
V tejto súvislosti súd uvádza, že v konaní nebola sporná výška denného nájomného. Uvedené skutkové
okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186

ods. 2 veta prvá CSP.

34. Poškodený následne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Táto skutočnosť
vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.04.2022 (č. l. 9 rub spisu) a z Oznámenia
o postúpení pohľadávky zo dňa 21.04.2022 adresovanej žalovanému (č. l. 10 rub rub spisu).

35. V prvom rade súd uvádza, že žalovaný v konaní nespochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu,
ktorú súd mal preukázanú zo Zmluvy o postúpení, čo ani žalovaný nenamietal. Nadobudnutím takto
postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie.
Rovnako nebola v konaní sporná ani pasívna legitimácia žalovaného, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že
poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo ani žalovaný nenamietal.

36. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti vyhotovil
Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 07.06.2023 (č. l. 12 spisu) a uhradil žalobcovi ako právnemu
nástupcovi poškodeného sumu 526,05 eur. Priznaná suma zodpovedala prenájmu náhradného vozidla
po dobu 28 dní. Z predmetného oznámenia vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi poplatok za

pristavenie vozidla. Zo strany žalovaného došlo k uskutočneniu odpočtu vo výške 196,74 eur a odpočtu
sumy DPH.

37. Zo skutkových tvrdení produkovaných žalovaným v konaní vyplynulo, že uznal náhradu za nájom
náhradného vozidla za obdobie od zapožičania náhradného vozidla – 05.03.2022 do 01.04.2022, t.j. po

dobu 28 dní. Zároveň zo skutkových tvrdení vyplynulo, že žalovaný znížil poistné plnenie o náklady, ktoré
by vznikli poškodenému používaním vlastného motorového vozidla vo výške 196,74 eur a o sumu DPH.

38. Spornou v konaní bola otázka nutnosti a účelnosti doby nájmu náhradného vozidla za čas od
02.04.2022 do 21.04.2022, tzn. za dobu 20 dní, ktorú žalovaný učil spornou z dôvodu, že dňa

31.03.2022 bolo motorové vozidlo poškodenej opravené, ktorá skutočnosť vyplývala z faktúry za
opravu poškodeného motorového vozidla, pričom nájom náhradného vozidla považoval za neúčelný
s prihliadnutím na jeden deň potrebný pre vyzdvihnutie opraveného vozidla, od 02.04.2022. Dňom
nasledujúcim po oprave poškodeného vozidla mal poškodený možnosť si svoje vozidlo prevziať
a využívať svoje, už opravené motorové vozidlo. Súd zdôrazňuje, že žalovaný v konaní nenamietal dobu

opravy poškodeného motorového vozidla.

39. Súd vo vzťahu k nároku žalobcu uplatneného u žalovaného v súlade s vystavenou faktúrou č.
2172022 uvádza, že žalovaný nerozporoval jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá poškodenému vznikla
titulom nájmu náhradného vozidla, rozporoval iba jej časť, ktorá nemala byť v príčinnej súvislosti so

škodovou udalosťou.

40. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia

dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená
(R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991).

41. Škoda v prejednávanom prípade predstavuje nájomné zaplatené za vypožičanie vozidla
porovnateľnom s poškodeným vozidlom poškodenému.42. Pre posúdenie nutnosti nájmu náhradného vozidla bolo podstatné, že v dôsledku škodovej
udalosti spôsobenej klientom žalovaného nemohol právny predchodca žalobcu – poškodený používať
svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel prenajať náhradné vozidlo. V danom

prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku poistnej udalosti
zavinenej škodcom – poistencom žalovaného dostal do situácie že si bol nútený prenajať náhradné
vozidlo. Náhradu nákladov vynaložených právnym predchodcom žalobcu ako poškodeným účastníkom
dopravnej nehody za náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú
poistnou udalosťou.

