Rozsudok – Život a zdravie – Iné práva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Kollár

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoŽivot a zdravie a Iné práva a slobody

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010012
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6725010012.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v konaní pred samosudcom

JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a iné takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. C. D. E. F., nar. XX.XX.XXXX vo G., trvale bytom H., E. XXX, t. č. vo väzbe v ÚVV
Banská Bystrica, občan Slovenskej republiky,

j e v i n n ý ,

že

dňaXX.XX.XXXXvčaseokoloXX.XXhod.vmesteG.naul.I.predJ.E.K.fyzickynapadolpoškodeného
L. M. nad schodmi vedúcimi do J. K., tak že odzadu pristúpil k L. M., s ktorým sa vzájomne udierali
rukami do rôznych častí tela a pritom sa skotúľali dole schodmi na chodník pred J. K., kde ostal obvinený
na vrchu a poškodený L. M. na zemi pod obvineným, na čo L. M. obvineného zhodil zo seba a postavil

sa a obvinený nožom porezal poškodeného L. M. na pravom uchu, následne L. M. prišiel na pomoc N.
E., ktorý chcel konfliktu zabrániť a chytil obvineného, ktorý ho však štyrikrát bodol nožom, a to dvakrát do
oblasti brucha a dvakrát do oblasti ramien a napokon prišiel na miesto aj J. E., ktorý chcel zabrániť bitke
a odzadu chytil obvineného a chcel ho z miesta odtiahnuť, na čo sa mu obvinený zo zovretia vymanil a
jedenkrát ho bodol nožom do oblasti chrbta, čím takto svojim konaním spôsobil poškodeným

N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., nepenetrujúcu ranu brušnej steny v pravom podbrušku,
nepenetrujúcu ranu brušnej steny v ľavom podbrušku, bodnú ranu hornej časti ľavého ramena a bodnú

ranu pravého pleca s dobou liečenia a práceneschopnosti je 2 týždne, čim boli priamo ohrozené dôležité
orgány (hrubé črevo, tenké črevo, cievy okružia, nadobličky, obličky, obličkové panvičky a močovody)
a veľké cievy (ramenná tepna, pazuchová tepna) a pri mierne vyššej intenzite mohlo dôjsť k penetračnej
rane brušnej dutiny spojenej s krvácaním alebo ťažkými infekčnými komplikáciami,

L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., O. P. XXX/X, izolovanú ranu pravej ušnice s potrebou jednorazového
ošetrenia bez práceneschopnosti a

J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Q. H. XXX/X, izolovanú nepenetrujúcu bodnú ranu pravej zadnej časti
hrudnej steny s dobou liečenia 12 dní, pričom pri vyššej intenzite mohlo dôjsť k prieniku predmetu do
hrudnej dutiny a poraneniu pohrudnice a otvoreniu pohrudnicovej dutiny s kolapsom pľúcneho tkaniva
so vznikom pneumothoraxu,

t e d adopustil sa fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil
v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 127 ods. 12 Tr. zákona,

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1
Trestného zákona ako opakovaný zločin podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1
Tr. zákona a § 46 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenému:

- J. G. Q., P.. B., C. XX, IČO: XX XXX XXX vo výške 865,81 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkazuje poškodeného N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. s nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa XX.XX.XXXX bola na Okresný súd Zvolen podaná obžaloba na A. B. pre prečin výtržníctva podľa

§ 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona a pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona pre skutok zo dňa XX.XX.XXXX.

Pre uvedené 2 trestné činy bolo pôvodne vznesené aj obvinenie vyšetrovateľom OR PZ OKP Zvolen
dňa XX.XX.XXXX. Obžalovaný skutok v celom rozsahu poprel a poukázal na to, že sa skutku nedopustil;

práve on mal byť osobou, ktorá mala byť napadnutá. Počas celého trestného konania, či už obžalovaný,
alebo aj jeho obhajca poukazovali buď na rozpory vo výpovediach poškodených a svedkov, resp. na
nezákonnosť vykonania niektorých dôkazov. Pokiaľ sa týka nezákonnosti dôkazov, bola namietaná
okolnosť nevykonania rekognície. Obhajca v rámci záverečnej reči vypichol viaceré, podľa obhajoby
podstatné, rozpory vo výpovediach poškodených a svedkov. Vo vzťahu k poškodenému L. M. bola

namietaná okolnosť, že mal obžalovaný po úteku z miesta nasadnúť na sedadlo spolujazdca. Ďalej
obhajoba namietala, že podľa svedka mal byť obžalovaný vo fyzickom konflikte s nejakou ženou,
ale žiadna zo svedkýň túto skutočnosť nepotvrdila. Zároveň sa namietali okolnosti rozporov ohľadom
skutočností, ktoré sa mali odohrať pred nemocnicou. Zároveň bola namietaná okolnosť rozporov
z výpoveďou J. E. a N. E. v tom, že po skotúľaní sa s obžalovaným zo schodov, v čase keď obžalovaný

