Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Morozová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých a Vyživovacie povinnosti
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/90/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124210972
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7124210972.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a
členov senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého
F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny H., N. J.. X, XXX XX H., dieťa rodičov matky S.. Z. Q. P., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom W.. Č. M. XX, XXX XX H., bytom H. X, XXX XX H., právne zastúpenej JUDr. Jolanou Fuchsovou
PhD., advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, 040 01 Košice a otca F. P., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom E. X, XXXX H., G. Y. XX, XXX XX H., právne zastúpeného Mgr. Tomášom Čerepánom, advokátom
so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, 040 01 Košice, v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 82P/83/2024 - 168 zo dňa
9.6.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1.Návrhomdoručenýmsúdudňa6.6.2024saotecdomáhalzvereniamaloletéhoF.dostriedavejosobnej
starostlivosti oboch rodičov bez určenia výživného.
Matka sa vyjadrila k návrhu dňa 10.9.2024 a uviedla, že s návrhom na zverenie maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti nesúhlasí.
Kolízny opatrovník v správe zo dňa 6.8.2024 uviedol, že podľa otca maloletý často strieda domácnosti,
a to mu nevyhovuje, preto podal návrh na striedavú osobnú starostlivosť. Úrad odporúčal na základe
prejaveného názoru maloletého dieťaťa návrh na striedavú osobnú starostlivosť zamietnuť.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2.MestskýsúdKošiceakosúdprvejinštancierozhodolnapadnutýmrozsudkompodsp.zn.82P/83/2024
- 168 dňa 9.6.2025 tak, že:
I. Návrh otca na zverenie maloletého F. P. do striedavej osobnej starostlivosti z a m i e t a .
II. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice 1, sp.zn. 21P/49/2017 zo 04.12.2019 v časti dohody rodičov
o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému F. P., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým F. každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 15,00 hod. do nedele do
18,00 hod. a každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok od 15,00 hod. do 19,00 hod.Osobitná úprava styku otca s maloletým počas prázdnin a sviatkov týmto nie je dotknutá.
III. Z v y š u j e výživné otca pre maloletého F. P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 170,- eur mesačne na
sumu 250,- eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, počnúc od 10.09.2024 do budúcna.
Dlžné výživné pre maloletého F. vo výške 408,- eur za obdobie od 10.09.2024 do 31.05.2025 je otec p
o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 3 dní od doručenia rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané po tom, ako citoval príslušné
ustanovenia Zákona o rodine, že pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností súd
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a prihliadne ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Pritom dbá súd na rešpektovanie práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného
a rovnoprávneho styku s obidvoma rodičmi.
Súd hodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a podrobne skúmal, či sú splnené zákonné
podmienky na zverenie maloletého F. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a dospel k
záveru, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obaja majú vytvorené vhodné podmienky
pre starostlivosť o maloletého, obaja majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa. Matka so zverením
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila, čo zdôvodnila tým, že pre maloletého je
prioritou príprava do školy, preto sa so synom v nedeľu a v pondelok, predtým než odchádzal do
domácnosti otca učili, prostredie otca nie je stabilné s poukazom na vzťahové problémy otca a jeho
partnerky a otec nevníma dostatočne potreby dieťaťa.
Otec svoj návrh na zmenu starostlivosti odôvodnil tým, že syn ho o to žiadal, pretože mu vadí časté
striedanie domácnosti a svojím právom rovnocenne sa starať o dieťa.
Maloletýsasúdujasnevyjadril,žesineželástriedavúosobnústarostlivosť,súhlasilvšak,žepočasdvoch
mesiacov si vyskúša zotrvanie v starostlivosti otca od utorka do nedele. Po uplynutí dvoch mesiacov
však rozhodne uviedol, že si neželá takto rozbehnutú starostlivosť a súhlasil s tým, že bude u otca od
štvrtkadonedeleaďalšítýždeňvoštvrtokpoobede.Maloletýakouviedoldávadopoprediasvoješkolské
povinnosti a prípravu do školy, ktorú chce vykonávať v domácnosti matky. Maloletý je vo veku, kedy
ešte vyžaduje pomoc s prípravou do školy, absolútne dôveruje matke, v jej domácnosti pociťuje istotu
a stabilitu. Jeho vzťah k otcovi je mierne narušený z dôvodu, že maloletý si uvedomil, že otec opisuje
skutočnosti v rozpore s realitou, pričom otec synov názor na zmenu starostlivosti vôbec nerešpektoval,
čo u syna vyvolalo rozladenie až sklamanie. Maloletý je podľa súdu prvej inštancie rozumovo veľmi
vyspelý, plne chápe predmet konania a aj o akú zmenu by v jeho živote išlo.
