Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. január 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125200920
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5125200920.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v spore žalobkyne: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX D. E. C., zast.: JUDr. Michal Slamka, advokát s miestom
výkonu činnosti Národná 10, 010 01 Žilina IČO: 54 063 451, proti žalovanému: B. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX, XXX XX G., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Plačko s.r.o., so sídlom Centrum
27/32, Považská Bystrica, IČO: 47 241 411, o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného

uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobkyňou v doručenom znení.

2. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV
č. XXXX vedenom Okresným úradom Bytča, katastrálny odbor, okres Bytča, obec G., k. ú. G. – pozemku
reg. E-KN, parc. č. 6364, druh pozemku orná pôda, o výmere 1573 m2 (ďalej len „Nehnuteľnosť“),
a to v podiele 1/2-ica. Žalovaný kúpnou zmluvou zo dňa 07.12.2022, ktorej vklad bol povolený dňa
05.01.2023 pod H. XXXX/XXXX (ďalej ako „Kúpna zmluva“), nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel na

Nehnuteľnosti v podiele X/XX-XX od predávajúcej C. C. I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 013 55
Štiavnik č. 1121, SR (ďalej aj ako „Predávajúca“). Kúpna cena v Kúpnej zmluve v Čl. IV. bola stanovená
na sumu 400 eur za predmet prevodu vedený v Čl. II ods. 3 Kúpnej zmluvy, a to za pozemky v k. ú.
G. reg. E-KN parc. č. 6345/1 vo výmere 82 m2, parc. č. 6345/2 vo výmere 23 m2, parc. č. 6364 vo
výmere 1573 m2 a parc. č. 6373 vo výmere 1248 m2, všetky v podiele X/XX-XX. Z uvedeného možno
prepočítať, že kúpna cena bola stanovená vo výške 400 eur za 780,27 m2 (pozn. podiel 8/30 z celkovej
výmery 2926 m2), čo na jednotkovú sumu pripadá kúpna cena vo výške 0,51265 eur za 1 m2. Žalobkyni,

ako podielovému spoluvlastníkovi Nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel C. C. ako predávajúcej na
Nehnuteľnosti nebol ponúknutý na kúpu. Žalobkyňa má za to, že Žalovaný nie je blízkou osobou
C. C. ako predávajúcej, a nakoľko predávajúca neponúkla Žalobkyni Nehnuteľnosť na predaj, tak sa
dopustilaporušeniazákonnéhopredkupnéhoprávaŽalobkyne.Oprávnenýspoluvlastník(t.j.žalobkyňa)
z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka (t. j. predávajúcej
C. C.) právo (pozn. okrem iných možností) domáhať sa voči nadobúdateľovi (t. j. žalovanému), aby
mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od

zaviazanej osoby. Ak tak nadobúdateľ podielu neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo
domáhaťsanasúdevydaniarozhodnutia,ktorýmsaprikúpnejzmluvenahradíprejavvôlenadobúdateľa
(§ 229 CSP). V predmetnej veci sa tak žalobkyňa domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť
s ňou kúpnu zmluvu s požadovaným obsahom. Následne v danej veci spoluvlastnícky podiel prevádzaljeden zo štyroch spoluvlastníkov, a to celý podiel (8/30-in), predkupné právo k nemu mali zostávajúci
spoluvlastníci, ktorí boli de iure traja: 1. žalobkyňa (v podiele 1/2-ica), B. D. (v podiele X/XX-XXX) a H.
H. (v podiele X/XX-XX). Každý z týchto de iure troch spoluvlastníkov mal vo vzťahu k prevádzanému

spoluvlastníckemu podielu vo výške 8/30 – in z celku predkupné právo v podiele pomerne k svojmu
vlastnenému spoluvlastníckemu podielu, čo v prípade žalobkyne je podiel vo výške X/XX-XXX z celku.
Súčin tak jednotkovej ceny 0,51265 eur/m2 a výmery pripadajúcej na X/XX-XXX z pozemku E-KN parc.
č. 6364, t. j. 286 m2 predstavuje 146,62 eur.

3. Žalovaný v reakcii na podanú žalobu (č. l. 23 spisu) uviedol, nezdieľa žalobkyňou uvedené hodnotenie
vzťahu medzi predávajúcou C. C. a žalovaným. Napriek obsahu žaloby žalovaný má za to, že žalobkyni
sú dostatočne dobre známe miestne rodinné, osobné, sociálne a personálne pomery osôb bývajúcich
v blízkom okolí rodinného domu, v ktorom v predchádzajúcom období žalobkyňa vyrastala a mala
trvalý pobyt, a rodinný vzťah predávajúcej a žalovaného je jej známy as poň v podstatných rysoch.
Konkrétna situácia je taká, že dňa 23. 06. 1985, krátko po narodení žalovaného dňa 28. 05. 1985,

predávajúca C. C. vo vzťahu ku žalovanému sa stala krstnou mamou, so zápisom v knihe krstov vo
zväzku VIII, strana č. 189, po radové číslo 53 Rímskokatolíckeho farského úradu Štiavnik. Pri krste, v
rámci obradu tzv. rímskokatolíckeho svätého krstu, predávajúca C. C. exaktne sa vyslovila, že pristupuje
ku povinnosti pomáhať rodičom žalovaného plniť povinnosť vychovávať žalovaného v Rímskokatolíckej
viere a prijala niekoľko ďalších náboženských povinností vo vzťahu ku cirkvi a žalovanému. Pritom už

samotnému formálnemu založeniu vzťahu krstného rodiča medzi rodičmi žalovaného a predávajúcou
C. C. predchádzala dôvera a dlhodobé blízke vzťahy obidvoch rodín, vrátane základného nastavenia
vzťahov takej kvality, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z takéhoto rodinného okruhu osôb, druhá by
pociťovala ako vlastnú ujmu. Podľa sčítania obyvateľstva ku dňu 01. 01. 2021 Rímskokatolícka cirkev
v Slovenskej republike reprezentuje 3038511 veriacich (55,76 %), pričom v obci Štiavnik z celkového

počtu obyvateľov 4014 Rímskokatolícka cirkev má zastúpenie v počte 3561 veriacich, t.j. 88,71 %
z celkového počtu obyvateľov, čo názorne a ilustratívne dokumentuje vysokú mieru konfesijného
zamerania obyvateľstva v danej lokalite, čoho celoživotne aktívne a úprimne sa zúčastňuje aj žalovaný
so svojou rodinou, do ktorej trvale a nespochybniteľne patrí aj predávajúca C. C.. Uvedené názorne
preukazuje aj, no nie len, napr. rozsiahly fotografický archív žalovaného, z ktorého do konania poskytuje

zatiaľ jednu fotografiou z inej, pre žalovaného dôležitej cirkevnej udalosti z neskoršieho obdobia
(označované ako prvé sv. prijímanie), ako i existencia množstva ďalších spoločných rodinných osláv,
vzájomného poskytovania rôznych pozorností, služieb, výmeny darčekov, ktoré žalovaný a jeho krstná
mama bližšie budú preukazovať v prípade pretrvávania spochybňovania vzťahu blízkej osoby medzi
žalovaným a predávajúcou C. C..