43. Súd zdôrazňuje, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže
opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Poškodený je subjekt, ktorý nemá znášať následky
poškodenia svojho motorového vozidla, s čím súvisí nemožnosť využívať svoje motorové vozidlo. Súd
mal preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval

prenajaté vozidlo. Bolo preukázané, že k nehode došlo dňa 05.03.2022, pričom poškodený o možnosť
disponovať s vozidlom prišiel v čase, keď toho si poškodené vozidlo nechal opraviť v autoservise dňom
totožným s dňom, kedy došlo k poistnej udalosti, tzn. dňom 05.03.2022. Uvedená skutočnosť vyplýva
z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu (č.l. 8 rub spisu). Na odovzdanie
motorového vozidla k oprave nadväzovalo uzatvorenie nájomnej zmluvy na prenájom náhradného

vozidla v ten istý deň, t.j. dňa 05.03.2022, čo vyplýva zo zmluvy o nájme (č.l. 7 spisu). Je teda
preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a užívaním náhradného vozidla poškodeným
a túto skutočnosť žalovaný v konaní ani nerozporoval. Nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo pri
nehode, poškodený by nemusel vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol svoje vlastné
vozidlo užívať. Keďže však bol nútený dať vozidlo do opravy v autoservise, počas tejto doby si prenajal

náhradné vozidlo, pričom z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 21.04.2022 vyplýva, že prenájom
náhradného vozidla počas tejto doby bol nevyhnutný z dôvodu že nemal k dispozícii žiadne iné vhodné
vozidlo (č. l. 8 spisu). V konaní teda bola preukázaná existencia škodovej udalosti, škody a príčinnej
súvislosti medzi škodovou udalosťou a škodou. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj žalovaný, ktorý v časti
uhradil z povinného zmluvného poistenia škodcu, škodu spôsobenú poškodenému vo forme preplatenia

nákladov za nájom náhradného vozidla. Žalovaný však neuhradil poškodenému celú vzniknutú škodu,
ale iba jej časť.

44. Žalovaný urobil spornou účelnosť doby nájmu - užívania náhradného vozidla odo dňa 02.04.2022,
pretože dňa 31.03.2022 bolo vozidlo už opravené a teda podľa žalovaného najneskôr dňa 01.04.2022

si mohol poškodený svoje opravené motorové vozidlo prevziať.

45. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia
je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti
užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Z dôkazov nevyplynulo, že by poškodený

mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác na
poškodenom vozidle.

46. Súd má za to, že bolo dôvodné vychádzať z preukázanej dĺžky nájmu podľa nájomnej zmluvy,
vyjadrenia autoservisu, čestného prehlásenia od poškodeného. Súd predovšetkým zdôrazňuje, že z

vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť
začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác na poškodenom vozidle. Naopak vykonané
dokazovanie listinnými dôkazmi dostatočne preukázalo, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná
na ľubovôli poškodeného, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za
dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody,

dopravnou nehodou.

47. V predmetnom prípade došlo k odovzdaniu motorového vozidla zo strany autoservisu až po doručení
krycieho listu. Žalobca v konaní tvrdil a žalovaný túto skutočnosť nerozporoval, že krycí list bol doručený
až dňa 21.04.2022. Súd vo vzťahu k uvedenému je toho názoru, že poškodený nemôže ovplyvniť

vydanie vozidla autoservisom až po doručení krycieho listu. Vystavenie krycieho listu je v zaužívanej
praxi nevyhnutnosťou, bez ktorej opravené vozidlo servis neodovzdá. Dňom vystavenia krycieho listu
mohol poškodený prevziať vozidlo do svojej dispozície a teda ho aj reálne užívať. Nemožno požadovať
od poškodeného, ktorý vinou poistenca žalovaného bol obmedzený v užívaní svojho vozidla a nazabezpečenie svojich životných potrieb si prenajal náhradné vozidlo, aby vopred uhradil sumu pomerne
vysokú za opravu vozidla, pokiaľ toto plnenie malo byť kryté poistným plnením, a potom následne čakal
na jej preplatenie od poisťovne. Je všeobecne známou obchodnou praxou, že v prípade, že v prípade

krytia plnenia poistným plnením, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva krycí list. Krycí list sa používa
pri poistnej udalosti a tento vystavuje poisťovňa po poistnej udalosti voči autoservisu, aby autoservis
mal istotu, že dostane svoje peniaze a môže bez zábran vydať vozidlo po oprave zákazníkovi. V konaní
nie je sporné, že poškodený ukončil nájom náhradného vozidla v deň doručenia krycieho listu, tzn.
bezodkladne. Je teda zrejmé, že po konaní žalovaného poškodený zbytočne nepredlžoval prevzatie

motorového vozidla z autoservisu a tým nenavyšoval vznik nákladov.

48. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že nie je možné priznať nárok vyplývajúci z prenájmu náhradného
vozidla po celú dobu trvania nájmu súd zdôrazňuje, že v konaní nebolo preukázané prerušenie
príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného. V predmetnom
prípade v konaní nebola preukázaná žiadna iná „škodová udalosť“, ktorú by bolo možné pričítať

úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu a následkom ktorej by
mohol prerušenie pôvodnej príčinnej súvislosti. Žalovaný nenavrhol pred súdom prvej inštancie vykonať
žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou
nehodou a uplatňovanou škodou. Tvrdenie žalovaného o tom, že „predĺženie“ ponechania motorového
vozidla v autoservise bolo spôsobené subjektívnymi okolnosťami na strane opravcu či poškodeného

nevyplynulo z vykonaného dokazovania. O aké subjektívne okolnosti sa malo na strane poškodeného
a autoservisu jednať, pritom ani neuvádzal, ani ich nepreukazoval. V konaní teda nebolo preukázané
žiadnevybočenie,ktorébyviedlokprerušeniupríčinnejsúvislostimedziškodovouudalosťouanákladmi,
ktoré vznikli v súvislosti s nájmom náhradného vozidla po dobu, kým bolo poškodené vozidlo
vautoservise.Vpredmetnomprípadepreukázateľnedošlokškodenamajetkupoškodeného,ktorýsibol

nútený prenajať náhradné vozidlo, za ktorý prenájom zaplatil (vo forme zápočtu pohľadávok). Podstatná
je v tomto prípade celá doba nájmu náhradného vozidla, ktorý nájom bol zabezpečený za dobu, po ktorú
nemal k dispozícii (v dôsledku škodovej udalosti), svoje vlastné motorové vozidlo. Pretože poškodený
bola vylúčený z užívania svojho motorového vozidla po celú dobu, po ktorú mu vozidlo nebolo (nie
jej vinou) k dispozícii. Tento záver je odzrkadlením právneho záveru Ústavného súdu vyplývajúceho

z Nálezu č.k. III. ÚS 602/2022-34, v ktorom bolo uzatvorené, že účelnosť nákladov spojených s užívaním
náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla de facto
vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného.

49. Svoje motorové vozidlo mal poškodený k dispozícii až dňa 21.04.2022 a to i napriek tomu, že jeho

motorové vozidlo bolo nesporne už skôr opravené. Ako súd už ustálil, je bežnou praxou, že opravené
motorové vozidlo je vydané vlastníkovi až po vystavení krycieho listu. Aj zo skutočnosti, že faktúra
za opravu motorového vozidla sa doručuje priamo poisťovni (poškodenému) vyplýva, že oprava je
hradená priamo poisťovňou. Je teda zrejmé, že poškodený nežiadal uhradiť poistné plnenie na svoj
účet, ale žiadal, aby cena opravy bola likvidovaná zo strany poisťovateľa škodcu (žalovaného) formou

vydania krycieho listu žalovaným. Krycí list v tomto prípade slúži ako garancia zaplatenia za opravu
poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne (žalovaného). Konanie autoservisu pri nevydaní
opraveného motorového vozidla preto zodpovedá v praxi ustálenému pravidlu o vydaní opraveného
motorového vozidla buď po úhrade za opravu zo strany poškodeného, alt. doručením krycieho listu
poisťovne ako záruky za zaplatenie za opravu. Takéto v praxi zaužívané konanie medzi autoservismi

(aj nezmluvnými) a poisťovňami nie je možné prenášať na ťarchu subjektu, ktorý bol nedobrovoľne
nútený odovzdať svoje motorové vozidlo do servisu za účelom opravy a teda ktorý nedobrovoľne prišiel
o možnosť svoje motorové vozidlo využívať. V predmetnom prípade žalobca súdu predložil Potvrdenie
o bežnej obchodnej praxi zo strany viacerých autoservisov (ALTERIA MOTOR s.r.o., Žilina na č.l. 44
spisu, MD-Bavaria Žilina, s.r.o. na č.l. 44 rub spisu, FINAL-CD na č.l. 45 spisu), z ktorých vyplýva, že je

