Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 55Ek/2906/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124455080
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kurec
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124455080.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO:
35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, právne zastúpený advokátskou
kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava –
Ružinov proti povinnému 1/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX B. a povinnému
2/: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpený Mgr. Ondrejom

Barnom, advokátom, IČO: 52 824 837, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov o vymoženie
13.028,50 EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radoslavom Kešeľakom,
so sídlom Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 35 547 43, pod sp. zn. 242EX 869/24, o návrhu
povinných na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radoslavom
Kešeľakom, so sídlom Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 35 547 43, pod sp. zn. 242EX 869/24

z a m i e t a.

II. Súd povinným náhradu trov v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.12.2024, vedeným pod sp.
zn. 55Ek/2906/2024, domáhal od povinných vymoženia 13.028,50 EUR s prísl. na základe exekučného

titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného pod sp. zn. 13Up/702/2022 dňa
29.07.2022.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Radoslava
Kešeľaka vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/2906/2024 s európskym spisovým identifikačným číslom:
E.:F.:G.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 242EX 869/24.

3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 03.01.2025, ktoré
bolo dňa 10.01.2025 doručené povinnému 1/ a dňa 10.01.2025 doručené povinnému 2/.

4. Povinní prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podaním zo dňa 27.01.2025
doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27.01.2025 podali návrh na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinných na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený
súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa
20.02.2025 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania nebolo vyjadrenie oprávneného
k návrhu povinných na zastavenie exekúcie.

6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie právny zástupca povinných uviedol, že podáva návrh
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písmeno d) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.V uvedenom Návrhu na zastavenie exekúcie právny zástupca povinných okrem iného uviedol, že
exekučným titulom podľa upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré bolo povinným doručené 10.01.2024,
je platobný rozkaz vydaný dňa 29.07.2022 Okresným súdom Banská Bystrica, v konaní vedenom pod

sp. zn. 13Up/702/2022. Platobný rozkaz je však len domnelým exekučným titulom, keďže bol vydaný
vyšším súdnym úradníkom, ktorý nepostupoval v zmysle § 299 CSP a riadne nepreskúmal exekučný
titul. Zároveň ide o priamy rozpor s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17, z 20.09.2018, ktorým Súdny dvor EÚ pri hodnotení otázky súladu
slovenského vnútroštátneho práva so Smernicou pri vydávaní platobného rozkazu vydaného vyšším

súdnymúradníkombezexoffopreskúmaniazmluvnýchpodmienokuviedolže:48.Vtejtosúvislostitreba
uviesť, že zachovanie potrebného účinku smernice 93/13 bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava
umožňovala vydanie platobného rozkazu bez toho, aby mal spotrebiteľ v akomkoľvek štádiu konania
možnosťpožívaťzáruku,žesudcapristúpikpreskúmaniuneprítomnostinekalýchpodmienokvdotknutej
zmluve (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. februára 2016, Finanmadrid EFC, C-49/14, EU:C:2016:98,
bod 45).“ Podľa názoru právneho zástupcu povinného mal byť návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý,

keďže neexistuje riadny vykonateľný exekučný titul. Platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom
pokladal za nulitný právny akt. Poukázal na skutočnosť, že od nedostatku právomoci vyššieho súdneho
úradníka, ktorý nemá postavenie sudcu sa odvíja materiálna nevykonateľnosť platobného rozkazu. Mal
za to, že súd musí ex offo skúmať povahu zmluvných podmienok, čo môže podľa Súdneho dvora
zabezpečiť jedine sudca. V dotknutej veci ide o nárok založený veriteľom, ktorého formulárová zmluva

vykazuje nedostatky pokiaľ ide o sankčné poplatky a zmluvné pokuty, ktoré už boli judikované ako
rozporné s dobrými mravmi a ako neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázal na absenciu akýchkoľvek
tvrdení o výške, pôvode a dôvodnosti uplatnených sankčných poplatkov. Ďalej poukázal na ust. §
299 ods. 2 CSP. Právny zástupca povinných následne v Návrhu na zastavenie exekúcie uviedol,
že „v intenciách naznačených v bode 48 Súdnym dvorom vo veci C-448/17 z

