Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 29Cos/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1426200982
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1426200982.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci navrhovateľa: P.. U. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko M.
XXX/X, XXX XX X., proti povinnému: H.. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko A. námestie XXXX/X,
XXX XX W., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s a zamieta.

II. Povinnému s a n á r o k na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu v elektronickej podobe dňa
25.01.2026 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal povinnému verejne alebo neverejne, najmä
prostredníctvom internetu, sociálnych sietí a e-mailovej komunikácie, tvrdiť alebo rozširovať tvrdenia,
že navrhovateľovi bolo platným rozhodnutím pozastavené, prerušené alebo inak obmedzené členstvo

v X. N. ku koncu roka 2025.

2. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že povinný opakovane,
verejne aj adresnou e-mailovou komunikáciou šíri o navrhovateľovi skutkové tvrdenie, podľa ktorého
má navrhovateľ pozastavené, prerušené alebo inak obmedzené členstvo v X. zväze protifašistických
bojovníkov(ďalejlen„X.“).Povinnýtototvrdenievýslovneuviedolvstatusezverejnenomdňa15.01.2026

na facebookovej stránke „X. N. - oficiálna stránka“, pričom tvrdil, že rozhodnutím Rozhodcovskej
komisie Ústrednej rady X. bolo pozastavené členstvo okrem iných aj navrhovateľovi, pričom toto
rozhodnutie označoval za platné a právoplatné. Tieto tvrdenia boli ďalej uvedené v statuse zverejnenom
dňa 24.01.2026 na tej istej facebookovej stránke ako aj prostredníctvom adresného rozposielania
e-mailových správ členom a funkcionárom X. a ďalším osobám. Tvrdenia prezentované povinným
s totožným obsahom prevzali aj média, a to najmä N. a vek a Y. magazín. Navrhovateľ dodal,

že tvrdenie o jeho pozastavenom členstve je nepravdivé, keďže neexistuje platné a právoplatné
rozhodnutie príslušného orgánu X. ani rozhodnutie súdu, na základe ktorého by bolo možné konštatovať
pozastavenie, prerušenie alebo iné obmedzenie jeho členstva. Povinný v oficiálnom tlačovom orgáne
X. - v časopise W. - verejne informoval o zrušení rozhodnutia Rozhodcovskej komisie R. rady X.
zo dňa 25.11.2025, a to z dôvodu jeho nesúladu so stanovami X.. Napriek tejto skutočnosti povinný
následne opakovane tvrdil, že uvedené rozhodnutie je platné a právoplatné, a na jeho základe šíril

tvrdenie o pozastavenom členstve navrhovateľa. Podľa navrhovateľa takéto konanie preukazuje, že
povinný je oboznámený s nepravdivosťou šíreného tvrdenia, napriek čomu v jeho šírení pokračuje. Ide
o tvrdenie o právnom postavení konkrétnej osoby, prezentované ako fakt, ktoré je objektívne spôsobilé
spôsobiť navrhovateľovi závažnú a ťažko napraviteľnú ujmu, najmä v prostredí organizácie, v ktorej
dlhodobo pôsobí. Rozširovanie uvedeného tvrdenia preto podľa navrhovateľa opakovane, verejne na
sociálnych sieťach, webových portáloch a zároveň adresnou e-mailovou formou zakladá trvajúci a

stupňujúci sa zásah, pričom každé ďalšie zverejnenie alebo rozoslanie predstavuje nový samostatný
zásah. Navrhovateľ v návrhu poukázal na stanovy X. a právomoc Rozhodcovskej komisie. Podľastanov X. N. Rozhodcovská komisia X. (ďalej len „RoK“) nemá právomoc rozhodovať o pozastavení
alebo prerušení členstva člena X.. X. X. v hlave VI. - Rozhodcovská komisia, čl. 1 a nasl., vymedzujú
pôsobnosť Rozhodcovskej komisie výlučne ako orgánu rozhodujúceho spory medzi členmi X., resp.

medzi členmi a orgánmi X., prípadne otázky výkladu stanov, bez výslovného splnomocnenia rozhodovať
o pozastavení členstva člena X.. Naopak, právomoc rozhodovať o vzniku, zániku alebo prerušení
členstva je podľa stanov X. zverená výborom základných organizácií, resp. príslušným orgánom X.,
čo vyplýva z hlavy II. - Členstvo v X., práva a povinnosti členov, najmä z ustanovení upravujúcich
vznik, zánik a evidenciu členstva. Uvedený výklad stanov X. výslovne potvrdila Ústredná rada X.,

ktorá konštatovala, že rozhodnutie Rozhodcovskej komisie Ústrednej rady X. zo dňa 25.11.2025 o
pozastavení členstva viacerým osobám bolo vydané v rozpore so stanovami X., keďže RoK prekročila
rozsah svojej pôsobnosti. Ústredná rada X. ako najvyšší orgán X. medzi zjazdmi je oprávnená dávať
záväzný výklad stanov a kontrolovať zákonnosť postupu orgánov X., čo vyplýva z hlavy IV. - Ústredné
orgány X., najmä z kompetencií Ústrednej rady X.. Ústredná rada X. sa k tejto veci vrátila aj na svojom
rokovaní dňa 17.01.2026, keď v rámci záväzného výkladu stanov konštatovala, že: „Rozhodcovská

