Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200149
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3022200149.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

Mgr. Marka Anovčina a Mgr. Stanislavy Kollárovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická č.
46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie
"Žľab" Drietoma, so sídlom D. E. XXX/XX, F. - G., IČO: 36 120 545, právne zastúpený JUDr. Martinom
Bartkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 6667 a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou
so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 6667, o neplatnosť Uznesenia členskej schôdze Slovenského
poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia "Žľab" Drietoma č. 1/2022 z V.Č.S. zo dňa 27.02.2022, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. septembra 2025, č. k. 17C/87/2023
- 246, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 15.12.2023 bola Okresnému súdu Trenčín postúpená žaloba žalobcu,

ktorou sa pôvodne v rámci správneho súdnictva domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd preskúmal
zákonnosť Uznesenia členskej schôdze Slovenského poľovníckeho zväzu - Poľovníckeho združenia
"Žľab" Drietoma č. 1/2022 z V.Č.S. zo dňa 27. februára 2022, zamietajúceho odvolanie žalobcu a
potvrdzujúce rozhodnutie Výboru Poľovníckeho združenia Žľab Drietoma č. 1/2021 zo dňa 05.12.2021.
Správnou žalobou navrhoval uvedené uznesenie členskej schôdze Slovenského poľovníckeho zväzu -
Poľovníckeho združenia "Žľab" Drietoma zrušiť. Krajský súd v Trenčíne v rámci správneho súdnictva
rozsudkom, sp. zn. 11S/38/2022 zo dňa 09.08.2022 rozhodol tak, že zrušil Uznesenie členskej schôdze

Slovenského poľovníckeho zväzu - Poľovníckeho združenia "Žľab" Drietoma č. 1/2022 z V.Č.S. zo dňa
27. februára 2022 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
(ďalej aj ako ,,kasačný súd") vzhľadom na zistenú procesnú vadu - nedostatok právomoci správneho
súdu v predmetnej veci konať a rozhodnúť, kasačnú sťažnosť žalovaného vyhodnotil ako dôvodnú, a
preto podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudkom, sp. zn. 6Svk/48/2022 zo dňa 27.07.2023 zrušil rozsudok
krajského súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Uviedol najmä to, že
vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena je vzťahom súkromnoprávnym, o ktorom sa koná a rozhoduje

v civilnom sporovom konaní, preto nespadá do oblasti verejnej správy. Správny súd v Banskej Bystrici
uznesením, sp. zn. 4S/36/2023 zo dňa 21.11.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2023,
vec postúpil Okresného súdu Trenčín, ktorý o podanej žalobe koná v konaní, vedenom pod sp. zn.
17C/87/2023.3. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil na deň 18.04.2024 pojednávanie, na ktorom právna
zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca zotrváva na podanej žalobe, avšak navrhuje

zmeniť jej žalobný návrh v zmysle jej podania zo dňa 17.04.2024. Súd pripustil zmenu žaloby na
pojednávaní uznesením vyhláseným v prítomnosti sporových strán. Žalobca sa po pripustení zmeny
žaloby domáha rozhodnutia súdu, ktorým by určil neplatnosť Uznesenia členskej schôdze Slovenského
poľovníckeho zväzu - Poľovníckeho združenia "Žľab" Drietoma č. 1/2022 z V.Č.S zo dňa 27.02.2022.
Následne súd na vykonanom pojednávaní vyhlásil vo veci samej rozsudok, ktorým žalobu žalobcu

zamietol pre tzv. procesné dôvody, nakoľko vyhodnotil žalobu žalobcu o neplatnosť uznesenia členskej
schôdze poľovníckeho združenia ako neprípustnú v zmysle § 137 Civilného sporového poriadku. Na
základe odvolania žalobcu proti tomuto rozsudku, bol vydaný rozsudok súdu prvého stupňa zrušený
uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.12.2024. Odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý
rozsudok z dôvodu, že žaloba o určenie neplatnosti rozhodnutia poľovníckeho združenia o vylúčení jeho
člena je ako osobitný typ žaloby prípustná a predstavuje riadny a spôsobilý prostriedok súdnej ochrany

práv člena poľovníckeho združenia. Ďalej uviedol, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie prejedná
žalobu žalobcu ako procesne prípustnú a meritórne o nej rozhodne.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti rozhodnutia druhostupňového
disciplinárneho orgánu žalovaného, ktorý ako poľovnícka organizácia vylúčil žalobcu z radov svojich

členov. Uznesenie, ktorým bol žalobca vylúčený z členstva u žalovaného, prijal prvostupňový
disciplinárny orgán, ktorým je výbor žalovaného. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým
je súd prvého stupňa viazaný, je takáto žaloba žalobcu procesne prípustná a súd sa musí zaoberať aj
samotným meritom veci, teda dôvodnosťou tvrdenia žalobcu o neplatnosti Uznesenia členskej schôdze
Slovenského poľovníckeho zväzu - Poľovníckeho združenia "Žľab" Drietoma č. 1/2022 z V.Č.S. zo dňa

27. februára 2022, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti uzneseniu, ktorým bol vylúčený
z členstva u žalovaného. Na úvod tohto odôvodnenia súd prvej inštancie považoval za potrebné
uviesť, že žiadnym právnym predpisom nie sú určené akékoľvek kritériá "zneplatnenia" disciplinárneho
rozhodnutia o vylúčení člena poľovníckeho združenia, resp. kritériá pre platnosť takého rozhodnutia.
Zákon upravujúci výkon práva poľovníctva, teda zákon č. 274/2009 Z. z. zo 16. júna 2009, upravuje

okrem iného aj vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, neupravuje však samotnú vnútornú
organizáciu poľovníckej organizácie alebo jej organizačnej zložky (ktorou je žalovaný ako organizačná
zložka Slovenského poľovníckeho združenia), resp. spôsob disciplinárneho stíhania a postihnutia jej
členov. Uvedené okolnosti ponechávajú všeobecne záväzné právne predpisy na vnútorné predpisy
(napr. stanovy) jednotlivých poľovníckych organizácií alebo ich organizačných zložiek. Ako nakoniec až

po niekoľkých rokoch rozhodovania ustálila súdna prax, vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena je
vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy. Aj preto je rozhodovanie o neplatnosti
uznesení takýchto súkromnoprávnych subjektov poznačené nutným vyplnením medzery v právnom
poriadku, čo v konečnom dôsledku vedie k tomu, že je až vecou súdnej úvahy, či pri spravodlivom
uvážení,obstojívylúčeniečlenapoľovníckehozdruženiazjehočlenstvavňominconcreto.Tedamaloby

sa podľa názoru súdu jednať o celkové posúdenie prípadu po formálnej aj materiálnej stránke. Celkom
dobre nie je možné aplikovať na rozhodnutie orgánu žalovaného všeobecné ustanovenia o neplatnosti
právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka (ako argumentoval žalovaný), pretože tento zákon je
primárne všeobecným predpisom súkromného práva, ktorého účelom nie je upravovať disciplinárne
konania súkromných právnických osôb, resp. spôsob združovania sa v nich, ich organizáciu a pod.