4. Žalobkyňa v replike (č. l. 32 spisu) v prvom rade doplnila, že pred podaním žaloby bola žalovanému
zaslaná aj predžalobná výzva zo dňa 23.01.2025, ktorou vyzvala žalovaného na uzatvorenie kúpnej
zmluvy tvoriacej petit žaloby, na ktorú žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagoval
listom zo dňa 04.02.2025, v ktorom odmietol mimosúdne uzavrieť požadovanú zmluvu. Vo vzťahu

k meritu ďalej spochybnila, či osoba predávajúcej je totožná s osobou označenou ako krstný rodič
žalovaného. Okrem toho uviedla, že v prípade ak by žalovaný aj potvrdil, že predávajúca z kúpnej zmluvy
zo dňa 07.12.2022, p. C. C., nar. XX.XX.XXXX je krstným rodičom žalovaného, zastávame názor, že
uvedená skutočnosť by nepreukazovala, že sú navzájom blízke osoby v zmysle ust. § 116 a § 117
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa naďalej zastáva názor, že žalovaný a p. C. C., nar. XX.XX.XXXX

nie sú príbuzný v priamom rade, nie sú súrodenci ani manželia a taktiež nie sú ani v inom pomere
rodinnom alebo obdobnom, kde by ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala
ako vlastnú ujmu, tzn. nie sú blízke osoby. Vo vzťahu k namietanej kúpnej cene uviedla, že predmetom
kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2022 medzi žalovaným a p. C. C., nar. XX.XX.XXXX bol odplatný prevod
pozemkov o celkovej výmere pripadajúcej na jej podiel vo veľkosti 780,2667 m2 za kúpnu cenu 400 eur,

čo po prepočte na jeden m2 pripadá suma 0,51265 eur. Následne predmetom prevodu podľa žaloby
má byť prevod spoluvlastníckeho podielu X/XX-XXX na predmetnom pozemku o výmere 1573 m2, čo
po prepočte je predmetom prevodu 286 m2. Vynásobením 286 m2 sumou 0,5126 eur je výsledná suma
146,6179 čo po zaokrúhlení na centy nahor je suma 146,62 eur, t. j. suma ktorá je v petite žaloby, a ktorá
je v súlade s nárokom žalobkyne na domáhanie sa rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí

prejav vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od p. C.
C., nar. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa s p. C. C. pred jej prevodom na žalovaného pravidelne komunikovala
so žiadosťou o odpredaj uvedeného podielu na pozemku tvoriaceho predmet žaloby, pričom už bola
vypracovanáajkúpnazmluva,tzn.p.C.C.vedela,žežalobkyňaakojednazospoluvlastníkovmázáujemo odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu a teda je dôvodné sa domnievať, že zámerne neponúkla svoj
podiel žalobkyni. Na základe aj vyššie uvedeného žalobkyňa navrhuje rozhodnúť tak, ako je uvedené
v petite žaloby.

5. Žalovaný v duplike (č. l. 38 spisu) uviedol, že nebol svedkom konkrétnej komunikácie žalobkyne s
predávajúcou,nouvedenéžalobkyňubynemaloviesťkunegatívnymemóciám,aleskôrkuporozumeniu
blízkeho vzťahu, ku názornej ilustrácii a praktickej ukážke aplikácie blízkeho vzťahu medzi predávajúcou
a žalovaným. Uprednostnenie žalovaného je dôvodné, nakoľko žalobkyňu nemá dôvod považovať

za blízku osobu. Predávajúca diferencuje, kto pre ňu je blízkou osobou a jednoznačná preferencia
žalovaného predávajúcou vyplýva práve zo skutočnosti, že pre predávajúcu pozícia krstnej mamy
vo vzťahu ku žalovanému nie je iba formalitou, zápisom o krstnom rodičovi v cirkevnej matrike, ale
pozícia krstnej mamy pre predávajúcu nepochybne má hlbší význam ak, po cirkevnej stránke ako tzv.
náhradná mama žalovaného, dôvodne preferuje žalovaného pred žalobkyňou. Skutočnosť blízkeho
vzťahu, podľa názoru žalovaného, nezmení žiadna snaha žalobkyne, ani prípadná úspešnosť žaloby,

ktorú predávajúca, podľa názoru žalovaného, prípadne iba zoberie na vedomie a bude rešpektovať, no
preferovanie žalovaného ako blízkej osoby nepochybne bude pretrvávať aj naďalej.

6. Súd uznesením zo dňa 04.11.2025, sp. zn. 2C/9/2025-69 pripustil zmenu žaloby, ktorú zmenu žaloby
žalobkyňa uskutočnila s poukazom na pripojený spis Okresného úradu Bytča, katastrálny odbor.

7. Súd v predmetnej veci vykonal pojednávania dňa 04.09.2025 a 23.01.2026, na ktorých
pojednávaniach vykonal výsluch žalovaného a svedkov C. C., C. J., B. K. a H. J. a oboznámil spisový
materiál v súdenej veci.

8. Súd v konaní vykonal dokazovanie, zistil nižšie uvedený skutkový stav a vec posúdil bol nižšie
citovaných zákonných ustanovení:

9. Z predžalobnej výzvy zo dňa 23.01.2025 (č.l. 33 spisu) vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na
dobrovoľné uzatvorenie zmluvy vo vzťahu k spornému pozemku.

10. Z vyjadrenia zo dňa 04.02.2025 (č.l. 34 spisu) vyplýva, že žalovaný považoval požiadavku na
uplatnenie predkupného práva ku kúpnej zmluve za nedôvodnú.

