Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 55Ek/1990/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124376354
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kurec
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124376354.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Obec Lúčka, IČO: 00 327 417, so
sídlom Lúčka 77, 082 71 Lúčka, právne zastúpený doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r.
o., IČO: 52 651 258. so sídlom Hlavná 111/25, 040 01 Košice – Staré Mesto proti povinnému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Miroslavom Ondrušekom,
advokátom, IČO: 45 244 341, so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov o vymoženie

nepeňažného nároku spočívajúcom v povinnosti povinného a) odstrániť bager FORD 550, Rýpadlo
– nakladač, pracovný nástroj samohybný, žltej farby z miestnej komunikácie situovanej v obci C.,
katastrálne územie C., okres D., na parcele registra „C“ KN č. 565/7, o výmere 4384 m2, druh pozemku
ostatná plocha, evidovanej na LV č. XXX, parcele registra „C“ KN č. 564/37, o výmere 1717 m2, druh
pozemku orná pôda, evidovanej na LV č. XXX, b) odstrániť osadené železné stĺpiky v počte kusov 5
o výške 137 cm, 134 cm, 140 cm, 132 cm a 134 cm z miestnej komunikácie situovanej v obci C.,

katastrálne územie C., okres D., na parcele registra „C“ KN č. 565/7, o výmere 4384 m2, druh pozemku
ostatná plocha, evidovanej na LV č. XXX, parcele registra „C“ KN č. 564/35, o výmere 1604 m2, druh
pozemku orná pôda, evidovanej na LV č. XXX, parcele registra „C“ KN č. 564/36, o výmere 1620 m2,
druh pozemku orná pôda, evidovanej na LV č. XXX, parcele registra „C“ KN č. 564/37, o výmere 1717
m2, druh pozemku orná pôda, evidovanej na LV č. XXX, parcele registra „C“ KN č. 564/38, o výmere
1646 m2, druh pozemku orná pôda, evidovanej na LV č. XXX a c) zdržať sa akékoľvek konania, ktorým

sčastialeboúplneobmedzujeprevádzkyschopnosť,funkčnosť,bezpečnosťaspoľahlivosťprechoducez
miestnu komunikáciu situovanú v obci C., katastrálne územie C., okres D., na parcele registra „C“ KN č.
565/7, o výmere 4384 m2, druh pozemku ostatná plocha, evidovanej na LV č. XXX, parcele registra „C“
KNč.564/35,ovýmere1604m2,druhpozemkuornápôda,evidovanejnaLVč.XXX,parceleregistra„C“
KN č. 564/36, o výmere 1620 m2, druh pozemku orná pôda, evidovanej na LV č. XXX, parcele registra
„C“ KN č. 564/37, o výmere 1717 m2, druh pozemku orná pôda, evidovanej na LV č. XXX, parcele

registra „C“ KN č. 564/38, o výmere 1646 m2, druh pozemku orná pôda, evidovanej na LV č. XXX a trov
exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom, so sídlom Slovenská 13, 080 01
Prešov, IČO: 35 512 636, pod sp. zn. 317EX 770/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radovanom
Ferencom, so sídlom Slovenská 13, 080 01 Prešov, IČO: 35 512 636, pod sp. zn. 317EX 770/24 z a

m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným
návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 88,46 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.09.2024, vedeným pod sp.
zn. 55Ek/1990/2024, domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia na základe exekučného

titulu – rozhodnutia vydaného Obcou Lúčka pod sp. zn. LU-2024/144-OCU-014 dňa 11.07.2024, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2024 a vykonateľnosť dňa 02.08.2024 (ďalej ako ,,exekučný titul“).2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Radovana
Ferenca vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/1990/2024 s európskym spisovým identifikačným číslom:

E.:D.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 317EX 770/24.

3. Súdny exekútor vydal dňa 16.10.2024 na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré
bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 06.11.2024. V upovedomení bol povinný upovedomený
o začatí exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie nepeňažného nároku, o možnosti podať návrh

na zastavenie exekúcie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, o jeho
náležitostiach, ako aj o spôsobe jeho podania.

4. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu (splnomocnenie zo dňa 11.12.2024, prípadne
21.12.2024) podaním zo dňa 25.11.2024 (autorizovaným elektronickým podpisom dňa 23.12.2024)
doručeným súdnemu exekútorovi dňa 23.12.2024 podal návrh na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený
súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa
24.01.2025 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie bolo predložené.

