Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117202201
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6117202201.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E., v konaní zast. JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát,
so sídlom kancelárie Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec proti žalovanému Mgr. Robert Antal, so
sídlom kancelárie správcu Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty
úpadcu SAPUCHA s.r.o., so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 46 879 501, v konaní zast.
JUDr. Martin Dianiška LL.M, advokát, so sídlom kancelárie Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
45 016 071 o vylúčenie majetku zo súpisu, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 26Cbi/5/2017-469 zo dňa 21. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti výroku I. rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
26Cbi/5/2017-469 zo dňa 21. novembra 2024 o d m i e t a .

II. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/5/2017-469 zo dňa 21. novembra 2024
v napadnutom výroku III. a výroku IV. p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím:
- vo výroku I. zamietol návrh žalobcu na prerušenie tohto konania do skončenia dovolacieho konania
vedeného Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 2Obdo/37/2023;
- vo výroku II. zastavil konanie v časti o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu
SAPUCHA s.r.o., a to: 1. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, výmera: 9638 m2, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX,

číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/1, spoluvlastnícky podiel: l/l, súpisná hodnota majetku: 9.638,-
Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na
základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.; 2. typ
súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 62 m2,
štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg.
„C“ č. 22393/25, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 62,- Eur, deň sporného zápisu:

09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho
úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B.
C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.; 3. typ súpisnej položky majetku: pozemok,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 123 m2, štát: Slovenská republika, obec: F.,katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/26, spoluvlastnícky podiel:
1/1, súpisná hodnota majetku: 123,- Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu:
majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba v prospech ktorej

pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C. nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom
D. XXX/X, XXX XX E.; 4. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, výmera: 63 m2, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX,
číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/27, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 63,-
Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na

základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.; 5. typ
súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 121 m2,
štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg.
„C“ č. 22393/28, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku 121,- Eur, deň sporného zápisu:
09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho

úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B.
C.,nar.XX.XX.XXXX,obajabytomD.XXX/X,XXXXXE.;6.typsúpisnejpoložkymajetku:pozemok,druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 121 m2, štát: Slovenská republika obec: F., katastrálne
územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/29, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná
hodnota majetku: 121,- Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej

osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti
sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/
X, XXX XX E.;
- vo výroku III. zamietol žalobu vo zvyšnej časti;
- vo výroku IV. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,

že o výške trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 06.02.2017 sa žalobca domáhal vylúčenia nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty
úpadcu SAPUCHA s.r.o. so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 46 879 501 v konkurze vedenom

na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1K/79/2015, a to:
- 1. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 171
m2, štát Slovenská Republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg.
„C“ č. 22393/30, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 171,- Eur, deň sporného zápisu:
09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho

úkonu, osoba v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX/X, XXX XX E.;
- 2. typ súpisnej položky majetku: Stavba - Kurín - vykŕm brojlerov, príslušenstvo: oplotenie dvora,
asfaltové cesty, studňa 14m, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX,
číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/30, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 1.000,-

Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na
základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E.;
- 3. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 9638
m2, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg.

„C“ č. 22393/1, spoluvlastnícky podiel: l/l, súpisná hodnota majetku: 9.638,- Eur, deň sporného zápisu:
09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho
úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B.
C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.;
- 4. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 62

m2, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg.
„C“ č. 22393/25, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 62,- Eur, deň sporného zápisu:
09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho
úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B.
C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.;

- 5. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 123
m2, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg.
„C“ č. 22393/26, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 123,- Eur, deň sporného zápisu:
09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právnehoúkonu, osoba v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C. nar. XX.XX.XXXX a B.
C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.;
- 6. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 63

m2, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg.
„C“ č. 22393/27, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 63,- Eur, deň sporného zápisu:
09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho
úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B.
C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.;

- 7. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 121
m2, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg.
„C“ č. 22393/28, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku 121,- Eur, deň sporného zápisu:
09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho
úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B.
C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.;

- 8. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 121
m2, štát: Slovenská republika obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg.
„C“ č. 22393/29, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 121,- Eur, deň sporného zápisu:
09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho
úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B.

C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.
- 9. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 251
m2, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg.
„C“ č. 22393/31, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 251,- Eur, deň sporného zápisu:
09.11.2016, dôvod sporného zápisu: Majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho

úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: ing. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX/X, XXX XX E.;
- 10. typ súpisnej položky majetku: Stavba - Sklad poľnohospodárskych biopotravín, štát: Slovenská
republika, obec: F., katastrálne územie: F., súpisné číslo: XXX, číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg.
„C“ č. 25511/4, spoluvlastnícky podiel: 1/5, súpisná hodnota majetku: 50.000,- Eur, deň sporného zápisu:

09.11.2016, dôvod sporného zápisu: Majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho
úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX/X, XXX XX E.;
- 11. typ súpisnej položky majetku: Stavba - Dielne oprav, a stol., štát: Slovenská republika, obec:
F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 25511/3, spoluvlastnícky

podiel; 1/5, súpisná hodnota majetku: 1.000,- Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného
zápisu: Majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech
ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX
E.. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný zverejnil v Obchodnom vestníku č. 219/2016 dňa 15.11.2016
doplnenie súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu o majetok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve aj v

spoluvlastníctve žalobcu a ktorý žalobca zákonne nadobudol právne relevantným spôsobom kúpnymi
zmluvami zo dňa 29.04.2015, zo dňa 01.02.2016 a zo dňa 03.02.2016. Kúpnu cenu predávajúcim riadne
zaplatil, nehnuteľnosti nenadobúdal od úpadcu a tieto ani neboli v majetku úpadcu. Poukázal na to, že
úpadca vznikol zlúčením so spoločnosťou EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. a žalobca mal za to, že
konkurznaúpadcubolvyhlásenývrozporesozákonom.ŽalobcatiežpoukázalnarozsudokNajvyššieho

súdu SR sp. zn. 112/2007.

3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že kúpne zmluvy,
ktorými mali byť dotknuté nehnuteľnosti prevedené na tretie osoby a v nadväznosti na nich aj kúpne
zmluvy uzatvorené spoločnosťami BIOMILA spol. s r.o., AGLOM, s.r.o. a SARO, spol. s r.o., ktorými

mal nehnuteľnosti nadobudnúť žalobca, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, keďže kúpne
zmluvy boli realizované konateľmi C. G. D. a A. B. C., ktorí konali spoločne, pričom C. G. D. bol
do funkcie ustanovený neplatne, dôsledkom čoho ani právne úkony, ktoré vykonal nie sú platnými
právnymi úkonmi. Konštatoval, že do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na
základe neplatných právnych úkonov, pričom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom prebieha

konanie pod sp. zn. 9Cb/87/2014, ktorého predmetom je aj určenie neplatnosti uznesenia valeného
zhromaždenia spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., konaného dňa 06.02.2014, ktorým bol do
funkcie konateľa spoločnosti C. G. D.. Všetky nehnuteľnosti žalobca nadobudol síce kúpnymi zmluvami
od spoločností BIOMILA spol. s r.o. a SARO, spol. s r.o., avšak tieto spoločnosti nadobudli vlastníckeprávo od spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. ako pôvodného vlastníka, a to kúpnymi zmluvami
uzatvorenými aj neplatne ustanoveným konateľom C. G. D..

4. Žalobca ďalej v konaní argumentoval tým, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľností medzi
spoločnosťami EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. a AGLOM, s.r.o. a tiež A. B. C., je podpísaná
osobou A. B. C., ktorého konanie nie je sporné, ktorý bol konateľom oprávneným konať samostatne
od vzniku spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., teda aj v čase konania mimoriadneho
valného zhromaždenia, kedy zmenou spoločenskej zmluvy konajúcou osobou za spoločnosť stali dvaja

konatelia. Aj keby bola vyslovená neplatnosť mimoriadneho valného zhromaždenia, spôsobilo by to
navrátenie do pôvodného stavu, čo by viedlo k oprávneniu A. B. C. so samostatným konateľským
oprávnením, ktoré nebolo spochybnené, a preto rozhodnutie vo veci sp. zn. 9Cb/87/2014 by nemohlo
spôsobiť absolútnu neplatnosť právneho úkonu prevodu nehnuteľností. Poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/225/2014 zo dňa 29.07.2014 s tým, že pri predaji majetku treba
vziať do úvahy, že majetok spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. sa nezníži jeho predajom, len

sa zmení jeho forma, kedy spoločnosť získa finančnú sumu, ktorá bude vyjadrením hodnoty predaného
majetku. Spoločnosť EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. takto postupovala pri predaji nehnuteľností,
z ktorých uspokojovala svojich veriteľov.

5. Žalovaný ďalej v konaní argumentoval tým, že jednotlivé kúpne zmluvy, ale aj iné scudzovacie

úkony, uzatváral žalobca spoločne s C. G. D., a teda prejav vôle spoločnosti bol tvorený
spoločnými rozhodnutiami obidvoch konajúcich, pričom ak do rozhodovania a vykonania ktoréhokoľvek
právneho úkonu zasahoval aj druhý neplatne ustanovený konateľ, takto urobený prejav vôle je
prejavom ovplyvneným, neplatne ustanovený konateľ slobodné konanie prvého konateľa obmedzoval,
ovplyvňoval. Žalovaný tiež poukázal na celkové správanie sa a konanie posledných konateľov

predchodcu úpadcu C. G. D. a A. B. C., ktorí sú zároveň konateľmi v spoločnosti BIOMILA spol.
s r.o. a v s nimi spriaznených osobách, motivované s cieľom obohatiť sa na úkor tretích osôb, t.j.
väčšinového spoločníka EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. a konkurzných veriteľov, a prisvojiť si majetok
schopný generovať zisk aj do budúcich období, a to spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi,
v rozpore s obchodnými zvyklosťami, v rozpore s chovaním a konaním poctivého hospodára, ktoré

je konaním bez naplnenia predpokladov podnikania, ako konania za účelom dosiahnutia zisku. Po
neplatnom ustanovení C. G. D. do funkcie konateľa došlo spoločným konaním oboch konateľov k
postupnému výpredaju majetku EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. bez akéhokoľvek hospodárskeho
účelu a bez akejkoľvek podnikateľskej opodstatnenosti, kedy jednotlivé právne úkony nedávajú žiadny
logický, ekonomický, podnikateľský či iný zmysel, a v dôsledku čoho došlo tiež k bezdôvodnému

obohateniu spriaznených osôb obidvoch konateľov, resp. ich samých, a to všetko na úkor väčšinového
spoločníka EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., t.j. Poľnohospodárske družstvo Polianka, IČO: 34 105
034, ktorého prakticky obrali o celý majetok v spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., ako aj o
budúci ziskový výkon podnikateľskej činnosti, aj na úkor veriteľov spoločnosti EKOTREND MYJAVA,
spol. s r.o., dnes už konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávky v tomto postupnom procese napriek

údajne prijatým kúpnym cenám (aj keď len v minimálnom rozsahu), ani čiastočne neuhradili. Zdôraznil,
že postupným výpredajom majetku spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. sa jednalo o celý
podnik spoločnosti, ktorý tvoril funkčný celok vo svojej sfére podnikania generujúci zisk, a preto sa
jednotlivými kúpnymi zmluvami nejedná len o jednoduchú zmenu vlastníctva, ale o zásadné a úplné
znemožnenie ďalšieho výkonu podnikateľských aktivít, vrátane dosahovania zisku, ako hlavného účelu

podnikania. V rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a s dobými mravmi, si prisvojili celý
podnik spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. vrátane súboru hmotných, ako aj osobných a
nehmotných zložiek podnikania, celý jej majetkový substrát v zmysle všetkých zložiek a foriem jeho
aktív, a napokon prevzali aj jej zamestnancov, pričom nosným subjektom, ktorý nadobudol majetok
spoločnosti a následne prevzal/zamestnal aj jeho zamestnancov, aby tak v celom rozsahu pokračoval

v podnikateľskej činnosti je spoločnosť BIOMILA spol. s r.o.. Poukázal na to, že všetky dotknuté
nehnuteľnosti boli v čase konania mimoriadneho valného zhromaždenia, t.j. k 06.02.2014, vo výlučnom
vlastníctve EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., kedy pozemky CKN č. 22393/30 a 22393/31 boli predané
Kúpnou zmluvou zo dňa 30.04.2014 spoločnosti ALGOM s.r.o., ktorá tieto pozemky následne po uplynutí
5 mesiacov previedla Kúpnou zmluvou zo dňa 16.09.2014 na spoločnosť SARO, spol. s r.o. a táto ich

dňa 03.02.2016 previedla na žalobcu, ktorý bol v čase predaja pozemkov z EKOTREND MYJAVA spol.
s r.o. na ALGOM konateľom aj spoločníkom EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., teda tromi nadväzujúcimi
kúpnymi zmluvami si žalobca na seba previedol pozemky spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o.
ĎalšienehnuteľnostiodkúpilaodspoločnostiEKOTRENDMYJAVAspol.sr.o.spoločnosťBIOMILAspol.s r.o. a to Kúpnou zmluvou zo dňa 18.09.2014 kúpila Sklad poľnohospodárskych biopotravín so súp. č.
XXX na parc. CKN č. 25511/4 a Dielne oprav. a stol. bez súp. č. na parc. CKN č. 25511/3, a Kúpnou
zmluvou zo dňa 28.10.2014 odkúpila od EM aj Kurín – výkrm brojlerov na parc. CKN č. 22393/30. V tom