Súd sa stotožnil s tvrdením otca, že maloletého preťažuje časté striedanie domácnosti so všetkými
školskými potrebami, preto upravil otcovi široký styk tak, aby sa tento problém odstránil. Osobitnú úpravu
sviatkov a prázdnin súd ponechal tak, ako bolo uvedené v pôvodnom rozsudku Okresného súdu Košice
I sp. zn. 21P/49/2017 z 4.12.2019, pretože rodičia ju meniť nežiadali.
Súd prvej inštancie zároveň poukazuje v odôvodnení rozhodnutia na to, že nevykonal dokazovanie,
ktorénavrholotec,tedaustanoviťznalcazaúčelomposúdenianajvhodnejšej starostlivostiomaloletého,
nakoľko vykonanie tohto dokazovania považoval za nehospodárne, neúčelné. Z dokazovania mal
súd prvej inštancie jasne preukázané podstatné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie veci, ako aj
vyjadrenie kolízneho opatrovníka. Matka navrhla zvýšenie výživného na maloletého na sumu 300 eur od
podania návrhu, t.j. od 10.9.2024 do budúcna. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného vychádzal
zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadal na odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa, ako aj k tomu, kto z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Predpokladom zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je podľa súdu prvej inštancie zmena pomerov
v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom. Pri
poslednom určovaní výživného navštevoval maloletý materskú škôlku, teraz navštevuje II. stupeň
základného vzdelávania. Primerané bežné mesačné výdavky na maloletého F. boli zo strany matkyvyčíslené na sumu približne 723,50 eur. Okrem týchto výdavkov matka na dieťa vydáva aj mimoriadne
výdavky na športové oblečenie, výstroj, oslavy narodenín, bicykel, letný tábor, dioptrické okuliare, mobil,
tablet, ktorých výška nie je zanedbateľná. Súd prvej inštancie pri určení výživného použil Metodiku
výpočtu výšky výživného zverejneného na stránke MS SR, kde výživné na maloleté dieťa vo veku od 10
do 14 rokov pri dvoch vyživovacích povinnostiach otca je 16 %. Súd vychádzal z príjmu otca za obdobie
7/2024 až 3/2025 vo výške 1578 eur a zvýšil výživné zo sumy 170 eur na sumu 250 eur od 10.9.2024.
Zároveň určil aj výšku dlžného výživného, ktorú vo výške 408 eur je otec povinný zaplatiť do troch dní
od doručenia rozsudku. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 52 CMP.
III. Odvolanie otca, vyjadrenie účastníkov konania
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolal vo výrokoch I, II. a III. otec maloletého F., a to z
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Podľa otca sú výroky v rozpore so záujmom
maloletého F., pričom poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice sp. zn. 21P/49/2017 zo dňa
14.12.2019, podľa ktorého fungoval styk päť rokov. Spokojná bola aj matka aj syn, ktorý pred súdom
dal impulz na plnohodnotnú striedavú starostlivosť. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie vykonal dva
výsluchy s maloletým, pričom syn odmietol striedavú osobnú starostlivosť a z toho vychádzal aj súd
prvej inštancie a celé rozhodnutie pritom vychádzalo výlučne z neobjektívnych vyjadrení syna. Podľa
odvolateľa dochádza u syna k manipulácii zo strany matky a jej manžela a predovšetkým nátlaku zo
strany matky. Na otázku nátlaku môže dať odpoveď podľa otca iba znalec z odboru psychológie aj s
poukazom na to, aká forma styku je pre maloleté dieťa - F. najvhodnejšia. Zamietnutie jeho návrhu
na znalecký posudok považuje otec za obmedzenie práv otca na spravodlivé konanie. Súd sa pritom
opieral v rozhodnutí o vyjadrenie maloletého F., že sa mu lepšie pripravuje do školy v domácnosti matky.