11. Z výpisu LV č. XXXX pre katastrálne územie G., obec G., okres Bytča (č.l. 4 spisu) vyplýva, že

žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti – pozemku parcela registra E-KN č. 6364
o výmere 1 573 m2 a to v podiele 1-ica.. Ďalej z neho vyplýva, žalovaný je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti – pozemku parcela registra E-KN č. 6364 o výmere 1 573 m2 a to v podiele X/XX-XXX.

12. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcimi: 1/ B. L., 2/ C. C., 3/ C. H. a kupujúcim – žalovaným

(č.l. 8 spisu) vyplýva, že predávajúca 2/ C. C. odpredala žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel X/
XX-XXX v nehnuteľnosti – pozemku parcela registra E-KN č. 6364 o výmere 1 573 m2, zapísanej
na LV č. XXXX pre kat. územie G., obec G., okres Bytča (čl. II, III). Zmluvné strany sa vo vzťahu k
predávajúcemu 2/ dohodli na kúpnej cene 400 eur (čl. IV). Z predmetnej kúpnej zmluvy ďalej vyplýva
prehlásenie zmluvných strán (čl. V) a dohoda o rozhodcovskej doložke (čl. VII).

13. Zo spisu Okresného úradu Bytča vyplýva, že bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva
v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.12.2022, vklad povolený dňa 05.01.2023
pod č. V 2562/2022.

14. Zo svedectva o krste (č.l. 27 spisu) zapísaného v Knihe krstov Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosť G.,
zv. VIII, str. 189, č. 53 vyplýva, že dňa 23.06.1985 bol uskutočnený krst žalovaného a jeho krstnými
rodičmi sa stali C. C. a C. C..

15. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že má so svojou krstnou mamou blízky vzťah. Od malého dieťaťa

ho krstní rodičia brávali na dovolenky spolu s ich rodinou. Navštevujú sa nielen pri rodinných oslavách,
ale aj kedykoľvek v priebehu týždňa, keď napríklad ide krstná mama cestou z obchodu. Po tom, čo mu
zomrela mana, pomáhala žalovanému krstná mama, bola mu oporou s vybavovaním vecí, ale bola mu
najmä psychickou oporou. Navzájom si pomáhajú aj v bežnom živote. Stretávajú sa tak 2 – 3x do týždňa.Deti žalovaného sa často hrávajú s mentálne zaostalým synom krstnej mamy žalovaného. Žalovaný
vníma svoju krstnú mamu ako svoju matku, o to viac v situácii, keď aktuálne vlastnú matku nemá.

16. Z výsluchu svedkyne C. C., krstnej mamy žalovaného, vyplynulo, že žalovaného vníma ako syna,
pomáha jej so všetkým. Od malička s nimi chodieval na dovolenku, oni si aj matky (matka žalovaného
a krstná matka) veľmi rozumeli, spolu vyrastali, pomáhali si, kamarátili sa, vnímali sa ako veľká
rodina. Pomáhajú si navzájom, žalovaný k svedkyni vždy pribehne, keď zavolá. Zoberie jej mentálne
postihnutého syna, ktorý je v rodine žalovaného šťastný, hrajú sa s ním. Pozemok mu dala z vďačnosti,

vníma to, ako dar, lebo cítila, že mu to treba dať, za tým účelom ho aj oslovila, lebo sa mu chcela
revanšovať. Žalovaný má tento pozemok blízko svojho domu. Kúpna zmluva bola preto, že žalovaný to
chcel takto na papieri a aj jej dal nejaké koruny, aby mala do budúcna. Navštevujú sa často. Svedkyňa
pozná aj zdravotné problémy žalovaného. Cíti sa voči žalovanému zaviazaná, lebo je jeho krstná mama
aonužinúmamu nemá,pretojetunato,abymupomáhala.Rodinnéudalostitrávaspolu.Sožalovaným
majú spoločným predkov. Dedko svedkyne mal sestru a táto sestra bola vydatá za dedka žalovaného,

takže sestra dedka svedkyne bola manželkou dedka žalovaného a jej meno bolo C..

17. Z výsluchu svedkyne C. J., sestry žalovaného vyplynulo, že medzi žalovaným a jeho krstnou mamou
je veľmi dobrý vzťah. Od malička bol medzi nimi dobrý vzťah, brávali ho aj na dovolenky. Majú taký
vzťah, ako syn s matkou. Svedkyňa zároveň uviedla, že p. C. nie je jej krstnou mamou, napriek tomu

ju aj ona sama vníma ako blízku osobu, pretože aj v tých najťažších chvíľach, ktoré zažili aj pri smrti
mamy, tak vždy ona bola s nimi.

18. Z výsluchu svedkyne B. K., sestry žalovaného vyplynulo, že podľa nej žalovaný dodržiava s krstnou
mamou príbuzenský vzťah, často sa navzájom navštevujú. So sestrou mu od malička vždy aj závideli,

lebo brata vždy krstná mama s rodinou brávali na dovolenky, pričom svedkyňa a jej sestra majú iné
krstné mamy a na dovolenky s krstnou mamou žalovaného teda nechodili. Svedkyňa uviedla, že p. C.
má jedného syna chorého, jedného syna má veľmi ďaleko a jeden syn je blízko, ale často je v práci,
preto p. C. pomáha jej brat, keď ona niečo potrebuje. Aj teraz napríklad, teda pred Vianocami 2024 im
zomrela mama a pol roka nato aj oco, pričom u nich v Štiavniku je to tak, že keď niekto zomrie, tak že

rodina sa chodí do márnice modliť k tomu nebožtíkovi a aj domov 9 dní s tým, že p. C. stále chodila,
bola vlastne aj v tomto smere nápomocná a to isté potom bolo vlastne aj keď jej zomrel manžel. Aj keď
zomrel manžel p. C., tak brat s manželkou tam chodili sa pravidelne modliť. Aj okolie vidí, že sa majú
radi, pretože brat chodí hore často, všetci tí susedia vidia, že sa navštevujú. Aj dole u svedkyne všetci
vedia o tom, že je to jeho krstná mama. Podľa svedkyne to u nich nie je len o tom, že sú katolíci (v pozícii

krstná mama a krstný syn), ale žalovaný ju má veľmi rád. Svedkyňa to demonštrovala na vysvetlení,
že ma tiež svoju krstnú mamu (inú) a vzťah s ňou nemá taký, ako má žalovaný s p. C.. Svedkyňa má
vedomosť, že krstná mama žalovaného mu chcela niečo darovať, ale aby to bolo v poriadku a čisté,
uzatvorili kúpnu zmluvu, dal jej za to nejakú malú čiastku.