komisia Ústrednej rady X. nemá a nikdy nemala právomoc prerušiť, pozastaviť alebo zrušiť členstvo
člena X. nad rámec stanov X..“ Povinný bol priamym svedkom rozhodnutia zo dňa 26.11.2025, keďže
sa rokovania Ústrednej rady X. osobne zúčastnil. Túto skutočnosť podľa navrhovateľa potvrdzuje
aj jeho prvotný článok publikovaný v oficiálnom periodiku X. - časopise W., v ktorom povinný sám
informoval o tom, že rozhodnutie Rozhodcovskej komisie bolo zrušené pre nesúlad so stanovami X..

Navrhovateľsadomnieva,žecieľomtohtokonaniapovinnéhojespochybniťprávneafakticképostavenie
navrhovateľa, a to nielen ako člena X., ale aj ako osoby poverenej výkonom funkcie vedúceho mediálno-
komunikačného a organizačného oddelenia X., ktorú navrhovateľ vykonáva na základe poverenia
príslušného orgánu X.. Takéto konanie má charakter účelového a pokračujúceho zásahu, ktorým sa
vytvára dojem nelegitimity postavenia navrhovateľa a narúša sa riadne fungovanie vnútorných pomerov

združenia, čo výrazne posilňuje naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľ
poukázal na to, že ujma, ktorá navrhovateľovi vzniká a naďalej hrozí, spočíva najmä v systematickom
spochybňovaní jeho právneho a funkčného postavenia v rámci X. prostredníctvom opakovaného šírenia
tvrdení, že mu bolo platným rozhodnutím pozastavené členstvo. Tieto tvrdenia sú prezentované ako
skutkový a právny fakt, hoci neexistuje platné rozhodnutie príslušného orgánu, ktoré by takýto záver

zakladalo. Podľa navrhovateľa sa ujma rovnako prejavuje vznikom pochybností o oprávnenosti konania
navrhovateľa, narušením plynulého chodu mediálnej a organizačnej agendy X. a vytvorením rizika, že
jednotlivé osoby odmietnu s navrhovateľom spolupracovať práve z dôvodu nejasného alebo účelovo
spochybňovaného postavenia. Závažnosť ujmy je umocnená tým, že povinný šírením uvedených tvrdení
zároveň prisudzuje vážnosť a právne účinky rozhodnutiu, ktoré vzniklo v rozpore so stanovami X., mimo

právomocí Rozhodcovskej komisie Ústrednej rady X. a bez toho, aby navrhovateľovi bola pred jeho
prijatím daná možnosť akéhokoľvek vyjadrenia alebo obhajoby. Tým sa u tretích osôb vytvára mylný
dojem, že voči navrhovateľovi prebehlo riadne a zákonné vnútroorganizačné konanie, hoci k takémuto
procesu v skutočnosti nedošlo. Povinný tvrdenia šíri opakovane, verejne a adresnou e-mailovou
komunikáciou, pričom vystupuje ako osoba prezentujúca sa navonok ako „oficiálny hovorca X.“, čím

svojim vyjadreniam podľa navrhovateľa dodáva zvýšenú autoritu a rozširuje ich dosah. Navrhovateľ
má za to, že navrhované neodkladné opatrenie je preto primeraným a nevyhnutným prostriedkom na
dočasnú úpravu pomerov účastníkov a na zabránenie vzniku ďalšej ujmy.

3. Na osvedčenie svojich tvrdení navrhovateľ pripojil k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva, a to:

- Stanovy X. (č.l. 6-11);
- Uznesenie Ústrednej rady X. zo dňa 23.12.2025 (č.l. 12);
- Uznesenie zo zasadnutia Ústrednej rady X. zo dňa 17.01.2026 (č.l. 13);
- Vydanie časopisu W. zo dňa 17.12.2025 (č.l. 14-21);
- Poverenie výkonu funkcie vedúceho oddelenia (č.l. 22);

- Rozhodnutie Rozhodcovskej komisie X. zo dňa 24.11.2025 (č.l. 23);
- Status zverejnený na facebookovej stránke „X. N.v - oficiálna stránka zo dňa 15.01.2026 (č.l. 24-25);
- Status zverejnený na facebookovej stránke „X. - oficiálna stránka zo dňa 24.01.2026 (č.l. 26-27).

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej

len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.5. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

8. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

10. Účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou
pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez takejto bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo
ohrozené právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne
by bola ohrozená exekúcia. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia

zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je opodstatnené
použiť, keď je potrebné neodkladne upraviť pomery, alebo keď je tu obava, že exekúcia bude
ohrozená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné skúmať, či
je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych
(nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu;

potreba úpravy pomerov teda musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o
konečnú súdnu ochranu.

11. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má
poskytnúťochrana,b)navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej

povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).

12. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu,
ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné.
Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by
mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia poskytuje ochranu nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v
rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt

neprimeraným spôsobom, alebo nad nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má
subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba
vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či navrhovateľ hodnoverne osvedčil existenciu (dôvodnosť a

trvanie) subjektívneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia.
Povinnosťou navrhovateľa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčiť existenciu
aspoň tých najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Navrhovateľ musí osvedčiť konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi, že jehosubjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu reálne hrozí určitá ujma, resp. že táto ujma
mu už vzniká. Chýbajúce osvedčenie týchto základných skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadiť
neodkladné opatrenie nevyhnutne vedie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Z navrhovateľom predložených listinných dokladov súd má za osvedčené nasledovné.
14.1. Zo stanov X. (č.l. 6-11), súd má za osvedčené, že rozhodcovská komisia nemá právomoc
rozhodovať o pozastavení alebo prerušení členstva člena X.. X. X. v hlave VI. - Rozhodcovská komisia,
čl. 1 a nasl., vymedzujú pôsobnosť Rozhodcovskej komisie výlučne ako orgánu rozhodujúceho spory

medzi členmi X., resp. medzi členmi a orgánmi X.. V súlade so stanovami X. a osobitným predpisom
rozhodne RoK o spornej otázke. V súlade so stanovami X. je právomoc rozhodovať o vzniku, zániku
alebo prerušení členstva zverená výborom základných organizácií, resp. príslušným orgánom X., a to
v rozsahu ustanovenom hlavou II. stanov X..
14.2. Z uznesenia Ústrednej rady X. zo dňa 23.12.2025 (č.l. 12), súd má za osvedčené, že tento orgán
SZPB skonštatoval, že rozhodnutie Rozhodcovskej komisie o prerušení členstva navrhovateľa v X. bolo

prijaté v rozpore so stanovami X. a považuje sa za neplatné.
14.3. Z uznesenia zo zasadnutia Ústrednej rady X. zo dňa 17.01.2026 (č.l. 13), súd má za osvedčené,
že Ústredná rada X. berie na vedomie rozhodnutie predsedu X. o menovaní navrhovateľa za vedúceho
organizačného oddelenia a za vedúceho mediálno-komunikačného oddelenia a taktiež za povereného
vedením redakcie mesačníka W..

14.4. Z predloženého vydania časopisu W. zo dňa 17.12.2025 (č.l. 14-21), súd má za osvedčené, že v
predmetnom časopise, konkrétne v autorskom stĺpčeku s názvom „Rokovanie ÚR X. bolo bez koncovky
ale Kto stále organizuje prevrat v X.?“ (č.l. 15) povinný informoval o zrušení rozhodnutia Rozhodcovskej
komisie Ústrednej rady X. zo dňa 25.11.2025, a to z dôvodu jeho nesúladu so stanovami X.. Povinný
taktiež informoval, že rokovanie Ústrednej rady X. bolo bez koncovky, keď nebolo ukončené uznesením.

14.5. Z predloženého poverenia (č.l. 22), súd má za osvedčené, že predseda X. ako štatutárny
orgán X. udelil navrhovateľovi dňa 09.01.2026 až do odvolania poverenie na výkon funkcie vedúceho
organizačného oddelenia a taktiež vedúceho mediálno-komunikačného oddelenia X..
14.6. Z predloženého rozhodnutia Rozhodcovskej komisie X. zo dňa 24.11.2025 (č.l. 23), súd má za
osvedčené, že Rozhodcovská komisia pozastavila dočasne, až do vyriešenia prípadu, navrhovateľovi

členstvo v X..
14.7. Z predloženého statusu zverejneného na facebookovej stránke „X. N. - oficiálna stránka zo dňa
15.01.2026 (č.l. 24-25), súd má za osvedčené, že na predmetnej internetovej stránke povinný, ktorý sa
označil na konci článku ako „oficiálny hovorca X.“ uviedol nasledovné: „Nezákonnosť v X. sa kopí a kopí.
Dnes sú v slovenskom zväze protifašistických bojovníkov akože dvaja predsedovia. Jeden oficiálny a

druhý nezákonne „dočasný“, pretože ... Oficiálnym predsedom X. je už tretí rok, a to na základe voľby
18. zjazdu X. Q. D.. Nezákonným je „dočasný predseda“ U. T.. Prečo je Q. D. stále oficiálnym predsedom
X.? Nuž preto, lebo Stanovy X. nikomu a nijako neumožňujú zjazdom zvoleného predsedu X. odvolať!!!
A ak si niekto myslí, že to nie je pravda, nech pomenuje článok, ktorý to umožňuje. Renegáti svoju
nezákonnosť stále opierajú o hlavu IV. článok 6. písmeno „j“, že Ústredná rada X. „vo výnimočných