bežnou praxou, že v prípade úhrady za opravu motorového vozidla formou poistného plnenia, autoservis
čaká na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo. Aj z uvedeného
potvrdenia vyplýva, že „čakanie na doručenie krycieho listu“ je bežnou praxou autoservisov v prípade
plnenia z PZP. Žalovaný v konaní navrhol vykonať dokazovanie predložením Zmluvy o obchodnej
spolupráci medzi Todos Žilina s.r.o. a žalovaným, ktoré dokazovanie súd považoval za nadbytočné,

keď žalovaný nerozporoval žalobcom uskutočnené skutkové tvrdenia o tom, že autoservis Todos Žilina
s.r.o. je zmluvným autoservisom žalovaného. Žalobca v konaní neuviedol iný dôvod, pre ktorý by bolo
potrebné vykonať dokazovanie v tomto smere a čo iné by súd mal z uvedenej zmluvy zistiť. Preto súd
nevykonaldokazovanievtomtosmere,keďpovažovalzanesporné,žeautoservisTodosŽilinas.r.o.,kdebola vykonávaná oprava motorového vozidla poškodeného, je zmluvným partnerom žalovaného, čomu
zodpovedá dohoda o vystavení krycieho listu pre účely preukázania krytia poistného plnenia. Nevydanie
motorového vozidla zo strany autoservisu potom nepredstavuje uplatnenie zádržného práva, ale vopred

dohodnutý postup medzi autoservisom a žalovaným.

50. Žalovaný v konaní ako ďalší dôvod pre neuhradenie nájmu náhradného vozidla poukázal na
skutočnosť, že nájom náhradného vozidla zo strany poškodeného nebol nevyhnutný. K takémuto
záveru dospel na základe tvrdenia, že nejakú dobu poškodený vozidlo nepotreboval. Súd uvádza, že

z predložených dôkazov vyplýva, že dňa 05.03.2022 došlo k vzniku poistnej udalosti č. 9570640924,
na čo bezprostredne nadväzovalo odvoz vozidla do autoservisu (prevzaté dňa 05.03.2022,čo vyplýva
z potvrdenia autoservisu na č.l. 8 rub spisu) a prenájom náhradného vozidla (zmluva o prenájme
na č. l. 05.03.2022). Z predloženého čestného vyhlásenia poškodeného vyplynulo, že nedisponoval
iným motorovým vozidlom, ktoré by mohol využívať namiesto poškodeného motorového vozidla (č.l. 8
spisu). V konaní bolo preukázané, že poškodený svoje motorové vozidlo využíval a to aj s poukazom

na jeho účasť na spôsobenej dopravnej nehode. Potom pokiaľ poškodený stratil možnosť využívať
jedno motorové vozidlo, je nutné vyhodnotiť nevyhnutnosť náhrady nájomného vozidla za poškodené
motorové vozidlo, ktoré stratil (nie svojou vinou) možnosť využívať. Potom argumentácia žalovaného
o nepreukázaní nevyhnutnosti nájmu náhradného vozidla bola neopodstatnená.

51. Žalovaný tak, ako to vyplýva z Oznámenia o poistnom plnení (č.l. 12 spisu), v spojení so skutkovými
tvrdeniami produkovanými v konaní, okrem námietky neúčelnosti doby nájmu náhradného vozidla
v čase po vystavení faktúry za opravu motorového vozidla namietal, že zo strany žalobcu dochádza
k nepoctivému konaniu a konaniu v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené tvrdenia boli dôvodom pre
nezaplatenie DPH z uplatnenej sumy. K tomu súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by sa

žalobca choval nepoctivým spôsobom vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku, na základe čoho by
mu súd nemal priznať ochranu. Aj súdna prax dovodila, že je opodstatnené uplatňovanie si nároku
z PZP pre prípad potreby nájmu náhradného vozidla. Pokiaľ žalovaný poukázal na „podnikateľský model
žalobcu“,ktomujenutnéuviesť,žežalobcajepodnikateľskýsubjekt,čomumôžeamázodpovedaťurčitý
podnikateľský model, avšak žalovaný v konaní nepreukázal, v čom konkrétne je tento podnikateľský

model v rozpore so zákonom. V konaní nebolo preukázané akékoľvek zasahovanie do uzatvorených
zmlúv medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom (tzn. nahrádzanie prejavu vôle poškodeného, či
simulácia úkonu). Zároveň nebolo preukázané, že by poškodený dobrovoľne nevstúpil do právneho
vzťahu so žalobcom, či že by skutočne nedošlo k prenájmu náhradného vozidla a obchádzaniu zákona.
V predmetnom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodený si prenajal náhradné

