Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725202949
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jaroslav Šupa
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1725202949.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobkyne: F. V., O.. XX.X.XXXX, Z.
V. E. XXX/XX, F., právne zastúpenej: JUDr. Lýdia Rácková, advokátka, so sídlom Pionierska 551,
Sládkovičovo, IČO: 42 415 004, proti žalovanému: G. Y., O.. XX.X.XXXX, Z. V. D. XXX/X, právne
zastúpenému: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava,

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Pezinok č. k. 8C/52/2025-26 zo dňa 16. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nakladania so svojim spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/3
k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Senec, obec Senec, katastrálne územie F.,
evidovanými Okresným úradom Senec, katastrálny odbor na liste vlastníctva Č.. XXXX, parcely registra

„C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X vo výmere 177 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X vo výmere 99 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
parc. č. XXXX/X vo výmere 48 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X vo
výmere 18 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X vo výmere 190 m2, druh
pozemku záhrada, parc. č. XXXX/X vo výmere 8 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
stavby súpisné číslo XXX na parc. č. XXXX/X, druh stavby rodinný dom, popis stavby rodinný dom,

súpisné číslo XXX na parc. č. XXXX/X, druh stavby: iná budova, popis stavby: sociálne zariadenie,
súpisné číslo XXX na parc. č. XXXX/X, druh stavby iná budova, popis stavby prístavba rodinného
domu, súpisné číslo XXX na parc. č. XXXX/X, druh stavby iná budova, popis stavby záhradný domček
(ďalej len ako „Nehnuteľnosti“) tak, aby svoj podiel na daných nehnuteľnostiach, ani ich časť, nepredal,
nedaroval, nezamenil, ani inak nescudzil, nedal do nájmu alebo bezplatného užívania, nevložil ako
nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, nezaťažil ho právami v prospech tretích osôb záložným

právom, zabezpečovacím prevodom práva, podzáložným právom, vecným bremenom, a to až do
právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o nahradení prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so žalobkyňou
kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam. Výrokom II. uložil
súd prvej inštancie žalobkyni povinnosť podať voči žalovanému v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so žalobkyňou kúpnu zmluvu
o prevode spoluvlastníckych podielov na Nehnuteľnostiach, podiel žalovaného 1/3 k celku. Výrokom III.

súd prvej inštancie žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 325 ods. 1, § 325 ods. 2
písm. c), § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 2 a § 336 ods. 1, 2 a 3 CSP a vecne tým, že žalobkyňa osvedčila
existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami, a to skutočnosť, že ako podielová spoluvlastníčka

Nehnuteľností má zákonné predkupné právo v prípade, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza.
Žalobkyňa výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. F., osvedčila, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou
UNIKUS, s. r. o. kúpnu zmluvu (plomba vyznačená na základe X.-XXXX/XXXX), predmetom ktorej
je prevod jeho spoluvlastníckeho podielu. Tým súd prvej inštancie považoval podmienku osvedčenia
nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, za splnenú.

Je nepochybné, že žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu, ktorou predal svoj spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach inej osobe, a uskutočnil kroky smerujúce k prevodu svojho podielu. V tomto štádiu
konania nie je potrebné, aby nárok žalobkyne bol jednoznačne preukázaný, postačuje jeho osvedčenie.
Nárok žalobkyne na uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným bude predmetom dokazovania a následného
právneho posúdenia v konaní vo veci samej. Za splnenú považoval súd prvej inštancie aj podmienku
osvedčenia naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Vo veci samej sa žalobkyňa

bude domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu o prevode
spoluvlastníckych podielov na Nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/3 k celku.
Z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že prebieha konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva
k spornej nehnuteľnosti, teda že žalovaný svoj podiel už previedol na ďalší subjekt. Nariadeným
neodkladnýmopatrenímdôjdekdočasnejstabilizáciipomerovaumožnísanerušenérozhodovaniesúdu

vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu či ohrozeniu práv žalovaného k predmetným
nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko žalovaný nebude žiadnym spôsobom obmedzovaný
v ich bežnom užívaní. Na druhej strane nariadením neodkladného opatrenia žalobkyni nevznikne
neprimeraná výhoda. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa
nesmievytvoriťnenávratný,nenapraviteľnýstavvprávnychvzťahoch,kčomuvdanomprípadenedôjde.