prípadoch volí do najbližšieho zjazdu X. spomedzi členov ÚR X. predsedu X. so všetkými právomocami
a povinnosťami“ ale Stanovy X. vôbec nehovoria čo sa má udiať s existujúcim predsedom. Takže, len
diletanti si môžu myslieť, že „zvolením U. T. za predsedu X. podľa čl. IV bod 6 písm. j) Stanov X.
zanikol mandát doterajšiemu predsedovi Q. D.“ ako čítame v ich uznesení. Ktorá ÚR X. môže vydávať
oficiálne uznesenia? Aj na to dávajú Stanovy X. právnu odpoveď. Je to ÚR X., ktorej rokovanie zvolal

predseda X.. Nie „dočasný“ ani nijaký iný. Na o predseda X. naposledy zvolal rokovanie ÚR X. 26.
novembra 2025. To však prerušil bez prijatia uznesenia s tým, že pokračovanie rokovania vyhlási neskôr.
Čo zatiaľ neurobil! Takže každé renegátmi zvolané rokovanie tzv. Ústrednej rady X. nie je v súlade so
Stanovami X. čiže je nezákonné! Preto sa ním nemusí riadiť a akceptovať ho žiadny člen X.!!! Ešte
raz o pozastavení členstva v X. štyrom členom. Už 7. januára som vydal stanovisko Predsedníctva ÚR

X. (Mimochodom všimli ste si, že predsedníctvo je jediný orgán, ktorý renegáti nenapadli?), zvolaného
predsedom X. V. D., ktoré potvrdilo, že platí rozhodnutie Rozhodcovskej komisie (RoK) ÚR X. z 25.
novembra 2025, ktorým pozastavila členstvo v X.: W. E., P. O., U. H. a U. E.. A prečo toto rozhodnutie
stále platí? Opäť nechajme prehovoriť Stanovy X.! Pretože žiadny z článkov hlavy „VI. Rozhodcovská
komisia“ nedáva Ústrednej rade X. právo zneplatniť akékoľvek rozhodnutie RoK. Dáva jej však právo

rozhodnúť o spore „v prípade odvolania sa člena X.“. Lenže ani jeden z menovaných sa voči rozhodnutiu
RoK o pozastavení ich členstva (podľa Stanov X., hlavy VI., čl. 2) neodvolal, preto je rozhodnutie tejto
komisie jednoznačne dávno právoplatné! Toto rozhodnutie RoK musí rešpektovať každý člen X.. A
ten, kto sa mu nemieni podriadiť, nech vráti členskú legitimáciu. Aká je reálna situácia v priestorochÚstredia X.? Jednoznačne protiprávna! Oficiálni funkcionári nemajú prístup na svoje pracoviská (vlámali
sa do nich neoficiálni), niektorým boli odcudzené aj ich vlastné počítače... No a vládnu v nich ľudia s
pozastaveným členstvom. U. E., ako údajný nový tajomník ÚR X., U. H., údajný nový vedúci mediálno-

komunikačného oddelenia, ktorý sa rozhodol okupovať kanceláriu predsedu X. V. D.. Veď čo by trocháril,
nie? Čo napísal J. H. 14. januára? Na facebookovej stránke C. X. napísali aj toto: „S.! Dňa 10. januára
som vydal tlačovú správu, v ktorej som informoval, že 8. januára 2026 poslali oficiálny predseda X.
Q. D. a oficiálny tajomník Ústrednej rady X. N. P. Okresnému úradu W., odboru všeobecnej vnútornej
správy, „Žiadosť o nahliadnutie do spisu a vyhotovenia kópií dokumentov“ z dôvodu: „nakoľko došlo k

zápisu zmeny štatutára v rozpore so stanovami združenia, bez vedomia právoplatne zvoleného štatutára
a podvodným spôsobom“. A keďže do 14. januára 2026 stále neprišla odpoveď na túto žiadosť, bude
adresátovi posielaná rovnaká žiadosť aj tento týždeň a potom každý ďalší až dovtedy kým sa nenaplní
právo a neotvoria dvere objektívnej spravodlivosti.“
14.8. Z predloženého statusu zverejneného na facebookovej stránke „X. - oficiálna stránka zo dňa
24.01.2026 (č.l. 26-27), súd má za osvedčené, že povinný, ktorý je v ňom označený ako „oficiálny

hovorca X.“, uviedol: „H..“ A že „staré vedenie... v X. zanechalo obrovskú sekeru“. Nezaplatené vraj
zostali základné prevádzkové náklady za vodu, elektrinu, plyn, telefóny, internet... Prečo to teda tzv.
nové vedenie neuhradilo? Tajomník ÚR X. uvádza, že „čo sa týka úhrad za služby, tak tie sa postupne
uhrádzajú z peňazí za prenájom priestorov. Tak, ako peniaze prechádzali tak sa aj uhrádzali jednotlivé
položky. Vrátane úhrad spojených s vydávaním mesačníka W.. Nie som si však istý, či tzv. nové vedenie