čase bol v spoločnosti BIOMILA spol. s r.o. konateľom žalobca a C. G. D. a spoločníkom bol žalobca
a spoločnosť SARO spol. s r.o., v ktorej bol spoločníkom a konateľom C. G. D.; teda nehnuteľnosti
odpredávali z právneho predchodcu úpadcu sami sebe. Tieto tri stavby spoločnosť BIOMILA spol. s r.o.
predalaKúpnouzmluvouzodňa01.02.2016vcelostižalobcovi,pričomvkladdokatastrabolpovolenýuž
nasledujúceho dňa, t.j. dňa 02.02.2016 a následne Kúpnou zmluvou zo dňa 03.02.2016, t.j. nasledujúci

deň po povolení vkladu, predal žalobca v tejto veci, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4/5 k dvom z
uvedených stavieb, a to Sklad poľnohospodárskych biopotravín so súp. č. XXX na parc. CKN č. 25511/4
a Dielne oprav. a stol. bez súp. č. na parc. CKN č. 25511/3, spoločnosti SARO spol. s r.o., pričom
vklad do katastra bol povolený dňa 05.02.2016. V predmetných úkonoch žalovaný videl aj obchádzanie
zákona, keď žalobca v súčinnosti s C. D. zabezpečili predaj podniku EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o.
skrytou formou, keď ovládli túto spoločnosť a následne celým súborom právnych úkonov ho previedli

na tretie osoby, s ktorými sú osobne, majetkovo či personálne prepojení a vo výsledku dosiahli stav,
akoby BIOMILA spol. s r.o. kúpila od EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. celý podnik, pretože s celým
jeho majetkom, hmotným aj nehmotným, ochrannými známkami, ako aj so zamestnancami, pokračuje
v podnikateľskej činnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., pričom aj tie majetkové zložky, ktoré nie
sú formálne vedené v prospech BIOMILA spol. s r.o., používa a využíva pre svoje podnikanie bez

akýchkoľvek obmedzení, čo ani netají. Zmyslom a účelom toho, že nedošlo k predaju EKOTREND
MYJAVA, spol. s r.o. v prospech BIOMILA spol. s r.o. bolo, že v prípade predaja podniku by BIOMILA
spol. s r.o. musela prevziať aj záväzky a tomu sa chcel žalobca aj s C. D. vyhnúť. Kúpu, resp. predaj
podniku by museli zverejniť v obchodnom registri, čím by sa konalo podľa § 477 a 478 Obchodného
zákonníka, čomu sa však opísaným konaním vyhli a tým celkom zjavne poškodili veriteľov. Zdôraznil, že

z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že spoločnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. vykázala v roku
2012tržbyvovýškeviacako662tis.Eur,vroku2013vovýške2,9mil.Eur,vroku2014vovýškeviacako
766 tis. Eur a v roku 2015 už len vo výške necelých 12 tis. Eur. Zároveň v rokoch 2012 – 2014 dosiahla
kladný hospodársky výsledok-zisk a v roku 2015 už bola stratová. Naproti tomu spoločnosť BIOMILA
spol. s r.o. zapísaná do OR v septembri 2012, vykázala v rokoch 2012 a 2013 tržby vo výške 0,- Eur, ale

v rokoch 2014-2017 dosiahla tržby vo výške 1,7 až 2,2 mil. Eur. Zároveň v rokoch 2012 bola stratová a
v rokoch 2014-2016 dosiahla kladný hospodársky výsledok. Hoci sa jednotlivé právne úkony a zmluvy
môžu javiť ako platné, prihliadnuc na všetky úkony oboch konateľov, je zrejmé, že títo mali nečestné
úmysly a motiváciu spojenú so snahou ukrátiť tretie osoby a na ich úkor dosiahnuť významné svoje
obohatenie, keď výsledkom celého procesu malo byť zlúčenie spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol.

s bezvýznamnou spoločnosťou a následne v prípade návrhu na vyhlásenie konkurzu na jej majetok, t.j.
na majetok právneho nástupcu EKOTREND MYJAVA, spol., jeho zamietnutie pre nedostatok majetku;
čo však nevyšlo keď Okresný súd Banská Bystrica konkurz na majetok právneho nástupcu EKOTREND
MYJAVA, spol. vyhlásil.

6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu o tom, že uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K/79/2015 zo dňa 13.01.2016, zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 13/2016 dňa 21.01.2016, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a uznesením č.k.
1K/79/2015 zo dňa 25.05.2016 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 104/2016 dňa 31.05.2016, bol
ustanovený správca Mgr. Robert Antal, Banská Bystrica (ďalej aj len „správca“ alebo „žalovaný“).

Súd prvej inštancie vyhodnotil, za nesporné, že v Obchodnom vestníku č. 219/2016 dňa 15.11.2016
správca zverejnil doplnenie súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu o majetok, ktorý je predmetom
tejto vylučovacej žaloby; výzvou zo dňa 15.11.2016 žalovaný vyzval žalobcu podľa § 78 ods. 2 zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej aj len „ZKR“) na predloženie
skutkových tvrdení a dôkazov vylučujúcich zapísanie predmetného majetku do súpisu konkurznej

podstaty úpadcu a výzvou na vylúčenie majetku zo dňa 01.12.2016 žalobca žiadal žalovaného
o vylúčenie predmetného majetku zo súpisu podstaty úpadcu.
Súd prvej inštancie tiež vyhodnotil za nesporné, že spoločnosť EKOTREND MYJAVA spol. s r.o.,
ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia s úpadcom, bola pôvodným vlastníkom všetkých predmetných
nehnuteľnosti, vylúčenia ktorých sa žalobca v tomto konaní domáha. Pozemky na parcelách č. 22393/30

a č. 22393/31 boli predané Kúpnou zmluvou zo dňa 30.04.2014 spoločnosti ALGOM s.r.o., ktorá tieto
následne predala Kúpnou zmluvou zo dňa 16.09.2014 spoločnosti SARO, spol. s r.o., ktorá ich dňa
03.02.2016 Kúpnou zmluvou previedla na žalobcu. Ostatné pozemky nadobudla od predchodcu úpadcu
spoločnosť BIOMILA spol. s r.o., a to sklad poľnohospodárskych biopotravín so súp. č. XXX na parc. Cč. 25511/4 a Dielne oprav. a stol. bez súp. č. na parc. C č. 25511/3 Kúpnou zmluvou zo dňa 18.09.2014
a Kurín – výkrm brojlerov na parc. C č. 22393/30 Kúpnou zmluvou zo dňa 28.10.2014. Spoločnosť
BIOMILA spol. s r.o. tieto tri nehnuteľnosti predala Kúpnou zmluvou zo dňa 01.02.2016 v celosti

žalobcovi, následne Kúpnou zmluvou zo dňa 03.02.2016 predal žalobca v tejto veci spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 4/5 k dvom stavbám a to Sklad poľnohospodárskych biopotravín so súp. č. XXX na
parc. C č. 25511/4 a Dielne oprav. a stol. bez súp. č. na parc. C č. 25511/3 spoločnosti SARO spol. s r.o.
Z prehľadu tržieb spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., Prehľadu hospodárskych výsledkov
spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., Prehľadu tržieb spoločnosti BIOMILA spol. s r.o.

a Prehľadu hospodárskych výsledkov spoločnosti BIOMILA spol. s r.o. vyplývalo, že spoločnosť
EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. vykázala v roku 2012 tržby vo výške viac ako 662 tis. Eur, v roku
2013 vo výške 2,9 mil. Eur, v roku 2014 vo výške viac ako 766 tis. Eur a v roku 2015 už len vo výške
necelých 12 tis. Eur; súčasne v rokoch 2012 – 2014 dosiahla kladný hospodársky výsledok-zisk a v roku
2015 už bola stratová. Naproti tomu spoločnosť BIOMILA spol. s r.o., zapísaná do obchodného registra v
septembri 2012, vykázala v rokoch 2012 a 2013 tržby vo výške 0,- Eur, ale v rokoch 2014-2017 dosiahla

tržby vo výške 1,7 až 2,2 mil. Eur; súčasne v rokoch 2012 bola stratová a v rokoch 2014-2016 dosiahla
kladný hospodársky výsledok.
Právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/40/2020-887 zo dňa 30.11.2021
bol v 1. výroku potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie v spojitosti s opravným uznesením a bol
zmenený rozsudok súdu prvej inštancie v 2. výroku tak, že ním boli vyhlásené za neplatné uznesenia

mimoriadneho valného zhromaždenia EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. zo dňa 06.02.2014 a
s účinnosťou od 06.02.2014 o odvolaní A. E. H. z funkcie konateľa spoločnosti, vymenovaní C.
G. D. do funkcie konateľa spoločnosti, zmene v spôsobe konania štatutárnych zástupcov v mene
spoločnosti a zmene spoločenskej zmluvy v zmysle dodatku spoločenskej zmluvy. Právoplatným
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/41/2020-898 zo dňa 30.11.2021 bolo zmenené

opravné uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 9Cb/87/2014-818 zo dňa 21.11.2019
tak, že rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 9Cb/87/2014-720 zo dňa 16.06.2019 v 1. výroku bolo za
neplatné určené uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. zo
dňa 06.02.2014 o udelení súhlasu na prevod obchodného podielu vo vlastníctve Poľnohospodárske
družstvo Polianka v konkurze v spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. vo výške 91,57 %, vklad

do základného imania 270 530,44 Eur, splatené 270 530,44 Eur na spoločnosť Ekotrend agro s.r.o..
Z výpisov z Obchodného registra vyplývalo, že v spoločnosti BIOMILA spol. s r.o., bol spoločníkom
a konateľom žalobca, spoločnosť SARO spol. s r.o. sa stala spoločníkom v marci 2014, C. G. D. sa
konateľom stal dňa 26.02.2014 a v súčasnosti je jediným spoločníkom spoločnosť SARO s.r.o., kde od
založenia spoločnosti v r. 2002 je jej spoločníkom aj konateľom C. G. D.. V spoločnosti EKOTREND

MYJAVA spol. s r.o. bol žalobca konateľom od 09.07.2001 do 05.10.2015 a C. G. D. od 07.02.2014
do 5.10.2015, žalobca bol spoločníkom od 09.07.2001 do 01.12.2014 a C. G. D. od 02.12.2014 do
05.10.2015, spoločnosť GA.STAV s.r.o. bola spoločníkom od 14.11.2014 do 05.10.2015, spoločnosť
zanikla v dôsledku zlúčenia zo spoločnosťou Cycle s.r.o. dňa 6.10.2015. Úpadca (predchádzajúce
obchodné meno Cycle s.r.o.) je právnym nástupcom spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o.,

konateľom je C. G. D. od 17.12.2016, spoločníkom je D. D., občan Bulharskej republiky, pričom
zo správy MV SR, Prezídia PZ, ÚMPS, Interpol zo dňa 11.2.2020 vyplýva, že D. D. s dátumom
narodenia XX.XX.XXXX a ID č. XXXXXXXXX neexistuje v registri obyvateľov Bulharskej republiky. V
spoločnostiALGOMs.r.o.,ktorázaniklavýmazomzobchodnéhoregistradňa31.08.2017,bolkonateľom
a spoločníkom I. J.. V spoločnosti SARO spol. s r.o. je spoločníkom od 08.06.2022 a konateľom

od 24.04.2002 C. G. D.. V spoločnosti GA.STAV s.r.o., v likvidácii bol konateľom od 23.09.2002
a spoločníkom od 23.09.2002 I. J..
Z reštančných správ správcu zo dňa 31.10.2022, 31.10.2023 a zo dňa 31.10.2024, ktoré je správca
v zmysle § 85 ods. 2 ZKR povinný súdu predkladať, vyplývalo, že nebola speňažená ani jedna majetková
položka úpadcu, pretože všetky majetkové položky sú predmetom vylučovacích sporových konaní,

pričom niektoré položky oddelenej podstaty, napr. hovädzí dobytok alebo poľnohospodárske stroje
a zariadenia, ktoré nie sú predmetom vylučovacích sporov, sa nenašli a správca s nimi nedisponuje.

7. Súd prvej inštancie vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby z dôvodu litispendencie čiastočne
konanie zastavil, a to bez potreby súhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby.

8. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, uskutočnený na pojednávaní konanom dňa 21.11.2024,
na prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania vedeného Najvyšším súdom SR pod sp. zn.
2Obdo/37/2023, keď zhodnotil, že podanie dovolania nie je dôvodom na prerušenie konania a v tomtoprípadedovolaciekonanieniejekonaním,vktoromsabudenevyhnutneriešiťpodstatná(skutkováalebo
právna) otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, keďže súd prvej inštancie
sa priklonil k názoru žalobcu, že konateľ A. B. C. mohol konať za spoločnosť samostatne tak, ako tomu

bolo pred neplatnosťou uznesení prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení.

9. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že považoval za sporné, či sú splnené
podmienky na vylúčenie predmetného majetku zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu a
či žalobca zapísaný na listoch vlastníctva predmetných nehnuteľností ako vlastník nadobudol tieto

nehnuteľnosti platne, keďže žalovaný tento majetok tretej osoby namietal ako nadobudnutý na základe
neplatných právnych úkonov. Súd prvej inštancie vyhodnotil vo vzťahu k argumentácii žalovaného
ohľadomuzatvoreniapredmetnýchkúpnychzmlúvneoprávnenouosoboukonajúcouvmenespoločnosti
EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. a tým namietaným nedostatkom uzavretia zmlúv slobodne a vážne,
že hoci bol právoplatnými rozhodnutiami príslušného súdu C. G. D. neplatne vymenovaný do funkcie
konateľa spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., tak s poukazom na obchodný register súd prvej

inštancie mal za to, že A. B. C. mohol ako konateľ v čase uskutočnenia pôvodných kúpnych zmlúv konať
a podpisovať za spoločnosť vo všetkých veciach samostatne, a preto súd prvej inštancie nevzhliadol
absolútnu neplatnosť pôvodných kúpnych zmlúv uzatvorených spoločnosťou EKOTREND MYJAVA,
spol. s r.o. ako predávajúcim, v ktorých za predávajúceho podpísal zmluvy aj druhý konateľ A. B. C.. Súd
prvej inštancie v tomto neakceptoval argumentáciu žalovaného ohľadom nedostatku slobodnej vôle a

vážnostikonateľaA.B.C.uzatvoriťpredmetnézmluvy,anito,žebypredmetnézmluvyneboliuzatvorené
osobami oprávnenými konať v mene a na účet predávajúceho ako jeho štatutárni zástupcovia, kedy
konateľ A. B. C. toto oprávnenie mal, teda mohol konať samostatne a kedy slobodná vôľa, ani úmysel
konateľa uskutočniť uvedené prevody majetku úpadcu nebola ničím vyvrátená.

10. Súd prvej inštancie sa preto ďalej zaoberal tým, či konanie žalobcu naplnilo znaky konania v
rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a či bolo konaním
obchádzajúcim zákon. Hoci žalobca poukázal na to, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
16Cob/2025/2014zodňa29.07.2014,ktorýmbolozrušenéuznesenieprvoinštančnéhosúduonariadení
predbežného opatrenia, súd druhej inštancie vyslovil, že pri predaji majetku treba vziať do úvahy, že

majetok spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. sa nezníži jeho predajom, len sa zmení jeho forma,
kedy spoločnosť získa finančnú sumu, ktorá bude vyjadrením hodnoty predaného majetku, kedy žalobca
mal za to, že spoločnosť EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., takto postupovala pri predaji nehnuteľnosti,
súd prvej inštancie poznamenal, že nie je vylúčené vyhodnotiť konanie žalobcu v rozpore s dobrými
mravmi a hlavne za situácie, kde síce pri predaji nehnuteľností spoločnosť EKOTREND MYJAVA spol.

s r.o. podľa zmlúv získala určitú finančnú sumu, avšak ako vyplýva z reštančných správ správcu,
tak za účelom uspokojenia veriteľov nebola speňažená ani jedna majetková položka úpadcu, pretože
všetky sú predmetom vylučovacích sporových konaní, pričom niektoré položky oddelenej podstaty, ktoré
nie sú predmetom vylučovacích sporov, sa nenašli a správca nimi nedisponuje a tiež z vyjadrenia
žalovaného vyplýva, že pohľadávky veriteľov úpadcu nie sú ani sčasti kryté majetkom úpadcu a

neboli ani sčasti uspokojené, pretože úpadca následkom predmetných kúpnych zmlúv prakticky žiadny
majetok v súčasnosti nemá. Žalobca sa bránil, že predmetné nehnuteľnosti nenadobudol od úpadcu,
ale od tretích osôb, čo bolo vyvrátené kúpnymi zmluvami predloženými žalovaným. Súd prvej inštancie
na podklade vykonaného dokazovania mal za to, že žalovaný v konaní preukázal tvrdený rozpor
predmetných kúpnych zmlúv s dobrými mravmi v čase ich vzniku na tom podklade, že boli uzatvorené

spriaznenými osobami v zmysle § 9 ZKR, kedy v čase konania mimoriadneho valného zhromaždenia, t.j.
k 06.02.2014, boli predmetné nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve spoločnosti EKOTREND MYJAVA
spol. s r.o., pričom pozemky CKN č. 22393/30 a č. 22393/31 boli predané Kúpnou zmluvou zo dňa
30.04.2014 spoločnosti ALGOM s.r.o., ktorá tieto následne po uplynutí 5 mesiacov previedla Kúpnou
zmluvou zo dňa 16.09.2014 na spoločnosť SARO, spol. s r.o. a táto ich dňa 03.02.2016 previedla

na žalobcu, ktorý bol v čase predaja pozemkov zo spoločnosti ECOTREND MYJAVA spol. s r.o. na
ALGOM s.r.o. konateľom aj spoločníkom EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., teda tromi nadväzujúcimi
kúpnymi zmluvami žalobca na seba previedol predmetné pozemky, kedy spriaznenosť a prepojenosť
medzi jednotlivými spoločnosťami bola preukázaná výpismi z obchodného registra, pričom žalobca
uvedenú prepojenosť subjektov v konaní nenamietal, nerozporoval. Ďalšie nehnuteľnosti odkúpila od

spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., spoločnosť BIOMILA spol. s r.o., a to Kúpnou zmluvou zo
dňa 18.09.2014 kúpila Sklad poľnohospodárskych biopotravín zo súp. č. XXX na parc. CKN č. 25511/4 a
Dielne oprav. a stol. bez súp. č. na parc. CKN č. 25511/3 a Kúpnou zmluvou zo dňa 28.10.2014 odkúpila
aj Kurín - výkrm brojlerov na parc. CKN č. 22393/30. V tom čase bol v spoločnosti BIOMILA spol. sr.o. konateľom žalobca a C. G. D. a spoločníkom bol žalobca a spoločnosť SARO spol. s r.o., v ktorej
bol spoločníkom a konateľom C. G. D., teda nehnuteľnosti previedli z právneho predchodcu úpadcu
obaja konatelia sami sebe, resp. spoločnosti, v ktorej boli obaja konateľmi. Tieto tri stavby spoločnosť

BIOMILA spol. s r.o. predala Kúpnou zmluvou zo dňa 01.02.2016 v celosti žalobcovi a následne Kúpnou
zmluvou zo dňa 03.02.2016 predal žalobca spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4/5 k stavbe Sklad
poľnohospodárskych biopotravín a Dielne oprav. a stol. spoločnosti SARO spol. s r.o. Súd prvej inštancie
uvedenékonaniežalobcu,kedytentonazákladekúpnychzmlúvzodňa26.02.2014,zodňa30.04.2014a
zodňa28.10.2014,akokonateľkonajúcizaspoločnosťEKOTRENDMYJAVAspol.sr.o.,predalmajetok,

ktorého vylúčenia sa v tomto konaní domáha, na ďalšie ním alebo s neplatne ustanoveným konateľom
spriaznené subjekty a v nadväznosti na ďalšie kúpne zmluvy zo dňa 16.09.2014, zo dňa 03.12.2016 a
zo dňa 01.02.2016, kedy bol tento majetok prevedený žalobcovi ako kupujúcemu, posúdil ako konanie
v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a ktoré svojím účelom
obchádza zákon, kedy žalovaný v konaní preukázal, že jednotlivými scudzovacími zmluvami došlo k
prevodu len aktív na spriaznené osoby úpadcu a spriaznené osoby vtedajších konateľov, avšak nedošlo

súčasne k prevodu pasív, kedy pasíva zostali úpadcovi, ktorý zostal nemajetný, čo viedlo k ukráteniu
vtedajších veriteľov a následne konkurzných veriteľov. Bonitný majetok žalobca previedol z podstaty
predchodcu úpadcu po konaní mimoriadneho valného zhromaždenia najskôr na iné subjekty, ktoré ho
následne previedli späť žalobcovi, prípadne na ďalšie subjekty, ktoré ho previedli žalobcovi. Žalovaný
(poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť „žalobca“) tak nemusel porušiť zákon, porušil však

základné zásady obchodného styku, kedy bol bonitný majetok vyvedený v prospech spriaznených osôb
oboch konateľov a takýto postup súd prvej inštancie vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi,
ako aj zásadami poctivého obchodného styku, a preto nemôže požívať žiadnu právnu ochranu.

11. Podľa súdu prvej inštancie prevodom predmetných nehnuteľností zo spoločnosti EKOTREND

MYJAVA, spol. s r.o., ktorá ich využívala na svoje podnikanie a dosahovanie zisku, si žalobca musel byť
vedomý toho, že sťaží, prípadne znemožní ďalšie fungovanie a podnikanie tejto spoločnosti, k čomu aj
došlo, keď ako vyplýva z Prehľadu hospodárskych výsledkov spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol.
s r.o., táto spoločnosť bola od roku 2015 stratová, naproti tomu v čase pred predajom predmetných
nehnuteľností dosahovala v roku 2013 tržby vo výške 2,9 mil. Eur a v roku 2014 vo výške viac ako

766tis. Eur a kedy naopak spoločnosť BIOMILA spol. s r.o. dosiahla v roku 2013 tržby vo výške 0,-
Eur, ale v rokoch 2014-2017 vo výške 1,7 až 2,2 mil. Eur a v rokoch 2014 - 2016 dosiahla kladný
hospodársky výsledok oproti predchádzajúcej strate. Žalobca tak pri uzatváraní kúpnych zmlúv konal
vedome s tým, že zbavil pôvodného vlastníka (predchodcu úpadcu) možnosti jeho ďalšieho podnikania.
Súčasne v konaní žalobcu nebol vzhliadnutý a ani tvrdený akýkoľvek hospodársky účel a podnikateľská

opodstatnenosť pri prevádzaní majetku právneho predchodcu úpadcu na žalobcu. Preto podľa názoru
súdu prvej inštancie absencia dobromyseľnosti účastníkov pri realizácii predmetných kúpnych zmlúv,
ktorými bol majetok právneho predchodcu úpadcu prevedený na ďalšie subjekty a následne na žalobcu
a ktorými boli porušené práva právneho predchodcu úpadcu, má za následok neplatnosť predmetných
právnych úkonov pre ich rozpor s dobrými mravmi. Žalobca navyše súdu prvej inštancie nevysvetlil

motiváciu, pohnútky, resp. účel vykonania predmetných úkonov, pričom neosvedčil, že by jeho konanie
bolo možné považovať za súladné s dobrými mravmi. Všetky tieto nesporné skutočnosti indikovali v
konaní rozpor s dobrými mravmi žalobcu pri uzatváraní predmetných kúpnych zmlúv.

12. Podľa súdu prvej inštancie obchádzanie zákona spočíva v tom, že žalobca spolu s neplatne

ustanoveným konateľom celým súborom právnych úkonov previedol podnik EKOTREND MYJAVA spol.
s r.o. na tretie osoby, s ktorými je on alebo neplatne ustanovený konateľ C. G. D. osobne, majetkovo
či personálne prepojený a vo výsledku bol dosiahnutý stav, akoby spoločnosť BIOMILA spol. s r.o.
kúpila od spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. podnik, pretože s jeho majetkom, hmotným
aj nehmotným, ochrannými známkami, ako aj so zamestnancami pokračuje v podnikateľskej činnosti,

čo žalovaný preukázal predloženými listinnými dôkazmi, pričom pasíva a neuspokojení veritelia zostali
spoločnosti SAPUCHA s.r.o. ako právnemu nástupcovi spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o..
Ak by došlo k predaju podniku, uvedené by muselo byť zverejnené v obchodnom registri a vtedy by
sa muselo konať v zmysle § 477 a 478 Obchodného zákonníka, čo opísaným konaním žalobca a
neplatne zvolený konateľ C. G. D. obišli a tým poškodili veriteľov spoločnosti EKOTREND MYJAVA,

spol. s r.o., pričom zo zoznamu konkurzných veriteľov vyplýva, že v konkurze na majetok úpadcu
si uplatnilo svoje pohľadávky 14 veriteľov, ktorí doteraz zostali bez uspokojenia. Obídením zákona,
a teda skrytým, neformálnym predajom podniku, spoločnosť BIOMILA spol. s r.o. nadobudla akoby
celý podnik od spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., aj prevzatím zamestnancov a pokračujev podnikaní a vo výrobnom programe bývalej spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., avšak
bez toho, aby boli uspokojení veritelia úpadcu. Z tohto dôvodu, keďže boli ako neplatné vyhodnotené
prvotné kúpne zmluvy uzatvorené právnym predchodcom úpadcu, v zmysle zásady, že nikto nemôže

previesť na iného viac práv ako má sám, nemôžu byť v kontexte súvislosti personálneho prepojenia
subjektov na strane kupujúcich a predávajúcich platné ani následné kúpne zmluvy a ani tie, ktorými
mal nadobudnúť predmetný majetok žalobca, majúc za to, že prevody sa súdu prvej inštancie javili ako
absolútne nelogické, bez ekonomického a hospodárskeho významu, boli vykonávané vo veľmi krátkom
čase po sebe, niekedy aj niekoľko dní po sebe s tým, že kúpne ceny boli úplne rovnaké, predmety boli

rozdeľované priebežne medzi rôzne personálne spriaznené subjekty, z čoho možno vyvodiť, že žiadny
ekonomický, racionálny význam pre predchodcu úpadcu tieto prevody nemali.