Avšak ako hlavné na tomto mieste je potrebné uviesť, že v prípade prijatia uznesenia orgánu poľovníckej
organizácie sa nejedná o právny úkon, ale ide o inú právnu skutočnosť v občianskom práve. Preto
nemožno uvažovať o neplatnosti tohto právneho úkonu, ktorým takéto rozhodnutie nie je.

5. Úlohou súdu v tomto spore bolo posúdiť, či žalovaný platne vylúčil žalobcu z členstva v ňom, resp.

či mal na takéto rozhodnutie dôvody a či týmto vylúčením neboli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy. Súd v rámci svojej argumentácie v prejednávanom prípade analogicky poukázal napr. na
združovanie fyzických osôb v politických stranách, s čím môže byť spojené aj rozhodnutie politickej
strany o vylúčení člena politickej strany. Aj v prejednávanom prípade, teda pri poľovníckej organizácii,
ktorej vznik, registrácia a zánik je zákonom upravená, sa pripúšťa jej rozhodnutie o vylúčení člena.

Rovnako ako v prípade poľovníckych organizácií, aj v prípade politických strán sa realizuje ústavné
právo občana (resp. fyzickej osoby) slobodne sa združovať. Aj politické strany vznikajú registráciou,
majú svojich členov, štatutárne orgány a vlastné stanovy. V prípade politických strán je však v § 19 ods.
1 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach explicitne upravená možnosťčlena strany podať na správnom súde žalobu, ktorou sa člen strany domáha určenia, že rozhodnutie
orgánustranyjenezákonnéaleboodporujúcestanovám.Takátozákonnáúpravavprípadepoľovníckych
organizácií však daná nie je. V tejto súvislosti je potrebné poukázať napríklad na uznesenie Ústavného

súdu SR z 20. januára 2009, sp. zn. III. ÚS 15/09, podľa ktorého podľa článku 29 ods. 4 Ústavy SR
sú politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia oddelené od štátu.
Sťažnosť člena politickej strany smerujúcu proti rozhodnutiu orgánu politickej strany o jeho vylúčení z
politickej strany ústavný súd odmietne pre nedostatok svojej právomoci. Zhrnúc vyššie uvedené súd
uviedol, že poľovnícke organizácie sú oddelené od štátu, pričom v prípade rozhodnutia o vylúčení člena

poľovníckej organizácie sa nejedná o zásah do ústavného práva takto vylúčeného člena a je výlučne
na vôli príslušných orgánov poľovníckej organizácie, či vylúčia svojho člena z poľovníckej organizácie
(samozrejme za dodržania elementárnych pravidiel ustanovených v stanovách pre takéto rozhodnutie).

6. Po vykonaní dokazovania, následnom zistení podstatného skutkového stavu a právnom posúdení
veci súd konštatoval, že v prípade vylúčenia žalobcu z členstva v žalovanom, resp. v prípade

namietaného Uznesenia členskej schôdze Slovenského poľovníckeho zväzu - Poľovníckeho združenia
"Žľab" Drietoma č. 1/2022 z V.Č.S zo dňa 27.02.2022, sa jedná o rozhodnutie funkčne a vecne
príslušného orgánu žalovaného, toto rozhodnutie nie je svojvoľné, je zrozumiteľne odôvodnené a
neexistuje dôvod na vyhlásenie tohto rozhodnutia za neplatné. Preto súd žalobu žalobcu zamietol. V
tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na rozhodnutie žalovaného nie je možné nazerať cez prizmu

správneho súdnictva, ktoré v minulosti rozhodovalo o neplatnosti tohto typu rozhodnutí poľovníckych
organizácií, pretože v prípade žalovaného sa nejedná o orgán verejnej správy. Teda na jeho rozhodnutie
nemožno klásť požiadavky ako na rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sú v zákone explicitne
uvedené (všeobecne napr. § 46 a nasl. Správneho poriadku). Súd mal za to, že v zmysle aktuálnej
právnej úpravy a v zmysle bodu 16.2 tohto odôvodnenia, si poľovnícka organizácia vo svojich

stanovách môže určiť akékoľvek dôvody pre vylúčenia svojho člena a má vlastnú autonómiu v
tom, aké náležitosti má disciplinárne rozhodnutie mať a akým spôsobom má prebiehať disciplinárne
konanie voči členovi. Ako je uvedené vyššie, súd preto posúdil, či vylúčenia žalobcu z členstva
u žalovaného bolo po formálnej stránke správne (neporušenie Stanov PZ v rámci rozhodovania a
vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti) a po materiálnej stránke dôvodné (naplnenie skutkovej

podstaty disciplinárneho previnenia). Z hľadiska splnenia formálnych podmienok pri vydávaní žalobou
napadnutého kárneho (disciplinárneho) rozhodnutia, súd nezistil žiadne významné pochybenia. Postup
žalovaného pri vyvodzovaní disciplinárnej povinnosti jeho členov má žalovaný upravený v § 13 (členská
disciplína) Stanov PZ. V posudzovanom prípade súd prihliadal na body 1 až 6 uvedeného § 13 Stanov
PZ. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobcovi mohlo byť výborom žalovaného uložené kárne

opatrenie v podobe vylúčenia z PZ (§ 13 bod 1 písm. d/ Stanov PZ), ak by okrem iného konal v rozpore
so záujmami PZ alebo si dlhodobo neplnil povinnosti voči PZ (§ 13 bod 2 Stanov PZ). Proti takémuto
kárnemu opatreniu uloženého výborom sa môže člen PZ odvolať (13 bod 5 Stanov PZ), pričom následne
o tomto odvolaní rozhoduje členská schôdza PZ (§ 13 bod 6 a § 8 bod 3písm. l/ Stanov PZ). Ako vyplýva
zo zisteného skutkového stavu, tieto ustanovenia Stanov PZ boli aj riadne dodržané. Nad rámec potreby

súd uviedol, že rozhodnutie výboru žalovaného obsahuje v potrebnej (nevyhnutnej) miere aj náležitosti
kárneho rozhodnutia výboru uvedené v § 13 bod 3 Stanov PZ. V tejto súvislosti súd uviedol, že či už sa
jedná o rozhodnutie výboru žalovaného alebo rozhodnutie členskej schôdze (žalobou napadnuté), na
ich písomné vyhotovenie nemožno klásť rovnaké kvalitatívne požiadavky ako na úradné rozhodnutia.
Vyplýva to z povahy veci, ale najmä z argumentácie súdu uvádzanej v bode 16.7 tohto odôvodnenia. Čo

sa týka povahy veci, je potrebné vziať do úvahy to, že v prípade žalobou napadnutého rozhodnutia ide
o rozhodnutie laikov, členov poľovníckej organizácie, ktorá je zriadená za účelom výkonu poľovníctva
a nie za účelom rozhodovania o právach a povinnostiach v správnych konaniach. Zmysel existencie
poľovníckej organizácie (trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie
voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov) nezakladá objektívnu

požiadavku na taký personálny substrát, ktorý by vyhotovoval takú podobu odôvodnenia rozhodnutí, aké
sú kladené na orgány verejnej moci.