vôbec vystavilo faktúry za 4. štvrťrok 2025“. Renegáti sa vystatovali, že sú kompetentnejší ako oficiálne
vedenie. Nuž teda v čom? Nefunguje im internet, nevydáva sa tlač, hrozia problémy s dodávkami vody,
elektriny... (a pritom len z prenájmu priestorov majú mať k januáru k dispozícii cca 20 tisíc eur!). Na
čo sú vlastne vzbúrenci spôsobilí? Prepáčte, že použijem zdanlivo odťažitý príklad. Sú spôsobilí len
na to, na čo bol spôsobilý sovietsky prezident P.. Na rozpad ZSSR! Vzbúrenci v X. majú našliapnuté

na to isté v našom Zväze. Že X. hrozia exekúcie? Oficiálnemu vedeniu by nehrozili! Ale veď pád X.
do finančnej núdze bol predsa základný renegátsky cieľ. Práve to chceli organizátori puču dosiahnuť!
Veď všetci vieme, že presne takýto spôsob uchopenia moci v X. (dostať ho do finančnej núdze) verejne
ohlásil europoslanec za Hlas SD W. na renegátskej konferencii vo Zvolene v roku 2024. Alebo aj toto
chcú pučisti zaprieť? Berieme ho za slovo! U.r tvrdí, že je pripravený niesť zodpovednosť za svoje slová,

že bývalé vedenie „malo pripravený predaj“ časti priestorov sídla X. za cca 500 tisíc eur. Je to hlúposť a
na hlúposti by sa nemalo reagovať, no napriek tomu som požiadal o stanovisko tajomníka ÚR X. „Predaj
budovy nie je vôbec v hre, ani sa o tom nikdy neviedla diskusia. Zaregistrovali sme len dopyt jedného
prenajímateľa priestorov, že či by sme mu nepredali prenajaté a ďalšie priestory, lebo sa chce rozšíriť.
My sme to zdvorilo odmietli, no tušíme o koho reči sa J. H. opiera.“ Čo renegáti nikdy nepriznajú? Po

prvé, že X. do decembra 2025 riadne fungoval. Platil odvody, platil za energie, nemal žiadne exekúcie,
žiadne rozsiahle finančné ťažkosti okrem problému s finančným ohodnocovaním tajomníkov oblastných
organizácií. Zväz to začal riešiť cestou prechodu na dobrovoľníctvo oblastných tajomníkov tajomníka
ÚR X. i predsedu X.. Po druhé, X. vyrovnal jednu jedinú pôžičku. A ďalšie nemá! Po tretie, kontrola z
inšpekčnej služby MV SR preukázala, že čerpanie príspevku za rok 2024 prebehlo plne v súlade so

zákonmi a podpísanou zmluvou medzi X. a MV SR. X. nemusel vrátiť z poskytnutej dotácie ani cent. Po
štvrté, aj audit z úradu vlády preukázal, že hospodárenie X. bolo za preverované obdobie v poriadku. Po
piate, v priebehu decembra mala byť riadne dočerpaná dotácia z ministerstva vnútra, aj z ministerstva
obrany. Preto sa to neudialo? Aká je tu úloha J. H.? Nikomu nie je divné, že X. je pred bankrotom práve
po renegátsko-pučistickom prevrate? Čo treba mať neustále na pamäti? Že vzbúrenci násilne vylomili

zámky na Ústredí X. a dvere polepili odcudzeným označením Polícia, pričom to bolo označené bez
policajnej pečiatky. Legitímnemu vedeniu X. a zamestnancom ústredia tým zamedzili v riadnom výkone
ich práce, pričom, podľa jedného z nich, odcudzili neznáme množstvo dokumentov a listín. V priestoroch
X. sa okrem iného nachádzalo väčšie množstvo hotovosti v pokladnici a mnohé iné cenné veci, vrátane
osobných vecí zamestnancov a ich súkromných počítačov. „Za legitímne vedenie X. môžem vyhlásiť, že

úhradu všetkých faktúr a podlžností sme mali zabezpečenú a pripravenú“, tvrdí pracovník Ústredia X.
S. F. a dodáva: „ak renegáti zjednajú právnu nápravu, my do pár dní zabezpečíme uhradenie všetkých
potrebných faktúr a zabezpečíme riadne a správne vyúčtovanie všetkých poskytnutých dotácií“. „Vieme
obnoviť plynutý chod ústredia a aj vydávanie a distribúciu mesační W. a správu webovej stránky X.“.
Čo nezverejnené môže byť za prevratom? Po prvé, získanie majetku X.: budova na Q. ulici (hodnota

niekoľko miliónov eur), financie z dotácií a príspevkov, umelecké diela a zbierky na Q. X v W.. Po druhé,
zastavenie trestných stíhaní a kontrol: na J. H. a ďalších boli podané trestné oznámenia. Po tretie,
zisteniazvlastnejhĺbkovejkontrolyhospodáreniavX.zaostatnérokysútakézávažné,žesapripravovali
trestné oznámenia na ďalšie osoby. Mimochodom, od januára 2026 mali prísť noví nájomníci, ktorí bypriniesli ďalšie financie do X.. W. rozbehnuté rokovania so súkromnými sponzormi, ktorí mali záujem
podporiť X. a jeho myšlienky finančnými darmi. Pripravovali sa ďalšie opatrenia s cieľom nahradiť
chýbajúce financie zo štátneho príspevku, keďže určití ľudia mali eminentný záujem, aby Zväz trpel a

tým pádom mohli ospravedlniť svoj zámer ovládnuť Zväz s prísľubom „lepších čias“. Všetky tieto aktivity
sú ale v súčasnosti pozastavené, keďže partia samozvancov sa rozhodla ohýbať právo a zákony vo
svoj prospech.“

