Rozsudok – Cenné papiere ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118217068
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1118217068.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár
cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80, Bratislava, IČO: 31 338 976, proti
žalovanej: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. J.. XXX/X, XXX XX G., zastúpená: JUDr. Eva Bušová,
advokátka so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 183,78 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-27Cb/295/2018 - 371 zo dňa
18.1.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-27Cb/295/2018 - 371 zo dňa

18.1.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. B1-27Cb/295/2018
- 371 zo dňa 18.1.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I tak, že uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 166,84 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku
II priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo
výške 100%.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou z 18.10.2018
domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 183,78 Eur ako odplatu za vedenie
účtu majiteľa za roky 2015, 2016 a 2017. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že poskytol žalovanej
službu, ktorej cena bola vypočítaná v zmysle Cenníka CDCP schváleného v súlade s Prevádzkovým
poriadkomCDCPastanovamispoločnosti.Kžalobežalobcapripojilfaktúryzarok2015č.15000070223,
za rok 2016 č. 1600064251 a za rok 2017 č. 1700380563. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu

Okresného súdu Bratislava I z 28.11.2018, č. k. 27Cb/295/2018-12 namietala, že žalobca uvádza jej
nesprávne priezvisko, keď od 15.11.2016 je zmenené na „G.“, čo je žalobcovi známe. Podľa žalovanej
žalobca nepreukázal, že jej predložené faktúry riadne doručil. Taktiež žalobca nepredložil súdu prvej
inštancie doklady preukazujúce správnosť výšky požadovanej sumy. Z uvedených dôvodov navrhla
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca v replike k odporu žalovanej uviedol, že výška
poplatku bola stanovená v závislosti od objemu cenných papierov evidovaných na účte majiteľa v
rozhodnom období. Cenník, na základe ktorého si žalobca určuje výšku poplatkov za služby, vznikol

podľa postupu schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“) v súlade s ustanovením §
103 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len „ZoCP“).
Aj keď cena služby nie je určovaná dohodou účastníkov, považuje sa za záväznú, keďže bola určená
zákonom predpokladaným spôsobom. K nesprávne uvedenému menu žalovanej žalobca v nadväznostinajejnámietkupoukázalnaznenieustanovenia§105ods.1ZoCP,podľaktoréhoúdajeomajiteľoviúčtu
môže meniť výhradne majiteľ cenného papiera. K námietke žalovanej týkajúcej sa nedoručenia faktúr
žalobcauviedol,žetietoboližalovanejpreukázateľnedoručenésožalobou,akeďžesineuplatňujeúroky

z omeškania, nie je pre posúdenie veci rozhodujúce, kedy boli žalovanej predmetné faktúry doručené.

3. Okresný súd Bratislava I svojim rozsudkom z 3.9.2021, č. k. 27Cb/295/2018-328 výrokom I uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16,94 Eur, výrokom II vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom
III žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 82%. Na základe odvolania

žalobcu a žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 7.11.2023, č. k. 2Cob/103/2021-358
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I potvrdil a vo výrokoch II a III zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia
vrátil na ďalšie konanie.

4. Predmetnom rozhodovania súdu prvej inštancie je už len nárok žalobcu na zaplatenie sumy
166,84 Eur, keďže nárok na zaplatenie sumy 16,94 Eur bol žalobcovi právoplatne priznaný rozsudkom

Okresného súdu Bratislava I z 3.9.2021, č. k. 27Cb/295/2018-328 v spojení s výrokom I rozsudku
Krajského súdu v Bratislave rozsudkom zo 7.11.2023, č. k. 2Cob/103/2021-358.

5. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 56 ods. 1 písm. a), § 58 ods. 1 a § 60 ods. 1 z. č.
600/1992 Zb. o cenných papieroch v spojení s § 161, § 163 ods. 3 a § 164a ods. 3 ZoCP a uviedol,