7. Z hľadiska splnenia materiálnych podmienok pre vylúčenia žalobcu z členstva u žalovaného súd
uviedol, že nebolo sporným a súd o tejto nespornej okolnosti nemal ani žiadne pochybnosti, že žalobca

jednak svojvoľne vzal knihu návštev poľovného revíru žalovaného, ktorú odmietol vrátiť aj na výzvu
polície SR, a takisto dňa 17.10.2021 na riadnej členskej schôdzi žalovaného sám uviedol, že má záujem
o poľovný revír žalovaného, už vykonal nejaké ponuky urbárskym spoločnostiam, už má založenú
poľovnú spoločnosť, kde by chcel byť majoritným vlastníkom. Bude robiť ďalšie kroky k tomu aby sadostal k tomuto revíru. Ďalej sa žalobca vyjadril, že už skončili takéto časy, aby strieľali tí istí členovia,
a akýsi bodový komunistický systém tu skončí, kde bude rozhodovať poľovný hospodár. Jednoducho
kto zaplatí, bude poľovať. Končí 10 ročné obdobie nájmu a začne niečo nové a on si bude robiť čo

chce, nakoľko je demokracia. Týmito svojimi konaniami podľa názoru súdu založil materiálne dôvody
na vyvodenie jeho kárnej (disciplinárnej) zodpovednosti v zmysle § 13 bod 2 Stanov PZ v spojení s
porušením jeho povinností podľa § 6 ods. 2 písm. c/ Stanov PZ a v spojení s článkom VII. Bod. 1
Domáceho poriadku žalovaného. Takisto aj v zmysle § 4 ods. 3 Disciplinárneho poriadku Slovenského
poľovníckeho zväzu. Nakoniec za zamietnutie predmetného odvolania žalobcu hlasovali všetci členovia

zúčastnení na členskej schôdzi.

8. Záverom súd v krátkosti a nad rámec potreby tohto rozhodnutia odôvodnil aj nesprávnosť, resp.
irelevantnosť argumentácie žalobcu v niektorých jej častiach. Ak sa žalobca vyjadruje k písomnému
vyjadreniu výboru žalovaného zo dňa 30.01.2022 v rámci podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu
výboru žalovaného o jeho vylúčení, tak je potrebné uviesť, že výbor žalovaného postupoval plne

v súlade s § 13 bod 6 Stanov PZ. Teda, ak na základe odvolania a dôvodov v ňom uvedených
dospel k názoru, že sú nie dané predpoklady, aby sa odvolaniu v celom rozsahu vyhovelo, do 15
dní od svojho zasadnutia spolu so svojim stanoviskom k jednotlivým bodom odvolania a kompletným
spisovým materiálom odstúpil toto odvolanie členskej schôdzi PZ. Ku skutočnosti, že žalovaný prijal
rozhodnutie o vylúčení žalobcu z členstva v ňom v jeho neprítomnosti súd uviedol, že táto okolnosť nie

je dôvodom pre neplatnosť vylúčenia. Jednak prijatie disciplinárneho rozhodnutia je v zmysle Stanov
PZ možné aj v neprítomnosti disciplinárne stíhaného člena a zároveň súd nezistil to, že by žalobca
nevedel o jeho stíhaní a žalovaný mu neumožnil zúčastniť sa disciplinárneho konania osobne. Takisto
je potrebné uviesť, že žalovaný nie je orgánom verejnej správy, resp. verejnej moci a pri jeho postupoch
a rozhodovaniach sa nejedná o správne, resp. úradné konania. Jeho postup v disciplinárnom konaní

nie je úradným postupom a nie je možné na celkový priebeh jeho rozhodovacích procesov klásť
požiadavky ako na úradný postup. Tým súd nechce povedať, že sú prípustné akékoľvek procesné
pochybenia, resp. netransparentnosť konania, avšak v prejednávanom prípade nemožno o takomto
závere ani uvažovať. Žalobca ako disciplinárne stíhaný vedel o jeho stíhaní včas, bol na zasadnutie
výboru riadne predvolaný (mesiac pred konaním výboru), všetky prijaté rozhodnutia alebo vyrozumenia

mu boli v písomnej podobe doručené, bol v konaní právne zastúpený advokátkou a mal vytvorený
dostatočný časový priestor na svoju disciplinárnu obhajobu. Či dôvodne žiadal o odročenie konania
výboru, konaného dňa 05.12.2021, bolo na posúdení samotného výboru, pričom súd v jeho postupe
nezistil žiadny zlý úmysel alebo pochybenie (napríklad, ak by konal v čase, kedy by napríklad zdravotný
stav žalobcu alebo iný ospravedlniteľný dôvod objektívne neumožňoval jeho osobnú účasť na výbore).

Žalobca žiadal o odročenie zasadnutia iba na základe všeobecnej pandemickej situácie s poukazom na
uznesenie vlády SR č. 695 o zákaze hromadných podujatí. Úplným záverom súd uviedol, že žalobca
vôbecneargumentujetým,žebysanedopustilkonania,zktoréhovočinemubolavyvodenádisciplinárna
zodpovednosť, ale jeho argumentácia sa týka procesného postupu žalovaného, ktorý, ako je uvedené
vyššie, nie je úradnou osobou, ale subjektom súkromného práva s vlastnou autonómiou. Popri členstve

u žalovaného si pritom žalobca založil vlastnú poľovnícku organizáciu (registrovanú dňa 26.01.2022)
s podobným názvom (Poľovné združenie Žľab - Ostrá hôrka Drietoma) a zároveň je jeho štatutárnym
orgánom (predsedom) - č. l. 206 a nasl. spisu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP,
pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dal do pozornosti § 13 ods. 2 Stanov PZ. Pojem

„hrubé porušenie“ nie je v Stanovách PZ bližšie špecifikovaný ani definovaný, a preto nie je zrejmé,
aké konkrétne konanie možno pod tento pojem podriadiť. V zmysle teleologického výkladu uvedeného
pojmu, je hrubým porušením možno rozumieť také správanie člena, ktoré je v rozpore s účelom a
poslaním poľovníckeho združenia. Ide teda o správanie, ktoré podstatne narúša základné princípy alebo
ciele organizácie, ohrozuje jej činnosť, povesť alebo dôveru členov, je vykonané vedome alebo z hrubej

nedbanlivosti, a je nezlučiteľné s členstvom alebo výkonom funkcie v danej organizácii. Žalobca po
zistení skutočností nasvedčujúcich tomu, že v poľovnom revíri žalovaného dochádzalo k porušovaniu
ustanovenia § 54 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“), čím zároveň vzniklo dôvodné podozrenie, že dochádza kpytliačeniu, zaistil poľovnú knihu s cieľom vyvodiť zodpovednosť voči členom PZ, ktorí sa mali dopustiť
uvedeného konania. Žalobca o tejto skutočnosti informoval vedenie PZ, s ktorým mal v úmysle celú
vec objasniť. Vedenie PZ však namiesto toho, aby vykonalo nápravu a vyvodilo zodpovednosť voči

