Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010012
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6725010012.5

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša
a sudcov JUDr. Petra Hunáka, PhD. a Mgr. Jána Bednára na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.
februára 2026, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné, konajúc o odvolaní okresného prokurátora
a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/4/2025 zo dňa 07.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. a okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/4/2025 zo dňa 07.11.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným zo zločinu ublíženia na zdrví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák., a to za skutok,
ktorého sa dopustil tak, že

dňa 16.06.2024 v čase okolo 03.10 hod. v meste Zvolen na ul. Sokolskej pred Domom kultúry ŽSR
fyzicky napadol poškodeného C. D. nad schodmi vedúcimi do DK ŽSR, tak že odzadu pristúpil k C. D.,
s ktorým sa vzájomne udierali rukami do rôznych častí tela a pritom sa skotúľali dole schodmi na chodník
pred DK ŽSR, kde ostal obvinený na vrchu a poškodený C. D. na zemi pod obvineným, na čo C. D.
obvineného zhodil zo seba a postavil sa a obvinený nožom porezal poškodeného C. D. na pravom uchu,

následne C. D. prišiel na pomoc E. F., ktorý chcel konfliktu zabrániť a chytil obvineného, ktorý ho však
štyrikrát bodol nožom, a to dvakrát do oblasti brucha a dvakrát do oblasti ramien a napokon prišiel na
miesto aj G. F., ktorý chcel zabrániť bitke a odzadu chytil obvineného a chcel ho z miesta odtiahnuť, na
čo sa mu obvinený zo zovretia vymanil a jedenkrát ho bodol nožom do oblasti chrbta, čím takto svojim
konaním spôsobil poškodeným:

- E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., nepenetrujúcu ranu brušnej steny v pravom podbrušku,
nepenetrujúcu ranu brušnej steny v ľavom podbrušku, bodnú ranu hornej časti ľavého ramena a bodnú
ranu pravého pleca s dobou liečenia a práceneschopnosti je 2 týždne, čim boli priamo ohrozené dôležité
orgány (hrubé črevo, tenké črevo, cievy okružia, nadobličky, obličky, obličkové panvičky a močovody)
a veľké cievy (ramenná tepna, pazuchová tepna) a pri mierne vyššej intenzite mohlo dôjsť k penetračnej
rane brušnej dutiny spojenej s krvácaním alebo ťažkými infekčnými komplikáciami,

- C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. J. XXX/X, izolovanú ranu pravej ušnice s potrebou jednorazového
ošetrenia bez práceneschopnosti a

- G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., K. L. XXX/X, izolovanú nepenetrujúcu bodnú ranu pravej zadnej
časti hrudnej steny s dobou liečenia 12 dní, pričom pri vyššej intenzite mohlo dôjsť k prieniku predmetu

do hrudnej dutiny a poraneniu pohrudnice a otvoreniu pohrudnicovej dutiny s kolapsom pľúcneho tkaniva
so vznikom pneumothoraxu.Za toto konanie ho Okresný súd Zvolen odsúdil, a to podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm.
h), m) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenému:

- Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436 vo výške 865,81 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. s nárokom na
náhradu škody na civilný proces.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojím odvolaním napadli jednak okresný
prokurátor vo Zvolene, a to vo výroku o uloženom treste, ako aj obžalovaný, a to vo všetkých jeho
výrokoch, pretože sa necíti byť zo žalovanej trestnej činnosti vinným.

Okresný prokurátor vo svojom odvolaní, ktoré bolo zamerané len na výšku trestu, a ktorá bola
obžalovanému za uznané konanie uložená, uviedol, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že
na nápravu a prevýchovu obžalovaného je postačujúci trest vo výmere 7 rokov. Takýto trest je uložený
na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Súd vzhľadom na kriminálnu minulosť obžalovaného, ktorý už
bol 11-krát súdne trestaný, mal trest tomuto ukladať minimálne v polovici upravenej trestnej sadzby,

avšak keďže ide o pokus, mohol ukladať trošku kratší trest.