19. Z výsluchu svedkyne H. J., tety žalovaného (sestra matky) vyplynulo, že p. C. je ako mama
žalovaného. Od malička sa navštevovali. S p. C. sú v príbuzenskom vzťahu, lebo p. C. starý otec a stará
mama svedkyne (a teda aj stará mama matky žalovaného), boli brat a sestra, svedkyňa ich aj poznala.
Žalovaný a jeho krstná mama boli na všetkých oslavách navzájom, navštevovali sa. Keď mu mama
zomrela, krstná mama bola prvá pri ňom, zdieľala s ním všetko. Svedkyňa býva pri žalovanom, takže

vie o ňom všetko. M. C. často chodí k žalovanému, napr. cestou z kostola na kávu, pomáhajú si. Ak by
sa navzájom jednému z nich niečo stalo, reagovali by veľmi zle, lebo sú si blízki. Aj teraz, keď zomrel
krstný otec, tak žalovaného to veľmi zasiahlo. Aj plakal, bol nervózny z toho, nevedel sa s tým zmieriť,
mal búšenie srdca. Znášal to zle, lebo zomrela mu mama, za pol roka mu zomrel otec a potom o tri
mesiace ten krstný otec, to znamená, tri veľmi blízke osoby v jeho živote a zostala mu vlastne len jeho

krstná mama. O uzatvorenej zmluve má vedomosť, pretože to riešili, žalovaný má menší pozemok, tak
sa dohodli, že krstná mama mu dá svoj.

20. Súd vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

21. Predmetom konania je návrh žalobkyne na nahradenie prejavu vôle uzavrieť zmluvu medzi
žalobkyňou a žalovaným s predloženým obsahom a to v súlade s § 229 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporovýporiadok(ďalejoznačenýako„CSP“),podľaktoréhoprávoplatnérozsudkyukladajúcepovinnosť
prejavu vôle nahradzujú tento prejav.22. Podľa ust. § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ“), ak ide o dôvod
neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a §

741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak
právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v
rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom
odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

23. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

24.Podľa§116OZblízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvpomere

rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

25. Podľa § 117 OZ stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom
rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

26. Podľa ust. § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo,
ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného
práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

27. Podľa § 603 ods. 1 až 3 OZ, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť
na predaj. Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom
kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra
nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné
právo aj voči jeho právnemu nástupcovi. Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od

nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

28. Podľa § 604 OZ, predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť
na inú osobu.

29. Podľa § 605 OZ, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba
uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o
nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

30. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnosti
evidovanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie G., obec G., okres F. a to pokiaľ sa týka pozemku
č. 6364 – orná pôda o výmere 1 573 m2, v spoluvlastníckom podiele 1-ica k celku. Podľa výpisu
z uvedeného listu vlastníctva je zrejmé, že žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel na základe
kúpnej zmluvy z roku 2017, č. V 1298/2017. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom uvedenej

nehnuteľnosti v podiele X/XX-XXX k celku, pričom svoje vlastnícke právo nadobudol na základe kúpnej
zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 05.01.2023 pod č. V 2562/2022. Žalovaný predmetný podiel
nadobudol od pôvodnej vlastníčky, p. C. C., ktorá skutočnosť vyplýva z pripojeného spisu Okresného
úradu Bytča, katastrálny odbor a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.12.2022. Uvedené skutočnosti
neboli medzi stranami sporné. Rovnako mal súd v konaní za nesporné, že pôvodná spoluvlastníčka p.

C. C. pri prevode predmetného spoluvlastníckeho podielu žalovanému neponúkla žalobkyni predmetný
spoluvlastnícky podiel na predaj.

31. V konaní ďalej nebolo sporné, že pred podaním žaloby žalobkyňa uplatnila postup podľa § 603 OZ
a vyzvala žalovaného na k dobrovoľnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Uvedená skutočnosť vyplýva aj

z predloženej predžalobnej výzvy zo dňa 23.01.2025, ktorej doručenie žalovaný nenamietal a na ňu
reagoval vyjadrením zo dňa 04.02.2025.32. V konaní je sporné, či v predmetnom prípade došlo zo strany pôvodnej spoluvlastníčky sporného
pozemku, p. C. C. k porušeniu predkupného práva žalobkyne.

33. V zmysle ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka majú spoluvlastníci pri prevode
spoluvlastníckeho podielu zákonné predkupné právo. Podstatou zákonného predkupného práva
podielových spoluvlastníkov je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne previesť svoj
podiel, ponúknuť ho najprv ostatným podielovým spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného
práva. Zákonné predkupné právo obmedzuje podielového spoluvlastníka pri nakladaní s jeho podielom,

s ktorým inak môže, a to aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, voľne disponovať. Predmetom
predkupného práva je potom ideálny podiel spoluvlastníka, nie reálna časť spoločnej veci. Ak porušil
niektorýzpodielovýchspoluvlastníkovpovinnosťponúknuťsvojspoluvlastníckypodielkukúpeostatným
spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na tretiu
osobu (nie na osobu blízku), vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu uvedenej v
§ 40a Občianskeho zákonníka. Ak podielový spoluvlastník prevedie vec na osobu, ktorá nevykazuje

znaky osoby uvedenej v § 116 Občianskeho zákonníka, bez toho, aby predmet prevodu ponúkol
skôr oprávnenému spoluvlastníkovi (ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi), nemá to bez ďalšieho za
následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na základe ktorej nadobúdateľ vec získal.

