Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. február 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/110/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125207411
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125207411.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Csp/110/2025

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanouFarkášovouvprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát so sídlom Zámocká 525/28,
091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345 proti žalovanému: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,
811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenému: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 47 232 471, v spore o určenie bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, takto

r o z h o d o l :

7Csp/110/2025

I. Súd určuje, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX zo dňa
17.05.2017, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 204,87 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15%
ročne zo sumy 204,87 odo dňa 20.09.2025 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č.
XXXXXXXXXX zo dňa 17.05.2017 uvedená v čl. [4] Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.5, v
znení: „Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ

voči pohľadávke Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného Bankou. Banka je
z tohto dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či
inak neumožniť Dlžníkovi/Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte Dlžníka/
Spoludlžníka alebo s vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č.

XXXXXXXXXX zo dňa 17.05.2017 uvedená v čl. [5] Ďalšie zmluvné dojednania, bod 5.1 v znení: „Každá
z osôb podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v
zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov [ďalej len „ZoB“] a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť
tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto
vyhlásenia. Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej
osobitného vzťahu k Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.V.Súdurčuje,žezmluvnápodmienkavZmluveospotrebiteľskomúvereLepšiasplátkač.XXXXXXXXXX
zo dňa 17.05.2017 uvedená v čl. [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.3 v časti, v znení: „Dlžník/
Spoludlžník sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami Úveru uvedenými vo Formulári pre

štandardnéinformácieospotrebiteľskomúvereaOP,ktorýdostalpredpodpisomZoÚasvojímpodpisom
potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentami oboznámený a súhlasí s nimi.“ Je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č.

XXXXXXXXXX zo dňa 17.05.2017 uvedená v čl. [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.4 v znení: „Dlžník/
Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a] náklady spojené s
poistením (ak bolo uzavreté) b] poplatky podľa ZoÚ, c] úrok z omeškania, d] zmluvný úrok z Úveru,
e] splátka istiny Úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery,
účinných od 01.10.2016, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa
17.05.2017 v čl. III. Čerpanie a splácanie úveru, bod 3.7. v znení: „Dlžník/Spoludlžník sa zaväzuje, že
bez zbytočného odkladu oznámi Banke akékoľvek zmeny, ktoré boli rozhodné pre poskytnutie Úveru

vrátane informácii a okolnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na schopnosť Dlžníka/Spoludlžníka
splácať záväzok vyplývajúci zo ZoÚ, najmä to, že bolo začaté súdne, rozhodcovské, konkurzné,
reštrukturalizačné, exekučné alebo iné konanie voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

VIII. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

7Csp/110/2025

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.08.2025 žiadal, aby súd určil, že úver zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka číslo XXXXXXXXXX zo dňa 17.05.2017 je bezúročný a bez
poplatkov, zaviazal žalovanú vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 204,87 eur, spolu s úrokom

z omeškania a zároveň určil zmluvné podmienky, ktoré sú vedené v zmluve za neprijateľné. Žalobu
odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 17.05.2017, na základe
ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 10.000 eur, na ktorý uhradil sumu 10.204,87 eur. Je toho
názoru, že zmluva neobsahuje celkovú výšku spotrebiteľského úveru, predpoklady použité na výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov.

Zároveň veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru dlžníkovi. Z tohto dôvodu
požaduje vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 204,87 eur. Zmluva zároveň obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.09.2025 žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu

ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že údaj o RPMN bol v zmluve o úvere uvedený správne a v
žiadnom prípade nebol uvedený v neprospech spotrebiteľa. Ani z tohto dôvodu tak zmluvu nemožno
sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Pokiaľ ide o výšku priemernej RPMN v čase
poskytnutia úveru, platila hodnota priemernej RPMN 9,81% ročne. V roku 2017 sa hodnota priemernej
RPMN menila s účinnosťou od 15.05.2017. Úver bol poskytnutý 17.05.2017, z čoho vyplýva, že

hodnota priemernej RPMN bola v zmluve uvedená správne. Pokiaľ ide o predpoklady použité na výpočet
RPMN, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa
24.02.2021, z ktorého nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov. Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, v tomto prípade
žalovaný je toho názoru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Namietané zmluvné podmienky

nepredstavujú neprimeraný zásah do súkromia spotrebiteľa a už vôbec nejde o podmienky, ktoré súneprijateľné v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V časti bezdôvodného
obohatenia bola žalovaným vznesená námietka premlčania uplatneného nároku žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, a to tak v subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej dobe, pričom poukázal

na rozhodnutia všeobecných súdov, vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

3. Žalobca vo svojej replike zo dňa 10.11.2025 žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Pridržal sa svojej
skutkovej, ako aj právnej argumentácie.

4. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 13.01.2026 súdu predložil dopyt do Sociálnej poisťovne, z
ktoréhooverilvymeriavacízákladžalovanéhovsume649eurazároveňpredložilsúduvýpiszúverového
registra SRBI, z ktorého vyplýva zostatková hodnota úverov žalobcu vo výške 5.906 eur a 432 eur pri
mesačnej splátke 104 eur a 56 eur.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil

tento skutkový stav:

6. Dňa 17.05.2017 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom podpísaná Zmluva o
spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý
úver vo výške 10.000 eur, ktorý sa zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach s termínom konečnej

splatnosti 25.05.2025. Celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť predstavovala 17.070,15 eur. Z
predloženého výpisu z účtu vyplýva, že žalobca za obdobie od 17.05.2017 do 03.07.2017 zaplatil
žalovanému sumu vo výške 10.204,87 eur.

7. Právny zástupca žalobcu žiadal na pojednávaní dňa 02.02.2026 žalobe v celom rozsahu vyhovieť a

poukázal na písomné vyhotovenie žaloby, ako aj prednes na pojednávaní. Právny zástupca žalovaného
mal za to, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná a žiadal ju zamietnuť.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b)
dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c)

vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d)vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti
za škodu,
e)

umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)
umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g)
oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)
prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i)

umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j)
určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na
zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k)
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l)
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m)
v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú
alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva
spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)
spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o)
oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p)

obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r)
umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,

s)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t)

požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje
záujmy spotrebiteľa,
u)
požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo
zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v)
požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,w)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré

v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.

20

7Csp/110/2025

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53d Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú

podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za
použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.

20

7Csp/110/2025

20

7Csp/110/2025

20

7Csp/110/2025

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20

7Csp/110/2025

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 298 ods. 1 C.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

20
7Csp/110/2025

Podľa § 298 ods. 2 C.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovibezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinnému ku dňu 17.05.2017 ( ďalej len Zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len
bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet
stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa

tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver
podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa§7ods.1Zákonač.129/2010Z.z.,veriteľjepreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúverealebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru.

20
7Csp/110/2025

Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20
7Csp/110/2025

20
7Csp/110/2025

20
7Csp/110/2025

20
7Csp/110/202520

7Csp/110/2025

20

7Csp/110/2025

20
7Csp/110/2025

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a)

druh spotrebiteľského úveru,
b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)
adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)

meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)
identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom
odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto
tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)

opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j)
odplatu podľa osobitných predpisov,
k)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m)
právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n)

súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o)
prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q)

upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s)
výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

t)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u)
právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
v)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

x)
právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,
a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
y)

názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z)
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
aa)

názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a)

zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b)
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d)

v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e)
veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)
f)
veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z

poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g)
ročnápercentuálnamieranákladovspotrebiteľskéhoúveruprekračujenajvyššiuprípustnúvýškuodplaty
stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

20
7Csp/110/2025

Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7

ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V
prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa enie" § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 17.05.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č.
XXXXXXXXXX zo dňa 17.05.2017. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 10.000 Eur.
Nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca poukázal žalovanej sumu 10.204,87 Eur.