Obmedzenie dispozície s nehnuteľnosťami bude dočasného charakteru, a to do skončenia konania vo
veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia sa bude realizovať aj jeho preventívna funkcia a v
konečnom dôsledku ochrana strán sporu a prípadne aj tretích osôb a jeho nariadenie je realizáciou
primeranej opatrnosti v danom právnom vzťahu a predchádzania vzniku ďalších možných súdnych
sporov. Súd prvej inštancie časovo obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do skončenia konania vo

veci samej. V súlade s § 336 ods. 1, 2 a 3 CSP uložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej, v opačnom
prípade bude neodkladné opatrenie zrušené.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný,
ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanému prizná voči žalobkyni nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie a ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný
nesúhlasil, že žalobkyňa osvedčila dôvodnosť svojho nároku. Poprel skutkové tvrdenia žalobkyne v
rozsahu, že uzatvorením kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je prevod jeho spoluvlastníckeho podielu
na uvedených nehnuteľnostiach, porušil zákonné predkupné právo žalovanej. Žalovaný si riadne splnil

svoju ponukovú povinnosť voči žalobkyni, a to listom zo dňa 11.6.2025. Žalobkyňa si zásielku v odbernej
lehote neprevzala. Zásielka bola žalovanému vrátená dňa 25.6.2025, od kedy žalobkyni začala plynúť
zákonná dvojmesačná doba na uplatnenie predkupného práva. Keďže žalobkyňa si v uvedenej dobe
predkupné právo neuplatnila, jej predkupné právo v zmysle ustanovenia § 605 Občianskeho zákonníka
zaniklo. Následne žalovaný s rovnakými podmienkami, aké stanovil v ponuke zo dňa 11.6.2025, uzatvoril

Kúpnu zmluvu so spoločnosťou UNIKUS, s. r. o. Napadnuté uznesenie je v rozpore s ustanovením § 325
ods. 1 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V prípade, ak by došlo k porušeniu predkupného
práva, môže sa oprávnený domáhať určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy alebo sa domáhať
proti nadobúdateľovi, aby mu ponúkol podiel na kúpu za rovnakých podmienok, za akých ho kúpil od

spoluvlastníka, alebo sa uspokojiť s predkupným právom proti novému spoluvlastníkovi. Zmyslom týchto
možností je náprava protiprávneho stavu v dôsledku porušenia predkupného práva. V tomto duchu súd
formuloval aj druhý výrok napadnutého uznesenia. Tento výrok je však za daných skutkových okolností
prakticky nevykonateľný, resp. splnenie uloženej povinnosti nemôže viesť k zmene faktického stavu,pretože žalobkyňa by sa mohla domáhať nahradenia prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu len voči
nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu (v prípade, ak by už k porušeniu predkupného práva došlo),
ale nie voči žalovanému. V prejednávanej veci s poukazom na § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v

spojení s § 28 ods. 1, ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) k prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho doposiaľ
nedošlo. Súd tak napadnutým uznesením neprimerane zasiahol do vlastníckeho práva žalovaného,
keď ho obmedzil nakladať so svojim majetkom do ukončenia konania, v ktorom žalobkyňa z vyššie
uvedených dôvodov nemôže byť úspešná.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá s ním nesúhlasila. V čase podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nemala a ani nemohla mať vedomosť, že jej bola daná akákoľvek
ponuka predkupného práva. To bol aj dôvod podania návrhu, náhodne na katastrálnom portáli zistila,
že je plomba na liste vlastníctva č. 1530 a keďže prejavovala záujem o kúpu tohto spoluvlastníckeho
podielu, cítila sa právom dotknutá na svojom zákonnom predkupnom práve. Hrozilo, že orgán katastra

vklad vlastníckeho práva do katastra povolí napriek porušeniu jej zákonného predkupného práva.
Situácia bola naliehavá už tým, že žalobkyňa nedostala ponuku predkupného práva a hrozilo, že dôjde
k povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dočasné zastabilizovanie pomerov
bolo naliehavé. Žalovaný v tejto súvislosti tiež namietal, že súd prvej inštancie neskúmal, či uložením
navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného nad nevyhnutnú