34. Za najdôležitejšiu funkciu predkupného práva je považovaná právna istota ostatných spoluvlastníkov

alebo inak znemožnenie vstupu spoluvlastníkom nepohodlnej tretej osoby do spoluvlastníctva.
Predkupné právo spoluvlastníkov tiež posilňuje ich postavenie vo vzťahu k spoločne vlastnenej veci.
Okrem toho predstavuje prevenciu právnych sporov, pretože zjednocuje vlastníctvo k veci a zmenšuje
počet spoluvlastníkov. Inštitút predkupného práva spoluvlastníkov však neslúži len ako prevencia
právnych sporov, ale aj ako prevencia mimoprávnych tenzií. Navyše, zjednocovaním vlastníctva

(zmenšovaním počtu spoluvlastníkov) sa zvyšuje samotná atraktivita spoluvlastníctva. Nakoniec,
predkupné právo spoluvlastníkov vyvažuje niektoré kľúčové nevýhody spoluvlastníctva. Právna
rovnováha zabezpečovaná týmto inštitútom na jednej strane rešpektuje právo každého spoluvlastníka
previesť svoj podiel a na strane druhej rešpektuje oprávnený záujem ostatných spoluvlastníkov. K
porušeniu povinnosti z predkupného práva spoluvlastníkov najčastejšie dochádza tým spôsobom, že

ponuka voči oprávneným spoluvlastníkom nebola vôbec urobená (teda vlastníci nemohli uplatniť svoje
predkupné právo).

35. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri
porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber: a)

domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom - zaviazanou osobou,
a nadobúdateľom - treťou osobou, z dôvodu tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a
Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom
zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí
sú pasívne legitimovaní, b) domáhať sa od nadobúdateľa (tretej osoby ako singulárneho právneho

nástupcu pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol
na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka (§ 603
ods. 3 OZ), ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na
súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce
rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa, alebo c) naďalej si

ponechať predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť odteraz voči budúcemu nadobúdateľovi podielu
(§ 603 ods. 3 in fine OZ). Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi
voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení, zvolí (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/122/2009, sp. zn.
4 Cdo 48/2009). Ak však oprávnený spoluvlastník konkrétnu voľbu uskutočnil, nie je možné ju neskôr
zmeniť.

36. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne
podľa veľkosti podielov. V súlade s konštantnou judikatúrou, pokiaľ sa žalobca domáha vydania
rozhodnutia, ktorým súd nahradí nedostatok prejavu vôle žalovaného, uzavrieť s ním kúpnu zmluvu, keď
v petite žaloby, resp. vo výroku rozsudku by mal byť obsiahnutý text zmluvy vychádzajúci z rovnakých

podmienok ako sú v zmluve, na základe ktorej žalovaný vec nadobudol, ktorou bolo porušené predkupné
právo. Právoplatnosťou rozsudku ktorým je nahradený prejav vôle nadobúdateľa (žalovaného) urobiť
oprávnenému spoluvlastníkovi (žalobcovi) ponuku na predaj spoluvlastníckeho podielu, je treba
považovať návrh na uzavretie zmluvy za perfektný (§ 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka), t. j. že prejavvôle nadobúdateľa nahradený súdnym rozhodnutím došiel oprávnenému spoluvlastníkovi ako osobe,
ktorej bol určený. Zmluva o kúpe podielu medzi nadobúdateľom a oprávneným spoluvlastníkom bude
uzavretá keď prijatie ponuky ku kúpe podielu (nahradené súdnym rozhodnutím) nadobudne účinnosť

(§ 44 Občianskeho zákonníka), t. j. oprávnený spoluvlastník urobí včasné prehlásenie, že s ponukou
súhlasí a vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k nadobúdateľovi.

37. Žalobca si z troch zákonných možností vyplývajúcich mu z porušenia jeho predkupného práva
zvolil nárok na nahradenie prejavu vôle. V prvom rade súd konštatuje, že v zmysle vyššie uvedeného

rozsudku NS SR, sp. zn. 4 Cdo 48/2009 (ods. 24) je zrejmé, že až v prípade, ak nadobúdateľ (v
danom prípade žalovaný) dobrovoľne na výzvu opomenutého podielového spoluvlastníka nepredá za
rovnakých podmienok nadobudnutý spoluvlastnícky podiel (žalobcovi), až vtedy sa môže opomenutý
spoluvlastník (v danom prípade žalobca) domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe
nahradí prejav vôle nadobúdateľa. V prejednávanej veci súd mal za preukázané, že žalobkyňa tento
postup učinila.

38. Žalovaný v konaní tvrdil, že nebolo porušené predkupné právo žalobcu vzhľadom na skutočnosť,
že kúpna zmluva k predmetu sporu bola uzatvorená medzi ním ako kupujúcim a jeho krstnou mamou,
ako predávajúcou, pričom sú si navzájom osobami blízkymi. Teda v predmetnom prípade bola splnená
výnimka zo zákonného predkupného práva.

39. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby
v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu,
ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Príbuzní v priamom rade sú
príbuznými bez obmedzenia, t.j. príbuznými sú všetci predkovia a potomkovia. Ďalšími blízkymi osobami

sú súrodenci a manžel. Uvedené osoby sú blízkymi osobami bez akýchkoľvek ďalších podmienok.
Stačí, ak sa preukáže vzťah potomka a predka, súrodenecký pomer alebo manželstvo. Iné osoby nie sú
blízkymi osobami automaticky. Predovšetkým musí medzi nimi jestvovať rodinný alebo obdobný pomer
a ďalšou podmienkou je (kumulatívna podmienka), že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z
nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinným pomerom je akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý

nemožno zaradiť do prvej skupiny. Obdobný pomer treba skúmať so zreteľom na skutočnosť, ktorá
určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami (napr. pestún k dieťaťu, opatrovník k opatrovancovi, manžel
k dieťaťu manžela, ktoré nie je aj jeho dieťaťom, a pod.). Druhou podmienkou je to, že osoba by ujmu,
ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

40. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predávajúca p. C. C. nebola voči žalovanému príbuznou
vpriamomrade,súrodencom,animanželkou.ZvýsluchusvedkyneC.akoajsvedkyneJ.všakvyplynulo,
že p. C. C. a žalovaný majú spoločných predkov, keď starý otec krstnej mamy žalovaného a prastará
mama žalovaného boli súrodenci, a je teda možné dospieť k záveru, že sa jedná o osoby v pomere
rodinnom. Avšak dôvody pre uplatnenie výnimky zo zákonného predkupného práva je možné v takomto

prípade konštatovať iba za okolnosti, že by bolo v konaní preukázané, že ujmu, ktorá utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Žalovaný v konaní tvrdil, že považuje predávajúcu za
jemu blízku osobu, pretože je to jeho krstná mama, má s ňou blízky vzťah. Súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že medzi žalovaným a jeho krstnou mamou, pani C. je a aj v čase
uzatvorenia zmluvy existoval taký vzťah, na základe ktorého je možné konštatovať, že ujmu, ktorú by