mal byť na poškodenom, poškodený ho mal odkopnúť. U poškodeného J. E. bol namietaný rozpor
oproti výpovedi z prípravného konania a to konkrétne skutočnosť, či videl alebo nevidel u obžalovaného
nôž, ďalej sa namietala okolnosť farby auta, na ktorom mal obžalovaný odísť z miesta činu, kde
poškodený uviedol skutočnosti o striebornej farbe. Poukazovalo sa na znalecký posudok č. 57/2024,
z ktorého vyplynulo, že vznik zranenia nemožno vylúčiť ani ako náhodný. Poukázala na to, že rozpory

poškodený odôvodňoval tým, že prvotné informácie mal sprostredkované. Vo vzťahu k výpovedi N. E.
bola namietaná okolnosť, že poškodený nepotvrdil výpoveď J. E., že by ho mal registrovať na mieste
činu. Spornou zostala skutočnosť, či poškodený mal fyzický konflikt s nejakou osobou, aj keď poškodený
to poprel, ale svedkovia tvrdili opak. Obhajoba ďalej poukázala na to, že výpoveď svedkov, ktorí mali
potvrdzovať skutočnosti tvrdené obžalovaným sa vo veľkej miere zhodujú aj s výpoveďami ostatných

svedkov a aj s vecnými dôkazmi nájdenými na mieste činu. Ďalej sa namietala okolnosť, že svedkovianemuseli presne vidieť na miesto činu pre nedostatočné osvetlenie miesta činu. Obhajoba ďalej
poukazovala, že hodnovernosť výpovedí poškodených dokresľuje aj ich trestná minulosť a poukázali
konkrétne na poškodených N. E. a L. M.. Obhajoba ďalej poukázala na to, že nebolo v konaní

preukázané, že by zranenie poškodeného L. M. vzniklo úmyselným konaním, podobne vznik zranenia
J. E. nebol objasnený. Nemožno podľa obhajoby dávať na ťarchu obžalovaného to, že mal úmyselne
zraniť 3 osoby, keď sám po celý čas zotrvával na tom, že on bol obeťou hromadnej bitky. Ďalej obhajoba
poukázala na to, že síce sa našli dva nože, avšak ani jeden z nich sa nepodarilo spojiť so skutkom, ktorý
sa kladie obžalovanému za vinu. S poukazom na rozpory vo výsluchoch svedkov, nebolo v konaní bez

akýchkoľvek pochybností preukázané, že by sa skutku dopustil obžalovaný a preto navrhla oslobodiť
obžalovaného v zmysle § 285 písm. c) Tr. poriadku.

Obžalovaný okrem toho, že poprel spáchanie skutku a pôvodne vo veci nevypovedal, v rámci záverečnej
reči súdu uviedol veľmi rozsiahle vyjadrenie, kde uviedol, že prokuratúra založila rozhodnutie na
očividných klamstvách a zo strany prokurátora nebolo povedané nič, čo by vysvetlilo akým spôsobom

sa prokurátor vysporiadal s okolnosťami, ktoré spochybňujú celé obvinenie. Prokurátor selektívne
vyhodnocoval svedecké výpovede, žiadnym spôsobom nereagoval na vážne rozpory a vedome boli
prehliadané svedecké výpovede, ktoré potvrdzujú, že on bol obeťou trestného činu. Takisto poukázal
na nevykonanie rekognície a vyjadril názor, že ak by vykonaná bola, tak by nebol ani vzatý do väzby.
Poukázal na svedectvo N. E. o tom, že útočník bol v bielom tielku a rovnako sa tak vyjadrila aj jeho

družka L. E.. Podľa názoru obžalovaného nesúhlasí s tvrdením prokurátora, ktorý uvádzal, že rekognícia
potrebná nebola. Poukázal na úradný záznam, podľa ktorého mala neznáma osoba použiť nôž proti
trom osobám a malo sa tak stať pri rodinnom dome č. XX na ulici I. vo G.. Poukázal na to, že lekárske
správy nie sú žiadnym dôkazom, ktorý by akýmkoľvek spôsobom preukazoval, že on je tou osobou,
ktorá by tie zranenia poškodeným spôsobila. Obsah lekárskych správ hovorí čisto len o tom, s akými

zraneniami poškodení navštívili lekára a tvrdenie prokurátora, že lekárske správy potvrdzujú jeho vinu,
je opätovne len ničím nepodložená hypotéza. Ďalej poukázal na to, že osoby na strane prokurátora, sú
vpríbuzenskompomereapretoichsvedectvásútaké,žesahosnažiavykresliťakonajhoršiehočloveka.
Následne sa obžalovaný rozsiahlo venoval rozporom vo výpovediach svedkov a poškodených a na
základe týchto skutočností uvádzal, že ak má byť vina preukázaná bez pochybností, tak prebiehajúce

trestné konanie to neumožňuje, lebo pochybnosti vykazujú takú intenzitu, že nie je možné ich vyhodnotiť
inak ako klamstvá.

V rámci prípravného konania boli vypracované viaceré znalecké posudky, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní oboznámené podľa 268 ods. 2 Tr. poriadku.