že stredisko cenných papierov bezplatne zriadilo účet každému, kto sa stal majiteľom zaknihovaného
cenného papiera na základe prvej vlny kupónovej privatizácie, vrátane žalovanej. Vzťah medzi žalobcom
ako osobou vykonávajúcou činnosť centrálneho depozitára a žalovanou, ako majiteľkou zaknihovaných
cenných papierov bol založený zákonom. Právnym titulom medzi stranami sporu teda nie je zmluva,
ale vedenie účtu upravuje samotný zákon. Tvrdenie žalovanej, že žalobca bol povinný s ňou uzatvoriť

zmluvu, nemá oporu v právnom predpise. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že žalobca
má voči žalovanej nárok na odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov bez potreby osobitnej
zmluvnej dohody. Základ nároku žalobcu bol preto daný. Súd prvej inštancie uviedol, že odvolací súd
výslovne v bode 23 odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že právnym titulom medzi stranami sporu
nie je zmluva, ale vedenie účtu upravuje samotný zákon, a preto má žalobca voči žalovanej nárok na

odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov bez potreby osobitnej zmluvnej dohody. Rovnako
bolo pre rozhodnutie súdu nepodstatné tvrdenie žalovanej, že žalobca jej faktúry nedoručil. Keďže si
žalobcaneuplatnilúrokyzomeškania,postačovalo,žejednotlivéfaktúryžalobcuboližalovanejdoručené
spolu so žalobou a platobným rozkazom zo strany súdu. Preto nemôže obstáť tvrdenie žalovanej o
predčasnosti podanej žaloby.

6. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v časti, ktorá je predmetom
rozhodovania, a to v časti nároku za obdobie od 1. januára 2015 do
30. septembra 2015 vyfakturovaného faktúrou č. 1500070223, nároku za obdobie od
1. januára 2016 do 30. septembra 2016 vyfakturovaného faktúrou č. 1600064251 a nároku za rok 2017

vyfakturovaného faktúrou č. 1700380563 súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
7.11.2023, č. k. 2Cob/103/2021-358, pričom súd prvej inštancie poukazuje na znenie ustanovenia §
391 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho rozhodnutí, a to aj v situácii, kedy by sa
s ním nestotožňoval. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru odvolacieho súdu sú v prípade nárokov za roky

2015 (za obdobie od 1.1.2015 do 30.9.2015) a 2016 (za obdobie od 1.1.2016 do 30.9.2016) rozhodné
cenníky ku dňu vystavenia jednotlivých faktúr, ktoré boli žalobcom predložené dňa 2.12.2019, a ktoré
súd doručoval žalovanej 16.12.2019, musí súd prvej inštancie konštatovať preukázanie nároku žalobcu
a jeho dôvodnosť. Navyše, žalovanej (jej právnej zástupkyni) boli jednotlivé cenníky žalobcu predložené
ním na pojednávaní dňa 3.9.2021 doručené krátkou cestou. Ak žalovaná argumentovala tým, že v

prípade faktúry č. 1700380563 za rok 2017 bol uvedený kód služby, ktorý nebol uvedený v cenníku, súd
prvej inštancie odkazuje na záver Krajského súdu v Bratislave, ktorý vyvrátil procesnú obranu žalovanej
v tejto časti, keďže určujúcim je textové označenie služby nezameniteľné s inou službou a podložené
výpisom z účtu k 31.12.2017.

7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaná v konaní netvrdila, že by v období rokov 2015, 2016
a 2017, za ktoré žalobca považuje odplatu, nebola majiteľkou 1 ks akcie emitenta Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. v menovitej hodnote 33,193919 Eur a 16 ks akcií emitenta INKFLOW, a.s. v menovitej
hodnote 33.193,918875 Eur. Keďže v rozhodnom období bola žalovaná majiteľkou predmetných akcií,vznikla jej povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov. Rovnako
tak súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovanej bol z predložených cenníkov známy výpočet tejto
odplaty, pričom predmetný výpočet relevantným spôsobom nespochybnila a ani nepredložila vlastný

výpočet odplaty založený na žalobcom predložených cenníkoch. S poukazom na to, že žalovaná bola
v období rokov 2015, 2016 a 2017 majiteľkou 1 ks akcie emitenta Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. v menovitej hodnote 33,193919 Eur a 16 ks akcií emitenta INKFLOW, a.s. v menovitej hodnote
33.193,918875 Eur, vznikla jej povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných
papierov v celkovej fakturovanej sume 183,78 Eur (za rok 2015 v sume 115,96 Eur, za rok 2016

v sume 33,91 Eur a za rok 2017 v sume 33,91 Eur). Keďže skorším rozsudkom z 3.9.2021, č. k.
27Cb/295/2018-328 bola žalobcovi priznaná suma 16,94 Eur, je žaloba žalobcu dôvodná aj v časti sumy
166,84 Eur (žalovaná suma 183,78 Eur - už priznaná suma 16,94 Eur). Vzhľadom na vyššie uvedené
závery súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 166,84 Eur.