utrpel jeden z nich, by druhý dôvodne posudzoval ako svoju vlastnú. K takémuto záveru súd dospel na
základe výsluchu žalovaného a svedkov. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že predávajúca
p. C. na žalovaného nazerá ako na svojho syna a vzájomnou starostlivosťou si plní úlohy, ktoré na
seba prevzala momentom prijatia sviatosti krstu žalovaného. Od tohto momentu to boli predovšetkým
krstní rodičia, ktorí budovali vzťah k žalovanému a ktorý im ho časom začal aj „oplácať“. Jedná sa

o vzťah blízky, láskyplný. Žalovaný sa o svoju krstnú matku stará ako syn, ktorých ona sama síce má,
ale nie sú v jej blízkosti z rôznych dôvodov a ona mu jeho starostlivosť vracia v pohode rád, opory,
ktorú mu dáva. Žalovaný a jeho krstná mama sa stretávajú na pravidelnej báze, je možné konštatovať
na báze vzťahu matky a syna. Pre preukázanie blízkosti ich vzťahu súd nepovažoval za potrebné zistiť
stretávanie niekoľkokrát do týždňa, keď v dospelosti k takémuto stretávaniu nedochádza častokrát ani

v prípade detí a rodičov. Napriek tomu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný navštevuje
svoju krstnú mamu viackrát do týždňa, pričom aj ona sama sa zastaví vždy, keď ide z obchodu, z kostola,
len tak, na kávu. Z toho vyplýva blízkosť vzťahu medzi 40-ročným mužom, ktorý má už svoju vlastnú
rodinu a jeho 67 ročnou krstnou mamou.41. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nie je možné hovoriť o vzťahu blízkych osôb, keď krstných rodičov
pri krste si nevyberá samotné krstné dieťa, ale je mu určené rodičmi, k tomu súd uvádza, že uvedené

ani nikto nespochybňuje. Avšak v niektorých prípadoch, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, vznikne
na základe takto uskutočneného výberu rodičov medzi krstným dieťaťom a krstnými rodičmi taký vzťah,
ktorý je možné pripodobniť vzťahu rodiča a dieťaťa. Takýto vzťah je rokmi vybudovaný, spoločným úsilím
oboch strán a zodpovedá vyššej intenzite záujmu krstných rodičov o svoje krstné dieťa. Z výsluchu
svedkov v konaní vyplynulo, že krstní rodičia žalovaného ho už od malého dieťaťa brávali na ich rodinnú

dovolenku,čorozhodnemuseloprispieťkbudovaniusivzťahumedzižalovanýmajehokrstnýmirodičmi.
Z výsluchu sestry žalovaného, svedkyne K. vyplynulo, že obe sestre bratovi závideli, pretože iba jeho
krstná mama ho ako krstné dieťa brávala na dovolenku, čo sa im nedialo. Aj z toho je možné vidieť, že
nie každý vzťah krstného rodiča a krstného dieťaťa by napĺňal intenzitu blízkych osôb, avšak v prípade
žalovaného a jeho krstnej matky tomu tak bolo.

42. Žalobkyňa v konaní ďalej poukázala na skutočnosť, že krstné rodičovstvo automaticky neznamená
blízky vzťah. S uvedeným názorom sa súd stotožňuje. Avšak v predmetnom prípade z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že vzťah medzi žalovaným a jeho krstnou mamou nezodpovedá len nejakému
automatickému prebratiu zaužívaného vnímania „krstného rodičovstva“ z pohľadu kresťanstva.
Svedkyňa K. pri svojom výsluchu na otázku súdu, či vníma vzťah žalovaného a jeho krstnej matky tak

blízky z dôvodu, že sú si vzájomne v „kresťanskom zväzku“ uviedla, že tomu tak nie je preto, že sú si
v pomere krstný rodič a krstné dieťa. Sama bezprostredne pri výsluchu zdôraznila, že aj ona má svojich
krstných rodičov a nemá taký blízky vzťah, ako majú žalovaný a jeho krstná mama. Tento vzťah započal
pravdepodobne tým, že bola p. C. rodičmi žalovaného vybratá, aby bola krstnou mamou žalovaného, ale
ďalej si už vzťah navzájom budovali spolu a to predovšetkým opakovaným spoločným trávením o času.

43. Podľa názoru súdu je vzťah žalovaného a jeho krstnej matky nutné považovať za taký blízky, ktorý je
možné postaviť na roveň rodiča a dieťaťa a to s poukazom aj na to, ako emočne intenzívny je. Vyplýva
to z vonkajších prejavov ich vzťahu, ktorým je vzájomná pomoc, podpora v emočne vypätých situáciách,
návštevy na pravidelnej báze za účelom pomoci, alebo aj „len tak“, na kávu.

44. S ohľadom na ostatné úmrtia v rodine žalovaného a jeho krstnej matky (najskôr matka, neskôr otec
a v poslednom období aj krstný otec) vo výsluchoch jednotlivých svedkov častokrát odzneli emotívne
závery týkajúce sa prežívania strát blízkych osôb žalovaného a jeho krstnej matky. Žalobkyňa namietala,
že sa jedná až o obdobie po uzatvorení kúpnej zmluvy. K tomu súd poukazuje na skutočnosť, že je

zrejmé,žepriprežívanínepriaznivéhoživotnéhoobdobiajemožnéviditeľnejšievnímaťvonkajšieprejavy
blízkeho vzťahu. Ako uviedla svedkyňa K., krstná mama žalovaného chodila denne do márnice modliť
sa, keď im zomreli rodičia a 9 dní potom ešte doma. Rovnako tomu bolo naopak, keď zomrel manžel
p. C., krstný otec žalovaného, ktorý sa tiež chodil modliť do márnice spolu s rodinou na dennej báze.
To, že takéto viditeľné prejavy nastali po uzatvorení zmluvy neznamená, že vzťah blízky nastal až

v tomto období úmrtí blízkych osôb. Pokiaľ takýto blízky vzťah bol v čase úmrtia a mal takéto vonkajšie
prejavy, musel ako základ existovať už počas uzatvorenia kúpnej zmluvy (keď sa jednalo v zásade
o bezprostredne na seba nadväzujúce obdobie). Zároveň súd k tomu uvádza, že z výsluchu svedkyne
C. vyplynulo, že už predtým chcela žalovanému darovať svoju časť pozemku, ktorú má pri svojom dome,
aby ju využíval a už v danom čase to bolo z vďaky za to, ako jej pomáhal a stál pri nej. Z výsluchu