6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že „Povinnému bolo doručené
Upovedomenie o začatí a spôsobe vykonania exekúcie, v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
317EX 690/23 (pozn. súdu: iné exekučné konanie). Exekučné konanie bolo voči povinnému začaté na
základe Návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 20.07.2023 v prospech oprávneného na odstránenie

stavby a to nepeňažným nárokom a na vymoženie súvisiaceho peňažného nároku oprávneného. Dňa
19.04.2024 bol povinnému doručený Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie odstránením stavby, zo
dňa 18.04.2024, č. k. 317EX 690/23-51 MJ a Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke, zo dňa 18.04.2024, č. k. 317EX 690/23-52 MJ. Povinnému bolo doručené
Upovedomenie o začatí exekúcie a spôsobe vykonania exekúcie sp. zn. 317EX 770/24-11 MJ

(predmetné exekučné konanie) na nepeňažný nárok. Následne Obec Lúčka vydala Rozhodnutie zo dňa
11.07.2024, ktorým uložila povinnému poriadkovú pokutu vo výške 100,- EUR, z dôvodu že povinný
sa nezúčastnil ústneho pojednávania v správnom konaní č. k. LU-2024/144-OCU dňa 25.06.2024 o
09.00 hod. V súvislosti s predmetným rozhodnutím bolo povinnému doručené Upovedomenie o začatí
exekúcie zo dňa 16.10.2024 pod sp. zn. 317EX 771/24-11 MJ. Exekučné konanie vedené pod sp.

zn. 317EX 690/23-51 MJ bolo začaté na základe Rozhodnutia vydaného Obcou Lúčka, LU-2023/004-
OCU-019, zo dňa 07.03.2023, tzn. exekučný titul bol vytvorený samotným oprávneným. Povinný podal
dňa 09.10.2024 na Okresný úrad Prešov – oddelenie dopravných a pozemných komunikácii Podnet
na preskúmanie Rozhodnutia č. LU-2023/004-OCU-019 Obce Lúčka zo dňa 07.03.2023 (pozn. súdu:
exekučný titul vymáhaný v inom exekučnom konaní) v zmysle § 65 ods. 1 a nasl. zákona č. 71/1967

Zb.. Obec Lúčka – oprávnená v exekučnom konaní vydala exekučný titul ako aktívne nelegitimovaný
subjekt, nesprávne posúdila skutkový stav, z ktorého následne vyvodila nesprávne a nezákonné právne
posúdenie. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti má povinný za to, že predmetné exekučné
konania by mali byť zastavené, nakoľko existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhaniu exekučného
titulu. Momentálne je na Okresnom úrade Prešov vedené správne konanie, v ktorom sa posudzuje

zákonnosť a oprávnenosť vydania exekučného titulu oprávneným, ktoré majú preukázať, že vyššie
špecifikované exekučné konania boli začaté neoprávnene a to na základe neplatných exekučných
titulov. V súvislosti s tým má povinný za to, že vedenie exekučných konaní na základe takto vydaného
exekučného titulu nie je v súlade so zákonom, nakoľko exekučný titul vydal aktívne nelegitimovaný
subjekt a rovnako tento vyhodnotil posúdenie skutkového stavu nesprávne. Dôvodom na zastavenie

exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. je akákoľvek právna skutočnosť,
ktorá z hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho hľadiska bráni vymáhateľnosti exekučného titulu.
Rovnako dôvod na zastavenie exekúcie nemusí vyplývať len z Exekučného poriadku ale aj z iných
ustanoveníaprocesnýpredpisovhmotnéhopráva.Dôvodynazastavenieexekúciívznikliužodpočiatku,
a teda exekúcie nevznikli po práve. Zároveň rovnako ako v prípade vydania exekučného titulu, aj v

tomto prípade má povinný za to, že oprávnená nie je aktívne legitimovaná podať návrh na vydanie
exekúcie. Skutočnosti ako ani údaje v rozhodnutí nezodpovedajú reálnemu právnemu stavu, a teda
takéto rozhodnutie nie je ani materiálne vykonateľné. V zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) zákona č.233/1995 Z. z. Exekučného poriadku povinný podáva návrh na zastavenie exekučného konania, ktoré je
voči nemu vedené pod č.k. 317EX 690/23- 51 MJ, č. k. 317EX 770/24-11 MJ a č.k. 317EX 770/24-11 MJ.“

