Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321201930
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1321201930.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne F. F., narodenej XX. R. XXXX, M. R., P. XXX/
X, zastúpenej advokátkou JUDr. Lýdiou Ráckovou, Sládkovičovo, Pionierska 551, proti žalovanému D.
F., narodenému XX. L. XXXX, Q., A. XXXXX/XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Hudec s.r.o.,
Bratislava, Lazaretská 23, IČO: 36 855 260, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 17C/17/2021, o dovolaní žalovaného

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. mája 2024 sp. zn. 9Co/121/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom pre

zmeškanie žalovaného zo dňa 09. júna 2022 č. k. 17C/17/2021 - 57 rozhodol tak, že:
„I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo spoluvlastníkov k bytu nachádzajúceho sa v Q. - L.. Č.. F.,
na A. E.. Č.. XX, zapísané v Katastri nehnuteľností Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, na
LV č. XXXX, pre okres Bratislava III, obec Q., L.. Č.. F., k. ú. F., nachádzajúcej sa v bytovom dome so
súpisným číslom XXXXX, na parcele registra „C“, parcelné číslo 1949/3, popis stavby A. XX, XX a XX, a
to k bytu č. 7, vo vchode A. XX, na 5. p. so spoluvlastníckym podielom priestorov na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 8002/210523 a so spoluvlastníckym
podielom na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 1949/3, vo výmere 643 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti 8002/210523, spoluvlastníkmi ktorého sú žalobkyňa v podiele
5/6 a žalovaný v podiele 1/6 a byt sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1.
II. Žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému náhradu spoluvlastníckeho podielu vo výške 16.667,- Eur,
v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva za náhradu. Predvolanie na pojednávanie na deň 09.
06. 2022 bolo doručené žalovanému dňa 04. 03. 2022, avšak svoju neúčasť vopred neospravedlnil.
Žalobkyňa prítomná na pojednávaní navrhla súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
1.2. Vo veci aplikoval ust. § 274 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej

len „CSP“), na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom
pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci
bol naň riadne a včas predvolaný a po predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil
svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Prvostupňový súd považoval zo žaloby a priložených
dôkazov nárok žalobkyne za preukázaný listinnými dôkazmi v celom rozsahu, preto rozhodol tak, ako

bolo uvedené v petite žaloby, a to rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.1.3. Podľa ust. § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahovalo stručnú
identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal
úspešnej žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu vo výške 100 %.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 01. marca 2023 č. k. 17C/17/2021 - 105 rozhodol tak, že návrh
žalovaného zo dňa 06. 12. 2022 na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava III č.
k. 17C/17/2021-57 zo dňa 09. 06. 2022 zamietol.
2.1. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že okresný súd vo veci samej rozhodol na pojednávaní dňa 09.
06. 2022 podľa § 274 CSP rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Predvolanie na pojednávanie dňa 09.
06. 2022 bolo žalovanému doručené dňa 04. 03. 2022, pričom svoju neúčasť vopred neospravedlnil. Pri

doručení žaloby bol zároveň poučený o všetkých procesných právach a povinnostiach, vrátane možnosti
rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie podľa § 273 a 274 CSP s tým, že o tejto možnosti bol poučený
opätovne aj pri vyššie spomínanom predvolaní na pojednávanie. Žalovaný sa napriek uvedenému na
predmetné pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní neospravedlnili včas
a vážnymi okolnosťami.

2.2. Žalovaný podal dňa 07. 12. 2022 odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie č. k. 17C/17/2021-57
zo dňa 09. 06. 2022 spolu s návrhom na jeho zrušenie a následne dňa 08. 12. 2022 osobne podal
návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškania č. k. 17C/17/2021-57 zo dňa 09. 06. 2022 a opätovne
nariadenie konania vo veci samej. Žalovaný v podaní zo dňa 07. 12. 2022 uviedol, že v súdnom spise
neexistuježiadendôkazovyšetrovacíchúkonochpotrebnýchnazistenieskutočnéhopobytužalovaného

vykonaných zo strany súdu. Civilný sporový poriadok ukladá súdu urobenie takýchto úkonov potrebných
na zistenie skutočného pobytu žalovaného ako povinnosť. A až následne, ak sa súdu nepodarí žalobu
doručiť na adresu zistenú takýmto postupom, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej
tabuli súdu a na jeho webovom sídle. Súd však znemožnil žalovanému uplatňovať procesné práva
priznané mu Civilným sporovým poriadkom do tej miery, že tým porušil jeho právo na spravodlivý súdny

