Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321201930
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1321201930.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne F. F., narodenej XX. R. XXXX, M. R., P. XXX/
X, zastúpenej advokátkou JUDr. Lýdiou Ráckovou, Sládkovičovo, Pionierska 551, proti žalovanému D.
F., narodenému XX. L. XXXX, Q., A. XXXXX/XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Hudec s.r.o.,
Bratislava, Lazaretská 23, IČO: 36 855 260, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 17C/17/2021, o dovolaní žalovaného

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. mája 2024 sp. zn. 9Co/120/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom pre

zmeškanie žalovaného zo dňa 09. júna 2022 č. k. 17C/17/2021 - 57 rozhodol tak, že:
„I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo spoluvlastníkov k bytu nachádzajúceho sa v Q. - L.. Č.. F.,
na A. E.. Č.. XX, zapísané v Katastri nehnuteľností Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, na
LV č. XXXX, pre okres Bratislava III, obec Q., L.. Č.. F., k. ú. F., nachádzajúcej sa v bytovom dome so
súpisným číslom XXXXX, na parcele registra „C“, parcelné číslo 1949/3, popis stavby A. XX, XX a XX, a
to k bytu č. 7, vo vchode A. XX, na 5. p. so spoluvlastníckym podielom priestorov na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 8002/210523 a so spoluvlastníckym
podielom na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 1949/3, vo výmere 643 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti 8002/210523, spoluvlastníkmi ktorého sú žalobkyňa v podiele
5/6 a žalovaný v podiele 1/6 a byt sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1.
II. Žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému náhradu spoluvlastníckeho podielu vo výške 16.667,- Eur,
v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva za náhradu. Predvolanie na pojednávanie na deň 09.
06. 2022 bolo doručené žalovanému dňa 04. 03. 2022, avšak svoju neúčasť vopred neospravedlnil.
Žalobkyňa prítomná na pojednávaní navrhla súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
1.2. Vo veci aplikoval ust. § 274 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej

len „CSP“), na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom
pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci
bol naň riadne a včas predvolaný a po predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil
svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Prvostupňový súd považoval zo žaloby a priložených
dôkazov nárok žalobkyne za preukázaný listinnými dôkazmi v celom rozsahu, preto rozhodol tak, ako

bolo uvedené v petite žaloby, a to rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.1.3. Podľa ust. § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahovalo stručnú
identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal
úspešnej žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu vo výške 100 %.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. mája 2024 sp. zn. 9Co/120/2023
odvolanie žalovaného odmietol (I. výrok) a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. (II. výrok).
2.1. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380
ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je potrebné odmietnuť. Vec právne posúdil podľa § 386 písm. a) CSP, § 116 ods. 1, 2 a 3 CSP. Po

vecnej stránke odvolací súd zistil, že žalobu sa nepodarilo doručiť na adresu žalovaného evidovanú
v registri obyvateľov. Inú adresu sa súdu prvej inštancie nepodarilo zistiť, a to ani napriek vykonaným
úkonom zo strany súdu prvej inštancie. Tvrdenia žalovaného o tom, že si súd prvej inštancie nesplnil
svoju povinnosť zisťovať skutočný pobyt nie je pravdivé. Súd prvej inštancie sa v zamietnutí návrhu na
zrušenie rozsudku, a to v odseku 11. uznesenia zo dňa 21. 3. 2023 č. k. 17C/17/2021-105 vysporiadal s

tvrdeniami žalovaného, že súd nerobil úkony na zistenie pobytu, kde uviedol, aké úkony boli vykonané
za účelom zistenia pobytu žalovaného, a to aj opakovane. Vzhľadom na to, že šetrenie neprinieslo
zistenie žiadneho iného pobytu ako adresu uvedenú v registri obyvateľov, súd prvej inštancie správne a v
súlade s ustanovením § 116 CSP zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie
o podanej žalobe. Všetky ďalšie písomnosti mali byť podľa § 116 ods. 3 CSP doručované na adresu