13. Súd prvej inštancie podľa § 195 ods. 1 CSP zamietol ako nedôvodný návrh strany žalobcu na výsluch
žalobcu uskutočnený na pojednávaní za účelom, že žalobca sa vie k celej veci sám riadne vyjadriť a
vyargumentovať aj jednotlivé tvrdenia zo strany právneho zástupcu žalovaného. Súd prvej inštancie

takýto návrh na vykonanie dokazovania vyhodnotil ako nedôvodný, keď považoval za nehospodárne,
aby sa konanie kvôli návrhu na výsluch žalobcu odročilo, kedy mal rovnako za to, že žalobca sa počas
celého konania mohol vyjadriť a v podstate sa aj vyjadroval prostredníctvom podaní svojho zástupcu.
K poslednému vyjadreniu zo strany žalovaného mal možnosť sa žalobca do termínu pojednávania
vyjadriť, ako aj k tomu, čo zo strany žalovaného odznelo na pojednávaní, svoje právo však nevyužil,

rovnakožalobcamalmožnosťdostaviťsanapojednávanie,anitotosvojeprávonevyužil.Keďžežalobca,
ktorého výsluch sa navrhol, nebol prítomný na pojednávaní a jeho predvolanie by vyžadovalo odročenie
pojednávania, súd prvej inštancie takýto návrh vyhodnotil ako nehospodárny a zamietol ho.

14. Súd prvej inštancie žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania

voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, keď vyhodnotil, že v späťvzatej časti zavinil zastavenie
konania žalobca, pretože si rovnaký nárok na súde uplatnil dvakrát.

15. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I., výroku III. a výroku IV. podal žalobca v
zákonom stanovenej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g),

h) CSP, a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Žalobca v odvolaní uviedol, že považuje za nevyhnutné uviesť skutočnosti uvedené žalovaným
na pravú mieru, nakoľko tento zamlčal dôležité okolnosti v obchodnom živote spoločnosti EKOTREND
MYJAVA, spol. s r.o., a to pokus o neprijateľné prevzatie tejto spoločnosti, na ktorom sa podieľala
spoločnosť GB management, a.s., Praha a s ňou spriaznené osoby. V súčasnosti je práve spoločnosť
GB management, a.s., aktuálne najväčší nespriaznený veriteľ úpadcu. Uvedenie širšieho kontextu

skutočnostísúvisiacichschodomspoločnostiEKOTRENDMYJAVA,spol.sr.o.jekľúčovépreposúdenie
podstatných právnych otázok v predmetnej veci, najmä posúdenia dobrej viery žalobcu ako aj osôb
konajúcichzaspoločnosťEKOTRENDMYJAVA,spol.sr.o.,akoajotázky,čitátospoločnosťpostupovala
zákonne, keď istú časť majetku previedla individuálnymi scudzovacími úkonmi a nie zmluvou o predaji
podniku. Spoločnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. po svojom 12 ročnom pôsobení čelila približne

od mesiaca júl 2013 pokusu o nepriateľské prevzatie zo strany silnej záujmovej skupiny pôsobiacej v
agropotravinárskom sektore, čo bolo zdokumentované vo viacerých investigatívnych článkoch, ktoré
zachytávajú ako isté osoby s rôznymi prepojeniami vykonali sériu úkonov, výsledkom ktorých bol
nakoniec riadený a plánovaný konkurz spoločnosti. Počiatočným bodom nepriateľského prevzatia bola
skutočnosť, že Pôdohospodárska platobná agentúra neoprávnene pozdržala schválenú dotáciu na

vyplatenie v prospech Poľnohospodárskeho družstva Poriadie, t.č. väčšinového spoločníka spoločnosti.
V tomto období došlo zo strany osôb spojených s pokusom o nepriateľské prevzatie ku kontaktovaniu
Poľnohospodárskeho družstva Poriadie, ktorému oznámili, že ak ich vpustia do družstva, tak PPA vyplatí
schválenú dotáciu. Po takomto nepriateľskom prevzatí bol do funkcie konateľa spoločnosti EKOTRENDMYJAVA, spol. s r.o. vymenovaný A. E. H., ktorý uzatvoril dňa 04.07.2013 ako konateľ zmluvu o úvere so
spoločnosťou GB management, a.s. vo výške 162.000,- Eur. Po ďalších cca troch týždňoch spoločnosť
GB management, a.s. poskytla spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. ďalší úver vo výške

400.000,- Eur. Rovnako bezprostredne však A. H. tieto poskytnuté finančné prostriedky vyviedol zo
spoločnosti na spriaznené osoby, čím spoločnosti zostal len záväzok na vrátenie sumy 562.000,- Eur
s príslušenstvom. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je nepochybný záver, že jediným cieľom
bolo zaťažiť spoločnosť takým záväzkom, ktorý by znamenal riadenie konkurzu cez hlavného veriteľa.
Spoločnosť uzatvorením predmetných úverových zmlúv prevzala záväzok vrátiť sumu, ktorú už v čase

preberania záväzku nebola schopná splatiť, pričom práve pre tento záväzok bol na ňu vyhlásený
konkurz. Za účelom objektívneho posúdenia finančno-ekonomickej situácie v spoločnosti EKOTREND
MYJAVA, spol. s r.o. v čase uzatvorenia predmetných zmlúv o úvere bolo spracované Odborné
vyjadrenie - znalecký úkon č. 10/2019 vypracovaný Ing. Petrom Mišákom, znalcom z odboru Ekonómia
a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, Kontroling. Poskytnutie finančných prostriedkov vo
výške 562.000,- Eur nebolo pre spoločnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. potrebné. V Znaleckom

posudku č. 1/2020 vypracovanom znalcom Ing. Petrom Mišákom je uvedené, že finančné prostriedky
boli zo strany A. E. H. okamžite vyvedené na spriaznený subjekt Poľnohospodárske družstvo Poriadie.
Je tak nepochybné, že spoločnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. sa dostala do existenčných
problémov z dôvodov, ktoré žiadnym spôsobom nesúviseli so žalobcom. Spoločnosť EKOTREND
MYJAVA, spol. s r.o. sa v danom čase potrebovala vysporiadať so svojimi záväzkami, a teda vykonať

kroky potrebné na to, aby uspokojila svojho veriteľa GB management, a.s. a odvrátila riziko úpadku. Je
nepochybné, že spoločnosť nemala dostatočnú likviditu, predovšetkým finančné prostriedky a z tohto
dôvodu nemala inú možnosť ako predať časť svojho majetku na pokrytie svojich záväzkov. Práve z
uvedeného dôvodu previedli osoby konajúce za spoločnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. vybraný
majetok tejto spoločnosti, čo žalobca považuje za plne legitímne konanie. Rovnako žalobca odmieta

akékoľvek tvrdenia, že majetok mal byť prevádzaný bez protihodnoty, resp. za minimálnu protihodnotu. Z
predmetných kúpnych zmlúv je zrejmé, že prevod nehnuteľností bol odplatný a zároveň žalobca dodáva,
že zo Znaleckého posudku č. 14/2017 vypracovaného znaleckou organizáciou TOP HOUSE spol. s r.o.
vyplýva, že výška odplát zodpovedá znaleckému oceneniu. Žalobca preto nevidí žiaden dôvod, aby tieto
boli označované ako nemravné, v rozpore s poctivým obchodným stykom, dobrými mravmi, prípadne

že by mali byť akýmkoľvek spôsobom neplatné. Zároveň nie je pravdou, že by prevody nehnuteľnosti
boli vykonané na úkor konkurzných veriteľov, keďže účelom prevodu nehnuteľnosti bolo uspokojenie
spoločnosti GB management, a.s., ako v danom čase najväčšieho spriazneného veriteľa. Práve táto
spoločnosť bola prijímateľom úžitkov spojených s prevodom nehnuteľností. Napriek skutočnosti, že
spoločnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. mala k 31.12.2013 na bankovom účte sumu 788,-

Eur, tak bola schopná z kúpnych cien za prevod majetku uhradiť spoločnosti GB management, a.s.
najmenej sumu 196.141,76 Eur. Žalobca je presvedčený, že prevod majetku tak, ako k nemu došlo, bol
legitímny a zákonný, pričom v prípade individuálneho prevodu majetku nedošlo k obchádzaniu zákona,
predovšetkým v ustanovení o zmluve o predaji podniku. Rovnako žalobca poukazuje na skutočnosť, že
na jednej strane platí, že jednotlivé úkony, ktorými došlo k prevodu nehnuteľností, sú právne perfektné a

nespochybniteľné a na strane druhej platí, že osoby konajúce v mene spoločnosti EKOTREND MYJAVA,
spol. s r.o. nikdy nemali v úmysle previesť celý podnik, nikdy nemali záujem prostredníctvom jednotlivých
úkonov simulovať predaj podniku a rovnako neukrátili veriteľov spoločnosti.

17. Žalobca poukázal v odvolaní na to, že pokiaľ ide o súbeh dvoch popri sebe stojacich scudzovacích

inštitútov, konkrétne prevodu jednotlivých zložiek majetku prostredníctvom individuálnych kúpnych
zmlúv a cestou zmluvy o predaji podniku, tak obidva tieto inštitúty sú plne legitímne a zákon taxatívne
nevymedzuje hranice, ktoré by stanovovali, v ktorej situácii je možné konkrétny inštitút ešte uplatniť a
kedy už nie. Posúdenie, ktorým scudzovacím inštitútom môže byť majetok prevedený, vždy závisí od
konkrétnych okolností toho, ktorého prípadu. S poukazom na uvedené žalobca poukazuje na rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Odo/891/2005 zo dňa 28.06.2007 a z tohto rozhodnutia
je zrejmé, že súd prijal jednoznačný záver, že ani za takýchto podmienok nepovažuje uzatvorenú
individuálnu kúpnu zmluvu za neplatnú, resp. nemá za to, že uzatvorením individuálnej kúpnej zmluvy
by išlo o simuláciu predaja podniku. Z predmetného rozhodnutia ďalej vyplýva, že zámer sledovaný
stranami pri uzatváraní zmluvy sa zisťuje výsluchom konajúcich osôb. V tomto konkrétnom prípade

však takýto dôkaz vykonaný nebol, a to napriek tomu, že bol navrhnutý. Za účelom výsluchu žalobcu
bol podaný aj návrh na odročenie pojednávania, avšak súd prvej inštancie tento návrh zamietol. S
prihliadnutím na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že zo strany súdu prvej inštancie malo dôjsť k
odročeniu pojednávania zo dňa 21.11.2024. Neplatí, že by osoby konajúce za spoločnosť EKOTRENDMYJAVA, spol. s r.o. vytvorili záväzky, ktoré by nemohli splatiť a následne s úmyslom zbaviť sa týchto
záväzkov previedli individuálny majetok namiesto podniku a ukrátili tak svojich veriteľov. Práve naopak,
bolo to nevyhnutné, aby osoby konajúce v mene spoločnosti reagovali na záväzky, ktoré vytvorili,

pričomprávezatýmtoúčelompotrebovaliindividuálnepredaťčasťmajetkuspoločnostinazabezpečenie
jej vlastných prevádzkových potrieb a na uspokojenie veriteľov, pričom na tieto účely boli finančné
prostriedky aj použité.