10. K bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru:11. Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.

12. Súd konštatuje, že medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, patrí v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch aj uvedenie predpokladov pre výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov. V zmluve nie je uvedené, ktoré údaje boli a v akej výške zarátané do výpočtu RPMN,

pričom podľa názoru súdu je tieto potrebné uviesť zrozumiteľne, stručne a výslovne v zmluve o
úvere pri údaji o RPMN a nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok
tejto zmluvy. (na podporu argumentácie viď tiež rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
5CoCsp/16/2024) Zároveň sa žiada poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa
23.01.2025, kedy tento rozhodol rozsudkom vo veci C-677/23 o návrhu na začatie prejudiciálneho
konania, podaného rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 12.10.2023 takto: „Vzhľadom na to, že,

ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku, predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť
zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom
samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení
tejto zmluvy nepostačuje. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať
tak, že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady

použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti
nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Z týchto
dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto 2. Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48,
zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti

nestačí,abyichspotrebiteľmoholsámidentifikovaťpreskúmanímpodmienoktejtozmluvy.“Vychádzajúc
z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere uvedenie
týchto náležitostí neobsahuje. Uvedené spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č.
129/2010 Z.z. v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

13. Zároveň je súd toho názoru, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru
dlžníkovi a dôsledne neskúmal tak príjmy, ako aj výdavky žalobcu. Veriteľ súdu predložil potvrdenie
Sociálnej poisťovne z ktorej vyplýva vymeriavací základ žalobcu vo výške 649 Eur, čo nepredstavuje
čistý mesačný príjem žalobcu a rovnako bol súdu predložený výpis z úverového registra z ktorého
vyplýva zostatková hodnota úverov žalobcu 5.906 Eur a 432 Eur, pri mesačných splátkach 104 Eur a 56

Eur. K uvedenému súd uvádza:

14. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/2018, zo záverov ktorého vyplýva,
že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES, sa majú vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdy ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti

stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom
práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23
smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa
ktorej sa sankcia za porušenie povinností veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu

spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť
veriteľovi poskytnutú sumu istiny, v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že
daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne.

15. Súd poukazuje na rozhodnutie NSS ČR 9 As 127/2024–34 z 13.08.2024 z ktorého súd cituje: ,,

Poskytovatel úvěrů je nadto povinen prověřit schopnost spotřebitele splácet úvěr s odbornou péčí, jíž je
třeba rozumět „úroveň zvláštních dovedností a péče, kterou lze od podnikatele ve vztahu ke spotřebiteli
rozumně očekávat a která odpovídá poctivým obchodním praktikám nebo obecným zásadám dobré
víry v oblasti jeho činnosti“. Postup s odbornou péčí zahrnuje též povinnost věřitele ověřit podstatné
informace poskytnuté spotřebitelem svědčící o jeho schopnosti splácet sjednaný úvěr (rozsudek NSS

ze dne 1. 4. 2015, č. j. 1 As 30/2015-39, č. 3225/2015 Sb. NSS, bod 26, vztahující se k § 9 odst.
1 již neúčinného zákona č. 145/2010 Sb., jenž při posuzování úvěruschopnosti výslovně přikazoval
počínat si s odbornou péčí; ZSÚ ve svém § 75 zakotvil obecnou povinnost poskytovatele provozovat
svou činnost s odbornou péčí). Věřitel by měl úvěruschopnost dlužníka aktivně zjišťovat a prověřovat,nikoliv se spokojit pouze s jeho ničím nedoloženými prohlášeními. Informaci o výši příjmu spotřebitele
může věřitel ověřit zejména doklady vydanými spotřebiteli třetí stranou, které budou objektivně a
věrohodně vypovídat o spotřebitelově schopnosti dostát svým závazkům ze smlouvy o úvěru. Pokud

