Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/2392/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125392531
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125392531.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.,
so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35937874, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX C. X, D. E., D., D. XXX, F. B. G. H. I. F. J., trvale bytom na území
Slovenskej republiky a korešpondenčná adresa: K. XXX/XX, XXX XX L., o vymoženie 7459,20 EUR
s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Bohumil Kubát, so sídlom exekútorského úradu Červenej

armády 353/1, 036 01 Martin, IČO: 42185084, pod sp. zn. 360EX 600/25, o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie zo dňa 09.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 30.09.2025,
domáhal od povinného vymoženia 7459,20 EUR s prís., na základe exekučného titulu – Výkazu

nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., č. 2522093413 zo dňa 29.04.2025, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.07.2025 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa
01.10.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Bohumil Kubát, so sídlom
exekútorského úradu Červenej armády 353/1, 036 01 Martin, IČO: 42185084 (ďalej len ako „súdny

exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 360EX 600/25. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
doručené súdnemu exekútorovi dňa 01.10.2025. Doručením poverenia sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 09.01.2026 predložil súdu Návrh povinného na
zastavenie exekúcie zo dňa 09.12.2025, spolu s jeho prílohami a to: výpis o imigračnom statuse, výpis
o národnom čísle poistenia, poštovú podaciu obálku, žiadosť o ukončenie exekučného konania zo dňa

18.12.2025 adresovaná oprávnenému (a na vedomie aj súdu a súdnemu exekútorovi), upovedomenie
o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení povinnému. Dňa 20.01.2026 oprávnený predložil
súdu potvrdenie o doručovaní exekučného titulu povinnému. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní
o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených
príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 360EX 600/25 zo dňa 09.10.2025 bolo doručené povinnému
do vlastných rúk dňa 24.11.2025. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 09.12.2025 bol podaný na
poštovú prepravu dňa 09.12.2025 a doručený súdnemu exekútorovi dňa 18.12.2025. Súd v tomto bode
konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadkuzdôvodunezákonnéhodoručeniaexekučnéhotitulupovinnému,apretotentoniejespôsobilým
podkladomprevykonanieexekúcie.Povinnýnamietolajnedostatokvecnejsprávnostiexekučnéhotitulu,

jeho chybnosti, a s tým spojenej nezákonnosti. Povinný dodal, že na ochranu svojich práv je tak nútený
podať správnu žalobu opomenutého účastníka v zmysle § 179 a nasl. Správneho súdneho poriadku.
Povinný dodal, že po doručení exekučného titulu bude v rámci riadnych opravných prostriedkov napádať
zákonnosť a vecnú nesprávnosť exekučného titulu. Povinný poukázal na to, že od 04.02.2005 trvalo žije
na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, kde dlhodobo vykonáva pracovnú

činnosť (v súčasnosti pre zamestnávateľa: River Exe Cafe ltd. Od 05.02.2005 až ku dňu vyhotovenia
návrhunazastavenieexekúciepovinnýkaždýmesiacplatípovinnézdravotnépoistenievoVeľkejBritánií
a za týmto účelom je registrovaný ako zdravotne poistený v National Insurance pod č. SE 646785B.
Povinný uviedol, že momentálne ma postavenie: Settled-Status (forma trvalého pobytu pre občanov
EÚ s nepretržitým pobytom najmenej 5 rokov pre 31.12.2020), ktorý nadobudol po vystúpení Veľkej
Británie z Európskej únie, a ktorý mu bol udelený z dôvodu jeho nepretržitého predchádzajúceho pobytu

počas posledných piatich rokov. Povinný zdôraznil, že v roku 2005 si riadne splnil svoju oznamovaciu
povinnosť voči oprávnenému a oznámil mu, že je vo Veľkej Británii zamestnaný a platí si tam aj
zdravotné poistenie, a preto predmetným oznámením povinnému fakticky zanikla jeho povinnosť platiť
verejné zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky. Platenie zdravotného poistenia vo viacerých
štátoch Európskej únie nie je prípustné, platí tzv. pravidlo jedného poistného, ktoré znamená, že