evidovanú v registri obyvateľov. Súd prvej inštancie žalovanému na túto adresu doručoval napadnutý
rozsudok pre zmeškanie. Žalovanému bol napadnutý rozsudok doručený dňa 11. 7. 2022 (pondelok).
Odo dňa 12. 7. 2022 začala žalovanému plynúť lehota na podanie odvolania, ktorá uplynula 26. 7. 2022
(utorok). V tejto lehote nebolo odvolanie podané. Odvolanie voči napadnutému rozsudku bolo súdu
doručené až dňa 7. 12. 2022 (streda), teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania. S poukazom na

ustanovenie § 386 písm. a) CSP preto odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol.
2.2. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP
analogicky, nakoľko Civilný sporový poriadok nemá osobitnú úpravu pre rozhodovanie o trovách konania
v prípade odmietnutia odvolania, keď ustanovenia o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania
upravujú situáciu najbližšiu odmietnutiu podania (odvolací súd vec meritórne neprejednal). Žalobkyni

vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko žalovaný oneskoreným
podaním odvolania procesne zavinil, že sa jej odvolanie muselo odmietnuť, a preto žalobkyni voči
žalovanému odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ) dovolanie, ktorého prípustnosť
odôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP argumentujúc tým, že nesprávnym procesným
postupomodvolaciehosúduisúduprvejinštanciemuboloznemožnené,abyuskutočňovaljemupatriace
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

3.1. V odôvodnení dovolania namietal, že:
- k odvolaniu proti napadnutému rozsudku pre zmeškanie sa dňa 08. 11. 2023 vyjadrila žalobkyňa. Jej
vyjadrenie však nebolo žalovanému ani jeho právnej zástupkyni v zmysle § 374 ods. 1 CSP doručené.
Odvolací (resp. prvoinštančný) súd zvolil nesprávny procesný postup v prípade nedoručovania
vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu žalovaného, k čomu bol povinný podľa § 374 ods. 1 CSP; napriek

tomu mu odvolací súd vytkol, že sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril, v dôsledku čoho ostali nepopreté
niektoré (nové) skutkové tvrdenia žalobkyne; osobitne ohľadom údajnej vedomosti o spore a o rozsudku
pre zmeškanie už v októbri 2022;
- odvolací súd, rovnako ako súd prvoinštančný sa vôbec nezaoberal absenciou prvej - t. j. základnej
podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, a to povahou sporu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané.

Je zrejmé, že uvedené, rovnako ako prvoinštančný súd, odvolací súd prehliadol. Ako už žalovaný
uviedol, prvoinštančný aj odvolací súd v konaní prehliadli skutočnosť, že rozsudok pre zmeškanie
žalovaného je možné vydať len v konaní podľa § 137 písm. a) CSP; t. j. v konaní o splnenie povinnosti.
Spor o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k bytu nie je konaním o splnenie povinnosti, ale konanímo usporiadanie práv a povinností strán vyplývajúcom z osobitného predpisu: § 142 OZ, t. j. konanie podľa
§ 137 písm. b) CSP.
- odvolací súd odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie ako podané oneskorene odmietol, rezignujúc na

vykonanie dokazovania o včasnosti a dôvodnosti podaného odvolania, ako sám navrhol v odvolaní.
3.2. Domnieva sa, že jeho prípad je porovnateľný s vecou, ktorá bola rozhodnutá Najvyšším súdom
SR sp. zn. 3ObO/53/2020 zo dňa 14. 12. 2020 (správne má byť „3Obdo/53/2020“, pozn. najvyššieho
súdu), z ktorého aj logicky vychádza. Rozdielnosť s menovaným prípadom je podľa žalovaného prístup
odvolacieho súdu (ale aj prvoinštančného súdu), ktorí vo veci považovali jeho procesné úkony za

vykonané oneskorene, avšak bez toho, aby vykonali či pripustili vykonanie dokazovania k preukázaniu
splnenia lehoty na vykonanie procesných úkonov (včasnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie,
včasnosť návrhu na zrušenie rozsudku) a zároveň sa odvolací súd musel vyporiadať s blanketovým
odvolaním (v súvislosti s návrhom žalovaného na zrušenie rozsudku za zmeškanie), ktoré bolo zjavne
chybou jeho právneho zástupcu; t. j. chybou žalovaného.
3.3. Žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie pripustil a po prejednaní veci uznesenie Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/120/2023-152 zo dňa 30. 05. 2024 aj rozsudok Okresného súdu Bratislava
III č. k. 17C/17/2021-57 zo dňa 09. 06. 2022, postupom podľa § 449 ods. 1 a 2 CSP zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie (Mestskému súdu Bratislava IV) na ďalšie konanie, ktorý znovu rozhodne vo veci
a rozhodne aj o náhrade trov konania.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné
v zmysle § 448 CSP zamietnuť.

5. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

6. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom

spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou

dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ
vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

9. Z hľadiska obsahového (§ 124 ods. 1 CSP) žalovaný namietal, že k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces došlo nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu, keď odvolací súd
odvolanie žalovaného odmietol ako podané oneskorene bez toho, aby preskúmal procesné podmienky
vydania rozsudku pre zmeškanie vydaného súdom prvej inštancie. A taktiež aj v tom, že mu nebolo
doručené vyjadrenie žalobkyne k jeho odvolaniu, ktoré obsahovalo nové skutkové okolnosti, ku ktorým

sa nemal možnosť vyjadriť.

10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnejstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej
miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na

nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)

tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom
svojvoľného postupu, a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

11. Z preskúmavaného spisu vyplýva nasledovný skutkový stav: žalobkyňa podala proti žalovanému
žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Okresný súd nariadil pojednávanie na
deň 09. 06. 2022 a predvolanie na pojednávanie bolo doručené žalovanému 04. 03. 2022 (č. l. 53).
Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd vydal kontumačný

rozsudok na pojednávaní podľa § 274 CSP. Predmetný rozsudok bol žalovanému doručený dňa 11. 07.
2022 (č. l. 62). Z oboch doručeniek žalovaného vyplýva, že ani v jednom prípade si žalovaný písomnosť
zo súdu neprevzal v odbernej lehote. Žalovaný podal dňa 07. 12. 2022 na prvostupňový súd návrh na
zrušenie kontumačného rozsudku (o tomto návrhu rozhodol prvostupňový súd uznesením zo dňa 01.
03. 2023 č. k. 17C/17/2021-105, ktorým návrh žalovaného zamietol a ktoré odvolací súd uznesením zo

dňa 30. 05. 2024 sp. zn. 9Co/121/2023 potvrdil). Toho istého dňa podal žalovaný proti kontumačnému
rozsudkuajodvolanie.Odvolacísúdodvolaniežalovanéhouznesenímodmietolakopodanéoneskorene
podľa § 386 písm. a) CSP. Zistil, že žalobu prvostupňový súd doručoval žalovanému do vlastných rúk
na adresu evidovanú v Centrálnom registri obyvateľov: Q., A. XXXXX/XX (§ 106 ods. 1 písm. a) CSP).
Nakoľko bolo doručenie do vlastných rúk neúspešné a išlo o doručovanie žaloby, súd podľa § 116 ods.

1 CSP zisťoval skutočný pobyt žalovaného, avšak opäť neúspešne. Napokon oznámil podanie žaloby
žalovanému postupom podľa § 116 ods. 2 CSP (zverejnenie oznámenia na úradnej tabuli súdu a jeho
webovej stránke). Z toho vyplýva, že kontumačný rozsudok bol doručený žalovanému dňa 11. 07. 2022,
a dňa 12. 07. 2022 začala plynúť lehota na podanie odvolania. Táto žalovanému márne uplynula dňa
26. 07. 2022. Odvolanie podané žalovaným dňa 07. 12. 2022 tak bolo podané po lehote.

11.1. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že žalovaný vykonal vo vzťahu ku kontumačnému rozsudku
dva procesné úkony. Návrh na zrušenie kontumačného rozsudku a odvolanie proti kontumačnému
rozsudku. V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že kým pri návrhu na
zrušenie kontumačného rozsudku súd skúma len to, či žalovaný zmeškal procesný úkon (v tomto
prípade pojednávanie) z ospravedlniteľného dôvodu, tak v odvolacom konaní odvolací súd preskúmava

kontumačnýrozsudokpovecnejstránke.T.zn.zisťuje,čibolisplnenévšetkypodmienkynajehovydanie.
11.2. Dovolateľ podal dovolanie voči obom rozhodnutiam odvolacieho súdu, t. j. aj proti rozhodnutiu v
konaní o návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku, ako aj rozhodnutiu v odvolacom konaní. Hlavnou
dovolacou námietkou dovolateľa je, že súdy neskúmali splnenie procesných podmienok na vydanie
kontumačného rozsudku. Predmetom prieskumu v tomto dovolacom konaní je rozhodnutie odvolacieho