20.09.2018 je následne zrejmé, že pri štádiu vydávania platobného rozkazu, ktorý ma byť exekučným
titulom v tejto exekučnej veci nedošlo k preskúmaniu zmluvných podmienok, ani povinných náležitostí
spotrebiteľskej zmluvy a ani k posudzovaniu výšky úrokovej sadzby z hľadiska jej súladu s dobrými
mravmi, čo je spôsobene absenciou rozhodovania sudcu, ktorý by riadne preskúmal zmluvný vzťah
a ochránil by povinného, ako spotrebiteľa pred nárokmi z neprijateľných zmluvných podmienok resp.

nedôvodnými nárokmi žalobcu. Týmito nedostatkami sa stal exekučný titul nespôsobilým. Nedostatky,
ktoré namietal sú podľa názoru právneho zástupcu povinného spôsobené nesplnením si povinností súdu
v upomínacom konaní, ktoré má súd dodržať bez ohľadu na to, či ako žalovaný podal alebo nepodal
odpor proti platobnému rozkazu.“ Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/232/2012 z 27.02.2013.
V závere Návrhu na zastavenie exekúcie povinný konštatoval, že „ako už vyššie uviedol, predmetný

platobný rozkaz je nespôsobilým a nevykonateľným exekučným titulom, vydaným nie sudcom, ale
vyšším súdnym úradníkom, naviac bez ex offo súdnej kontroly spotrebiteľskej zmluvy a to s poukazom
na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ C-448/17, z 20.09.2018. Podľa cˇl. 38 Charty základných práv
EÚ : „Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.“ Za dôležité pokladal uviesť aj to, že
zákonodarca práve z týchto prezentovaných dôvodov pristúpil k zmene právnej úpravy upomínacieho

konania, uvedomujúc si množstvo chýb, ktoré (napr. len v tejto veci) upomínací súd urobil. Vzhľadom na
vyššie uvedené navrhol exekúciu v celom rozsahu zastaviť a priznať povinnému náhradu trov konania.“

7. Vyjadrenia oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie nebolo doložené.

8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinných na
zastavenie exekúcie a preukázaní doručenia upovedomenia o začatí exekúcie priložením doručeniek.
Súdny exekútor navrhuje návrh povinného zamietnuť.

9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný
titul podľa § 45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou

vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky

vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia

na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo
taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na
zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného
na zastavenie exekúcie.

17. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno

ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných

náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov
na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na
podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a

to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobilizánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti
bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti
dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného

titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

18. Z návrhu na zastavenie exekúcie je zrejmé, že povinní sa v exekučnom konaní domáhali
hmotnoprávneho prieskumu exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní platobný rozkaz vydaný
v spotrebiteľskej veci v upomínacom konaní vyšším súdnym úradníkom, ktorý nemá postavenie

sudcu, a ktorý nepreskúmal neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere, ktorá bola
podkladom pre vydanie exekučného titulu, v čoho dôsledku bola vznesená námietka o nezákonnosti
exekučného titulu, a to aj v zmysle dôvodov špecifikovaných v bode 6. odôvodnenia tohto uznesenia.
Povinní navrhli zastaviť exekúciu z dôvodu, že platobný rozkaz je len domnelým exekučným
titulom, že neexistuje riadny vykonateľný exekučný titul, z dôvodu nedostatku právomoci vyššieho
súdneho úradníka titul namietnutého, z dôvodu neposkytnutia žalovanému (povinnému v exekučnom

konaní) ochranu spotrebiteľa pred nekalými, neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve,
nepreskúmania platnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorá mala byť spísaná v predtlačenom formulári, z
dôvodu nepreskúmania existencie použitia nekalých obchodných praktík, z dôvodu nepreskúmania
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu podľa úniového práva a i
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Na danú vec pri posudzovaní

prejednávanej exekučnej veci súd aplikoval aj zjednocujúce rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR sp.
zn. PLz. 1/2022 z 15.06.2022.