proces. Žalovaný bol zbavený možnosti uplatniť svoj vplyv na výsledku sporu a táto okolnosť mala
podstatný vplyv na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to, že žalovanému nebola riadne
doručená žaloba, neboli splnené ani zákonné dôvody na vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle §
273 CSP. Súd doručoval v súlade s ustanovením § 116 ods. 3 CSP ďalšie písomnosti (predvolanie na
pojednávanie aj rozsudok) žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR a ani tie neboli

nikdy riadne doručené do vlastných rúk, keďže súd robí vyšetrovacie úkony iba raz. Rozsudok pre
zmeškanie bol žalovanému doručený dňa 11. 07. 2022 fikciou doručenia na jeho adrese uvedenej v
žalobe, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. 07. 2022. Žalovaný sa však o rozsudku
pre zmeškanie dozvedel až dňa 23. 11. 2022, kedy ním splnomocnený právny zástupca bol nahliadnuť
do spisu, o čom v súdnom spise existuje úradný záznam. Vtedy právny zástupca prevzal aj vyhotovenie

rozsudku pre žalovaného. Žalovaný neprevzal žalobu a zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe
a neprevzal si ani predvolanie na samotné pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre
zmeškanie, ako ani samotný rozsudok, a to z ospravedlniteľného dôvodu. Týmto dôvodom je dlhodobý
neplánovaný výkon práce žalovaného v rôznych mestách Slovenska, mimo Bratislavy. Žalovaný chodí
s kamarátom na brigády, podľa toho, kam ho kamarát zavolá a zdržiava sa tam po dobu niekoľkých

týždňov. Domov chodí na 1-2 dni, väčšinou v dni pracovného voľna a následne cestuje opäť mimo
Bratislavu. Žalovaný tieto skutočnosti nevie nijako preukázať listinnými dôkazmi, ale na brigády chodí
s kamarátom p. D. P., a odmenu dostáva vyplácanú v hotovosti „na ruku“. Prikladá k návrhu písomné
vyjadrenie p. D. P.. Žalovaný v čase od februára 2021 do októbra 2022 si nemohol prebrať zásielky zo
súdu včas, pretože bol z dôvodu brigád mimo Bratislavy. Po návrate domov v schránke bytu nenašiel

oznámenie o uložení poštovej zásielky na pošte. Po jednom z jeho návratov domov boli z bytu vypratané
všetky jeho osobné a hnuteľné veci. Jediná osoba, ktorá mala kľúče od schránky, okrem žalovaného
bola práve žalobkyňa. Zároveň bola jedinou osobou, ktorá by mohla mať na vyprataní bytu záujem.
Žalobkyňa mala neobmedzený prístup do bytu a do poštovej schránky, najmä v čase neprítomnosti
žalovaného. Mohla teda vyberať aj poštu zo schránky. Žalovaný spolu s návrhom na zrušenie rozsudku

pre zmeškanie podal aj vyjadrenie k žalobe.
2.3. Súd prvej inštancie zhrnul, že na to, aby súd mohol zrušiť rozsudok pre zmeškanie vydaný podľa
§ 274 CSP, musia byť splnené kumulatívne podmienky. Jednou z podmienok je podanie návrhu na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaným v lehote 15 dní odo dňa, keď sa o rozsudku pre zmeškaniedozvedel. Ďalšou z podmienok je existencia a preukázanie ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý sa
žalovaný nemohol zúčastniť pojednávania. V prípade návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ak
žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal nariadené pojednávanie, sa pozornosť súdu sústredí

len na skúmanie dôvodu, pre ktorý žalovaný zmeškal nariadené pojednávanie.
2.4. Podľa okresného súdu žalovaný vo svojom návrhu na zrušenie predmetného rozsudku pre
zmeškanie tvrdil, že sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel až po nahliadnutí do súdneho spisu právnym
zástupcom žalovaného dňa 23. 11. 2022. Žalovaný však súdu neuviedol, na základe akého podnetu
splnomocnil právneho zástupcu na nahliadnutie do súdneho spisu, nakoľko sám žalovaný poukazuje na