15. Z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľ sa jeho
vydaním domáha trvalej úpravy pomerov medzi stranami. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
súdsubsumovalpod§325ods.2písm.d.)C.s.p.,pretoženavrhovateľnímpožadujezakázaťpovinnému
verejne alebo neverejne, najmä prostredníctvom internetu, sociálnych sietí a e-mailovej komunikácie,
tvrdiť alebo rozširovať tvrdenia, že navrhovateľovi bolo platným rozhodnutím pozastavené, prerušené
alebo inak obmedzené členstvo v X. ku koncu roka 2025.

16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v platnom znení (ďalej len „zákon o
združovaní“), občania majú právo slobodne sa združovať.

17. Podľa § 2 ods. 1 zákona o združovaní, občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia,

kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len „združenia“) a združovať sa
v nich.

18. Podľa § 2 ods. 3 zákona o združovaní, združenia sú právnickými osobami. Do ich postavenia a
činnosti môžu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona o združovaní, nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v
združeniach ani k účasti na ich činnosti. Zo združenia môže každý slobodne vystúpiť.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona o združovaní, nikomu nesmie byť občiansky na ujmu, že sa združuje, že je

členom združenia, že sa zúčastňuje na jeho činnosti alebo ho podporuje, alebo že stojí mimo neho.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona o združovaní, práva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy
združenia.

22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 487/2013 Z.z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Zväzu
protifašistických bojovníkov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 487/2013 Z.z.“), Slovenský zväz
protifašistických bojovníkov (ďalej len „zväz“) je nezávislá právnická osoba so sídlom v Bratislave
pôsobiaca na celom území Slovenskej republiky.

23. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 487/2013 Z.z., zväz pôsobí v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,
ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými
zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

24. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 487/2013 Z.z., zväz tvoria základné organizácie, kluby, skupiny a oblastné

organizácie.

25. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 487/2013 Z.z., podrobnosti o vnútornej organizácii zväzu, o spôsobe
tvorby, pôsobnosti a vzájomných vzťahoch jeho orgánov, právach a povinnostiach členov zväzu a
zásadách hospodárenia upravujú stanovy.

26. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 487/2013 Z.z., zväz samostatne hospodári so svojím majetkom a v súlade
s osobitným predpisom3) môže spravovať aj majetok štátu.

27. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 487/2013 Z.z., zväz získava prostriedky na svoju činnosť najmä z

členských príspevkov, z výnosov z vlastnej činnosti a vlastného majetku, z darov od fyzických osôb a
právnických osôb a z dedičstva.28. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“), fyzická
osobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskejctiaľudskejdôstojnosti,
ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

29. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

30. Podľa čl. 26 ods. 1 a 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie
sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným
spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice
štátu.

31.Podľačl.26ods.4ÚstavySlovenskejrepubliky,sloboduprejavuaprávovyhľadávaťašíriťinformácie

možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

32. Podľa čl. 10 ods. 1 prvej a druhej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, zverejneného
oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb. (ďalej len „Dohovor“),

každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať
informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.

33. Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru, výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti a zodpovednosť,
môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon,

a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti
alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo
morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania
autority a nestrannosti súdnej moci.

34. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle § 11 a § 13 OZ je neoprávnenosť zásahu do
ochrany osobnosti fyzickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu na
osobnostných právach. K porušeniu práva na ochranu osobnosti môže dôjsť slovom, písmom, obrazom
i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej)
povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť písmom (písomne), treba pri skúmaní primeranosti

konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či ide o skutkové tvrdenie alebo o hodnotiaci úsudok (kritiku),
pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.

35. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce do práva fyzickej osoby
chráneného v zmysle § 11 OZ. Môže ním byť však aj kritika, ak presiahla rámec oprávnenej kritiky.

Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby je založená
na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu
neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu
sa zbaví (tzn. na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno)
hrozby občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto jeho tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz

pravdy). Od skutkových tvrdení je však potrebné odlišovať hodnotiace úsudky; existenciu faktov možno
preukázať,zatiaľčootázkapravdivostihodnotiacichúsudkovnepripúšťadôkazy.Hocihodnotiaciúsudok
vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí však vychádzať z dostatočného
faktického základu.