7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné.
„Úvodom Oprávnený uvádza, že mu nie je zrejmé z podania Povinného to, čo vôbec Povinný
napáda. Keďže z jednej strany úvodom napáda Rozhodnutie č. LU-2023/004-OCU-019 zo dňa
07.03.2023, a to z dôvodu vydania rozhodnutia mimo právomoci Oprávneného, následne však
Povinný v návrhu cituje a poukazuje aj na existenciu Rozhodnutia č. LU-2024/144-OCU-014 (ďalej

len „napádané rozhodnutie“) k čomu však neposkytuje žiadne objasnenie. Návrh na zastavenie
exekúcie je podaním vo veci samej (§ 123 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Okrem všeobecných
náležitosti podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) musí obsahovať skutkové vymedzenie
dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. V tejto súvislosti tak uvádzame, že celý návrh na
zastavenie exekúcie sa skutkovo (a to ak vôbec) týka len konania v rámci prvého rozhodnutia.
Vzhľadom však na výzvu súdneho exekútora Oprávnený poskytuje vyjadrenie k sp. zn. 317EX 770/24

a bude reagovať výlučne na napádané rozhodnutie. Exekučné konanie je osobitným štádiom súdneho
procesu, ktoré nasleduje po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej. Úlohou exekučného súdu nie je
opätovne preskúmavať materiálnu správnosť exekučného titulu, ale zabezpečiť výkon právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia. Skúmanie vecnej stránky rozhodnutia patrí výlučne do fázy, keď sa
rozhoduje o podstate pôvodného sporu. Exekučné konanie je striktne formálnym procesom, v ktorom

sud skúma iba to, či exekučný titul spĺňa formálne náležitosti (právoplatnosť, vykonateľnosť) a či sú
splnené zákonné podmienky na vykonanie exekúcie. Materiálna stránka rozhodnutia, napr. správnosť
skutkových alebo právnych záverov, je mimo rámca jeho skúmania. Ak sa Povinný domnieval o
nesprávnosti, resp. nezákonnosti napádaného rozhodnutia, namietať vecnú správnosť exekučného
titulu mal povinný prostredníctvom podaného odvolania. Nakoľko tak neurobil, exekučný titul ako

preukázateľne doručený nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Náležitosti formálnej vykonateľnosti
jednoznačne vyplývajú z predloženého exekučného titulu. O náležitostiach materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu (rozsah, obsah plnenia ako aj existencia povinného) rovnako nemôže vzniknúť
akákoľvek pochybnosť. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvodnosť na pokračovaní exekučného konania
a na ďalšom vymáhaní nároku. Zároveň Oprávnenému nie je zrejmé, prečo sa celá (ak vôbec

existujúca) argumentácia Povinného v návrhu na zastavenie týka výlučne rozhodnutia č. LU-2023/004-
OCU-019, pričom však návrh na zastavenie exekúcie podáva aj proti napádanému rozhodnutiu. Pre
objasnenie troch samostatných exekučných konaní Oprávnený uvádza nasledujúcu genézu: Prvým
exekučným konaním bolo konanie k exekučnému titulu č. LU-2023/004-OCU-019, pričom hlavný
predmet exekučného konania v tejto veci už bol vymožený (došlo k odstráneniu protiprávneho stavu

spôsobeného Povinným, a to v réžií Oprávneného), meritom uvedeného exekučného konania v tomto
štádiu sú už výlučne ďalšie súvisiace peňažné nároky (trovy exekúcie). Ihneď po nútenom splnení
povinnosti (v rámci exekučného konania) došlo zo strany Povinného opäť k nezákonnému zásahu
do právneho stavu obnoveného Oprávneným, a z tohto dôvodu aj k uskutočneniu nového správneho
konania, ktoré vyústilo do ďalšieho exekučného konania – v merite napádaného rozhodnutia (sp.

zn. 317EX 770/24-11, 317EX 771/24-11 MJ). Akákoľvek prepojenosť medzi týmito tromi exekučnými
konaniami je výlučne skutkového charakteru. Právny podklad vydania troch samostatných exekučných
titulov je rôzny, ak sa tak Povinný domáha zastavenia exekúcie v merite napádaného rozhodnutia
mal v návrhu uviesť argumentačnú líniu pre toto exekučné konanie a pre napádané rozhodnutie ako
exekučný titul. Vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek argumentácie o dôvodnosti zastavenia exekúcie

nepovažujemezanutnéakékoľvekvecnévyjadrenieavyjadrujemenesúhlassozastavenímexekúcie..Z
uvedených dôvodov žiadame súd, aby návrh na zastavenie exekúcie Povinného zamietol, a aby priznal
Opravnému nárok na náhradu trov konania vo výške 88,46 Eur s DPH vo veci návrhu na zastavenie,
ktoré Povinný uhradí na účet právneho zástupcu Oprávneného vedený v G. H., I., IBAN: D. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX.“