18. Žalobca v odvolaní s poukazom na § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka a rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 3Obdo/62/2016 zo dňa 27.06.2017 opätovne poukázal na skutočnosť, že spoločnosť
EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. mala pri kúpnych zmluvách záujem previesť svoj majetok za účelom
úhrad svojich záväzkov a nie za účelom simulovania predaja podniku. Predaj majetku spoločnosti bol
už v minulosti predmetom súdneho prieskumu, pričom bolo rozhodnuté v týchto prípadoch v prospech
spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o.. Žalovaný sa v súvislosti s nehnuteľnosťami domáhal
určenia odporovateľnosti právnych úkonov, ktorými došlo k ich prevodu a Okresný súd Banská Bystrica

rozsudkom sp.zn. 28Cbi/2/2017 zo dňa 09.10.2019 žalobu zamietol. Rovnako Okresný súd Banská
Bystrica rozsudkom sp. zn. 28Cbi/3/2017 zo dňa 14.10.2019 žalobu zamietol. Zároveň aj Krajský
súd Trenčín uznesením sp. zn. 16Cob/225/2014 zo dňa 29.07.2014 zamietol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým sa Poľnohospodárske družstvo Polianka domáhalo uloženia zákazu
spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. scudzovať jej majetok. Žalobca taktiež poukazuje na

závery Znaleckého posudku č. 1/2020, v ktorých sa zaoberal otázkou porovnania uspokojenia veriteľov
spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o.. Žalobca poukázal aj na to, že Občiansky zákonník
obsahuje osobitnú úpravu reštitučnej povinnosti spojenej s neplatnosťou alebo zrušením zmluvy, kedy
každá zmluvná strana je povinná vrátiť druhej zmluvnej strane to, čo od nej na základe neplatnej zmluvy
dostala. Žalobca by musel vydať predmetné nehnuteľnosti, avšak na druhej strane by mu vznikol nárok

na vrátenie kúpnej ceny. S prihliadnutím na celú reťaz kúpnych zmlúv je zrejmé, že úpadca by musel
vydať finančné prostriedky zodpovedajúce kúpnej cene. Vzhľadom na prebiehajúce konkurzné konanie
úpadcu je zrejmé, že úpadca nie je spôsobilý splniť si svoju časť záväzku vrátiť finančné prostriedky a
medzičasomdošloajkzhodnoteniutýchtonehnuteľností.Pokiaľideouzatvoreniepredmetnýchkúpnych
zmlúv neoprávnenou osobou a s tým namietaným nedostatkom uzavretia zmlúv slobodne a vážne,

žalobca sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie.

19. Žalobca v odvolaní namietal postup súdu prvej inštancie, keď žalobcovi doručil vyjadrenie
žalovaného necelý týždeň pred pojednávaním a nereflektoval na jeho opakované žiadosti o odročenie
pojednávania za účelom oboznámenia sa s týmto vyjadrením, a to pre krátkosť času na prípravu na

pojednávanie, čím zabránil žalobcovi uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany a súd prvej inštancie neakceptoval ani vykonanie navrhovaného dôkazu výsluchom žalobcu.

20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že ak v rámci svojej obrany vychádzal z neplatnosti

uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., a to
na základe rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 9Cb/87/2014-720 zo dňa
14.06.2019anáslednerozsudkuKrajskéhosúduTrenčínsp.zn.16Cob/40/2020-887zodňa30.11.2021,
potom dopĺňa, že Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2Obdo/37/2023 zo dňa 30.12.2024 odmietol
dovolanie podané proti rozsudku odvolacieho súdu. Napokon však platnosť alebo neplatnosť uznesení

mimoriadneho valného zhromaždenia nie je pre rozhodnutie súdu v tejto veci rozhodujúca, aj keď
rozhodne dopĺňa celkový obraz o konaní a postupoch žalobcu a jeho spriaznených fyzických či
právnických osôb.

21. Žalovaný zdôraznil, že ním tvrdené skutočnosti v konaní pred súdom prvej inštancie sú prakticky

všetky preukázané, resp. preukazované, na rozdiel od uvedeného žalobca v odvolaní poukazuje na
skutkový stav, o ktorom sa v konaní pred súdom prvej inštancie ani len nezmienil, pričom ide o príbeh,
ktorý nie je ničím podložený, tvrdenia v ňom uvedené žalobca preukazuje novinovými článkami z roku
2020, t.j. 5 rokov po vyhlásení konkurzu a 7 - 8 rokov po tom, čo sa mali udiať. Tieto články neuvádzajú
žiadne objektívne a nezávislé zdroje a ani možnosti verifikovania uvádzaných či tvrdených skutočností.

Ďalšie skutočnosti sa žalobca snaží preukazovať znaleckými posudkami, či odbornými vyjadreniami, z
ktorýchvšetkybolivypracovanévrokoch2017-2020,t.j.povyhláseníkonkurzunamajetokúpadcuaajv
prípade týchto posudkov platí, že žalobca tieto súdu prvej inštancie nepredložil a ani na ne nepoukázal a
v súvislosti s nimi nijako neargumentoval. Keďže žalobca novinovými článkami, znaleckými a odbornýmiposudkami pred súdom prvej inštancie neargumentoval a neuplatňoval ich ako prostriedky procesného
útoku, nemôže na ne, ako na novoty v odvolacom konaní, odvolací súd prihliadať.

22. Žalovaný tiež zdôraznil, že žalobca v celom texte odvolania ignoruje skutočnosť, že súdy právoplatne
rozhodli o neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o.,
a teda že C. D. sa stal konateľom nezákonným postupom a taktiež, že väčšinovým spoločníkom v
spoločnosti sa stal nezákonným postupom Ecotrend agro s.r.o., kde jediným spoločníkom a konateľom
bol v tom čase C. D.. Ignoruje skutočnosť, že faktickým nástupcom EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o.

vo výkone jeho podnikateľskej činnosti je BIOMILA spol. s r.o., a to v celom rozsahu. Ignoruje tiež
konkurzných veriteľov so zistenými pohľadávkami, ktorých súčet nie je v státisícoch ale v miliónoch
Eur. Pokiaľ žalobca argumentuje, že nemal nikdy úmysel predať podnik EKOTREND MYJAVA, spol.
s r.o., stačí sa pozrieť na výsledok. V priebehu roka 2014 BIOMILA spol. s r.o. prevzala podnikateľskú
činnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. v plnom rozsahu. Vyplýva to jednak zo všetkých preukázaných
scudzovacích právnych úkonov, ako aj, a najmä, z výsledkov hospodárenia týchto spoločností v rokoch

2012 - 2015, z ktorých jasne vyplýva kontinuálny prechod z EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. na
BIOMILU s.r.o., kde bol žalobca konateľom aj spoločníkom. Pri nezákonnom vstupe C. D. a jeho
spoločnosti Ecotrend agro s.r.o. do EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., vznikla C. D. funkcia konateľa dňa
07.02.2014, avšak kým sa nestal konateľom aj u BIOMILA spol. s r.o., nedošlo k speňaženiu žiadnej
majetkovej položky EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o.. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo/891/2005, podľa žalovaného je to falošný a účelový argument,
pretože síce Najvyšší súd ČR takým rozsudkom skutočne rozhodol, ale vo veci, ktorá sa právne aj
skutkovo odlišuje od tejto právnej veci, keď v prejednávanom prípade sa jednalo o predaj hnuteľného
a nehnuteľného majetku, ale z ničoho nevyplýva, že by kupujúci pokračoval v podnikateľskej činnosti
predávajúceho a že by prevzal aj jeho zamestnancov, ako je tomu v tejto právnej veci, kde BIOMILA

spol. s r.o. kontinuálne pokračovala a pokračuje v podnikaní EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o..

23. Súd prvej inštancie dňa 27.02.2025 žalobcovi ako odvolateľovi doručoval vyjadrenie žalovaného
k odvolaniu a umožnil mu, aby sa k nemu najneskôr v lehote 10 dní od doručenia písomne vyjadril.
Písomnosti boli do elektronickej schránky zástupcu žalobcu, ktorým je advokát vykonávajúci advokáciu

ako fyzická osoba, doručené dňa 13.03.2025, čo vyplýva z údajov doručenky nachádzajúcej sa na č.l.
704 listinnej podoby spisu. Žalobca sa už vo veci nevyjadril.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie (§ 383 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to
dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1
CSP).Odvolacísúdrozhodnutieverejnevyhlásildňa15.01.2026,keďmiestoačasverejnéhovyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici
(§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

25. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

26. Podľa § 78 ods. 1 ZKR do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej

podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa
do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných
dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise
poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu
svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej

pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30
dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca
vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty
alebo oddelenej podstaty je nesporné.

27. Podľa § 78 ods. 2 ZKR správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku
písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy
uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe
uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba máprávo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase
príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči
správcovi.

28. Podľa § 78 ods. 3 ZKR ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného
alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť,
najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše
poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.

29. Podľa § 78 ods. 4 ZKR súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie
kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá
sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu
poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne
uplynula lehota na podanie tejto žaloby.

30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

32. Odvolanie je právny inštitút, ktorý pri súčasnom splnení všetkých zákonom požadovaných
podmienok, t. j. zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, procesná legitimácia odvolateľa,
spôsobilý predmet odvolania a dodržanie zákonných náležitostí odvolania, umožňuje odvolaciemu

súdu prieskum napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach a
povinnostiach strán. Pred posúdením vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia je tak
odvolací súd povinný vyhodnotiť i to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa.

33. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie Civilný sporový poriadok normuje podľa
formy rozhodnutia, keď podľa § 355 ods. 1 CSP platí, že proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon nevylučuje a podľa § 355 ods. 2 CSP platí, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie
je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Napadnuté rozhodnutie má formu rozsudku a súd prvej
inštancie ním vo výroku I. zamietol návrh žalobcu na prerušenie tohto súdneho konania do skončenia

dovolacieho konania vedeného Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 2Obdo/37/2023, vo výroku II. konanie
čiastočne zastavil, vo výroku III. rozhodol vo veci samej a vo výroku IV. rozhodol o náhrade trov konania.
Keďže súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodoval vo veci samej, v zmysle § 212 ods. 1
CSP správne rozhodoval rozsudkom a v zmysle § 162 ods. 3 CSP spolu s rozhodnutím vo veci samej
správne rozhodoval aj o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania. Hoci proti rozsudku súdu

prvej inštancie je odvolanie v zásade prípustné, procesná situácia, kedy súd prvej inštancie v súlade
s § 162 ods. 3 CSP spolu s rozhodnutím vo veci samej rozhodne aj o zamietnutí návrhu strany na
prerušenie konania, nezakladá prípustnosť odvolania aj proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu strany na
prerušenie konania. Takýto názor a záver vyplýva z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyjadrenej
v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/43/2022 zo dňa 29.09.2023, podľa

ktorého: „Vo vzťahu k časti prvého výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil výrok
IV. rozsudku súdu prvej inštancie, teda výrok, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného na prerušenie
konania, najvyšší súd uvádza, že v tejto časti odvolací súd nepostupoval procesne správne, keď výrok
IV. rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania má povahu uznesenia (i
napriek tomu, že formálne je súčasťou rozsudku) a nie je proti nemu v zmysle § 355 ods. 2 CSP v

spojení s § 357 písm. n) CSP prípustné odvolanie. Podľa § 357 písm. n) CSP je odvolanie prípustné
proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP a § 164 CSP.
Z uvedeného vyplýva, že odvolanie je prípustné len proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie rozhodoltak, že konanie prerušil. V súlade s § 355 ods. 2 CSP potom odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu
súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie návrh sporovej strany na prerušenie konania zamietol.“.

34. Pretože bez ohľadu na formu rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutie o zamietnutí návrhu strany
na prerušenie konania má povahu uznesenia a pretože na rozdiel od uznesenia súdu prvej inštancie o
prerušení konania (§ 357 písm. n) CSP), uznesenie o zamietnutí návrhu strany na prerušenie konania,
a to tak návrhu podaného podľa § 162 ods. 1 písm. a), ako aj návrhu podaného podľa § 164 CSP, nie
je v ustanovení § 357 CSP zaradené medzi uznesenia, proti ktorým odvolanie je prípustné, znamená

to, že odvolanie žalobcu v rozsahu výroku I. smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné, a preto podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku I. napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie odmietol.

35. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že hoci súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poučil
strany sporu tak, že proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, t. j. odvolanie je prípustné proti

všetkým výrokom, v rozsahu výroku I. išlo o nesprávne poučenie o opravnom prostriedku. Ani nesprávne
poučenie súdu prvej inštancie o prípustnosti odvolania však nemôže mať za následok pripustenie
odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (obdobne uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Sžf/47/2010 zo dňa 07.12.2010). Súd totiž nie je oprávnený priznať stranám sporu
viac procesných práv, ako im priznáva samotný zákon. Pre úplnosť odvolací súd udáva i to, že žalobca

pri vymedzení rozsahu odvolania výslovne uviedol, že odvolanie podáva proti výroku I., výroku III.
avýrokuIV.rozhodnutiasúduprvejinštancie,avšakvdôvodochodvolaniaaanivobsahovomvymedzení
odvolania neuviedol žiadnu takú argumentáciu, ktorou by dôvodil proti nesprávnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie v rozsahu výroku I., čo by zakladalo dôvod na odmietnutie odvolania v tomto rozsahu
aj podľa § 386 písm. d) CSP.

36. Následne odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej v rozsahu výroku
III. z dôvodov uvedených a obsahovo vymedzených žalobcom v podanom odvolaní a dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový

stavobstojíaniesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboprocesnéhoútokuarozhodnutie
súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. V konaní na
súde prvej inštancie odvolací súd nezistil porušenie práva na spravodlivý proces, nezistil inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ex offo nezistil ani vady procesných podmienok.

37. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho
správnosti a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalobcu dopĺňa ďalšie dôvody, pričom
odvolací súd vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty uplatnené žalobcom v odvolaní, ktoré mali
význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa
16.03.2005).

38. Pre civilné sporové konanie je charakteristické, že úspech v spore závisí od správnej a včasnej
procesnejaktivitystranysporu.Procesnúaktivitustranarealizujeuplatňovanímprostriedkovprocesného
útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sú podľa § 149 CSP najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na

vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany podliehajú koncentrácii konania, a preto zákonodarca v ustanovení § 153 ods. 1 CSP zakotvil
povinnosť strán uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, pričom
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zásada

koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia sudcovská, ktorá je v
diskrečnej právomoci súdu a ako koncentrácia zákonná, ktorá je pre súd a strany sporu obligatórna.
Zákonná koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí tak, ako to
upravuje ustanovenie § 154 CSP.

39. V súdenej veci súd prvej inštancie v súlade s § 182 in fine CSP na pojednávaní konanom dňa
21.11.2024 uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, a preto v zmysle zákonnej koncentrácie
konania strany mohli prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôrdo vyhlásenia predmetného uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania. Porovnaním
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany uplatnených žalobcom v odvolaní
s prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany uplatnenými žalobcom v konaní na

súde prvej inštancie, t.j. uplatnenými žalobcom v písomných podaniach určených súdu prvej inštancie
a na pojednávaní konanom dňa 21.11.2024, ktoré bolo jediným pojednávaním nariadeným súdom prvej
inštancie na prejednanie veci samej, odvolací súd musí konštatovať, že s výnimkou poukazovania
na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/225/2014 zo dňa 29.07.2014, všetky ďalšie
skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení žalovaného, návrhy na vykonanie dôkazov a námietky

k dôkazom žalovaného, žalobca v konaní na súde prvej inštancie neuplatnil, ale ich prvýkrát uplatnil
až v odvolaní. Koncepcia odvolacieho konania v sporovom konaní však vychádza z tzv. neúplného
apelačného systému, a teda právo odvolateľa, ale aj protistrany (§ 373 ods. 4 CSP), použiť v odvolacom
konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v
konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené a prípustné len za splnenia zákonom stanovených
podmienok definovaných v ustanovení § 366 CSP. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je totiž v

systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom
konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou
stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (viď Dôvodová správa k ustanoveniu § 366 CSP).

40. Pretože s výnimkou poukazovania na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/225/2014

zo dňa 29.07.2014, všetky ďalšie prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
uplatnené v odvolaní, žalobca v konaní na súde prvej inštancie neuplatnil, predstavujú tieto prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany tzv. novoty v odvolacom konaní, a preto odvolací
súd podľa § 366 CSP najskôr vyhodnocoval, či sú splnené zákonné predpoklady na to, aby žalobca
predmetné prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany mohol prvýkrát použiť až

v odvolaní.

41. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. a) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak sa
týkajú procesných podmienok, keď okolnosť, že neboli splnené procesné podmienky, predstavuje aj

odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Žalobca síce v odvolaní ako dôvod, z akého
rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. odvolací dôvod, nesplnenie procesných
podmienok neuvádzal, avšak podľa § 380 ods. 2 CSP platí, že na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, prihliadne odvolací súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, a preto odvolací
súd k skúmaniu procesných podmienok pristúpil z úradnej povinnosti. Procesnými podmienkami sú v

zmysle § 161 ods. 1 CSP podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a na ktorých splnenie
súd v zásade prihliada kedykoľvek počas konania, vrátane odvolacieho konania. Procesné podmienky
môžeme rozdeliť do štyroch základných skupín, a to na a) procesné podmienky na strane súdu, b)
procesné podmienky na strane strán (strany) sporu, c) vecné procesné podmienky a d) negatívne
procesné podmienky. Konanie o vylúčenie majetku zo súpisu je sporom vyvolaným osobitnou povahou

konkurzného konania, keď vylučovacia žaloba sa podáva proti správcovi (§ 78 ods. 4 ZKR), a teda
konanie o vylučovacej žalobe patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 3 CSP), pričom v čase
začatia tohto sporového konania bola daná výlučná príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica ako
súdu, na ktorom prebiehalo konkurzné konanie (§ 20 písm. d) CSP v znení účinnom do 31.05.2023,
resp. § 196a ods. 6 ZKR v platnom znení), a preto odvolací súd vyhodnocuje, že boli splnené procesné

podmienky na strane súdu spočívajúce v podmienke právomoci a v podmienke príslušnosti. Stranou
žalobcu v tomto súdnom konaní je plnoletá fyzická osoba, t.j. osoba so spôsobilosťou mať práva a
povinnosti (§ 7 Občianskeho zákonníka), ako aj so spôsobilosťou na právne úkony (§ 8 Občianskeho
zákonníka) a žalovaným je správca podstaty úpadcu, a teda žalobca a žalovaný majú procesnú
subjektivitu, keď žalovanému ju priznáva zákon o konkurze a reštrukturalizácii (§ 61 CSP), ku strate

procesnej subjektivity strán počas konania neprišlo (§ 63, § 64 CSP) a strany majú aj procesnú
spôsobilosť (§ 67 CSP), pričom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom sa v zásade
vyžaduje zastúpenie strany advokátom (§ 90 ods. 1 CSP) a žalobca zvolenému zástupcovi udelil
písomne splnomocnenie dňa 25.04.2017 a žalovaný dňa 01.10.2024 (§ 92 ods. 1 CSP), a preto odvolací
súdvyhodnocuje,žebolisplnenéajprocesnépodmienkynastranestránsporuspočívajúcevpodmienke

procesnej subjektivity, podmienke procesnej spôsobilosti, podmienke povinnosti zastúpenia, podmienke
spôsobilosti byť zástupcom a podmienke plnomocenstva zástupcu strany. Toto súdne konanie začalo
žalobou žalobcu doručenou súdu prvej inštancie dňa 06.02.2017 (§ 156 CSP) a žalobca bol od poplatku
zo žaloby oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. q) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkuza výpis z registra trestov), a preto odvolací súd vyhodnocuje, že tiež boli splnené vecné procesné
podmienky spočívajúce v existencii žaloby na začatie konania a poplatkovej povinnosti. Medzi žalobcom
a žalovaným neexistuje právoplatné rozhodnutie súdu, ktorého obsahom výroku by bolo splnenie

rovnakej povinnosti ako sa žalobca proti žalovanému domáha v tomto súdnom konaní (§ 230 CSP)
a pokiaľ aj medzi žalobcom (spolu s manželkou žalobcu) a žalovaným na súde prvej inštancie pod
sp. zn. 28Cbi/6/2017 prebiehalo konanie o vylúčenie majetku zo súpisu, v tomto rozsahu vzal žalobca
žalobu čiastočne späť a právoplatnosť výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o čiastočnom zastavení
konania (výrok II. napadnutého rozhodnutia) nie je odvolaním dotknutá (§ 367 ods. 2 CSP), a preto

odvolací súd vyhodnocuje, že nie je daná prekážka skôr začatého konania (litispendencia), ani prekážka
rozhodnutej veci (res iudicata) a tieto prekážky nespôsobujú ani žalobcom v odvolaní konštatované
konania (konanie vedené na Krajskom súdu v Trenčíne pod sp. zn. 16Cob/225/2014 a konania vedené
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 28Cbi/2/2017 a sp. zn. 28Cbi/3/2017). Pretože v súdenej
veci boli splnené procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane strán sporu a
vecnéprocesnépodmienkyazároveňneexistujúnegatívneprocesnépodmienky,odvolacísúduzatvára,

že vady procesných podmienok nezistil ani ex offo.

42. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. b) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, keď okolnosť, že rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 písm. c) CSP. Žalobca však
v odvolaní ako dôvod, z akého rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. odvolací
dôvod, rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom neuvádzal.

43. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní

pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. c) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, keď okolnosť, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 písm. d) CSP. Žalobca síce uviedol, že odvolanie
podáva aj z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ale v obsahovom vymedzení

odvolania nekonkretizoval a nešpecifikoval žiadnu takú inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd preto na tomto mieste pripomína, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie,
resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd
je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že
odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a s výnimkou vád, ktoré
sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď
neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať

nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Vo vzťahu k prekročeniu
prieskumného oprávnenia odvolacieho súdu aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. IV. ÚS
239/2025 z 27. júna 2025, zverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 21/2025,
prijal právnu vetu: „Aj vecne správny dôvod kasácie opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia
funkčne príslušným súdom môže porušiť právo na spravodlivý proces podľa ústavy a dohovoru v

kontexte nerovného postavenia strán civilného sporového konania, ak opravný súd relevantne prekročí
rozsah svojho prieskumného oprávnenia.“. Nebolo preto povinnosťou, ale ani právom odvolacieho súdu
dotvárať alebo dopĺňať odvolaciu argumentáciu žalobcu, keďže takýto postup odvolacieho súdu by
odporoval princípu rovnosti strán (čl. 6 CSP), ako aj princípu kontradiktórnosti sporového konania.

44. Pokiaľ potom žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že žalobcovi doručil vyjadrenie
žalovaného necelý týždeň pred pojednávaním a nereflektoval na jeho opakované žiadosti o odročenie
pojednávania za účelom oboznámenia sa s týmto vyjadrením, a to pre krátkosť času na prípravu na
pojednávanie, táto okolnosť nepredstavuje inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, keď aj samotný žalobca v odvolaní uvádza, že z tohto dôvodu má za to, že súd prvej

inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a teda samotný žalobca dôvodil
odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Taktiež pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval
na skutočnosť, že súd prvej inštancie neakceptoval ani vykonanie navrhovaného dôkazu, a to výsluchžalobcu, ani táto okolnosť nepredstavuje inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, keď opäť aj samotný žalobca v odvolaní uvádza, že uvedeným konaním súdu prvej
inštancie taktiež došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a zároveň súd prvej inštancie dospel

k nesprávnym skutkovým zistenia, a teda samotný žalobca dôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 365
ods. 1 písm. b), f) CSP.

45. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
predsúdomprvejinštancie,možnopodľa§366písm.d)CSPvodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ

bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Civilný sporový poriadok nemá
osobitnú úpravu terminológie „bez svojej viny nemohol“, použitej v ustanovení § 366 písm. d) CSP,
avšak totožnú terminológiu používa aj pri vymedzení dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania
(§ 397 písm. a) CSP) a totožná terminológia bola použitá pri úprave inštitútu obnovy konania aj za
predchádzajúcej procesnej úpravy (§ 228 ods. 1 písm. a) OSP). Odvolací súd preto nenachádza žiadny
rozumný, ani logický dôvod, aby na terminológiu „bez svojej viny nemohol“, použitú v ustanovení § 366

písm. d) CSP, nemohol aplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov týkajúcu sa obsahovo zhodnej
terminológie „bez svojej viny nemohol“, použitej zákonodarcom pri úprave prípustnosti obnovy konania.
„Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny účastníka občianskeho
súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania
v konaní pred súdom prvého stupňa, t.j. situáciu, keď účastník konania nemohol bez svojej viny

skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z procesného
hľadiska nezavinil nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Procesným uplatnením
treba pritom rozumieť podanie účastníka, ktorým takú skutočnosť alebo dôkaz označil na účely jeho
zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/4/2007 zo
dňa 20.03.2008).

„Ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli
použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka
nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten,
kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich
označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať

dokazovanie.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/98/2011 zo dňa 11.08.2011).
„Dôvod prípustnosti obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP sa uplatňuje v tých prípadoch,
keď účastník konania nemohol bez svojej viny tvrdiť určitú skutočnosť alebo navrhnúť vykonanie
určitého dôkazu, ktoré by pre neho mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nemožnosťou použiť
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť

vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, dôkazy
alebo rozhodnutia účastníkom konania voči súdu (R 19/1975). Tak isto platí, že pokiaľ účastník zo
svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený z ďalšieho jej uplatňovania aj
s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať (R 72/1954). Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a) OSP
má ako dôvod obnovy konania na zreteli také skutočnosti a dôkazy, ktoré sú v porovnaní s pôvodným

konaním nové, teda v dobe pôvodného konania objektívne existujúce, ale z pohľadu účastníka konania
vtedy nepoužiteľné bez toho, aby niesol vinu na tom, že o nich nevedel, prípadne si nesplnil povinnosť
tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/19/2015 zo dňa
31.05.2016).
„Znenie § 228 ods. 1 písm. a) OSP ustanovuje podmienku, že účastník novo objavený dôkaz nemohol

použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny. To znamená, že už zákonná požiadavka skúmania
viny účastníka na nepredložení alebo neoznačení dôkazu v pôvodnom konaní pojmovo predpokladá
objektívnu existenciu takéhoto dôkazu v čase pôvodného konania.“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS/204/2015-25 zo dňa 01.07.2015).