Zo znaleckého posudku Znaleckej lekárskej organizácie, s.r.o. vyplýva, že poškodený N. E. utrpel 4
bodné rany a to nepenetrujúcu ranu brušnej steny v pravom podbrušku, nepenetrujúcu ranu brušnej
steny v ľavom podbrušku, bodnú ranu hornej časti ľavého ramena a bodnú ranu pravého pleca.
Rany boli s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené nožom a javia známky opakovaného útoku

inej osoby. Je vylúčené náhodné poranenie. Nie je možné zistiť, v akom poradí rany vznikli. Nedošlo
k priamemu poškodeniu dôležitých orgánov. Jednoznačne však došlo k priamemu ohrozeniu dôležitých
orgánov a veľkých ciev. Pri mierne vyššej intenzite mohlo dôjsť k penetračnej rane brušnej dutiny,
čo by poškodeného ohrozovalo buď krvácaním alebo ťažkými infekčnými komplikáciami vyplývajúcimi
z poškodenia a otvorenia tráviaceho traktu. Potenciálne bolo ohrozené hrubé črevo, tenké črevo a cievy

okružia, ranou v ľavom podbrušku boli ohrozené nadobličky, obličky, obličkové panvičky, močovody
a veľké cievy. Ranami v oblasti ramien boli ohrozené veľké cievy, ramenná tepna a pazuchová tepna.
Pri mierne inom smerovaní útoku mohli byť tieto cievy poškodené, čo by malo za následok závažné
krvácanie. Doba liečenia a práceneschopnosti je 2 týždne. Poškodený L. M. utrpel izolovanú ranu pravej
ušnice. Ranu mohlo veľmi dobre spôsobiť potiahnutie čepeľou noža po ušnici, ale nemožno vylúčiť ani

náhodný vznik poranenia. Poranenie si vyžadovalo jednorazové ošetrenie, po 5-6 dňoch je možné kryciu
náplasť odstrániť. Poranenie si nevyžaduje práceneschopnosť. Nedošlo k priamemu ohrozeniu životne
dôležitých orgánov. Poškodený J. E. utrpel izolovanú nepenetrujúcu bodnú ranu pravej zadnej časti
hrudnej steny. Charakter rany je typický pre pichnutie nožom. Pri náhodnom náraze do čepele noža
položené na zemi by nevznikli také poranenia, maximálne by došlo k poškodeniu odevu. Zranenie by

mohlo byť spôsobené len pri zafixovanom noži. Pri vyššej intenzite mohlo dôjsť k prieniku predmetu do
hrudnej dutiny a poraneniu pohrudnice a otvoreniu pohrudnicovej dutiny s kolapsom pľúcneho tkaniva,
čím vzniká pneumothorax. Mohla byť zasiahnutá aj medzireberná tepna a veľké cievy v medzipľúcí
s následným krvácaním do pohrudničnej dutiny. Doba liečby je 12 dní. Znalec sa zaoberal aj zraneniamiobvineného a konštatuje, že obžalovaný A. B. utrpel pomliaždenie nosa a ľavej nadočnicovej oblasti,
povrchovú odreninu lakťa a odreninu v oblasti čela, povrchovú reznú ranu na stehne a povrchovú reznú
ranuvoblastivonkajšiehočlenka.Reznéranymohlivzniknúťnožom,bodnutímanáslednýmpotiahnutím

noža. Intenzita útoku nebola vysoká, rany mali malú hĺbku a dĺžku. Nemožno s istotou vylúčiť ani
sebapoškodenie. Drobné pomliaždenia a odreniny boli spôsobené slabšími údermi inej osoby, prípadne
v kombinácii s narazením pri páde.

Za znaleckú organizáciu bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec N. N. P., ktorý potvrdil obsah

a závery znaleckého posudku. Ďalej dodal, že zranenia všetkých 4 osôb opísal v posudku, pričom
konštatuje, že poškodený N. E. utrpel 4 bodné rany na tele, a to: nepenetrujúcu ranu brušnej steny
v pravom podbrušku, nepenetrujúcu ranu brušnej steny v ľavom podbrušku, bodnú ranu v hornej
časti horného ramena a bodnú ranu v oblasti pravého pleca. Poškodený L. M. utrpel izolovanú reznú
ranu pravej ušnice a poškodený J. E. utrpel izolovanú nepenetrujúcu bodnú ranu zadnej časti hrudnej
steny vpravo a A. B. utrpel pomliaždenie v oblasti nosa, ľavej nadočnicovej oblasti tváre, povrchovú

odreninu lakťa, odreninu čela, povrchovú reznú ranu na ľavom stehne a povrchovú reznú ranu v dolnej
časti predkolenia. Pomliaždenia a odreniny A. B. boli zadokumentované fotografiami, ktorú sú prílohou
k posudku. Povrchové pomliaždenia a odreniny A. B. mohli byť spôsobené slabšími údermi inej osoby,
prípadne osôb alebo v kombinácii s pádom B. na zem pri napadnutí – napr. odrenina na lakti je typické
pádové zranenie, mohlo ísť o útok viacerých osôb alebo aj jednej osoby, ale určite bol útok slabšej

intenzity. Obžalovaný nemal známky útoku mnohých osôb vo vysokej intenzite. Rezné rany vznikli veľmi
pravdepodobne pôsobením rezno-bodného nástroja. Zo zranení nie je možné určiť, či zranenia týchto
osôb boli spôsobené tým istým nožom alebo iným. Pokiaľ sa jedná o fľaky krvi na zemi, tak tieto mohli
pochádzať z rán N. E., ale takisto mohli pochádzať z rany od J. E. alebo L. M., tiež aj z rán A. B.. Na
otázku obhajcu, či je pravdepodobnejší vznik zranení u obžalovaného (nožom) konaním inej osoby, resp.