vyplynulo, ako si svedkyňa C. váži pomoc žalovaného s jej mentálne zaostalým synom, ktorý je v rodine
žalovaného šťastný, žalovaný si ho často bráva k sebe domov, čo ona vníma s vďakou. Svedkyňa
popísala, ako jej veľmi pomáha pri prácach okolo domu, keď pri nej býva vlastne bližšie ako jej vlastní
synovia, sama doslova uviedla, že „ho má po ruke“ vždy, keď niečo potrebuje. Toto všetko sú zásadné
vonkajšie prejavy nasvedčujúce tomu, že medzi žalovaným a jeho krstnou mamou je vzťah takej kvality

a intenzity, ktorý je nutné dať na roveň najbližšiemu zväzku a ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich, druhý by
pociťoval ujmu ako vlastnú. V reakcii na otázku, ako by sa svedkyni C. zmenil život, ak by sa žalovanému
niečo stalo táto bezprostredne vyhŕkla, „Ježiš áno, to ako keby mne odišiel blízky človek. Nech Boh
chráni“. Svedkyňa C. vníma ako jej záväzok postarať sa o žalovaného, a keď už nemá svoju mamu, byť
tu pre neho, byť mu nápomocná. Takýto postoj vyplynul z ich spoločného vnímania vzťahu navzájom,

získaný v priebehu celého prežitého spoločného života.

45. Súd sa nestotožňuje s výkladom žalobkyne o tom, že pokiaľ žalovaný so svojou krstnou mamou
uzatvoril kúpnu zmluvu, napriek tomu, že mu chcela pozemok darovať účelovo, aby neskôr nemohlapožiadať o vrátenie daru, čím vyvodil, že medzi nimi nie je blízky vzťah. Uvedený záver nevyplynul
z vykonaného dokazovania. Žalovaný pri svojom výsluchu síce uviedol, že chcel skutočne uzatvoriť
kúpnu zmluvu, lebo tak je to lepšie, nedá sa to napadnúť, avšak z dokazovania nevyplynulo, že by mal

na mysli nemožnosť napadnúť zmluvu zo strany krstnej mamy. Krstná mama žalovaného pri výsluchu
uviedla, že mu chcela pozemok darovať, ale on jej chcel za to niečo dať a aj povedal, že to takto bude
istejšie, s čím ona súhlasila a viac to neriešila. Podľa názoru súdu je všeobecne v povedomí laikov,
že darovaciu zmluvu je možné jednoduchšie napadnúť, ako zmluvu kúpnu. Pritom dôvody neplatnosti
môžu byť ustálené ako pri jednom, tak aj druhom type zmluvy. Avšak záver o tom, že dôvodom je

nemožnosť žiadať vrátenie daru krstnou mamou z dokazovania nijakým spôsobom nevyplynul a jedná
sa iba o fabulované závery žalobkyne. K tomu súd napríklad podotýka, že krstná mama má deti, ktoré
eventuálne tiež môžu v budúcnosti riešiť otázku napadnutia neplatnosti zmluvy. To však nedefinuje vzťah
žalovaného a jeho krstnej matky dnes, ako ani v minulosti, v čase uzatvárania zmluvy.

46. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný v konaní uniesol dôkazné bremeno o preukázaní blízkeho

vzťahu medzi ním a jeho krstnou mamou počas uzatvorenia kúpnej zmluvy a preto súd ustálil, že
za okolnosti, kedy nebol spoluvlastnícky podiel ponúknutý žalobkyni na predaj, nedošlo k porušeniu
predkupného práva žalobkyne a preto žalobu zamietol.

47. Žalovaný v konaní okrem uvedeného dôvodu blízkeho vzťahu namietal rozdiel v kúpnej cene,

nesprávne vypočítaný spoluvlastnícky podiel a skutočnosť, že za iných podmienok je v návrhu na
nahradenie prejavu vôle uvedená nesprávna splatnosť. Okrem toho namietal, že navrhovaná zmluva
neobsahuje rozhodcovskú doložku.

48. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 06.12.2022 vyplýva, že žalovaný zaplatil predávajúcej 2/

kúpnu cenu 400 eur za jej spoluvlastnícky podiel na troch pozemkoch v podiele X/XX-XXX k celku
pri výmere pozemku 82 m2, 8/30-tin k celku pri výmere pozemku 1 573 m2 a X/XX-XXX k celku
pri výmere pozemku 1248 m2. Tzn. žalovaný zaplatil sumu 400 eur za výmeru 774,14 m2 (21,87
m2 + 419,47 m2 + 332,8 m2) a teda zaplatil za 1 m2 sumu 0,5167 eur (pri zaokrúhlení na dve
desatinné miesta suma 0,52 eur). Žalobkyňa sa domáha nahradenia prejavu vôle v spoluvlastníckom

podiele 2/11-tiny k celku nehnuteľnosti o výmere 1573 m2, ktorý podiel zodpovedá 286 m2. Pri sume
0,52 eur/m2 je správne určená kúpna cena 148,72 eur (pri sume 0,5167 eur/m2 je správne určená
kúpna cena 147,78 eur). Ani jedna zistená suma nezodpovedá výpočtu žalobkyne, ktorá stanovila
výšku kúpnej ceny 146,62 eur. S ohľadom na ustálenú judikatúru nie je možné pristúpiť k úprave
navrhovaného znenia zmluvy a takýto návrh súd pri jeho schválení musí v plnom znení bez výhrad

prevziať, čím by však pristúpil k prijatiu podmienok iných, ako tomu bolo v prípade uzatvorenej kúpnej
zmluvy, takéto podmienky sú pritom v neprospech žalovaného. Je pravdou, že rozdiel v kúpnej
cene je na úrovni 2 eur, ale ako súd vyššie uvádza, nebol spôsobený odlišným zaokrúhľovaním,
keď sám súd vychádzal z viacerých možností. Zmluva, pri ktorej súd nahrádza prejav vôle, musí byť
v podstatných náležitostiach uzatvorená za rovnakých podmienok, ako tomu bolo v prípade uzatvorenej