zdravotne poistený môže byť občan EÚ len v jednej krajine EÚ, a to v tej, kde občan EÚ má centrum
záujmov (kde žije, pracuje alebo študuje), a keďže povinný dlhodobo pôsobí na území Veľkej Británie
nemôže byť poistený v Slovenskej republike, a preto ak oprávnený vydal exekučný titul za obdobie,
v ktorom žil a pracoval a bol zdravotnej poistený v inej krajine EÚ alebo mimo nej, potom takýto výkaz
nedoplatkov je vecne chybný. S prihliadnutím na uvedené povinný mal za to, že nie je povinný platiť

zdravotné poistenie oprávnenému duplicitne, nakoľko si zdravotné poistenie dlhodobo platí v zahraničí
a to na území Veľkej Británie. Povinný konštatoval, že počas celej existencie údajného podkladu
oprávneného na vydanie domnelého exekučného titulu bol riadnym poistencom zdravotného poistenia
v zahraničí, kde trvalo žije a pracuje od roku 2005. Povinný objektívne nemôže niesť zodpovednosť
za to, že oprávnený mu doposiaľ nebol schopný zákonným spôsobom doručiť akýkoľvek relevantný

podklad, z ktorého by bolo možné čo i len teoreticky odvodiť, že nereflektuje ním podanú odhlášku
jeho povinnosti platiť verejné zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky. Rovnako povinný
nenesie zodpovednosť za akékoľvek administratívne pochybenie zo strany oprávneného. Povinnému
doposiaľ nebolo doručené žiadne rozhodnutie oprávneného, ani výzva z obsahu ktorej by mohol zaujať
akékoľvek stanovisko. Povinný zdôraznil, že v súvislosti s vymáhaným nárokom oprávneného mu bolo

doručené len upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný dodal, že oprávnený mal objektívnu vedomosť
o trvalom pobyte povinného v zahraničí, kde si aj platí zdravotné poistenie, a preto ani nikdy nemohla
v prípade doručovania akýchkoľvek písomností zo strany oprávneného nastať fikcia ich doručenia
povinnému, a nemal ani objektívnu možnosť oboznámiť sa s doručovanou zásielkou. Na základe
uvedenéhopovinnýmalzato,ževýkaznedoplatkovniejespôsobilýmexekučnýmtitulom,nakoľkonemá

povahu zákonného, právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a toto ani nikdy nebolo povinnému
doručené.Povinnýdodal,žepožiadalajsvojuzdravotnúpoisťovňuvoVeľkejBritániiozaslaniepotvrdení
o úhradách zdravotného poistenia a rovnako požiadal zamestnávateľa o potvrdenie o existencii jeho
zamestnaneckého pomeru, ktoré po ich obdŕžaní doručí súdnemu exekútorovi. Na základe uvedeného
povinný navrhol súdu, aby exekúciu zastavil, resp. aby do rozhodnutia príslušného správneho súdu

exekúciu odložil (pre podanie správnej žaloby s návrhom na priznanie odkladného účinky žaloby podľa
§ 185 Správneho súdneho poriadku).

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyslovil nesúhlas so zastavením exekúcie s poukazom na nasledovné
dôvody. Povinný nemal určeného platiteľa poistného v období od 01.01.2015 do 31.12.2023. Na výzvu

na oznámenie platiteľa poistného povinný nereagoval. Z uvedeného dôvodu bol v zmysle § 23 ods. 13
č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) zaevidovaný ako
osoba, ktorá si poistné za uvedené obdobie zaplatí sama a preddavok bol vyčíslený z minimálneho
vymeriavacieho základu mesačnej mzdy podľa § 20 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení. Pohľadávky

za obdobie od 01/2015 do 12/2023 boli predpísané výkazom nedoplatkov č. 2522093413 zo dňa
29.04.2025 v celkovej sume 7459,20 EUR vystaveného v zmysle § 17a zákona o zdravotnom poistení
spolu s poplatkom za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10,00 EUR uplatneným v zmysle § 17a ods.
11 zákona o zdravotnom poistení. Tento výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosťdňa 03.07.2025. Výkaz nedoplatkov, proti ktorému neboli v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia podané
námietky s odôvodnením, sa stane uplynutím tejto lehoty právoplatný a vykonateľný a je exekučným
titulom (§ 17a ods. 5 a ods. 10 zákona). Výkaz nedoplatkov č. 2522093413 bol doručovaný v zmysle