či sa má jednať o samopoškodenie, znalec uviedol, že nie je možné vylúčiť ani jednu z verzií, verzie
považuje za rovnocenné. Pokiaľ mal znalec vysvetliť spôsob zafixovaného noža pri zranení J. E., znalec
uviedol, že teoreticky by to bolo možné pokiaľ by poškodený padal napr. na zem na chrbát a ten nôž by
bol na tej zemi zafixovaný. Teoreticky je to možné aj pri tom, keby poškodený stál, ale je to veľmi málo
pravdepodobné. L. M. mal reznú ranu pravej ušnice. Tento typ poranenia vzniká pri súčasnom pôsobení

ťahu a mierneho tlaku ostrého predmetu, napr. noža, takže toto zranenie vzniká potiahnutím čepele
noža po ušnici. Či vzniklo úmyselným konaním alebo neúmyselným konaní inej osoby nie je možné zo
zranenia určiť. Na otázku obžalovaného, či je bežné, že útočník útočí vo vzťahu k poškodeného N. E.
a spôsobí mu rany do tvaru štvorca, znalec uviedol, že je možné a pravdepodobné, že pri postavení
útočníka a poškodeného tvárou v tvár mohol útočník takto zasiahnuť poškodeného 4-krát. Nie je bežné,

že poškodený má 4 rany na tele, považuje sa to za opakovaný intenzívny útok nožom, ktorý nie je bežný.
Nie je možné presne určiť, či zranenia boli spôsobené len jedným predmetom, prípadne viacerými, resp.
aj dvomi rôznymi. Na otázku obžalovaného, či musel J. E. cítiť zranenie na chrbte, znalec uviedol, že
mohol, ale ani nemusel. Pri bitke alebo ruvačke si poškodený uvedomí až následne, že bol zranený.

Znalkyňa N. N. Q. z odvetvia psychiatrie uvádza v znaleckom posudku, že u obžalovaného
diagnostikovala v čase skutku poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu, čo však
nemalo vplyv na jeho rozpoznávacie schopnosti. Ovládacie schopnosti boli ľahko znížené, z forenzného
hľadiska nepodstatne. Obžalovaný si daný stav privodil sám, požitím alkoholu. U obžalovaného
sú trvale prítomné poruchy – 1/ dissociálna porucha osobnosti a 2/ poruchy psychiky a správania

zapríčinené užívaním viacerých psychoaktívnych látok, syndróm závislosti. Čo sa týka dissociálnej
poruchy osobnosti, nejde o duševnú chorobu v medicínskom zmysle, ale o súbor povahových vlastností
osobnosti,pričomosobajeľahostajnákcitomdruhých,neschopnáprispôsobiťsasociálnymazákonným
normám, prejavuje sa zvýšená agresivita a podráždenosť, trvalá nezodpovednosť, impulzivita, sklon
k podvádzaniu a luhaniu, chýbanie ľútosti a prežívania viny. Syndróm závislosti, ak sa už rozvinul,

diagnostikuje sa trvalo, pričom sa môže jednať len o preukázanú abstinenciu. Pri diagnostikovaní
syndrómu znalkyňa vychádzala z predchádzajúcich vyšetrení a lekárskych správ, z ktorých okrem
iného vyplýva, že obžalovaný počas nariadeného ústavného ochranného liečenia odmietal akúkoľvek
liečbu a pre predpokladanú nespoluprácu považuje liečbu za neefektívnu. Znalkyňa nenavrhuje uložiť
obžalovanému žiadne liečenie.

Predmetom znaleckého dokazovania z odvetvia daktyloskopie boli zaistené nože – otvárací nôž čiernej
farby a vyskakovací nôž. Na nožoch neboli zistené žiadne daktyloskopické stopy. Rovnako tak na
žiadnom z nožov nebola zistená prítomnosť krvi (ľudského hemoglobínu). Na biologickej stope zaistenejpri ohliadke miesta činu bola identifikovaná prítomnosť DNA zhodnej s DNA obžalovaného, na ďalšej
stope – topánkach zn. Q. nebola zistená prítomnosť biologického materiálu. Na veciach vydaných L. M.,
konkrétne na otváracom noži, bola zaistená jeho DNA.

V rámci vykonávania dokazovania boli na hlavnom pojednávaní oboznámené aj listinné dôkazy
z prípravného konania postupom podľa § 269 Tr. poriadku :

- Zápisy o dychovej skúške z čl. 33-39

- Zápisnica o vydaní veci s fotodokumentáciou z čl. 401-404
- Zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou z čl. 405-409
- Uznesenie OR PZ OKP Zvolen z čl. 410-411
- Výzvy na prehliadku tela z čl. 412-416
- Opatrenia podľa § 155 Tr. poriadku s fotodokumentáciou z čl. 417-429
- Opatrenie podľa § 155 z čl. 430-432

- Lekárske správy z čl. 433-448
- Výpisy z čl. 450-461
- Úradné záznamy z čl. 501-502.