kúpnej zmluvy, čo v predmetnom prípade nenastalo. Podľa záverov Najvyššieho súdu vyjadrených
v rozhodnutí zo dňa 30.01.2024, sp. zn. 1Cdo/47/2022, podľa ktorého na rozdiel od žaloby na určenie
obsahu zmluvy, pri rozhodovaní o žalobe na nahradenie prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných
náležitostiach budúcej zmluvy meniť, dopĺňať či upresňovať. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti
uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne

vyhovie alebo ho zamietne. Nemôže modifikovať obsah zmluvy dopĺňaním chýbajúcich podstatných
náležitostí (Vojčík, P., Bajánková J.: Nahradenie prejavu vôle v teórii a v súdnej judikatúre. In: „Ingerencia
súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy súdov do kontraktačného procesu“. Pezinok : Justičná
akadémia Slovenskej republiky. 2013, s. 17). Nie je úlohou súdu iniciatívne opravovať nedostatky v
žalobcom predloženom texte zmluvy. Neobstojí analógia s bežným kontraktačným mechanizmom medzi

účastníkmi zmluvy, keď adresát návrhu môže návrh modifikovať a ak navrhovateľ s takouto modifikáciou
súhlasí, dôjde k uzavretiu takto modifikovanej zmluvy. Súd totiž nie je zmluvnou stranou, ale verejným
orgánom, ktorý autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Súd
ďalej uviedol, že prípadnú modifikáciu žalobcom navrhovaného právneho úkonu, ku ktorému má súd
nahradiť prejav vôle žalovaného, najvyšší súd pripúšťa len vo vzťahu k predmetu zmluvy, pokiaľ ho tvorí

viac vzájomne oddeliteľných nehnuteľností - súd môže rozdeliť navrhovaný predmet kúpy, čiastočne
návrhu vyhovieť a čiastočne zamietnuť. Ďalej podľa uznesenia Ústavného súdu SR, v konaní č.k. III.
ÚS 445/2016-10, „obsahom rozsudku, ktorý nahradzuje nedostatok vôle tretej osoby ako singulárneho
právneho nástupcu pôvodného podielového spoluvlastníka (nadobúdateľa) z predkupného práva nauzatvorenie zmluvy o prevode podielu na oprávnenú osobu, je povinnosť urobiť konkrétnu ponuku -
návrh na uzatvorenie zmluvy (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vo výroku rozsudku súdu musí
byť stanovené aj vzájomné plnenie oprávnenej osoby voči nadobúdateľovi, teda zaplatenie kúpnej ceny.

Obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od
pôvodného podielového spoluvlastníka.

49. Žalovaný, ako súd uviedol, ďalej namietal nesprávne uvedenú splatnosť kúpnej ceny. Rovnocennosť
podmienok podľa názoru súdu nevyjadruje len samotná kúpna cena, ale aj ďalšie podmienky. Kúpna

cena a jej splatnosť sú podstatnými náležitosťami kúpnej ceny. Rovnaký zaver uskutočnil aj Krajský
súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 12Co/246/2016, na ktoré žalobkyňa poukázala, keď uviedol,
že „v prípade kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. OZ sú jej podstatnými náležitosťami predmet kúpy
a kúpna cena a prípadne aj jej splatnosť a preto len tieto základné náležitosti postačuje prevziať
do súdneho rozhodnutia ako nutné aspekty, aby právoplatnosťou rozsudku majúceho povahu podľa
ust. § 229 CSP došlo k naplneniu toho, že sa daná zmluva považuje za uzavretú“. Z čl. IV. kúpnej

zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a p. C. súd zistil, že bola dohoda medzi zmluvnými stranami
ovyplateníkúpnejcenypripodpisezmluvy.Zpredloženéhonávrhzmluvyvyplýva,žežalobkyňavčlánku
2 zmluvy navrhovala povinnosť zaplatiť kúpnu cenu do 5 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.Vsúdenejvecibezprostrednýmúčinkomprávoplatnostirozsudkuje,žezmluvasapovažujeza
uzatvorenú dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa

14. 9. 2010, sp. zn. 2 Sžo 36/2010). Rovnako zmluva, ktorú súd nahradil prejavom vôle (žalovaného),
nadobúda účinnosť právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol tento prejav vôle nahradený. V predmetnom
prípade by teda žalobkyňa mala dlhšiu lehotu na zaplatenie kúpnej ceny, ako tomu bolo pre prípad
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a p. C. a to v neprospech žalovaného.

50. Súd teda zistil, že žalobcom požadované nahradenie prejavu vôle nie je rovnocenné podmienkam
dojednaným v kúpnej zmluve zo dňa 06.12.2022 a aj z tohto dôvodu by nebolo možné žalobe vyhovieť.

51. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

52. Podľa § 151 ods. 1 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

53. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávne vyčíslenie spoluvlastníckeho podielu, k tomu súd uvádza, že

konkrétne nezdôvodnil, v čom je výpočet uskutočnený nesprávne, keď pri svojom výpočte žalobkyňa
vychádzala zo záverov Najvyššieho súdu uvedeného v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/91/2008 z 12.05.2009
a preto súd námietku žalovaného v tomto smere považoval za nedôvodnú.

54. Vo vzťahu k žalovaným namietanej nezhodnosti návrhu zmluvy so znením kúpnej zmluvy a to

v časti rozhodcovskej doložky súd uvádza, že túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Je tomu
tak preto, že zastáva názor, že ponuka kúpy za „rovnakých podmienok“ v sebe zahŕňa rovnocenné
podmienky podstatných náležitosti zmluvy. Zahrnutie rozhodcovskej doložky bolo zmluvne dané medzi
účastníkmikúpnejzmluvy,alepodľanázorusúdupreúspechvkonaníniejenevyhnutné,abyžalobkyňou
predložené zmluvné podmienky rozhodcovskú doložku upravovali. Pričom nie je možné ani konštatovať,

že návrh bez dojednania rozhodcovskej doložky je v neprospech žalovaného. Právna úprava koncipuje
úpravu domáhania sa nárokov cestou súdu, ktorá by medzi stranami nastúpila pre prípad sporov.

55. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. rozsudku.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.59.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa úspechu vo veci, pri aplikácii §
257 CSP. Žalovaný bol v konaní v plnej miere úspešný, preto mu súd voči žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania. V konaní súd nezistil dôvody pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov
existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa.

61. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník, samostatným
rozhodnutím v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.