mieru. Aj túto námietku žalovaného považovala, žalobkyňa za nedôvodnú, až navrhovaný rozsah
obmedzení mohol dôsledne splniť sledovaný účel. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením, že žaloba o
nahradenie prejavu vôle môže podaná len voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu. Občiansky
zákonník nemá takéto obmedzenie. Pokiaľ súd rozhodol o povinnosti žalobkyne podať žalobu o
nahradenie prejavu vôle voči žalovanému, takáto žaloba je prípustná aj voči spoluvlastníkovi, ktorý už

uzavrel kúpnu zmluvu, súc ešte nezavkladovanú.

6. K ponuke predkupného práva žalobkyňa vo svojom vyjadrení bližšie uviedla, že o nej nemohla vedieť
a žalovaný, ak ju urobil, neurobil ju riadne a naopak, správal sa tak, aby sa o ponuke predkupného
práva nedozvedela a nemohla na ňu včas reagovať. Žalobkyňa sa o údajnej ponuke predkupného

práva dozvedela až z korešpondencie s katastrom a následne aj z predmetného odvolania žalovaného.
Z listinných dôkazov pripojených k odvolaniu vyplýva, že P. Y., ako zákonný zástupca vtedy ešte
maloletého žalovaného, listovú zásielku s ponukou predkupného práva žalobkyni doručoval poštou na
adresu jej bývalého trvalého pobytu na F. H. XX X. F.. Žalovaný, resp. jeho otec však vedel, že na
tejto adrese žalobkyňa nebýva, ale že býva na adrese Nehnuteľností tvoriacich predmet sporu, t. j.

na E. H. XX X. F., kde si prehlásila svoj trvalý pobyt od 19.3.2025. Ani na jednu z týchto adries však
žalobkyňa zásielku, ani informáciu o jej uložení, neobdržala, podľa vyjadrenia príbuzných žijúcich na
E. H. XX X. F. žiadne oznámenie o uložení zásielky v poštovej schránke nebolo. Dopytom na pošte v
Senci žalobkyňa zistila, že v tom čase bol ukončený pracovný pomer s doručovateľkou, s ktorej prácou
nebola spokojnosť, čo však nevedela preukázať. Medzi stranami v prvej polovici roka 2025 prebiehala

komunikácia týkajúca sa ich podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam tvoriacim predmet tohto
sporu, bolo tiež dohodnuté stretnutie v advokátskej kancelárií právneho zástupcu žalovaného na deň
27.5.2025, ktoré však bolo zrušené vzhľadom na skutočnosť, že vtedajší zákonný zástupca žalovaného
SMS správou žalobkyni oznámil, že vec sa bude riešiť, až keď žalovaný nadobudne plnoletosť.
Žalobkyňa preto čakala do septembra 2025. V čase od 15.6.2025 do 21.6.2025 bola s rodinou na

dovolenke v Turecku. Žalovaného zákonný zástupca v rozpore so svojou SMS o venovaní sa otázke
až v septembri urobil za žalovaného ponuku predkupného práva a túto odoslal poštou s poznámkou o
úložnej dobe 7 dní, hoci klasická úložná doba je 18 dní. Keby bolo v poštovej schránke, ktorú kontrolujú
príbuzní žalobkyne, oznámenie o uložení zásielky, ktorá bola prevzatá na doručenie dňa 17.6.2025,
mala by žalobkyňa hypoteticky čas na prevzatie zásielky po návrate z dovolenky reálne iba v dňoch

23.6. a 24.6. Všetky tieto okolnosti sú jednoznačným dôkazom, že žalovaný nemal záujem na tom, aby
sa žalobkyňa o ponuke predkupného práva dozvedela. Rovnako ako skutočnosť, že zákonný zástupca
žalovaného odkázal žalobkyňu na riešenie veci na september, kedy však už dňa 2.9.2025 mal uzavretú
kúpnu zmluvu s treťou osobou.