§ 17b zákona o zdravotnom poistení. V čase doručenia tohto výkazu oprávnený nemal k dispozícii
informáciu o dlhodobom pobyte vo Veľkej Británii, a podľa údajov z registra fyzických osôb trvalý pobyt
povinného na území SR naďalej trvá a je vedený na adrese: K. XXX/XX, L. – M. N.. Z uvedeného
dôvodu bol výkaz nedoplatkov doručený na adresu trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. V
zmysle § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení je poistenec povinný oznámiť príslušnej

zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného
poistenia (§ 5 ods. 2 a 3 zákona). Oprávnený neeviduje splnenú oznamovaciu povinnosť v roku 2005, z
uvedeného dôvodu je povinný stále evidovaný ako poistenec oprávneného. Pre účely zániku verejného
zdravotného poistenia v SR nemusí existovať zdravotné poistenie v Spojenom kráľovstve, ale musia byť
predloženérelevantnéahodnovernédokladyanazákladetakýchtodokladovjemožnéukončiťpoistenie
v SR. V zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009,

ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia čl.3 ods.2 je nutné k zániku poistenia predložiť podporné doklady potrebné na posúdenie
jeho situácie a na určenie uplatniteľných právnych predpisov a ich povinností, ktoré z nich vyplývajú. Na
základe uvedených skutočností je tak zrejmé, že exekúcia je vedená zákonne, na základe spôsobilého
exekučného titulu podľa § 45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku, a preto oprávnený navrhol súdu,

aby zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak

súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod
na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.

10. Podľa § 45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je

aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.

11. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne

legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže

ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov napreukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

12. Súd po zistení, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v rámci lehoty podľa
§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku mal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou
osobou - účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie povinného a dospel
k právnemu záveru, že v celom rozsahu nie je dôvodné.

13. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nedoručenia exekučného titulu, v čoho dôsledku
namietol nedostatok jeho formálnej vykonateľnosti Na základe uvedeného súd konštatoval, že povinný
namietol nesprávny procesný postup v základnom konaní pred oprávneným ako príslušným orgánom
verejnej moci v čase doručovania výkazu nedoplatkov. V zmysle uvedeného súd preskúmal exekučný
titul a spôsob jeho doručovania s prihliadnutím na § 17b zákona o zdravotnom poistení a to
z dôvodu, že spôsob doručovania exekučného titulu predstavuje okolnosť, ktorá nastala po vzniku

exekučného titulu, a podmieňuje náležitosť formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorá sa
preukazuje doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný
doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie súdu alebo iného orgánu pri
posudzovaní vykonateľnosti exekučného titulu, ktorú posudzujú nezávisle od toho, ako vykonateľnosť
súd, resp. iný orgán vyznačil na exekučnom titule. Exekučný súd musí na základe návrhu povinného na

zastavenie exekúcie vyhodnotiť, či predpoklady formálnej vykonateľnosti exekučného titulu nastali.

14. Oprávnený predložil súdu potvrdenie o doručovaní exekučného titulu a zistil z neho nasledovné
skutočnosti. Predmetný výkaz nedoplatkov bola doručovaná doporučene do vlastných rúk povinného na
jeho adresu aktuálneho trvalého pobytu evidovaného podľa Registra obyvateľov Slovenskej republiky

(od 18.11.1987 bez zmeny), pričom predmetná poštová zásielka bola podaná na poštovú prepravu
dňa 26.05.2025, dňa 27.05.2025 bola uložená na pošte Čadca (s poznámkou adresát nezastihnutý),
a dňa 17.06.2025 bola vrátená oprávnenému s poznámkou poštového doručovateľa, z ktorej vyplýva
táto zásielka nebola prevzatá povinným ako adresátom v odbernej lehote. V zmysle § 17b ods. 5
zákona o zdravotnom poistení ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou

a poznámkou „do vlastných rúk“ bola zaslaná na všetky adresy podľa odseku 17b ods. 3 zákona
o zdravotnom poistení, považuje sa za doručenú dňom, v ktorom poštový prepravca vrátil zásielku
zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Súd v tomto bode konštatuje, že predmetný
exekučný titul bol povinnému riadne doručovaný v zmysle § 17b ods. 3 písm. c) zákona o zdravotnom
poistení, avšak jeho doručenie nastalo v zmysle § 17b ods. 5 tretia veta zákona o zdravotnom