Obžalovaný A. B. podľa záznamu o dychovej skúške mal dňa XX.XX.XXXX v čase o X:XX:XX nameranú

hodnotu alkoholu v dychu 0,25 mg/l alkoholu v dychu. V ten istý deň o XX:XX:XX už nebol pod vplyvom
alkoholu.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v tento deň o XX:XX vydal L. M.
1 kus otvárací nôž R. farby o celkovej dĺžke 12 centimetrov a 1 kus vyskakovací nôž R. farby

značky Benchmade o celkovej dĺžke 14 centimetrov. Obidva nože sú fotograficky zaznamenané tromi
fotografiami, ako to vyplýva z fotodokumentácie z vydania veci v meste G., areál S. G..

Dňa XX.XX.XXXX v čase od XX:XX do XX:XX bola vykonaná ohliadka miesta činu G., ulica I. pri
rodinnom dome číslo XX, pričom bolo zistené, že na asfalte chodníka sa nachádzali škvrny R. farby,

z ktorých bola zaistená biologická stopa č.1 a to ster zo škvrny R. farby. Vo vzdialenosti 3 metre od
konca betónového oplotenia J. E. K. v smere na sídlisko G. Q. sa nachádzala na krajnici topánka R.
farby značky Q. zaistená ako vecná stopa č.2. Pri schodoch J. E. K. vo vzdialenosti 3 metre od rohu
múrika bola zaistená vecná stopa č.3 - topánka R. farby značky Q.. Miesto bolo zadokumentované
kriminalistickým technikom a to celkovo v počte 23 fotografií. Vecné stopy - topánky R. farby značky Q.

boli dňa XX.XX.XXXX vrátené obžalovanému.

Na základe opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX bolo vykonané fotografovanie tela a zranení obžalovaného,
pričom bola vypracovaná aj fotodokumentácia k poraneniam obžalovaného v počte 17 kusov fotografií.

Z lekárskej správy S. P. G., P. zo dňa XX.XX.XXXX o XX:XX vyplýva, že poškodený L. M. bol ošetrený
na chirurgickom urgente, kde uviedol, že bol napadnutý cudzou osobou, pichnutý nožom do oblasti
pravého ucha a privezený RZP. Bola vykonaná revízia poranenia a bola kontaktovaná ambulancia ORL
FDR Banská Bystrica, kde bolo dohodnuté ošetrenie na ich pracovisku, čo sa reálne uskutočnilo dňa
XX.XX.XXXX o XX:XX.

RovnakobološetrenýpoškodenýJ.E.atovrovnakejnemocnicidňaXX.XX.XXXXoXX:XX,kdeuviedol,
že bol napadnutý na zábave a pichnutý do oblasti hrudníka v chrbtovej časti. Bola dokumentovaná
rana cca 2 centimetre, bola vykonaná dezinfekcia rany aj so šitím a stehy mali byť vybraté po 10
dňoch v spádovej chirurgickej ambulancii. Dňa XX.XX.XXXX boli v nemocnici vo G. extrahované stehy

poškodenému.

Poškodený N. E. bol privezený RLP dňa XX.XX.XXXX o XX:XX na Kliniku úrazovej chirurgie FNsP FDR
Banská Bystrica, kde bol hospitalizovaný až do XX.XX.XXXX. Pacient bol privezený po tom, čo bol
okolo XX:XX bodnutý 4 krát nožom do oblasti ramien bilaterálne a brucha v oblasti ingvín bilaterálne.

Bolo konštatované, že sa jedná o poranenie brucha a hrudníka bez hĺbkového poškodenia a bez
lézie vitálnych orgánov, bez potreby chirurgickej revízie. V stabilizovanom stave bol prepustený do
ambulantnej liečby. Následne sa dňa XX.XX.XXXX dostavil na chirurgickú ambulanciu v nemocnici vo
G. na kontrolu. Ďalšia kontrola sa uskutočnila dňa XX.XX.XXXX vo G., kde boli extrahované stehy.Takisto obžalovaný A.B.bol ošetrený na chirurgickom urgente v nemocnici vo Zvolene dňa XX.XX.XXXX
o XX:XX, kde bola konštatovaná rezná rana nad femorom cez fasciu do svalovej vrstvy s krátkym

kanálom cca 1 centimeter pod fasciu s minimálnym krvácaním.