19. V danom prípade exekučný titul bol vydaný v upomínacom konaní podľa zákona č. 307/2016 Z.
z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, vyšším súdnym úradníkom povereným

príslušným sudcom. V zmysle zákona o upomínacom konaní v spojení so zákonom o súdnych úradníkov
v upomínacom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení
konania. Sudca v koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Vyššiemu súdnemu úradníkovi v upomínacom konaní podľa súčasne právnej úpravy je riadne zverená
rozhodovacia kompetencia o návrhoch na vydanie platobného rozkazu. Pre upomínacie konanie je

taktiežcharakteristické,žesasúdvčaserozhodovaniaonávrhunavydanieplatobnéhorozkazuzaoberá
otázkou či bola dodržaná ochrana spotrebiteľov (§ 3 ods. 5 písm. b) zákona o upomínacom konaní).
Preto tvrdenia povinných o nezákonnosti exekučného titulu z dôvodu, že nebol vydaný zákonným
sudcom nie sú dôvodné. Vyšší súdny úradník je oprávnený vydať platobný rozkaz, ak mu to umožňuje
vnútroštátna právna úprava, o návrhu na vydanie platobného rozkazu konal a rozhodol na základe

poverenia sudcu, čo bolo v danom prípade splnené, pričom povinní ako spotrebitelia mali možnosť
požívať záruku, že aj sudca preskúma neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ak by podala voči
platobnému rozkazu odpor bez vecného odôvodnenia, a to v súlade s aktuálne platnými a účinnými
právnymi predpismi.

20. Čo sa týka namietaných neprijateľných zmluvných podmienok tu súd v exekučnom konaní
konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo v čase jeho vydania založené na dovtedy
ustálených právnych záveroch tak tunajšieho súdu ako aj vyšších súdnych autorít. Uznesením
Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022, došlo k prijatiu zjednocujúceho
stanoviska podľa ktorého: „Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu

vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí
byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným
právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v

exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali
vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ
proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“ Inak povedané súd v exekučnom konaní nemôže odmietnuť
hmotnoprávne preskúmanie exekučného titulu len v prípade, ak sa pohľadávka vymáhaná na podklade
platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy,

ak možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu, a právna
úprava vyžadovala, aby žalovaný, ktorý je spotrebiteľ, odpor vecne odôvodnil, pretože by tým rezignoval
na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu.Takto prezentovaná povinnosť súdu v exekučnom konaní zodpovedá aj požiadavkám stanoveným
výkladovými pravidlami podľa povinnou prezentovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ.

21. Súd v tomto bode poukazuje uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 354/2024-34 zo dňa
11.07.2024, podľa ktorého: „Keďže právna úprava Civilného sporového poriadku účinná od 1. júla
2021 zmiernila prísnosť posudzovania vecného odôvodnenia odporu, vzťahuje sa uvedené rozhodnutie
ústavného súdu (PLz. ÚS 1/2022 - pozn. súdu) na platobné rozkazy vydané podľa právnej úpravy
Civilného sporového poriadku účinnej do 30. júna 2021.“

22. A preto v tomto bode je potrebné zdôrazniť, že predmetné uznesenie pléna Ústavného súdu SR
sa vzťahuje na tie platobné rozkazy, ktoré boli vydané podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2021.
Zákonodarca prijatím zákona č. 211/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 307/2016 Z. z. o
upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,
upravil podmienky upomínacieho konania so spotrebiteľským prvkom (s účinnosťou od 01.07.2021) a

to najmä v zmiernení prísnosti posudzovania vecného odôvodnenia odporu podaného žalovaným, ktorý
je spotrebiteľom. Platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom, bol vydaný dňa 29.07.2022, a teda sa
na celý proces základného konania aplikovala právna úprava zákona o upomínacom konaní, ktorá je
účinná od 01.07.2021, teda je zrejmé, že platobný rozkaz bol vydaný voči povinným ako spotrebiteľom v
tom čase ústretovejšej právnej normy, ktorá nevyžaduje podanie kvalifikovaného vecne odôvodneného