8. V odseku 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že musí reagovať na

výslovne klamlivé tvrdenie žalobcu obsiahnuté v jeho odvolaní z 20.9.2021 proti skoršiemu rozsudku
súdu prvej inštancie z 3.9.2021, ktoré napĺňa znaky konania sankcionovateľného podľa § 102 CSP
pre jeho rozpor so zásadami slušného správania, ktoré prevzal do svojho rozhodnutia aj Krajský súd v
Bratislave, kedy súd prvej inštancie mal prihliadnuť na časť listín predložených žalobcom na pojednávaní
uskutočnenom dňa 3.9.2021 a na časť listín nie. Súd prvej inštancie uviedol, že takéto tvrdenie

nezodpovedá skutočnosti a ani obsahu súdneho spisu, pri skoršom rozhodovaní súd prvej inštancie
vychádzal z cenníka žalobcu účinného od 1.10.2015, z cenníka žalobcu účinného od 1.10.2016 a z
cenníka žalobcu účinného od 20.9.2017, ktoré žalobca predložil vo vyjadrení z 18.11.2019 doručeného
súdu dňa 2.12.2019, a nie z listín predložených žalobcom na pojednávaní dňa 3.9.2021. Časť žalobcom
predložených listín bola súdu prvej inštancie doložená duplicitne a časť až oneskorene na pojednávaní

uskutočnenom dňa 3.9.2021. Z uvedeného je tak zrejmé, že súd prvej inštancie v skoršom konaní
prihliadal výlučne na tie listinné dôkazy, ktoré boli stranami sporu predložené pred prvým pojednávaním,
a nie na časť listín predložených žalobcom na pojednávaní dňa 3.9.2021, ako to prezentoval žalobca.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 262 ods.

1 a § 396 ods. 3 CSP tak, že v konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi voči žalovanej priznal
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100%.

10. Proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu, podala žalovaná odvolanie podľa
§ 365 ods. 1 písm. a) až písm. h) CSP, pričom žiada, aby odvolací súd zmenil tento rozsudok tak, že

žalobu zamieta. Žalovaná svoje odvolanie odôvodnila tým, že žalobca v žalobe neuviedol, podľa ktorého
Cenníka cenných papierov cenu služby fakturoval, napriek tomu, že v rozhodnom období mal v každom
roku viac platných a účinných cenníkov a tiež neuviedol, podľa ktorého Prevádzkového poriadku boli
Cenníky schválené, napriek tomu, že v prevádzkových poriadkoch boli v rozhodnom období vykonávané
zmeny. Žalovaná tiež trvala a opakovala, že žiadne faktúry za roky 2015 - 2017 od žalobcu neobdržala.

Poukázala na vyjadrenie žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom žalobca uviedol, že
eviduje priezvisko K. a preto nebolo možné doručiť faktúry, ktoré boli doručené až so žalobou a nie
je rozhodujúce, kedy boli doručené. Z toho vyplýva, že žalobca žiadne faktúry žalovanej nezasielal.
Žalovaná ďalej vo svojom odvolaní zhrnula jednotlivé vyjadrenia strán sporu produkované v konaní pred
súdom prvej inštancie ako aj na závery prvého rozsudku vydaného vo veci, ktorý bol neskôr zrušený

rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave. Žalovaná tiež uviedla, že zotrváva na tom, že žaloba bola
podaná predčasne a nestotožňuje sa s názorom, že je postačujúce, ak sa faktúra pripojí až k žalobe
a doručí sa so žalobou. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na uznesenie NS SR zo dňa 8.6.2016
pod sp. zn. 1Obdo/42/2015 ako aj uznesenie ÚS SR zo dňa 10.11.2017 pod č. k. II ÚS 677/2017-25,
v zmysle ktorých sa má na tento vzťah medzi žalobcom a žalovanou aplikovať Občiansky zákonník a

jeho ustanovenia, keďže sa nejedná o obchodnoprávny spor. Žalovaná tiež poukázala na § 488 a §
489 Občianskeho zákonníka, pričom dodala, že žalobca si nesplnil voči žalovanej povinnosť oznámiť
jej nevyhnutné údaje na splnenie dlhu (koľko treba platiť, ako treba dlh splatiť, kedy treba dlh splatiť a
kde treba dlh splatiť). Toto sa žalovaná dozvedela až doručením žaloby, ktorej prílohu tvorili predmetné
faktúry, čo znamená, že žalobca nesplnil túto zákonnú povinnosť v čase plnenia dlhu. Žalovaná tiež