súdu o odvolaní žalovaného proti kontumačnému rozsudku. Dovolací súd poukazuje na to, že je
potrebné rozlišovať medzi procesnými podmienkami prípustnosti odvolania (tzv. podmienky konania)
a procesnými podmienkami vydania kontumačného rozsudku. Kým procesné podmienky prípustnosti
odvolania skúma odvolací súd ako prvé, bez kumulatívneho splnenia ktorých nie je možné vec meritórne
preskúmať, procesné podmienky vydania kontumačného rozsudku je už posudzovanie samotnej

dôvodnosti odvolania, t. j. preskúmanie napadnutého rozsudku po vecnej stránke. V preskúmavanej
veci odvolací súd zistil, že z dôvodu oneskoreného podania odvolania nie sú splnené procesné
podmienky jeho prípustnosti, t. j. vecného prejednania. Súd tak pre procesné pochybenie žalovaného
nemohol pristúpiť k preskúmaniu merita veci, t. j. aj k zisteniu, či boli splnené podmienky vydania
kontumačného rozsudku prvostupňovým súdom, nakoľko sankcia za takéto procesné pochybenie

účastníka konania je odmietnutie odvolania. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemohol pristúpiť
k preskúmaniu odvolania žalovaného, nakoľko žalovanému márne uplynula lehota na jeho podanie.
Námietka žalovaného, že odvolací súd meritórne vec neprejednal, je tak nedôvodná. Za tejto situácie
preto nebolo potrebné, aby súd prvého stupňa doručoval žalovanému vyjadrenie žalobkyne k jehoodvolaniu, nakoľko doručenie tohto vyjadrenia žalovanému by nič nezmenilo na tom, že žalovaný
nesplnil podmienky odvolacieho konania.

12.Vovzťahukdoručovaniupísomnostížalovanémudovolacísúdkonštatuje,ženovýprocesnýkódexje
založený na pomerne tvrdom uplatnení fikcií doručenia. Avšak konštantná judikatúra Súdneho dvora EÚ
sivyžiadalaobligatórnosťurčitýchvyšetrovacíchúkonovvovzťahukpobytužalovaného(fyzickejosoby).
Tvrdé fikcie doručenia teda majú určitú výnimku pri doručovaní toho najzásadnejšieho procesného
úkonu, akým je žaloba (Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, s. 458 - 461: M. Števček). Tu sa

uplatní osobitný procesný postup, ktorý aj súd prvého stupňa dodržal. Doručoval žalovanému žalobu na
adresu jeho trvalého pobytu, následne zisťoval skutočný pobyt žalovaného, a to aj opakovane a nakoľko
tento proces bol neúspešný, zverejnil oznámenie o žalobe na úradnej tabuli súdu a svojej webovej
stránke. Je však potrebné zdôrazniť, že ďalšie písomnosti už súd žalovanému doručuje na adresu
podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP (§ 116 ods. 3 CSP), t. j. súd vykonáva šetrenie skutočného pobytu
žalovaného len raz, a to pri doručovaní žaloby. Takáto písomnosť, t. j. predvolanie na pojednávanie,

ale aj rozsudok, sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie (fikcia doručenia). Je to v súlade s koncepciou zvyšovania procesnej
zodpovednosti strán sporu. Vzhľadom na uvedené, nie je možné prijať iný záver, ako že kontumačný
rozsudok bol žalovanému doručený dňa 11. 07. 2022 (fikciou doručenia) a žalovaný podal odvolanie
proti kontumačnému rozsudku neskoro, po lehote (07. 12. 2022).

12.1. Dovolací súd zhodne so súdmi nižšieho stupňa súhlasí, že ak si žalovaný zásielky neprevzal z
dôvodu, že bol na brigádach, uvedené tvrdenie ničím nepreukázal. Bolo na zvážení žalovaného pred
odchodom z miesta evidovaného pobytu, aby prejavil vôľu, že namiesto neho bude preberať poštové
zásielky ňou určená osoba (mohol si zvoliť, či sa toto splnomocnenie má vzťahovať aj na zásielky
určené do vlastných rúk). Dovolací súd má tak za to, že postupom odvolacieho súdu, ale aj jemu

predchádzajúcemu konaniu nedošlo k porušeniu práv žalovaného na spravodlivý proces.