7. K vyjadreniu žalobkyne podal žalovaný repliku, v ktorej zotrval na názore, že podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci neboli splnené. Prvým dôvodom je to, že
žalovaný preukázal, že si svoju ponukovú povinnosť vyplývajúcu mu z § 140 Občianskeho zákonníka
voči žalobkyni riadne splnil. Žalovaný ponuku na uplatnenie predkupného práva žalobkyni zaslaldoporučeným listom na jej adresu uvedenú v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva, na ktorom sú
predmetné nehnuteľnosti zapísané. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení tvrdí, že od 19.3.2025 má trvalý
pobyt evidovaný na adrese E. H. XX X. F.. Žalobkyňa si evidentne nesplnila svoju povinnosť, ktorá

je vyplýva z § 19 písm. a) Katastrálneho zákona. Navyše, v korešpondencii so žalovaným po dátume
19.3.2025 uvádza svoju adresu pobytu na F.Z. H.. XX X. F.. Žalovaný v čase uskutočnenia ponukovej
povinnosti nemal, a ani nemohol mať vedomosť o zmene adresy trvalého pobytu žalobkyne. Žalobkyňa
vo svojom vyjadrení tiež uvádza, že poštové zásielky na adrese F. XX X. F. riadne preberá. Predmetnú
zásielku si teda mohla prevziať aj po návrate z dovolenky v dňoch 23.6.2025 alebo 24.6.2025. K

účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne
oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa 28.1.2011). Žalobkyňa vo vyjadrení ďalej uviedla, že od poštového
doručovateľa neobdržala oznámenie o uložení zásielky žalovaného. Toto tvrdenie však nepreukázala.
Na predmetnej listovej zásielke je ako deň uloženia zásielky uvedený dátum 17.6. (2025). Tvrdenie
žalobkyne o tom, že žalovaný, jeho otec, resp. aj právny zástupca žalovaného, sa správali tak, aby sa

žalobkyňa o listovej zásielke obsahujúcej ponuku predkupného práva včas nedozvedela, je účelové a
ničím nepodložené. Žalovaný sa má plné právo domnievať, že žalobkyňa úmyselne nepreberá listové
zásielky, čo sa následne snaží využiť vo svoj prospech. K predchádzajúcej komunikácií strán žalovaný
uviedol, že jeho vtedajší zákonný zástupca vzhľadom na predchádzajúce negatívne skúsenosťami s
rodinou žalobkyne trval na tom, aby odplata za spoluvlastnícky podiel žalovaného na predmetných

nehnuteľnostiach bola pred uzatvorením zmluvy zložená do notárskej úschovy. Keďže žalobkyňa s
touto podmienkou nesúhlasila, k žiadnej dohode nedošlo. Otec žalovaného ale našiel iného záujemcu,
ktorý s takýmto spôsobom úhrady kúpnej ceny súhlasil, pričom sa dohodli na vyššej kúpnej cene ako
ponúkala žalobkyňa. Ak by žalobkyňa ponuku predkupného práva prijala, uzatvoril by žalovaný kúpnu
zmluvu za rovnakých podmienok s ňou. Záverom žalovaný dodal, že napadnuté uznesenie vo svojom II.

výroku je prakticky nevykonateľné, pretože ukladá žalobkyni povinnosť podať zjavne nedôvodnú žalobu.
Aj v prípade, že by si žalovaný voči žalobkyni nesplnil svoju ponukovú povinnosť vyplývajúcu mu z
ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, čo v danom prípade preukázané nebolo, žalobkyňa by
sa do nadobudnutia účinnosti zmluvy, ktorou by došlo k porušeniu jej zákonného predkupného práva,
nemohla domáhať na súde nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu. Uvedené

vyplýva z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Uvedené ustanovenie pri porušení predkupného práva stanovuje primárne všeobecné pravidlo, ktorým
je oprávnenému daná možnosť na nadobúdateľovi domáhať sa buď ponúknutia veci na kúpu alebo toho,
abymuzostalozachovanépredkupnéprávo.Sekundárnymoprávnenímzporušeniapredkupnéhopráva
je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu, t. j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu

slúži inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka). Obe možnosti sa však
vzájomne vylučujú.