Pritom otec poukazuje na to, že výsledky študijné dokazujú, že vzdelávanie prebieha skvelo aj v otcovej
domácnosti.Pedagógomjenielenonsamotný,aleajjehopartnerka.Ďalejargumentujeodvolateľtým,že
zúžením styku došlo k obmedzeniu emočnej naviazanosti otca a syna. Ide o rozhodnutie nie v najlepšom
záujme syna, pričom maloletý vyslovil, že mal strach z manžela matky, ako aj chcel, aby nebola matka
nahnevaná, keď vypovedal na súde.
Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal naplnenie podmienok na spravodlivé
rozhodnutie a nesprávne zohľadnil všetky relevantné okolnosti nevyhnutné pre rozhodnutie, ktoré bude
v najlepšom záujme maloletého F.. Odvolaním napadnuté rozhodnutie navrhol zrušiť a vrátiť súdu prvej
inštancie, respektíve podľa § 388 CSP zmeniť rozhodnutie a maloletého F. zveriť do striedavej osobnej
starostlivosti v súlade s otcovým návrhom zo dňa 6.6.2024.
5. K podanému odvolaniu otca sa vyjadrila písomným stanoviskom z 4.9.2025 matka maloletého, ktorá
uviedla, že celé odvolanie podľa nej sa týka otázky striedavej osobnej starostlivosti, pričom postoj
maloletého vyplynul práve z tlaku otca na maloletého syna.
Ona návrh na zúženie styku podala práve z dôvodu prejavenej vôle syna. Túžba striedavej osobnej
starostlivostijetúžbouotca,niesyna.Synbolvypočúvanýkolíznymopatrovníkom,súdomzaprítomnosti
psychologičky, vyskúšal si striedavú starostlivosť v trvaní dvoch mesiacov a z jeho vyjadrenia súd
nenadobudol dojem o jeho manipulácii matkou. Dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania podľa
nej nie je v konaní. V škole má syn výborné študijné výsledky a k samotnému zúženiu prakticky došlo o
jeden deň oproti pôvodnému rozhodnutiu z roku 2019. Matka považuje odvolanie otca za nedôvodné.
6. Kolízny opatrovník sa vyjadril stanoviskom zo dňa 8.9.2025, pričom uviedol, že prvostupňovým
rozhodnutím súd rozhodol v najlepšom záujme maloletého F.. Kolízny opatrovník zotrval na písomných
a ústnych vyjadreniach počas konania.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zmysle ustanovenia §
362 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané,
s poukazom na ustanovenie § 359 CSP proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP po konštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom na ustanovenie §65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť
dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako
bol vyvesený na úradnej tabuli súdu dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku
súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch I., II. a III. Pritom potvrdil aj výrok IV. o trovách konania
súdu prvej inštancie a v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP
rozsudok v týchto výrokoch I., II., III. a IV. ako vecne správny a zákonný potvrdil.
8.Odvolacísúdsavovýrokochrozsudku,ktorénebolinapadnutéodvolaním,akoajvostatnýchvýrokoch
stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia vo všetkých
častiach napadnutého rozsudku bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd má za
to, že dôvody, ktoré uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí sú presvedčivé a odvolacie
dôvody, ktoré uviedol odvolateľ v odvolaní s ohľadom na zrušenie, respektíve zmenu samotného
rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom zverenia maloletého F. do striedavej osobnej starostlivosti,
ako aj zmeny určenia výživného s uvedenými dôvodmi sa už súd prvej inštancie v odvodnení svojho
rozhodnutiazaoberal,tietodôvodyvyargumentoval,pričomodvolacísúdmázato,žesamotnéodvolacie
dôvody neboli spôsobilé toho, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie v napadnutých výrokoch zrušil,
respektíve zmenil.
