Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 0T/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825010050
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5825010050.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.11.2025 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. B., trvale bytom D. XXX/X, E., bez pracovnému pomeru,
slobodný,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

i napriek tomu, že rozhodnutím správneho orgánu Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín,
Okresného dopravného inšpektorátu Námestovo spisová značka ORPZ-DK-ODI4-175/2023-P, ORPZ-

DK-ODI4-189/2023-P, ORPZ-DK-ODI4-25/2024-P, ORPZ-DK-ODI4-65/2024-P zo dňa 12.04.2024,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2024, mu bol, okrem iného, uložený zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá po dobu 60 (šesťdesiat) mesiacov,

- dňa 02.12.2024 v čase okolo 20.50 hodine viedol nákladné motorové vozidlo značky PEUGEOT
BOXER evidenčné číslo F. XXX G. od požičovne prívesov oproti čerpacej stanici Slovnaft H., okres F.
smerom na uvedenú čerpaciu stanicu a potom na neznáme miesto,
- dňa 04.12.2024 v čase od 14.00 hodiny do 16.00 hodiny viedol nákladné motorové vozidlo značky

PEUGEOT BOXER evidenčné číslo F. XXX G. od predajne CBA v C. B. cez obec G. do obce H. na
autoumývačku Carbax, okres F.,

t e d a

maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

t ý m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 348 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu po dobu 14 (štrnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 2.2.2025 obžalobu na A. B. pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po

poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je
neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný.

Vo svojom výsluchu uviedol, že nie je pravdou, čo sa mu kladie za vinu obžalobou, pretože je pravdou,

že mal požičanú dodávku od p. I., nebolo to po prvýkrát, avšak vždy mal šoféra. Aj teraz sa ho pýtal, keď
si požičiaval od neho dodávku, kde má šoféra a on mu povedal, že je na pumpe a že za chvíľu príde.
J. I. vedel, že nemá doklady na auto, preto sa ho na to pýtal. Aj keď si požičal vozidlo na svoje papiere,
zákon mu nezakazuje, aby si auto požičal aj keď má uložený zákaz činnosti. Mal dostatok finančných
prostriedkov na to, aby si mohol platiť šoférov. Uviedol, že na polícii ho držali bez vysvetlenia, stále mu

tvrdili, že je tam za účelom potvrdenia totožnosti, čo však nie je pravda, pretože overenie totožnosti
netrvá tak dlho. Rovnako tak držali tam aj jeho priateľku. Uviedol, že si je vedomý toho, že má uložený
zákaz činnosti, ktorý rešpektoval. Uviedol, že pán I. šoféra nevidel, pretože tak ako hovoril už predtým,
povedal mu, že šiel na pumpu. Keďže si od neho auto požičal viackrát, nemal dôvod mu neveriť, keďže
vždy mal šoférov.

Čo sa týka odovzdania dodávky, uviedol, že sa doviezli taxíkom z C. B. aj so šoférom pánom E., s tým,
že taxík ho so šoférom vysadil pri pumpe, a on prebehol na druhú stranu. Už meškal, p. I. mu dal len
kľúče a ani sa nepozrel, kto je šofér. Vždy mu vozidlo odovzdal v poriadku, iba raz sa stalo, že spôsobil
škrabanec na strane spolujazdca, za ktorú opravu p. I. zaplatil 350 eur.
Jeho výsluch prebehal tak, že bol na policajnej stanici od 31.01.2025 od 13:40 s tým, že keď vykladal

veci, ktoré mal pri sebe, tak to všetko zaznamenali na kameru. Policajti mu povedali, že na neho majú
nejaké auto, aby sa priznal, lebo, že ak sa neprizná, majú na neho niečo iné. Taktiež vraveli o tom,
že určite nebude vzatý do väzby, že sudkyňa K., na to nemá dosah. Ešte si uťahoval z policajta, ktorý
vyzeral ako bývalý prezident B. a ten ďalší policajt, sa to snažil urýchliť, pretože ako povedal, potrebuje
ísť pretiahnuť nejakú ženu do L., ktorej manžel bol v tom čase vo výkone trestu. Oni to mali všetko