46. Odvolací súd je potom toho právneho názoru, že aj v prípade ustanovenia § 366 písm. d)
CSP sa otázka viny posudzuje zo striktne procesného hľadiska, a teda napriek tomu, že prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany objektívne v čase prebiehajúceho konania na
súde prvej inštancie existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že ich nepoužila a neuplatnila.
O nemožnosť použitia a uplatnenia prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany

bez viny odvolateľa tak pôjde v situácii, keď strana konania bez svojej viny nemohla prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany uplatniť, pretože o nich nevedela a ani
inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojich procesných povinností. Ak však strana
o prostriedkoch procesného útoku alebo prostriedkoch procesnej obrany objektívne vedela, ale v konanína súde prvej inštancie ich nepoužila, nemožno hovoriť o nemožnosti uplatnenia, t.j. o nedostatku
procesnéhozavineniaspočívajúcehovtom,žeodvolateľprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedky
procesnej obrany neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny.

47. Pokiaľ potom žalobca mal v odvolaní za to, že súd prvej inštancie zabránil žalobcovi uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany tým, že žalobcovi doručil vyjadrenie
žalovaného necelý týždeň pred pojednávaním a nereflektoval na jeho opakované žiadosti o odročenie
pojednávania za účelom oboznámenia sa s týmto vyjadrením, a to pre krátkosť času na prípravu na

pojednávanie, odvolací súd udáva, že z obsahu spisu zistil, že dňa 07.10.2024 súd prvej inštancie na
prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 20.11.2024. Súd prvej inštancie za stranu žalobcu
na pojednávanie predvolával len zástupcu žalobcu, ktorému bolo predvolanie doručené do elektronickej
schránky dňa 07.10.2014, čo vyplýva z údajov doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 253 listinnej podoby
spisu.
Z dôvodu žiadosti zástupcu žalovaného súd prvej inštancie dňa 14.10.2024 rozhodol o zmene termínu

pojednávania zo dňa 20.11.2024 na deň 21.11.2024 a upovedomenie o zmene termínu pojednávania
bolo zástupcovi žalobcu doručené do elektronickej schránky dňa 15.10.2024, čo vyplýva z údajov
doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 267 listinnej podoby spisu.
Dňa 13.11.2024 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaného s prílohami, datované dňa
12.11.2024, ktoré podanie súd prvej inštancie následne dňa 14.11.2024 doručoval zástupcovi žalobcu

na vedomie a podľa údajov doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 441 listinnej podoby spisu, konštatované
vyjadrenie žalovaného spolu s prílohami bolo zástupcovi žalobcu doručené do elektronickej schránky
dňa 15.11.2024.
Dňa 19.11.2024 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť zástupcu žalobcu zo dňa 19.11.2024
o odročenie pojednávania z dôvodu, že žalovaný, resp. jeho právny zástupca doručil súdu a žalobcovi

týždeň pred vytýčeným pojednávaním rozsiahle vyjadrenie spolu s prílohami, celkovo v počte 58
príloh a vzhľadom na rozsiahlosť doložených dokumentov nie je v zástupcových ako ani žalobcových
možnostiach sa riadne oboznámiť so všetkými doloženými dokumentmi a riadne sa o nich poradiť
a pripraviť sa na pojednávanie. Súd prvej inštancie dňa 19.11.2024 zástupcovi žalobcu oznámil, že jeho
žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, pretože ním uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania

nepovažuje v zmysle platnej zákonnej úpravy § 183 ods. 4 CSP za dôležitý a vyhodnotil, že od prevzatia
vyjadrenia žalovaného zástupcom žalobcu dňa 15.11.2024, má tento dostatočný časový priestor na
prípravu na pojednávanie.
Zo záznamu vyhotoveného technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku z pojednávania
konanéhonasúdeprvejinštanciedňa21.11.2024(§98CSP),akoajzpísomnevyhotovenejzápisnice(§

99 CSP), odvolací súd zistil, že na pojednávanie dňa 21.11.2024 sa dostavil zástupca žalobcu, žalobca
sa na pojednávanie nedostavil a v rámci možnosti predniesť podstatný obsah žaloby a vyjadrení (§ 181
ods. 1 veta prvá CSP), zástupca žalobcu opätovne trval na dôvodoch odročenia pojednávania s tým,
aby mu súd prvej inštancie poskytol primeranú lehotu vzhľadom na rozsiahlosť vyjadrenia žalovaného
a príloh, aby sa mohol riadne poradiť s klientom a riadne uplatňovať svoje procesné práva.

48. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 178 ods. 1 upravuje, že ak je strana zastúpená zástupcom
na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu a stranu súd predvolá, ak je
nevyhnutné vykonať jej výsluch. Odvolací súd už konštatoval, že v súdenej veci ide o spor, v ktorom
sa v zmysle § 90 CSP vyžaduje povinnosť strany byť zastúpená advokátom. Splnomocnenie udelené

advokátovi nemožno podľa § 92 ods. 2 veta prvá CSP obmedziť, teda advokát je zo zákona zástupcom
strany so splnomocnením na celé konanie, a preto súd prvej inštancie správne na pojednávanie
predvolával len zástupcu žalobcu, keď navyše do času nariaďovania pojednávania žiadna zo strán ako
dôkaz výsluch žalobcu nenavrhla (§ 195 CSP) a v civilnom sporovom konaní súd v zásade vykonáva
dokazovanie len z navrhnutých dôkazov strán (§ 185 CSP).

49. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 178 ods. 2 upravuje, že predvolanie na pojednávanie sa
doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť
dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Preto, ak súd prvej inštancie určil pojednávanie na
prejednanie veci samej na deň 21.11.2024 a ak doručil predvolanie na pojednávanie zástupcovi žalobcu

dňa 15.10.2024 a následné vyjadrenie žalovaného s prílohami dňa 15.11.2024, zhodne so súdom prvej
inštancie aj odvolací súd vyhodnocuje, že nešlo o krátkosť času na prípravu na pojednávanie, ale
zástupca žalobcu mal zachovanú zákonnú lehotu na prípravu na pojednávanie, keď tak predvolanieako aj následné podanie žalovaného mu bolo doručené viac ako päť dní predo dňom, keď sa malo
pojednávanie konať.

50. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 183 ods. 1 upravuje, že pojednávanie sa môže odročiť
len z dôležitých dôvodov a pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana
alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno
spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Zástupca žalobcu v písomnej žiadosti zo
dňa 19.11.2024 o odročenie pojednávania ani len netvrdil dôležitý dôvod, pre ktorý sa nemôže dostaviť

na pojednávanie a že zároveň od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní dňa
21.11.2024 nechal zastúpiť iným advokátom (§ 89 ods. 3 CSP). Pokiaľ konštatoval zástupca žalobcu
v predmetnej žiadosti zo dňa 19.11.2024, že nie je v zástupcových ako ani žalobcových možnostiach
sa riadne oboznámiť so všetkými doloženými dokumentmi a riadne sa o nich poradiť a pripraviť sa na
pojednávanie, odvolací súd už opakovane konštatoval, že v súdenej veci išlo o spor, pre ktorý sa zo
zákona vyžaduje zastúpenie strany advokátom. Základným zákonným poslaním advokácie a z toho

vyplývajúcim výkonom advokácie je poskytovanie právnych služieb, ktoré zahŕňa aj zastupovanie
klientov v konaní pred súdmi (§ 1 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii). Zodpovedá potom
odbornosti advokáta, aby pri zastupovaní klienta v civilnom sporovom konaní, dokázal erudovane
a promptne reagovať na vzniknuté procesno-právne situácie, o to viac, ak ide o vec, kde už je určený
termín pojednávania a advokát už bol na toto pojednávanie riadne a včas predvolaný. Odročenie

pojednávania z dôvodov na strane advokáta zabezpečuje náležitý komfort iba jeho osobe, resp. jeho
podnikaniu v oblasti poskytovania právnych služieb, neguje však primárny záujem na hospodárnom
a efektívnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov a záujem strany, a to nielen žalujúcej, ale aj
žalovanej. Civilný sporový poriadok preferuje rozhodnutie veci súdom spravidla na jedinom pojednávaní
(§ 157 ods. 1, § 179 ods. 1 CSP). Podanie žalovaného, datované dňa 12.11.2024, bolo súdu prvej

inštancie doručené dňa 13.11.2024, t.j. len o 2 dni skôr, ako predmetné podanie s prílohami súd prvej
inštanciedoručilzástupcovižalobcuasúdprvejinštanciepojednávaniepripravil,resp.konajúcasudkyňa
sa na pojednávanie pripravila tak, že na pojednávaní dňa 21.11.2024 určila sporné skutkové tvrdenia,
nesporné skutkové tvrdenia, vykonávané dôkazy a dôkazy, ktoré nevykoná a uviedla predbežné
právne posúdenie veci aj v kontexte predmetného podania žalovaného, vrátane k nemu označených

predložených listín ako dôkazných prostriedkov. Len strohé konštatovanie zástupcu žalobcu v žiadosti
zo dňa 19.11.2024 o odročenie pojednávania, že vzhľadom na rozsiahlosť doložených dokumentov
nie je v zástupcových ako ani žalobcových možnostiach sa riadne oboznámiť so všetkými doloženými
dokumentmi a riadne sa o nich poradiť a pripraviť sa na pojednávanie, a to všetko za situácie, keď tak
predvolanie ako aj predmetné podanie žalovaného spolu s prílohami boli zástupcovi žalobcu súdom

prvej inštancie doručené viac ako 5 dní pred termínom pojednávania určeným na deň 21.11.2024, t.j.
v zákonnej lehote na prípravu na pojednávanie, preto ani odvolací súd nevyhodnocuje ako dôležitý
dôvod, pre ktorý sa nemohol dostaviť na pojednávanie určené na dňa 21.11.2024 a pre ktorý zároveň
nebolo možné spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť iným advokátom.

51. Civilný sporový poriadok v zmysle § 181 ods. 4, 5 umožňuje pojednávanie odročiť aj za účelom
určenia lehoty strane alebo jej zástupcovi na dodatočné splnenie povinnosti predniesť podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, ak tak strana
alebo jej zástupca nie sú schopní urobiť na pojednávaní. Odvolací súd už konštatoval, že zodpovedá
odbornosti advokáta, aby pri zastupovaní klienta v civilnom sporovom konaní dokázal erudovane

a promptne reagovať na vzniknuté procesno-právne situácie, o to viac, ak ide o vec, kde už je
určený termín pojednávania a advokát už bol na toto pojednávanie riadne a včas predvolaný. Napriek
tomu, že súd prvej inštancie už v deň doručenia žiadosti žalobcu zo dňa 19.11.2024 o odročenie
pojednávania, a teda bezodkladne upovedomil zástupcu žalobcu o tom, že ním uvedený dôvod na
odročenie pojednávania nie je dôležitý (§ 183 ods. 4 CSP), zástupca žalobcu na pojednávaní dňa

21.11.2024 opätovne trval na svojom návrhu na odročenie pojednávania vzhľadom na rozsah vyjadrenia
žalovaného s prílohami. Odvolací súd nevyhodnocuje ako postup advokáta s odbornou starostlivosťou
(§ 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z.), ak sa zástupca žalobcu bezdôvodne spoliehal na to, že
„prípravu“ na pojednávanie obmedzí len na opakovanú žiadosť o odročenie pojednávania. Z prednesu
zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 21.11.2024 totiž vôbec nevyplýva a nie je zrejmá ani len

minimálna snaha o prednesenie podstatných a rozhodujúcich skutočností a dôkazov na ich podopretie aj
v kontexte vyjadrenia žalovaného datovaného dňa 12.11.2024, keď zástupca žalobcu v rámci prednesu
podstatného obsahu žaloby a ďalších vyjadrení (§ 181 ods. 1 CSP), len stroho poukázal na obsah žaloby
a následných vyjadrení a opätovne trval na svojom návrhu na odročenie pojednávania. Nedbalý prístupadvokátakprípravenapojednávanieniejemožnénahradzovaťodročenímpojednávania.Vkonkrétnych
okolnostiach súdenej veci totiž nešlo o situáciu, že by zástupca žalobcu nebol schopný predniesť
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie

v reakcii na prednes zástupcu žalovaného na pojednávaní, t.j. nešlo o bezprostrednú reakciu na nové
skutočnosti, ktoré vyplynuli zo žalovaným uplatnených prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany, ale zástupca žalobcu navrhol odročenie pojednávania, resp. poskytnutie lehoty na
dodatočné splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti vo vzťahu k žalovaným uplatneným
prostriedkom procesného útoku a procesnej obrany, ktoré mal zástupca žalobcu k dispozícii už pred

pojednávaním v zákonnej lehote na prípravu na pojednávanie a vo vzťahu ku ktorým už súd prvej
inštancie vyhodnotil neexistenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Odvolací súd preto
vyhodnocuje ako správny procesný postup súdu prvej inštancie, ak ani na opakovanú žiadosť zástupcu
žalobcu pojednávanie dňa 21.11.2024 neodročil a súd prvej inštancie týmto postupom právo žalobcu
na spravodlivý proces neporušil.