Prokurátorvodvolaníďalejuviedol,žesúdnevyhodnotilvšetkyokolnostipokusu,vkonaníobžalovaného
vidieť tzv. ukončený pokus, pretože obžalovaný vykonal všetko, čo pre dokonanie činu považoval za
potrebné a je len vecou náhody a šťastia poškodených, že jeho konanie nemalo závažnejšie následky

na ich zdraví.

Ukončený pokus je vždy závažnejším konaním ako neukončený pokus, kedy páchateľ nevykoná všetko,
čo považuje na dokonanie činu za potrebné. Podľa prokurátora obžalovaný chcel svojím konaním
poškodených ohroziť na živote a na zdraví a zo svojho pohľadu vykonal všetko potrebné, aby tak

aj spravil. Súd potom neprihliadol na osobu obžalovaného a predovšetkým na jeho postoj k trestnej
činnosti, pričom napriek viacerým výpovediam poškodených a svedkov, ktorí ho od počiatku trestného
stíhania jednoznačne usvedčovali, zaujímal k tomuto odmietavý postoj a najmä k vlastnej trestnej
činnosti. Obžalovaný absolútne nekriticky pristupoval k svojmu protiprávnemu konaniu a nie je ochotný
si priznať ani tie skutočnosti, ktoré sú potvrdené viacerými osobami a javia sa byť ako jednoznačné.

Samozrejme popieranie trestnej činnosti nemôže mať vplyv na výšku uloženého trestu, no možno ho
hodnotiť vo vzťahu k možnostiam nápravy páchateľa. Z tohto dôvodu je preto prokurátor presvedčený,
že uložený trest vo výmere 7 rokov sa javí byť neprimerane mierny a vzhľadom na povahu pokusu,
osobu obžalovaného, jeho kriminálnu minulosť a postoj k trestnej činnosti navrhol, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere

9 rokov.

Obžalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozsudkom, tak vo výroku o vine,
ako aj vo výroku o treste a domáhal sa toho, aby bol spod obžaloby oslobodený.

Na tomto mieste je nutné uviesť, že obžalovaný podal odvolanie jednak cestou svojho novozvoleného
obhajcu, ktorý nastúpil do konania až v čase, keď vyniesol prvostupňový súd svoj odsudzujúci rozsudok,
ako aj sám svojimi rozsiahlymi rukou písanými podaniami.

Obhajca v písomnom vyhotovení odvolania uviedol viaceré okolnosti, na ktoré poukázal.

V prvom rade uviedol, že súd svojvoľne a selektívne hodnotil výpovede svedkov, ktoré boli zaťažené
rozporuplnosťouazaujatosťou.KonkrétnepoukázalnavýpovedepoškodenéhoC.D.,ktorýmalzásadnérozporypodľaobhajobyvmiestekonfliktusoženoupopádezoschodov,vypovedalrozpornenahlavnom
pojednávaní ohľadne toho, kedy a kto si mal sadnúť na sedadlo spolujazdca.

Poukázal tiež na výpoveď poškodeného G. F., rozpor videl ohľadne noža a nelogickosti mechanizmu
zranenia, skutočnosť, či tento svedok videl alebo nevidel nôž, lebo v jeho výpovediach je to rozporné
tvrdenie, taktiež kontakt s obžalovaným popisuje podľa obhajoby rozporuplne.

Taktiež poukázal aj na rozpory vo výpovediach poškodeného E. F. o tom, kto koho registroval a ako

prebiehal skutok pod schodmi.

Ďalej sa podrobne venuje podľa jeho názoru rozporným výpovediam svedkov, a to I. F., M. B., E. N.,
ďalej svedkýň F. F., C. F., E. L. a O. F.. Z tohto dôvodu je toho názoru, že súd postavil vinu na reťazci
dôkazov, ktoré sú v podstatných bodoch vnútorne rozporné, čo je nesprávne.

Ďalej podrobne rozobral skutočnosť, prečo nebola vykonaná rekognícia vo veci, je toho názoru,
že poškodení mohli pred vykonaním rekognície v médiách vidieť fotografiu obžalovaného, čím bola
nenávratne ovplyvnená ich pamäťová stopa, avšak obhajoba nekonkretizuje, kde a kedy mala byť
fotografia obžalovaného v médiách.

