Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010597
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010597.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci obžalovanej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v C. D. C.,
trvale bytom E., F. XXX/XXX, trestne stíhanej pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 12 Tr. zák. účinného
do 05.08.2024 na verejnom zasadnutí dňa 16. decembra 2025 prejednal odvolanie obžalovanej proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/42/2024 zo dňa 10.09.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej A. B. C. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/42/2024 zo dňa 10.09.2025 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bola obžalovaná A. B. C. uznaná za vinnú z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom

na § 138 písm. j) Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 12 Tr. zák. účinného od 06.08.2024, na tom skutkovom
základe, že

1. dňa 27.07.2022 osobne v E. D. G. H. v priestoroch spoločnosti I., B. požiadala poškodeného A. I. I. o
poskytnutie pôžičky v celkovej výške 3.000 Eur na bližšie nešpecifikovaný projekt s lehotou vrátenia 3
týždne, t. j. do dátumu 17.08.2022, s čím poškodený A. I. I. súhlasil a tak uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke

a v tento istý deň obžalovaná zaslala poškodenému sms správu s bankovým účtom, na ktorý majú byť
financie ako pôžička v uvedenej výške zaslané, po čom poškodený A. I. I. na nezistenom mieste dňa
28.07.2022 zaslal obžalovanej finančné prostriedky vo výške 3.000 Eur z jeho účtu v J. C., IBAN: B.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na bankový účet, ktorý mu uviedla obžalovaná IBAN: B. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, avšak obžalovaná
v dohodnutej lehote svoj dlh poškodenému A. I. I. ani po jeho opakovaných žiadostiach nesplatila, v

otázke jeho vrátenia sa vyhovárala a potom, čo jej poškodený uviedol, že podá trestné oznámenie,
obžalovaná mu oznámila, že svoj dlh splatí v splátkach a keďže obžalovaná v splátkach svoj dlh
nesplácalatakpoškodenýpodaldňa18.01.2023trestnéoznámenie,počomobžalovanádňa20.01.2023
vrátila prevodom z účtu IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet poškodeného IBAN: B. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 800 Eur a uviedla poškodenému A. I. I., že zvyšok dlhu mu bude splácať
v intervaloch približne každých 10 dní kedy mu pošle nejakú čiastku, čo však neurobila a zvyšok dlhu

vo výške 2.200 € poškodenému I. I. vrátila v hotovosti až začiatkom mesiaca apríl 2023 až potom ako
jej bolo dňa 3.3.2023 za tento skutok vznesené obvinenie,

2. v presne nezistený dátum, v mesiaci august 2022 telefonicky kontaktovala poškodenú
A. K. L. a požiadala ju o osobné stretnutie, ku ktorému došlo v presne nezistený dátum v mesiaci august
2022 v E. M. N. G., kde obžalovaná požiadala poškodenú o pôžičku vo výške 1.500 Eur na kúpu

bližšie nešpecifikovaných pozemkov nad stanicou v Bratislave, na základe čoho poškodená A. K. L. na
nezistenom mieste dňa 19.08.2022 previedla prevodom zo svojho účtu IBAN: B. XXXX XXXX XXXXXXXX XXXX obžalovanej sumu 1.500 Eur na bankový účet IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
pričom nasledujúci deň obžalovaná telefonicky požiadala poškodenú A. K. L. o ďalších 1.000 Eur s tým,
že dlžnú sumu 2.500 Eur sa obžalovaná zaviazala vrátiť do 7 dní, najneskôr do dátumu 28.08.2022,

po čom poškodená A. K. L. opäť na nezistenom mieste dňa 21.08.2022 vykonala z vyššie uvedeného
bankového účtu prevod finančných prostriedkov
vo výške 1.000 Eur na vyššie uvedený účet obžalovanej, avšak obžalovaná v dohodnutej lehote dlžnú
sumu 2.500 Eur poškodenej A. K. L. nevrátila, na výzvy poškodenej
na vrátenie finančných prostriedkov sa vyhovárala a poškodenej doposiaľ dlžnú sumu nesplatila ani len

čiastočne, čím obžalovaná spôsobila poškodenej A. K. L. celkovú škodu vo výške 2.500 Eur,