vopred pripravené, ani to nečítal, iba to podpísal. Celý deň nejedol, nepil, nemohol ísť fajčiť, tak to len
podpísal s tým, že vo večerných hodinách ho odviezli do C. B., kde prespal. Policajti mu stále tvrdili, že
na neho niečo majú, aby sa priznal, a keď žiadal od nich CD, tak mu ukázali len dve fotky. Robili na neho
neustály nátlak, stále mu tvrdili, že ho nevezmú do väzby a keďže mal už na nich nervy, tak to podpísal.
Vzhľadom na zmenu výpovede obžalovaného, prokurátor navrhol prečítať jeho výpoveď z prípravného

konania, kde uviedol, že dňa 02.12.2024 bol v obci H., v požičovni vozíkov, ktorú vlastní pán I. za účelom
zapožičania motorového vozidla Peugeot Boxer, ktoré si v uvedený deň požičal, pričom osobne podpísal
zmluvu o zapožičaní motorového vozidla.
Po zapožičaní vozidla sadol na miesto vodiča, vozidlo naštartoval a odišiel najskôr na pumpu Slovnaft
v obci H. a následne pokračoval v jazde po ceste číslo M. /XXX na Obec E.. S vozidlom jazdil celý

deň 02.12.2024 až do dňa 03.12.2024, kedy telefonicky požiadal pána I., aby mu predĺžil nájom vozidla
do 04.12.2024. Na základe toho toto vozidlo ako vodič viedol aj nasledujúci deň a to po rôznych
komunikáciách po N., avšak kade presne už nevedel. Následne dňa 04.12.2024 vo večerných hodinách
išiel od obce G., po ceste číslo M., kde odbočil na K., v obci K. zabočil na obec F., v obci F. následne na
obec H., kde išiel rovno na autoumyváreň v uvedenej obci, lebo chcel vozidlo umyť. Tak dňa 04.12.2024,

presný čas si nepamätá, vošiel s vozidlom do jedného z boxov, vystúpil ako vodič a začal umývať vozidlo.Uviedol, že dňa 04.12.2024 bol s ním celý deň aj G. B., ktorého naložil v C. B. pred predajňou CBA v
čase okolo 15.00 hodiny a celý čas sa vozil s ním ako spolujazdec. Po umytí vozidla, pri ktorom bol aj pán
B., ktorý mu pomáhal umývať vozidlo, si znova sadol do vozidla ako vodič, vyšiel z boxu autoumyvárne

O. a po miestnej komunikácii išiel asi 50 m, pričom pred bránou peletkárne v obci H. odstavil uvedené
vozidlo a zavolal majiteľovi vozidla, ktorému oznámil, že ho zobrali policajti na odbery a tak mu vozidlo
necháva na spomínanom mieste. V závere výpovede uviedol, že jeho konanie ho mrzí a bude sa snažiť
do budúcnosti polepšiť.
Obžalovaný po prečítaní výpovede uviedol, že už minimálne z obsahu je jasné, že takto on nevypovedal,

a že zápisnicu podpísala iná osoba.

Svedok G. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si pamätá, že šiel z práce, keď mu telefonoval
obžalovaný, s tým, že sa mu ponúkol, že ho vezme domov. Stretli sa v C. B. pre CBA obchodom, kde ho
čakal na dodávke. Po nastúpení do dodávky, ho odviezol do G., kde sa prezliekol. Potom šli do L., kde
si zapálili a potom šli do H. cez K.. Tam na takom mostíku odstavil dodávku, nechal kľúče v zapaľovaní

a písal majiteľovi tej dodávky, že ho zobrali na odbery a že mu peniaze pošle potom. Ešte predtým
než tá dodávky bola odstavená, tak mu pomáhal na pumpe dodávku upratať. Z rýchlosti akou upratoval
obžalovaný dodávku pochopil, že ju mal vrátiť skôr. Keďže vravel, že nemá natankovanú nádrž tak ako
by mala byť pri odovzdaní, pochopil z toho, že problém budú asi peniaze. O tom, že má uložený zákaz
činnosti nevedel, vedel, že mal kedysi problém s vodičákom. S A. B. bol kedysi dobrý kamarát, ale v tom

čase sa stretávali len sporadicky. Nebolo to na báze pravidelnosti. Hoci mal v tom čase vypité asi dva
štamperlíky, pamätá si všetko. Bol občasným užívateľom drog, teda marihuany aj pervitínu. Keď bol vo
vozidle on, tak okrem ich dvoch v aute nikto nebol. Keď si boli v L. zapáliť, ktosi sa pri ňom pristavil, asi
nejaký známy. On sedel na sedadle spolujazdca a počas toho, ako tam bol, nik iný okrem A. B. vozidlo
nešoféroval. On sám vodičské oprávnenie nemá.