namietala, že žalobca nepredložil súdu prvej inštancie všetky relevantné cenníky, platné v tom ktorom
roku, za ktorý platbu požadoval, napriek tomu, že má výpočet vykonávať ku koncu daného mesiaca.
Žalovaná tiež uviedla, že Krajský súd v Bratislave vo svojom skoršom rozhodnutí uviedol, že súd
prvej inštancie má vykonať dokazovanie všetkými predloženými listinami a opätovne posúdiť dôvodnosťpoplatkov za vedenie účtov za roky 2015-2017. Žalovaná je názoru, že súdu prvej inštancie nebol
predložený ani Prevádzkový poriadok platný na roky 2015-2017 a tiež, že žalobca nepreukázal, podľa
ktorých cenníkov bol vypočítaný poplatok za vedenie účtu, v tom ktorom roku. Na záver svojho odvolania

namietla, že podľa jej názoru mal krajský súd vrátiť vec Mestskému súdu Bratislava IV, keďže nejde o
vec obchodnoprávnu, ale podliehajúcu režimu občianskeho práva, v ktorej je príslušným súdom Mestský
súd Bratislava IV.

11. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 20.2.2024, v ktorom uviedol, že za

vedenie účtov cenných papierov prináleží žalobcovi právo na odplatu, pričom cenu za jednotlivé služby
stanovuje v príslušnom cenníku, ktorý je verejne dostupný na jeho webovej stránke. Uvedenú službu
poskytujú okrem žalobcu aj iné subjekty, ako napr. banky a obchodníci s cennými papiermi, pričom
žalobca vystavil žalovanej faktúry (predložené súdu prvej inštancie) podľa cenníka platného a účinného
v čase vystavenia faktúry, ktorý vždy obsahuje presné pravidlá jeho výpočtu. Poplatok za vedenie účtu
majiteľa cenných papierov je v zmysle príslušných cenníkov ročným poplatkom, žalobca v predmetnej

veci vystavil žalovanej faktúry za roky 2015, 2016 a 2017 nasledovne: fa č. 15000070223, vystavená k
31.12.2015 - poplatok za rok 2015, fa č. 16000064251, vystavená k 31.12.2016 - poplatok za rok 2016,
fa č. 1700380563, vystavená k 31.12.2017 - poplatok za rok 2017. Žalobca uviedol konkrétne cenníky
(Cenník účinný od 1.10.2015, Cenník účinný od 1.10.2016 a Cenník účinný od 20.9.2017) a dodal,
že žalovanej bol fakturovaný vždy minimálny poplatok. Žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že

výška poplatku za roky 2015, 2016 a 2017, ktorý jej bol jednotlivými faktúrami fakturovaný, bola v rozpore
s cenníkmi platnými a účinnými v čase vystavenia faktúry. Otázka nedoručenia faktúr bola v rámci
konania vyriešená. Nedoručenie faktúr spôsobila samotná žalovaná, ktorá nenahlásila zmenu údajov,
ktoré ju identifikujú a zároveň v spojitosti so skutočnosťou, že žalobca si nenárokuje úroky z omeškania
je otázka doručenia predmetných faktúr irelevantná, nakoľko je preukázané, že predmetné faktúry jej

boli doručené najneskôr spolu so žalobou. Na základe uvedeného žalobca navrhuje odvolanie žalovanej
zamietnuť. Žalobca sa v ďalšej časti vyjadrenia vyjadroval k odseku 15 napadnutého rozsudku a dodal,
že súd prvej inštancie uvádza, že pri svojom skoršom rozhodnutí nevychádzal z listín predložených
žalobcom, ale vychádzal výhradne z listín predložených žalobcom pred prvým pojednávaním 3.9.2021.
Na základe vyjadrenia žalovanej zo dňa 18.11.2019 a na základe predbežného právneho názoru súdu,

ktoré otázky zostávajú sporné žalobca na pojednávaní dňa 3.9.2021 predložil cenník platný a účinný od
1.1.2015 do 30.6.2015, výpis z účtu majiteľa k 31.12.2016, výpis z účtu majiteľa k 31.12.2017. Žiaden
z uvedených listinných dôkazov nebol súdu prvej inštancie predložený duplicitne, čo je ľahko overiteľné
nahliadnutím do príloh jednotlivých podaní. Na základe uvedeného mal žalobca právom za to, že z
dôkazov predložených na pojednávaní dňa 3.9.2021 súd prvej inštancie odmietol vykonať len dôkaz

cenník platný a účinný od 1.1.2015 do 30.6.2015, preto to aj uviedol v odvolaní. Takéto tvrdenie nie je
podľa názoru žalobcu klamlivé, vychádza zo skutkového stavu a aj samotného skoršieho rozhodnutia
prvostupňového súdu. Zároveň si tieto tvrdenia mohol Krajský súd v Bratislave ľahko overiť, preto by
nedávalo zmysel ho v tejto veci zavádzať.