36. Samotné uverejnenie nepravdivého údaja, dotýkajúce sa osobnostných práv fyzickej osoby, zakladá
spravidla neoprávnený zásah do týchto osobnostných práv. Na druhej strane každé zverejnenie
nepravdivého údaja nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah; takýto zásah je daný len vtedy,
ak presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno
tolerovať.

37. Sloboda prejavu vo všetkých štátoch vybudovaných na demokratických princípoch predstavuje
jeden zo základných pilierov demokracie a uplatňuje sa nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré
sú prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú,šokujú alebo znepokojujú štát či časť obyvateľstva. To je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a
otvorenosti,bezktorýchnemožnohovoriťodemokratickejspoločnosti(Handysidev.Spojenékráľovstvo,
sťažnosť č. 5493/72). Z čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 2 Dohovoru vyplýva,

že ktokoľvek, kto vykonáva slobodu prejavu, má aj určité povinnosti a nesie určitú zodpovednosť, v
rámci ktorých nesmie prekročiť isté hranice stanovené v záujme bezpečnosti štátu, verejného poriadku,
ochrany práv a slobôd iných (vrátane osobnostných práv fyzických osôb) a ostatných tu vymedzených
relevantných sociálnych potrieb. Tieto výnimky ohraničujúce slobodu prejavu si však vyžadujú úzku
interpretáciu, kde potreba obmedzenia slobody prejavu musí byť preukázaná presvedčivým spôsobom,

a to vzhľadom na význam tejto slobody garantujúcej ducha tolerancie demokratickej spoločnosti.

38. V posudzovanom prípade má súd z navrhovateľom uvádzaných tvrdení a predložených dokumentov
za osvedčené, že medzi navrhovateľom a povinným existuje hmotnoprávny vzťah, keď navrhovateľ a
aj povinný sú členmi X. ktoré je v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 487/2013 Z.z. právnickou osobou so
sídlom v Bratislave, pôsobiacou na celom území Slovenskej republiky. Povinný o navrhovateľovi uvádzal

tvrdenia vo verejnom priestore, avšak so zameraním na prostredie X., pričom navrhovateľ namieta len
tvrdenia povinného spochybňujúce členstvo navrhovateľa v X., resp. okolnosť, že mu bolo členstvo
v X. pozastavené. Súd napriek tvrdeniam navrhovateľa v podanom návrhu nemá za osvedčené, že
by povinný o navrhovateľovi šíril namietané tvrdenia aj adresnou e-mailovou komunikáciou, pretože
takáto z navrhovateľom predložených dokumentov nevyplýva. Súd ďalej uvádza, že X. je založený

podľa zákona o združovaní, t.j. ide o občianske združenie, v ktorom s ohľadom na § 5 zákona č.
487/2013 Z.z. podrobnosti o jeho vnútornej organizácii upravujú stanovy. Súd má ďalej za osvedčené, že
v súvislosti s osobou navrhovateľa bolo dňa 24.11.2025 prijaté Rozhodcovskou komisiou X. rozhodnutie
(č.l. 23), ktorým sa mu malo pozastaviť členstvo v X., až do vyriešenia prípadu. Následne má súd
za osvedčené, že uznesením Ústrednej rady X. zo dňa 17.01.2026 (č.l. 13) bol zvolaný mimoriadny

zjazd X. na 25.04.2026 do W. Z bodu V. predmetného uznesenia súd má za osvedčené, že ním bolo
zrušené uznesenie, ktorým bol povinný menovaný za vedúceho mediálno-komunikačného oddelenia a
šéfredaktora mesačníka „W.“, vrátane všetkých z neho vyplývajúcich poverení. Obdobne má súd z bodu
VII. predmetného uznesenia za osvedčené, že Ústredná rada X. berie na vedomie ukončenie spolupráce
s povinným, ďalej berie na vedomie rozhodnutie o menovaní navrhovateľa za vedúceho organizačného

oddelenia a taktiež za vedúceho mediálno-komunikačného oddelenia a poverení navrhovateľa vedením
redakcie mesačníka W.k, k čomu malo dôjsť na základe poverenia zo dňa 09.01.2026 (č.l. 22). Vo
vzťahu k osobe navrhovateľa má súd za osvedčené, že povinný na oficiálnej stránke X. dňa 15.01.2026
(č.l. 24, 25) uviedol, že: „J. ... ktoré potvrdilo, že platí rozhodnutie Rozhodcovskej komisie (RoK) ÚR
X. z 25. novembra 2025, ktorým pozastavila členstvo v X. ... Oficiálni funkcionári nemajú prístup na

svoje pracoviská (vlámali sa do nich neoficiálni), niektorým boli odcudzené aj ich vlastné počítače... No
a vládnu v nich ľudia s pozastaveným členstvom. U., ako údajný nový tajomník ÚR X., údajný nový
vedúci mediálno-komunikačného oddelenia, ktorý sa rozhodol okupovať kanceláriu predsedu X..“ Ďalej
má súd za osvedčené, že povinný na oficiálnej stránke X. dňa 24.01.2026 (č.l. 26, 27) uviedol, že: „F.
ohovára, no nepreukazuje! Svoje fikcie vraj netvrdí ako „funkcionár“ dočasného vedenia X. Veď ako by aj