by i v případě doložení těchto dokladů přetrvávaly pochybnosti o bonitě dlužníka, bylo by možné
jeho situaci ověřit nahlédnutím do databází umožňujících posouzení úvěruschopnosti spotřebitele
(rozsudek NSS č. j. 1 As 30/2015-39, body 27 a 29). Pokud jde o námitku, že městský soud bez
adekvátního odůvodnění odmítl použití částky životního minima jakožto referenční hodnoty výdajů
vynaložených spotřebiteli, tak stěžovatelka argumentaci městského soudu zkresluje. Městský soud v

bodě 39 napadeného rozsudku upřesnil, že správní orgány stěžovatelce vytýkaly skutečnost, že z
částky životního minima vycházela paušálně. Tuto částku je dle nich třeba považovat za výchozí bod
minimálních nákladů, ke kterému je zásadně nutné přičíst náklady další. Správní orgány tak učinily
mimo jiné s odkazem na komentářovou literaturu, dle níž je třeba zohlednit i ostatní očekávatelné výdaje
(bod 123 prvostupňového rozhodnutí). Následně městský soud konstatoval, že proti těmto závěrům
a jejich aplikaci stěžovatelka žádné konkrétní námitky nevznesla. Konečně pak připomněl, že správní

orgány nezpochybnily, že by životní minimum nemohlo být nikdy považováno za relevantní ukazatel.
Nejvyšší správní soud se s argumentací správních orgánů ztotožňuje. Částka životního minima, jež
představuje státem uznanou minimální hranici peněžních příjmů fyzických osob k zajištění výživy a
ostatních základních osobních potřeb, nutně nereflektuje konkrétní částku, kterou k zajištění svých
individuálních základních životních potřeb musí vynaložit potenciální žadatel o úvěr. Nepokrývá zejména

výdaje na bydlení, které ji mnohdy několikanásobně převyšují. Rovněž nereflektuje další nutné výdaje,
jako například srážky ze mzdy, náklady vyvolané zdravotním stavem, či výživné. Z tohoto důvodu je
třeba bezvýhradně trvat na požadavku individualizovaného posuzování úvěruschopnosti, při kterém
poskytovatel musí brát zřetel na konkrétní situaci konkrétního spotřebitele.“

16. Súd vyberá z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019: „Je nutné konštatovať,
že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej spôsobilosti
veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov
ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená
hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka

nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Žalobca
nemal preukázaný príjem žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver. Žalobca
sa nezaujímal, aké má žalovaná výdavky na živobytie a či mu teda zostáva dostatok finančných
prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle

§ 11 ods. 2 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov“.

17. Postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý nekriticky akceptuje zjavne nevierohodné údaje
poskytnutéspotrebiteľomanahrádzaichpaušálnymúdajomvpodobesumyživotnéhominima,nakoniec
neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017. Z ust. § 2 ods. 5 plynie cit. „Výška nákladov na zabezpečenie

základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje
najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na
inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím
súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto

osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu
spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak

rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“

18. Z uvedené nepochybne neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že
výdavky (resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez
ďalšieho majú rovnať sume životného minima, tak, ako v tomto smere postupoval žalobca.

19. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/2178/2018-77
z 25.07.201 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele saméhopřed negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,
neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a
osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední

řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto
zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při
posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s

odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech.
Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým
výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny
informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl,
ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. D., E. B. F., J.:

Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele
využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a
existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných
výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo

od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně
dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož
závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele

ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“

20. Aj to spôsobuje dôsledok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

21. K výške bezdôvodného obohatenia:

22. Nebolo spornou skutočnosťou, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 10.000 Eur, z ktorého
zaplatil 10.204,87 Eur. S poukazom na to, že súd prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
sumu 204,87 Eur zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť. Úrok z omeškania súd priznal postupom podľa
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a to deň nasledujúci po doručení žaloby
žalovanému.