12. Žalovaná na uvedené vyjadrenie reagovala podaním zo dňa 4.3.2024, pričom zopakovala, že v
každom roku žalobca vydáva viaceré Cenníky a podľa jej názoru, na každej faktúre má byť konkrétne
uvedené,podľaktoréhocenovéhopredpisusapoplatokúčtuje,keďžesatýmpreukazuje,žebolpoplatok
správne vo faktúre uvedený. Žalovaná sa preto nazdáva, že ten, kto faktúru vystavuje, má preukázať, že
výška poplatku je v súlade s cenovým predpisom. Žalovaná opätovne dodala, že žalobca nepreukázal

doručenie faktúr pred podaním žaloby. Žalobca doteraz neozrejmil, z akých dôvodov nedoručoval
faktúry, okrem poukazu na to, že pri jeho počte majiteľov faktúry preukázateľne nedoručuje a že
postačuje, ak ich predloží spolu so žalobou. Takýto prístup žalovaná považuje za neakceptovateľný a
vymykajúci sa všetkým bežným zvyklostiam. Žalovaná nesúhlasí s vyjadreniami žalobcu, že si svoju
povinnosť splnil a naďalej trvá na tom, že žaloba bola podaná predčasne a žiada ju zamietnuť.

13. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca, ktorý vo svojom podaní zo dňa 21.3.2024 uviedol,
že nakoľko poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov je v zmysle príslušných cenníkov
ročným poplatkom, výšku poplatku žalobca stanovil podľa cenníka platného a účinného v čase
vystaveniafaktúry,tedavždyk31.12.príslušnéhokalendárnehoroka.Žalovanápretonijakýmspôsobom

nepreukázala, že výška poplatku za roky 2015, 2016 a 2017, ktorý jej bol jednotlivými faktúrami
fakturovaný, bola v rozpore s cenníkmi platnými a účinnými v čase vystavenia faktúry. Tvrdenie
žalovanej, že jej žalované faktúry neboli doručené považujeme za účelové, najmä vo vzťahu k
skutočnosti, že ani po ich obdržaní spolu so žalobou, žalované faktúry neuhradila, pričom keby takurobila, žalobca by zobral žalobu späť. Žalobca dodal, že predmetom plnenia nie je doručovanie faktúry,
ale poskytnutie služby, ktorá bola v prospech žalovanej preukázateľne realizovaná a žalovaná za tieto
služby preukázateľne žalobcovi neposkytla plnenie v podobe úhrady poplatkov za tieto služby.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1
CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na
webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením

dňa 12.1.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovanej dospel
odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetnom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy

166,84 Eur, keďže nárok na zaplatenie sumy 16,94 Eur bol žalobcovi právoplatne priznaný rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I z 3.9.2021, č. k. 27Cb/295/2018-328 v spojení s výrokom I rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo 7.11.2023, č. k. 2Cob/103/2021-358. Krajský súd v odôvodnení
citovaného rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho procesného postupu
nevykonal všetky listinné dôkazy predložené žalobcom a nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy - cenníky

ku dňu 31.12.2015 a ku dňu 31.12.2016, preto rozsudok v napadnutom výroku II podľa § 389 ods.1 písm.
b), c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie uložil vykonať
dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi vrátane dôkazu predloženého na pojednávaní
dňa 3.9.2021 t.j. cenníkom účinným od 1.1. do 30.6.2015 a na základe takto vykonaného dokazovania
opätovne posúdiť dôvodnosť poplatkov za vedenie účtu majiteľa za roky 2015, 2016, 2017. Zároveň

uviedol, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého nesprávne
označenie kódu služby na faktúre nie je bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie nároku. Súd prvej
inštancie po vrátení veci žalobe vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaná bola v období rokov 2015,
2016 a 2017 majiteľkou 1 ks akcie emitenta Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v menovitej hodnote
33,193919 Eur a 16 ks akcií emitenta INKFLOW, a.s. v menovitej hodnote 33.193,918875 Eur, čím

jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov v celkovej
fakturovanej sume 183,78 Eur (za rok 2015 v sume 115,96 Eur, za rok 2016 v sume 33,91 Eur a za rok
2017 v sume 33,91 Eur). Keďže skorším rozsudkom z 3. septembra 2021, č. k. 27Cb/295/2018-328 bola
žalobcovi priznaná suma 16,94 Eur, je žaloba žalobcu dôvodná aj v časti sumy 166,84 Eur (žalovaná
suma 183,78 Eur - už priznaná suma 16,94 Eur).

18. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých
dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený
skutkový stav správne právne posúdil. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k podanému odvolaniu

uvádza odvolací súd nasledovné:

19. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že žalovaná v odvolaní v bodoch 1 až 13
rekapituluje priebeh konania a v bode 14.1 uvádza, že zotrváva na tom, že žaloba je podaná predčasne a
nestotožňuje sa s názorom, že je postačujúce, ak sa faktúra pripojí až k žalobe. Odvolací súd konštatuje,

že samotné odvolanie, jeho odôvodnenie v bodoch 14.1 až 14.5, je opakovaním procesnej obrany
žalovanej v prvoinštančnom konaní.

20. K námietke žalovanej, že nie je postačujúce, ak sa faktúra pripojí až k žalobe, odvolací súd uvádza,
že táto otázka už bola v konaní vyriešená. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku z 3.9.2021, č. k.

27Cb/295/2018-328 dospelksprávnemuzáveru,ženedoručeniefaktúrspôsobilasamotnážalovaná.Ak
žalovaná namietala, že žalobca používa jej neaktuálne priezvisko (K.), nemôže to byť na ťarchu žalobcu,
keďže zo zákona bolo povinnosťou žalovanej oznámiť žalobcovi zmenu osobných údajov (k tomu viď
znenie ustanovenia § 105 ods. 1 ZoCP), a to bez ohľadu na to, že žalobca má možnosť vedieť o tejtozmene z priebehu iného sporového konania. Rovnako tak nemá vplyv na rozhodnutie súdu spornosť, či
žalobca doručil faktúry žalovanej, keďže tieto jej boli preukázateľne doručené so žalobou a s platobným
rozkazom. Právnu relevanciu by mala predmetná námietka jedine v prípade, ak by si žalobca uplatňoval

úroky z omeškania a bolo by potrebné ustáliť okamih omeškania žalovanej. Keďže si však žalobca
úroky z omeškania neuplatňuje, je predmetná námietka nedôvodná. Odvolací súd dodáva, že citované
rozhodnutie bolo potvrdené výrokom I rozsudku Krajského súdu v Bratislave rozsudkom zo 7.11.2023,
č. k. 2Cob/103/2021-358.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzťah medzi žalobcom ako osobou vykonávajúcou činnosť centrálneho
depozitára a žalovanou, ako majiteľkou zaknihovaných cenných papierov bol založený zákonom s
poukazom na znenie ustanovení § 163 ods. 3 a § 164a ods. 3 ZoCP. Právnym titulom medzi stranami
sporu teda nie je zmluva, ale vedenie účtu upravuje samotný zákon. Žalobca preto má voči žalovanej
nárok na odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov bez potreby osobitnej zmluvnej dohody,
čím je daný základ nároku žalobcu. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať uplatnený nárok relevantnými

dôkazmi, čo vykonal predloženými cenníkmi a to Cenníkom účinným od 1.10.2015 (Nakoľko cena za
službu vedenie účtu majiteľa sa 1.7.2015 menila v rámci článku III ods. 1 cenníka, je uvedené, že časť
poplatku za službu vedenie účtu majiteľa za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015 bude vypočítaná podľa
cenníka platného a účinného do 30.6.2015), Cenníkom účinným od 1.10.2016 a Cenníkom účinným
od 20.9.2017. V konaní bolo preukázané, že výšku poplatku žalobca stanovil podľa cenníka platného

a účinného v čase vystavenia faktúry.

22. Vzhľadom na opakujúcu sa argumentáciu žalovanej v odvolaní bez špecifikácie konkrétnych
odvolacích dôvodov, odvolací súd poukazuje na judikatúru, podľa ktorej: „Všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“ (I. ÚS 241/07).

23. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne vecne a
právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre ňu priaznivé rozhodnutie vo veci. Odvolací

súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ho potvrdil.

24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),
(§ 428 CSP).