Z výpovede svedka P. I. vyplynulo, že vo večerných hodinách mu telefonoval prítomný obžalovaný, že si
potrebuje požičať vozidlo. Bolo už dosť veľa hodín, ale keďže potrebuje každú korunu, tak mu povedal,
aby prišiel. Jemu predložil iba doklad o strate dokladov. Auto mu po zložení zábezpeky vo výške 100
eur, dal na dobré slovo, on si do vozidla sadol, odišiel na ňom. Vie to preto, lebo za ním zatváral bránu a

taktiež to mal zachytené na kamerových záznamoch. K areálu firmy sa dal doviezť na taxíku, ku ktorému
za ním prišiel na pumpu, tá pumpa je oproti a spolu odišli preč. Na C. deň mu telefonovala nejaká žena,
ktorá mu povedala, že či vie komu požičiava autá, a že sa požičaným autom pácha trestná činnosť.
Preto zavolal A. B. a žiadal ho, aby mu vozidlo vrátil. Dohodli sa, že mu ho vráti umyté, natankované do
areálu firmy. Obžalovaný mu buď volal, alebo napísal správu, že ho zadržali policajti a auto je odstavené

na umyvárke. Auto nebolo dotankované. Už predtým mu raz požičiaval auto. Keď mu požičiaval vozidlo
predtým, tak prišlo škrabnuté, dal ho doviesť niekým iným, a až potom keď mu pohrozil políciou, tak to
dorovnal. Vyjadril sa, že vodičský preukaz od neho nežiadal z dôvodu, že si myslel, že v tom doklade
potvrdzujúcom stratu dokladu je uvedený aj vodičský preukaz. Tým, že ten predchádzajúci problém, keď
mu doniesol auto škrabnuté bol vyriešený, nepokladal to za dôležité.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prehratím obrazových záznamov:
- (DVD nosič) – súbor označený 1_03_M_20241202203002 od 00:13:10 hod. do 00:16:24 hod.,
- (DVD nosič) – súbor označený d02_md_ch02_241204145406_01.,
- (DVD nosič) – súbor označený d02_md_ch02_241204145454,

- (DVD nosič) – súbor označený d02_md_ch02_241204145516¬_01,
- (DVD nosič) – súbor označený d02_md_ch02_241204145516¬_02,
- (DVD nosič) – súbor označený d02_md_ch02_241204145529,
- (DVD nosič) – súbor označený d08_md_ch08_241204145642_01,
- (DVD nosič) – súbor označený d08_md_ch08_241204145923,

- (DVD nosič) – súbor označený d08_md_ch08_241204150826_01.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a
to podnetu na začatie, zápisnice o výsluchu svedka P. I. a svedka G. B., rozhodnutia o priestupku a
zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku v spoločnom konaní, rozsudku Okresného súdu Žilina

sp. zn. 1Tk/1/2024 zo dňa 18.9.2024, evidenčnej karty vodiča, evidenčnej karty vozidla, odpisu registra
trestov, výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, výpisu z lustrácie v databáze súdov a výpisu
z lustrácie Generálnej prokuratúry.Prečinumareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d/Trestnéhozákona,sadopustí
ten, kto maril výkon rozhodnutie iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa
vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. Vykonaným dokazovaním mal súd za

preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v obžalobe.