Pokiaľ sa týka nezákonnosti dôkazov, bola zo strany obhajoby namietaná okolnosť nevykonania
rekognície. Prokurátor dôvodil tým, že rekognícia už v úvodných štádiách trestného stíhania nebola
potrebná, pretože sa viacerí svedkovia ( a je jedno, kto to konkrétne bol, ale vypovedali o tom svedkovia :

L. E. – čl. 771, N. H. – čl. 798, T. E. – čl. 896 ) zhodli na tom, že páchateľom skutku mala byť osoba,
ktorá bola privezená pred nemocnicu vo G., a ktorej osobná sloboda bola na základe týchto skutočností
obmedzená, a tou osobou bol obžalovaný A. B.. Viacerí svedkovia pred nemocnicou vo G. opoznali auto,
ktoré bolo na mieste činu a do ktorého obžalovaný pri odchode z miesta činu nastúpil /napr. svedkyňa
N. H. čl. 798/. Úkon rekognície slúži na to, aby sa zistila totožnosť nejakej osoby alebo veci a za
tým účelom sa má dotyčná osoba vyzvať, aby túto osobu opísala a až následne má byť tejto osobe

ukázaná predmetná osoba. Jedná sa o ustanovenie § 138 Tr. poriadku, resp. § 126 Tr. poriadku. Keďže
sa jedná o neopakovateľný úkon; pokiaľ nejaké osoby vopred vidia páchateľa skutku, tento úkon je
zbytočný a nepoužiteľný. Preto možno v tomto smere súhlasiť s postupom vyšetrovateľa a prokurátora,
ktorí nevykonali resp. nenariadili rekogníciu. Ďalej súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ by mala byť
rekognícia nezákonná a od tohto úkonu sa odvíjali ďalšie úkony trestného konania, tak potom by aj

krajský súd pri rozhodovaní o väzbe netvrdil, že je dôvodné podozrenie zo skutku a bol by obžalovaného
prepustil na slobodu.

Pokiaľ obžalovaný v rámci svojich vyjadrení poukazoval na rozpory vo výpovediach poškodených
z prípravného konania zo dňa XX.XX.XXXX, tieto výpovede nie je možné rozporovať, nakoľko boli

urobené ešte pred vznesením obvinenia a nemôžu byť použité pre rozhodovanie vo veci samej, či už
pre uznanie viny alebo pre oslobodenie obžalovaného.

Súd ďalej poukazuje na to, že v zmysle § 278 ods. 1, 2 Tr. poriadku môže rozhodovať len o skutku, ktorý
je uvedený v obžalobnom návrhu a môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli

prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Pokiaľ sa aj objavili výpovede svedkov o skutočnostiach, ktoré predchádzali skutku, resp. sa stali po
skutku, tieto okolnosti neboli ani predmetom vznesenia obvinenia, ani predmetom obžaloby a na tieto
súd neprihliadal. V tomto smere sa jedná hlavne o incident slovného charakteru medzi obžalovaným a N.
H. a E. E. a tak isto aj okolnosť vyhrážania, resp. nevyhrážania sa obžalovaným pred nemocnicou vo G..

S tým súvisí aj okolnosť totožnosti skutku v zmysle § 278 ods. 1 Tr. poriadku a obžalovacia zásada, ktorá
však neznamená, že medzi skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a skutkom uvedeným vo
výroku rozsudku musí byť úplná zhoda. Podstata skutku je určovaná účasťou obžalovaného na určitej
udalosti popísanej v obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel následok porušujúci alebo ohrozujúci záujmy

chránené trestným zákonom. Totožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná jeho podstata. Pokiaľ
vobžalobebolskutokpopísanýpomernevšeobecne,totonebránisúdurozhodnúťopredmetnomskutku.

V danej veci je skutok postavený na tej konštrukcii, že malo dôjsť k napadnutiu troch poškodených
rôznym spôsobom, približne na tom istom mieste, pričom sú špecifikované jednotlivé zranenia

u poškodených. V rámci úkonov či už prípravného konania, alebo konania pred súdom bolo vypočutých
viacero svedkov a traja poškodení, ktorí sa vyjadrovali či už k jednotlivému alebo čiastočne hromadnému
incidentu. Je potrebné prisvedčiť prokurátorovi, pokiaľ hodnotí skutok ako spáchaný v noci, za tmy, pred
kultúrnym domom, v ktorom sa konala zábava. Z toho dôvodu boli viacerí účastníci incidentu, resp. aj
očitísvedkoviapodvplyvomalkoholu(L.M.čl.601,N.E.čl.610,L.E.odruhovičl.774;naopaksvedkyňa

N. H. nepožívala alkohol – čl. 802, hovorí však o L. M., T. E. odmietla požitie alkoholu a hovorí o požití
alkoholu L. E. a N. E. – čl. 898), čo mohlo u nich spôsobiť čiastočné problémy so schopnosťami hlavne
detailne vnímať a následne reprodukovať priebeh udalostí. V rámci výpovedí jednotlivých svedkov treba
poukázaťnato,žesvedkovia,každýznichsámosebe,vnímaliincidentrôzne,hlavnepokiaľsatýkaoich
rodinných príslušníkov, tak isto nie všetci svedkovia videli všetky tri incidenty, niektorí svedkovia videli

len časť incidentov, resp. sa vyjadrovali k udalostiam po skutku. Už v rámci prípravného konania a aj
v konaní pred súdom obhajoba poukazovala na rozporné vyjadrenia či už poškodených alebo svedkov
a aj celá záverečná reč obžalovaného a podstatná časť záverečnej reči obhajcu sa týkala hlavne týchto
okolností. Je nepochybné, že na mieste incidentu sa pohybovalo množstvo osôb, navyše skutok sa malodohraťvnoci,zatmy,namiestesobmedzenouviditeľnosťouatosprihliadnutímnapočetaumiestnenie
lámp verejného osvetlenia. Je zrejmé, že skutok mal niekoľko etáp, ktoré sa uskutočnili v rýchlom slede
za sebou a preto svedkovia nemuseli byť schopní vnímať tieto udalosti úplne presne a dvojnásobne