V konečnom dôsledku rozobrala obhajoba aj tú skutočnosť, že podľa jej názoru došlo k nesprávnej
právnej kvalifikácii skutku, najmä z toho dôvodu, že už v záverečnej reči predchádzajúca obhajkyňa
uvádzala konanie obžalovaného ako skratové, odvolávajúc sa na to, že konal v rámci dynamickej
a neprehľadnej šarvátky a v takýchto situáciách rozhodujú zlomky sekúnd a dominuje stres a strach.
Preto, aby mohlo byť jeho konanie kvalifikované ako ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., je

nutné preukázať aspoň nepriamy úmysel, teda uzrozumenie, avšak konanie obžalovaného bolo vedené
snahou brániť sa alebo ukončiť konflikt, a nie niekoho zmrzačiť.

Nazáversvojhoodvolaniaobhajcapoukázalnapoužitiezásady„indubioproreo“,tedavpochybnostiach
v prospech obžalovaného, kde podľa jeho názoru vo výpovediach svedkov boli také pochybnosti, že ho

mal okresný súd spod obžaloby jednoznačne oslobodiť. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok a postupoval v zmysle § 285 písm. c) Tr. por.

Okrem tohto odvolania podal písomné dôvody odvolania aj sám obžalovaný A. B., a to rukou písaným
podaním na celkom 48 stranách. V tomto odvolaní poukazoval na konkrétne rozpory vo výpovediach

jednotlivých svedkov, či poškodených, rozoberal tieto rozpory s tým, že je toho názoru, že tieto rozpory
sú tak závažné, že nie je možné na základe týchto rozporov prijať jednoznačný záver o tom, že sa on
dopustil trestnej činnosti. V podstate toto jeho odvolanie korešponduje aj so záverečnou rečou, ktorú
urobil už na okresnom súde v prvostupňovom konaní, kde taktiež podroboval kritike jednotlivé svedecké
výpovede svedkov a poukazoval na nezrovnalosti, resp. rozpory v jednotlivých výpovediach.

V konečnom dôsledku je teda presvedčený, že bol nespravodlivo odsúdený a navrhol, aby krajský súd
jeho odvolaniu vyhovel a spod obžaloby ho oslobodil, lebo je nevinný.

Už potom, čo bol trestný spis predložený krajskému súdu k odvolaciemu konaniu, doručil Krajskému

súdu v Banskej Bystrici najprv podanie a následne aj doplnenie odôvodnenia odvolania, ktoré obidve
podania boli napísané jeho vlastnou rukou.

V prvom podaní poukázal na podľa jeho názoru vážne procesné pochybenie okresného súdu, ktorý
zadržal, keďže sa nedostavila na pojednávanie, svedkyňu O. F., vypočul ju bez prítomnosti obhajcu

obžalovaného, ktorá obhajkyňa sa na tento úkon dobrovoľne nedostavila, avšak otázky pre svedkyňu
predložila a potom na hlavnom pojednávaní, keď sa táto svedkyňa nedostavila na pojednávanie, túto jej
výpoveď prečítal bez toho, aby požiadal o súhlas s takýmto úkonom prokurátora, resp. obžalovaného,
čo je podľa obžalovaného zásadné a hrubé porušenie ustanovení práva na spravodlivý proces a preto
je toho názoru, že bolo jeho právo na spravodlivý proces porušené.

V doplňujúcom odôvodnení odvolania, a to celkom na 16 rukou písaných stranách opätovne poukázal
na rozpory vo výpovediach kľúčových svedkov a poukazoval na to, čo ktorý svedok kedy povedal a čo sa
mu javí byť ako nezákonné. Aj z tohto odôvodnenia odvolania jednoznačne vyplýva podľa obžalovanéhozáver, že mal byť spod obžaloby oslobodený a preto žiada ctený senát, aby sa zaoberal vážnymi
pochybeniami okresného súdu a aby ho spod obžaloby oslobodil.