9. Súd prvej inštancie uvedené dôvody, ktoré uvádza odvolateľ v odvolaní posúdil a v odôvodnení
svojhorozhodnutiasatýmitodôvodmikonkrétnezaoberal,pričomsprávnerozhodolosamotnomzverení
maloletého do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým F.. Osobitnou úpravou styku
otca s maloletým počas prázdnin a sviatkov sa týmto nezaoberal, nakoľko táto zostala nedotknutá oproti
rozhodnutiu z roku 2019. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného pre maloletého, a
to zo sumy 170 eur na sumu 250 eur, ktoré je povinný otec prispievať k rukám matky od 10.9.2024 do
budúcna. O dlžnom výživnom výške 408 eur rozhodol tak, že je povinný otec uvedené zaplatiť do troch
dní od doručenia rozsudku. Zároveň ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhodol aj o trovách
konania s poukazom na ustanovenie § 52 CMP. Argumenty, ktoré uviedol otec v odvolaní sa vyslovene
týkali striedavej osobnej starostlivosti, na ktorej má otec eminentný záujem, a to s poukazom na to, že
išlo o samotný návrh maloletého F.. Počas konania bolo preukázané, že maloletý F. nezvláda prechody
z jednej domácnosti do druhej, čím argumentoval, avšak uviedol, že striedavú osobnú starostlivosť si
chce vyskúšať na obdobie dvoch mesiacov, pričom po uplynutí uvedenej doby vyslovil tak pred kolíznym
opatrovníkom, ako aj pred sudkyňou za prítomnosti psychologičky, že striedavú osobnú starostlivosť
nechce. Žiadal, aby bol upravený styk otca s ním, a to tak, že prevažne by sa mohol a mal pripravovať
na školu v domácnosti matky, kde mu to viacej vyhovuje. V domácnosti otca argumentoval maloletý, že
má otec priateľku a nachádza sa tam sestra, ktorú má otec s uvedenou priateľkou, ktorá sa narodila
19.4.2022. Zároveň maloletý potvrdil aj tú skutočnosť, že matka spolu so svojím manželom majú
chlapca, narodeného 8.2.2019.
10. Súd prvej inštancie predovšetkým poukázal na najlepší záujem maloletého F., ktorý bol v tomto
konaní prvoradý. Z uvedeného vyjadrenia maloletého vychádzal aj pri samotnom určení rozsahu styku
otca s maloletým F., pričom na akceptáciu otca o rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti súd
uvedený návrh nevzal v úvahu, nakoľko bol v rozpore s názorom maloletého F.. Súd sa stotožnil s
tvrdením otca, že maloletého preťažuje časté striedanie domácnosti so všetkými školskými potrebami,
a preto upravil otcovi široký styk tak, aby sa tento problém odstránil, pričom určil styk otca s maloletým
od štvrtka do nedele v nepárny kalendárny týždeň a vo štvrtok poobede v párny kalendárny týždeň, čo
predovšetkým podľa súdu prvej inštancie vystihuje právo dieťaťa na starostlivosť rodiča, ktorému nie je
zverené a rešpektuje pritom jeho aktuálne vývinové potreby a umožní maloletému naplno sa venovať
príprave do školy a mimoškolskej činnosti. Miesto a spôsob odovzdávania maloletého rodičmi sa oproti
predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu nezmenil, rovnako ako sa nezmenilo ani stretávanie sa otca s
maloletým počas sviatkov a školských letných prázdnin. Ako správne poukázal súd prvej inštancie, s
ktorým sa bezpochyby stotožnil odvolací súd, predpokladom zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom
je zmena pomerov v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predovšetkým rozhodnutie súdu v čase
roku 2019, kedy bolo rozhodované o výživnom. Na základe vykonaného dokazovania a preukázaných
nákladov zo strany matky ako mesačných výdavkov na maloletého F. v rozsahu 723,50 eur na mesiac,
pričom do uvedeného matka zarátala všetky výdavky spojené so školou, ako aj s krúžkami a samotné
potreby maloletého počas školskej aj mimoškolskej činnosti. Zároveň poukázal odvolací súd na správnevyhodnotenie 16 % z príjmu na výživu maloletého dieťaťa z výšky mesačného príjmu otca v rozsahu
1578 eur, z čoho vychádza vypočítaná suma výživného.
11. Súd prvej inštancie sa podľa odvolacieho súdu zároveň vyjadril ku všetkým podstatným okolnostiam
podaného návrhu a vyjadril sa aj ohľadom všetkých dôvodov, ktoré uvádzal navrhovateľ vo svojom
návrhu, pričom v prvom rade vzal v úvahu najlepší záujem dieťaťa a jeho vyjadrenie, ktoré bolo vykonané
jednak pred kolíznym opatrovníkom, ako aj pred sudkyňou dvakrát.
12. Odvolací súd argumentuje aj tým, že už vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo
preukázané, že v minulosti bol nastavený jednak styk otca s maloletým, ako aj určené výživné v roku
2019,kedybolmaloletýeštelenžiakommaterskejškôlky.VsúčasnejdobeježiakomII.stupňazákladnej
školy, pričom sa aj jeho náklady na školskú, mimoškolskú činnosť, ako aj životné a náklady zvýšili.