u poškodených, ktorí boli pri skutku zranení. Je na mieste konštatovať, že pokiaľ sa aj vyskytli rozpory vo
výpovediach jednotlivých svedkov a poškodených, neboli takého rázu, aby bolo možné konštatovať, že
sa nimi nepodarilo preukázať skutok tak, ako je uvedené v obžalobe. V tomto smere dáva za pravdu súd
obhajobe, že rozpory sa u svedkov a poškodených vyskytli. Z rozporov súd uvádza napr. u poškodeného
L. M. tvrdenie, že obžalovaný mal nastúpiť na miesto spolujazdca do auta, že obžalovaný mal držať E.

E. za vlasy, u poškodeného J. E. farba auta – I., sprostredkovaná informácia o noži, bitka obžalovaného
s L. M. päsťami, u poškodeného N. E. okolnosti incidentu medzi obžalovaným a poškodeným L. M..
U svedkyne N. H. je to okolnosť údajného incidentu N. E. s N. B.. Takisto sa objavili u niektorých svedkov
skutočnosti, že by obžalovaný mal byť v bielom tričku a bielych teniskách, pričom na druhej strane
viacerí svedkovia tvrdili, že mal oblečené tmavé oblečenie, eventuálne sa spomína aj čierne tričko.
Z fotografií, ktoré boli urobené po skutku, vyplýva, že obžalovaný mal mať tmavé oblečenie. Nie je však

pochybné, pokiaľ poškodení vypovedali o tom, akým spôsobom mali byť poškodení na zdraví, pretože
všetci ohľadom spôsobu, akým sa skutok mal stať, zotrvali na svojich výpovediach, uvádzali reálne
skutočnosti ako a kým im boli spôsobené zranenia a v tomto smere nenastali u nich vážnejšie rozpory.
Z výpovede poškodených a svedkov vyplýva súslednosť útokov, teda, že prvotným zraneným mal byť
poškodený L. M., následne N. E. a potom aj J. E.. Všetci traja poškodení zhodne uvádzali (poškodený

L. M. čl. 601, poškodený J. E. čl. 606, poškodený N. E. čl. 610), že konflikt mali len s obžalovaným a nie
s inou osobou a že práve obžalovaný im spôsobil tieto zranenia. Takisto aj svedkovia uvádzali (svedkyňa
L. E. na čl. 771 o N. E., svedkyňa N. H. na čl. 800), že neregistrovali iné konflikty poškodených než
s obžalovaným. Len zo skutočnosti, že niektorí poškodení boli už v minulosti súdne trestní, nemožno
bez ďalšieho predpokladať, že ich výpovede sú nehodnoverné. Zranenia poškodených z útokov sú

objektivizovanélekárskymisprávami(č.l.433–448)anásledneajvýsledkamiznaleckéhodokazovania
Znaleckou lekárskou organizáciou s.r.o., pričom závery znaleckého posudku potvrdil znalec N. N. P.,
ktorý u jednotlivých poškodených síce uvádzal aj iné možnosti zranenia, čo však poškodení pri svojich
výpovediach vylúčili. Znalec tieto verzie považoval za rovnocenné, z čoho potom vyplýva, že prijal
znalec za svoje aj to, že zranenia poškodených mohli vzniknúť aj spôsobom, ktorí popisovali jednotliví

poškodení. Je zrejmé, že poškodení utrpeli zranenia, ktoré sú popísané v skutkovej vete obžaloby a tieto
sporné nie sú. Znalec sa vyjadroval aj k otázke zranení obžalovaného, pričom uvádzal, že obžalovaný
nemal známky útoku mnohých osôb vo vysokej intenzite, aj keď mohlo ísť o útok viacerých osôb, alebo
aj jednej osoby, ale slabšej intenzity. Súd nespochybňuje, že zranenia obžalovaný pri incidente utrpel
a znalec popísal aj aké druhy zranenia. Je vysoko pravdepodobné, že tieto zranenia, aj keď obžalovaný

o tom vypovedal len čiastočne, vznikli až následne pri hromadnom incidente, ktorý je však predmetom
vyšetrovania v inom prebiehajúcom trestnom stíhaní.

Súd sa vzhľadom na tvrdenia obžalovaného o tom, že práve on bol obeťou násilného konania voči
nemu, zaoberal aj možnosťou, či sa nemohlo jednať z jeho strany o nutnú obranu v zmysle § 25 Tr.

zákona. Na základe vykonaného dokazovania však takýto záver nie je možné prijať a to s prihliadnutím
na skutočnosť, že obžalovaný nevysvetlil, kto konkrétne mal na neho útočiť, akým spôsobom a akým
spôsobom sa mal obžalovaný brániť a preto nie je možné vyhodnotiť, či by sa aspoň teoreticky nemohlo
jednať o konanie v nutnej obrane. Je však preukázané, že v čase začatia incidentu nebol obžalovaný
napadnutý žiadnou osobou, nie to ešte nejakou presilou a pravdepodobne hromadný útok nastal až

po tom, ako došlo k zraneniam jednotlivých poškodených. Obžalovaný je jediným, kto uvádza, že
iniciátorom konfliktu mal byť L. M., zatiaľ čo ostatní svedkovia sa jednoznačne zhodli na tom, že
iniciátorom bol práve obžalovaný. Žiadna osoba neoznačila inú osobu ako obžalovaného ako útočníka
vo vzťahu k trom poškodeným. Navyše len obžalovaný bol niektorými svedkami videný s nožom v ruke
(poškodený N. E. čl. 610, svedkyňa E. E. čl. 706, svedkyňa L. E. čl. 771 a 772, svedkyňa N. H. čl. 798).