Na podklade podaných odvolaní následne na to krajský súd vo veci určil termín verejného zasadnutia
o odvolaní obžalovaného, kde deň pred vykonaním verejného zasadnutia obhajca obžalovaného doručil
súdu doplnenie dôvodov odvolania, kde opakovane poukázal na rozpory kľúčových svedkov, a to najmä
vo výpovediach poškodeného G. F., svedkyne F. F., svedkyne L. a poškodeného F., resp. svedkyne
C. F.. Z tohto doplnenia odvolania potom vyplýva podľa obhajcu, že došlo k zásadným pochybeniam

v konaní okresného súdu. Skutočnosti, ktoré napádajú, dopĺňajú a prehlbujú pôvodné odvolanie,
obhajca uvádza, že je presvedčený, že napadnutý rozsudok je nezákonný, arbitrárny a neudržateľný,
pričom skutkové zistenia súdu sú v extrémnom rozpore s vykonaným dokazovaným, čím bolo porušené
právo obžalovaného na spravodlivý proces a prezumpciu neviny. Z tohto dôvodu opakovane uviedol, že
je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného A. B. spod obžaloby oslobodiť.

Na verejnom zasadnutí, kde krajský súd konal o odvolaní obžalovaného, potom čo bol obžalovaný
predvedený na pojednávanie eskortou, v rámci konečných návrhov procesné strany uviedli nasledovné.

Krajský prokurátor uviedol, že v súlade s podaným odvolaním navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a obžalovanému navrhuje uložiť prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody vo

výmere 9 rokov s tým, že odvolanie obžalovaného je podľa neho nedôvodné, a preto ho ako také
navrhuje zamietnuť.

Obhajca obžalovaného E. C. F. uviedol, že v zhode s podaným písomným odvolaním a jeho doplnením
trvá na ich obsahu a navrhuje, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a rozhodujúc sám, aby

obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil. Odvolanie prokurátora navrhuje
ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný A. B. v konečnom návrhu uviedol, že namieta napadnutý rozsudok, priznáva sa len k tomu,
že mal konflikt s C. D., ale po tomto konflikte vznikla hromadná bitka, on nikoho iného nenapadol, on

bol zbitý, pričom stále poukazuje na rozpory vo výpovediach svedkov tak, ako to uviedol v písomných
podaniach, a preto sa necíti byť v tejto trestnej veci vinným. Žiada, aby bol spod obžaloby oslobodený,
pričom chce poukázať na to, že v rozsudku je uvedené, že hromadná bitka vznikla pravdepodobne až
po dopichaní poškodených, avšak on tvrdí, že sa tak stalo hneď po tom, čo sa pobil s poškodeným D.,
o čom existuje 7 svedectiev.

NapodkladepodanéhoodvolaniapotomKrajskýsúdvBanskejBystrici postupompodľa §317ods. 1Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podali
odvolatelia odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie tak obžalovaného A. B., ako aj okresného prokurátora nie je dôvodné.

Na tomto mieste musí krajský súd konštatovať po tom, čo sa podrobne oboznámil s predloženým
trestným spisom, že súd prvého stupňa vykonal na viacerých pojednávaniach všetky dostupné
a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu napriek tomu, že niektorí svedkovia sa vyhýbali
svedectvu na hlavnom pojednávaní, a následne tieto skutočnosti potom umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por., ako aj to, že tieto dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo,
ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd síce stručne, ale v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por.
uviedol, ktoré všetky skutočnosti vzal za preukázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a čo

ho viedlo k tomu, aby obžalovaného uznal vinným z danej trestnej činnosti a prečo jeho obrane neuveril.

Na tomto mieste musí krajský súd konštatovať, že takéto hodnotenie dôkazov, ako vykonal okresný súd,
je aj podľa názoru krajského súdu zákonné a správne.