odporu. Povinným v základnom konaní bol doručený dotknutý platobný rozkaz do vlastných rúk dňa
12.09.2022. Povinným na zrušenie tohto platobného rozkazu postačovalo podať v určenej lehote
odpor bez požiadavky vecného odôvodnenia, a preto je možné konštatovať, že nebola naplnená
tretia požiadavka vyššie uvedeného zjednocujúceho stanoviska Ústavného súdu SR (podanie vecne
odôvodneného odporu), a preto predmetné zjednocujúce stanovisko sa neaplikuje na prejednávanú vec,

vrátane povinnou prezentovanej judikatúry. Taktiež nemožno opomenúť na skutočnosť, že exekučný
titul bol vydaný v upomínacom konaní, v ktorom bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné
zmluvné podmienky. Napriek uvedenému súd v exekučnom konaní v nasledovných bodoch sa zaoberal
vznesenými námietkami týkajúcich sa neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere a ich
vplyvu na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom.

23. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 619/2023-16 zo dňa
23.11.2023: „Hoci možno súhlasiť s tým, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami je za určitých podmienok realizovateľná aj v exekúcii, hranica posúdenia neprijateľných
zmluvných podmienok musí byť naviazaný na ich jasné vyjadrenie zo strany spotrebiteľa v jeho

podaniach v exekučnom konaní. Ak v takomto konaní všeobecný súd dospeje k záveru, že okrem
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá nemala vplyv na výšku v exekúcií proti spotrebiteľovi
uplatneného nároku, žiadne iné neprijateľné podmienky, neboli zistené, nemôže bez ďalšieho, teda bez
jasného spochybnenia tohto záveru všeobecných súdov, dôjsť k porušeniu ústavných práv spotrebiteľa
na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie či požiadavky vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa

podľa čl. 38 charty. V konečnom dôsledku kvalita súdnej ochrany vždy nevyhnutne mus v istej miere
zodpovedať tomu, v akej kvalite sa hoc aj spotrebiteľ takejto ochrany domáha. Obdobne záväzok
vysokej ochrany spotrebiteľa neznamená, že táto ochrana sa má poskytnúť aj vtedy, ak spotrebiteľ
svoje námietky či už voči neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo vôbec voči svojej povinnosti plniť
svoj záväzok celkom nekonkretizovane formuluje až v exekučnom konaní alebo dokonca až obdobne

nesústredenevkonaníoústavnejsťažnosti.Opačnýprístupbypopieralsubsidiarituposkytovaniasúdnej
ochrany v jej jednotlivých štádiách.“

24. Pri exekučných tituloch vydaných všeobecnými súdmi SR (§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku) možno
v exekučnom konaní uplatňovať ochranu spotrebiteľa a jej rozsah len v zmysle ustanovenia § 53 ods.

3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý je oproti základnému konaniu značne zúžený. V zmysle ust.
§ 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné
zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Možnosť súdu v exekučnom konaní preskúmavať exekučný

titul je limitovaná len na prieskum tých neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve,
ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok (teda nie všetkých zmluvných podmienok). Táto možnosť, ktorou
súd poskytuje ochranu v exekučnom konaní predstavuje zásadný prielom zo všeobecne prijímanej
zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu vydaného v základnom konaní.Táto právomoc súdu sa však aplikuje reštriktívne, keďže exekučné konanie nepredstavuje ďalšiu
inštanciu základného súdneho konania. V exekučnom konaní však s prihliadnutím na § 53 ods.
3 písm. e) Exekučného poriadku možno zvrátiť vymáhanie pohľadávok, ktoré majú svoj pôvod v

neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorá sa nachádza v spotrebiteľskej zmluve, a ktoré majú vplyv
na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom. Teda súdu v exekučnom konaní tak nie je ani
rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-724/22) ani rozhodnutiami Ústavného súdu
Slovenskej republiky zverená právomoc preskúmavať spotrebiteľskú zmluvu komplexne, nebola mu
napríklad zverená ani prieskumná právomoc posúdenia splnenia obligatórnych náležitostí v zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a vyvodzovanie dôsledkov. Je potrebné zdôrazniť, že len samotná prípadná
existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá však nemá akýkoľvek vplyv
na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom, nezakladá za žiadnych okolností dôvod smerujúci
k zastaveniu exekúcie. Takáto námietka mohla byť vznesená dotknutým účastníkom len v základnom
súdnom konaní na to určenými procesnoprávnymi prostriedkami. Súd v exekučnom konaní nedisponuje
oprávnením naprávať akékoľvek vecné vady exekučného titulu vydaného vyšším súdnym úradníkom