13. Dovolací súd podotýka, že pri doručovaní písomností zo strany súdu je potrebné vychádzať z
materiálneho prístupu k doručovaniu, a to, že sa adresát mohol s doručovanou písomnosťou zoznámiť
(objektívne) a bolo zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces. Uvedený názor dovolacieho

súdu je v súlade aj s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR (ďalej len „ústavný súd“) s odkazom
na nález z 21. novembra 2023 sp. zn. IV. ÚS 405/2023, podľa ktorého v rozpore s požiadavkou
materiálnej ochrany práv zo strany súdnej moci môže byť aj príliš formalistický výklad práva, čo môže
mať za následok porušenie ústavných princípov práva na spravodlivý proces (m. m. III. ÚS 497/2011). V
záujme poskytovania materiálnej ochrany práv je podľa ústavného súdu potrebné posudzovať aj inštitút

doručovania súdnych rozhodnutí, a to v kontexte následného posúdenia včasnosti podaného opravného
prostriedku, berúc pritom do úvahy požiadavku uplatňovanú pri výklade a aplikácii príslušných právnych
predpisov, a to zachovať spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a
oprávneným záujmom oboch strán v spore, t. j. žalobcu aj žalovaného (m. m. III. ÚS 271/05, III.
ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie

materiálneho právneho štátu podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi predovšetkým súdnej ochrany.
Zákonné pravidlá doručovania slúžia na ochranu procesných práv sporových strán, ktoré musia mať pri
výkone svojich práv a povinností, a to aj procesnej povahy, istotu o obsahu doručovaného rozhodnutia.
Rovnako v náleze z 10. augusta 2023 sp. zn. IV. ÚS 266/2023 ústavný súd konštatoval, že zákonné
pravidlá doručovania slúžia na ochranu procesných práv sporových strán, ktoré musia mať pri výkone

svojich práv a povinností, a to aj procesnej povahy, istotu o obsahu doručovaného rozhodnutia.
Pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade došlo k riadnemu (účinnému) doručeniu, je nevyhnutné
uplatňovať materiálny prístup, pre ktorý je podstatné to, či sa adresát mohol s obsahom doručovanej
písomnosti zoznámiť a či tak bolo zachované jeho právo na súdnu ochranu (porovnaj nálezy Ústavného
súdu Českej republiky č. k. II. ÚS 1577/16 z 11. júla 2017, bod 14 a č. k. III. ÚS 3851/18 z 09. apríla

2019, bod 14).

14. V prejednávanom spore bolo nepochybné, že žalovanému bol doručený kontumačný rozsudok na
adresu jeho trvalého pobytu uvedenú v registri obyvateľov. Aj keď si žalovaný predmetné rozhodnutie
súdu prvej inštancie neprevzal v odbernej lehote a uplatnila sa fikcia doručenia, objektívne mal možnosť

sa s obsahom doručovanej písomnosti zoznámiť, čím bolo zachované jeho právo na súdnu ochranu,
vychádzajúc z vyššie uvedeného materiálneho prístupu posudzovania riadneho doručenia.15. Dovolací súd zdôrazňuje vzhľadom na uvedené, že súd prvej inštancie v spojitosti s rozhodnutím
odvolacieho súdu aplikovali správny procesný postup v súlade so zákonnými ustanoveniami, ich
rozhodnutie je vecne a právne správne a dostatočne odôvodnené. Obsah spisu vedeného v

preskúmavanej veci v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd v spojitosti so
súdom prvej inštancie procesným postupom porušil právo dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle
ustanovenia § 420 CSP. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody,
ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu
prvej inštancie, nemožno považovať za neodôvodnený alebo priečiaci sa zneniu zákona. Podľa názoru

dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu náležitosti v zmysle § 393 CSP.

16. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie dovolateľa uplatnené podľa ustanovenia § 420 písm.
f) CSP zamietol ako nedôvodné (§ 448 CSP).

17. Aplikujúc zásadu úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP) dovolací súd priznal

žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.