Argumentácia obžalovaného, ktorá je podrobne na množstve strán rozvedená o tom, ako ktorý svedok,
resp. poškodený, a kedy vypovedal a v čom sú rozpory, podľa názoru krajského súdu jednoznačne
neznamená, že títo svedkovia vypovedali krivo alebo nepravdivo, ale práve naopak, na rozdiel toho,
ako si to myslí obžalovaný, títo svedkovia vypovedali o veci správne a zákonne. Práve skutočnosť,keby boli ich výpovede konštantné a nemenné, by znamenala, že tieto výpovede mali naučené a že
boli pripravení na to, ako majú vypovedať, ale skutočnosť, že každý svedok v každej svojej výpovedi
niektorú skutočnosť uviedol inak, znamená práve to, že prežívali a vnímali udalosti tak, ako sa odohrali

a vzhľadom práve na závažnosť toho konania, toto aj podľa názoru krajského súdu spôsobilo, že tie
výpovede nie sú totožné a identické.

Nemožno preto takéto výpovede svedkov z tohto dôvodu hodnotiť ako nesprávne, naviac, keď obhajca
tvrdil vo svojom odvolaní, že mala byť vo veci vykonaná rekognícia, avšak nemohla byť, lebo poškodení

mali vidieť obžalovaného v médiách, je nelogická, pretože z ničoho nevyplýva, že by sa tak bolo malo
niekedy stať, resp. v ktorých médiách a aká fotka obžalovaného mala byť zverejnená.

Tento obhajca aj podľa názoru krajského súdu písal odvolanie len z dôkazov, ktoré si prečítal
v trestnom spise bez toho, aby sa priamo podieľal na vypočúvaní týchto svedkov, aby vnímal, o čom
rozprávali a akým spôsobom to uvádzali, kde krajský súd poukazuje práve na výpovede všetkých troch

poškodených na hlavnom pojednávaní, ktoré výpovede síce boli čiastočne iné ako v prípravnom konaní,
ale jednoznačne v nich uvádzali, že to bol práve obžalovaný, ktorý každého jedného z poškodených
napadol a bodol bez toho, aby čo i len spochybnili záver, že to obžalovaný nebol.

Za týchto okolností preto Krajský súd v Banskej Bystrici nemá pochybnosti o správnosti skutkových

zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného
dokazovanianahlavnýchpojednávaniachaajpodľanázorukrajskéhosúdujejednoznačnepreukázané,
že obžalovaný A. B. sa dopustil žalovanej trestnej činnosti tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Okresný súd naviac správne postupoval, keď pri takto uznanej vine obžalovanému uložil trest odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, teda 7 rokov nepodmienečne, kde krajský súd sa
nestotožnil s odvolaním okresného prokurátora v tom, že je potrebné obžalovanému ukladať prísnejší
trest odňatia slobody, pričom krajskému súdu neuniklo pozornosti, že obžalovaný síce už bol 11-krát
súdne trestaný, ale až na jeden prípad išlo o drobnú trestnú činnosť, a preto by aj podľa názoru krajského

súdu bolo neprimerane prísne ukladať obžalovanému prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody.

Nakoniec musí krajský súd uviesť, že námietka obžalovaného v súvislosti s výpoveďou svedkyne F.,
ktorá nebola vypočutá na hlavnom pojednávaní a potom následne jej výpoveď po zadržaní urobená,
kde bol prítomný prokurátor, avšak obhajkyňa obžalovaného sa ospravedlnila, bola prečítaná na

hlavnom pojednávaní bez súhlasu obžalovaného. Takýto postup okresného súdu bol správny, pretože
to umožňuje § 263 Tr. por.

Samotná svedkyňa vo svojom výsluchu pred súdom potom, čo bola poučená, aby sa dostavila na hlavné
pojednávanie, zopakovala svoju výpoveď, uviedla, že sa nedostaví a žiada jej výpoveď prečítať, pričom

za takýchto okolností nie je potom podľa Trestného poriadku potrebný na prečítanie jej výpovede súhlas
prokurátora alebo obžalovaného či obhajcu.

Keďže krajský súd v konečnom dôsledku nezistil žiadne pochybenie okresného súdu ohľadne danej
predmetnej trestnej veci, dospel k záveru, že tak odvolanie okresného prokurátora do výroku o uloženom

treste, ako aj odvolanie obžalovaného do výroku o vine a treste, nie je dôvodné a z tohto dôvodu tieto
odvolania postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.