23. Vznesenú námietku premlčania vznesenú žalovaným súd považoval za nedôvodnú.

24. V otázke premlčania je pri spotrebiteľských úveroch potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§ 52 ods. 2 OZ). Nárok z bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, ktoré sa
premlčuje (§ 100 ods. 1, 2 OZ). Keďže medzi účastníkmi v dôsledku poskytnutého plnenie bez právneho
dôvodu, nastal režim vyporiadania nárokov z bezdôvodného obohatenia, bolo dôvodné aplikovať
ustanovenie § 107 ods. 1, 2 OZ.

25. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a objektívna premlčacia doba je 3-ročná. Subjektívna
premlčacia doba plynie v rámci objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia subjektívne
premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k
bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo. Súdna prax v tejto spojitosti už dávnejšie dôvodila,

že začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je nezávislý od akejkoľvek subjektívnej vedomosti
oprávneného o bezdôvodnom obohatení a viaže sa len na jedinú rozhodujúcu okolnosť, ktorou je vznik
bezdôvodného obohatenia (k tomu porovnaj R 25/1986).
26. Pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej doby. V tomto smere súd túto otázku posudzoval
v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.09.2021, sp. zn. 5 Cdo/29/2021

zverejnenú v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov 2/2022 cit: „Podstatnou skutkovou okolnosťou,
ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, je vedomosť
o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ
nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej okolnosti (viďuznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013) je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny
okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva
v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď

sa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti
mal už skôr. Aj v prejednávanom spore je potom potrebné individualizovať, kedy žalobkyňa nadobudla
vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil.
Vychádzať treba z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor
bezdôvodne obohatil (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/121/2009). V prejednávanom spore je

potrebné vychádzať z momentu, kedy si žalobkyňa sama musela byť vedomá, že bez existujúceho
(platného) právneho dôvodu previedla na účet žalovaného určitú čiastku resp. čiastky. Týmto momentom
je aj podľa dovolacieho súdu porada, ktorú absolvovala žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka fyzická
osoba s jej právnou zástupkyňou, kedy sa dozvedela o rozpore niektorých jednotlivých konkrétnych
dojednaní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou (túto vedomosť
je potrebné odlišovať od znalosti právnej kvalifikácie plnenia poskytnutého žalobkyňou nad rámec

základnej sumy úveru ak o bezdôvodného obohatenia).“
27. S poukazom na uvedené má súd za to, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení na svoj úkor
dozvedel od Občianskeho združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to 21.02.2025, čo plynie
z dôkazu predloženého v tomto spise. Keďže žaloba bola podaná 16.09.2025, bola podaná v rámci 2-
ročnej subjektívnej doby.

28. Pokiaľ ide o posúdenie objektívnej premlčacej doby, súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28.02.2022, sp. zn. 7Cdo/268/2021 zverejnené v Zbierke stanovísk NS
a rozhodnutí súdov 2/2022, v zmysle ktorého analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej
doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je

právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 zo dňa 22.04.2021 v
právnom poriadku Slovenskej republiky.
29.PodľarozsudkuSúdnehodvoraEÚC-485/19zásadaefektivitybránivnútroštátnejúpraveobjektívnej
trojročnej premlčacej lehote, kedy je potrebné (nevyhnutné) na tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať
10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to bez skúmania

zavinenia. Vo vzťahu k aplikácii 10 ročnej alebo 3 ročnej objektívnej premlčacej lehoty je potrebné preto
vychádzať zo záverov Písomných pripomienok európskej komisie vo veci C485/19 zo dňa 7.10.2019,
kde Európska komisia uviedla, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že
mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie

plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej zmluvnej
podmienky, má pre uplatnenie 10 ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ
úmyselne porušil práva spotrebiteľa.
30. Akékoľvek plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu je od tohto okamihu bezdôvodným obohatením,
a týmto okamihom tiež začína plynúť objektívna lehota pre jeho vydanie. Vzhľadom na uvedené, žaloba

bola podaná aj v rámci 10 ročnej premlčacej doby, keďže žalobca plnil žalovanému počnúc júnom
2017 až 03.07.2017. Vznesenú námietku premlčania považoval súd majúc na zreteli vyššie uvedené
skutočnosti za nedôvodnú, preto žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel.
31. K neprijateľnosti zmluvných podmienok:
32. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo

Zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c)
CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu

práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho
práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018). V súvislosti
s argumentáciou žalovaného o procesnej neprípustnosti žaloby súd považujúc túto za nedôvodnú
poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo127/2017,
v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej

podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku
splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už
bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské
zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje vpovinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade
nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci
zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky

zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na
žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok
uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré
v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by
v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“).“
33. Súdny dvor Európskej únie v tomto smere uviedol v bode 38 rozsudku C-776/19 až C-782/19 cit.: Z
tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi
vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu

zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej
podmienkysúdom,takženávrhpodanýspotrebiteľomnaúčelykonštatovanianekalejpovahypodmienky
uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať
nijakej premlčacej lehote.“
34. Zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č.XXXXXXXXXX zo dňa

17.05.2017 uvedená v čl. [4] Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.5, v znení: „Banka a Dlžník/
Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči pohľadávke
Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného Bankou. Banka je z tohto dôvodu
zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s vkladom

Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí,“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať zmluvnú podmienku týkajúcu sa
započítania platieb podľa vôle veriteľa, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho
menej priaznivejšie postavenie. Táto podmienka je neprijateľná podľa generálnej klauzuly § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pretože predstavuje zvýhodnenie dodávateľa. Táto zmluvná podmienka

už bola opakovane súdmi judikovaná za neprijateľnú a priamo vo vzťahu k žalovanej je potrebné
poukázať na rozsudok Okresného súdu Prešov 9Csp/74/2022 zo dňa 28.11.2022, Okresný súd Bardejov
4Csp/78/2021 zo dňa 03.11.2022. Súd cituje z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 22CoCsp/11/2022
zo dňa 31.05.2022: ,, Uvedené zmluvné ustanovenie poskytlo žalovanej v priamom rozpore s § 566 ods.
2 Občianskeho zákonníka možnosť započítať platby žalobkyne aj na iný účel, ako je prioritné splácanie

istiny. Podľa § 506 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.“

35. Zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa
17.05.2017 uvedená v čl. [5] Ďalšie zmluvné dojednania, bod 5.1 v znení: „Každá z osôb podpisujúcich

túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v zmysle zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
[ďalej len „ZoB“] a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a
okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.
Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej osobitného vzťahu

k Banke,“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Predmetné ustanovenie je neurčité, pretože ako práva
neznalý subjekt bez reálneho oboznámenia a poučenia zo strany dodávateľa spotrebiteľ nedokáže
vedieť posúdiť a vyhodnotiť svoj prípadný osobitný vzťah k banke, ako ani rozsah a výpočet subjektov,
ktoré nimi sú, pričom hoci aj nedbanlivé prehlásenie je späté so sankciou okamžitého zosplatnenia
úveru. Dané zmluvné ustanovenie však už priamo proklamačne počíta s tým, že nemá spotrebiteľ žiaden

osobitný vzťah banky. Toto ustanovenie nie je z pohľadu priemerného spotrebiteľa dostatočne určité,
čo môže spôsobiť neschopnosť spotrebiteľa vyhodnotiť jeho vzťah k banke. Z tohto dôvodu je citované
ustanovenie vzhľadom na to, že je navyše pre spotrebiteľa sankcionované okamžitou splatnosťou úveru
spôsobilé založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
a preto je podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou

podmienkou.

36. Zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č.XXXXXXXXXX zo dňa
17.05.2017uvedenávčl.[6]Záverečnéustanovenia,bod6.3včasti,vznení:„Dlžník/Spoludlžníksapreduzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami Úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere a OP, ktorý dostal pred podpisom ZoÚ a svojím podpisom potvrdzuje, že bol
s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi,“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z

obsahu tejto zmluvnej podmienky týkajúcej sa prehlásenia klienta o oboznámení s VOP je zrejmé, že
jej cieľom je obísť zákon a tým vyňať spotrebiteľa z režimu právnej ochrany, noriem zameraných na
ochranu práv spotrebiteľa. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou
prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných
povinností veriteľa. Priemerný spotrebiteľ ani nemusí byť znalý povinnosti, ktoré veriteľovi ukladá zákon.