skutočnosť, že sa o predmetnej žalobe, termíne pojednávania a rozsudku pre zmeškanie nedozvedel.
Na základe uvedeného konania žalovaného, má súd za to, že žalovaný musel mať vedomosť o
prebiehajúcom súdnom konaní skôr, ako došlo k splnomocneniu právneho zástupcu dňa 15. 11. 2022
a zisteniu, že bol vydaný rozsudok pre zmeškanie.
2.5. Súd vyhodnotil námietku žalovaného, že nevykonal vyšetrovacie úkony na zistenie jeho skutočného
pobytu za nedôvodnú. Uviedol, že zisťoval uvedené skutočnosti dňa 12. 04. 2021, 22. 09. 2021, 14. 06.

2022, 18. 07. 2022. Súd nezistil, že by žalovaný mal zmenený pobyt, alebo sa nachádzal vo výkone
trestu odňatia slobody. Žalovaný nebol v žiadnom pracovnom pomere, resp. nevykonával žiadnu prácu
na dohodu, a nebol evidovaný v Sociálnej poisťovni. Samotný žalovaný uvádza, že sa väčšinu času
zdržiaval mimo Bratislavy kvôli jeho brigádam „na ruku“. Úlohou súdu však nie je zisťovať nad rámec
svojej činnosti každú zmenu presunu žalovaného v rámci Slovenskej republiky. Samotný žalovaný v

návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškania uvádza adresu totožnú, ako zistil súd z Registra obyvateľov,
a na ktorú bola žalovanému doručovaná žaloba, predvolanie na termín pojednávania a rozsudok pre
zmeškanie. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že žalovaný neuviedol, kde sa presne v čase termínu
pojednávania nachádzal, iba stroho konštatoval, že v časovom období približne od februára 2021 do
októbra 2022 bol mimo Bratislavy. Súdu však nešpecifikoval miesto svojho pobytu v čase termínu

pojednávania resp. predvolania na termín pojednávania, na základe ktorého by bolo možné čas trvania
mimo Bratislavy stotožniť s časom, kedy bolo predvolanie na pojednávanie doručované žalovanému
(teda s časom jeho uloženia na pošte a následným uplynutím lehoty na jeho prevzatie v odbernej lehote).
Po druhé nakoľko žalovaný vedel, že sa dlhodobo zdržiava mimo svojho trvalého bydliska, mal možnosť
zriadiť si P.O. BOX, alebo splnomocniť niekoho na preberanie poštových zásielok, čo neurobil. Po tretie

žalovaný tieto svoje tvrdenia žiadnymi dôkaznými prostriedkami ani nepreukázal.
2.6. Vzhľadom na uvedené mal okresný súd za to, že nebola splnená podmienka pre úspešné
rozhodnutie o návrhu žalovaného na zrušenie predmetného rozsudku pre zmeškanie, keďže žalovaný
nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý zmeškal nariadené pojednávanie a na
základe uvedených skutočností považoval súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie

Okresného súdu Bratislava III č. k. 17C/17/2021-57 zo dňa 09. 06. 2022 za nedôvodný a tento zamietol,
keďže nebola preukázaná existencia ospravedlniteľného dôvodu podľa § 277 ods. 1 CSP, pre ktorý
žalovaný zmeškal vyjadriť sa k žalobe.

3. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením zo 30. mája 2024 sp. zn. 9Co/121/2023

rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (prvý výrok) a žalobkyni voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (druhý výrok).
3.1.Vodôvodneníuviedol,žežalovanýpodalvzákonnej15dňovejlehoteodvolanie,ktoréneobsahovalo
žiadne konkrétne odvolacie dôvody (tzv. blanketové odvolanie). Odvolací súd poukázal na to, že podľa §
373 ods. 1 CSP vo všeobecnosti platí, že ak odvolanie nemá náležitosti, treba odvolateľa vyzvať na ich

doplnenie. To však neplatí, pokiaľ odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody. Na doplnenie týchto dôvodov
súd podľa jasného ustanovenia § 373 ods. 1 druhej vety CSP nevyzýva. Citovaným ustanovením bola
prekonaná staršia judikatúra k § 205 a § 209 Občianskeho súdneho poriadku (rozhodnutie NS SR sp.
zn. 8Cdo/108/2018 zo dňa 29. 10. 2019, nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚV 90/2019 zo dňa 5. 11. 2019).
V aktuálnom rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 08. 11. 2023