Súd prvej inštancie uvedené skutočnosti v celom rozsahu posúdil a z týchto vychádzal aj pri stanovení
výživného tak, ako to konštatoval odvolací súd vyššie. Matka maloletého vyčíslila pritom všetky náklady,
ktoré má na maloletého F..
13. Podľa odvolacieho súdu na záver súdu prvej inštancie predovšetkým vplývalo vyjadrenie maloletého
F., ktorý radikálne odmietol striedavú osobnú starostlivosť vzhľadom k tomu, že lepšie sa mu pripravuje
na školskú dochádzku v domácnosti matky. Z uvedeného názoru maloletého súd prvej inštancie správne
vychádzal, keď návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť na základe uvedeného názoru maloletého
aj zamietol.
14. Odvolací súd poukazuje na to, že čo sa týka samotného plnenia vyživovacej povinnosti v súlade s
ustanovením § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, postupoval súd prvej inštancie bezpochyby správne a
v súlade s uvedenými ustanoveniami, pričom dôvodil tým, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samé sa živiť. Obaja rodičia majú
povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov.
Všetky tieto skutočnosti posúdil súd prvej inštancie, pričom vychádzal z priemerného mesačného príjmu
otca 1578 eur, ako aj z osobnej starostlivosti matky a výživné zo sumy 170 eur zvýšil na 250 eur.
15.Odvolacísúdzároveňpoukazujenavyjadreniatakotcaakonavrhovateľa,matky,akoajnavyjadrenie
kolízneho opatrovníka, ktorý návrh na striedavú osobnú starostlivosť navrhol súdu prvej inštancie
zamietnuť.
16. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal
a z tohto skutkového stavu zároveň vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav
opätovne opakoval vo svojom rozhodnutí, pričom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 7, ods. 2 CSP sa s
týmto skutkovým stavom, ako aj odôvodnením samotného rozhodnutia stotožňuje. Rovnako odvolací
súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, pričom z
ustálenej rozhodovacej praxe súdov bezpochyby vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim
rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže
na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho
súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, pričom
poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo/98/2018 zo dňa 29.01.2020.
Odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno preto posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Odvolací
súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08 a IV. ÚS 372/08.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav
veci, vyvodil z neho k tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Súd prvej
inštancie vyhodnotil všetky zákonné kritéria rozhodné pre stanovenie správneho rozsahu tak zverenia
maloletého do osobnej starostlivosti matky, ako aj rozhodnutie o zvýšení výživného na maloletého F..
Pritom odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP
a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP dodáva.18. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami,
ako aj so záverom rozhodnutia súdu prvej inštancie o zverení maloletého F. do osobnej starostlivosti
matky a príslušného zvýšenia výživného zo sumy 170 na 250 eur poukazuje odvolací súd na zistený
skutkový stav, ako aj obsah napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1 až
5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a má za to, že boli splnené a správne posúdené všetky okolnosti,
ktoré boli v konaní pred súdom prvej inštancie zistené a ktoré súd prvej inštancie aj na základe týchto
skutočností správne rozhodol, keď zveril maloletého F. do osobnej starostlivosti matky a zvýšil výživné
na neho. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, pričom vyhodnotil osobný záujem
maloletého F., ktorý bol zverený do starostlivosti matky a ktorý de facto svoj názor uviedol aj pred
kolíznym opatrovníkom, ako aj pred súdom dvakrát v danom konaní.
19. Odvolací súd zároveň poukazuje na posúdenie pomerov rodičov, ako aj na samotný názor
maloletého, na základe ktorého súd prvej inštancie správne a v rozsahu príslušných ustanovení
Zákona o rodine, ako aj Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku rozhodol.
K námietkam otca v odvolaní odvolací súd argumentuje tým, že predmetom tohto konania je podľa
odvolacieho súdu najlepší záujem maloletého F., ktorý bol správne, ako uviedol súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí, zverený do osobnej starostlivosti matky, určený rozšírený styk maloletého s otcom
a zvýšené výživné zo sumy 170 eur na sumu 250 eur správne a v súlade so zákonom.
20. Nakoľko odvolací súd nezistil dôvod na zmenu, respektíve na zrušenie samotného rozhodnutia súdu
prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., III. rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a
zákonné potvrdil. Zároveň potvrdil aj výrok IV., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania.
21. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP, nakoľko
s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.