členom, ktorí porušovali zákon a stanový PZ, začalo disciplinárne konanie so zámerom vylúčiť žalobcu.
Na základe uvedeného správania žalovaného, resp. jeho vedenia, žalobca odmietol vydať knihu návštev
poľovného revíru, nakoľko mal dôvodnú obavu, že žalovaný sa pokúsi tieto skutočnosti zatajiť alebo
zamlčať.Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočností,jetohonázoru,žejehosprávanienemožno
v žiadnom zmysle slova chápať, ako správanie, ktoré je v hrubom rozpore so Stanovami. Práve žalobca

sa snažil zachovať poriadok a zákonnosť v PZ a zmysel existencie poľovníckej organizácie. V zmysle
uvedených skutočností je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia postráda dostatočné
zdôvodnenie s ohľadom na materiálne naplnenie hrubého porušenia stanov, ktoré malo tvoriť dôvod
vylúčenia. Taktiež nesúhlasí so záverom súdu týkajúceho sa kvalitatívnej stránky, kladenej na formálne
náležitosti jednotlivých rozhodnutí či písomností zo strany Poľovníckeho združenia. Je pravdou, že v
oblastí súkromnoprávnych vzťahov je kvalitatívna úroveň, najmä pokiaľ ide o odôvodnenie jednotlivých

rozhodnutí či postupov, spravidla nižšia v porovnaní so sférou správneho práva. Žalobca však nesúhlasí
s tvrdením, že by žalovaný postupoval aspoň v rámci rozumného postupu s mierou primeranosti,
ktorú možno od takéhoto úkonu spravodlivo očakávať. Celé konanie žalovaného bolo vedené účelovo,
so snahou vylúčiť nepohodlného člena, ktorý poukazoval na nedostatky a protizákonné pochybenia.
Postup bol zjavne vykonštruovaný proti osobe žalobcu, pričom rozhodnutia výboru PZ, ako aj členskej

schôdze PZ, trpia zásadnými nedostatkami, sú zmätočné, nepreskúmateľné a v konečnom dôsledku
viedli k situácii, že o vylúčení žalobcu sa rozhodovalo celkovo štyrikrát (z toho trikrát v rámci odvolacieho
konania). Súd predmetné uznesenie Členskej schôdze PZ posúdil krajne formalistický, keď sa zameral
výlučnenadodržanieasplneniezákladnýchformálnychnáležitostí.Jepravdou,žepoľovníckezdruženie
je subjektom súkromného práva a v rámci svojej autonómie má právomoc upraviť si podmienky členstva

avylúčeniačlena,avšaktakýtoprísneformalistickýprístup,ktorýsúdzaujal,nemožnovžiadnomprípade
akceptovať, keďže popiera základné princípy spravodlivosti, proporcionality a ochrany práv. Ako už bolo
uvedené vyššie, v zmysle stanov nie je bližšie špecifikované, čo možno považovať za závažné konanie
protiStanovámPZaleboSPZ.Pokiaľsúdzastávanázor,žejevýlučnevkompetenciisúkromnoprávneho
subjektu určiť, za aké správanie možno viesť disciplinárne konanie voči svojím členom, potom by mala

existovať aj povinnosť jasne vymedziť, za aké správanie môže člen oprávnene očakávať disciplinárne
dôsledky.Vdanomprípadeidelenoveľmivšeobecnéustanovenie,ktoréhovýkladjeponechanývýlučne
na orgán rozhodujúci o disciplinárnom opatrení. Má za to, a považuje za spravodlivé a nevyhnutné
očakávať, že orgán, ktorý prijíma rozhodnutie zásadne zasahujúce do práv členov, svoje závery aspoň
presvedčivo a dostatočne odôvodní, a to vrátane vysvetlenia, z akých dôvodov považuje konkrétne

správanie za porušenie stanov. V opačnom prípade, by bolo možné vylúčiť ktoréhokoľvek člena,
kedykoľvek a prakticky za akékoľvek konanie, bez toho, aby bolo takéto rozhodnutie riadne odôvodnené
alebo aby mala dotknutá osoba reálnu možnosť brániť sa a zvrátiť takéto konanie. Ide o výkon
verejnej správy, ktorá bola prenesená zo štátu na Slovenský poľovnícky zväz a následne na jednotlivé
poľovnícke združenia, čo si nevyhnutne vyžaduje, aby aj ich rozhodovacia činnosť spĺňala základné

kritériá zákonnosti, odôvodnenosti a preskúmateľnosti. V takomto prípade je logické a nevyhnutné,
aby rozhodnutie, ktoré predstavuje tak závažný zásah do práv jednotlivca, bolo v dostatočnej miere
odôvodnené. Každé rozhodnutie o vylúčení člena by malo dosahovať aspoň minimálnu mieru právnej
istoty a predvídateľnosti, aby sa predišlo svojvôli najmä v oblasti, kde je súkromnoprávnemu subjektu
zverený výkon časti verejnej správy. Ďalej nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie uvedenom v bode

16.8odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia.Vtomtoohľadeopätovneuvádza,žepredmetnéuznesenie
Členskej schôdze PZ nespĺňa podmienky podľa § 12 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Slovenského
poľovníckeho zväzu. V danom prípade bol odvolacím orgánom Členská schôdza PZ. Z tohto dôvodu
mala byť Členská schôdza zvolaná najneskôr do 15 dní od zasadnutia Výboru PZ, a to za účelom
prerokovania odvolania žalobcu. Výbor PZ mal povinnosť predložiť Členskej schôdzi kompletný spisový

materiál spolu so svojím riadnym stanoviskom ku všetkým bodom odvolania. V súlade s § 12 ods. 2
Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu malo k prerokovaniu dôjsť najneskôr dňa
14.02.2022, pričom Členská schôdza sa uskutočnila až 27.02.2022. Týmto postupom nebola dodržaná
zákonom predpísaná lehota, čím došlo k porušeniu Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho
zväzu. Na záver opätovne zdôrazňuje, že svojím správaním, nikdy nemal v úmysle akokoľvek poškodiť

žalovaného, pričom svoje správanie nepovažuje za porušenie akýchkoľvek ustanovení stanov PZ, či
SPZ. Nesúhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie, nakoľko tento posúdil skutkový stav krajne
formalistický, nezohľadňujúc významné skutkové okolnosti tohto prípadu, pričom vydaním napadnutého
rozhodnutia poskytol ochranu nepoctivému a úmyselnému konaniu žalovaného, ktoré je učebnicovýmpríkladom správania sa, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a sleduje nepoctivý zámer systémového
zbavenia sa nepohodlných členov PZ. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že napádané rozhodnutie
súdu prvej inštancie je arbitrárne a porušujúce základné právo žalobcu na spravodlivý proces, pričom

nedáva relevantnú odpoveď na otázky podstatné pre rozhodnutie prejednávanej veci. Vzhľadom na
doposiaľ uvedené skutočnosti navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu
vyhovie a prizná mu trovy odvolacieho konania.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca neuvádza vo svojom
odvolaní žiadnu takú právne relevantnú námietku, ktorá by mohla spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku alebo odôvodniť iné rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný sa plne stotožňuje s
tým, ako súd prvej inštancie vyhodnotil vo veci vykonané dokazovanie a aj s tým, k akým skutkovým
a právnym záverom dospel, pričom odôvodnenie jeho rozhodnutia žalovaný vníma jednoznačne ako
presvedčivé, logické a inštruktívne, avšak najmä ako zákonné a spravodlivé. V prvej časti svojho

odvolania žalobca namieta, že konania, ktorých sa dopustil, a pre ktoré bol vylúčený z Poľovníckeho
združenia, nie je možné považovať za „hrubé porušenie“ predpisov Poľovníckeho združenia. V tejto
svojej námietke však žalobca akosi opomína najmä tú hlavnú skutočnosť, že svojím konaním žalobca
jednoznačne konal proti záujmom poľovníckeho združenia a jeho členov. V tejto súvislosti žalovaný
poukazuje na to, že vecným dôvodom pre jeho vylúčenie – teda samotnej podstate svojho konania