8. K replike žalovaného podala žalobkyňa dupliku. Uviedla, že v čase podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako ani ku dňu nariadenia neodkladného opatrenia, žalovaný nepreukázal,

že by si splnil svoju ponukovú povinnosť. Neurobil to ani voči žalobkyni, ani voči Okresnému úradu
Senec, katastrálny odbor. Žalovaný až v odvolaní predložil dôkazy o údajnom splnení si ponukovej
povinnosť, ktoré však žalobkyňa nepovažovala za dôkazy, z ktorých by vyplývalo riadne uskutočnenie
ponuky. Žalobkyňa nepovažuje ponuku za riadne urobenú z toho dôvodu, že žalovaný ju urobil zámerne
takým spôsobom, aby sa o nej naozaj nedozvedela, v prípade žalobkyne nenastala objektívna možnosť

sa so zásielkou oboznámiť. Žalovaný dobre vedel, že reálne, a to už dávno pred prehlásením svojho
trvalého pobytu, žalobkyňa bývala na E. XX X. F. a napriek tomu zásielku jej na túto adresu nedoručoval.
Relevantným je hlavne to, že túto ponuku jej posielal v čase jej dovolenky v Turecku, aj to iba
s minimálnou úložnou dobou 5 dní a nielenže neurobil žiaden iný úkon (telefonát, SMS, e-mail a
pod.) smerujúci k tomu, aby sa o listovej zásielke s ponukou predkupného práva vôbec dozvedela,

ale predovšetkým to, že sa správal zámerne tak, aby z možnosti využitia jej predkupného práva s
čo najväčším predpokladom vylúčil, a teda obišiel jej predkupné právo. Žalovaný dobre vedel, že
žalobkyňa má záujem o odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu, dohodnuté stretnutie zákonný
zástupca žalovaného zrušil pod zámienkou vyčkania na plnoletosť žalovaného, na čo žalobkyňa vyčkala
a pri následnom pokuse kontaktovať žalovaného telefonát zrušil, lebo bol už v tichosti dohodnutý na

predaji svojho spoluvlastníckeho podielu spoločnosti UNIKUS, s.r.o. Žalobkyňa odmietla aj tvrdenie
žalovaného, že nesúhlasila s kúpnou cenou a s jej zložením do notárskej úschovy, keďže o vyššej kúpnej
cene a takom spôsobe jej úhrady nikdy nerokovali, ak by to týchto žalovaného podmienkach vedela,
pristúpila by na ne.9. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1
CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

16. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Účelom neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní je predovšetkým dosiahnutie okamžitej
úpravy pomerov strán. Okrem riadne podaného návrhu spĺňajúceho všeobecné i osobitné náležitosti

podania tohto druhu sú predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie potreby
bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude
ohrozený. V konaní musí byť aspoň osvedčená dôvodnosť a trvanie práva, resp. právneho vzťahu
medzi stranami, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Tieto predpoklady
musia byť splnené kumulatívne. Samotné navrhované neodkladné opatrenie musí predstavovať účinný

prostriedok na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorý pri zachovaní svojho účelu len v nevyhnutnej miere
obmedzí stranu, voči ktorej smeruje. V súlade s princípom proporcionality nemožno nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorým by bola poskytnutá ochrana právu oprávnenej osoby spôsobom neprimerane
zasahujúcim do práv povinnej osoby. Neodkladným opatrením dočasnej povahy nesmie byť vytvorený
trvalo nezvratný stav. Napokon tiež platí, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak

sledovanýúčelnemožnodosiahnuťzabezpečovacímopatrením.Zrýchlenýspôsobkonaniaonariadenie
neodkladného opatrenia neumožňuje súdu vykonať plnohodnotné dokazovanie. Z tohto dôvodu jeho
navrhovateľa zaťažuje iba povinnosť osvedčiť existenciu skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie.

19. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec

nesprávne právne posúdil, pretože v posudzovanej veci podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia nie sú splnené.