vozidlo, za prenájom bol povinný zaplatiť a túto pohľadávku následne postúpil na žalobcu, ktorý ju
uplatňuje od žalovaného v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o PZP. Žalovaný poukázal na
skutočnosť, že žalobca vyhotovil všetky príslušné listiny (zmluva o nájme, vystavenie faktúry, postúpenie
pohľadávky, čestné vyhlásenie) v rovnakom znení so spoločnosťou Prommet-gk, ktorá skutočnosť
vyplýva z predložených listín na č.l. 28 – 34 spisu. Žalobca však v konaní uviedol, že na jeho strane

vznikla chyba v evidencii, o čom bol žalovaný vopred oboznámený, keď už pred začatím konania došlo
zo strany žalobcu k vysvetleniu uvedenej chyby žalovanému.. V konaní nebolo preukázané, že by boli
listiny na poškodeného: A. B. vystavené dodatočne, ako to žalovaný v konaní tvrdil. Žalobca v konaní
uviedol, že v predmetných dokumentoch došlo k oprave na správny subjekt, tzn. nedošlo k ich novému,
dodatočnému vytvoreniu (spätne). K tomu súd uvádza, že je zrejmé, že žalovaný sám predmetné

vysvetlenie o chybe v evidencii a oprave v subjekte poškodeného prijal, keď následne žalobcovi v zmysle
Oznámenia o poistnom plnení plnil. Potom nie je zrejmé, z akého dôvodu v súdnom konaní namieta
zvyšokplneniasohľadomnavystavenielistínprenesprávnysubjekt.Zovzniknutéhoomyluniejemožné
bez ďalšieho vyvodiť záver o zamýšľanom podvode na strane žalobcu. Okrem toho je nutné uviesť,
že žalovaný súdu sám predložil dôkaz o tom, že napriek chybne vystavené listiny, ktoré boli následne

opravené, vystavila spoločnosť Todos faktúru za opravu vozidla správne na poškodeného: A. B. (č.l. 25
a násl. spisu). Je teda zrejmé, že oprava vozidla bola správne nahlásená poškodeným, ktorý si následne
v dôsledku opravy vozidla prenajal motorové vozidlo, v dôsledku čoho mu žalobca vystavil faktúru.

52. Súd ďalej uvádza, že žalovaným tvrdené protiprávne konanie žalobcu malo byť dôvodom, prečo

žalovaný neuhradil žalobcovi DPH. Avšak z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný napriek
pôvodnému omylu žalovaného čiastočne žalobcovi plnil. Pritom z predloženej Zmluvy o postúpení
pohľadávky (č.l. 9 rub spisu) vyplýva, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo vzťahu k celej sume
vyplývajúcej z faktúry č. 2172022, tzn. vrátane DPH. Žalovaný v konaní predložil pôvodnú, nesprávnuZmluvu o postúpení pohľadávky, z ktorej vyplýva, že aj v tomto prípade bolo uvedené, že dochádza
k postúpeniu pohľadávky v celej sume vrátane DPH. Nie je potom zrejmé, na základe akých skutočnosti
dospel žalovaný k záveru, že nie je namieste žalobcovi uhradiť nárok postúpený spolu s DPH, keď

žalovaný aj túto časť uplatnenému nároku formou zápočtu poškodenému uhradil. Žalovaný uvedené
zníženie nároku o sadzbu DPH riadne nekvalifikoval, iba s odkazom na tvrdené dodatočné vystavenie
dokumentov, čo súd považoval za nepreukázané a neodôvodnené. Pokiaľ potom súd dospel k záveru,
že nárok žalobcu dol dôvodný, keď k rovnakému záveru v časti nároku žalobcu za 28 dní od 05.03.2022
do dňa 01.04.2023 dospel aj žalobca, je súd toho názoru, že žalovaný konal neoprávnene, pokiaľ

bezdôvodne žalobcovi odoprel poskytnúť plnenie vrátane uhradeného DPH.