(napr. predzmluvnú činnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, vecnú legitimáciu účastníkov základného
konaní, správnosť a výšku jednotlivých zložiek nároku a pod.).

25. V prejednávanej veci nebolo sporné, že exekúcia prebieha na podklade exekučného titulu, ktorým je
platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaný pod sp. zn. 13Up/702/2022 dňa 29.07.2022,

ktorým je povinným uložená povinnosť zaplatiť pôvodnému žalovanému sumu vo výške 13.028,50 EUR,
úrok vo výške 1.557,12 EUR, úrok z omeškania vo výške 311,71 EUR, úrok vo výške 8,99 % ročne zo
sumy 13.028,50 EUR od 01.03.2022 do zaplatenia, najviac do výšky 22.304,42 EUR, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 13.028,50 EUR od 01.03.2022 do zaplatenia a náhradu trov konania vo
výške 390,50 EUR. V danom rozsahu prebieha aj výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní.

26. Z listín tvoriacich obsah súdneho spisu sp. zn. 13Up/702/2022 bolo preukázané, že návrhom na
vydanie platobného rozkazu zo dňa 11.05.2022, sa právny predchodca oprávneného: Prvá stavebná
sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004 v pozícii žalobcu domáhal voči povinným ako žalovaným zaplatenia
sumy 13.028,50 EUR, úrok vo výške 1.557,12 EUR, úrok z omeškania vo výške 311,71 EUR, úrok vo

výške 8,99 % ročne zo sumy 13.028,50 EUR od 01.03.2022 do zaplatenia, najviac do výšky 22.304,42
EUR, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13.028,50 EUR od 01.03.2022 do zaplatenia
a náhradu trov konania. V zmysle odôvodnenia návrhu na vydanie platobného rozkazu tento žalobca
poskytol žalovaným na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2099708 1 03 úver - zmluva o úvere
č. 2099708 1 03 zo dňa 01.04.2014 (ďalej len ,,zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca

žalovaným medziúver č. 2099708 9 04 vo výške 15.000,00 EUR. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 130,24 EUR, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta
stavebného sporenia. Sumu vo výške 130,24 EUR predstavujú vklady na konto stavebného sporenia vo
výške17,86EURa8,99%p.a.úrokzamedziúvervovýške112,38EUR,pričomsauspokojovalivporadí
úroky za medziúver a vklady na konto sporenia. Žalobca, po pripísaní vkladu na konto sporenia, tento

vo výške úroku za medziúver preúčtoval na konto medziúveru. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v
súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V., bod 5. 3. zmluvy o úvere. Žalovaní porušili
zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 03.09.2021
žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom ich zároveň upozornil, že v
prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku

úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené
žalobca dňa 24.09.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom
zo dňa 04.03.2022 vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, no žalovaní dlžnú sumu neuhradili.

27. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje nespornú skutočnosť, že nárok vymáhaný na základe

predmetného exekučného titulu je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch (ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), keď z predloženej zmluvy
nevyplýva skutočnosť, že povinní na strane dlžníka v čase jej uzatvárania by boli podnikateľskými
subjektmi a že by pri uzatváraní tejto zmluvy konali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti (označení ako fyzická osoba - menom a priezviskom, rodným číslom, adresou