Navyše ani samotný obžalovaný neuvádzal v rámci svojej obhajoby osobu, ktorá by mala mať nôž
v ruke. Aj keď je pravdou, že sa nepodarilo stotožniť typ, resp. druh noža, ktorým mali byť spôsobené
zranenia, nie je sporné to, že práve obžalovaný mal mať nôž v ruke.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd potom kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona a zločin ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona. Je vykonaným konaním dokázané,
že sa obžalovaný fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti tým, že napadol
iného a skutok spáchal na viacerých – troch osobách. Zároveň sa dopustil konania, ktoré smerovalok dokonaniu trestného činu v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. V danom prípade sa jedná
o ohrozenie vo vzťahu k poškodeným N. E. a L. M., pričom znalec N. P. konkretizoval, akým spôsobom
bol ohrozený život a zdravie u týchto poškodených (u poškodeného N. E. dôležité orgány a veľké cievy

a u poškodeného J. E. kolaps pľúcneho tkaniva, prípadne pneumothorax), preto skutok nebol posúdený
aj ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 2 písm. a) Tr. zákona a to závažnejším spôsobom
konania, keďže ohrozenie života mohlo nastať len u dvoch a nie troch osôb. Keďže sa jedná v osobe
obžalovaného o páchateľa, ktorý už bol v minulosti odsúdený pre zločin a to pre zločin lúpeže podľa §
188 ods. 1, 2 písm. b, c) Tr. zákona v konaní OS Banská Bystrica 5T 133/2012 (bol mu uložený trest

odňatia slobody v trvaní 8,5 roka do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia rozsudkom
zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX), je potrebné zločin ublíženia na zdraví posúdiť
aj ako opakovaný zločin podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona.

U obžalovaného A. B. sa jedná o osobu, ktorá bola doposiaľ 11x súdne trestaná, naposledy rozsudkom
OS Zvolen 3T 27/2023 zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

4To 103/2024 zo dňa XX.XX.XXXX, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov
nepodmienečne do ústavu so stredným stupňom stráženia ako trest súhrnný.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu

a spoločnosti na ochrane života a zdravia fyzických osôb, ako aj na ochrane pred trestnými činmi
proti iným právam a slobodám. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
Trestného zákona a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), m) Trestného zákona (spáchanie
viacerých trestných činov a odsúdenie v minulosti). Vzhľadom na spáchanie viacerých trestných činov
súd potom ukladal úhrnný trest v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona. U obžalovaného sa jedná

o spáchanie opakovaného zločinu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona a to vzhľadom na konanie OS Banská
Bystrica 5T 133/2012. Pokiaľ bolo konanie kvalifikované u obžalovaného ako opakovaný zločin v zmysle
§ 38 ods. 3 Tr. zákona, zvyšuje sa dolná hranica trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom o jednu
tretinu, teda tam, kde je základná trestná sadzba v rozmedzí 4 – 10 rokov, sa v dôsledku ustanovenia
§ 38 ods. 3 Tr. zákona dvíha trestná sadzba na rozmedzie 6 – 10 rokov. Vzhľadom na okolnosť, že

u obžalovaného boli zistené len priťažujúce okolnosti, jedná sa v jeho prípade o 11x súdne trestanú
osobu, bolo by na mieste ukladať trest minimálne v polovici takto zvýšenej trestnej sadzby. Súd však
zobral do úvahy skutočnosť, že konanie obžalovaného vo vzťahu ku zločinu ublíženia na zdraví dosiahlo
len štádium pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a preto ukladal obžalovanému kratší trest v trvaní
7 rokov nepodmienečne do ústavu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr.

zákona.

V rámci adhézneho konania si poškodení N. E. a J. G. Q., P.. B. uplatnili nároky na náhradu škody
titulom straty na zárobku vo výške 200.- Eur, náhrady vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť vo výške 865,81 Eur. Nárok J. G. Q., P. bol uplatnený už v prípravnom konaní, bol aj reálne

vyčíslený, nie sú pochybnosti o tom, že tieto náklady boli skutočne vynaložené a preto súd návrh priznal
v plnom rozsahu a pri uznaní viny zaviazal obžalovaného na jeho náhradu. Pokiaľ sa týka poškodeného
N. E., tento nárok nebol presne špecifikovaný, ani doložený takými dôkazmi, ktoré by umožňovali priznať
tento nárok, preto súd poškodeného N. E. odkázal s celým nárokom na náhradu škody na civilný proces
podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.