sp. zn. 1VCdo/2/2023 dospel Najvyšší súd SR k záveru, že odvolacie dôvody v sporovom konaní
je potrebné uviesť, prípadne doplniť v lehote na podanie odvolania. Ďalej dospel k záveru, že aj v
prípade blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie
preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP).
3.2. Odvolací súd mal zo spisového materiálu za preukázané, že odvolaním napadnuté uznesenie bolo

právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 15. 03. 2023. Deň 16. 03. 2023 bol prvým dňom lehoty
na podanie odvolania, ktorá mala uplynúť dňa 30. 03. 2023. Právny zástupca žalovaného doručil súdu
odvolanie dňa 23. 07. 2023 (správne má byť 27. 03. 2023, pozn. dovolacieho súdu), teda pred uplynutím
lehoty na podanie odvolania. V danom prípade nemalo odvolanie zákonom vyžadované náležitosti preodvolanie, t. j. nebolo uvedené v akom rozsahu napáda uznesenie, z akých dôvodov sa podáva a
čoho sa odvolaním domáha. Vzhľadom na to, že v predmetnom odvolaní absentovali odvolacie dôvody,
považoval odvolací súd podané odvolanie za tzv. blanketové odvolanie. Právny zástupca v lehote na

podanie odvolania nedoplnil odvolanie o odvolacie dôvody. Súd prvej inštancie správne postupoval,
keď nevyzýval na doplnenie odvolacích dôvodov, ale vyzval len na doplnenie ostatných náležitosti
odvolania. K doplneniu odvolania prišlo až podaním doručeným dňa 01. 11. 2023, t. j. po uplynutí lehoty
na podanie odvolania. Keďže nebolo odvolanie doplnené o odvolacie dôvody do uplynutia lehoty na
podanie odvolania, ale až v značnom časovom odstupe od podania blanketového odvolania, nemohol

sa odvolací súd zaoberať dôvodmi odvolania, v takto oneskorenom odvolaní. Vzhľadom na závery
vyslovené v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/2/2023,
nie je možné odmietnuť takéto odvolanie, ale je potrebné napadnuté uznesenie preskúmať z pohľadu
splnenia procesných podmienok. Odvolací súd preskúmal, či v napadnutom uznesení boli splnené
procesné podmienky. V danom prípade má odvolací súd za to, že pokiaľ ide o procesné podmienky na
strane súdu, tak súd prvej inštancie mal právomoc a príslušnosť rozhodovať v prejednávanej veci. Pokiaľ

ide o procesné podmienky na strane strany sporu, strany sporu mali procesnú subjektivitu, procesnú
spôsobilosťavdanomprípadeneboldanýdôvodpovinnéhozastúpenia,hocistranysporumaliprávnych
zástupcov, ktorí však disponovali platnými splnomocneniami. Vecné procesné podmienky boli taktiež
splnené, súd prvej inštancie disponoval spôsobilou žalobu a zo strany žalobcu bola splnená poplatková
povinnosť. Odvolací súd mal tiež za to, že v konaní neboli zistené negatívne podmienky, ktoré by bránili

v konaní pokračovať, teda nebolo zistené, žeby v danej veci existovalo právoplatne skončené konanie
(res iudicata) a neexistovalo ani skôr začaté totožné konanie (prekážka litispendencie).
3.3. Odvolací súd konštatoval, že v konaní bolo podané blanketové odvolanie a v odvolacom konaní
nebolo možné pokračovať. Vzhľadom na to, že boli splnené procesné podmienky, odvolací súd
predmetné rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie žalovaného č. k. 17C/17/2021-105 zo dňa 01. marca 2023 zamietol, ako vecne správne v
zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
3.4. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto by jej vznikol nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe
procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem,
bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný
prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo
iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa

obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového
poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn.
7Cdo/14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalobkyni v odvolacom konaní
trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalobkyňa nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania, a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP nebude
potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.

4. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ) dovolanie, ktorého prípustnosť
odôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP argumentujúc tým, že nesprávnym procesným

postupomodvolaciehosúduisúduprvejinštanciemuboloznemožnené,abyuskutočňovaljemupatriace
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
4.1. V odôvodnení dovolania namietal, že odvolací súd:
- rovnako ako súd prvoinštančný sa vôbec nezaoberal absenciou prvej - t. j. základnej podmienky
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, a to povahou sporu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané. Je

zrejmé, že uvedené, rovnako ako prvoinštančný súd, odvolací súd prehliadol. Ako už žalovaný uviedol,
prvoinštančný aj odvolací súd v konaní prehliadli skutočnosť, že rozsudok pre zmeškanie žalovaného
je možné vydať len v konaní podľa § 137 písm. a) CSP; t. j. v konaní o splnenie povinnosti. Spor o
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k bytu nie je konaním o splnenie povinnosti, ale konaním o
usporiadanie práv a povinností strán vyplývajúcom z osobitného predpisu: § 142 OZ, t. j. konanie podľa

§ 137 písm. b) CSP;
- aproboval rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydaný v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v rozpore s § 274 CSP, keď prehliadol povahu sporu, v ktorom bol vydaný,- potvrdil uznesenie prvoinštančného súdu, ktorým prvoinštančný súd prehliadnúc nesplnenie hneď
prvej z podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP, sám prehliadol
nesplnenie procesných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, teda preskúmanie

splnenia procesných podmienok, ako to vyplýva z ust. § 380 ods. 2 CSP. Spor o zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva k bytu nie je konaním o splnenie povinnosti, ale konaním o usporiadanie práv a
povinností strán vyplývajúcom z osobitného predpisu: § 142 OZ, t. j. konanie podľa § 137 písm. b) CSP.
4.2. Domnieva sa, že jeho prípad je porovnateľný s vecou, ktorá bola rozhodnutá Najvyšším súdom
SR sp. zn. 3ObO/53/2020 zo dňa 14. 12. 2020 (správne má byť „3Obdo/53/2020“, pozn. najvyššieho

súdu), z ktorého aj logicky vychádza. Rozdielnosť s menovaným prípadom je podľa žalovaného prístup
odvolacieho súdu (ale aj prvoinštančného súdu), ktorí vo veci považovali jeho procesné úkony za
vykonané oneskorene, avšak bez toho, aby vykonali či pripustili vykonanie dokazovania k preukázaniu
splnenia lehoty na vykonanie procesných úkonov (včasnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie,
včasnosť návrhu na zrušenie rozsudku) a zároveň sa odvolací súd musel vyporiadať s blanketovým
odvolaním (v súvislosti s návrhom žalovaného na zrušenie rozsudku za zmeškanie), ktoré bolo zjavne

chybou jeho právneho zástupcu; t. j. chybou žalovaného.
4.3. Žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie pripustil a po prejednaní veci uznesenie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/121/2023-155 zo dňa 30. 5. 2024, rovnako ako aj rozsudok Okresného
súdu Bratislava III č. k. 17C/17/2021-57 zo dňa 9. 6. 2022 a uznesenie Okresného súdu Bratislava III
č. k. 17C/17/2021 - 105 zo dňa 1. 3. 2023, postupom podľa § 449 ods. 1 a 2 CSP zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie (Mestskému súdu Bratislava IV) na ďalšie konanie, ktorý znovu rozhodne vo veci
a rozhodne aj o náhrade trov konania.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 30. 10. 2024 navrhla dovolaciemu súdu, aby dovolanie
žalovaného v zmysle § 448 CSP zamietol ako nedôvodné.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania
(žalovaný) zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel

k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

7. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

8.Dovolateľvyvodzovalprípustnosťdovolaniaz§420písm.f)CSP,podľaktoréhojedovolanieprípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v
§ 420 písm. a) až f) CSP. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol,
že základným a spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné

dovolanie podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 CSP, dovolací súd
prednostne skúma, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti v dovolaní
tvrdenej procesnej vady v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP pristúpi dovolací súd len vtedy, ak dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Z uvedeného je zrejmé, že ak je dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP
irelevantné, či k namietanej procesnej vade došlo alebo nie.