žalobcu, pre ktoré bol vylúčený - sa žalobca začal venovať až v odvolaní a až potom, ako súd prvej
inštancienatútoskutočnosťpoukázalvbode16.14svojhorozsudku.Žalobcapredsúdomprvejinštancie
v zásade nerozporoval tú skutočnosť, že by konania, pre ktoré bol žalobca vylúčený z Poľovníckeho
združenia, sa stali a že tieto sú namierené proti záujmom združenia a jeho členov a že sú žalovaným
a jeho členmi považované za závažné porušenie povinností člena poľovníckeho združenia. Žalobca

doteraz namietal len údajné formálne nedostatky v procese žalovaného, napriek tomu však súd prvej
inštancie hodnotil aj obsahovú stránku uznesenia členskej schôdze žalovaného, a teda aj s touto
časťou sa vo svojom rozhodnutí náležite a presvedčivo vysporiadal. Na druhej strane, v podanom
odvolaní žalobca jasne priznáva, že svojvoľne odcudzil knihu návštev poľovného revíru žalovaného a
že túto odmietol žalovanému vydať, ktoré konanie bolo samo osebe dôvodom pre vylúčenie žalobcu

zo žalovaného. Takáto konanie je jasne proti záujmom združenia a jeho členov, nakoľko bez knihy
návštev poľovného revíru nie je možné sa pohybovať po revíri so zbraňou, čo priznáva aj sám žalobca.
Ak sa teda členovia žalovaného nemôžu po revíri pohybovať so zbraňou, nemôžu ani poľovať, a teda
vykonávať základnú činnosť, pre ktorú založili Poľovnícke združenie. Je tak nespochybniteľným faktom,
že odcudzenie knihy návštev poľovného revíru je proti záujmom poľovného združenia a jeho členov.

Žalobca podáva k tejto svojej činnosti proti záujmom združenia a jeho členov svoje čisto subjektívne
„dôvody“, pre ktoré tak mal urobiť, avšak tieto jeho „dôvody“ sú absurdné a absolútne ich nemožno
považovať za legitímne. V prvom rade je žalovaný toho názoru, že v tomto štádiu konania už odvolací
súd na túto novú argumentáciu žalobcu ani nemôže prihliadať. V druhom rade žalovaný považuje
takúto argumentáciu žalobcu za úplne nedôvodnú až absurdnú. Žalobca tvrdí, že odcudzil knihu návštev

poľovného revíru (tzv. poľovnú knihu) z dôvodu, že mal podozrenie na pytliačenie v revíri a chcel
vyvodiť zodpovednosť voči členom PZ. Pričom sám v podanom odvolaní cituje zákon o poľovníctve,
z ktorého vyplýva, že bez knihy návštev poľovného revíru nie je možné v revíri poľovať. Čiže kvôli
svojmu subjektívnemu presvedčeniu o tom, že v revíri údajne dochádza k pytliačeniu, na ktoré si
žalobca osoboval právo jeho vyšetrovania, odcudzil žalobca knihu návštev poľovného revíru a tým

znemožnil poľovať všetkým 32 členom poľovníckeho združenia.!!! Žalobca však nemal právo odcudziť
knihu návštev poľovného revíru. A už vôbec nemal právo vyšetrovať údajné pytliactvo. Ak žalobca mal
podozrenie z pytliactva, ktoré je jasne a zrozumiteľne upravené ako skutková podstata trestného činu v
Trestnom zákone, mal sa riadne obrátiť so svojím podozrením na orgány činné v trestnom konaní, ktoré
sú povinné, a hlavne výlučne oprávnené, každé takáto podozrenie preveriť a vyšetriť. Zároveň, pokiaľ

mal žalobca podozrenie na to, že kniha návštev poľovného revíru môže byť ako dôkaz znehodnotená,
mal ju odniesť a odovzdať na Polícii SR alebo riadne žiadať o jej zabezpečenie ako dôkazu v trestnom
konaní. Žalobca nič z uvedeného neurobil. Žalobca knihu návštev žalovanému nevydal a nevydal ju
ani na žiadosť Polície SR. Už len z tejto jasnej argumentácie žalovaného vyplýva, že dôvody žalobcu,
ktoré uvádza ako dôvody, pre ktoré odcudzil žalovanému a následne odmietol vydať knihu návštev

poľovného revíru, nie sú dôvodmi pádnymi a relevantnými, ale svojvoľným konaním žalobcu, proti
záujmom združenia a jeho členov s mimoriadne vážnym dopadom na činnosť združenia a jeho členov.
Svojím konaním žaloba vážne poškodil záujmy združenia a jeho členom a na dlhú dobu znemožnil
výkon práva poľovať v poľovnom revíri. Pritom žalobca knihu návštev poľovného revíru nevrátil doteraz,napriek tomu, že žiadne vyšetrovanie údajného pytliactva sa nekonalo a žiadne pytliactvo sa ani
nepreukázalo. Za danej situácie považuje žalovaný zo strany žalobcu za absolútne nemiestne tvrdiť,
že toto jeho konanie nie je v rozpore so záujmami Poľovníckeho združenia alebo že nie je vážnym

previnením. Znemožnenie základnej funkcie poľovného združenia a jeho členov – poľovať, a to nie na
krátku dobu, je mimoriadne vážnym previnením člena združenia a jasný konaním proti jeho záujmom.
Za rovnako nedôvodnú považuje žalovaný aj námietku žalobcu vo vzťahu k súdom prvej inštancie
posudzovanej forme a obsahu samotného uznesenie členskej schôdze. Súd prvej inštancie k tejto
otázke pristúpil k maximálnou pozornosťou a jeho právnemu názoru a skutkovým zisteniam v tejto časti

nie je možné nič vytknúť. Žalobca opäť úplne chybne zavádza odvolací súd, že pri žalovanom ide o
výkon verejnej správy, pričom už opakovane bolo súdmi ustálené, že v danom prípade sa nejedná
o žiadny výkon verejnej moci, ale o čisto súkromnoprávnu záležitosť vo vnútri súkromnej právnickej
osoby, ktorá si na základe nájomnej zmluvy prenajme a spravuje poľovný revír. Na základe toho je
výsostným právom každej súkromnoprávnej osoby autonómne si nastaviť svoje vnútorné procesy a
pravidlá, a to vrátane toho, čo bude považovať za ich porušenie a čo za porušenie vážne a čo bude

považovať za konanie proti jej záujmom. Pokiaľ zákon v osobitných prípadoch neustanovuje oprávnenie
súdu do týchto vnútorných procesov zasahovať – ako je to napríklad pri niektorých rozhodnutiach
obchodných spoločnosti podľa obchodného zákonníka alebo pri niektorých rozhodnutiam bytových
spoločenstiev a pod. – tak súd toto oprávnenie nemá. Súd môže zasiahnuť v súkromnoprávnej oblasti
jedine tam, kde má na to svoje oprávnenie (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Žalovaný tak zotrváva na