53. Zo skutkových tvrdení žalovaného vyplynulo, že žalobcovi z poskytnutého plnenia po dobu 28 dní
odpočítal vo výške 196,74 eur. Má sa jednať o sumu, o ktorú by sa znehodnotilo vozidlo poškodeného,
ak by sa používalo ako náhradné. K nepriznaniu plnenia v rozsahu opotrebenia tak, ako to vyplýva z
Oznámenia poisťovne o poistnom plnení súd uvádza, že žalovaný žiaden výpočet, ako dospel k výške

opotrebenia (196,74 eur), o ktorú znížil poistné plnenie, nedoložil. Súd zdôrazňuje, že pri určovaní výšky
škody nemožno zohľadňovať akékoľvek paušalizované odpočty, ale vždy sa vychádza z konkrétnej,
skutočnej škody. Žalovaný nepreukázal o aké úspory konkrétnych ušetrených nákladov na prevádzku
vlastného vozidla poškodeného (počas obdobia, kedy ho nemohol užívať) malo dôjsť a ako ich výšku
vypočítal. Zároveň je však potrebné zohľadniť, že cena nájmu v sebe zahŕňa i opotrebenie prenajatého

vozidla, a teda čo poškodený potencionálne „ušetril“, bolo premietnuté v cene nájmu. Súd má za to, že
žalovaný, ktorého v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, toto v konaní neuniesol vo vzťahu k nim
svojvoľne krátenej dĺžke doby nájmu. Zároveň je nutné uviesť, že odpočet zmeny technickej hodnoty
vozidla a tzv. „prevádzkových nákladov“, ktoré mal poškodený ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné
motorové vozidlo, súčasná rozhodovacia prax súdov SR považuje za neoprávnené aj z toho dôvodu,

že cena motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené sa na trhu reálne znížila a ak
by sa teda mala znížiť hodnota poistného o to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, tak
potom by bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj tú skutočnosť, že samotná hodnota motorového vozidla
sa v súvislosti so škodovou udalosťou znížila a to nepochybne o sumu väčšiu, než je tvrdená suma
predpokladaného opotrebenia.

54. S poukazom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu
nájomného v rozsahu celej preukázanej doby trvania nájmu a to od 05.03.2022 do 21.04.2022.

55. Z faktúry č. 2172022 vyplýva, že žalobca fakturoval poškodenému mimo iné poplatok za pristavenie

a prevzatie vozidla vo výške 30 eur s dph a to na základe dohody okrem iného na cene denného
nájomného, zmluvného nájomného a poplatku za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30 eur s
dph. Z uvedených dôkazných prostriedkov vyplýva, že poplatok za pristavenie vozidla bol explicitne v
nájomnej zmluve dojednaný a žalovaný ho uhradil pri poskytnutí poistného plnenia. Žalovaný v konaní
osobitným spôsobom nerozporoval povinnosť úhrady predmetného poplatku. Súd z predloženého

oznámenia o poskytnutí poistného plnenia zistil, že jeho výška bola započítaná do uskutočnenej úhrady
a teda jeho zaplatenie nebolo predmetom tohto konania.

56. Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla, v
dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému, ktorý postúpil na žalobcu, opodstatnený. Je však nutné

uviesť, že sa musí jednať o náklady vynaložené nutne a účelne. Nutnosť a účelnosť vynaložených
nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného
vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu
bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej udalosti
nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady

spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo
zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace
so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol
používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou
v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou

škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený
poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený
vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s
nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktoré nemohol používať v dôsledkupoškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu
nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako
právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo

forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla
reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo.
Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak
za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú
náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní

v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, resp. v danom prípade právny predchodca
žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo
v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady
za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak
nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.

57. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod nepriznať žalobcovi ako právnemu nástupcovi
poškodenému náklady nájmu v plnej fakturovanej výške, pokiaľ žalovaný namietal dobu trvania nájmu
náhradného vozidla. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka
je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle
ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti

a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol
poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku
čoho si musel prenajať vozidlo - až do doručenia krycieho listu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že
skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo. Súd zároveň konštatuje, že podľa jeho
názoru je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody spôsobenej dopravnou nehodou a nákladmi za

prenájom vozidla v celom rozsahu, tzn. aj po dobe, kedy bolo poškodené vozidlo opravené, keď však
predmetné vozidlo bolo právnemu predchodcovi žalobcu odovzdané až po vystavení krycieho listu zo
strany žalovaného a to na základe vopred uskutočneného zmluvného dojednania medzi autoservisom
a žalovanou.