52. Pokiaľ žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že neakceptoval ani vykonanie navrhovaného
dôkazu, a to výsluchu žalobcu, odvolací súd udáva, že návrhmi na vykonanie dôkazov strana sporu
plní svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazná povinnosť strany sporu nadväzuje na povinnosť tvrdenia, keď
povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi patrí k základným princípom civilného sporového konania upraveným v čl. 8 CSP.

Dokazovať v civilnom sporovom konaní je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Aby strana mohla
splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť
tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosť tvrdenia a dôkaznou povinnosť je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju
povinnosť tvrdiť, t.j. povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia

týkajúce sa sporu, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť (porovnaj: Najvyšší súd SR,
sp. zn. 4Cdo/285/2008 z 24.02.2008). Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 21.11.2024 navrhol dôkaz
výsluchom žalobcu za účelom, že tento sa vie k celej veci sám riadne vyjadriť a vyargumentovať
aj jednotlivé tvrdenia zo strany právneho zástupcu žalovaného. V civilnom sporovom konaní môže
za dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným

spôsobom z dôkazných prostriedkov (§ 187 ods. 1 CSP). Dôkazným prostriedkom je podľa § 187
ods. 2 CSP aj výsluch strany, pričom podľa § 195 ods. 1 CSP platí, že na návrh môže súd nariadiť
výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať
inak. Výsluch strany v civilnom sporovom konaní je teda iba podporným dôkazom a uplatní sa vtedy,
ak tvrdené skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, nemožno preukázať inak. Výsluch strany ako

dôkaz je však potrebné odlišovať od prednesu strany, a teda aj vykonaniu dôkazu výsluchom strany
musí predchádzať uvedenie tvrdenia stranou, t.j. splnenie povinnosti tvrdenia, keďže dokazovanie
v sporovom konaní má preukázať to, čo strany tvrdili, nie zisťovať to, čo strany ani len netvrdili, a teda
dokazovanie nemá slúžiť na vyvodzovanie a zisťovanie rozhodujúcich skutočností. Pred návrhom na
výsluch žalobcu neuviedol zástupca žalobcu a ani žalobca žiadne také tvrdenie, ktoré by malo a mohlo

byť podopreté ako dôkazom len výsluchom žalobcu. Návrh zástupcu žalobcu preto vo svojej podstate
ani nebol návrhom na dôkaz výsluchom strany žalobcu, ale bol len návrhom na prednes, t.j. vyjadrenie
sa žalobcu ako strany sporu. Ak by aj boli zo strany žalobcu uvedené také konkrétne a špecifikované
podstatné a rozhodujúce tvrdenia, ktoré by ako dôkaz mal a mohol preukázať len výsluch strany žalobcu,
odvolací súd už konštatoval, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany podliehajú

koncentrácii konania, ktorá sa uplatňuje ako koncentrácia sudcovská a ako koncentrácia zákonná.
Sudcovská koncentrácia znamená, že súd nemusí prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu tak, ako to upravuje ustanovenie § 153
ods. 2 CSP. Uplatnenie diskrečného práva súdu teda závisí od okolností konkrétnej veci a oneskorené

predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na
základe objektívnych alebo subjektívnych kritérií. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 21.11.2024
prítomný nebol, a teda súd prvej inštancie by musel pojednávanie odročiť a nariadiť ďalšie pojednávanie,
pričom zástupca žalobcu ani len neuviedol, prečo takýto návrh neuplatnil už skôr, ale ho uplatnil až na
tomto pojednávaní dňa 21.11.2024. Odvolací súd preto vyhodnocuje ako správny procesný postup súdu

prvej inštancie, ak nevykonal dôkaz výsluchom žalobcu a súd prvej inštancie týmto postupom právo
žalobcu na spravodlivý proces neporušil.
53. Vzhľadom na to, že na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie, keďže použitie novoty je
podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia prostriedku procesného útoku a pretože s výnimkounávrhu na dôkaz výsluchom žalobcu a s výnimkou poukazovania na uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 16Cob/225/2014 zo dňa 29.07.2014, žalobca v odvolaní ani len netvrdil, prečo
ostatné prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnené v odvolaní neuplatnil

už v konaní na súde prvej inštancie, odvolací súd vyhodnocuje, že na strane žalobcu nebola taká
objektívna prekážka, ktorá by mu počas konania na súde prvej inštancie bez jeho viny bránila v uplatnení
a použití tých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré prvýkrát uplatnil
až v odvolaní.

54. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, odvolací súd v zmysle zákonnej úpravy ustanovenia
§ 366 CSP dospel k záveru, že v konkrétnych okolnostiach súdenej prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, žalobca
v odvolaní použiť nemohol.

55. Pre úplnosť však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonnou obsahovou náležitosťou

odvolania podľa § 363 CSP je aj uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje za nesprávne, t.j.
uvedenie odvolacích dôvodov. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť odvolacie dôvody však neznamená,
že odvolateľ len uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne upravených v § 365 ods. 1 CSP,
ale povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti
rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia,

závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne. Pretože zákonný imperatív
vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP neumožňuje vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov,
lehota na podanie odvolania limituje odvolateľa nielen v povinnosti vymedziť dôvody nesprávnosti
napadnutého rozhodnutia, ale aj v povinnosti tvrdené odvolacie dôvody obsahovo vymedziť, keď názor,
že sa obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi

najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa
19.10.2023). Odvolanie žalobcu v prevažujúcom rozsahu bolo formulované len ako prezentovanie
tvrdení a argumentov, resp. vlastných názorov žalobcu na súdenú vec, avšak bez relevancie ku
konkrétnym zisteniam, záverom a postupom, ktoré by mali spôsobovať nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia. Citáciu značnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž nie je možné považovať

za priamu reakciu na konkrétne dôvody napadnutého rozhodnutia tak, aby bolo zrejmé, ktoré skutkové
a právne závery súdu prvej inštancie spôsobujú podľa odvolateľa nesprávnosť rozhodnutia. Žalobca
v odvolacej argumentácii „nepolemizuje“ so zisteniami a závermi prijatými a vyslovenými súdom prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí, ale uvádza vlastnú argumentáciu bez toho, aby ňou reflektoval na
konkrétne zistenia a závery súdu prvej inštancie. Nie je však povinnosťou, ale ani právom odvolacieho

súdu, aby odvolaciu argumentáciu odvolateľa dotváral, a teda aby sám aktívne odvolací súd tvrdenia
a argumentáciu odvolateľa priraďoval k zisteniam a záverom súdu prvej inštancie, ktoré by mali
spôsobovať nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Je to vždy sám odvolateľ, kto zodpovedá za
obsahové vymedzenie odvolania, čo znamená, že odvolateľ musí identifikovať, ktoré zistenia a závery
spôsobujú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a prečo ju spôsobujú. Nepostačuje, keď odvolateľ

v odvolacom konaní uvedie len vlastný názor alebo vlastný pohľad na súdenú vec. Len presvedčenie
žalobcu o tom, že prevod majetku tak, ako k nemu došlo, bol legitímny a zákonný, pričom v prípade
individuálneho prevodu majetku nedošlo k obchádzaniu zákona, predovšetkým ustanovení o zmluve
o predaji podniku a prevody neboli urobené na úkor veriteľov, by preto bolo nepostačujúce pre vecný
prieskum správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže žalobca nereaguje na konkrétne zistenia

a závery a predkladá len svoju vlastnú argumentáciu bez oponovania záverom súdu prvej inštancie.

56. Pre úplnosť odvolací súd tiež udáva, že súd prvej inštancie nedospel a ani nevyslovil záver, že
majetok bol prevádzaný bez protihodnoty, resp. za minimálnu protihodnotu. Súd prvej inštancie taktiež
nedospel a nevyslovil záver o tom, že jednotlivé úkony, ktorými došlo k prevodu aktív zo spoločnosti

EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., spĺňajú požiadavku zmluvy o predaji podniku, resp. časti podniku, ale
dospel k záveru, že týmito úkonmi došlo k obchádzaniu zákona. Rozdiel medzi disimulovaným právnym
úkonom a obchádzaním zákona je v tom, že pri disimulovanom úkone tento má náležitosti iného úkonu
a zároveň zodpovedá vôli účastníkov, avšak pri obchádzaní zákona ide o absolútne neplatný právny
úkon, ktorý ani len nemá splnené zákonné náležitosti iného právneho úkonu (§ 41a ods. 2 Občianskeho

zákonníka). V súdenej veci jednotlivé úkony nemohli mať náležitosti zmluvy o predaji podniku, keď ako
správne uviedol aj súd prvej inštancie, musel by byť dodržaný zákonný postup v zmysle § 477 a § 478
Obchodného zákonníka, najmä však na kupujúceho by museli prejsť aj záväzky, na ktoré sa predaj
vzťahuje, keďže prevádzajú sa všetky zložky podniku a takúto vôľu zmluvné strany v predmetnýchjednotlivých úkonoch neprejavili. Taktiež, zmluva o prevode záväzkov by musela mať zákonnú písomnú
formuapodpisypredávajúcehoakupujúcehobymuselibyťosvedčené.Súdprvejinštancieobchádzanie
zákona vyhodnotil práve v tom, že zo spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. boli vyvedené

všetky aktívne zložky podnikania, avšak záväzky zostali spoločnosti, a teda v súdenej veci nešlo o to,
či individuálne kúpne zmluvy o prevode jednotlivých zložiek majetku možno považovať za neplatné z
dôvodu disimulácie predaja podniku, ale v konkrétnych okolnostiach súdenej veci išlo takýmto postupom
o obchádzanie zákona.

57. Pokiaľ žalobca v odvolaní, tak ako v konaní na súde prvej inštancie, poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/225/2014 zo dňa 29.07.2017 s tým, že zamietol návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa Poľnohospodárske družstvo Polianka domáhalo
uloženia zákazu spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. scudzovať jej majetok, odvolací
súd už konštatoval, že je to vždy odvolateľ, kto zodpovedá za obsahové vymedzenie dôvodov
nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd vecnú správnosť odvolaním napadnutého

rozhodnutia posudzuje a vyhodnocuje výlučne podľa odvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo
vymedzených odvolateľom do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Len strohé poukázanie žalobcu
na iné súdne rozhodnutie, avšak bez toho, aby žalobca ako odvolateľ identifikoval, ktoré zistenia,
závery alebo postupy súdu prvej inštancie sú na jeho základe nesprávne a prečo sú nesprávne,
nebolo dostatočným podkladom, aby odvolací súd preskúmal vecnú správnosť odvolaním žalobcu

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Účelom odvolacieho konania nie je, aby odvolací súd
opakovane vyhodnocoval tvrdenia a argumenty odvolateľa uvedené v konaní na súde prvej inštancie,
ale účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, a to výlučne
v kontexte odvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom. Splnenie povinnosti
uviesť a obsahovo vymedziť tvrdené dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia preto nie je možné

nahrádzať tým, že odvolateľ bude v odvolaní opakovať tvrdenia a argumenty uvedené v konaní na
súde prvej inštancie, resp. bude trvať na tvrdeniach a argumentoch uvedených v konaní na súde
prvej inštancie bez toho, aby zároveň oponoval konkrétnym zisteniam, záverom a postupom súdu
prvej inštancie. Napokon, aj z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP vyplýva odvolaciemu súdu len povinnosť
zaoberať sa tými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie,

s ktorými sa nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, aj to len v prípade, ak
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdzuje, avšak ani
túto povinnosť odvolacieho súdu nie je možné vnímať a chápať tak, že by odvolací súd ex offo mal
vyhľadávať a zisťovať tvrdenia strán, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal, ale táto povinnosť
odvolacieho súdu je viazaná na konkrétne námietky a výhrady prezentované odvolateľom v odvolacom

konaní. Žalobca preto len tým, že v odvolaní opakovane a bez akejkoľvek relevancie k prijatým záverom
súdu prvej inštancie poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/225/2014 zo
dňa 29.07.2017, na ktoré poukazoval aj v konaní na súde prvej inštancie, neumožnil odvolaciemu
súdu prieskum vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže takáto argumentácia priamo
nereaguje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a teda v konkrétnej rovine nereaguje na skutkové

a právne závery vyjadrené súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.

58. Žalobca odvolanie výslovne podal aj v rozsahu závislého výroku IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie
o náhrade trov konania. Žalobca však neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, prečo v tomto rozsahu
považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. V zmysle § 262 ods. 1 CSP síce platí, že

o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
čo však neznamená, že v prípade odvolania podaného odvolateľom proti závislému výroku o náhrade
trov konania, by odvolací súd mal správnosť rozhodnutia o trovách konania vyhodnocovať ex offo, resp.
bez odvolacej argumentácie odvolateľa, ale aj pri posudzovaní správnosti závislého výroku je odvolací
súd viazaný a limitovaný tvrdeniami a argumentmi uvedenými odvolateľom.

59. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalobcu dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. vo veci samej, ako aj v závislom výroku IV.
o náhrade trov konania, o ktorej súd prvej inštancie správne rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci,
je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

60. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolaciehokonania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

61. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).