Ide jednoznačne o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de fakto
prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami, čo má
pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv na súde a iných
štátnych orgánov. Spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený
od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv, respektíve u

neho vyvolá dojem nemožnosti dovolávať sa súdnej ochrany vychádzajúc z domnienky, že si zmluvné
podmienky prečítal, porozumel im a prehlásil, že bol s nimi oboznámený a vyslovil s nimi súhlas.
Obdobná zmluvná podmienka bola napríklad rozhodnutím Okresného súdu Prešov 9Csp/18/2020 zo
dňa 25.05.2020 vyhlásená za neprijateľnú.

37. Zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č.XXXXXXXXXX
zo dňa 17.05.2017 uvedená v čl. [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.4 v znení: „Dlžník/Spoludlžník
súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a] náklady spojené s poistením (ak bolo
uzavreté) b] poplatky podľa ZoÚ, c] úrok z omeškania, d] zmluvný úrok z Úveru, e] splátka istiny Úveru,
pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/

Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné,“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Predmetné zmluvné ustanovenie poskytuje žalovanému ako dodávateľovi úveru možnosť započítať
platby spotrebiteľa na iný účel, akým je splatenie istiny tohto úveru. Toto ustanovenie zmluvy zakladá
nevyvážený vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom, pokiaľ ide o započítanie platieb na predmetný
úver, keďže umožňuje žalovanému postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítanie platieb sa

takstávaprespotrebiteľanetransparentné.Tátozmluvnápodmienkaspôsobujevrozporespožiadavkou
dobrej viery zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
O obdobnej zmluvnej podmienky už rozhodol Okresný súd Svidník v rozhodnutí 7Csp/7/2018 zo dňa
24.01.2019, ale aj Okresný súd Prešov v rozsudku 16Csp/80/2018 zo dňa 15.11.2018. Priamo vo vzťahu
k žalovanému, súd poukazuje na právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Prešov 8Csp/1/2023 zo dňa

27.04.2023, 19Csp/19/2022 zo dňa 19.09.2023.

38. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery, účinných od
01.10.2016, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.05.2017 v čl.
III. Čerpanie a splácanie úveru, bod 3.7. v znení: „Dlžník/Spoludlžník sa zaväzuje, že bez zbytočného

odkladu oznámi Banke akékoľvek zmeny, ktoré boli rozhodné pre poskytnutie Úveru vrátane informácii
a okolnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na schopnosť Dlžníka/Spoludlžníka splácať záväzok
vyplývajúci zo ZoÚ, najmä to, že bolo začaté súdne, rozhodcovské, konkurzné, reštrukturalizačné,
exekučné alebo iné konanie voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi,“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Táto zmluvná podmienka je nejasná, neurčitá a netransparentná, čo sa týka akýchkoľvek zmien,

ktoré sú rozhodné pri poskytnutí úveru, respektíve pre koho boli rozhodné a kedy má byť rozhodné
pre informovanie dodávateľa. Napadnutá zmluvná podmienka vyžaduje od spotrebiteľa jeho iniciatívu
oznámenia k neurčitej možnej povinnosti, navyše nielen ekonomickej, ale aj osobnej povahy. Súd
poukazujenaodôvodnenierozhodnutiaOkresnéhosúduPrešov11C/115/2016zodňa29.06.2016,aleaj
rozsudokOkresnéhosúduPrešov16Csp/42/2024zodňa10.10.2024,9Csp/74/2022zodňa28.11.2022.

39. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi vo vzťahu k
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O ich výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262
C.s.p.

Poučenie:7Csp/110/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.