svojom právnom názore, že zákon nedáva súdu oprávnenie posudzovať ani náležitosti rozhodnutia
ohľadne vnútorných procesov spoločnosti ani stupeň závažnosti previnenia člena tejto súkromnoprávnej
spoločnosti. Súd tak automaticky nemá právo revízie rozhodnutí súkromných osôb. Toto posúdenie
je výhradne na úvahe a v kompetencii súkromnej právnickej osoby. Jedná sa o jej imanentné právo
samostatne rozhodovať o svojich vnútorných otázkach. Napriek tomu názoru žalovaného, súd prvej

inštancie vcelku inštruktívnym spôsobom našiel hranicu medzi nevyhnutnou ochranou člena súkromnej
spoločnosti a nezákonným zasahovaním súdu do vnútorných procesov súkromnej osoby a žalovaný
zdôvodnenie tohto postupu súdu prvej inštancie akceptuje. Hoci žalovaný aj naďalej zastáva názor, že
preabsenciuprávnejúpravydanejsúkromnoprávnejoblastisúdniejeoprávnenýpreskúmaťrozhodnutia
súkromnoprávnej právnickej osoby v jej vnútorných vzťahoch, prístup, aký zvolil súd prvej inštancie, je v

kontexte Ústavy SR a aj predchádzajúceho názoru odvolacieho súdu v tejto veci, možné považovať za
zákonný a presvedčivo zdôvodnený, a tým za prijateľný. Žalovaný tak akceptuje aj zdôvodnenie súdu
prvejinštancieohľadnejehooprávneniazasiahnuťdovnútornéhoprocesuprávnickejosoby,nakoľkosúd
prvej inštancie toto posúdil skutočne citlivo, logicky a racionálne tak, aby sa jeho právny názor nevymykal
rámcu daného Ústavou SR. Vzhľadom k takémuto prístupu súdu prvej inštancie sú potom námietky

žalobcu absolútne nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie zodpovedne posúdil danú právnu situáciu
a nedal sa žalobcom zatiahnuť do revízneho princípu správneho súdnictva, na ktorý v danom prípade
súd skutočne nemá oprávnenie. V časti „C“ svojho odvolania potom žalobca završuje svoju bezzubú
argumentáciuakýmsipoukazomnaúdajnénedodržanieformálnychnáležitostípripredkladaníodvolania
žalobcu členskej schôdzi žalovaného. Pritom už len zo samotnej citácie žalobcom použitých predpisov

je zrejmé, že je potrebné rozlišovať medzi lehotou na predloženie a lehotou na rozhodnutie, čo žalobca
zjavne nerobí a tieto lehoty spája v jednu. Okrem toho, v čisto teoretickoprávnej rovine, aj prípadné
formálne nedostatky rozhodnutí a procesov súkromnej právnickej osoby majú za následok neplatnosť
týchto rozhodnutí a procesov len tam, kde zákon takýto následok s týmto nedostatkom spojuje. Bez
ohľadu na tento právny postup žalovaného, prístup, aký v tejto veci zvolil a zdôvodnil súd prvej inštancie

v bodoch 16.10 a 16.11, je pre účely rozhodnutia v tejto veci absolútne postačujúci až vyčerpávajúci a
jednoznačne zákonný. Na základe toho, ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Žalobca vytýka súdu
prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil. Je to však práve žalobca, ktorý vec nesprávne právne
posúdil a pre ochranu svojho domnelého práva zvolil petit o neplatnosti Uznesenia členskej schôdze
Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia „Žľab“ Drietoma a na tomto petite zotrval

aj svojím podaním zo dňa 26.08.2025 nazvaným ako Záverečný návrh žalobcu. Žalovaný aj naďalej
zastáva názor, že o takto koncipovanej žalobe súd nemôže v danom prípade rozhodovať, nakoľko
rozhodovanie o nej je v rozpore § 137 CSP. Krajský súd v Trenčín ako odvolací súd v tejto veci vo
svojom rozhodnutí, č. k. 5Co/77/2024-147 zo dňa 18.12.2024 teoreticky pripustil, že žalobca ako člen
združenia sa môže na civilnom súde domáhať voči združeniu ochrany žalobou podľa § 137 písm. c)

CSP, resp. podľa § 137 písm. d) CSP za predpokladu, že svoju žalobu vhodne formuluje. Hoci žalovaný
s takýmto názorom odvolacieho súdu aj naďalej nesúhlasí, z dôvodov, ktoré už prezentoval vyššie, a
stále je toho názoru, že pokiaľ osobitný predpis neumožňuje súdu ingerovať do vnútorného procesu
súkromnej právnickej osoby, súd toto oprávnenie nemá, žalobca svoju žalobu v zmysle odôvodneniarozhodnutia odvolacieho súdu ani len neupravil. Žaloba žalobcu mala byť zamietnutá už len z toho
základného dôvodu, a to pre jej právnu neprípustnosť. Hoci žalovaný si je vedomý právneho názoru,
ktorý v danej veci vyslovil Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v tejto veci, žalovaný zotrváva na tom,

žežalobažalobcuvznení,vakomjepodaná,jenielenvecnenedôvodná,aleajformálneneprípustnápre
rozpor s § 137 CSP. Na druhej strane žalovaný musí objektívne zhodnotiť, že súd prvej inštancie, riadiac
sa názorom odvolacieho súdu v tejto veci o prípustnosti podanej žaloby, vec veľmi citlivo právne posúdil
a presvedčivo zdôvodnil a žalovaný z pohľadu zákonných limitov a ústavného rámca jeho rozhodnutie
vnímaakoveľmiinštruktívneprepodobnéprípady.Súdprvejinštanciedostatočnepresvedčivozdôvodnil

možnosti súdneho zásahu do súkromnoprávnej sféry v danom prípade a žalovaný tento právny názoru
súdu prvej inštancie považuje za rozumný. Žalovaný je tak jednoznačne toho názoru, že súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie vo veci samej riadne a presvedčivo odôvodnil a tomuto nie je možné nič
vytknúť. V tomto smere žalovaný absolútne nesúhlasí s tým, že by súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako to žalobca
v rámci svojho uplatneného odvolacieho dôvodu tvrdí alebo že by súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil. Žiadal odvolací súd, aby na nedôvodné námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní
neprihliadol, a aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a zákonné potvrdil, žalovanému
priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