10. Dovolateľ smeroval svoje dovolanie voči uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým súd rozhodoval o

zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (§ 277 ods. 2 a 3 CSP). Dovolací súd uvádza,
že ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma
primárne, či ide o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí. Ak je
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, aleborozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až
f) CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

11. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie kontumačného rozsudku, nie je rozhodnutím
odvolacieho súdu vo veci samej a ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

12. Rozhodnutím vo veci samej je meritórne rozhodnutie. Pojem „vec sama“ znamená predmet konania

tak, ako bol vymedzený v žalobe, prípadne v ďalších dispozičných úkonoch strán. Rozhodnutie vo
veci samej je také rozhodnutie, v ktorom sa súd zaoberá nárokom, ktorý strany uplatnili a kde súd
hodnotí žalobou uplatnený nárok podľa hmotného práva. Rozdiel spočíva aj v procesnej forme, akou
súd rozhoduje o veci samej. Podľa § 212 ods. 1 CSP súd rozhoduje vo veci samej rozsudkom. Naopak,
ak súd nerozhoduje vo veci samej, rozhoduje uznesením (§ 234 ods. 1 CSP).

13. Pod pojmom „rozhodnutie, ktorým sa konanie končí“ treba rozumieť také rozhodnutie odvolacieho
súdu, v dôsledku ktorého sa skončí samotné konanie o veci (vymedzenej v sporovom konaní žalobou)
bez toho, aby došlo k jej vecnému prejednaniu na odvolacom súde (napr. o uznesenie odvolacieho
súdu o odmietnutí odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie; uznesenie odvolacieho súdu, ktorým
bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavené; uznesenie odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania alebo odmietnutí podania atď.).
V danom prípade však odvolací súd rozhodoval o podanom odvolaní voči uzneseniu, ktorým súd
prvej inštancie zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Dovolaním napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu preto v zmysle podaného výkladu nemožno považovať ani za rozhodnutie
vo veci samej a ani za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V tejto súvislosti je potrebné poukázať

na to, že žalovaný môže za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie kontumačného
rozsudku. Okrem návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (§ 277 ods. 2 CSP) môže žalovaný
podať aj odvolanie (§ 356 písm. b) CSP). V praxi často dochádza k súbehu oboch opravných
právnych predpisov. Každý z opravných prostriedkov však pokrýva inú právnu situáciu. Kým pri
návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku sa skúma len to, či žalovaný zmeškal pojednávanie,

na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku, z ospravedlniteľného dôvodu, odvolanie proti
kontumačnému rozsudku je možné odôvodniť výlučne absenciou niektorého z predpokladov pre
vydanie kontumačného rozsudku. Už samotný rozsudok o zmeškaní je osobitným druhom súdneho
rozhodnutia, ktorý predstavuje sankciu za zákonom vymedzenú formu procesnej pasivity procesnej
strany v sporovom konaní. Porovnaním oboch opravných prostriedkov je zrejmé, že návrh na zrušenie

rozsudkuprezmeškaniesanetýkarozhodovaniaovecisamej,aleotom,čidôvod,prektorýbolžalovaný
procesne pasívny, je ospravedlniteľný. O návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku rozhoduje súd
uznesením, buď návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku vyhovie a nariadi nové pojednávanie
(akoby k vydaniu kontumačného rozsudku na predošlom pojednávaní nedošlo), alebo návrh na zrušenie
kontumačného rozsudku zamietne. Proti zamietavému uzneseniu prvostupňového súdu je prípustné

odvolanie. Dovolací súd podotýka, že až spochybnenie existencie podmienok pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie (podmienky osobitne zakotvené pre vydanie tohto druhu rozsudku a tiež tzv. podmienky
konania) žalovaným v odvolaní je „vec sama“, ktorú bude odvolací súd prejednávať v odvolacom konaní.
Výsledkomtohtoodvolaciehokonaniabudemeritórnerozhodnutie,resp.rozhodnutie,ktorýmsakonanie
končí, a ktoré už podlieha prieskumu dovolacieho súdu cez optiku § 420 CSP.

14. Nakoľko žalovaná podala dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým rozhodoval o
zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nemožno takéto rozhodnutie považovať za
rozhodnutie vo veci samej a ani za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, proti ktorému by bolo prípustné
dovolanie v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že proti

tomuto uzneseniu odvolacieho súdu preto dovolanie podľa § 420 CSP nie je prípustné.

15. Z uvedených dôvodov dovolací súd v tejto časti podané dovolanie podľa § 447 písm. c) CSP odmietol
bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

16. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. V dovolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, ktorej vznikli trovy dovolacieho
konania. Dovolací súd jej preto voči žalovanému priznal ich náhradu v plnom rozsahu. O výške náhradytrov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.