trvalého pobytu), pričom právny predchodca oprávneného naopak pri jej uzatváraní konal v rámci svojej
obchodnej činnosti. Zmluva o úvere je v písomnej forme a disponuje podstatnými náležitosťami tejto
zmluvy podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (najmä špecifikáciu výšky a meny úveru,
trvanie zmluvy, termíny splatnosti, rozsah jednotlivých splátok, určenie splatnosti každej splátky, určeniepoplatkov a pod). Podstatné náležitosti zmluvy, ako i ďalšie zmluvné podmienky, boli vyjadrené súčasne
určito, jasne a zrozumiteľne, a povinná nemohla mať dôvodné pochybnosti o tom, k akým povinnostiam
sa v rámci zmluvy o úvere zaviazala. Spotrebiteľský charakter uplatneného nároku zo zmluvy o úvere

bol zo strany oprávneného konštatovaný aj v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, a
taktiež konštatovaný v návrhu na vykonanie exekúcie.

28. Súd vykonal kontrolu uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy a prípadných neprijateľných zmluvných
podmienok v nej vo vzťahu k vymáhanému plneniu, pričom dospel k záveru že peňažná suma, ktorá je

predmetom vymoženia v exekučnom konaní nemá pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke.

29. K uvedeným námietkam súd na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu musí
konštatovať, že v rámci zmluvy o úvere nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mali
vplyv na vymáhaný nárok, ktorý bol deklarovaný exekučným titulom, pretože ako zo spotrebiteľskej
zmluvy a platobného rozkazu zistil, oprávnený si v rámci základného konania napokon uplatnil len

neuhradenú splatnú istinu poskytnutého úveru (zníženú o dobrovoľne úhrady, ktoré povinní za trvania
zmluvného vzťahu vykonali), k nemu prislúchajúci zmluvný úrok a zákonný úrok z omeškania z
nezaplatenej istiny. Taktiež návrhom na vydanie platobného rozkazu bol uplatnený nárok na náhradu
trov základného konania. Je preto možné konštatovať, že žiadne neprijateľné plnenia zo zmluvných
podmienok (napr. zmluvné pokuty, poplatky za upomienky či iné) neboli právnym predchodcovom

oprávneného v základnom súdnom konaní uplatnené, čiže nemajú žiadny vplyv na vymáhaný nárok. O
uvedenom svedčia aj zistené skutočnosti zo spisu upomínacieho konania. Vydaniu exekučného titulu
vyšším súdnym úradníkom preto nebránila žiadna zákonom predpokladá skutočnosť. V tomto smere
potom obrana povinných tak vyznieva účelovo a budí dojem, že povinní sa snažia vyhnúť resp. oddialiť
plnenie vymáhanej povinnosti. Takejto obrane súd nemohol priznať súdnu ochranu.

30. Je taktiež potrebné zdôrazniť, že povinní do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom
oprávneného vstúpili dobrovoľne na základe slobodnej vôle, pričom nesporne aj čerpali poskytnutý úver,
z ktorého zaplatili len nepatrnú časť. Pokiaľ teda právny predchodca oprávneného v rámci základného
konania uplatnil nárok na vrátenie poskytnutej a dosiaľ nevrátenej časti istiny úveru, ako aj v zákonných

medziach určeného príslušenstva , ako aj zákonného úroku z omeškania, tak súd v exekučnom konaní
v uvedenom nevzhliadol konanie v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a dobrými
mravmi. Námietka o existencii prípadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve o úvere mala
byť predovšetkým zo strany povinných uplatnená v rámci základného konania. Pasivita povinných v
základnom konaní nemôže byť na ťarchu oprávneného, ktorý disponuje oprávnením vymáhať nárok,

ktorý je deklarovaný exekučným titulom. Ochrana spotrebiteľa predsa nemôže byť bezbrehá a zájsť tak
ďaleko, že tento nemusí niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie. Povinní (hoci v postavení
spotrebiteľa) nemôžu očakávať, že prostredníctvom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa sa
úplne zbaví svojho záväzku aj v tom rozsahu, že nevráti aspoň to, čo jej bolo poskytnuté, ako to bolo
aj v prejednávanej veci. Poskytnutiu takejto bezhraničnej ochrany spotrebiteľovi napokon nezodpovedá