11.Žalobcavpísomnomvyjadreníuviedol,žesúdsastotožnilsnázorom,ženarozhodnutiaPZnemožno

klásť vyššie kvalitatívne nároky. Takýto prístup by však umožnil vylúčiť člena prakticky za akékoľvek
konanie, bez reálneho posúdenia skutkového stavu, proporcionality či bez riadneho odôvodnenia.
Opätovne zdôrazňuje, že PZ vykonáva prenesenú správu poľovných revírov, a preto musí jeho
rozhodovacia činnosť spĺňať aspoň základné štandardy zákonnosti, odôvodnenosti a preskúmateľnosti.
Postup PZ v jeho veci bol chaotický, nesúladný a neodôvodnený, čo bolo napokon potvrdené aj

v predošlých správnych konaniach a rozhodnutiach, ktoré tieto nedostatky explicitne identifikovali.
Predmetné rozhodnutia nespĺňajú ani minimálne požiadavky, ktoré na ne boli kladené. Zotrváva
na svojich tvrdeniach, že bol vylúčený protiprávne, a to jednak preto, že jeho konanie smerovalo
výlučne k zabráneniu protiprávnym aktivitám v poľovnom revíri, a zároveň preto, že PZ nedodržalo
viaceré základné formálne náležitosti. Tieto nedostatky sa týkali najmä nedostatočného odôvodnenia,

nejasnej alebo nepríslušnej kompetencie orgánu, ktorý rozhodnutia vydal, ako aj nedodržania lehôt
podľa vnútorných predpisov žalovaného a ďalších záväzných aktov PZ. Je pravdou, že samotným
vylúčením nie je členovi formálne odňaté právo vykonávať poľovníctvo v inom združení. V praxi má však
členstvo v poľovníckom združení úzku väzbu na miesto bydliska, prácu, rodinné a sociálne zázemie
člena. Poľovník môže reálne vykonávať svoju činnosť len v území, v ktorom sa dlhodobo zdržiava,

keďže povaha tejto činnosti vyžaduje jeho pravidelnú, často okamžitú dostupnosť priamo v poľovnom
revíri. Preto je len ťažko predstaviteľné, aby člen mohol v plnom rozsahu vykonávať svoje povinnosti v
združení, ktoré pôsobí mimo jeho prirodzeného životného priestoru. Tento záver podporuje aj praktická
agenda poľovníka. Vylúčenie žalobcu reálne spôsobilo, že výkon jeho poľovníckeho oprávnenia sa
stal prakticky nevykonateľným, keďže výkonom práva mimo jeho prirodzeného územia by bol fakticky

zbavený základného zmyslu členstva v PZ. V tomto ohľade preto nemožno vylúčiť presah takéhoto
rozhodnutia do oblasti verejnej správy a je preto krajne nelogické, aby bol celý proces posudzovaný
výlučne v rovine súkromného práva. Takýto formalistický prístup nereflektuje reálny právny stav ani
povahu činností, ktoré poľovnícke združenia vykonávajú. Nebezpečnosť takého prístupu je umocnená
aj tým, že novelou zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov došlo k vypusteniu § 15, čím členom

združení prakticky zanikla možnosť brániť sa proti interným rozhodnutiam, vrátane rozhodnutia o
vylúčení. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobca opätovne zdôrazňuje potrebu dôsledného
formálneho posúdenia napadnutých rozhodnutí, najmä s prihliadnutím na ich presah do výkonu verejnej
správy. Žalobca je presvedčený, že žalovaný zneužil svoje postavenie, keď účelovo vylúčil člena, ktorý
sa snažil poukazovať na systémové zneužívanie právomocí vedením PZ. Takéto vylúčenie je podľa

žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Rozhodnutia žalovaného majú
nepochybný presah aj do oblasti verejnej správy, a to aj napriek aktuálnej rozhodovacej praxi, ktorá je
podľa názoru žalobcu nesprávna, keďže poskytuje nekontrolovanú ochranu výkonu funkcií, akými sú
poľovníctvo či rybárstvo, napriek ich zjavnej verejnoprávnej dimenzii. Absencia akéhokoľvek efektívneho
kontrolného mechanizmu tak umožňuje svojvoľné postupy vedení združení. Je preto mimoriadne

nebezpečné, aby pri rozhodovaní o tak zásadnej otázke, akou je členstvo v PZ, neboli dodržané aspoň
základné formálne nároky a minimálne záruky zákonnosti. Vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti
navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie alebo zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení prišiel s novým
tvrdením, že vylúčenie z Poľovníckeho združenia zasiahlo do jeho rodinného života a že žalovaný bol

vylúčený zo „svojho miestne príslušného poľovníckeho združenia“, čím sa mu malo prakticky zasiahnuť
do výkonu práva žalobcu poľovať. Uvedená argumentácia žalobcu je jednak novým tvrdením žalobcu v
odvolacom konaní, ktoré nie je prípustné podľa § 366 CSP, a jednak je takáto argumentácia žalobcu aj
úplne nenáležitá a nedôvodná a s podstatou veci ani priamo nesúvisí. Žalobca doteraz bežne poľoval v
úplne iných poľovníckych združeniach a poľovných revíroch, ako u žalovaného, a to napr. aj na území

Českej republiky, a vôbec mu nevadilo, že tieto poľovnícke združenia a revíry sú podstatne vzdialené
od jeho bydliska, dokonca sú na území iného štátu. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, neexistuje nič
také, ako „miestne príslušné poľovnícke združenie“ a poľovník môže byť členom každého poľovníckeho
združenia, do ktorého ho príjmu. Pričom ako hosť, môže poľovník poľovať v každom poľovníckom revíry,
kde mu to príslušné poľovnícke združenie umožní, a nemusí byť ani jeho členom. Takéto poľovačky sú
absolútne bežnou súčasťou prakticky každého poľovníckeho združenia a „hosťovania“ poľovníci často

využívajú. Okrem toho, nie je nič nezvyčajné, keď v katastrálnom území jednej obce pôsobí vedľa seba
aj niekoľko poľovníckych združení, a teda žalobca má vždy možnosť požiadať o členstvo aj v susedných
poľovníckych združeniach, pokiaľ je aktuálne toho názoru, že vzdialenosť od jeho bydliska je pre jeho
členstvo dôležitá. Na základe toho tak tvrdenie žalobcu o tom, že vylúčením zo žalovaného sa mu
znemožní vykonávať právo poľovníctva, je úplne nepravdivým tvrdením. Okrem toho, zvlášť v prípade

žalobcu, ktorý si roky neplnil svoje povinnosti člena poľovného združenia a ako člen žalovaného bol
dlhodobo nečinný, vyznieva jeho súčasná argumentácia „o miestne príslušnom združení“ a „praktickej
agende poľovníka“ úplne nenáležite. Žalovaný je tak jednoznačne toho názoru, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie vo veci samej riadne a presvedčivo odôvodnil a tomuto nie je možné nič vytknúť. V
tomto smere žalovaný absolútne nesúhlasí s tým, že by súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako to žalobca v rámci svojho
uplatneného odvolacieho dôvodu tvrdí alebo že by súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí zohľadnil všetky podstatné tvrdenia účastníkov a tieto
zhodnotil v zmysle vykonaného dokazovania, správne právne posúdil a presvedčivo zdôvodnil prečo
žalobe žalobcu nevyhovel. V tomto svetle je jeho rozhodnutie zákonné a odrážajúce vo veci vykonané

dôkazy, z ktorých súd správne zistil rozhodujúci skutkový stav veci. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP žalobcu tak jednoznačne nie je daný. Na základe všetkých týchto skutočností
žiadal odvolací súd, aby na nedôvodné námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní neprihliadol, a aby
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a zákonné potvrdil, žalovanému priznal náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario, a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

14. Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním žalobcu dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej

inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne
aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a
z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva, že po ich podrobnom
preskúmaní nezistil dôvodnosť žiadnej z nich.

15. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver, že v prípade vylúčenia žalobcu z členstva v žalovanom, resp.
v prípade namietaného Uznesenia členskej schôdze Slovenského poľovníckeho zväzu - Poľovníckeho
združenia "Žľab" Drietoma č. 1/2022 z V.Č.S zo dňa 27.02.2022, sa jedná o rozhodnutie funkčne a

vecne príslušného orgánu žalovaného, toto rozhodnutie nie je svojvoľné, je zrozumiteľne odôvodnené
a neexistuje dôvod na vyhlásenie tohto rozhodnutia za neplatné, a preto správne žalobu žalobcu
zamietol. V tejto súvislosti odvolací súd, tak ako správne uviedol i súd prvej inštancie, zdôrazňuje, že
na rozhodnutie žalovaného nie je možné nazerať cez prizmu správneho súdnictva, ktoré v minulostirozhodovalo o neplatnosti tohto typu rozhodnutí poľovníckych organizácií, pretože v prípade žalovaného
sa nejedná o orgán verejnej správy, a preto na jeho rozhodnutie nemožno klásť požiadavky ako na
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sú v zákone explicitne uvedené. Súd prvej inštancie správne

konštatoval, že v zmysle aktuálnej právnej úpravy si poľovnícka organizácia vo svojich stanovách môže
určiť akékoľvek dôvody pre vylúčenia svojho člena a má vlastnú autonómiu v tom, aké náležitosti
má disciplinárne rozhodnutie mať a akým spôsobom má prebiehať disciplinárne konanie voči členovi.
Správne preto posudzoval, či vylúčenie žalobcu z členstva u žalovaného bolo po formálnej stránke
správne (neporušenie Stanov PZ v rámci rozhodovania a vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti)

a po materiálnej stránke dôvodné (naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia). Z hľadiska
splnenia formálnych podmienok pri vydávaní žalobou napadnutého disciplinárneho rozhodnutia, ani
odvolací súd nezistil žiadne pochybenia, pričom postup žalovaného pri vyvodzovaní disciplinárnej
povinnosti jeho členov má žalovaný upravený v § 13 (členská disciplína) Stanov PZ, pričom žalobcovi
mohlo byť výborom žalovaného uložené kárne opatrenie v podobe vylúčenia z PZ (§ 13 bod 1 písm. d/
Stanov PZ), ak by okrem iného konal v rozpore so záujmami PZ alebo si dlhodobo neplnil povinnosti

voči PZ (§ 13 bod 2 Stanov PZ). Proti takémuto kárnemu opatreniu uloženého výborom sa môže
člen PZ odvolať (13 bod 5 Stanov PZ), pričom následne o tomto odvolaní rozhoduje členská schôdza
PZ (§ 13 bod 6 a § 8 bod 3písm.l/ Stanov PZ). Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu súdom
prvej inštancie, tieto ustanovenia Stanov PZ boli aj riadne dodržané. Odvolací súd je zhodne so
súdom prvej inštancie názoru, že na písomné vyhotovenie rozhodnutia členskej schôdze nemožno klásť

rovnaké kvalitatívne požiadavky ako na úradné rozhodnutia, nakoľko v prípade žalobou napadnutého
rozhodnutia ide o rozhodnutie laikov, členov poľovníckej organizácie, ktorá je zriadená za účelom výkonu
poľovníctva a nie za účelom rozhodovania o právach a povinnostiach v správnych konaniach. Zmysel
existencie poľovníckej organizácie nezakladá objektívnu požiadavku na taký personálny substrát,
ktorý by vyhotovoval takú podobu odôvodnenia rozhodnutí, aké sú kladené na orgány verejnej moci.

Čo sa týka splnenia materiálnych podmienok pre vylúčenia žalobcu z členstva u žalovaného súd
prvej inštancie správne uviedol, že nebolo sporným a ani odvolací súd o tejto nespornej okolnosti
nemal ani žiadne pochybnosti, že žalobca jednak svojvoľne vzal knihu návštev poľovného revíru
žalovaného, ktorú odmietol vrátiť aj na výzvu polície SR, a takisto dňa 17.10.2021 na riadnej členskej
schôdzi žalovaného sám uviedol, že má záujem o poľovný revír žalovaného, už vykonal nejaké ponuky

urbárskym spoločnostiam, už má založenú poľovnú spoločnosť, kde by chcel byť majoritným vlastníkom,
bude robiť ďalšie kroky k tomu, aby sa dostal k tomuto revíru. Taktiež sa vyjadril, že už skončili takéto
časy, aby strieľali tí istí členovia, a akýsi bodový komunistický systém tu skončí, kde bude rozhodovať
poľovný hospodár. Jednoducho kto zaplatí, bude poľovať.... Týmito svojimi konaniami aj podľa názoru
odvolacieho súdu založil materiálne dôvody na vyvodenie jeho disciplinárnej zodpovednosti v zmysle §

13 bod 2 Stanov PZ v spojení s porušením jeho povinností podľa § 6 ods.2 písm. c/ Stanov PZ a v spojení
s článkom VII. Bod. 1 Domáceho poriadku žalovaného a takisto aj v zmysle § 4 ods. 3 Disciplinárneho
poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu. Čo sa týka námietky žalobcu uvádzanej v odvolaní, že
konania, ktorých sa dopustil, a pre ktoré bol vylúčený z Poľovníckeho združenia, nie je možné
považovať za „hrubé porušenie“ predpisov Poľovníckeho združenia, odvolací súd túto nepovažoval za

opodstatnenú, a to vzhľadom na to, že vecným dôvodom pre jeho vylúčenie – teda samotnej podstate
svojho konania žalobcu, pre ktoré bol vylúčený - žalobca začal namietať až v odvolaní a až potom, ako
súd prvej inštancie na túto skutočnosť poukázal v bode 16.14 svojho rozsudku. Žalobca pred súdom
prvej inštancie v zásade nerozporoval tú skutočnosť, že by konania, pre ktoré bol žalobca vylúčený z
Poľovníckeho združenia sa stali a že tieto sú namierené proti záujmom združenia a jeho členov a že sú

žalovaným a jeho členmi považované za závažné porušenie povinností člena poľovníckeho združenia.
Žalobca doteraz namietal len údajné formálne nedostatky v procese žalovaného, napriek tomu však súd
prvej inštancie hodnotil aj obsahovú stránku uznesenia členskej schôdze žalovaného, a teda aj s touto
časťou sa vo svojom rozhodnutí náležite a presvedčivo vysporiadal a správne konštatoval, že neexistuje
dôvod na vyhlásenie tohto rozhodnutia za neplatné, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje.

16. Odvolací súd sa nezaoberal námietkou žalobcu v replike k vyjadreniu žalovaného, že vylúčenie
z Poľovníckeho združenia zasiahlo do jeho rodinného života a že bol vylúčený zo „svojho miestne
príslušného poľovníckeho združenia“, čím sa mu malo prakticky zasiahnuť do výkonu práva žalobcu
poľovať, nakoľko túto námietku vzniesol až po lehote na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd
nepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené. V odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázanétaké skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na
náhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobcovivrozsahu100%stým,žeovýškenáhradytrovkonania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429

ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).