poistení fikciou doručenia písomnosti. Na doručovanie výkazov nedoplatkov podľa § 17b ods. 6
zákona o zdravotnom poistení sa nevzťahuje Správny poriadok. Teda výkaz nedoplatkov sa považuje
za riadne doručený aj keď povinný ako adresát sa o tejto zásielke nedozvedel. Po uplynutí lehoty
na podanie námietok predmetný výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, tak
ako je vyznačená v predloženej doložke právoplatnosti a vykonateľnosti, a tým pádom tento výkaz

nedoplatkov je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku.
Na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosť formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, ktorá sa preukazuje doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, a na
jeho podklade možno viesť exekúciu v rámci tohto exekučného konania. Povinný nepreukázal súdu, že
by v čase pred vydaním exekučného titulu akýmkoľvek spôsobom upovedomil oprávneného o existencii

inej vopred oznámenej/kontaktnej adresy na doručovanie písomnosti v zmysle § 17b ods. 3 písm. c)
zákona o zdravotnom poistení, a preto písomnosť sa doručovala povinnému ako fyzickej osobe sa
doručovala na adresu jeho trvalého pobytu evidovanej v Registri obyvateľov SR.

15. Povinný vo svojom podaní poukázal aj na okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu,

a ktoré sa týkali splnenia oznamovacej povinnosti voči oprávnenému v roku 2005, ktorá vytvárala
prekážku pre vydanie exekučného titulu z dôvodu zániku povinnosti platenia verejného zdravotného
poistenia na území Slovenskej republiky pre dlhodobý pobyt a výkon pracovnej činnosti v zahraničí
v zmysle okolností špecifikovaných v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia. Bolo možné konštatovať,
že tieto námietky sa týkajú sa okolností, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, a ktoré mohli

predstavovať prekážku pre samotné vydanie exekučného titulu.

16. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz
nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., č. 2522093413 zo dňa 29.05.2023, ktorým bolapovinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 7459,20 EUR (neodvedené
preddavky na verejnom zdravotnom poistení za obdobie 01/2015 až 12/2023) a poplatok za vydanie
výkazu nedoplatkov vo výške 10 EUR. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva v

zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu,
čo v tomto prípade bolo riadne preukázané

17. K uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu
byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po

vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v
exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí
atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že
návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol
právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný
vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní

neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom
bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom
oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych
prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku

exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych
ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by
spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho
vymáhateľnosti bránia.

18. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,

ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

19. Predmetný exekučný titul bol povinnému preukázateľne doručený v intenciách osobitného predpisu,
v čoho dôsledku povinný mohol podať proti výkazu nedoplatkov riadny opravný prostriedok, ktorým by
namietol prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho výšku, alebo aj zánik nároku, rozpor
z dobrými mravmi, ako aj prípadnú námietku o prekážke pre vydanie výkazu nedoplatkov podľa § 11

ods. 7 písm. k) zákona o zdravotnom poistení, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase
pred vydaním výkazu nedoplatkov. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti
potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo dotknutému účastníkovi konania doručené predpísaným zákonným
spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu na základe včas podaného vecne odôvodneného opravného
prostriedku oprávnenými osobami. Súd v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný

všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu
alebo orgánu verejnej moci v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd
nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať
o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu alebo orgánu verejnej moci
v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. Teda súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením

preskúmavať dôvodnosť námietky povinného proti vecnej správnosti exekučného titulu (prekážky
v podobe dlhodobého pobytu a výkonu pracovnej činnosti v zahraničí, verejného zdravotného poistenia
v inom členskom štáte, v rámci rozhodujúceho obdobia, v ktorom vznikla pohľadávka na verejnom
zdravotnom poistení). Súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením posudzovať povinným
namietnuté okolnosti týkajúce sa vecnej správnosti exekučného titulu. Exekučný titul sa nadobudnutím

jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata).
Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva najmä v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa
formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu a či po vzniku exekučného titulu
došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Exekučný súd totižnemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého
právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom (základnom) konaní, keďže
v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva.