3. dňa 25.08.2022 ako dlžník uzavrela s poškodeným O. G. ako veriteľom v E. Zmluvu o pôžičke,
predmetom ktorej bola pôžička vo výške 2.000 Eur
na zmluvne nešpecifikovaný účel, ústne zdôvodnený ako súkromné účely a ktorú sa zaviazala
poškodenému vrátiť jednorazovo v lehote do 31.08.2022 v hotovosti, po čom poškodený O. G. na

nezistenom mieste vykonal dňa 25.08.2022 prevod zo svojho bankového účtu IBAN: B. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX vo výške 2.000 Eur na bankový účet, ktorý mu nadiktovala obžalovaná a to IBAN: B.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, avšak v zmluvne dohodnutej lehote obžalovaná svoj dlh nesplatila, po
čom poškodený opakovane obžalovanú žiadal a vyzýval prostredníctvom sms správ k vráteniu peňazí,
na čo obžalovaná poškodeného opakovane zavádzala až do dátumu 19.10.2022 kedy obžalovaná

vkladom hotovosti
cez bankomat vrátila na účet poškodeného O. G. sumu 300 Eur, a následne ďalej s poškodeným
nekomunikovala a do dnešného dňa zvyšnú časť svojho dlhu nesplatila, čím obžalovaná spôsobila
poškodenému O. G. škodu vo výške 1.700 Eur,

4. dňa 25.08.2022 okolo 14.00 h prišla do obce Horná Ves, kde požiadala poškodeného M. P. o pôžičku
v celkovej výške 2.000 Eur bez toho, aby uviedla účel tejto pôžičky, pričom poškodenému uviedla, že
mu vráti sumu 3.000 Eur, poškodený však chcel, aby mu vrátila len finančné prostriedky v takej výške,
ktorú jej požičia, následne poškodený M. P. dňa 25.08.2022 vykonal výber finančnej hotovosti vo výške
1.000 Eur z bankomatu

v Partizánskom, ktoré finančné prostriedky na presne nezistenom mieste v Partizánskom následne
odovzdal obžalovanej a dňa 26.08.2022 vykonal poškodený M. P. výber finančnej hotovosti vo výške
1.000 Eur z bankomatu v Partizánskom, ktoré finančné prostriedky následne na presne nezistenom
mieste v Partizánskom odovzdal obžalovanej, pričom
o uvedenej pôžičke obžalovaná vypracovala dve samostatné zmluvy o pôžičke a to Zmluvu

o pôžičke kreovanú v Partizánskom dňa 25.08.2022 medzi obžalovanou ako dlžníčkou
a poškodeným M. P. ako veriteľom, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 1500 Eur na zmluvne
nešpecifikovaný účel a ktorú sa touto zmluvou obžalovaná zaviazala vrátiť jednorazovo v lehote
do 05.09.2022 v hotovosti a Zmluvu o pôžičke kreovanú v Partizánskom dňa 26.08.2022 medzi
obžalovanou ako dlžníčkou a poškodeným M. P. ako veriteľom, predmetom ktorej bola pôžička vo

výške 1500 Eur na zmluvne nešpecifikovaný účel a ktorú sa touto zmluvou obžalovaná zaviazala vrátiť
jednorazovo v lehote do 05.09.2022
v hotovosti, avšak obžalovaná svoj dlh v dohodnutej lehote a ani doposiaľ poškodenému M. P. nesplatila
ani len čiastočne a poškodeného v otázke splatenia pôžičky po lehote jej splatnosti ďalej už len
zavádzala, čím obžalovaná spôsobila poškodenému M. P. škodu vo výške 2.000 Eur,

5. dňa 31.08.2022 uzavrela ako dlžník s poškodeným I. P. I.
v Partizánskom Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 4.000 Eur
na zmluvne nešpecifikovaný účel, ústne zdôvodnený ako nákup pozemkov a ktorú sa obžalovaná
zaviazala vrátiť poškodenému I. P. I. jednorazovo v lehote do 07.09.2022 v hotovosti, po čom poškodený

I. P. I. dňa 31.08.2022 v E. vo svojej ambulancii na G. Q. B. XXXX/X odovzdal obžalovanej finančné
prostriedky vo výške 4000 Eur, obžalovaná však v zmluvne dohodnutej lehote a ani doposiaľ uvedený
dlh poškodenému nesplatila ani len čiastočne, na telefonické výzvy poškodeného ani na výzvy, ktoré jej
poškodený zasielal sms správami nereagovala, neskôr poškodeného zavádzala a potom už obžalovaná
prestala s poškodeným komunikovať, čím obžalovaná spôsobila poškodenému I. P. I. škodu vo výške

4.000 Eur,

pričom obžalovaná v čase uzatvorenia jednotlivých zmluvných záväzkov medzi ňou ako dlžníkom a
vyššie uvedenými poškodenými ako veriteľmi takto konala s vedomím, že svoje dlhy nedokáže splatiťa úmyselne zavádzala vyššie uvedených poškodených ako veriteľov v otázke splatenia jednotlivých
pôžičiek vyplývajúcich z uvedených záväzkov, čím obžalovaná týmto konaním spôsobila vyššie
uvedeným poškodeným celkovú škodu vo výške 12.400 Eur, pričom poškodenému A. I. I. vrátila až

potom ako jej za tento skutok bolo vznesené obvinenie zvyšok dlhu vo výške 2.200 €.

Za to bola okresným súdom odsúdená podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36
písm. l), n) Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého jej
bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený

na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov.