58. Je potrebné zdôrazniť, že poškodený prenájmom náhradného vozidla len riešil dôsledky zapríčinené
poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý nastal v dôsledku poistnej udalosti, teda tento
stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady
vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto
náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. Nebolo by preto

spravodlivé, aby pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za
nájom zapožičaného motorového vozidla bolo plnenie poisťovne poškodenému/resp. jeho právnemu
nástupcovi podmieňované splnením ďalších podmienok, nevyplývajúcich zo zákona.

59. Súd zároveň poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/88/2023, v ktorom

konštatoval, že servis je (vo všeobecnosti) oprávnený či už na zmluvnom základe, resp. ex lege,
oprávnený zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy. Odvolací súd potom nevidel dôvod,
aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom
náhradného vozidla poškodenému partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, príp. vydania
krycieho listu.

60. Dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z dôvodu kráteného nároku na náhradu škody, keďže
práve žalovaný má z uvedeného konania priaznivé právne dôsledky (uznesenie Ústavného súdu SR
z 21. januára 2015, sp. zn.: II. ÚS 38/2015). Žalovaný v konaní nepreukázal dôvodnosť odmietnutia
poistného plnenia v celom uplatnenom rozsahu náhrady škody, čím neuniesol dôkazné bremeno

ním tvrdených skutočností. Poisťovateľ, ktorý v rámci šetrenia poistnej udalosti neuzná poškodeným
uplatnenú a dokladmi preukázanú náhradu škody a kráti poistné plnenie, musí preukázať dôvodnosť
takéhoto postupu a uniesť svoje dôkazné bremeno. Nositeľom dôkazného bremena je tá procesná
strana, ktorá tvrdí určité skutočnosti a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé dôsledky. V tomto prípade
bolo na žalovanom, aby preukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia.

61. Súd je teda toho názoru, že žalobcovi prináleží náhrada nájomného za obdobie celých fakturovaných
48 dní. Žalobca vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme a to
faktúrou vo výške 1 854,19 eur s dph, pričom v takomto rozsahu došlo aj k postúpeniu pohľadávky nažalobcu. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 526,05
eur, je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 1 328,14 eur uplatnená dôvodne
(fakturovaná suma: 1 854,19 eur – uhradená suma: 526,05 eur = priznaná suma: 1 328,14 eur) a toto

právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody
podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych
ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania
súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

62. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na
poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 23.06.2023, keď posledný deň, kedy mohla žalovaná žalobcovi
poskytnúť plnenie je po uplynutí 15-dní odo dňa skončenia poistnej udalosti (skončené dňa 07.06.2023)
v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je tak
žalovaný podľa názoru žalobcu v omeškaní od nasledujúceho dňa. V danom prípade si žalobca (ako
právny nástupca poškodeného) priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP

proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie
v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom
plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka.
V predmetnom prípade má súd pri aplikácii § 11 ods. 7 Zákona o PZP a § 517 ods. 1 občianskeho
zákonníka za to, že na strane žalovaného dôjde k omeškaniu, keď žalovaný nevyplatí uplatnené nároky,

rozdielnastávaibavlehote,odkedykomeškaniudôjde.Vpredmetnomprípadesanejednáonárok,ktorý
konštitutívne vytvára súd svojím rozhodnutím, súd iba deklaruje povinnosť žalovaného plniť v súlade so
zákonom (s momentom plnenia vyplývajúcim zo zákona). Súd preto žalobcovi z priznaného žalovaného
nároku priznal aj úrok z omeškania vo výške 9 % (základná úroková sadzba ECB k 1. dňu omeškania +
5 percentuálnych bodov), a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od 23.06.2023, t.j. odo dňa, kedy žalobca žiadal,
keď k omeškaniu došlo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní odo dňa skončenia prešetrenia poistnej
udalosti (ktoré bolo skončené dňa 07.06.2023 v súlade s § 11 ods. 7 ZPZP, a to aj s poukazom na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021.

63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

64.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

66. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

67. Súd o trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v konaní podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. S ohľadom na skutočnosť, že žalobe v celom rozsahu vyhovel,

žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu (100 %). Súd pritom v konaní nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by
výnimočne náhradu trov konania nepriznal.

68. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.