8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie a preukázaní nedodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k doručeniu
(prevzatiu) upovedomenia o začatí exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný
po zákonom stanovenej lehote, t. z., že nemá odkladný účinok. Predmetný návrh povinného bol

autorizovaný podľa osobitného predpisu. V predmetnom exekučnom konaní neevidujeme oznámenie
o splnení nepeňažného nároku oprávneného, resp. súvisiaceho peňažného nároku oprávneného. K
tvrdeniam, ktoré sú uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie sa nevieme vyjadriť, nakoľko nám nie
sú známe skutočnosti, ktoré predchádzali začatiu exekúcie, t. j. konaniu pred doručením poverenia navykonanie exekúcie tunajšiemu exekútorskému úradu, resp. konaniu, v ktorom bol vydaný exekučný titul
a v konaní, v ktorom súd posudzuje návrh na vykonanie exekúcie.

9. Podľa § 45 ods. 2 písmeno f) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je
aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste,.

10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný

titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej
exekúciu zákon pripúšťa.

11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

17. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia

lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

19. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

20. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

21. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť

zmeškanie lehôt.

22. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi scieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.

Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje

neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo

taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na
zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného
na zastavenie exekúcie.

23. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej

exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na

zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov

na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na
podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a
to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí

byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti
bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti
dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného

titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

24. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že
upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 06.11.2024. Pätnásťdňová lehota na
podanie návrhu na zastavenie začala plynúť dňa 07.11.2024 a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň

21.11.2024.Keďžeideoprocesnúlehotu,tájezachovanáajvprípade,akbypodanieboloodovzdanéna
poštovú prepravu v posledný deň lehoty. Povinný však návrh na zastavenie exekúcie len dňa 25.11.2024
vytvoril a predmetný návrh na zastavenie exekúcie bol dňa 23.12.2024 doručený súdnemu exekútorovi,
t.j.pouplynutílehotynapodanienávrhunazastavenieexekúcie.Vzhľadomnauvedenúskutočnosť,súd
posudzoval predmetný návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 a 4 Exekučného poriadku,

podľa ktorých návrh na zastavenie exekúcie podaný po lehote nemá odkladný účinok, pričom povinný
môže namietať jedine skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto 15-dňovej lehoty. Vzhľadom na
koncentráciu konania, ktorá je premietnutá v ustanovení § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, súd nemôže
prihliadnuť na takú námietku, ktorá je vznesená, respektíve uplatnená v neskôr podanom návrhu, a teda
v návrhu podanom po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

25. Nakoľko neboli naplnené predpoklady cit. ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh
na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie
exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodoltak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.

26. Súd na dôvetok dodáva, že aj napriek oneskorenému podaniu návrhu na zastavenie zo strany
povinného, návrh povinného na zastavenie exekúcie preskúmal v zmysle ustanovení Exekučného
poriadku v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným
nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré
by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by

popierali existenciu záväzku (nepeňažného nároku) povinného voči oprávnenému, a zároveň by napĺňali
dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska nedostatku niektorej zložky vykonateľnosti exekučného titulu. V
súvislosti so skutočnosťami uvádzanými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný
navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že oprávnený nebol aktívne legitimovaný vydať rozhodnutie, ktoré
je exekučným titulom, ďalej že sa samotný exekučný titul vychádza z nesprávneho a nezákonného
právneho posúdenia a zároveň že oprávnený nie je aktívne legitimovaným podať návrh na vykonanie

exekúcie sa v zmysle platnej právnej úpravy uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno
konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného
v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Vo všeobecnosti možno
konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného
v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa

podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných
povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie,
čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie (čo v tomto prípade dodržané nebolo), povinný má povinnosť uplatniť
všetky skutočnosti ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie

exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len
tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh
na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania
za situácie, ak povinný podá druhý a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak,
že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania

predchádzajúceho návrhu. Keďže o namietaných údajných dôvodoch musel mať vedomosť už pri
doručení upovedomenia o začatí exekúcie, bolo jeho povinnosťou vyššie uvedené namietať v návrhu
na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, čo sa
však nestalo (povinný tak urobil až v návrhu na zastavenie exekúcie podanom po tejto lehote) a preto
súd odkazujúc na zásadu koncentrácie konania v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na

zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61k ods. 3 Exekučného poriadku na uvedené tvrdenia
povinného neprihliada. Súd zároveň dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie sa
uplatňuje koncentračná zásada v zmysle § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od
01.04.2017. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania a tejto zásady je včasné podávanie
procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia

na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Podľa vyššie uvedených ustanovení povinný v exekúcii
pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť všetky jemu známe a dostupné skutočnosti
a dôkazy odôvodňujúce zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku do 15 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Po uplynutí tejto lehoty na ne nemôže súd prihliadnuť,
aj keby boli akokoľvek relevantné. Keďže povinný tieto skutočnosti uviedol až v návrhu na zastavenie

exekúcie po lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohol na ne súd
prihliadať. Súd dodáva, že aj keby bol podaný návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie na tieto skutočnosti by taktiež neprihliadal.

27. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný v súlade s § 61k ods. 3

Exekučného poriadku namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Výnimku
z tohto pravidla predstavujú skutočnosti, ktoré síce nastali pred uplynutím uvedenej lehoty, ale ktoré
povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie
exekúcie dospel k záveru, že v prípade povinného nie je možné uplatniť ani jednu z vyššie uvedených
výnimiekprenávrhynazastavenieexekúciepodanépouplynutízákonomstanovenejlehoty,ergonávrhu

povinného na zastavenie exekúcie tak nie je možné vyhovieť, keďže bol podaný oneskorene a povinný
namietal skutočnosti, ktoré nastali pred uplynutím uvedenej lehoty.28. Exekučný súd teda v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť
začatia exekúcie. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli
pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul,

nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím
(nesprávnym posúdením a legitimáciou účastníkov) a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal
možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote opravný prostriedok (odvolanie), kde
by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu.

29. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v
základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej,
ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam
označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp.
ho akokoľvek vecne preskúmavať

30. Exekučným titulom v posudzovanej veci je - rozhodnutia vydaného Obcou Lúčka pod sp. zn.
LU-2024/144-OCU-014dňa11.07.2024,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa29.07.2024avykonateľnosť
dňa 02.08.2024. Uvedené rozhodnutie je teda spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Súd má tým za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne. Súd v tomto

bode preskúmal exekučný titul aj z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a
dospel k záveru, že exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, a podľa § 45 ods. 2 Exekučného
poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade mohla byť vedená exekúcia v rámci
tohto exekučného konania.

31. Námietky povinného súd v exekučnom konaní vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom
exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Predmetom
návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých
spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného
titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním

právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je
zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa
napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda
povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní
exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom

konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj
nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených
procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie
skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie

exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu
nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

32. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M

Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk

zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv
a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania
nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku

všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatkyexekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či
exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

33. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,

ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

34. Dôvody uvádzané povinným existovali v čase pred vydaním predmetného exekučného titulu, avšak
z dôvodu, že ich nenamietol už v základnom konaní, ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré
po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Súd
ďalej uvádza, že exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať správnosť
skutkových a právnych záverov súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň

exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného
rozhodovaťoriadnychzákonnýchopravnýchprostriedkochprotirozhodnutiusúdu,resp.orgánuverejnej
moci, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva v zisťovaní, či
exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe
uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody za nedôvodné, nakoľko povinný

netvrdil a ani nepreukázal súdu relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku.

35. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, resp. orgánu
verejnej moci, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať,

pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil,
má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť
prostredníctvom súdneho exekútora a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni
aj záujmy povinného, avšak nesmie zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho
prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby

sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.

36. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

37. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

38. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im
v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

39. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

40. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právnehozastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie
exekúcie.

41. Podľa § 13a ods. 2 písm. c vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške
jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý úkon ak ide o výkon rozhodnutia alebo
exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu,
zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

42. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia za jeden polovičný úkon právnej služby (vyjadrenie sa
k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) po pripočítaní režijného paušálu za jeden úkon vykonaný v
roku 2025 vo výške 14,84 EUR a prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty tak predstavuje suma vo výške
88,46 EUR (1 x 57,08 EUR + 1 x 14,84 EUR + 23 % DPH). Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na

zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia
v plnej výške, a to v sume 88,46 EUR, pretože ich považoval za účelne vynaložené výdavky.

43. Povinný si v súvislosti s exekučným konaním a so samotnou exekúciou žiadnu náhradu trov
neuplatnil, preto súd o náhrade trov exekúcie povinného nerozhodoval.

44. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1
Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.