Súčasne jej bola podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodeným
a to konkrétne:
· poškodenej A. K. L., nar. XX.XX.XXXX v R., S. N., trvale bytom E., I. K. XXX/XX škodu vo výške 2.500,-
€;

· poškodenému O. G., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., E. XXX/XX škodu vo výške 1.700,- €;
· poškodenému M. P., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., E. XXXX/XX škodu vo výške 2.000,- €;
· poškodenému I. P. I., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., O. XXX/XXX škodu vo výške 4.000,- €.

Uvedený rozsudok okresného súdu však nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaná podala

písomne prostredníctvom obhajcu proti nemu odvolanie čo do výroku o treste. V dodatočne doručených
písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu namietala neprimeranú prísnosť okresným
súdom uloženého trestu. Mala za to, že v jej prípade prichádzalo do úvahy uloženie peňažného trestu,
ktorého uloženia sa domáhala na hlavnom pojednávaní, keďže sa v konaní pred súdom plne doznala
k spáchaniu skutkov a tieto riadne oľutovala. Zároveň prehlásila, že ňou žiadaný peňažný trest zaplatí,

čím vykoná svoj trest, pričom si je plne vedomá svojej povinnosti zaplatiť a nahradiť škodu, ktorá vznikla
poškodeným. Navrhla preto, aby krajský súd zmenil napadnutý rozsudok a uložil jej primeraný peňažný
trest.

Poškodený I. P. I. sa k podanému odvolaniu obžalovanej písomne vyjadril. Uviedol, že dňa 31.08.2022

požičal obžalovanej sumu vo výške 4.000,- € na základe písomnej zmluvy o pôžičke s tým, že táto
mu bude splatená do týždňa. Zároveň vyslovil pochybnosti o úmysle obžalovanej vrátiť peňažné
prostriedky, keďže obžalovaná túto svoju povinnosť dodnes nesplnila, nereagovala na písomné (SMS)
a ani telefonické výzvy a počas troch rokov neprejavila ani najmenší záujem o vrátenie predmetných
peňažných prostriedkov, či už po splátkach alebo naraz.

Prokurátor a ostatní poškodení sa k podanému odvolaniu obžalovanej ku dňu rozhodnutia odvolacieho
súdu písomne nevyjadrili.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní vykonanom v neprítomnosti obžalovanej za splnenia

podmienok uvedených v ustanovení § 293 ods. 7 Tr. por. ako aj v neprítomnosti poškodených za
splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. por. nadriadený prokurátor krajskej
prokuratúry v konečnom návrhu navrhol odvolanie obžalovanej v zmysle § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietnuť, keďže sa v plnej miere stotožnil s napadnutým rozsudkom.

Obhajca obžalovanej v konečnom návrhu zotrval na podanom odvolaní a jeho písomných dôvodoch a
navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.

por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste
a povinnosti obžalovanej nahradiť škodu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací

súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovanej
napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste a povinnosti nahradiť škodu, z obsahuodvolania obžalovanej a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto
procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto
procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods.

1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaná urobila na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré okresný súd postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. por.
prijal. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovanej, ktoré

rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v
tomto prípade nemohla vzťahovať
na výroky o vine obžalovanej, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len
odvolaním obžalovanej napadnuté výroky o uloženom treste.

Z dôvodov podaného odvolania vyplýva, že obžalovaná namietala neprimeranú prísnosť okresným

súdom uloženého trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., pričom namiesto trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu žiadala uložiť primeraný peňažný trest.

Na základe preskúmania veci v rozsahu a dôvodov odvolania obžalovanej odvolací súd dospel k záveru,
že skutkové zistenia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku,

na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého
a druhého stupňa, ktoré zistenia boli podkladom pre uloženie trestu odňatia slobody obžalovanej
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu ako aj povinnosti nahradenia škody poškodeným, majú
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a sú dôsledkom logicky odôvodnených úvah založených
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obhajoby o neprimeranej prísnosti okresným súdom uloženého
trestu odňatia slobody v zmysle namietaného odvolacieho dôvodu.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd správne ustálil v zmysle ustanovenia §

38ods.2Tr.zák.pomerpriťažujúcichapoľahčujúcichokolností,keďuobžalovanejzistildvepoľahčujúce
okolnosti v zmysle § 36 písm. l) a n) Tr. zák., a to že sa obžalovaná priznala k spáchaniu trestného činu
a úprimne ho oľutovala a že napomáhala
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, na proti čomu nezistil ani jednu priťažujúcu
okolnosť. Taktiež správne okresný súd ukladal obžalovanej trest v rámci trestnej sadzby v zmysle §

221 ods. 3 Tr. zák., ktorá bola v rozmedzí 2 až 8 rokov. Podľa správneho právneho posúdenia bolo
potom prihliadané na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a okresným súdom uložený trest
odňatia slobody je na samej spodnej hranici trestnej sadzby. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak teda
okresný súd v danom prípade uvedené poľahčujúce okolnosti (najmä prijatie vyhlásenia obžalovanej
o jej vine) zohľadnil v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. tak zásadným spôsobom, že uložil obžalovanej trest

odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonného rozpätia, tak nemožno v tomto prípade dospieť k
odôvodnenému záveru o uložení neprimerane prísneho trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. zák.