V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie
nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným
titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a
nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný
skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia

(vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto
rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak
by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky
v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).
V predmetnom konaní bolo taktiež zrejmé, že oprávnený nevyužil zákonné oprávnenie podľa § 17a
ods. 8 zákona o zdravotnom poistení a nezrušil exekučný titul z vlastného podnetu, v čoho dôsledku

právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu zostala zachovaná v čase rozhodovania o návrhu na
zastavenie exekúcie. Súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením zrušiť exekučný titul, ktorým je
výkaz nedoplatkov na verejné zdravotné poistenie, keďže zákon o zdravotnom poistení dané oprávnenie
zveril výlučne len oprávnenému ako príslušnému orgánu verejnej moci. Povinný nepreukázal súdu, že
v čase pred vydaním exekučného titulu splnil oznamovaciu povinnosť v zmysle zákona o zdravotnom

poistení, a riadne upovedomil oprávneného o skutočnostiach, ktoré namietal v návrhu na zastavenie
exekúcie.

20. Po vykonanom opätovnom prieskume na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať,
že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa

§ 45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade
sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto
je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil
to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je
označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má

podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je
daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a
určitý aj rozsah vymáhaného nároku, ako aj nároku na náhradu trov v exekučnom konaní. Povinný spolu
s návrhom na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepredložil súdu akékoľvek listinné dokumenty, ktoré
by nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie súdom. Na základe

vyššieho uvedeného súd konštatuje nedôvodnosť návrhu na zastavenie exekúcie, pretože skutočnosti
uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopieral
o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné
dôkazy, ktoré by odôvodnene popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému a zároveň
by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska jej neprípustnosti. Súd pri opätovnom preskúmaní

spisového materiálu mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť
uvedenú vo výrokoch exekučného titulu nesplnil, a nie je prítomná prekážka pre vymáhateľnosť nároku
deklarovaného exekučným titulom v rámci výkonu tejto exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia
v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie
nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení

exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd považoval predmetné námietky
povinného za nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku.

21. Povinný navrhol zastaviť exekúcie z dôvodu podania správnej žaloby proti exekučnému titulu,
resp. oznámenia zámeru podať správnu žalobu a s tým spojeného návrhu povinného na odklad
exekúcie. V tomto bode je potrebné poukázať na ust. § 184 Správneho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá odkladný účinok, ak správny poriadok alebo
iný predpis neustanovuje inak. V zmysle § 185 prvá veta príslušný správny súd môže na návrh

žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok za podmienok
v tomto ustanovení špecifikovaných. Samotné podanie správnej žaloby, ktorá vo všeobecnosti nemá
odkladný účinok, proti exekučnému titulu v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu verejnej moci
nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Teda bolo možné konštatovať záver,že povinný nepreukázal prekážku pre vymáhateľnosť nároku priznaného exekučným titulom. Na
vymáhateľnosť exekučného titulu by mal vplyv len prípad, ak by povinný predložil súdu právoplatné
rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby, čo však nebolo preukázané

zo strany povinného. Vo vzťahu k požiadavke povinného na odklad exekúcie do prípadného rozhodnutia
správneho súdu súd v exekučnom konaní uvádza, že podľa § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku,odkladeexekúcievpresnestanovenýchprípadochrozhodujelenpoverenýsúdnyexekútorom.
A podanie správnej žaloby nespadá ani pod jeden z dôvodov konkretizovaných v § 61h ods. 1
Exekučného poriadku. Vychádzajúc z právneho názoru, že v prejednávanej veci podanie správnej

žaloby zo strany povinného proti exekučnému titulu v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu nemá
samo o sebe žiadny vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu mal súd nesporne
za preukázané, že v čase rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie nie je prítomná prekážka,
ktorá by odôvodňovala vyslovenie právneho záveru o nevykonateľnosti exekučného titulu, a jeho
nemožnosti byť predmetom vymoženia v rámci výkonu exekúcie. Na základe uvedených skutočností
súd považoval povinným namietnutý dôvod za nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1

písm. d) Exekučného poriadku.

22. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo
argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto

nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie,
ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.

23. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod

na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou,
že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,
v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

24. Zo strany oprávneného a zo strany povinného nebol uplatnený nárok na náhradu trov (právneho
zastúpenia) exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie
alebo návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd v exekučnom konaní nebol povinný rozhodovať
o týchto nárokoch účastníkov exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.