mohol? Tzv. dočasné vedenie X. právne neexistuje, navyše on je od 20.11.2025 občan s pozastaveným
členstvom v X.. Tvrdí, že: „. stojí doslova pred bankrotom....“ Súd konštatuje, že z obsahu predmetných
článkov vyplýva, že o navrhovateľovi povinný uviedol viaceré skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky,
avšak tieto nebolo potrebné - s ohľadom na navrhovateľom vymedzený petit neodkladného opatrenia -
citovať, keďže neboli pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu relevantné.

39. Súd vo vzťahu k príslušným častiam obsahujúcim výroky povinného o navrhovateľovi, odcitovaným
vyššie v ods. 38 tohto rozhodnutia uvádza, že ich nemožno vnímať izolovane, ale práve v súvislosti
s vnútornými pomermi v X.. Z dokladov predložených navrhovateľom súd má za osvedčené, že
povinný spochybňuje spôsob, akým došlo k výmene predsedu predmetnej organizácie, t.j. X., keď

za oficiálneho predsedu povinný považuje Q., zvoleného počas 18. zjazdu X. (pozri č.l. 24) a
spochybňuje spôsob ustanovenia U. za dočasného predsedu X.; ide teda o kritiku a prejavovanie
vlastných názorov povinného na vnútorné pomery X.. Z predložených dokladov súd má za osvedčené,
že navrhovateľ bol poverený výkonom funkcie vedúceho oddelení dňa 09.01.2026 G. (č.l. 22), t.j.
osobou, ktorej legitimitu zvolenia povinný spochybňuje. Súd po oboznámení sa s článkami označenými

navrhovateľom konštatuje, že v nich povinný polemizuje s uplatňovaním vnútorných predpisov X. na
aktuálnu organizačnú štruktúru X. a vo vzťahu k osobe navrhovateľa žiadne z ním označených vyjadrení
povinného (viď vyššie ods. 38) nedosahuje takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala potrebu ingerencie
súdu v zmysle nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľ sa pritom podanýmnávrhom domáha, aby súd povinnému zakázal o navrhovateľovi verejne alebo neverejne, najmä
prostredníctvom internetu, sociálnych sietí a e-mailovej komunikácie tvrdiť alebo rozširovať tvrdenia, že
mu bolo platným rozhodnutím pozastavené, prerušené alebo inak obmedzené členstvo v X. ku koncu

roka 2025. Súdu pri posudzovaní predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú známe
právne závery Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých: „Údaje o tom, či konkrétny občan je alebo nie
je členom určitého združenia občanov, prípadne, či mu členstvo v združení zaniklo, sú údaje, týkajúce
sa jeho osoby, resp. jeho súkromia, do ktorého patrí aj realizácia záujmov občana (aj profesionálnych)
spočívajúca v združovaní sa a v účasti na činnosti združenia; tieto údaje sú chránené Ústavou SR

a normami súkromného práva.“ (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/39/2000 zo dňa 01.07.2003,
ZSP 45/2003). Súd ale konštatuje, že navrhovateľ in concreto v podanom návrhu neosvedčil, aká
konkrétna ujma mu hrozí práve týmto jednotlivým tvrdením povinného o navrhovateľovi, t.j. tvrdením,
že jeho členstvo v X. bolo pozastavené na základe rozhodnutia RoK ÚR X. zo dňa 25.11.2025. V
tejto súvislosti navrhovateľ uviedol len všeobecné konštatovanie, že ujma spočíva v systematickom
spochybňovaní jeho právneho a funkčného postavenia v rámci X.. Napriek tomu, že navrhovateľ v

návrhu uviedol, že takéto konanie povinného má bezprostredný dopad na vnútorné pomery združenia
a opakované spochybňovanie jeho členstva vytvára v očiach členov, funkcionárov, spolupracujúcich
subjektov a tretích osôb dojem nelegitimity jeho postavenia, súd tieto jeho tvrdenia nemá za osvedčené.
Navrhovateľ totiž v tomto smere nekonkretizoval a ani nepredložil nijaké dôkazné prostriedky, ktorými
by svoje tvrdenia o následkoch, ktoré hrozia zo spochybňovania jeho členstva v X. povinným, osvedčil.

Súd konštatuje, že navrhovateľ v podanom návrhu neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery
medzi sporovými stranami požadovaným spôsobom, preto dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný a výrokom I. tohto rozhodnutia ho zamietol.

40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V konaní je s ohľadom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešnou stranou
povinný. V konaní však povinnému žiadne trovy nevznikli, preto súd v zmysle čl. 17 C.s.p., v súlade so
zásadou procesnej ekonómie (R 72/2018) rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho

doručenia.

Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p.
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).