ani § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý nehovorí o akýchkoľvek neprijateľných zmluvných
podmienkach, ale len o tých, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok. Inak povedané, exekučný súd
je povinný prihliadnuť na neprijateľnosť zmluvnej podmienky len za stavu, že na jej základe bol
oprávnenému priznaný nárok, ktorý následne vymáha v exekúcii. V návrhu na zastavenie exekúcie
povinní nevzniesli ani jednu námietku proti tomu ktorému ustanoveniu zmluvy o úvere, ktoré by malo

obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, a ktorý by mal vplyv na vymáhaný nárok. V posudzovanej
veci bolo preto výlučne na povinných a ich zodpovednosti (najmä ak je zastúpená advokátom) uviesť
všetky jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky a
ich vplyv na vymáhaný nárok. S poukazom na vyššie uvedené závery existencia takejto neprijateľnej
zmluvnej podmienky nebola zistená. Hoci nárok oprávneného deklarovaný exekučným titulom vznikol v

súvislostisuzatvorenouspotrebiteľskouzmluvou,nemávšakpôvodvneprijateľnejzmluvnejpodmienke.

31. Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu súd konštatoval, že predmetný platobný rozkaz bol
povinným preukázateľne doručený do vlastných rúk v intenciách osobitného predpisu, v čoho dôsledku
mohli podať proti danému platobnému rozkazu odpor v zmysle jeho poučenia, ktorým by namietali

prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho výšku, alebo aj zánik nároku, či nedostatok
či už aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, rozpor z dobrými
mravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním tohto platobného rozkazu,
a preto vo všeobecnosti právna relevancia týchto námietok skončila nadobudnutím právoplatnosti avykonateľnosti platobného rozkazu, ktorý sa stal aj podkladom pre výkon exekúcie. A preto súd v
exekučnom konaní nedisponuje oprávnením posudzovať povinnou vznesené námietky ako aj prieskumu
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré nespadajú pod úpravu ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného

poriadku. Exekučný titul sa v tomto prípade nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným
a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Na základe uvedených skutočností súd mohol
konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho
podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Povinní spolu s návrhom na zastavenie

exekúcie netvrdili a ani nepredložila súdu akékoľvek listinné dokumenty, ktoré by nastali po vzniku
exekučného titulu, a ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie súdom. V nadväznosti na vyššie
uvedené tak treba sumarizovať, že v danej veci je exekučný súd viazaný predloženým právoplatným
a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zmenený ani zrušený. V dôsledku uvedeného povinní
musia strpieť výkon tohto exekučného titulu, ktorý preukázateľne po jeho vydaní v celom rozsahu
nesplnili dobrovoľne. Predmetná exekúcia sa začala a je naďalej vedená dôvodne a exekučný súd preto

nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone súdom priznaného práva,
pričom je na rozhodnutí oprávneného, či toto právo bude aj realizovať.

32. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu ako orgánu
verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom
účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery

namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

33. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k
právnemu názoru, že návrh povinných na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov

nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinných, že bola naplnená podmienka na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a súd nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie,
preto návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

34. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

35. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

36. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im
v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

37. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

38. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

39. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,

odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho
zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie
exekúcie.

40. Podľa § 13a ods. 2 písm. c vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške
jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý úkon ak ide o výkon rozhodnutia alebo
exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu,

zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

41. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia, preto súd o náhrade trov právneho zastúpenia oprávneného nerozhodoval.

42. Povinnému v exekučnom konaní zákon priznáva len náhradu trov jeho zastúpenia v súvislosti s jeho

návrhom na zastavenie exekúcie (§ 199a ods. 2). Náhradu týchto trov možno povinnému priznať iba
v prípade, ak zastavenie exekúcie možno oprávnenému pričítať. Povinní si v súvislosti s návrhom na
zastavenie exekúcie uplatnili nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že súd návrh
povinných na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a exekučné konanie a aj samotná exekúcia
začali dôvodne a naďalej pokračujú, má teda súd za to, že trovy exekučného konania nemožno v tomto

prípade považovať za účelné vynaložené výdavky, preto súd ich náhradu povinným nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.