Rovnako okresný súd správne postupoval pokiaľ neaplikoval v danom prípade § 39 ods. 1 alebo ods.
5 Tr.. zák., keďže na to v prípade obžalovanej neboli akékoľvek dôvody. Vyhlásenie o vine obžalovanej

okresný súd správne zohľadnil už v uloženej výmere trestu odňatia slobody v rámci poľahčujúcich
okolností. Zároveň okresný súd správne zdôraznil, že obžalovaná sa dopustila v danej veci pokračovacej
trestnej činnosti a teda nešlo len
o jednorazový exces, ale v danom čase o systematické vylákanie peňazí a zneužitie dôvery osôb,
na ktoré sa obrátila. Odvolací súd v tomto smere dodáva, že trestnej činnosti sa navyše dopustila

závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách s celkovou výškou škody 12.400,- Eur.

Odvolací súd sa zároveň stotožnil so záverom okresného súdu o podmienečnom odklade obžalovanej
uloženého trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. ako aj s dĺžkou
určenej skúšobnej doby a to predovšetkým vzhľadom

na predchádzajúcu bezúhonnosť obžalovanej. Preto ani podľa odvolacieho súdu nebolo nevyhnutne
potrebné v prípade obžalovanej uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý by sa javil už ako
neprimerane prísny.Súčasne aj podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na uloženie peňažného trestu
namiesto trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom tak, ako to požadovala obžalovaná, keďže
peňažný trest by v danom prípade nebol dostatočným a nezodpovedal by zásadám ukladania trestov,

resp. nebol by spôsobilý splniť účel trestu vyjadrený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák.

Uloženie peňažného trestu by súčasne nezodpovedal závažnosti spáchanej trestnej činnosti zo strany
obžalovanejazároveňbysťažilčidokoncazmarilmožnosťnáhradyškodypoškodeným,keďžezostrany
obžalovanej im nebola doposiaľ (od roku 2022) uhradená ani časť trestnou činnosťou spôsobenej škody.

Práve naopak uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom sa javí byť v prípade
obžalovanej účelné aj z hľadiska možného odsledovania splnenia uloženej povinnosti nahradiť škodu
poškodeným, kedy v prípade nesplnenia tejto povinnosti zo strany obžalovanej prichádza do úvahy
vyslovenie jej neosvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nariadenie výkonu
uloženého trestu odňatia slobody.

Preto podľa názoru odvolacieho súdu okresným súdom uložený trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom dostatočne zohľadňuje priznanie sa obžalovanej k spáchaniu trestného činu, ako aj jej
vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, všetky okolnosti spáchania trestného činu, možno ho
považovať za primeraný, zákonný a zodpovedajúci konkrétnej miere závažnosti spáchanej trestnej

činnosti vyplývajúcej z jeho povahy a zo spôsobu spáchania
(z pohľadu vyššie konštatovaných skutočností) a súčasne je aj spravodlivý a zodpovedá zásadám
ukladania trestov, pričom zároveň splní i účel trestu vyjadrený v ustanovení § 34
ods. 1 Tr. zák., kedy v rámci individuálnej prevencie vytvorí vhodné podmienky na výchovu obžalovanej
k tomu, aby viedla už len riadny život bez páchania protiprávnej činnosti a v rámci generálnej

prevencie dostatočným spôsobom zabezpečí odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od
páchania obdobných trestných činov a tiež dodá pocit právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Takto uložený trest taktiež dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovanej
spoločnosťou.

Odvolací súd sa zároveň stotožnil aj s výrokmi o uložení povinnosti obžalovanej nahradiť škodu
poškodeným, ktorá bola poškodenými uplatnená a vyčíslená riadne a včas, pričom obžalovaná
v písomných dôvodoch odvolania voči týmto výrokom nenamietala žiadne konkrétne skutočnosti.
Navyše obžalovaná ani v rámci hlavného pojednávania pred okresným súdom nároky poškodených tak,
ako boli vyčíslené, nerozporovala a tieto uznala v uplatnenej výške.

Na podklade odvolania obžalovanej odvolací súd skúmal aj správnosť výrokovej časti rozsudku
okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovanej nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371
ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd
v prejednávanom prípade nezistil existenciu akýchkoľvek vád napadnutého rozsudku uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.