20. Žalobkyňa predovšetkým neosvedčila dôvodnosť a trvanie práva, resp. právneho vzťahu medzi
stranami, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. V konaní bolo osvedčené a nie

jevtomtojehoštádiuanisporné,žežalobkyňaažalovanýsúpodielovýmispoluvlastníkmiNehnuteľností,
ako ani to, že došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného na spoločnosť UNIKUS, s.r.o.
Spornou skutkovou okolnosťou je medzi stranami to, či si žalovaný riadne splnil povinnosť uskutočniť
ponuku na realizáciu predkupného práva voči žalobkyni tak, ako mu to v zmysle ustálenej súdnejpraxe, ako aj právnej doktríny, ukladá v tejto prípade analogicky (§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
uplatňované ustanovenie § 605 Občianskeho zákonníka.

21. Vyriešenie vyššie uvedenej spornej skutkovej otázky (a to ani vo forme provizórneho priklonenia
sa súdu na stranu toho, kto hodnovernejšie osvedčil svoje skutkové tvrdenia), ktorej spornosť bola
nastolenáažvodvolacomkonaní,všakprerozhodnutieonávrhužalobkynenanariadenieneodkladného
opatrenia nebolo potrebné. Aj v prípade, že by bol súdom prijatý za osvedčený názor žalobkyne,
že ponuková povinnosť nebola žalovaným voči nej riadne splnená, nezakladalo by to žalobkyni

voči žalovanému bez ďalšieho žiadne subjektívne právo, na ochranu ktorého by sa mohla dôvodne
neodkladným opatrením domáhať uloženia povinnosti žalovanému, ktorá sa dá zhrnúť ako nenakladanie
so svojim spoluvlastníckym podielom (a už vôbec nie povinnosti zdržať sa hospodárenia s vecou, ktorej
uloženia sa neodkladným opatrením v podstate taktiež žalobkyňa domáhala).

22. V prípade, že dôjde k porušeniu zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka

ustanoveného v § 140 Občianskeho zákonníka, daný právny úkon sa v súlade s § 40a Občianskeho
zákonníka považuje iba za relatívne neplatný. Znamená to, že tento právny úkon je platný až dovtedy,
kým sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Dovolanie sa
neplatnosti právneho úkonu musí byť realizované v tomto prípade voči obom jeho účastníkom, takéto
hmotnoprávne účinky možno priznať aj žalobe (a eventuálne aj návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia) od vtedy, keď bola doručená všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu
(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2474/2000). Do návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ani do žiadneho iného podania v tomto konaní, však žalobkyňa takýto
hmotnoprávny úkon nezahrnula a nemožno ho z nich ani vyvodiť. Žalobkyňa doposiaľ ani neuviedla,
ktorého z nárokov, ktorej vznikajú v súvislosti s porušením predkupného práva, sa mieni vo veci samej

domáhať, svoj návrh koncipovala ako neodkladné opatrenie vo veci samej, hoci je zrejmé, že ním v
tomto prípade nie je možné trvalo upraviť pomery strán. Uvedené je ale vedľajšie popri tom, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia smeroval v tomto prípade iba voči subjektu, ktorý spoluvlastnícky
podiel previedol a nie aj voči druhému účastníkovi potencionálne relatívne neplatného právneho úkonu,
teda v tomto konaní sa žalobkyňa nemohla relatívnej neplatnosti právneho úkonu účinne dovolať. V

konaní nebolo nielen osvedčené, ale ani tvrdené, že by sa žalobkyňa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu voči obom jeho účastníkom dovolala iným spôsobom.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené, právny úkon - kúpnu zmluvu, na podklade ktorej sa vedie vkladové
konanie na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, pod č. X.-XXXX/XXXX, je potrebné aspoň podľa

skutkového stavu osvedčeného v tomto konaní považovať v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka
doposiaľzaplatnýprávnyúkon.Niejepretožiadendôvodnariadiťneodkladnéopatrenie,ktoréhoúčelom
je v konečnom dôsledku (hoci len dočasne) zabrániť vkladu vlastníckeho práva na podklade danej
zmluvy. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetnú zmluvu nepodrobil bližšiemu skúmaniu z hľadiska jej
prípadnej neplatnosti z iných dôvodov, pretože na tomto nebol skutkovo založený návrh žalobkyne.

24. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa neuviedla, ktoré oprávnenie vyplývajúce z porušenia predkupného
práva si mieni uplatňovať. Okrem práva dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa §
40a Občianskeho zákonníka má podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené,
právo domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo sa môže uspokojiť s

tým, že mu zostane predkupné právo zachované (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V oboch
prípadoch upravených v § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka by rovnako nebol žiaden dôvod čo aj len
dočasne upraviť pomery strán neodkladným opatrením. V prípade, ak by sa mienila žalobkyňa domáhať
ponúknutia veci na predaj, toto právo jej vzniká voči nadobúdateľovi a k jeho praktickej realizácií môže
dôjsť iba vtedy, ak sa nadobúdateľ skutočne stane vlastníkom Nehnuteľností, čo je možné až na základe

vkladu jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak by sa žalobkyňa uspokojila s tým, že jej
zostane predkupné právo zachované, prirodzene žiadna ingerencia súdu nie je potrebná.

25. V tejto súvislosti je vhodné okrajom poznamenať, že odvolateľ správne namietal, že súd
prvej inštancie uložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej, ktorá by bola zjavne nedôvodná. Zo

žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo podielového spoluvlastníka domáhať sa voči inému
podielovému spoluvlastníkovi, ktorý previedol svoje spoluvlastnícky podiel v rozpore s predkupným
právom, nahradenia prejavu vôle uzavrieť s ním kúpnu zmluvu. Odvolací súd už uviedol, že právo
domáhať sa ponúknutia veci na predaj má podielový spoluvlastník iba voči nadobúdateľovi, nie vočitomu, kto svoj spoluvlastnícky podiel previedol. V každom prípade má potom podielový spoluvlastník
právo nezotrvať vo vzťahu podielového spoluvlastníctva proti svojej vôli, absencia súhlasu ostatných
podielových spoluvlastníkov so zrušením tohto vzťahu sa však nerieši nahradením ich prejavu vôle, ale

žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka,
pričom ale nie je garantované, že vec bude prikázaná do vlastníctva žalobcu.

26. Nesplnenie prvej z dvoch základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je samo
o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu. Pokiaľ ide o potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ako druhý

zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, možno preto len v stručnosti
uviesť, že ani táto nebola v konaní osvedčená. Žalobkyňa ju odvodzovala v podstate od toho, že
prebieha vkladové konanie na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, a teda bezprostredne má
dôjsťkzapísaniuvlastníckehoprávanadobúdateľaspoluvlastníckehopodielu.Vzhľadomnaskutočnosť,
že je tu prítomná stále platná zmluva (resp. zmluva, ktorej prípadná neplatnosť nebola v konaní
osvedčená), nepredstavuje eventuálne zavkladovanie vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa

žiadne porušenie práv žalobkyne. Žalobkyňa má k dispozícií vyššie uvedené právne nástroje či už
na ochranu svojho predkupného práva alebo na zrušenie podielového spoluvlastníctva (čo bol podľa
vyjadrenia žalobkyne jej konečný zámer), ktoré však aspoň podľa skutkového stavu tak, ako bol
osvedčený v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, nevyužila a pre úplnosť možno dodať, že
ich využitie netvrdila ani v odvolacom konaní. Neuplatnenie zákonom predpokladaných prostriedkov

ochrany svojich práv nemožno obchádzať návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

27. Napokon odvolací súd ešte poukazuje na to, že súd prvej inštancie nezakázal žalovanému
so svojim spoluvlastníckym podielom len nakladať, ale okrem iného aj dať ho do nájmu alebo
bezplatného užívania, čiže hospodáriť s vecou. V konaní nebolo pritom osvedčené, že by žalovaný s

Nehnuteľnosťami mienil akokoľvek hospodáriť, navyše o hospodárení so spoločnou vecou rozhoduje
väčšinový spoluvlastník, ktorým je v tomto prípade žalobkyňa (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

28. Odvolací súd z uvedených dôvodov, teda preto, že neboli splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol (§ 388 CSP).

29. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom a tým aj v celom konaní bol úspešný žalovaný,
preto mu vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom

rozsahu. Odvolací súd preto žalovanému priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.

10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).