Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124350344
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6124350344.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej
a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu
A. B., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr.
Bronislavou Garajovou, advokátkou, so sídlom Železničná 291/6, 987 01 Poltár, proti žalovanému E. F.,
narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpenému Mgr. Henrichom

Schindlerom, advokátom, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 127.749,22
Eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduLučenecč.k.18C/36/2024-330
z 5. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)

napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy
s poukazom na zrealizované bankové prevody v prospech žalovaného, išlo o poskytnutie pôžičiek,
ktorých splatnosť bola dohodnutá na deň 31. 12. 2021 v následne uzavretej zmluve o zriadení záložného

práva zo dňa 07. 09. 2018, pričom ale táto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom pre
jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ v podstate z dôvodu nedostatočnej definície zabezpečených
pohľadávok, ktoré nepatrili iba žalobcovi, ale aj jeho manželke ako druhej záložnej veriteľke, ktorá
tiež žalovanému poskytla pôžičky samostatne. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy vychádzal súd prvej
inštancie vo vzťahu k splatnosti pôžičiek z ust. § 563 OZ, v zmysle ktorého sa žalobca mohol domáhať
vrátenia pôžičiek hneď ako dlh vznikol, pričom žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania, lebo

ohľadneposlednéhoprevoduuplynulavšeobecná3-ročnápremlčaciadobadňom08.08.2020ažalobca
podal žalobu na súde až dňa 19. 07. 2024. Preto žalobu zamietol.

3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal
dôkaz nahrávkami rozhovorov sporových strán, že mu neumožnil klásť otázky svedkovi F. staršiemu,
že súd zmenil predbežný právny názor v časti predmetu konania a že nesprávne posúdil námietku

premlčania vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného. Namietal tiež nesprávnosť právneho záveru o absolútnej
neplatnosti záložnej zmluvy, ktorej podstatnou náležitosťou nie je určenie splatnosti pohľadávky a teda
aj keby bola záložná zmluva neplatná, netýka sa to ďalších dojednaní. Súd nemal aplikovať § 563 OZ,
pretože splatnosť dlhu bola dohodnutá do 31. 12. 2021.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu označil rozsudok za správny a presvedčivo odôvodnený. Podľa

neho odvolacie dôvody formulované žalobcom neboli naplnené, pričom zotrval na tom, že so žalobcom
neuzavrel zmluvy o pôžičke.5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolaním napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolanie je dôvodné.

7. V prvom rade nie je správnym právny záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti zmluvy
o zriadení záložného práva zo dňa 07. 09. 2018. Zmluva totiž jasne určuje tak zabezpečenú pohľadávku,
ako aj záloh (§ 151b ods. 2 OZ), pričom nie je podstatné, že zmluva výslovne nestanovila štruktúru
toho, ktoré bankové prevody sa týkajú toho-ktorého zo záložných veriteľov, pretože zmluva obstojí i bez
tohto určenia definujúc celkovú výšku zabezpečenej pohľadávky na sumu 217.749,22 Eur. Takisto nie
je rozhodujúce nevyjadrenie vzájomného vzťahu medzi záložnými veriteľmi, lebo jednoducho nie je

možné pristúpiť k sankcii absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že právny úkon výslovne
nestanovuje veľkosť podielov veriteľov (§ 512 a nasl. OZ). Odvolací súd zdôrazňuje, že neplatnosť
právneho úkonu má byť výnimkou a nie pravidlom, čo znamená, že k nej treba pristupovať šetrne a
len v tých prípadoch, kedy prevažuje daným zákonným ustanovením chránená hodnota pred právom,
ktoré takto bude neplatnosťou dotknuté. Odhliadnuc od toho je časť záložnej zmluvy týkajúca sa dohody

o termíne splatnosti oddeliteľná od ostatného obsahu zmluvy (§ 41 OZ) a teda ani z tohto aspektu nebol
žiaden dôvod považovať jasne vyjadrené dojednanie o splatnosti za neplatné. V dôsledku toho súd
prvej inštancie nesprávne vychádzal z aplikácie § 563 OZ vo vzťahu k záveru o absencii času splatnosti
žalovaného nároku.

8. S uvedeným súvisí aj skutočnosť, že odvolací súd považuje za predčasné uzavretie otázky, že
v prípade žalobcom poskytnutých platieb išlo o pôžičky pre žalovaného, ktorý to celý čas popieral. Súd
prvej inštancie správne vychádzal z toho, že predmetom vzájomnej spolupráce sporových strán bolo
skupovanie pozemkov, ktoré sa mali využívať na lesné hospodárenie. Cez prizmu toho sa už ale súd
prvej inštancie na prejednávaný prípade nepozrel, lebo práve túto zásadnú okolnosť nezohľadnil – pre

vznik zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ ako reálneho kontraktu totiž nie je postačujúce odovzdanie
požičiavanej sumy, ale aj skutočnosť, že obsahom dohody účastníkov bol záväzok dlžníka požičanú
sumu vrátiť. Súd prvej inštancie právnu kvalifikáciu platieb ako pôžičiek dovodil z označenia niektorých
z nich, tiež zo záložnej zmluvy, ale bolo treba zistiť čo mali na mysli strany tým, že právne vzťahy
označovali ako „pôžičky“ (a preto bolo podľa odvolacieho súdu treba vypočuť A. E.), keď tieto žalobca

poskytoval žalovanému za účelom naloženia s nimi v rámci podnikania a kúpy pozemkov (a je jedno, či
mechanizmus výkupu smeroval najskôr k nadobudnutiu vlastníctva žalovaným), t. j. stanovením istých
podmienok a je potom otázne, kedy vlastne mala vzniknúť dohoda smerujúca k záväzku vrátenia takto
poskytnutých peňazí. Odvolací súd súhlasí s tým, že nešlo ani o dary ani o bezdôvodné obohatenie, ale
nie je vylúčené, že šlo o nepomenované zmluvy. Odvolací súd preto nesúhlasí ani s tým, že vrátenie

žalovanémuposkytnutýchpeňazínebolomožnékompenzovaťprevodompozemkov,aksanatomstrany
dohodli.

9. Odvolací súd musel tiež prihliadnuť na skutočnosť, že súd prvej inštancie o časti žaloby v rozsahu
sumy 56.749,22 Eur rozhodol v rozpore s § 216 ods. 1 CSP, pretože žalobca nijak v konaní neuplatnil

tento nárok tvrdiac, že mu žalovaný nevrátil kúpnu cenu (žiadna zmena žaloby nebola predmetom
konania ani rozhodovania súdu). Žaloba bola vrátane uvedenej sumy založená na skutkovom tvrdení
žalobcu o poskytnutí pôžičiek žalovanému a nie o tom, že žalobcovi uhradil kúpnu cenu (ktorú mu
ten potom nevrátil). Je v ďalšom konaní plne na žalobcovi, aby uviedol, na základe akých skutkových
okolností teda danú sumu od žalovaného požaduje (a je potom na súde prvej inštancie, či prípadnú

zmenu žaloby pripustí alebo nie).

10. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok prvoinštančného súdu a vrátil mu vec na nové
rozhodnutie v rámci ďalšieho konania, v ktorom bude prvoinštančný súd vychádzať z uvedeného
právneho názoru o platnosti záložnej zmluvy a svoje nové rozhodnutie zdôvodní v súlade s § 220 ods.

2 CSP tak, aby poskytlo dostatočné odpovede na rozhodujúce skutkové a právne otázky. V novom
rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.