Aj napriek tomu, že obžalovaný zmenil postoj a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný,
jeho vina bola spoľahlivo preukázaná jednak výpoveďou svedka P. I., ktorý tak v prípravnom konaní, ako
aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že vozidlo Peugeot Boxer e. č. F. XXX G. požičal dňa 2.12.2024

obžalovanému, ktorý si prišiel pre vozidlo na taxíku, predložil doklad o strate dokladov a do požičaného
vozidla nastúpil a odišiel na ňom. Tieto tvrdenia svedka sú podložené aj kamerovým záznamom, ktorý
bol prehratý na hlavnom pojednávaní. Rovnako tak mal súd za preukázaný aj skutok zo dňa 4.11.2024
a to výpoveďou svedka G. B., ktorý sa vyjadril, že obžalovaný ho na vozidle vyzdvihol v C. B. a
následne s vozidlom vykonali jazdu až do obce H.. Vozidlo podľa vyjadrenia svedka šoféroval iba
obžalovaný, nakoľko on vodičský preukaz nemá. Námietky obžalovaného, že svedok je užívateľom drog

a aj na hlavnom pojednávaní mal pocit, že svedok je pod ich vplyvom, súd vyhodnotil ako účelové,
nakoľko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.7.2025, kedy bol vypočutý svedok, obžalovaný
žiadne takéto skutočnosti neuvádzal. Tieto skutočnosti začal uvádzať až neskôr, čo súd vyhodnotil,
že sa jedná o jeho spôsob obhajoby. Skutočnosť, že obžalovaný vykonal jazdu dňa 4.12.2024 je
potvrdená aj kamerovým záznamom prehraným v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní. Z

týchto dôkazov mal súd za preukázané, že v dňoch 2.12.2024 a 4.12.2024 vykonával jazdy a to
aj napriek tomu, že rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín, Okresného dopravného
inšpektorátu Námestovo sp. zn. ORP-DK-ODI4-175/2023-P, ORPZ-DK-ODI4-189/2023-P, ORPZ-DK-
ODI4-25/2024-P, ORPZ-DK-ODI4-65/2024-P zo dňa 12.4.2024, právoplatným dňa 12.4.2024 mu bol
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 60 mesiacov, čo vyplýva z

rozhodnutia o priestupku, ako aj zo zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku v spoločnom konaní.
Z rozsudku Okresného súdu Žilina spisová značka 1 Tk 1/2024 zo dňa 18.09.2024, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 18.09.2024, vyplýva, že obžalovaný bol uvedeným rozsudkom uznaný vinným zo
spáchania prečinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou podľa §
173 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, za čo mu bo uložený trest odňatia slobody vo

výmere 2 roky s podmienečným odkladom a stanovením skúšobnej doby v trvaní 3 roky s probačným
dohľadom. Taktiež mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok ako aj povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo
uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa skutkov, ktoré sú
predmetom podanej obžaloby dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného a uznal ho vinným
z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods, 1 písm. d/ Trestného zákona. Súd
nepokladal návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania za potrebné, s poukazom na dôkazný stav
v spise a preto jeho návrhy odmietol.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je
pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -

potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými
prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou
a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,

aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnejčinnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak

na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri
ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný

zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu
vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania
sapáchateľanazákladeobjasneniajehoosobnostnýchvlastnostíaichspojitostísospáchanýmtrestným
činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má
veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho
postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť

vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti
dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách
vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania

činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16
mesiacov. V danom prípade bola u obžalovaného vylúčená možnosť uloženia podmienečného trestu a
to s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1,2 Trestného zákona podľa ktorého
(1) Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak

a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo
b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na to, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Žilina spisová značka 1 Tk 1/2024

zo dňa 18.09.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.09.2024 uznaný vinným zo spáchania
prečinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou podľa § 173 odsek
1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, za čo mu bo uložený trest odňatia slobody vo výmere 2
roky s podmienečným odkladom a stanovením skúšobnej doby v trvaní 3 roky s probačným dohľadom,
je uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s poukazom na ust. § 49 ods. 2 Trestného zákona

vylúčené. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa §36 Trestného zákona. Skutočnosť,
že obžalovaný má aktuálne 8 záznamov, súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.
m/ Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody súd prihliadol aj na skutočnosti, za akých bol trestný čin
spáchaný, na pohnútku a osobu obžalovaného.

Súd má za to, že z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov je trestom primeraným a zodpovedajúcim zásadám ukladania trestov

v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu
dostatočnevyjadrujeimorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Vzhľadomktomu,žeobžalovanýbol
v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný
čin, zaradil ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadomnacharaktertrestnejčinnosti,jesúdtohonázoru,žejepotrebnénaprevýchovuobžalovaného
uložiť aj trest zákazu činnosti a preto súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 14 mesiacov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.